{"guid": "38b3b497-fb7f-4051-a816-56c20a9eb708:b7767b4e-fbda-4db3-ac02-4c63d1f4a1e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2", "spisova_znacka": "1Cdo/12/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/12/2024 z 26. 8. 2025", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. augusta 2025, sp. zn. 1Cdo/12/2024, ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2", "identifikacne_cislo": "8116212615", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2025-08-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "III. ÚS 758/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4bd2a7d2-6848-4667-ab06-e35e90a7692e", "datum": "2026-01-29", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66", "nazov": "zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b7767b4e-fbda-4db3-ac02-4c63d1f4a1e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/12/2024\n8116212615\n26. 08. 2025\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2025:8116212615.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu I. T., narodeného XX. C. XXXX, G., Q. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom Prešov, Jesenná 8, proti žalovanému\nMestu Prešov, so sídlom Prešov, Hlavná 73, IČO: 00 327 646, zastúpenému advokátom JUDr. Alojzom\nNaništom, so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o zaplatenie 68.030,82 eura s prísl., vedenom na\nOkresnom súde Prešov pod sp. zn. 19C/206/2016, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 25. mája 2023 sp. zn. 22Co/21/2022-778, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2023 sp. zn. 22Co/21/2022-778 z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) v poradí druhým rozsudkom z 20. januára 2022\nč.k. 19C/206/2016-705 žalobu zamietol (výrok I.), žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok\nna 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným\nuznesením (výrok II.).\n1.1. V odôvodnení konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý je potrebné posúdiť podľa\nzákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod\nstavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a VÚC, konkrétne išlo o pozemky (parcely KN-E č.XXX/X- orná\npôda o výmere 60m2, parcely KN C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 789 m2, parcely KN-C č. XXXX/\nXX - orná pôda o výmere 821 m2 kat. úz. D. spolu vo výmere 1670 m2) pod miestnou komunikáciou,\nktorú žalovaný vlastnil. Súd mal za to, že sa jednalo o povolenú stavbu. Konštatoval však, že finančná\nnáhrada za zriadenie vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová a nemá\ncharakter opakovaného plnenia, tento nárok vzniká iba pôvodnému vlastníkovi pozemku a v súdnom\nkonaní ho môže úspešne uplatniť iba v zákonom stanovenej premlčacej lehote, ktorá začína plynúť od\núčinnosti tohto zákona. V čase, kedy sa žalobca stal vlastníkom, ešte pozemkové úpravy vykonané\nneboli. Vzhľadom na to žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) o odvolaní žalobcu rozhodol v poradí druhým\nrozsudkom z 25. mája 2023 sp. zn. 22Co/21/2022-778 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku\nI. zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.152 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne\nzo sumy 877,20 eura od 08. októbra 2016 a zo sumy 274,80 eura od 06. januára 2018 do zaplatenia,\na to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej zamietavej časti rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku I. potvrdil (výrok II.), stranám sporu náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho\nkonania nepriznal (výrok III.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že dovolanie je čiastočne\ndôvodné s poukazom na právne ustanovenia § 1 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. Žalobca v\nodvolaní o.i. namietal, že k parcele KN-E č. XXX/X, kat. úz. D. žalovaný nepredložil žiaden dôkaz tak,\naby súd mohol vysloviť právny názor, že išlo o povolenú stavbu. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že\naby bolo možné na uplatnený nárok aplikovať zákon č. 66/2009 Z.z., bolo potrebné zo strany žalovaného\npreukázať vo vzťahu k tejto parcele, že bola v v čase výstavby miestnej komunikácie postavená v\n\nsúlade s vtedy platnými predpismi (§ 4 ods. 1). Kolaudačné rozhodnutia, ktoré predložil žalovaný sa však\ntýkali len parc. KN-C č. XXXX/XX a parc. č. KN-C č. XXXX/XX, kat. úz. D., žalovaný preto neuniesol\ndôkazné bremeno a právny dôvod užívania pozemku vo vzťahu k parc. KN-E č. XXX/X - orná pôda\no výmere 60 m2, kat. úz. D., zákonné vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. k nej nevzniklo a je\ndaný len nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri stanovení\nvýšky bezdôvodného obohatenia odvolací súd vychádzal zo znaleckého posudku W.. C. W. č. 9/2016,\npredmetom ktorého bolo určiť všeobecnú hodnotu nájmu sporných nehnuteľností metódou porovnávania\npred jej poškodením pre obdobie roku 2014, 2015 a 2016, vrátane, ako peňažnú čiastku vynaloženú na\nprenájom porovnateľnej nehnuteľnosti v predmetnom území. Všeobecná hodnota nehnuteľností, ktorých\ncelková výmera je 1.670 m2 bola stanovená na 77.595 eur s DPH, čo pri trojročnom plnení je potrebné\ntúto sumu vydeliť tromi a následne výmerou 1.670 m2 a dospeje sa k sume 15,488 eur za m2 pozemku.\nZa spravodlivú a primeranú však odvolací súd považoval iba polovicu zo sumy 15,488 eura z m2, ktorá\npredstavuje sumu 7,74 eura za m2. Odvolací súd uvádza, že uvedená čiastka je proporcionálna a nie\nje nad rámec primeraného a rozumného riešenia. (Pre porovnanie napríklad Okresný súd Prešov vo\nveci vedenej pod sp. zn. 14C/42/2017, v rozsudku zo dňa 25. novembra 2020 vychádzal pri určení ceny\nnájomného pri parcele v rovnakej lokalite (ul. I.) za obdobie 2015-2020 zo sumy 5,224 eura za m2.)\nRelevanciu má tiež výmera dotknutého pozemku a pri tak nízkej výmere pozemku, akým je predmetný\npozemok (60 m2), je suma 7,74 eura za m2 akceptovateľná. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že\nžalobca žiadal vydať bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka za užívanie\nparcely KN-E č. XXX/X - orná pôda vo výmere 60 m2 v zmysle pôvodnej žaloby za žalované obdobie t.j.\nod 17. júna 2014 do 16. júna 2016, t.j. za 731 dní a v zmysle rozšírenia žaloby za obdobie od 17. júna\n2016 do 31. januára 2017, t.j. za 229 dní, teda celkovo za 960 dní. Všeobecná hodnota nájmu parcely\nKN E č. XXX/X 7,74 eura za m2 na rok/365 dní predstavuje sumu 19,2 eura za m2 za 960 dní. Pri výmere\nparcely KN-E č. XXX/X 60 m2 potom bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje sumu 1.152 eur.\nŽalobca žiadal úroky z omeškania vo výške 5 % za obdobie omeškania žalovaného po 16. marci 2016.\nOdvolací súd priznal žalobcovi 5 % úrok z omeškania zo sumy 877,20 eura, vypočítanej za žalované\nobdobie 731 dní v zmysle pôvodnej žaloby a 5 % úrok z omeškania zo sumy 274,80 eura, vypočítanej\nza žalované obdobie 229 dní v zmysle rozšírenia žaloby. Pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania odo\ndňa podania žaloby, žalovaného vyzval na vydanie, resp. plnenie až v žalobe, žalovanému doručenej\naž 7. októbra 2016, preto odvolací súd považoval za začatie plynutia lehoty na plnenie, a teda na úroky\nz omeškania až od 08. októbra 2016. V rozšírenej časti žalobného návrhu odvolací súd z rovnakých\ndôvodov priznal nárok až od 06. januára 2018 do zaplatenia, keď rozšírený návrh bol žalovanému\ndoručený 05. januára 2018.\n2.1. Vo vzťahu k zvyšným parcelám, a to parc. KN-C č. XXXX/XX a parc. KN-C č. XXXX/XX, obe kat.\núz. D. ohľadne otázky priznávania jednorázovej náhrady za zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1\nzákona č. 66/2009 Z.z. poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, ktorá vzniká tomu,\nkto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, t.j. 01. júla 2009, pričom sa premlčuje\nv lehote troch rokov, nepredstavujú len rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/194/2018 zo dňa 26. augusta 2019 a\nsp. zn. 8Cdo/17/2019 zo dňa 30. novembra 2020, na ktoré odkázal odvolací súd v zrušujúcom uznesení,\nale sú to aj novšie rozhodnutia. Dovolací súd preferuje priznanie jednorazovej náhrady, viď rozhodnutia\npod sp. zn. 1Cdo/171/2021 z 27. októbra 2021 a sp. zn. 1Cdo/99/2019 z 26. januára 2022, sp. zn.\n8Cdo/17/2019, sp. zn. 2Cdo/151/2020 zo dňa 31. marca 2022. Zodpovedaniu otázky, či v prípade, ak\nvznikol nárok na náhradu za vecné bremeno vzniknuté podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastníkovi\npozemku pod stavbou, ktorá je povolená podľa platných právnych predpisov a prešla z vlastníctva štátu\nna obec alebo vyšší územný celok, má byť táto náhrada vo forme opakujúceho sa alebo jednorazového\nplnenia, sa venoval dovolací súd aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/175/2019 zo dňa 27. apríla 2022. Odkázal\npritom na závery rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/26/2014, 3Cdo/49/2014 a 8Cdo/17/2019, v ktorých bola\nriešená otázka náhrady za zákonné vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/2009 Z.z. so záverom, že\nprávo na náhradu pri zriadení vecného bremena podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. vzniklo ex\nlege jednorazovo tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti tohto zákona. Podľa\nnajvyššieho súdu vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č. 66/2009 Z.z. treba pokladať vzhľadom na\nkonštrukciu § 2 ods. 1, 2 cit. zák. za nútené obmedzenie vlastníkov síce na dlhý, ale zo zákona vopred\nurčiteľný čas a jednorazová náhrada zohľadňuje povahu a dĺžku trvania núteného obmedzenia vlastníka\npozemku pri ustálení výšky tejto náhrady. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu\nv otázke jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena v zmysle § 4 zákona č. 66/2009 Z.z.\nžalobcovi preto nie je možné priznanie opakovanej náhrady. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru\nmal za to, že žalobcovi vznikol nárok na jednorazovú náhradu dňom účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z.,\nktorá sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka\n\na vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie,\npokiaľ žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zároveň zmenil\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.152 eur spolu\ns 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 877,20 eura od 08. októbra 2016 a zo sumy 274,80 eura od\n06. januára 2018 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej zamietavej\nčasti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne\nsprávny. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a §\n255 ods. 1 CSP.\n3.\nŽalobca (ďalej aj „dovolateľ“) podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 420 písm. f) CSP. V tejto súvislosti namietal porušenie práva\nna spravodlivý proces, bez riadneho odôvodnenia jeho právneho záveru priznaného bezdôvodného\nobohatenia a posúdenia jej výšky.\nV ďalšom namietal nesprávne právne posúdenie veci v právnej otázke, ktorá dovolacím súdom nebola\ndoteraz riešená a od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP). „Má\nnáhrada za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku zákonným vecným bremenom povahu 1-rázovej\nnáhrady, na ktorú vzniklo právo dňom účinnosti zákona 66/2009 Z.z. alebo má povahu opakujúceho sa\nplnenia, na ktoré vzniká právo postupne až do definitívneho vyriešenia vzťahu k pozemku zaťaženého\ntýmto vecným bremenom?“\nNamietal aj nesprávne právne posúdenie veci v právnej otázke, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pod sp. zn. 4Cdo/110/2018 (§ 421 ods. 1 písm. a)\nCSP). „Môže súd, v prípadoch priznávania finančného plnenia v dôsledku obmedzenia vlastníckeho\npráva, moderovať (znížiť) podľa vlastnej úvahy výšku takéhoto finančného plnenia, stanovenú na\nzáklade znaleckého posudku (druhá otázka) ?“\n4.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k dovolaniu ho navrhol ako nedôvodné odmietnuť.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35\nCSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalobcu bolo podané dôvodne.\n6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu\nvo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo\nk vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n7. Žalobca o.i. napadol rozhodnutie odvolacieho súdu aj z dôvodu uvedenom v § 420 písm. f) CSP, kde\nnamietal nedostatočné odôvodnenie, keď v časti nárok posúdil ako bezdôvodné obohatenie, moderoval\nvýšku priznaného bezdôvodného obohatenia a následne znížil uplatnenú náhradu.\n8. Podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie\nspravodlivosti).\n\n10.\nPod „prekvapivým rozhodnutím“ sa v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu rozumie\nrozhodnutie, ktorým odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, za rozhodujúcu považoval\nskutočnosť, ktorú nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom\nprvej inštancie. Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu, nečakane založené na iných právnych\nzáveroch než rozhodnutie súdu prvej inštancie (porovnaj 3Cdo/102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu\nvýsledkov konania na súde prvej inštancie nepredvídateľne založené na iných dôvodoch, než na ktorých\nzaložil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, pričom strana sporu v danej procesnej situácii nemala\nmožnosť namietať nesprávnosť nového právneho názoru, zaujatého až v odvolacom konaní (porovnaj\n5Cdo/46/2011).\n11. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo\nveci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti\ntýmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať\nsa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy.\n12. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky definoval, že prekvapivosť rozhodnutia môže spočívať v aplikácii\nprávnej normy, ktorá dosiaľ v konaní nebola použitá sporovými stranami ani súdom, alebo v zmene\nprávneho názoru súdu vyvolanej dôkazom vykonaným alebo skutočnosťou zistenou až v odvolacom\nkonaní, ku ktorým sa účastník nemal možnosť vyjadriť (porovnaj III. ÚS 52/2019).\n13. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že nárok žalobcu celý posúdil podľa zákona\nč. 66/2009 Z.z., keď mal zo zisteného skutkového stavu za to, že išlo o povolenú stavbu. Na rozdiel\nod tohto záveru, odvolací súd vo svojom rozhodnutí zaujal názor a to bez nariadenia pojednávania, že\nžalobca nepreukázal žiadnou listinou (neuniesol dôkazné bremeno), že stavba - miestna komunikácia\nna pozemku parc. č. KN-E č. XXX/X - orná pôda o výmere 60 m2 v kat. úz. D.), bola postavená v súlade\ns právnymi predpismi a posúdil tento nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia\npodľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý žalobcovi priznal v sume 1.152 eur s príslušenstvom.\n13.1. Ak odvolací súd zmenil svoj názor o skutkovej okolnosti týkajúcej sa toho, či vyššie uvedená\nstavba bola povolená, bol povinný nariadiť pojednávanie a ešte pred vyhlásením rozhodnutia ju označiť\nako spornú (keďže tak neurobil súd prvej inštancie), a tak umožniť stranám, aby na vzniknutú procesnú\nsituáciu zareagovali. Ak tak neurobil, a za rozhodnú považoval skutočnosť - neunesenie dôkazného\nbremena žalobcu v časti sporného pozemku ktorej sa nárok týka, a na jej základe posúdil nárok žalobcu\nodlišne, prijatím záveru o nároku na bezdôvodné obohatenie, bolo jeho rozhodnutie v tejto časti založené\nna nových dôvodoch, pričom žalobca nemal v danej procesnej situácii možnosť namietať nesprávnosť\nprávneho záveru odvolacieho súdu, čím mu odvolací súd znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesnej vade podľa § 420 písm. f) CSP, čo je\nokolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne, najvyšší\nsúd rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie (§ 450 CSP).\n15. V ďalšom konaní sa odvolací súd bude dôsledne zaoberať všetkými dovolacími námietkami žalobcu\na bude dbať na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahovalo náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP.\n16. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, súd prvej inštancie a odvolací súd\nsú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak\nvráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách\npôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "III. ÚS 758/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:4bd2a7d2-6848-4667-ab06-e35e90a7692e", "datum": "2026-01-29", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "22Co/21/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:908fa61e-aedb-426a-82da-c00bb7c42365", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 52/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 52/2019 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.52.2019.1"}, {"guid": "119b3745-564f-44ca-9ced-c8390e2056f2:e5f223a0-0468-4740-9a5d-6e55f9efaba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1", "spisova_znacka": "5Cdo/175/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/175/2019 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117213067.1"}, {"guid": "2b60aa02-b11f-443d-bebe-701a6178c946:6526065c-b427-4f7a-b53f-b5a11b9ce5d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2", "spisova_znacka": "2Cdo/151/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/151/2020 z 31. 3. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:8113202532.2"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "8b34284a-d0b7-4b8d-b8e9-e0856e0fc300:34d9342c-f036-4190-b590-3b8dfdf22bab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2", "spisova_znacka": "4Cdo/110/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/110/2018 z 16. 5. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-05-16", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2115213198.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4bd2a7d2-6848-4667-ab06-e35e90a7692e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.758.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 758/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 758/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.758.2025.2"}]}