{"guid": "030292eb-8b47-458d-8775-652d16a16f94:bebdb501-753f-4ac4-ba09-111ae3b4b591", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1", "spisova_znacka": "1CdoR/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1CdoR/9/2024 z 29. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2025, sp. zn. 1CdoR/9/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1", "identifikacne_cislo": "7219206130", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "sudca_id": 355, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-vladik-355", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "nazov": "§ 383 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-383", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-383"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "nazov": "§ 384 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-384", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-384"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-383", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-384", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bebdb501-753f-4ac4-ba09-111ae3b4b591", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1CdoR/9/2024\n7219206130\n29. 01. 2025\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2025:7219206130.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. Z., narodenú\nXX. E. XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí\na rodiny Košice, dieťa matky: Y. Z., narodenej XX. E. XXXX, F., Č.A. XX, zastúpenej advokátom\nJUDr. Rastislavom Lenartom, Košice, Pollova 32, a otca: H. J., narodeného XX. C. XXXX, F., A. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Košice, Floriánska 16, o zmenu úpravy výkonu\nrodičovských práv a povinností, vedenej na Mestskom súde Košice pod č. k. 19P/101/2019 - 383, o\ndovolaní matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. januára 2024, sp.\nzn. 4CoP/124/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. januára 2024 č. k. 4CoP/124/2023 - 450 vo výroku I., ktorým\nzmenil výrok I. rozsudku Mestského súdu Košice z 11. júla 2023, č. k. 19P/101/2019 - 383 tak, že otec je\noprávnený a povinný stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00 hod. do nedele\ndo 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod., z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nDovolanie vo zvyšnej časti (proti napadnutému výroku II. a III.) o d m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 11. júla 2023 č. k. 19P/101/2019 383 rozhodol tak, že:\nI. Mení rozsudok Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014-337 zo dňa 9. júna 2016 spojený s\ndopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 479 zo dňa 9. marca 2018 a\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018 - 510 zo dňa 29. marca 2019 vo výroku,\nktorý upravuje rodičovské práva a povinností nasledovne:\nMaloletú H. zveruje do osobnej starostlivosti matky.\nObaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.\nOtec je povinný s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku prispievať na výživu maloletej H. výživným\nvo výške 200 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.\nDlžné výživné za obdobie od 15. júla 2019 do 31. júla 2023 nevzniklo.\nStyk otca s maloletou H. ostáva neupravený.\nII. Žiaden s účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nariadená striedavá osobná starostlivosť sa nikdy nerealizovala,\notec sa s dcérou nestýkal od roku 2014. Dcéra ho počas celého obdobia veľmi radikálne odmietala. Podľa\nnázoru súdu prvej inštancie uvedený stav je z veľkej miery možné pripísať na ťarchu matky, pretože dcéra\nbola v jej výlučnom výchovnom pôsobení. Bez ohľadu na túto skutočnosť je však fakt, že dcéra otca\nnepozná, nemá k nemu vytvorený žiaden vzťah a má z neho hlboko zakorenený strach. Za intervencie\nsúdu sa podarilo túto situáciu reparovať, stretávanie sa začalo realizovať, vzťah medzi otcom a dcérou\nsa buduje, avšak je zatiaľ stále veľmi krehký. Za daných okolností súd zmenil rozhodnutie a maloletú\n\nzveril do osobnej starostlivosti matky, s čím napokon súhlasil aj otec. Pokiaľ ide o otázku výživného\nvzhľadom na vek a vyčísleným odôvodneným potrebám súd považoval výživné vo výške 200 eur za\nprimerané. Spornou bola aj otázka úpravy styku. Otec trval na striktnej úprave styku každý druhý víkend\na raz v priebehu týždňa s odôvodnením, že má obavy, že sa nebude realizovať Z výsluchu maloletej\nvšak vyplynulo, že je to práve otec, ktorý prispôsobuje styk svojim preferenciám, často nereflektujúc na\nnávrhy dcéry. Maloletá žiadala súd, aby styk ostal neupravený sľúbiac, že sa s otcom stretávať bude.\nMatka navrhla styk neupraviť, chcela, aby sa dcéra s otcom mohla na styku dohodnúť. Kolízny opatrovník\nnavrhol styk neupraviť s ohľadom predovšetkým na psychický stav maloletej, kde nátlak na maloletú\nnebude v prospech vzťahu s otcom ako aj na režim a tanečný krúžok maloletej. Súd vyhovel žiadosti\nmaloletej a styk ponechal neupravený, a to predovšetkým z toho dôvodu, že je potrebné rešpektovať\njej aktuálne vývinové potreby a režim. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletá v septembri nastúpi na\nstrednú školu, bude nevyhnutná jej socializácia a prispôsobenie sa novému spôsobu štúdia. Zároveň\nsa intenzívne venuje tancu, s čím sú spojené značne nepravidelné tréningy. S ohľadom na zatiaľ ešte\nkrehký a vytvárajúci sa vzťah medzi otcom a maloletou ako aj s ohľadom na jej aktuálne vývinové potreby\nsúd ponechal tento styk neupravený. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z.\nCivilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal\nnárok na ich náhradu.\n3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 23. januára 2024 č. k. 4CoP/124/2023 450 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletou H. zmenil\ntak, že otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletou H. každý párny týždeň od piatka od 18.00\nhod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod. (výrok I.); rozsudok súdu\nprvej inštancie vo výroku o určení výživného zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie a nové rozhodnutie (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov\nnemá nárok na náhradu trov konania (III. výrok).\n4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou podľa §\n388 CSP rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vyššie a v časti týkajúcej sa určenia výživného podľa §\n389 CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nNa odôvodnenie svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v rámci dokazovania súdom prvej inštancie\nbolo zistené, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 337 zo dňa\n9. júna 2016 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Košice II, č.k. 23P/241/2014 - 479\nzo dňa 9. marca 2018 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 7CoP/194/2018 - 510 zo dňa\n29. marca 2019 zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom táto sa však nikdy\nnerealizovala. Odvolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania s prihliadnutím aj na predchádzajúce\nsúdne konania je zrejmé, že bez intervencie súdu formou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou,\nnebude realizované právo otca na stretávanie s maloletou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa,\nktorého súčasťou je právo byť v kontakte s oboma rodičmi. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi súdu\nprvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok ponechal styk otca s maloletou neupravený, keď podľa\nnázoru odvolacieho súdu z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o potrebe\nautoritatívneho rozhodnutia súdom. Podľa odvolacieho súdu štát má zodpovednosť prostredníctvom\nsvojich orgánov, teda aj prostredníctvom súdu viesť rodičov ku konštruktívnemu riešeniu krízy ich rodiny\na k rešpektu k rodičovstvu druhého rodiča. Túto povinnosť však súd prvej inštancie nedodržal, pretože\nsvoje rozhodnutie neupraviť styk založil fakticky na vyslovenom názore maloletej a na verzii druhého\nz rodičov, (bez toho - pozn. dovolacieho súdu) aby akýmkoľvek kritickým spôsobom vyhodnotil zistené\nokolnosti. Odvolací súd zároveň uviedol, že nezistil, žiadne závažné dôvody, pre ktoré maloletá otca\nodmieta. Odvolací súd vzhliadol nevyhnutnosť potreby upraviť styk otca s maloletou dcérou a súčasne\nmal za to, že nie je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie k úprave styku. Súdom prvej inštancie\nbol podrobným spôsobom zistený skutočný stav veci týkajúci sa stretávania sa otca s maloletou dcérou.\nNa základe uvedeného zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a upravil stretávanie sa otca s maloletou\ndcérou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každý párny týždeň od piatka od 18.00\nhod. do nedele do 18.00 hod. a každú stredu od 18.00 hod. do 20.00 hod.\n5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie matka (ďalej len „dovolateľka“), ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP. Dovolateľka\nmala za to, že v konaní došlo k vade, ktorá mala za následok skutočnosť,\nže súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytýkanú vadu zmätočnosti videla dovolateľka v postupe\n\nodvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení uviedol, že nezistil žiadne závažné dôvody, pre ktoré maloletá otca\nodmieta, avšak neuviedol, na základe akých dôkazov dospel k tomuto záveru. Rovnako mala za to, že\nodvolací súd mal nariadiť pojednávanie, na ktorom mohol podrobne doplniť dokazovanie a neprispievať\nk ďalšiemu predlžovaniu konania. Na základe uvedeného považuje matka rozsudok odvolacieho súdu\nza nejasný, nevykonateľný a zmätočný. Namietala tiež, ako mal odvolací súd preukázané podmienky\nna strane otca, najmä kde má maloletá od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. bývať, keďže\nzo spisu vyplývajú rôzne adresy otca a otec maloletej na túto otázku neodpovedal. Pokiaľ ide o otázku\nvýživného, matka mala za to, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, či si otec\nmaloletej splnil vyživovaciu povinnosť, alebo si ju nesplnil, a v prípade, ak si ju nesplnil, či požiadal súd\no odklad vykonateľnosti v časti výživného.\n6. K dovolaniu sa vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie matky odmietol.\n7. Dovolanie je v posudzovanom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v\ntýchto veciach je od 1. júla 2016 upravené v zákone č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.\nVzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania\npodľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže § 76 a § 77\nCMP obsahujúce niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovujú inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo\nveciach starostlivosti súdu o maloletých, prípustnosť dovolania dovolateľky bolo potrebné posudzovať\npodľa ustanovení CSP.\n8. Podľa § 444 ods. 1 a ods. 2 CSP dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť\nplniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;\nustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.\n9. Najvyšší súd nezistil splnenie predpokladov pre odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého\nrozhodnutia, preto v súlade s ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie.\n10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podal účastník konania v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpený\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nskúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania\na bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je čiastočne dôvodné a to\nv časti výroku I. odvolacieho súdu.\n11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.\nDovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania\nprípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto\nustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je\ndovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací súd je dovolacími\ndôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n12. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré\n\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n15. Posudzujúc dovolanie podľa jeho obsahu (čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP), z obsahu dovolania\nvyplýva, že dovolateľka okrem iného namietala, že odvolací súd v časti úpravy styku otca s maloletým\ndieťaťom svoje zmeňujúce rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, nevykonanie dokazovania pri zmene\nrozsudku súdu prvej inštancie, ako aj dokazovanie vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca.\n16. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie\nokrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.\n17. Podľa § 384 ods. 1 CSP ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje\nsám.\n18. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je\npotrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.\n19. Odvolací súd je ako riadny opravný súd súčasne aj skutkovým súdom. Úvahy odvolacieho súdu o\nsprávnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie sú však značne obmedzené. Odvolací súd je totiž v\nzásade viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie. Iba v prípade, ak má pochybnosti o\njeho správnosti, má možnosť dospieť k iným skutkovým záverom, a to vtedy, ak tieto vyplynú z poznatkov,\nktoré odvolací súd získal tým, že opakoval dôkazy vykonané súdom prvej inštancie alebo vykonal nové\ndôkazy. Podmienenie zmeny skutkových záverov ustálených súdom prvej inštancie opakovaním alebo\nvykonaním nových dôkazov vyplýva z požiadavky rešpektovania zásady priamosti a ústnosti civilného\nkonania. V odvolacom konaní je ale dôležitá aj iná stránka priamosti, nielen pre zisťovanie skutkového\nzákladu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových zistení súdu prvej inštancie. Pri opakovaní\na doplnení dokazovania je teda zásada priamosti oproti súdu prvej inštancie ešte sprísnená, pričom\npre opakovanie dôkazov platia tie isté procesné postupy ako pri vykonávaní pôvodného dôkazu. Z\nuvedeného vyplýva, že predpokladom zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, ak má\nza to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\nje, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k\nskutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, tvoriacemu podklad\npre rozhodnutie v danej veci (sp. zn. 5Cdo/131/2009). Z rozhodnutia sp. zn. 2MCdo/8/2024 vyplýva,\nže je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam dospel len na základe\nprehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich\nmusí v odvolacom konaní opäť vykonať. Ak by sa odvolací súd odchýlil od skutkového stavu zisteného\nsúdom prvej inštancie bez toho, aby rešpektoval povinnosť opakovania alebo doplnenia dokazovania,\nzasiahol by do ústavne zaručeného práva účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy, do obsahu ktorého patrí aj to, že odvolací súd sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného\nprvoinštančným súdom len po doplnení alebo opakovaní dokazovania, ktorého výsledky opravnému\nsúdu umožnia vlastné, prípadne aj odlišné hodnotenie dôkazov (por. napríklad rozhodnutia ústavného\nsúdu II. ÚS 387/2010, II. ÚS 506/2013). Z uvedeného vyplýva, že aj pri odlišnom skutkovom posúdení\n(v dôsledku odlišného posúdenia, resp. vyhodnotenia vykonaných dôkazov), musí odvolací súd nariadiť\npojednávanie a dokazovanie zopakovať (§ 384 ods. 1 a § 385 CSP).\n20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 43. vyplýva, že súd neupravil styk maloletej s\notcom a to na základe návrhu matky, kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol styk neupraviť predovšetkým\ns ohľadom na psychický stav maloletej, keďže nátlak na maloletú nebude v prospech vzťahu s otcom,\nako aj na žiadosť samotnej maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že styk ponechal neupravený a\nto predovšetkým z dôvodu, že je potrebné rešpektovať aktuálne vývinové potreby a režim maloletej.\nPoukázal na to, že maloletá v septembri nastúpi na strednú školu, taktiež sa intenzívne venuje tancu,\ns čím sú spojené nepravidelné tréningy. S ohľadom na zatiaľ ešte krehký a vytvárajúci sa vzťah\nmedzi otcom a maloletou, ako aj s ohľadom na jej vývinové potreby, ponechal súd prvej inštancie styk\nneupravený a maloletú informoval o následkoch bezdôvodného prerušenia kontaktu s otcom. Odvolací\n\nsúd v bodoch 15. až 20. svojho rozhodnutia, v súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti styku\notca s maloletým dieťaťom uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že bez intervencie súdu\nformou presnej úpravy styku otca s maloletou dcérou nebude realizované právo otca na stretávanie s\nmaloletou dcérou, ani rešpektovaný najlepší záujem dieťaťa. Odvolací súd ďalej uviedol, že nesúhlasí\nso záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ za zistených podmienok ponechal styk neupravený, keď z\nvykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul záver o potrebe autoritatívneho rozhodnutia súdom.\nDospel k záveru, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neupraviť styk založil na vyslovenom názore\nmaloletej a na verzii druhého z rodičov, bez toho aby akýmkoľvek kritickým spôsobom vyhodnotil zistené\nokolnosti. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd vzhliadol nevyhnutnosť úpravy styku otca s maloletým\ndieťaťom a súčasne mal za to, že nie je potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie k úprave styku.\n21. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie\nvyvodil o skutočnom stave veci (čl. 6 a § 35 CMP) a na jeho základe právne závery odlišné od\nzáverov súdu prvej inštancie bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo\ndoplnenie). Ak sa odvolací súd chcel odchýliť od skutočného stavu veci zisteného súdom prvej inštancie,\nmal tak urobiť na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, teda nariadiť pojednávanie\nv zmysle § 385 ods. 1 CSP a dokazovanie v zmysle § 384 ods. 1 CSP sám v potrebnom rozsahu\nzopakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa § 191 CSP\nv súlade so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a\nzásad nepostupoval, keď vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov vykonaných súdom\nprvej inštancie, ktoré ale inak vyhodnotil, no bez toho, aby na ním nariadenom pojednávaní zopakoval\n(príp. doplnil) dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.\n22. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd postupoval v rozpore so znením ustanovenia § 384 ods. 1\nCSP, a teda sa natoľko odchýlil od jeho znenia, že zásadne poprel jeho účel a význam, keď dospel k\nodlišným skutkovým zisteniam ako prvoinštančný súd bez vykonania vlastného dokazovania alebo jeho\nzopakovania v odvolacom konaní, čím znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 46 a nasl. ústavy\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Dovolací súd mal preto za preukázané, že v konaní došlo k procesným vadám\npodľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou\nvadou, nemôže byť považované za správne.\n23. Dovolateľka dovolaním napadla celý rozsudok odvolacieho súdu, teda aj výrok II. ktorým zrušil\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného. Dovolací súd dáva do pozornosti, že v\nzmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v\n§ 420 písm. a) až f) CSP. Podľa dovolacieho súdu výrok II., ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu\nprvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.\n24. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npublikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R\n19/2017, ktorého právna veta znie: „Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle\nustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku“.\n25. Dovolateľka uviedla, že podáva dovolanie voči rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, t. j. aj\nvoči výroku o trovách konania, pričom však vo vzťahu k trovám konania neuviedla žiadnu argumentáciu,\npreto dovolací súd dovolanie aj v tejto časti považoval za nedôvodné.\n26. Vzhľadom na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP sa dovolací súd už\nnezaoberal ďalšou argumentáciou dovolateľky namietajúcou prípustnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1\nCSP, pričom postupoval v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, ktorá sa ustálila na názore,\nže v prípade dôvodne namietanej vady zmätočnosti ide o procesnú nesprávnosť, pri ktorej je predčasné\npodrobiť napadnuté rozhodnutie meritórnemu dovolaciemu prieskumu (pozri sp. zn. 1Cdo/166/2017,\n2Cdo/88/2017, 3Cdo/146/2018, 8Cdo/70/2017, 9Cdo/333/2020).\n\n27. S poukazom na uvedené najvyšší súd dovolanie matky maloletého dieťaťa voči rozsudku\nodvolacieho súdu, vo výroku II. (v časti, týkajúcej sa výroku o určení výživného) a vo výroku III. (výrok\no trovách konania) ako nedôvodný v zmysle § 447 písm. f) CSP odmietol a vo výroku I. (ktorým zmenil\nvýrok týkajúci sa práva na styk otca k maloletému dieťaťu) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§\n449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP).\n28. V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4CoP/124/2023", "guid": "84f429b7-73bb-4013-8fee-8f094497f00a:ff4db443-7614-46bd-9e0c-720ad0ae6964", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "19P/101/2019", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2013 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c8888c9-1a04-422c-940b-d05ce1ee7df4"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "58be63f0-7b60-4407-a191-50b4c42ec61c:f9484724-2b13-40e1-bc78-7d0694272a4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:5699899385.1", "spisova_znacka": "2Cdo/88/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/88/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:5699899385.1"}, {"guid": "e9720a50-727a-414d-918d-dc648a7aac3a:01a0afd8-52c5-4af0-b7dc-2e2b0e89e445", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoP/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/194/2018 z 29. 3. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-03-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e9720a50-727a-414d-918d-dc648a7aac3a:01a0afd8-52c5-4af0-b7dc-2e2b0e89e445"}], "citovane_v": []}