{"guid": "b1affabc-4331-447b-ba4c-8e0c4e7ff057:4c5a17b1-3da8-4a56-8f95-fd97fbce4d40", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1", "spisova_znacka": "4Obdo/2/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/2/2024 z 20. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. februára 2025, sp. zn. 4Obdo/2/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1", "identifikacne_cislo": "7116203174", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Lenka Praženková", "sudca_id": 317, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lenka-prazenkova-317", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 416/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:1d3577c7-c05f-49fe-8d22-8c9c2d01b92e", "datum": "2025-07-17", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-422", "nazov": "§ 422 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-422", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562", "nazov": "§ 562 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-562"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/182", "nazov": "predpis č. 182/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/182/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 182/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/182/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-2011/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-441", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-422", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-562", "/SK/ZZ/2011/182#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c5a17b1-3da8-4a56-8f95-fd97fbce4d40", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1/text", "citacie_n": 15, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/2/2024\n7116203174\n20. 02. 2025\nJUDr. Lenka Praženková\nECLI:SK:NSSR:2025:7116203174.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej\na členiek senátu JUDr. Gabriely Mederovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu ALTHAN Trade,\ns.r.o., Chemlonská 1, Humenné, IČO: 47 021 438, právne zastúpený Advokátska kancelária Bröstl &\nČentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, proti žalovanému Róbert Gerec - CORTEC, Rožňavská 16652/12,\nBratislava, IČO: 32 510 551, právne zastúpený advokátskou kanceláriou GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova\n14, Košice, IČO: 47 231 939, o zaplatenie 83 069,59 eura s príslušenstvom, konajúc o dovolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/137/2021-909 zo dňa 29. júna 2023, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nKonanie na súde prvej inštancie\n1. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 30Cb/8/2017-840 zo dňa 7.\njúla 2021 žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. Vec\nprávne posúdil podľa § 476 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „ObZ“),\nupravujúceho zmluvu o predaji podniku, podľa § 373 a nasl. ObZ, upravujúceho náhradu škody, § 422\nObZ upravujúceho vady tovaru a § 441 ObZ, upravujúceho notifikačnú povinnosť. Zistený skutkový\nstav podriadil pod uvedené právne normy a s poukazom na ne žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca\nnepreukázal vadu tovaru, ktorú uviedol v odstúpení od zmluvy, a teda, že tovar vykazuje od jeho uvedenia\ndo prevádzky nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch. Súd prvej\ninštancie bol názoru, že spotreba energie predmetných zariadení je ovplyvnená rôznymi faktormi\nsúvisiacimi s prevádzkou týchto zariadení, ktoré sa menia a nedajú ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu súd\nprvej inštancie nevyhodnotil znalecký posudok predložený žalobcom ako relevantný a hodnoverný dôkaz\nna preukázanie nameraných hodnôt v ňom uvedených, resp. podstatný pre rozhodnutie vo veci samej.\nUviedol, že žalovaný nedeklaroval pri dodaní tovaru žiadne technické parametre predmetných zariadení,\nktoré by mali mať povahu kvalitatívnej vlastnosti pri uzatváraní zmluvy. Ďalej uviedol, že ak by aj mal\ndodaný tovar vady, tieto neboli včas notifikované predávajúcemu. Predmetné zariadenia dodal žalovaný\nžalobcovi v rokoch 2011 a 2012, pričom žalobca až listom zo dňa 26. novembra 2015 žalovaného vyzval\nna odstránenie tvrdených vád a na náhradu škody, t. j. po viac ako cca troch rokoch od dodania tovaru.\nKonanie na odvolacom súde\n2. Proti rozsudku súdu prvej podal včas odvolanie žalobca, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj\n„odvolací súd“) rozhodol tak, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu\nprvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle\n§ 387 ods. 1 CSP.\n\n3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí poukázal, že pre rozhodnutie vo veci samej bolo potrebné ustáliť\nči nedostatok dodaného tovaru vymedzený žalobcom v odstúpení od zmluvy je vadou, teda či žalovaný\nporušil niektorú z povinností vymedzených v § 420 ods. 1 ObZ v nadväznosti na § 422 ods. 1 ObZ a\nak áno, či bol dodržaný postup stanovený ObZ pre uplatnenie nárokov z vadného plnenia. A následne,\nak áno, či došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, či v súvislosti s týmto odstúpením môže žalobca\nžiadať nárok uplatnený v žalobe. Uviedol, že bolo potrebné sa vysporiadať aj s námietkou žalovaného\no nesplnení notifikačnej povinnosti včas. Konštatoval, že pri posúdení existencie či neexistencie vád\nje potrebné vychádzať z ustanovenia § 422 ObZ, ktorý vymedzuje tzv. faktické vady tovaru, t. j. vada\nmnožstva, akosti a vyhotovení, vada v obale alebo vyhotovení na prepravu, dodanie iného tovaru, vady\nv dokladoch potrebných na užívanie tovaru. Odvolací súd v tejto spojitosti uviedol, že pre rozhodnutie\nvo veci samej vo vzťahu k špecifikácii vád, je dôležitá len skutočnosť, či táto konkrétna vada je daná,\npretože účinné odstúpenie od zmluvy sa viaže len na existenciu vady uvedenej v odstúpení. Na to, aby\nbolo možné dôjsť k záveru, že uvedená skutočnosť je vadou, musela existovať povinnosť žalovaného\noznačovať predmetné zariadenia štítkami obsahujúcimi údaj o celkovej spotrebe daného zariadenia.\nŽalobca nepreukázal, že si pri uzatváraní zmlúv konkrétnu spotrebu vymienil, napokon v priebehu\nkonania tvrdil, že uvedená skutočnosť je právne irelevantná, pretože vychádzal z údaju uvedeného na\nštítku chladiarenskom zariadení, čo je podľa jeho tvrdenia doklad potrebný na užívanie tovaru. Preto,\nak spotreba zariadenia ako celku uvedenému nezodpovedá, ide podľa názoru žalobcu o vadný tovar\na o vadu v dokladoch tovaru.\n3.1. Odvolací súd v nadväznosti na tvrdenie žalobcu o povinnosti štítkovať predmetné zariadenia\nvyplývajúcej zo zákona o štítkovaní uviedol, že týmto zákonom bola implementovaná smernica EP\na Rady 2010/30/EÚ zo dňa 19. mája 2010, ktorou sa ustanovuje rámec zosúladenia vnútroštátnych\nopatrení, ktoré sa týkajú informácií pre koncového užívateľa najmä pomocou štandardných informácií o\nvýrobku, o spotrebe energie; čím sa koncovým užívateľom umožní vybrať si účinnejší výrobok. Vo vzťahu\nk chladiacim zariadeniam je významné Nariadenie komisie (EÚ) č. 1060/2010 zo dňa 28. septembra\n2010; ktorým sa uvedená smernica dopĺňa, no platí len vo vzťahu k chladiacim zariadeniam pre\ndomácnosť, teda tovar dodaný právnemu predchodcovi žalobcu, sa za energeticky významný výrobok\nnepovažoval. Označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými štítkami ako povinnosť pre\ndodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094; avšak až s účinnosťou od 1. júla\n2016. Odvolací súd konštatoval, že na základe uvedeného je nesporné, že povinnosť žalovaného opatriť\npredmetné zariadenia štítkom obsahujúcim informáciu o celkovej spotrebe energie na tele chladiaceho\nzariadenia v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv neexistovala. Ak aj túto povinnosť ukladali technické\nnormy, jej uvádzaním sa sledoval iný účel (bezpečnosť práce, atď.), nie deklarovanie celkovej spotreby\nenergie pre koncového užívateľa ako relevantného údaja vo vzťahu ku kúpe daného zariadenia.\n3.2. Zdôraznil, že žalobcom predložený znalecký posudok je pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný.\nVo vzťahu k uplatnenému nároku nie je podstatné, či žalovaný porušil alebo neporušil iné svoje\npovinnosti vyplývajúce mu z uzavretých kúpnych zmlúv (ak by k takým došlo), ktorých prípadné\nporušenie by mohlo byť vadným plnením, ale len skutočnosť, že zariadenia vykazujú od ich uvedenia do\nprevádzky nadmernú spotrebu energie oproti technickým údajom uvedeným na štítkoch nachádzajúcich\nsa na dodaných zariadeniach, je vadným plnením tak ako to predpokladá ustanovenie § 420 ods. 1\nObZ; pretože v súvislosti s postupom pri uplatňovaní nárokov z vadného plnenia upraveného v ObZ\nlen existencia tejto vady môže viesť k účinnému odstúpeniu od zmluvy, keďže odstúpenie sa viaže na\nexistenciu vady v ňom uvedenú a následne k nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia.\n3.3. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom vytýkaný nedostatok dodaného tovaru nie je vadou,\na teda nemohlo dôjsť k účinnému odstúpeniu zmluvy, v dôsledku čoho žalobca nemá na vydanie\nbezdôvodného obohatenia nárok. Nedôvodný je aj nárok na náhradu škody, keďže nie je splnený jeden\nzo základných predpokladov pre jeho priznanie, a teda porušenie žalovaného dodať tovar bez vád.\nOdvolací súd pre úplnosť záverom uviedol, že ak by aj v prejednávanom prípade bolo plnenie poskytnuté\nžalovaný vadné (čo podľa odvolacieho súdu nebolo), námietku žalovaného o nesplnení notifikačnej\npovinnosti včas vyhodnotil ako oprávnenú. Keďže tovar bol dodaný v roku 2012, resp. začiatkom roku\n2013, pričom kontrola elektrickej energie bola vykonaná zo strany žalovaného až v období od 10. júna\n2015 do 9. októbra 2015 (vady boli oznámené dňa 26. novembra 2015), nemožno dôjsť k inému záveru\nako tomu, že žalobca nepostupoval v intenciách § 562 ObZ. Na záver uviedol, že argument žalobcu, že\nžalovaný o vadách vedel, neobstojí, pretože žalobca nikdy nedeklaroval, že údaj o spotrebe na štítku\n\nnachádzajúcom sa na tele zariadenia je údajom o celkovej jeho spotrebe, a túto povinnosť mu neukladalo\nžiadne zákonné ustanovenie.\nDovolanie žalobcu\n4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal v zákonnej lehote dovolanie žalobca (ďalej aj len\n„dovolateľ“), prípustnosť ktorého odôvodnil § 420 písm. f) ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP a navrhol\ndovolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n5. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP v odôvodnení dovolania uviedol, že porušenie práva\nna spravodlivý proces vzhliadol v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, ktoré malo spočívať v tom, že neuviedol, prečo odvolací súd uplatnil na zákon o štítkovaní zúžený\nrežim vyplývajúci zo smernice o označovaní, resp. prečo zastáva názor, že sa tento zákon nevzťahuje\nna profesionálne chladiarenské zariadenia, ktoré sú predmetom konania. Smernica EP a Rady EÚ\nnepredstavuje priamo záväzný právny akt. Zákonodarca pri implementácii smernice o označovaní zvolil\nextenzívny prístup, ktorým v súlade s cieľom smernice o označovaní rozšíril pôsobnosť tohto zákona\naj na iné energeticky významné výrobky ako upravovali vtedajšie delegované nariadenia Európskej\nkomisie. Poukázal pritom, že uvedený názor vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o štítkovaní.\nDovolateľ je názoru, že odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil prečo argumentácia žalobcu,\nktorá sa venovala kľúčovej otázke tohto konania, a teda povinnosti žalovaného štítkovať chladiarenské\nzariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania, bola nesprávna a prečo odvolací súd považoval za\nrelevantnú smernicu o označovaní, ktorá nie je priamo záväzným právnym aktom EÚ, má oproti zákonu\no štítkovaní zúžený rozsah a ktorá bola dotváraná delegovanými nariadeniami EK. Názor vyjadrený\nodvolacím súdom zároveň považuje za rozporný so zisteným skutkovým stavom na základe vykonaného\ndokazovania. Namietal, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul rozsah zákona o štítkovaní\na venoval sa iba obsahu smernice a delegovaným nariadeniam EK, ktoré mali túto smernicu dotvoriť.\nPoukázal na ďalšie nesprávne závery, kedy odvolací súd nesprávne vyhodnotil otázku povinnosti\nžalovaného označiť predmetné zariadenia štítkom s údajom o jeho celkovej spotrebe v hrubom rozpore\ns vykonaným dokazovaním, čo viedlo k vyhodnoteniu znaleckého posudku predloženého žalobcom do\nkonania za irelevantný. Namietal, že znalecký posudok by bolo možné použiť pri identifikácii spotreby\npredmetných zariadení a ich porovnaniu s údajmi uvedenými na štítkoch zariadení. V tejto súvislosti\npoukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/132/2020 zo dňa 29. júna 2021, ktorý\nobdobný znalecký posudok v obdobnej veci vyhodnotil ako relevantný.\n5.1. Ďalej namietal, že odvolací súd nezdôvodnil, prečo žalobca podľa neho nepostupoval v intenciách\n§ 562 ObZ a takéto konštatovanie pôsobí zmätočne ku charakteru vytýkanej vady. Vada spočívajúca\nv nadspotrebe elektrickej energie, ktorú vytýkal žalobca žalovanému, resp. predmetným zariadeniam\nnie je vada, ktorá by mohla byť odhalená obyčajnou prehliadkou pri prevzatí tovaru, ktorú predpokladá\n§ 562 ObZ. Odhalenie tejto vady si vyžadovalo rozsiahle a časovo náročné merania na prevádzkach\nžalobcu, pričom takúto vadu možno považovať za vadu skrytú.\n5.2. Argumentujúc absenciou relevantného odôvodnenia v súlade s požiadavkami na odôvodnenie\nvyplývajúcich z ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít poukázal, že z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nie je objektívne zistiteľné, z akých konkrétnych dôvodov odvolací súd\nnepovažoval povinnosť extrahovanú žalobcom opatriť predmetné chladiarenské zariadenia štítkami v\nzmysle ustanovení zákona o štítkovaní a ani z akého dôvodu mal žalobca postupovať v rozpore s\nustanovením § 562 ObZ. Dovolateľ ďalej namietal, že povinnosť, aby dodaný tovar bol v súlade s\njeho technickými parametrami je zákonná povinnosť predávajúceho, pričom je právne irelevantné, či\nkupujúci mal v tomto smere na tovar takéto požiadavky. Žalovaný v konaní nepoprel, že chladiace\nzariadenia majú vyššiu spotrebu ako je deklarovaná na vonkajšom štítku, pričom svoju obranu zameral\niba na tú skutočnosť, že žalobca, resp. jeho právny predchodca nevzniesol pri kúpe týchto zariadení\npožiadavky na spotrebu chladiacich zariadení. Tiež v dovolaní tvrdil, že žalovaný nepoprel, že vonkajší\nštítok neobsahuje menovitý príkon chladiarenského zariadenia ako celku, ale že v ňom absentuje\npríkon chladiarenského kompresora, ktorý podľa tvrdení žalovaného mal byť vyznačený na štítku\nnachádzajúcom sa priamo na kompresore. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že údaj o príkone\nkompresora, tak ako to tvrdil žalovaný, sa nenachádza ani na štítku, ktorý je umiestnený vo vnútri\nchladiarenského zariadenia. Dovolateľ tiež namietal záver odvolacieho súdu v bode 19 napadnutého\nrozhodnutia, v ktorom sa podľa jeho názoru odvolací súd obmedzil výlučne na existenciu zákonnej\n\npovinnosti žalovaného označovať zariadenia štítkami a opomenul jeho deklarovanú spotrebu. Žalovaný\nuviedol, že vo vzťahu k vytýkanej vade je irelevantné, či žalovaný mal zákonnú povinnosť tovar\nštítkovať alebo nie. Tovar bol označený vonkajším štítkom, ktorý obsahoval údaj, z ktorého vyplývala\njeho spotreba, čím spotrebu žalovaný sám deklaroval. Dovolateľ však namietal, že tento deklarovaný\núdaj nezodpovedal žalobcom reálne nameranej spotrebe, čo žalovaný nerozporoval. Z vykonaného\ndokazovania tiež vyplývalo, že na štítku vo vnútri chladiarenského zariadenia sa nenachádzal údaj o\ncelkovej spotrebe zariadenia.\n5.3. Námietka dovolateľa spočívala v tom, že odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na vyššie\nuvedenú argumentáciu, v zmysle ktorej, aj keby žalovaného nezaťažovala povinnosť opatriť zariadenie\nštítkom, tak vada spočívala v tom, že spotreba zariadenia nekorešpondovala s údajmi na zariadení. Teda\nodhliadnuc od povinnosti štítkovania malo mať chladiarenské zariadenie určitú spotrebu, ktorá na ňom\nbola deklarovaná a preto skutočnosť, že malo výrazne vyššiu spotrebu predstavuje vadu. Vada mala\npodľa dovolateľa spočívať v tom, že zariadenie nemalo spotrebu v súlade s technickými parametrami\ndeklarovanými na zariadeniach a to bez ohľadu na aplikáciu zákona o štítkovaní S ohľadom na túto\nskutočnosť je nesprávny záver týkajúci sa nároku na náhradu škody. Dovolateľ má za to, že ak by\nsa náležitým spôsobom vysporiadal s touto argumentáciou, dospel by k záveru, že žalovaný porušil\npovinnosť dodať tovar bez vád.\n5.4. Vzhľadom na už uvedené dovolateľ je názoru, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nje nepreskúmateľné, nedostatočné a nepresvedčivé a neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov\npodstatných pre rozhodnutie súdu, na základe čoho zakladá prípustnosť a dôvod dovolania pre\nporušenie práva na spravodlivý proces.\n6. Dovolateľ vzhliadol naplnenie aj dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom uviedol,\nže odvolací súd dospel k záveru, že označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými\nštítkami ako povinnosť pre dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) č. 2025/1094,\navšak až s účinnosťou od 1. júla 2016. Namietal, že odvolací súd uvedenú smernicu o označovaní\ninterpretuje spôsobom, akoby bola pri jej implementácii do právneho poriadku Slovenskej republiky\nzákonodarcom doslova prebratá do zákona o štítkovaní, k čomu však nedošlo. Dovolateľ v tejto\nsúvislosti poukazuje na zákon o štítkovaní, ktorý podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o štítkovaní\nzakazuje použitie štítku, značky, symbolu alebo nápisu, ktorý nie je v súlade s týmto zákonom alebo\nosobitným predpisom a ktorý by mohol pôsobiť klamlivo alebo zavádzajúco voči konečnému užívateľovi\nenergeticky významného výrobku vzhľadom na spotrebu energie alebo iného podstatného zdroja počas\npoužívania uvedeného výrobku. Dovolateľ preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá spočívala v tom, či zo zákona o štítkovaní v rozhodnom čase\ndodania predmetných chladiarenských zariadení vyplývala povinnosť dodávateľa označiť profesionálne\nchladiarenské zariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej spotrebe elektrickej energie,\npričom táto otázka doposiaľ nebola vyriešená v praxi dovolacieho súdu. Je názoru, že odvolací súd\nvychádzal z nesprávneho právneho predpisu, pokiaľ sa sústredil výlučne na smernicu o označovaní v\nspojení s delegovanými nariadeniami EK. Uviedol, že správne vyriešenie právnej otázky formulovanej\ndovolateľom predstavovalo základ pre rozhodnutie vo veci samej. V dôsledku uplatnenia právneho\npredpisu pri riešení predmetnej otázky odvolací súd dospel k rozhodnutiu o neexistencii povinnosti\noznačiť zariadenia, ktoré sú predmetom konania.\nVyjadrenie žalovaného k dovolaniu\n7. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním, pričom k prvej dovolacej námietke\ntýkajúcej sa nerozlišovania odvolacieho súdu medzi implementáciou smernice a zákonom o štítkovaní\nuviedol, že ju považuje za zavádzajúcu. Uviedol, že v spore je potrebné rozlíšiť (a tak aj odvolací súd\nsprávne rozlíšil) vzťah medzi zákonom a delegovaným nariadením. Vychádzajúc z ustanovení zákona o\nštítkovaní konštatoval, že žalovanému v čase dodania nevznikla žiadna povinnosť. Týmto zákonom bola\nimplementovaná uvedená smernica a ďalšie podrobnosti o tom, ktorý výrobok má byť označený štítkom,\na aké sú jeho náležitosti, určujú delegované nariadenia EK. Ani v jednom z nariadení EK účinných\nv rozhodnej dobe sa nezakladá informačná povinnosť vo vzťahu k chladiacim zariadeniam, ktoré sú\nurčené na použitie iné ako v domácnosti. Žalovaný poukázal, že spomínaným nariadením sa zavádza\npovinnosť na označovanie chladiacich zariadení štítkami s predpísanými parametrami až s účinnosťou\nod 1. júla 2016.\n\n7.1. Vo vzťahu k ďalšej dovolacej argumentácie žalovaný uviedol, že na potrebu aplikácie uvedeného\nnariadenia poukázal odvolací súd v bode 19.2. napadnutého rozhodnutia. Dovolateľ tvrdí, že povinnosť\noznačovať zariadenia štítkami vyplývala už zo zákona o štítkovaní, v ktorom zákonodarca rozšíril\npôsobnosť tohto zákona aj na iné energeticky významné výrobky, ako upravovali vtedajšie delegované\nnariadenia EK. Uvedené má vyplývať z toho, že v zákone sa uvádza pojem konečný užívateľ namiesto\npojmu konečný spotrebiteľ. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal tiež na dôvodovú správu. Žalovaný\nuviedol, že z dôvodovej správy vyplýva, že definícia energeticky významného výrobku je identická so\nznením čl. 2 písm. a) smernice. Nahradenie uvedených pojmov podľa žalovaného môže znamenať iba\nto, že povinnosti vyplývajúce z obsahu zákona sa uplatnia aj na vzťahy kde užívateľom konkrétneho\nspotrebiča je subjekt používajúci ho v priemyselnom sektore. Tým však nie je pokrytá otázka, čo možno\nsubsumovať pod energetický významný výrobok z pohľadu povinností na označovanie. Ďalej uviedol, že\nustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o štítkovaní zavádza povinnosť dodania štítku a informačného\nlistu k tovaru. Poukázal, že práve týmto osobitným predpisom sú delegované nariadenia EK.\n7.2. K dovolacej argumentácii týkajúcej sa absencie riadneho vysporiadania sa odvolacieho súdu s\ntvrdeniami dovolateľa, žalovaný zastáva názor, že ide o mylný predpoklad dovolateľa a zároveň opomína\nskutočnosť, že odvolací súd výslovne uviedol túto skutočnosť v bode 19. odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia.\n8. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP uviedol, že polemika dovolateľa\ns právnym názorom odvolacieho súdu, spochybňovanie, či kritika toho, ako odvolací súd postupoval a\nrozhodol, ako aj toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú\nkritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný je názoru, že dovolateľ\nnenastolil v podanom dovolaní otázku, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Žalovaný taktiež\nuviedol, že argumentácia dovolateľa ohľadom sústredenia sa odvolacieho súdu na smernicu v spojení\ns delegovanými nariadeniami považuje za neurčitú a nešpecifikovanú čo do jej významu. Je názoru, že\nodvolací súd sa jasne vyjadril k nastolenej otázke, tak z pohľadu štruktúry vykladaných právnych noriem,\nako aj k výkladu tomu zodpovedajúcich povinností, ktoré mali vplyv na posúdenie veci samej.\nKonanie pred dovolacím súdom\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „dovolací súd“ alebo aj „Najvyšší súd SR“) ako súd\ndovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo\nrozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom konaní v zmysle § 429 ods. 1 CSP advokátom,\nskúmal v prvom rade, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti\ndovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.\n10. Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nUvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n11. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby\nuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n13. Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) ktorá\nje dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n14. Podľa § 431 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom\nspočíva táto vada.\n15. Podľa § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak,\nže dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n16. Z hľadiska posúdenia prípustnosti dovolania je podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov\nspôsobom upraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho\nkonania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.\n17. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi podľa § CSP viazaný. Viazanosť dovolacími dôvodmi znamená,\nže dovolací súd môže skúmať dovolacie dôvody len v rozsahu, v akom boli vymedzené, je teda viazaný\ntým, čo dovolateľ považuje za nesprávne. Právna úprava pripúšťa dva dovolacie dôvody, prvý spočíva\nv zmätočnosti napadnutého rozhodnutia (§ 420, § 431 CSP), druhý v nesprávnom právnom posúdení\nveci odvolacím súdom (§ 421, § 432 CSP).\n18. V danom prípade dovolací súd skúmal v prvom rade prípustnosť dovolania žalobcu na základe ním\nvznesených dovolacích dôvodov, a to podľa § 420 písm. f) CSP, ako aj § 421 ods. 1 písm. b) CSP.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP\n19. Pre naplnenie prípustnosti dovolania dovolateľom vymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420\npísm. f) CSP (vychádzajúc z obsahu dovolania) je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných\nznakov, ktorými sú: 1) nesprávny procesný postup súdu, 2) tento nesprávny procesný postup znemožnil\nstrane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3) intenzita tohto zásahu dosahovala\ntakú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod pojmom „nesprávny procesný\npostup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP možno rozumieť aj\nabsenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť,\nči svojvoľnosť (nielen uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich\nna relevantné námietky a tvrdenia strán zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, viď napr. II. ÚS\n419/2021), nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž\noddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý\nfaktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu\na jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a\npráve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu č. k. II. ÚS\n120/2020 z 21. januára 2021, body 37 až 41).\n20. Súčasná právna úprava už neumožňuje súdu ex offo prihliadať na vady zmätočnosti, t. j. závažné\nprocesné pochybenia, v dôsledku existencie ktorých je potrebné rozhodnutie vždy zrušiť. Tieto vady\nvznikajú ako dôsledok nesplnenia procesných podmienok konania [vady zmätočnosti podľa § 420 písm.\na) - d) CSP] alebo ich zákon za vady zmätočnosti sám označuje [vady zmätočnosti podľa § 420 písm.\ne) a f) CSP]. (II. ÚS 347/2022). Pokiaľ teda dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia §\n420 písm. f) CSP, tak dovolací súd zdôrazňuje, že ide o dôvody zmätočnosti, spočívajúce v procesných\npochybeniach v procesnom postupe súdu/súdov, ktoré sa musia vyznačovať určitou intenzitou, mierou\nzávažnosti, ktorú je potrebné taktiež odôvodniť (§ 431 CSP).\n21. Dovolateľ v rámci tohto dovolacieho dôvodu namietol, že napadnutý rozsudok nespĺňa základné\natribúty odôvodnenia rozsudku. Uviedol, že odvolací súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal\ns argumentáciou dovolateľa, podľa ktorej bolo jeho povinnosťou, aby dodaný tovar bol v súlade s\njeho technickými parametrami, teda povinnosťou dodať tovar bez vád, pričom nie je relevantné, či\nmal dovolateľ ako kupujúci na tovar takéto požiadavky. Zároveň uviedol, že odvolací súd nerozlišuje\nmedzi predmetnou implementovanou smernicou a zákonom o štítkovaní a zároveň, že odvolací súd\n\nnesprávne uplatnil na zákon o štítkovaní reštriktívny výklad vyplývajúci zo smernice o označovaní, resp.\nprečo zastáva názor, že sa tento zákon nevzťahuje na profesionálne chladiarenské zariadenia, ktoré sú\npredmetom konania.\n22. Dovolací súd zdôrazňuje, že konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011), preto odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného\nsúdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV.\nÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nvšetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj súdu odvolacieho, prípadne\naj dovolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Dovolací súd napokon,\nsúladne s judikatúrou ústavného súdu pripomína, že iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom\nvšeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej nedôvodnosti alebo arbitrárnosti\nrozhodnutia súdu/súdov (napr. I. ÚS 188/06).\n23. Dovolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu komplexne aj s rozhodnutím súdu\nprvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa všetky predpoklady\npre zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle vyššie uvedených zákonných\npožiadaviek. Ak by sa aj rozhodnutie javilo stručnejšie v niektorých reakciách odvolacieho súdu na\nnámietky žalobcu, nemožno konštatovať, že by táto stručnosť dosiahla intenzitu porušenia práva na\nspravodlivý súdny proces. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade uplatnenia nároku z vád tovaru, či\nnároku na náhradu škody, pre ktorých priznanie je potrebné súčasné naplnenie viacerých zákonných\npredpokladov (ako sú napríklad pri vadách tovaru - dodržanie zákonného postupu pri reklamácii\nvady, existencia vady, včasnosť uplatnenia nároku), súd nemusí zodpovedať argumentačne na všetky\ntvrdenia strany sporu o naplnení všetkých týchto predpokladov, pokiaľ zistí absenciu čo i len jedného\nz predpokladov, ktorá spôsobuje buď zánik nároku alebo nemožnosť jeho priznania súdom. Uvedené\nmá vplyv aj na obsah odôvodnenia rozhodnutia, keď sa majú zdôvodniť podstatné skutočnosti pre\nzáver súdu uvedený vo výroku rozhodnutia, vrátane vysporiadania sa s relevantnými námietkami, či\nargumentmi oboch strán sporu. V prípade, že sa nezistí existencia čo i len jedného z podstatných\npredpokladov pre priznanie nároku, ak majú byť naplnené súčasne, je to dôvod pre nepriznanie\nuplatneného nároku súdom, čo súd v odôvodnení vysvetlí a ďalej sa už v odôvodnení nemusí ďalšími\npredpokladmi podrobne zaoberať. Naopak však v prípade priznania takéhoto nároku, musí súd vysvetliť\nv odôvodnení naplnenie všetkých zákonných predpokladov na vznik a priznanie nároku, a to či mal ich\nnaplnenie za preukázané pre ich nespornosť v konaní alebo pre unesenie dôkazného bremena na strane\nžalobcu (čo v odôvodnení zrozumiteľne a v logických súvislostiach odôvodní).\n24. Dovolací súd uvádza, že dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti v konaní súdov nižších súdov v\ndanom prípade nezistil. Primárne je potrebné zdôrazniť, že dovolateľ v prevažujúcej podstate v dovolaní\nlen opakuje svoju totožnú argumentáciu predostretú v konaní pred súdmi nižších inštancií, s ktorou sa\ntieto v rozsahu relevantnom pre rozhodnutie vo veci zaoberali a dostatočne premietli do odôvodnení\nsvojich rozsudkov. Dovolací súd len pripomína, že nie je treťou inštanciou, ktorá by sa mala resp. mohla\nopakovane zaoberať všetkými skutkovými a právnymi otázkami, ktoré tvorili predmet konania, tvrdení\nstrán, posudzovania a rozhodovania pred súdmi nižších inštancií.\n25. Účelom dovolania ako výnimočného opravného prostriedku je v danom prípade podľa vymedzenia\ndaného dovolaním (§ 440 CSP) identifikovať a napraviť zistené procesné pochybenia (vady zmätočnosti)\nnajzávažnejšieho charakteru, dosahujúce až ústavnoprávny rozmer. Pre záver o prípustnosti dovolania\nv zmysle ust. § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa, že došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom vymedzenému\ndôvodu skutočne došlo.\n26. Podľa obsahu dovolania v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP, ktorému sa dovolací súd\nsnažil autenticky porozumieť, namietané vady v konaní predchádzajúcom napadnutému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu a v rozhodnutí odvolacieho súdu, majú spočívať v nedostatočnom odôvodnení\nrozsudku, keď odvolací súd nevysvetlil prečo uplatnil na zákon o štítkovaní zúžený režim vyplývajúci zo\nsmernice o označovaní, nezdôvodnil prečo argumentácia žalobcu, ktorá sa venovala kľúčovej otázke\ntohto konania, a teda povinnosti žalovaného štítkovať chladiarenské zariadenia, ktoré sú predmetom\ntohto konania, bola nesprávna a prečo odvolací súd považoval za relevantnú smernicu o označovaní,\nktorá nie je priamo záväzným právnym aktom EÚ, má oproti zákonu o štítkovaní zúžený rozsah, a\n\nktorá bola dotváraná delegovanými nariadeniami EK. Uviedol, že názor vyjadrený odvolacím súdom\nzároveň považuje za rozporný so zisteným skutkovým stavom na základe vykonaného dokazovania.\nNamietal, že odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia opomenul rozsah zákona o štítkovaní a venoval\nsa iba obsahu smernice a delegovaným nariadeniam EK, ktoré mali túto smernicu dotvoriť. Poukázal\nna ďalšie nesprávne závery, kedy odvolací súd nesprávne vyhodnotil otázku povinnosti žalovaného\noznačiť predmetné zariadenia štítkom s údajom o jeho celkovej spotrebe v hrubom rozpore s vykonaným\ndokazovaním, čo viedlo k vyhodnoteniu znaleckého posudku predloženého žalobcom do konania\nako irelevantného (v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n4Cob/132/2020 zo dňa 29. júna 2021, v ktorom bol znalecký posudok akceptovaný). Namietal, že\nznalecký posudok by bolo možné použiť pri identifikácii spotreby predmetných zariadení a ich porovnaniu\ns údajmi uvedenými na štítkoch zariadení. Namietol absenciu dôvodov pri konštatácii odvolacieho\nsúdu , že žalobca podľa neho nepostupoval v intenciách § 562 ObZ, a to s poukazom na charakter\nvytýkanej vady, spočívajúcej v nadspotrebe elektrickej energie, ktorú vytýkal žalobca žalovanému,\nresp. s poukazom, že nejde o vadu, ktorá by mohla byť odhalená obyčajnou prehliadkou pri prevzatí\ntovaru, ktorú predpokladá § 562 ObZ. Poukázal na to, že odhalenie tejto vady si vyžadovalo rozsiahle\na časovo náročné merania na prevádzkach žalobcu, pričom takúto vadu možno považovať za vadu\nskrytú. Podľa žalobcu z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je objektívne zistiteľné, z akých\nkonkrétnych dôvodov odvolací súd nepovažoval povinnosť extrahovanú žalobcom opatriť predmetné\nchladiarenské zariadenia štítkami v zmysle ustanovení zákona o štítkovaní za porušenú. Dovolateľ\nnamietol, že odvolací súd žiadnym spôsobom nereagoval na argumentáciu žalobcu, v zmysle ktorej,\naj keby žalovaného nezaťažovala povinnosť opatriť zariadenie štítkom, tak vada spočívala v tom, že\nspotreba zariadenia nekorešpondovala s údajmi na zariadení. Teda odhliadnuc od povinnosti štítkovania\nmalo mať chladiarenské zariadenie určitú spotrebu, ktorá na ňom bola deklarovaná a preto skutočnosť,\nže malo výrazne vyššiu spotrebu predstavuje vadu. Vada mala podľa dovolateľa spočívať v tom, že\nzariadenie nemalo spotrebu v súlade s technickými parametrami deklarovanými na zariadeniach, a\nto bez ohľadu na aplikáciu zákona o štítkovaní. S ohľadom na túto skutočnosť je podľa dovolateľa\nnesprávny záver súdu týkajúci sa nároku na náhradu škody. Dovolateľ má za to, že ak by sa súd\nnáležitým spôsobom vysporiadal s touto argumentáciou, dospel by k záveru, že žalovaný porušil\npovinnosť dodať tovar bez vád.\n27. Dovolací súd má za to, že pokiaľ v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP vytýka\ndovolateľ odvolaciemu súdu nesprávne právne závery, a tiež, že sa nezaoberal všetkými pre vec\npodstatnými skutkovými a právnymi otázkami, tieto námietky tak ako ich formuloval dovolateľ, vo\nsvojej podstate predstavujú jeho polemiku s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu a súčasne\nnespokojnosť s meritórnym rozhodnutím súdu o zamietnutí žaloby pre závery o nezistení porušenia\npovinnosti žalovaného pri dodaní tovaru, ako aj pre oneskorené konanie žalobcu v rámci reklamácie\nvád tovaru. To samotné však prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá. Z\nargumentácie dovolateľa je možné vyrozumieť tiež to, že uvedenú námietku neprípustne spája s\nnesprávnym vyhodnotením skutkového stavu a s nesprávnym právnym posúdením veci v rozhodnutiach\nsúdov oboch nižších inštancií. Za arbitrárne sa považuje súdne rozhodnutie založené na svojvôli, či\nľubovôli súdu, neopierajúce sa o zákon. Dovolací súd však v prípade rozhodnutí súdov nižších inštancií\nnemá prieskumnú kompetenciu z hľadiska prehodnocovania už uzavretého skutkového stavu na súde\nodvolacom (§ 442 CSP), nemôže vykonávať dokazovanie, ale musí vychádzať zo skutkové stavu\nzisteného a ustáleného súdmi nižšej inštancie. V prípade, že dovolateľ argumentuje pri nesprávnom\nprávnom posúdení dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP, tak je potrebné konštatovať,\nže nesprávnosť právneho záveru môže dovolateľ namietať len v rámci dôvodu podľa § 421 ods. 1\nCSP s jeho špecifikovaním, vymedzením v rozsahu požadovanom v § 432 CSP. Nesprávnosť právneho\nposúdenia veci teda predstavuje samostatné dôvody dovolania upravené v § 421 ods. 1 CSP v\nspojení s § 432 CSP. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nesprávne právne posúdenie veci\nvadu zmätočnosti nezakladá (R 24/2017). Preto v tejto časti dovolací súd nepovažoval argumentáciu\ndovolateľa za prípustné dovolacie dôvody v zmysle § 420 písm. f) CSP vo väzbe na § 431 CSP.\n28. Vo vzťahu k námietke nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dovolací súd z tohto\nhľadiska preskúmal nielen rozhodnutie odvolacieho súdu, ale vzhľadom na jeho potvrdzujúci charakter\naj rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže z hľadiska nimi uvádzaných dôvodov tvoria jeden celok.\nPodľa názoru dovolacieho súdu už súd prvej inštancie zreteľne vyjadril dôvody, pre ktoré nevyhovel\nžalobe voči žalovanému. Pokiaľ odvolací súd vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie určité nedostatky\ntýkajúce sa procesu dokazovania z hľadiska jeho hodnotenia a skutkových zistení, tak toto napravil\n\ntým, že dokazovanie zopakoval na nariadenom pojednávaní dňa 29. júna 2023 za účasti oboch\nsporových strán, ktoré tak mali možnosť sa k veci opätovne vyjadriť aj pred ukončením dokazovania a\nvydaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Uvedené sa náležite premietlo do odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu (v bodoch 16. - 21. odôvodnenia).\n29. Pokiaľ žalobca namieta, že nemal dostatočne vysvetlený záver súdu, že nepostupoval pri notifikácii\nvád tovaru žalovanému včas (v čom spočívala aj ďalšia časť obrany žalovaného voči podanej žalobe už\nna súde prvej inštancie), je potrebné relevantnosť tejto námietky posúdiť taktiež v širších súvislostiach, a\nto posúdením obsahu potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s obsahom odôvodnenia\nrozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa uvedenému dôvodu pre zamietnutie žaloby\nako významnej skutočnosti, ktorá musí byť naplnená pre úspech žaloby, venoval najmä v bode 51. s\nuvedením § 441 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v bode 45. a 46. odôvodnenia rozsudku. Existencii,\nresp. nezisteniu vytýkanej vady tovaru sa súd prvej inštancie venuje najmä v bode 50. odôvodnenia\nrozsudku. Odvolací súd sa konaniu žalobcu v rozsahu včasnosti vytknutia vád tovaru žalovanému\nvenoval v bode 21 a 21.1. odôvodnenia. Aj keď sa môže uvedené zdôvodnenie javiť stručnejšie uvedené\nvyplýva aj z tohto, že v rámci konania sa strany sporu najmä rozsiahlo venovali argumentácii ohľadom\nplatnosti/neplatnosti, resp. účinnosti odstúpenia od zmluvy a existencii/neexistencii vád tovaru, čomu\nsa preto podrobnejšie oba súdy venovali v odôvodnení svojich rozhodnutí. Podľa dovolacieho súdu aj\nuvedená stručnejšia argumentácia súdov vo vzájomnej súvislosti k otázke včasnosti vytknutia vád na\nvysvetlenie záveru o tom, že súdy mali vytknutie vád predmetného tovaru za oneskorené, postačuje,\nresp. nedosahuje intenzitu takej vady zmätočnosti, ktorá by spôsobila porušenie práva na spravodlivý\nsúdny proces. Čo by mohlo byť predmetom výhrad, avšak len v rámci posudzovania správnosti právnych\nzáverov, ktoré však v tomto smere dovolateľ súdom v dovolaní nevytkol, je uvedenie § 562 Obchodného\nzákonníka (upravujúceho i z časového hľadiska povinnosť objednávateľa dielo prezrieť a kedy nemožno\npriznať nároky z vád diela) v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko v predmetnej veci\nnešlo o zmluvu o dielo, ale o kúpnu zmluvu (§ 562 Obchodného zákonníka je obdobným ustanovením\nako § 427 ods. 1 a § 428 Obch. zákonníka upravujúceho i z časového hľadiska povinnosť kupujúceho\nprezrieť tovar a kedy nemožno priznať nárok z vád tovaru). Dokonca na uvedené ustanovenie, resp.\nkomentár k nemu sa v rámci svojej argumentácie sám žalobca v bode 12. dovolania odvoláva. Uvedené\nustanovenie (§ 562 Obchodného zákonníka) upravuje postup pri vadách, síce obdobne ako je to pri\nvadách tovaru, ale uvedené ustanovenie sa týka vád diela. Správnosť záverov o včasnosti anotácie\nvád tovaru však dovolací súd pre absenciu dovolacej námietky nesprávneho právneho posúdenia tejto\notázky podľa § 421 ods. 1 CSP v dovolaní žalobcu, nemôže preskúmavať, nakoľko by išiel nad rámec\npodaného dovolania, čo je neprípustné a nemôže ho posudzovať v rámci uplatneného dovolacieho\ndôvodu podľa § 420 CSP (pozn. na okraj - naviac sa uvedené dovolaciemu súdu javí vzhľadom na\ncelkový kontext rozhodnutí skôr ako chyba v písaní, resp. zrejmá nesprávnosť). Dovolateľ v dovolaní\nneuplatnil dôvod nesprávneho právneho posúdenia včasnosti vytknutia vád tovaru podľa § 421 ods. 1\nCSP a ani nezdôvodnil pri nesprávnom právnom závere právnou otázkou a spôsobom ako vyžaduje\n§ 432 CSP.\n30. S poukazom na uvedené dovolací súd nevzhliadol taký nedostatok v argumentácii odvolacieho\nsúdu, ako aj v konaní predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré by malo za následok\nporušenie práva ma spravodlivý proces tak, ako to namieta dovolateľ. Dôvod, na základe ktorého\nrozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, odvolací súd podrobne vysvetlil a zrozumiteľne\nzdôvodnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu obsahuje dostatočnú argumentáciu k relevantným odvolacím\nnámietkam žalobcu a nie je ho možné považovať za nedostatočne odôvodnené, resp. prekvapivé.\nNámietka nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je preto nedôvodná, a tak\nnezakladá vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá by znamenala porušenie\npráva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Preto dovolanie žalobcu v tejto časti dôvodov dovolania ako\nneprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\nK dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\n31. Dovolateľ vyvodil prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, pričom uviedol, rozhodnutie\nodvolacieho súdu záviselo na zodpovedaní právnej otázky, ktorú vymedzil nasledovne: „Či zo zákona\no štítkovaní v rozhodnom čase dodania predmetných chladiarenských zariadení vyplývala povinnosť\ndodávateľa označiť profesionálne chladiarenské zariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej\nspotrebe elektrickej energie.“ Mal za to, že táto otázka nebola doposiaľ v praxi dovolacieho súdu riešená.\n\n32. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia\nodvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej\notázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho\nkonania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi\na spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP.\n33. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné\ncharakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o\nskutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou\nriešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie\nnapríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj\nprocesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť\no právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním.\nPrávna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo\nk záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi\nposudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná\nv zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a\nzrozumiteľným spôsobom).\n34. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie\nprípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka\nmôže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí\nbyť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické\notázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani\notázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi\nodvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako\nodvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia\ndovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.\n35. Dovolateľ naformuloval otázku tak, či zo zákona o štítkovaní v rozhodnom čase dodania predmetných\nchladiarenských zariadení vyplývala povinnosť dodávateľa označiť profesionálne chladiarenské\nzariadenie štítkom, ktorý obsahuje údaj o jeho celkovej spotrebe elektrickej energie, a ani z akého\ndôvodu mal žalobca postupovať v rozpore s § 562 Obchodného zákonníka. Poukázal na § 5 ods.4\nzákona o štítkoch (poznámka dovolacieho súdu - zrejme mal na mysli zákon o štítkovaní energeticky\nvýznamných výrobkov č. 182/2011 Z. z.), z ktorého vyplýva zákaz použiť štítok, ktorý by mohol pôsobiť\nklamlivo alebo zavádzajúco voči konečnému užívateľovi energeticky významného výrobku vzhľadom na\nspotrebu energie alebo iného podstatného zdroja počas používania energeticky významného výrobku.\nUviedol, že zákon používa pojem konečný užívateľ, ktorý je širším pojmom ako pojem spotrebiteľ.\nOdvolací súd vychádzal zo záveru, že označovanie profesionálnych chladiacich skríň energetickými\nštítkami ako povinnosť dodávateľov zaviedlo delegované Nariadenie komisie (EÚ) 2015/1094, avšak až\ns účinnosťou od 1.7.2016. Podľa dovolateľa krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho predpisu,\npokiaľ sa sústredil výlučne na smernicu v spojení s delegovanými nariadeniami EK. Ak by odvolací súd\nuplatnil pri danej otázke zákon o štítkovaní a zohľadnil jeho rozšírenú pôsobnosť vo vzťahu k smernici,\ndospel by k záveru o existencii vady dodaných chladiarenských zariadení.\n36. Dovolací súd zo súdmi nižšej inštancie ustáleného skutkového stavu zistil, že dovolateľ odstúpil od\nkúpnej zmluvy (č. l. 18) uzavretej ešte medzi jeho právnym predchodcom ako kupujúcim a žalovaným\nako predávajúcim z dôvodu, že spotreba elektrickej energie nezodpovedá spotrebe vyplývajúcej z\ndostupných technických údajov vzťahujúcich sa na tovar, a to po tom, čo žalovanému listom zo dňa\n26. novembra 2015 (č. l. 25) žalobca vadu oznámil a požiadal jej odstránenie. Podľa dovolateľa\nchladiace zariadenia vykazovali nadmernú spotrebu oproti spotrebe na štítkoch nachádzajúcich sa na\nzariadeniach. Dodanie týchto zariadení sa uskutočnilo v roku 2012 a v januári 2013.\n37. S poukazom na vyššie uvedené má dovolací súd za to, že otázka formulovaná žalobcom v dovolaní\nje síce otázkou právnou, ale nie otázkou pre rozhodnutie súdu kľúčovou, hoci sa ňou v rozhodnutí\nzaoberal. Čo je paradoxné rovnakú konštatáciu uvádza aj sám dovolateľ v bode 17. podaného dovolania,\n\nkde uvádza, že vo vzťahu k vytýkanej vade tovaru je irelevantné, či žalovaný mal zákonnú povinnosť\ntovar štítkovať alebo nie. Sám konštatuje, že tovar bol preukázateľne označený vonkajším štítkom, ktorý\nobsahoval údaj, z ktorého vyplývala jeho spotreba, čím spotrebu žalovaný sám deklaroval. V tomto\npôsobí dovolanie žalovaného v časti dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP v spojení s ďalšími\ndôvodmi uvedenými v dovolaní zmätočne, resp. rozporne. Podstatnými otázkami pre rozhodnutie súdov\nnižšej inštancie bola účinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu, existencia vytknutej\nvady a s poukazom na obranu žalovaného, aj včasnosť oznámenia vady predávajúcemu (žalovanému).\nKeďže k týmto kľúčovým otázkam dovolanie žalobcu nesmeruje, vyriešenie dovolateľom nastolenej\notázky, nebude mať dopad na posúdenie správnosti, či nesprávnosti záveru súdu o zamietnutí žaloby\npre neexistenciu vady, pre neúčinné odstúpenia od zmluvy a pre oneskorené oznámenie vád (pre ktoré\noneskorenie, aj ak by vady tovaru existovali, nie je možné nárok z vád tovaru kupujúcemu priznať).\n38. Na doplnenie dovolací súd považuje za potrebné v súvislosti s položenou otázkou uviesť, že\nsúd prvej inštancie i odvolací súd zákonnú povinnosť štítkovať konkrétne výroby v zmysle zákona č.\n182/2011 Z. z. vykladali v spojení s nariadeniami európskej komisie (č.1060/2010 a č. 2015/1094) a\nsmernicou Rady č. 2010/30/EÚ, ktorá mala byť do zákona o štítkovaní implementovaná. Prihliadli pritom\nna charakter predávaného tovaru - profesionálne chladiace zariadenie, pri ktorom povinnosť štítkovania\nzaviedlo až Nariadenie komisie (EU) 2015/1094 s účinnosťou od 1.7.2016, čo bolo niekoľko rokov\npo tom, čo sa uskutočnilo dodanie tovaru žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi). Tieto úvahy\nsúdy v odôvodnení svojich rozhodnutí riadne uviedli (preto dovolací súd nevzhliadol vadu zmätočnosti\nnamietnutú v dovolaní pod dovolacím dôvodom § 420 písm. f) CSP - viď odôvodnenie vyššie). Len\nna doplnenie dovolací súd uvádza, že Nariadenia európskej komisie nevyžadujú transpozíciu do\nvnútroštátneho práva, ale majú všeobecnú platnosť a môžu sa priamo uplatňovať vo všetkých členských\nštátoch. Zákon č. 182/2011 Z. z. o označovaní energetickými štítkami transponoval do našej legislatívy\nsmernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/30/EÚ o označovaní energetických výrobkov. Uložil\npovinnosť dodávateľom a predajcom poskytovať informácie o energetickej hospodárnosti výrobkov, a\nto na štítkoch umiestnených na výrobku. Vzťahoval sa na výrobky, pre ktoré existovali delegované\nnariadenia Komisie, ktoré upravovali konkrétne požiadavky na štítkovanie. Ak takéto nariadenie pre\nkonkrétne výrobky v rozhodnom období dodania tovaru neexistovalo, povinnosť dodávateľa označovať\ndané výrobky štítkom nemusela existovať.\n39. Dovolací súd teda záverom konštatuje, že právna otázka položená dovolateľom nie je otázkou\nrozhodujúcou, kľúčovou, a preto prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP nezakladá. Keďže nie\nje daná procesná prípustnosť dovolania ani podľa § 420 písm. f) CSP, ani podľa § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, dovolací súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. f) CSP odmietol.\n40. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods.\n2 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 416/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:1d3577c7-c05f-49fe-8d22-8c9c2d01b92e", "datum": "2025-07-17", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Cob/137/2021", "guid": "41fc3f91-2f54-430c-8095-00dd9a996d2b:2fefc002-70ef-4dc2-a983-992a31e0d4a4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ecf565ec-5022-41c0-8e81-5e3268a346cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.347.2022.1"}, {"guid": "ussr:725f7bfa-1667-4acd-aa5b-9b69c21c749d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.419.2021.1"}, {"guid": "ussr:e8adcd69-5df6-416f-861d-29f1bd1b710b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 120/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 315, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.120.2020.1"}, {"guid": "ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 489/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 489/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abbb9811-7233-4888-94c9-a5a03ad82c03"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "041e7c96-aba4-4649-849b-bf4034f9696b:08e5d7e2-55df-4796-96b3-7dc12f2d5b4f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2021:1121203031.1", "spisova_znacka": "3Cob/137/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/137/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2021:1121203031.1"}, {"guid": "6264f292-ba8f-48e9-ab4e-d6240ebc5961:dcd069bb-bdd1-49f3-bd0f-8f25bd54b35d", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/8/2017", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Galanta sp. zn. 30Cb/8/2017 z 21. 9. 2017", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2017-09-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6264f292-ba8f-48e9-ab4e-d6240ebc5961:dcd069bb-bdd1-49f3-bd0f-8f25bd54b35d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:1d3577c7-c05f-49fe-8d22-8c9c2d01b92e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.416.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 416/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 416/2025 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.416.2025.1"}, {"guid": "63887012-a1a3-451e-a85c-3b36016949c1:bb7a1c55-036e-4f46-a010-eedc87c653db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121229782.1", "spisova_znacka": "5Obdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/27/2024 z 17. 2. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-02-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121229782.1"}, {"guid": "5204ba2f-aad0-4dfb-a324-8016b1046aa8:1bd5d78a-6098-4821-88a8-1740a79c12ce", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124203070.1", "spisova_znacka": "26Co/154/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/154/2025 z 8. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124203070.1"}, {"guid": "38c25616-01d7-471f-96f6-8ac9a790ec9b:ecd7a3f5-aae9-4e32-a28c-921c98a646c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2119201831.2", "spisova_znacka": "26Co/111/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/111/2025 z 8. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2119201831.2"}, {"guid": "6df48f1f-9c8b-46e2-9999-8aa6be5d7a19:96990e94-4a32-41ea-8299-ca4efa6b98e0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2623220621.1", "spisova_znacka": "26Co/108/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/108/2025 z 8. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2623220621.1"}, {"guid": "81fbc20b-1407-47cf-8d63-e0658cc5692b:266e46a9-a5fe-46f3-a7a1-ae6898255100", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2124203075.1", "spisova_znacka": "26Co/153/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/153/2025 z 1. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2124203075.1"}, {"guid": "aad58976-e0e2-4c4c-8e98-91f25789b5f7:eb05f373-4b03-41d5-b642-ca3700e0b6c1", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2324202216.1", "spisova_znacka": "26Co/117/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/117/2025 z 25. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2324202216.1"}, {"guid": "df9891a3-fdb3-428d-80ba-2e6b38f547e6:0c60b9cb-36b6-4a5d-98b7-6486d621e5f8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4418204399.4", "spisova_znacka": "8Co/85/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/85/2025 z 16. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4418204399.4"}, {"guid": "3df115d9-b227-48ef-9fd8-2408473f4b9d:ca833d90-309f-441c-b24f-91791d573713", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:4123241783.1", "spisova_znacka": "26CoPr/6/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26CoPr/6/2025 z 11. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:4123241783.1"}, {"guid": "3a88389e-8982-4a34-b9de-be17c07a5a3e:4d492159-8e6c-4873-9352-4cbf9bb8b47c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1115213989.2", "spisova_znacka": "9Co/19/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/19/2025 z 22. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1115213989.2"}, {"guid": "7f9f7b89-82ce-4507-86e0-cf5b40987f1f:28382c11-95fd-4546-a90e-a19b491bac79", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7116203314.3", "spisova_znacka": "2Cob/101/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/101/2024 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7116203314.3"}, {"guid": "2cf36440-fd9f-4b33-a731-436fe9e6ca2a:a3a97ece-bb35-4c77-935f-8135f1e6df11", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2025:1123203208.2", "spisova_znacka": "B1-16C/17/2023", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-16C/17/2023 z 21. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2025-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2025:1123203208.2"}, {"guid": "3ff8bbeb-56d4-4c6c-8bf4-52d60271ac01:6fadb622-871b-4243-a672-2cea97a013b0", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2716203953.18", "spisova_znacka": "PN-20Cpr/21/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. PN-20Cpr/21/2018 z 29. 6. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2716203953.18"}, {"guid": "11fe6270-d70a-412e-ad95-caacd8e5c256:f13d245a-9416-4cc3-ab28-18838fff8efc", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2124209805.5", "spisova_znacka": "22C/125/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 22C/125/2024 z 26. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2124209805.5"}, {"guid": "efdad742-34c9-47c3-9ae2-b3c7480958b4:87d45ba5-98de-4fc8-9d4a-ebf7e11eb5ad", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:6125364723.3", "spisova_znacka": "22Csp/110/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 22Csp/110/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:6125364723.3"}]}