{"guid": "56c140ee-cf7b-4ec7-a295-80afca58c087:a615d434-1d1c-4cb5-ba7f-77a24489a2ac", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1", "spisova_znacka": "4Cdo/169/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2025 z 31. 3. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2026, sp. zn. 4Cdo/169/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1", "identifikacne_cislo": "1424210446", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Svetlovská", "sudca_id": 338, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-svetlovska-338", "datum_vydania": "2026-03-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-339.odsek-2", "nazov": "§ 339 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-339.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-339"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "nazov": "§ 324 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-324.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-324"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "nazov": "§ 325 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 325 ods. 2 písm. d) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-325.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "nazov": "§ 326 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-326", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-326"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "nazov": "§ 328 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-328.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-328"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36", "nazov": "ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-2", "nazov": "§ 31 ods. 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-31.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-339", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-324", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-325", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-326", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-328", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-12", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-13", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-28", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a615d434-1d1c-4cb5-ba7f-77a24489a2ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/169/2025\n1424210446\n31. 03. 2026\nJUDr. Alena Svetlovská\nECLI:SK:NSSR:2026:1424210446.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore navrhovateľky mal. Q. N., narodenej XX. R. XXXX, H., Ľ..\nŠ.W. XXX/XX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou K.. H. Z., narodenou XX. O. XXXX, H., Ľ.. Š.W. XXX/\nXX, zastúpenou advokátkou Mgr. Renátou Dobrovodskou, Bratislava, Rožňavská 22, proti odporcovi K..\nK. N., narodenému XX. O. XXXX, BrO., R. I. XXX/XX, zastúpenému spoločnosťou LOVÁSZ LEGAL s.\nr. o., Bratislava, Železničiarska 18, IČO: 54 626 048, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,\nvedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 27C/88/2024, o dovolaní navrhovateľky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 17. júna 2025, sp. zn. 8Co/62/2025, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nOdporcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo 4.decembra 2024, č. k. 27C/88/2024 - 85 zamietol návrh\nžalobkyne a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 324\nods. 1, § 325 ods.1, ods. 2 písm. d), § 326, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, ods.3, § 330 ods. 2, § 339\nods. 1 CSP, v spojení s čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čl. 26 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 4 Ústavy\nSR, § 11, § 12, § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 28 ods.2, § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine\na dospel k záveru, že návrhu nie možné vyhovieť. Konštatoval, že maloletá žalobkyňa zastúpená\nsvojou matkou sa domáhala ochrany pred neoprávnenými zásahmi zo strany žalovaného - jej otca,\ndo jej práva na ochranu osobnosti, ktorými malo dôjsť v dôsledku jeho špecifikovaných príspevkov\n- videí zverejnených na sociálnej sieti Instagram. Mal za to, že v rámci potreby osvedčenia danosti\nnároku a jeho trvania (ako jedného z predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia) bolo\núlohou žalobkyne, aby vymedzila a špecifikovala konkrétne neoprávnené zásahy zo strany žalovaného\nspôsobilé zasiahnuť do jej osobnosti. Nedostatočne žalobkyňa v návrhu na tento účel \"len\" poukazovala\nna úplný prepis zverejnených video-príspevkov žalovaného všeobecne s tvrdením, že šírením informácii\no nej dochádza k zásahu do práva na ochranu osobnosti. Podľa nej žalovaný svojimi príspevkami už\nvyše roka zverejňuje na sociálnych sieťach informácie o rodinnej situácii, jej zdravotnom stave a bežnom\nživote a očierňuje jej matku uvádzaním nepravdivých tvrdení, s ktorými má byť často konfrontovaná.\nNedala k tomu súhlas a zverejnené informácie žalovaným sa výrazným spôsobom dotýkajú jej života,\nkeď sa informácie o nej sprístupňujú aj osobám, s ktorými žalobkyňa prichádza do každodenného\nkontaktu, v dôsledku čoho došlo k závažnému neoprávnenému zásahu do jej ľudskej dôstojnosti,\njej cti a bola závažným spôsobom znížená jej vážnosť v spoločnosti. Dospel k záveru, že uvedené\nnezodpovedá potrebe riadneho opísania závažného neoprávneného zásahu, ktorému sa má poskytnúť\nochrana formou špeciálneho inštitútu neodkladného opatrenia (navyše konzumujúceho vec samú v\nzmysle § 330 ods. 2 CSP). Žalobkyňa nijako v návrhu ani neosvedčovala neprimeranosť a nezákonnosť\nkonania žalovaného. Z obsahu daných príspevkov je zrejmé, že žalovaný predovšetkým informuje o\npriebehu konaní a sporoch s matkou žalovanej (jeho bývalou manželkou), pričom spomína tiež samotnú\nmaloletú (\"dcérka\"). Pokiaľ má v tomto ohľade dochádzať k nejakému neoprávnenému excesu, bolo\n\nna žalobkyni, aby konkrétne vymedzila, ktoré zverejnené informácie považuje za neoprávnený zásah\nspôsobilý zasiahnuť do jej osobnostných práv (fyzickej, psychickej či morálnej integrity), tiež riadne\nšpecifikovať zodpovedajúcu ujmu a jej intenzitu. K tomu v jej návrhu nedošlo a žalobkyňa tak neosvedčila\nexistenciu závažného neoprávneného zásahu. Žalovaný ako otec má právo na primerané zverejňovanie\ninformácii o svojom rodinnom živote a dcére. Akékoľvek použitie informácií zo súkromného života\ndcéry nemožno automaticky označiť za rozporné s jej osobnostnými záujmami. Pokiaľ v návrhu len\nvo všeobecnosti typovo uvádzala, že takýmito zásahmi majú byť informácie: \"osobné údaje, fotografie,\nzdravotný stav, ako aj informácie o prebiehajúcich súdnych konaniach\", takémuto širokému vymedzeniu\nnemožno priznať úspech. Poukázal na to, že z obsahu príspevkov vyplýva, že použité informácie\no maloletej majú povahu doplnkových resp. sprievodných informácii popri informáciách o tvrdenom\nneoprávnenom konaní jej matky, ktoré sú zjavným účelom zverejnených príspevkov. To platí aj vo\nvzťahu k vzájomným súdnym konaniam rodičov a trestnému oznámeniu matky o podozrení sexuálneho\nzneužívania otcom či informáciám o zdravotnom stave. Aj v týchto žalovaný primárne informuje o\nkonaní matky ako účelovom postupe (pri nerešpektovaní jeho určeného styku s maloletou, žiadanej\nprehliadke maloletej u lekárky, podaní trestného oznámenia) so snahou o jeho poškodenie a celkovo\nmajú charakter jeho obrany. Žalovaným uvádzaný rozsah zverejnených údajov o maloletej sa javí ako\nnevyhnutný rozsah pre vytvorenie kontextu opísaného postupu matky. Žalovaný samostatne cielene\nneprezentuje údaje o žalobkyni, nevyjadruje sa o nej negatívnym spôsobom, nesústreďuje sa na\nodhaľovanie jej osobných údajov a zdravotného stavu. Nebolo osvedčené, že dané príspevky by boli\nspôsobilé narušiť alebo ohroziť osobnostné práva maloletej žalobkyne do takej miery, aby bol potrebný\nneodkladný navrhovaný súdny zásah do slobody prejavu žalovaného. Za nepostačujúce a nepodložené\npovažoval tiež tvrdenia žalobkyne vo vzťahu k ujme na osobnostných právach. Žalobkyňa relevantne\nnerozvíjala jej tvrdenia o spôsobenej ujme, resp. vôbec to, aká ujma a zneváženie by jej malo hroziť.\nZa takúto ujmu nemožno považovať samotné zverejnenie príspevkov, ktoré ako poukazuje žalobkyňa\nvytvára \"digitálnu stopu\". To by totiž neprípustne zahŕňalo vlastne zverejnenie akejkoľvek informácie\n(rodiča o svojom dieťati) vo verejnom priestore. Dôvodným v tomto ohľade nemôže byť len žalobkyňou\nopakovane poukazovaná verejná povaha príspevkov, a teda, že k nej (ako len všeobecne uvádza)\nmajú prístup aj osoby, s ktorými je v kontakte - napr. osoby v materskej škole a jej kamaráti. Keď\nteda tvrdí, že dané zverejňovanie príspevkov žalovaného je \"spôsobilé privodiť jej ujmu na právach,\na to zásah práva na ochranu občianskej cti, súkromia, mena, ľudskej dôstojnosti a prejavov osobnej\npovahy\", nijako nevysvetlila, aký vážny dosah majú alebo objektívne môžu mať jednotlivé konkrétne\nvyjadrenia žalovaného resp. prípadné nepriaznivé dôsledky na jej osobnú integritu. Dôvodnými v danom\nprípade zastúpenia matkou nemôžu byť bez ďalšieho ani tvrdenia o nesúhlase žalobkyne (aktuálne\nvo veku 5 rokov) so zverejnením, keď tieto možno v kontexte vzťahov rodičov vnímať ako účelové\nvyjadrenia matky vo svoj prospech. V danom prípade nebola splnená ani podmienka osvedčenia\npotreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V návrhu žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy\npomerov zdôvodňovala tým, že ako maloletá požíva zvýšenú právnu ochranu, poukazujúc všeobecne na\nnajlepší záujem dieťaťa. Tieto skutočnosti však bez iných významných okolností nemôžu mať relevanciu.\nPrijatie tejto argumentácie by viedlo k absurdnému dôsledku, kedy by podanie návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia akýmkoľvek maloletým znamenalo vždy automatický záver o potrebe okamžitej\núpravy pomerov strán. Pokiaľ v ďalšom svojom vyjadrení k bezprostrednej hrozbe dopĺňala, že bez\nzásahu súdu bude žalovaný naďalej zverejňovať príspevky, čo sám avizuje, ani to nemá opodstatnenie,\nkeďže žalobkyňa neosvedčila neoprávnenosť tvrdených zásahov. Pri skúmaní neodkladnosti je nutné\ndať do pozornosti aj veľký časový odstup od zverejnenia predmetných príspevkov od podania samotného\nnávrhu na nariadenie neodkladného opatrenia - príspevky označené v návrhu boli zverejnené v rozmedzí\nod 03.07.2023 do 02.09.2024. Žalobkyňa neosvedčila naliehavosť na zásahu súdu formou výnimočného\nprostriedku neodkladného opatrenia, netvrdila hrozbu vážnej či nenahraditeľnej hrozby. V tom ohľade\nsa obmedzila len opätovne na verejnú povahu príspevkov a skutočnosť, že ide o maloletú osobu.\nNavrhované neodkladné opatrenie by predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, keď\nžalobkyňa neosvedčila, že bez navrhovanej úpravy pomerov by jej hrozila ťažko napraviteľná, či vôbec\nnejaká zodpovedajúca ujma. Nariadenie daného neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti\nodstránenia špecifikovaných príspevkov (II. výrok petitu) a zdržania sa určených informácii o maloletej (I.\nvýrok petitu), by bolo v rozpore s princípom proporcionality. Čo sa týka samotného zdržovacieho nároku\nširoko koncipovaného na informácie všeobecne zverejňovania podobizne žalobkyne, jej osobných\núdajov, zdravotného stavu a informácií o prebiehajúcich súdnych konaniach týkajúcich sa žalobkyne,\nako aj všetkých informácií týkajúcich sa súkromia žalobkyne, a to najmä na sociálnej sieti Instagram),\nmal za to, že je zjavne neprimeraným. Vyhovenie návrhu v tejto časti by neprípustne znamenalo uloženie\nzákazu žalovanému ako otcovi žalobkyne verejne šíriť akékoľvek informácie týkajúce sa súkromia svojej\n\ndcéry, aj tie ktoré sú kladné, resp. ktoré sa nedotýkajú žiadneho negatívneho prvku v jej súkromnom\nživote. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie\nneodkladného opatrenia, a preto návrh žalobkyne v zmysle § 328 ods. 1 CSP zamietol. O náhrade trov\nkonania rozhodol v zmysle § 257 CSP.\n2. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľky uznesením zo 17. júna 2025, sp. zn. 8Co/62/2025\nuznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, bol toho názoru, že v\nprejednávanom prípade navrhovateľka neosvedčila reálnu hrozbu ujmy, na odstránenie ktorej ako jediný\nprostriedok môže slúžiť navrhované neodkladné opatrenie. Bol názoru, že v danom prípade majú\nprávo udeľovať súhlas na zverejňovanie podobizne maloletej žalobkyne a informácií z jej súkromného\nživota obaja rodičia ako jej zákonní zástupcovia, pričom je nepochybné, že udelenie súhlasu v takomto\nprípade nie je bežnou záležitosťou týkajúcou sa uspokojovania každodenných potrieb maloletej a\npreto pokiaľ sa rodičia maloletej žalobkyne nevedia dohodnúť o tejto podstatnej záležitosti súvisiacej s\nvýkonom ich rodičovských práv, je potrebné, aby o udelení súhlasu a jeho rozsahu rozhodol na návrh\nniektorého z rodičov súd v Civilnom mimosporovom konaní so zreteľom na najlepší záujem žalobkyne\nako maloletého dieťaťa. Odvolací súd zastával názor, že súdu konajúcemu v tomto Civilnom sporovom\nkonaní neprináleží vyriešiť si túto otázku spadajúcu do rodinnoprávnej agendy ani ako predbežnú.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd nepovažoval za osvedčené, že fotografie a príspevky žalovaného\ntýkajúce sa maloletej žalobkyne boli zverejňované bez jej kvalifikovaného súhlasu a žalobkyňa tak\nneosvedčila, že k uverejňovaniu jej podobizní a informácií z jej súkromia jej otcom ako zákonným\nzástupcom došlo bez jej súhlasu a preto nemožno považovať za spoľahlivo osvedčené ani to, že došlo k\nneoprávnenému zásahu do jej osobnostných práv. Pokiaľ ide o vecnú argumentáciu žalobkyne, odvolací\nsúd považoval za opodstatnené jej tvrdenie, že na základe uverejnených fotografií a obsahu príspevkov\nje objektívne identifikovateľná. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že príspevky\nuverejňované žalovaným obsahujú aj dôverné, vysoko citlivé a intímne informácie týkajúce sa dôvodov,\npre ktoré žalobkyňa navštívila lekárov (pediater, gynekológ) či psychológa, ako aj chúlostivé informácie\no podozrení jej matky na jej sexuálne zneužívanie. Podľa názoru odvolacieho súdu až takéto intímne\ndetaily týkajúce sa zdravia žalobkyne nebolo nevyhnutne potrebné zverejniť, pokiaľ žalovaný chcel\nverejne prezentovať spoločensky prínosnú tému. Pokiaľ teda ide o informácie týkajúce sa lekárskych\na psychologických vyšetrení maloletej a informácie o tvrdeniach jej matky o jej údajnom sexuálnom\nzneužití, možno konštatovať, že tieto by ju mohli v budúcnosti vystaviť posmechu, zahanbeniu a\nponíženiu a negatívne ovplyvniť jej zdravý duševný a fyzický vývoj. V tomto smere sa však odvolací súd\nstotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňou požadovaný zákaz zverejňovania akýchkoľvek\ninformácií o jej zdravotnom stave je neprimeraný, pokiaľ by sa mal týkať napr. aj informovania rodiča o\nbežných detských ochoreniach ako napr. v danom prípade o zapálených očiach. Z uvedených dôvodov\nani odvolací súd nepovažoval za opodstatnené uložiť žalovanému absolútny zákaz informovania o\nzdravotnom stave žalobkyne tak výnimočným nástrojom súdnej ochrany akým je neodkladné opatrenie.\nOstatné informácie zo súkromného života žalobkyne, vrátane informácií o prebiehajúcich súdnych\nkonaniach medzi jej rodičmi, zhodne so súdom prvej inštancie považoval odvolací súd za nevyhnutne\npotrebné pre dosiahnutie účelu, pre ktorý žalovaný založil svoj instagramový profil. Prvoradým účelom\nverejnej prezentácie informácií z rodinného života žalovaným totiž bolo na základe vlastných osobných\nskúseností s porušovaním jeho rodičovských práv slúžiť verejnosti poskytnutím rady rodičom v obdobnej\nživotnej situácii ako najlepšie a efektívne postupovať pred súdmi a aké zákonné nástroje uplatniť\npri zabezpečení práv a právom chránených záujmov rodiča. Súhlasil so súdom prvej inštancie, že\ninformácie týkajúce sa súkromia maloletej boli len doplnkové, resp. sprievodné v kontexte informácií\ntýkajúcich sa porušovania rodičovských práv žalovaného konaním matky žalobkyne a žalovaný primárne\ninformuje o priebehu konaní a sporoch s matkou žalobkyne. Odvolací súd mal za to, že fotografie\nzobrazujúce žalobkyňu neboli žalovaným uverejňované nad mieru akou obvykle prezentujú iní rodičia\nsvoje deti na sociálnych sieťach. Zhodne s názorom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatoval, že\nnedošlo zo strany žalovaného v tomto ohľade k žiadnemu excesu. Odvolací súd považoval za potrebné\nvziať na zreteľ i to, že žalovaný nie je aktívnym zverejňovateľom súkromia a fotografií žalobkyne, jeho\nprofil nie na to primárne zameraný. Žalovaný nadmerne nezdieľa informácie zo súkromia žalobkyne\ntak, že by bolo možné usudzovať na jeho rizikové správanie v online priestore spôsobilé ohroziť\nbezpečnosť žalobkyne. Vzhľadom na ich obsah, rozsah a účel nemožno usudzovať na ich prípadné\nzneužitie v online priestore. Navyše by bolo neprimeraným zásahom do práv žalovaného ako rodiča\nzakázať mu uverejňovať akékoľvek informácie týkajúce sa súkromia žalobkyne a fotografie s maloletou\ndcérou, ktorej život je súčasťou jeho súkromného života. Odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že\n\ninformovanie o priebehu súdnych sporov je vecné, príspevky sú založené na objektívnych faktoch,\nžalovaný sa zdržiava akýchkoľvek difamačných, útočných či osočujúcich hodnotiacich úsudkov, či\nsvojvoľného komentovania maloletej či matky. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou\nžalovaného, že videá stručne, jasne a vecne reflektujú priebeh súdneho sporu, ktorý je vedený medzi\nním a matkou o úpravu rodičovských práv a povinností, tieto konania svojou povahou sú civilné konania,\nktoré sú verejné. Žalovaný nie je v tomto smere viazaný zákonom stanovenou povinnosťou mlčanlivosti.\nV posudzovanej veci nemožno prijať záver, že by zo strany žalovaného išlo o podceňovanie rizík\nspojených s uverejňovaním podobizní jeho dcéry a jej súkromia, alebo o neuvážené správanie sa v\nonline priestore na sociálnych sieťach, ktoré by zakladalo dôvod pre mimoriadnu reguláciu zo strany\nsúdnej moci vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že tak širokým\nvymedzením zákazu uverejňovania informácií o žalobkyni jej otcom a jej podobizní, ako aj odstránením\ncelých príspevkoch, teda de facto celého instagramového profilu, by nebola zachovaná primeranosť\n(proporcionalita) a došlo by tým k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, keď preventívny\nzásah do slobody prejavu spočívajúci v zákaze určitým spôsobom sa vyjadrovať, môže byť len krajným\nprostriedkom ochrany osobnostných práv a preto absolútny zákaz vyjadrovania sa prichádza do úvahy\nlen v závažných prípadoch, v ktorých iný prostriedok by nebol spôsobilý nastoliť spravodlivú rovnováhu\nmedzi ochranou práva na slobodu prejavu a ochranou práva na súkromie. O náhrade trov odvolacieho\nkonania rozhodol podľa § 257 CSP.\n3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keď mala za to, že odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietala nepresvedčivosť odôvodnenia\nrozhodnutí súdov nižších inštancií a ich vnútornú rozpornosť. Nesúhlasila s odvolacím súdom, ktorý\nzaujal stanovisko, že súdu v civilnom sporovom konaní neprináleží riešiť otázku súhlasu rodičov ani ako\npredbežnú a tento názor považovala za nesprávny, keď bola názoru, že súd v sporovom konaní musí\nposúdiť, či zásah do osobnostných práv nastal, čo zahŕňa aj skúmanie, či existoval platný právny základ.\nPoukázala na skutočnosť, že matka žalobkyne nikdy nesúhlasila so zverejňovaním fotografií maloletej\nna sociálnych sieťach a takýto prístup hodnotila ako nezodpovedajúci princípu efektívnej ochrany práv,\npretože súdy rezignovali na svoju povinnosť poskytnúť účinnú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nUviedla, že ak odvolací súd konštatoval, že odporca neopodstatnene zverejnil intímne a citlivé informácie\no maloletom dieťati, de facto uznal existenciu zásahu do osobnostných práv navrhovateľky. Namietala,\nže argument odvolacieho súdu, že rodičia „bežne“ zdieľajú zdravotné informácie na sociálnych sieťach\nje neprimerane zovšeobecňujúci a nesleduje povinnosť diferencovať medzi citlivosťou informácií. Názor\nsúdov nižších inštancií, ktoré odmietli uložiť absolútny zákaz zverejňovania zdravotných údajov, keďže\nby sa mohol týkať aj „banálnych chorôb“ považovala za sporný s tým, že absolútna negácia požiadavky\nnavrhovateľky tak pôsobí formalisticky a znamená odopretie ochrany aj vo vzťahu k závažným zásahom.\nVytkla odvolaciemu súdu, že uprednostnil slobodu prejavu rodiča pred ochranou súkromia dieťaťa,\npričom sa dostatočne nezaoberal možnými negatívnymi dôsledkami zverejňovania detailov zo života\nnavrhovateľky. Bola názoru, že odvolací súd uznal legitímny cieľ odporcu, avšak nesprávne vyhodnotil\nproporcionalitu zásahu, keď sloboda prejavu rodiča nemôže ísť na úkor dôstojnosti, súkromia a\npsychického vývoja maloletého dieťaťa. Namietala nesprávne vyváženie dvoch práv - rodič má právo na\nsúkromný a rodinný život, ale dieťa má právo na ochranu súkromia, dôstojnosti a bezpečia a odvolací\nsúd tak arbitrárne a nedostatočne posúdil riziká pre maloletú navrhovateľku a nesprávne vyvážil právo\nrodiča na slobodu prejavu a súkromie s právom dieťaťa na ochranu osobnosti. Uviedla, že informovanie\no priebehu konania nemusí byť difamačné, ale môže byť zbytočne invazívne do súkromia dieťaťa a\nodvolací súd sa uspokojil s tým, že odporca neútočil ani neosočoval, no už nekonfrontoval otázku, či\nbolo vôbec v najlepšom záujme dieťaťa, aby verejnosť poznala priebehu sporov medzi jeho rodičmi.\nPovažovala za chybný záver odvolacieho súdu, že nebolo preukázané „bezprostredné ohrozenie“\nduševného a telesného vývoja dieťaťa - navrhovateľky, nakoľko v konaniach týkajúcich sa maloletých\nsa neuplatňuje štandard bezprostredného ohrozenia, ale princíp preventívnej ochrany a najlepšieho\nzáujmu dieťaťa a ak existuje hoci len reálne riziko stigmatizácie, zahanbenia či psychickej ujmy, súd\nmá povinnosť zasiahnuť ex ante. Navrhla, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n4. Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.\n\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) /ďalej aj len „najvyšší súd“/ po zistení,\nže dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastníčka konania zastúpená v súlade\nso zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie nie je\nprípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd uvádza nasledovné.\n6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok\na tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej\nCivilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu\nje dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak\nzákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,\nnemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.\n7. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou\ndovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §\n431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva\ndovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n10. Najvyšší súd už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a\nspoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu,\nproti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo\no rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.\n11. Najvyšší súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za\nistých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia\nodvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného\nopatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná\nnadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší\nsúd už v rozhodnutí, sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení\nmá povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu.\nTaká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po\nskončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP,\nkonanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“.\nVýpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím\nvo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/157/2017,\n5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej\nprávnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič\nM. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).\n\n12. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné\nneodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP).\nRovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na\nktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.\n13. Navrhovateľka vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, pričom\nnamietala nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a tiež to, že odvolací súd sa v odôvodnení\nrozsudku riadne nevysporiadal s podstatnou odvolacou námietkou o nesprávnom právnom posúdení\nveci súdom prvej inštancie, že súdu v civilnom sporovom konaní neprináleží riešiť otázku súhlasu rodičov\nani ako predbežnú otázku.\n14. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú a) zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.\n15. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto\npráva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou práva na spravodlivý súdny\nproces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v\nkonaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou\nsúčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov\nSlovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo\nna to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou\npredkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých\ndôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n16. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu tak,\nže sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo\nnečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca\nstrane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní\n(porovnaj R 129/1999 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015,\n5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na\nfaktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný\npriebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného\nnároku. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré (porušenie)\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva.\n17. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uviedol, že z hľadiska prípustnosti dovolania v\nzmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil\nvady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho\nsúdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď 3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017,\n8Cdo/73/2017). So zreteľom na to pristúpil aj v danom prípade k posúdeniu opodstatnenosti\nargumentácie dovolateľky, že procesne nesprávnym postupom súdov bolo zasiahnuté do jej práva na\nspravodlivý proces.\n18. Pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a vytýkanú absenciu\nreakcie na odvolacie námietky navrhovateľky zo strany odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že z\nustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu vyplýva, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia\ndovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne\nposúdenie veci v zásade nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP (R 24/2017). Ako vyplýva\naj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I.\n\nÚS 188/06). Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany\nsporu na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).\n19. Ako už bolo uvedené do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd\nstotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Neznamená ani právo na to,\naby bol účastník konania úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi\nnázormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových\ntvrdení účastníkov, ako aj iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených\nnámietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov\nkonania, vrátane ich dôvodov a námietok (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010). Je však povinný na\nzákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne\nakceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (II. ÚS 675/2014, IV. ÚS\n252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07).\n20. Rovnako Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia\nmusia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, zároveň však nevyžaduje, aby na každý argument strany\nbola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z\n9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994,\nséria A, č. 303 - B, Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára\n1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska\nproti Španielsku z 29. apríla 1993; m. m. II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).\n21. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá však právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v\nzmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS\n105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, 4Cdo/34/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 8Cdo/152/2018).\n22. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo\nprípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry\nústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,\nnemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu\n(napr. I. ÚS 188/06).\n23. V predmetnej veci sú podľa dovolacieho súdu v napadnutom rozhodnutí (obsah ktorého nemožno\nposudzovať izolovane od rozhodnutia súdu prvej inštancie, lebo prvoinštančné a odvolacie konanie z\nhľadiska predmetu konania tvoria jeden celok - viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) zreteľne vysvetlené jeho podstatné dôvody, uvedené ustanovenia, ktoré\nsúd aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ako i vysvetlené právne úvahy, ktorými sa pri\nrozhodovaní riadil. Prijaté právne závery sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 393\nods. 2 CSP. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže\nsama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na\nspravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda\naby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi (I. ÚS 50/04), ani právo,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS\n252/04). Inak povedané za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nemožno považovať\nto, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.\n23.1. V posudzovanom prípade teda obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje\nrozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f)\nCSP. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má podľa názoru dovolacieho súdu všetky zákonom\n\nvyžadované náležitosti v zmysle ustanovenia § 393 CSP. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí popísal\nobsah podstatných skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedol, z ktorých\ndôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval (a ktorých rozbor\nprezentoval) a z ktorých vyvodil svoje právne závery, že navrhovateľka neosvedčila, že k uverejňovaniu\njej podobizní a informácií z jej súkromia jej otcom ako zákonným zástupcom došlo bez jej súhlasu a\npreto nemožno považovať za spoľahlivo osvedčené ani to, že došlo k neoprávnenému zásahu do jej\nosobnostných práv. Okolnosti, ktoré odvolací súd viedli k predmetnému právnemu záveru zdôvodnil ďalej\ntak, že konštatoval, že informácie týkajúce sa súkromia maloletej boli len doplnkové, resp. sprievodné v\nkontexte informácií týkajúcich sa porušovania rodičovských práv odporcu konaním matky navrhovateľky\na odporca primárne informuje o priebehu konaní a sporoch s matkou navrhovateľky. Odvolací súd\nďalej uviedol, že videá stručne, jasne a vecne reflektujú priebeh súdneho sporu, ktorý je vedený medzi\nodporcom a matkou o úpravu rodičovských práv a povinností a tieto konania svojou povahou sú civilné\nkonania, ktoré sú verejné a odporca nie je v tomto smere viazaný zákonom stanovenou povinnosťou\nmlčanlivosti. Odvolací súd vyvodil záver, že nezistil, že by zo strany odporcu išlo o podceňovanie\nrizík spojených s uverejňovaním podobizní jeho dcéry a jej súkromia, alebo o neuvážené správanie\nsa v online priestore na sociálnych sieťach, ktoré by zakladalo dôvod pre mimoriadnu reguláciu zo\nstrany súdnej moci vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že tak\nširokým vymedzením zákazu uverejňovania informácií o navrhovateľke jej otcom a jej podobizní, ako aj\nodstránením celých príspevkoch, teda de facto celého instagramového profilu, by nebola zachovaná\nprimeranosť (proporcionalita) a došlo by tým k zásahu do práv a oprávnených záujmov odporcu, keď\npreventívny zásah do slobody prejavu spočívajúci v zákaze určitým spôsobom sa vyjadrovať, môže\nbyť len krajným prostriedkom ochrany osobnostných práv a preto absolútny zákaz vyjadrovania sa\nprichádza do úvahy len v závažných prípadoch, v ktorých iný prostriedok by nebol spôsobilý nastoliť\nspravodlivú rovnováhu medzi ochranou práva na slobodu prejavu a ochranou práva na súkromie.\nOdvolací súd uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila reálnu hrozbu ujmy, na odstránenie ktorej ako\njediný prostriedok môže slúžiť navrhované neodkladné opatrenie Odôvodnenie odvolacieho súdu sa\nvyporadúva so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami, vrátane tých, na ktoré navrhovateľka\npoukazovala aj v rámci dovolacích námietok a myšlienkový postup odvolacieho súdu je v odôvodnení\ndostatočne vysvetlený s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti a tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal (§ 220 ods. 2 CSP).\n24. Dovolací súd záverom považuje za vhodné zopakovať, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v\nopravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale\niba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie\ndôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Odvolací súd teda zrozumiteľným a\njednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho v rozsahu dovolacích výhrad viedli k rozhodnutiu.\nJeho postup, vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie, nemožno považovať\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny alebo právne nekonformný, teda v danom prípade odvolací\nsúd procesne nekonal spôsobom zmätočným, ktorý by mal za následok vadu konania v zmysle §\n420 písm. f) CSP. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, že rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnepreskúmateľné resp. nedostatočne odôvodnené. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP v\nžiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nstrany konania, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.\n25. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je v zmysle §\n420 písm. f) CSP prípustné, preto ho podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP ako procesne neprípustné\nodmietol.\n26. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/62/2025", "guid": "62abc135-4ae0-47fd-92f5-fee5071e779c:b7f7d94b-3a8c-43a4-a432-a151636bedfc", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "758c3c0a-4eec-42ec-b07a-08388ebcdf39:d63f8a60-8c75-425f-8bc0-a00df4a25d0f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4425203142.1", "spisova_znacka": "8Co/62/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/62/2025 z 14. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4425203142.1"}], "citovane_v": []}