{"guid": "7220a079-c3e1-4cfc-9a9e-939a1f46bd32:d711599e-ed5a-4e0c-897a-d68e10a49ba1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2", "spisova_znacka": "2Cdo/103/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/103/2025 z 27. 5. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2026, sp. zn. 2Cdo/103/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2", "identifikacne_cislo": "2516206210", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak súd rozsudok vyhlásený na odročenom pojednávaní doručil prítomnej strane prostredníctvom jej zástupcu na tomto pojednávaní v súlade s § 219 ods. 2 CSP, lehota na podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 CSP plynie od tohto doručenia a neskoršie doručenie rozsudku do elektronickej schránky na jej plynutie nemá vplyv; odmietnutie oneskorene podaného odvolania podľa § 386 písm. a) CSP preto nie je nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len námietky, ktoré uplatnil už v odvolacom konaní, ak tak mohol urobiť; dovolanie nemôže slúžiť na obchádzanie povinnosti vyčerpať riadne opravné prostriedky. Nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP a za takúto vadu nemožno považovať ani to, že súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Dedičia poručiteľa sa domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach darovaný poručiteľom žalovanej patrí do dedičstva, pretože darovacia zmluva je neplatná pre neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a nedodržanie formy podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže poručiteľ pre ťažkú zrakovú vadu nemohol text zmluvy prečítať. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli so záverom, že žalobcovia neplatnosť nepreukázali a poručiteľ mal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov; odvolanie prvého žalobcu bolo odmietnuté ako oneskorené. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobcovia namietali nesprávne posúdenie včasnosti odvolania, svojvoľné hodnotenie dôkazov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok bol zástupcovi prvého žalobcu doručený na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený, takže odvolanie podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty bolo oneskorené, a na ďalšie námietky tohto žalobcu nemohol prihliadnuť, lebo ich pre oneskorené odvolanie neuplatnil v odvolacom konaní. Vo vzťahu k ostatným dovolateľom uzavrel, že rozhodnutia súdov nižších inštancií tvoria organickú jednotu, sú riadne odôvodnené a nesúhlas s hodnotením dôkazov prípustnosť dovolania nezakladá; dovolanie ako celok zamietol a žalovanej, ktorej trovy nevznikli, náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362", "nazov": "§ 362 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-362", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-362"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-105.odsek-1", "nazov": "§ 105 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-105.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-362", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-219", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-105", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d711599e-ed5a-4e0c-897a-d68e10a49ba1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/103/2025\n2516206210\n27. 05. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:2516206210.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcov 1/ B. M.,\nnarodeného P., J., 2/ M. W., narodenej P., J., 3/ J. M., narodeného P., T., žalobcovia 1/ až 3/ zast.\nadvokátom JUDr. Vladimírom Fraňom, Nové Mesto nad Váhom, Haškova 18, proti žalovanej W. O.,\nnarodenej P., B., zast. advokátom JUDr. Radovanom Ulehlom, Piešťany, Winterova 1744/39, o určenie,\nže nehnuteľnosť patrí do dedičstva, pôvodne vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.\n7C/14/2016, o dovolaní žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 25. septembra 2024\nsp. zn. 26Co/51/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. marca\n2023 č. k. 7C/14/2016-676 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanej priznal voči žalobcom 1/\naž 3/ náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb.\nObčianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) a vecne tým, že žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej spolu aj „žalobcovia“)\nsa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 28. októbra 2016 domáhali, aby súd určil, že spoluvlastnícky\npodiel žalovanej vo veľkosti 1/2 v pomere k celku na nehnuteľnostiach: pozemok parcela reg. „C“ č.\nXXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 469 m2 a stavba so súpisným č. XXXX\npostavená na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere\n469 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie B., Obec B., okres B., vedeného\nna Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, patrí do dedičstva po poručiteľovi N. M., rod. M., nar.\nP., zomr. P..\n1.2. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcov, ktorú urobila žalovaná spornou, súd prvej inštancie\nuviedol, že z dedičského konania po poručiteľovi N. M. (vedeného na Okresnom súde Piešťany pod\nsp. zn. 6D/783/2012) vyplýva, že žalobcovia sa nevzdali svojho dedičského nároku, ani dedičstvo\nneodmietli, takže ako právni nástupcovia N. M. sú oprávnenými subjektmi na podanie žaloby.\n1.3. Žalobcovia sa domáhali neplatnosti darovacej zmluvy z 27. júla 2004 z troch dôvodov.\nPrvým dôvodom bol nedostatok obsahových náležitostí darovacej zmluvy vo vzťahu k špecifikácii\nnehnuteľností, nakoľko podľa žalobcov zo zmluvy jednoznačne nevyplýva, že predmetom zmluvy je\naj dom, ktorý je v zmluve označený len súpisným číslom. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že\npredmetná zmluva bola predmetom prieskumu zo strany správy katastra v rámci katastrálneho konania.\nV danom prípade správny orgán nevidel rozpor so zákonom, pokiaľ išlo o obsah zmluvy v časti scudzenia\n\nnehnuteľnosti, preto vklad spoluvlastníckeho práva v prospech žalovanej povolil. Rozpor so zákonom\nvidel v tej časti, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena, nakoľko vecné\nbremeno spočívajúce v práve doživotného užívania nehnuteľností by bolo možné zriadiť len so súhlasom\noboch vlastníkov. Keďže súhlas oboch vlastníkov nebol daný, správny orgán rozhodol v súlade s\nustanovením § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení účinnom v čase rozhodovania. Súd má za to,\nže správny orgán dostatočne a v súlade so zákonom, ako aj vôľou strán posúdil obsah darovacej zmluvy.\nSúpisné čísla sú prideľované len stavbám, preto správa katastra správne vyhodnotila vôľu zmluvných\nstrán, aby predmetom prevodu bol nielen spoluvlastnícky podiel na pozemku, ale aj na stavbe na ňom\nstojacej. Z uvedeného dôvodu súd nemá pochybnosti o platnosti uvedeného úkonu z hľadiska jeho\nobsahu.\n1.4. Druhý dôvod neplatnosti darovacej zmluvy žalobcovia videli v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia\nvýznamnú časť žaloby venovali správaniu sa žalovanej k darcovi N. M. pred uzatvorením darovacej\nzmluvy a po uzatvorení darovacej zmluvy, následnému nie ľahkému osudu darcu, z ktorého sa\nstal bezdomovec. V tomto smere navrhli súdu pripojiť niekoľko dôkazov (predovšetkým zápisnice s\nvýpoveďami N. M. a svedkov z konania vedeného pod sp. zn. 6C/213/2008). Žalobcovia napriek\npoučeniu súdom (pojednávanie z 25. mája 2022) počas celého konania neuviedli jeden argument, pre\nktorý by bolo možné považovať darovaciu zmluvu z hľadiska jej obsahu v rozpore s dobrými mravmi.\nNaďalej sa pridržiavali argumentácie založenej na údajnom správaní sa žalovanej v rozpore s dobrými\nmravmi, teda prevzatej z konania vedeného pod sp. zn. 6C/213/2008. Súd poučil žalobcov, že predmetná\nargumentácia je relevantná len v konaní o vrátenie daru, nakoľko tam súd posudzuje správanie sa\nobdarovaného voči darcovi po obdržaní predmetu daru (§ 630 OZ), pričom aktívne legitimovaný na\npodanie žaloby je len darca. V danom prípade žalobcovia boli povinní uviesť argumenty pre neplatnosť\nprávneho úkonu pre rozpor samotného právneho úkonu s dobrými mravmi, čo však žalobcovia neurobili,\npreto súd na dôkazy predložené za účelom preukázania správania sa žalovanej po obdržaní daru pri\nrozhodovaní neprihliadal.\n1.5. Tretím dôvodom, pre ktorý je podľa žalobcov napadnutá darovacia zmluva neplatná je nedostatok\nformy podľa § 40 ods. 5 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Žalobcovia spochybňujú platnosť\nprávneho úkonu z dôvodu, že N. M. trpel vrodenou zrakovou vadou takého charakteru, že nebol\nschopný oboznámiť sa sám s textom o veľkosti písma, aké obsahuje zmluva. Súd pri vyhodnocovaní\ndôvodu neplatnosti v prvom rade bral do úvahy skutočnosť, že k podpisu zmluvy došlo pred notárskym\núradom za prítomnosti povereného pracovníka, ktorý osvedčil pravosť podpisu scudziteľa. Poverený\npracovník nevidel dôvod pre vyhotovenie zmluvy vo forme notárskej zápisnice, čo by bolo dôvodom\npre odmietnutie vykonania osvedčenia pravosti podpisu. Z uvedeného súd vyvodil, že N. M. bol podľa\npovereného pracovníka schopný oboznámiť sa s textom zmluvy alebo bol oboznámený s textom zmluvy\nprostredníctvom inej osoby.\n1.6. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že N. M. nebol schopný sa oboznámiť s textom zmluvy s takou\nveľkosťou písma, akou je zmluva napísaná. Znalecký posudok však nedáva odpoveď na otázku, či by\nbol N. M. schopný oboznámiť sa s textom zmluvy za použitia optickej pomôcky (s určitými parametrami\nšošovky). Závery znaleckého posudku sú v rozpore s tvrdeniami ošetrujúcej očnej lekárky N. M., podľa\nktorej v psychickej pohode N. M. dokázal prečítať text nablízko. Tento rozpor žalobcovia počas konania\nneodstránili, pričom tvrdenie očnej lekárky potvrdzuje aj výpoveď svedkyne Q., ktorá vypovedala, že\nkeď N. M. prišiel k nej na návštevu, prečítal si u nej (aj) noviny. Svedok V. Q. tiež potvrdil, že N. M. bol\nschopný čítať text na obrazovke počítača hoci s väčšou veľkosťou písma. V neposlednom rade denník,\nktorý si viedol N. M., je dôkazom toho, že vedel dokázal prečítať (vlastnoručne napísaný) text, keďže\nvety písal do riadku a chyby v štylizácii, či pravopise si dokázal opraviť. Pokiaľ ide o výpoveď ostatných\nsvedkov, súd nebral do úvahy výpoveď svedka W. M. - brata N. M. (ktorý podľa výpovede brata nikdy\nnevidel, ani čítať, ani písať), W. K. (dcéry W. M.) z dôvodu nedôveryhodnosti ich svedeckých výpovedí\npre ich negatívny vzťah k žalovanej, ako aj pre ich záujem na výsledku konania. W. M. vlastní druhý\nspoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach, preto má súd za to, že je aj v jeho záujme,\naby žalobcovia v konaní boli úspešní. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď svedkyne N., z jej výpovede súd\nnezistil žiadne nové skutočnosti.\n1.7. Kľúčovým svedkom v konaní by bol JUDr. Gavalec, ktorý podľa vyjadrenia žalovanej bol pri\nvšetkých úkonoch (rozumej uzatváraní darovacej zmluvy, späťvzatí vecného bremena). Žalobcovia však\nznemožnili vykonať dokazovanie výsluchom tohto svedka tým, že ho nezbavili povinnosti mlčanlivosti.\nA práve tento svedok by sa dokázal vyjadriť k tomu, akým spôsobom bol N. M. oboznámený s obsahom\nzmluvy. V danom prípade JUDr. Gavalec bol vo vzťahu ku N. M. v postavení jeho advokáta, išlo teda o\nvzťah klient - advokát, z povahy ktorého vyplýva, že JUDr. Gavalec bol povinný chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak by boli pokyny klienta v rozpore so všeobecne\n\nzáväznými právnymi predpismi, nebol by nimi viazaný (§ 18 ods. 1 zákona o advokácii a o zmene a\ndoplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní /živnostenský zákon/).\n1.8. V danom prípade žalobcovia zrejme nesprávne pochopili, že nie žalovaná musí preukázať, že boli\nsplnené všetky náležitosti z hľadiska formy právneho úkonu, naopak, oni majú preukázať, že nedošlo k\nplatnému uzatvoreniu zmluvy pre rozpor s § 40 OZ. Bolo na žalobcoch, aby preukázali, že predmetná\ndarovacia zmluva, za ktorej obsah bol zodpovedný advokát, ktorá bola podpísaná N. M. za prítomnosti\nsvojho advokáta a povereného zamestnanca notárskeho úradu, je neplatná pre nedodržanie formy.\nŽalobcovia vychádzali z premisy, že N. M. nebol schopný sám sa oboznámiť s textom zmluvy, preto\npre platnosť zmluvy bolo potrebné vyhotoviť zmluvu vo forme notárskej zápisnice. Tvrdenia žalobcov\no praktickej slepote N. M. preukazuje len záver znaleckého posudku (r. 2010), ktorý sa však nijako\nnevysporiadava s rok starým vyjadrením ošetrujúcej lekárky (r. 2009), ktoré je v zásadnom rozpore\nso závermi znalca. Závery znaleckého posudku mali byť o 10 rokov neskôr potvrdené vyjadrením\nW. M. (r. 2020), ktorá však nevykonala (už nemohla vykonať) vyšetrenie N. M., ale vychádzala len\nz obsahu predmetného posudku. Ďalej žalobcovia vychádzali z predpokladu, že všetky orgány, ktoré\nnejakým spôsobom prišli do kontaktu s N. M., či už ako obvineným, obžalovaným alebo advokát so\nsvojím klientom, notársky úrad s účastníkom; všetci porušili svoje zákonné povinnosti v konaní s N.\nM., pričom samotný N. M. počas konaní nikdy nenamietal nemožnosť oboznámiť sa s relevantnými\nlistinami. Žalobcovia si boli vedomí, že podstatným svedkom, ktorý by dal jednoznačnú odpoveď na\nto, či a ako bol N. M. oboznámený s obsahom darovacej zmluvy, je JUDr. Gavalec. Žalovaná tohto\nsvedka považovala za kľúčového, majúceho preukázať jej tvrdenia, žalobcovia však vykonanie tohto\ndôkazu znemožnili. Nevypočutie svedka JUDr. Gavalca však neposilnilo dôkaznú pozíciu žalobcov,\nnakoľko ich tvrdenia o porušení ustanovenia § 40 OZ zostali naďalej nepreukázané (non liquet). Naopak,\nnakoľko JUDr. Gavalec bol poručiteľov advokát, platí predpoklad, že advokát pri zastupovaní svojho\nklienta zastupoval jeho záujmy, presadzoval a chránil jeho práva, čo v konkrétnom prípade znamená,\nže vypracoval darovaciu zmluvu v súlade s vôľou klienta a s jej obsahom ho riadne oboznámil. Opak\nnebol zo strany žalobcov preukázaný.\n1.9. Vzhľadom na to, že žalobcovia nepreukázali ani jeden z troch tvrdených dôvodov neplatnosti\nprávneho úkonu - rozpor s § 40 OZ, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n1.10. Pokiaľ išlo o sporné výpovede žalovanej v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/213/2008 a tomto\nkonaní z r. 2004, 2009, 2013 a 2019, na ktoré poukazovali žalobcovia 2/ a 3/ prostredníctvom svojej\nzástupkyne (v tom čase zast. na základe plnej moci podľa č. l. 136 spisu, pozn. najvyššieho súdu), tak\nsúd z ich obsahu nezistil žiadny významný rozpor. Pokiaľ ide o zápisnicu z roku 2019, kedy pojednávanie\nbolo už aj zaznamenávané na diktafón, tak tam súd vidí rozpor medzi vyjadrením žalovanej (zvuková\nnahrávka) a zápisom v zápisnici, čo však nemožno pripísať na úkor žalovanej. Zároveň súd dodáva, že\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n1.11. K argumentácii žalovanej, že aj v prípade, že darovacia zmluva je neplatná, nadobudla\nspoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, súd len stručne poznamenal, že v\ndanom prípade absentuje prvok dobromyseľnosti po nepretržitú dobu 10 rokov, keďže vlastnícke právo\nžalovanej k predmetným nehnuteľnostiam bolo napadnuté žalobou N. M. pre absolútnu neplatnosť\ndarovacej zmluvy pred uplynutím tejto doby (konanie sp. zn. 6C/213/2008).\n1.12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s\nustanovením § 255 ods. 1 CSP.\n2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 1/ až\n3/ rozsudkom z 25. septembra 2024 č. k. 26Co/51/2023-865 výrokom I. odvolanie žalobcu 1/\nodmietol; výrokom II. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a\n2 CSP; výrokom III. žalovanej priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv plnom rozsahu.\n2.1. Odvolací súd konštatoval, že v celom rozsahu prebral skutkový stav zistený súdom prvej inštancie,\nktorý dospel k správnym skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne\nrozhodnutie, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu. Zdieľal i právne\nzávery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné ustanovenia a správne\nich aj vyložil, odkázal pritom na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku a podrobné odôvodnenie\nzáverov súdom prvej inštancie. S prihliadnutím na odvolacie argumenty odvolací súd nenašiel dôvod,\npre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu o nedôvodnosti podanej žaloby odchýliť.\n\n2.2. Odvolací súd k odvolaniu žalobcu 1/ uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovi 1/,\nresp. jeho právnemu zástupcovi bol rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 30. marca 2023, lehota\nna podanie odvolania proti rozsudku začala žalobcovi 1/ plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení, t.\nj. 31. marca 2023 a jej posledným, 15. dňom, kedy bolo možné podať odvolanie včas, bol deň 14. apríla\n2023 (piatok). Žalobca 1/ podal odvolanie až dňa 18. apríla 2023 (utorok), t. j. po uplynutí lehoty na\npodanie odvolania, teda oneskorene. Na uvedenom závere nič nemení tá skutočnosť, že rozsudok bol\nprávnemu zástupcovi žalobcu 1/ doručovaný opakovane a elektronicky mu bol doručený dňa 3. apríla\n2023, keďže podstatné v danej veci je, že rozsudok mu bol v súlade s § 219 ods. 2 CSP doručený už\ndňa 30. marca 2023, čo potvrdil podpisom na doručenke. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podal\nžalobca 1/ oneskorene, odvolací súd toto odvolanie v súlade s § 386 písm. a) CSP odmietol.\n2.3. K odvolaniu žalobcov 2/ a 3/ odvolací súd citujúc § 40 ods. 1 a 5 OZ uviedol, že zmyslom\ntýchto ustanovení je úprava otázky platnosti právnych úkonov so zreteľom na formu. Povinnú písomnú\nformu zákon vyžaduje predovšetkým pri úkonoch, ktorých predmetom je nehnuteľnosť alebo práva a\npovinnosti spojené s nehnuteľnosťami. Písomná forma právneho úkonu je dodržaná, ak konajúci, ktorý\nnie je schopný čítať a písať, je schopný sa oboznámiť s textom a obsahom právneho úkonu pomocou\nprístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, za predpokladu,\nže je schopný vlastnoručne podpísať listinu.\n2.3.1. Ak je fyzická osoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, schopná listinu podpísať, na platnosť jej\npísomného právneho úkonu, ktorý nebol urobený vo forme úradnej zápisnice, sa nevyžaduje, aby\nsa s obsahom právneho úkonu naozaj oboznámila. Okolnosť, či sa osoba, ktorá nemôže čítať alebo\npísať, naozaj s obsahom právneho úkonu oboznámi, totiž závisí len od jej rozhodnutia. Podstatné\nje, aby mala z objektívneho hľadiska možnosť sa s obsahom právneho úkonu oboznámiť, a to buď\nprostredníctvom prístrojov alebo špeciálnych pomôcok, alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí.\nOsoba, ktorá nemôže čítať alebo písať, je teda v zmysle § 40 ods. 5 OZ schopná oboznámiť sa\ns obsahom právneho úkonu vždy, ak sú prístroje alebo špeciálne pomôcky alebo iná osoba pre ňu\nspôsobilým prostriedkom poznania obsahu právneho úkonu a ak mala súčasne (reálnu) možnosť využiť\ntieto prostriedky na poznanie obsahu právneho úkonu. V prípade, že fyzická osoba, ktorá nemôže čítať\nalebo písať, nevyužije také možnosti, aj keď sa mohla prostredníctvom prístrojov, špeciálnych pomôcok\nalebo inej osoby zoznámiť s obsahom právneho úkonu, hoci jej v tom (okrem jej nečinnosti) nič nebránilo,\nnemôže potom táto fyzická osoba (resp. jej právni nástupcovia) dôvodne namietať, že právny úkon nebol\nurobený vo forme vyžadovanej § 40 ods. 5 OZ.\n2.3.2. Písomný právny úkon urobený fyzickou osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, a ktorá je schopná\nlistinu vlastnoručne podpísať (v inej forme ako vo forme úradnej zápisnice), je teda platný, ak sa táto\nosoba oboznámila alebo sa mohla oboznámiť (ak bola spôsobilá a ak mala na to reálnu príležitosť) s\nobsahom právneho úkonu prostredníctvom prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo inej osoby.\n2.3.3. Zo znaleckého posudku č. 9/2010 vypracovaného dňa 16. júla 2010 doc. MUDr. Vladimírom\nMálišom, CSc. (znalcom z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie oftalmológia) a tiež z odborného\nstanoviska z 12. októbra 2020 vypracovaného W. M. (oftalmologičkou z U.) vyplýva, že N. M. vzhľadom\nna pokles zrakovej ostrosti v dôsledku vrodenej očnej vady bol schopný sa oboznámiť s textom s\nveľkosťou písma 8/6 mm (veľké/malé písmená). Z potvrdenia ošetrujúcej lekárky W. J. zo 17. februára\n2009 vyplýva, že N. M. bol schopný v psychickej pohode sa sústrediť, fixovať a prečítať text na blízko. V\nprejednávanej veci tak bolo z hľadiska skutkového stavu zistené, že N. M. (právny predchodca žalobcov)\nbol ako osoba zrakovo postihnutá schopný sa oboznámiť s obsahom písomného právneho úkonu, a\nto za použitia špeciálnych pomôcok alebo v prípade určitej veľkosti písma. Tento záver vyplývajúci z\nvykonaného dokazovania sa vzťahoval aj na posudzovaný právny úkon.\n2.3.4. Ak by sa aj nemohol týmto spôsobom oboznámiť s obsahom zmluvy, mohol a mal využiť na\npoznanie obsahu zmluvy inú osobu, ktorú by si na tento účel zvolil. Uvedené bolo v konaní tvrdené aj\nžalovanou, ktorá uvádzala, že pri podpise bol prítomný JUDr. Gavalec. Žalovaná navrhla jeho výsluch v\nkonaní, čo by ozrejmilo, či prostredníctvom tejto osoby došlo k oboznámeniu sa s obsahom písomného\nprávneho úkonu. Žalovaná si tak v rámci procesnej obrany splnila v tomto smere povinnosť označiť\nskutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a navrhla vykonanie dôkazu na preukázanie svojho\ntvrdenia. K výsluchu JUDr. Gavalca však nedošlo z dôvodov na strane žalobcov, keďže JUDr. Gavalec\nnimi nebol zbavený mlčanlivosti (§ 23 ods. 1 a 2 zákona o advokácii).\n2.4. Podľa odvolacieho súdu zo zisteného skutkového stavu veci je plne odôvodnený záver, že N. M.\nmal reálnu možnosť sa oboznámiť s obsahom právneho úkonu niektorým zo spôsobov uvedených v §\n40 ods. 5 OZ. V prípade, ak tak nepostupoval, nemôže to mať za následok neplatnosť zmluvy podľa\n§ 40 ods. 1 OZ.\n\n2.5. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa neurčitosti zmluvy a konania v rozpore s dobrými\nmravmi odvolací súd poukázal na závery súdu prvej inštancie s tým, že neurčitosť zmluvy nebola zistená\nani odvolacím súdom (z obsahu zmluvy je zrejmé, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom prevodu) a taktiež\nnebol zistený rozpor s dobrými mravmi vo vzťahu k posudzovanému právnemu úkonu. K odvolacej\nargumentácii snažiacej sa spochybniť platnosť právneho úkonu s prihliadnutím na úmysel darcu v čase\npodpisu zmluvy je potrebné uviesť, že darovacia zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena po\nprávnej stránke spolu nesúvisia, každá z nich je upravená samostatnými ustanoveniami OZ (darovacia\nzmluva je upravená v § 628 a nasledujúcich OZ a vecné bremená v § 151n a nasledujúcich OZ). Z\nposudzovanej zmluvy nevyplýva, že by oba právne úkony boli vzájomne podmienené. Oba právne úkony\nsú navzájom oddeliteľné, sú spôsobilé samostatnej existencie, teda tieto právne úkony obsiahnuté na\njednej listine netvoria jeden neoddeliteľný celok.\n2.6. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné,\nbez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj\nnadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka\nkonania, ktorý ju nastolil.\n2.7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255\nods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť odôvodnili podľa § 420 písm. f) CSP.\n3.1. Dovolatelia namietali svojvoľný postup súdu, ktorý vyústil v nedostatočné vyhodnotenie dôkazov, o\nzásadnej otázke pre rozhodnutie vo veci ustálil konajúci súd záver v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi\nsa v súdnom spise, konajúci súd sa nedostatočne zaoberal námietkami žalobcov 1/ až 3/, absentuje\nriadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je arbitrárne a nepreskúmateľné.\n3.2. Žalobca 1/ zdôraznil, že si nie je vedomý oneskorene podaného odvolania voči prvostupňovému\nrozsudku tak, ako bolo konštatované odvolacím súdom. Na pojednávaní konanom dňa 30. marca\n2023 na okresnom súde, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, tento nebol doručovaný žiadnemu z\nprítomných účastníkov. Z uvedeného dôvodu doručenka, ktorou odôvodňoval odvolací súd doručenie\nprvostupňového rozsudku a od dátumu na nej uvedeného plynutie lehoty na podanie odvolania,\nsa netýkala doručenia riadne písomne vyhotoveného a súdom podpísaného znenia rozsudku\nobsahujúceho jeho odôvodnenie. V prípade, ak by tak súd postupoval a na pojednávaní doručoval\npísomné vyhotovenie rozsudku, tak jednak by toto prevzal aj zástupca účastníkov 2/ a 3/ a jednak by\nsúd nedoručoval rozsudok opakovane prostredníctvom dátovej schránky. Z uvedeného dôvodu žalobca\n1/ trvá na včasnom podaní odvolania.\n3.3. Žalobcovia 1/ až 3/ sú toho názoru, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa nedostatočne\nzaoberali ich námietkami, nevykonali pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné dôkazy, nesprávne vyhodnotili\nvykonané dôkazy a z toho dôvodu v rozhodnutiach odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu existuje\nnesúlad medzi závermi súdov a skutkovými zisteniami.\n3.4. Žalobcovia 1/ až 3/ majú za to, že odvolací súd, ako aj okresný súd absolútne bezdôvodne\nspochybnili podstatné skutočnosti, ktoré sú v danej veci rozhodujúce, ktoré sú základom neplatnosti\nprávneho úkonu definovanými v § 40 ods. 6 OZ (v čase vykonania neplatného právneho úkonu § 40\nods. 5 OZ), a ktoré je na základe objektívnych skutočností potrebné považovať za nesporné skutočnosti.\nZ uvedeného dôvodu bolo potrebné v konaní zamerať dokazovanie na tieto rozhodujúce skutočnosti\nvychádzajúce z gramatického výkladu príslušného paragrafového znenia: - či mohol N. M. darovaciu\nzmluvu z 27. júla 2004 prečítať - či sa oboznámil s jej obsahom pomocou špeciálneho prístroja alebo\nšpeciálnej pomôcky - či sa oboznámil s jej obsahom prostredníctvom inej osoby, ktorú si na ten účel\nzvolil - či ju bol schopný vlastnoručne podpísať.\n3.5. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že bolo preukázané výlučne to, že N. M. predmetnú\ndarovaciu zmluvu nebol schopný prečítať, a že ju bol schopný iba vlastnoručne podpísať. Tieto\nskutočnosti je možné považovať za nesporné. Zostávajúce dve oblasti, ktorými by sa neplatnosť\ntohto právneho úkonu vylúčila, zostali aj po vykonanom dokazovaní sporné, teda sa nepreukázali.\nPrvostupňový súd však zistené skutočnosti úplne prekrútil a odvolací súd sa uvedeným rozporom\nnedostatočne venoval. Skutočnosť, že N. M. bol od narodenia postihnutý zrakovou vadou, je\nnepochybná. Do konania boli zo strany žalobcov predložené viaceré listinné dôkazy, v zmysle ktorých\nje nepochybné, že N. M. mal vrodenú očnú chybu rotatornynystagmus, teda poruchu motilitybulbov, pri\n\nktorej sa obe oči pohybujú súčasne v zášklboch a tiež vrodenú refrakčnú chybu a astigmatizmus mixtus\na aj napriek okuliarom jeho zraková ostrosť zodpovedala kategórii sociálne slepý.\n3.6. V konaní boli vykonané aj dôkazy priamo smerujúce k tomu, že N. M. nebol schopný, nevedel a\nnedokázal prečítať text darovacej zmluvy z 27. júla 2004, a to znalecký posudok Doc. MUDr. Vladimíra\nMáliša, CSc., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie oftalmológia č. 9/2010, v zmysle\nktorého je nepochybné, že darovacia zmluva, ako aj návrh na vklad do katastra sú listiny písané\nstrojovým písmom o veľkosti písma 3 mm veľké písmeno a 2 mm malé písmeno, pričom N. M. vzhľadom\nna svoju vrodenú zrakovú vadu pokles zrakovej ostrosti na mieru 10 % normálnej ostrosti nemohol\nprečítať text a oboznámiť sa s jeho obsahom, pričom pri jeho aktuálnej zrakovej funkcii, zrakovej ostrosti\nmusel by byť text písaný veľkosťou písma 8 mm veľké písmeno a 6 mm malé písmeno. Uvedené potvrdila\naj W. M. vo svojom odbornom stanovisku z 12. októbra 2020, že N. M. nemohol prečítať text darovacej\nzmluvy a návrhu na vklad od katastra nehnuteľností. Z týchto dôkazov je nepochybné, že N. M. nebol\nschopný text darovacej zmluvy prečítať, teda, že nebol schopný sa s ním sám oboznámiť. Aby mal N. M.\nmožnosť sa s textom zmluvy oboznámiť, aby ho teda vedel prečítať, musel by byť na základe uvedených\nskutočností tento text písaný písmom 3x väčším, ako bol písaný.\n3.7. N. M. bol osoba, ktorá nedokázala text darovacej zmluvy z 27. júla 2004 a text návrhu na\nvklad do katastra nehnuteľností, ako aj jeho čiastočné späťvzatie, prečítať. Dôvod neplatnosti právneho\núkonu v zmysle § 40 ods. 6 (pôvodne ods. 5) OZ je tým naplnený. Na to, aby mohol prvostupňový\nsúd žalobu zamietnuť aj napriek preukázanej objektívnej neschopnosti N. M. text zmluvy prečítať a\noboznámiť sa s ním, musel počas vykonávaného dokazovania mať nepochybne preukázané, že N.\nM. sa s obsahom textu zmluvy oboznámil za pomoci špeciálnej pomôcky. Dokázanie tejto skutočnosti\nprislúchalo predovšetkým žalovanej strane, pričom táto sa v rámci dokazovania obmedzila v tejto\nsúvislosti iba na konštatovanie, že N. M. používal pri úradných veciach lupu, že túto nosil stále so sebou,\nže ju mal mať aj pri podpise darovacej zmluvy a pri podpise čiastočného späťvzatia návrhu na vklad do\nkatastra nehnuteľností. Žiadne iné dokazovanie za týmto účelom vykonané nebolo. Je ale paradoxné,\nže aj napriek tomu, teda bez vykonaného dokazovania v tomto smere, mal súd za to, že pri úkone bola\npoužitá N. M. špeciálna pomôcka, ktorá mu umožnila prečítať text zmluvy a návrhu na vklad.\n3.8. Jediné pomôcky, ktoré uľahčovali N. M. pri jeho zrakovej vade existenciu, a ktoré používal a\nktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, boli okuliare a osobný počítač. Čo sa týka okuliarov, podľa\nsvedeckých výpovedí N. M. používal okuliare iba na zlepšenie priestorovej orientácie, avšak nie na\nčítanie. Okuliare mu schopnosť čítať neuľahčovali. Čo sa týka osobného počítača, tak tento používal\nna čítanie a písanie vďaka špeciálnemu programu pre slabozrakých, ktorý na písanie používal potrebnú\nveľkosť písma, a ktorý mal hlasový výstup napísaného textu. Žiadna iná pomôcka v konaní preukázaná\nnebola a žiadna z týchto pomôcok nebola použitá pri oboznámení sa N. M. s obsahom a textom\ndarovacej zmluvy. Nič iné z vykonaného dokazovania nevyplynulo, preto sa dovolatelia čudujú úvahám\na záverom súdu.\n3.9. Pokiaľ by aj súd chcel uznať použitie lupy N. M., resp. inej pomôcky, musel by túto fyzicky mať\na podrobiť skúmaniu, ktorého účelom by bolo preukázanie skutočnosti, že je to práve taká potrebná\npomôcka, ktorá dokáže osobe s hendikepom, ktorým trpel N. M., umožniť prečítať text konkrétnej\nzmluvy písanej konkrétnou veľkosťou písma. Nič také nebolo preukazované. Uvedené nebolo zo\nstrany žalobcov uznávané ako nesporné, preto bez ďalšieho dokazovania nemôže byť dôkazom v ich\nneprospech.\n3.10. Na to, aby mohol prvostupňový súd žalobu zamietnuť aj napriek preukázanej objektívnej\nneschopnosti N. M. text zmluvy prečítať a oboznámiť sa s ním, musel počas vykonávaného dokazovania\nmať nepochybne preukázané, že N. M. sa s obsahom textu zmluvy oboznámil za pomoci inej osoby,\nktorú si zvolil. Ani táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná žiadnym z vykonaných dôkazov.\n3.11. Aj napriek tomu mal súd za to, že touto osobou bol JUDr. Gavalec. Ustanovenie § 40 ods.\n6 (pôvodne ods. 5) Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby táto osoba, prostredníctvom ktorej sa\noboznamuje s obsahom právneho úkonu, teda v danom prípade s textom zmluvy, bola osoba na tento\núčel zvolená. Platnosť právneho úkonu vykonaného osobou, ktorá sa objektívne sama nevie s textom\nzmluvy oboznámiť, preto v zmysle príslušného zákonného ustanovenia vyžaduje, aby naplnenie tejto\nzákonnej požiadavky platnosti aj z právneho úkonu vyplývalo. Z darovacej zmluvy z 27. júla 2004 to\nvšak vôbec nevyplýva. Podľa názoru súdu mal JUDr. Gavalec zmluvu aj pripravovať. Táto skutočnosť\nnebola v konaní preukázaná. Jednak je vôbec sporné konštatovanie žalovanej, že text zmluvy mal JUDr.\nGavalec sám pripravovať. Pochybné je to z viacerých dôvodov. Jednak o tom, kto vyhotovil darovaciu\nzmluvu, sú viaceré verzie, pričom verzie samotnej žalovanej sú si vzájomne protirečiace. Údajne si mal\ntext zmluvy, a teda zmluvu samotnú pripraviť na počítači sám N. M., a to podľa zmluvy, ktorou on darom\nnadobudol svoj spoluvlastnícky podiel od svojich rodičov. Za pomoci počítača so slepeckým programom,\n\nktorý používal, by to možné bolo a tiež tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že zmluva obsahuje právne\nnedostatky, teda súhlas spoluvlastníka, ktorý má predkupné právo, so zriadením vecného bremena,\nktoré nedostatkami v čase, keď N. M. nadobúdal podiel od rodičov nedostatkami zákonnými neboli. To\ntiež nasvedčuje tomu, že zmluvu nepripravoval JUDr. Gavalec, nakoľko je predpoklad, že ako advokát\nby sa uvedených nedostatkov nedopustil. Je možné, že N. M. sa s JUDr. Gavalcom ohľadne samotného\nprávneho úkonu mohol radiť, resp. rozprávať, ale neznamená to, že túto debatu viedli nad konkrétnym\ntextom darovacej zmluvy pri jej podpise zo strany N. M.. Otázka autorstva zmluvy a tým aj jednej z\nmožností oboznámenia sa s jej textom zo strany N. M. nebola v konaní ustálená. O pochybnosti, či\nJUDr. Gavalec bol tou zvolenou osobou, svedčia aj viaceré protichodné vyjadrenia žalovanej, viď vyššie\na tiež samotné vyjadrenie N. M., ktorý ako žalobca v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/213/2008 nikde túto\nskutočnosť neuvádzal a doslova sám túto skutočnosť popieral. Na tom nič nezmení, nemôže zmeniť,\nkeby aj bol JUDr. Gavalec pri podpise darovacej zmluvy N. M. prítomný. Samotná prítomnosť tejto osoby\npri podpise nepredstavuje oboznámenie sa s obsahom právneho úkonu, ako to vyžaduje § 40 ods. 6\nObčianskeho zákonníka, resp. nepredstavuje zvolenie tejto osoby na tento účel.\n3.12. Skutočnosť, že JUDr. Gavalec mal byť advokátom N. M. nebola nikdy v konaní zo strany žalobcov\nuznaná ako nesporná, žalobcovia vždy na úkor tejto teórie uvádzali to, že JUDr. Gavalec bol advokátom\nžalovanej. Ani samotná žalovaná nikdy netvrdila, že pri spisovaní darovacej zmluvy bol JUDr. Gavalec\nadvokátom N. M., vždy iba uvádzala, že bol prítomný. K otázke spornosti pôvodu, teda autorstva\ndarovacej zmluvy sa dovolatelia vyjadrovali vyššie a tiež táto spornosť nasvedčuje v neprospech teórie,\nktorú do konania vniesol okresný súd. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že k výsluchu JUDr. Gavalca\nnedošlo z dôvodu, že žalobcovia na to nedali súhlas, ako sa to snažil v neprospech žalobcov vyhodnotiť\nokresný súd. Udelenie súhlasu zo strany žalobcov bolo ich právo, ktoré nie je možné voči nim žiadnym\nspôsobom vynucovať a z ich rozhodnutia vyvodzovať akékoľvek dôsledky a už vôbec nie dôsledky v\nich neprospech.\n3.13. Za účelom ustálenia svojich úvah o možnosti N. M. oboznámiť sa s textom darovacej zmluvy\nokresný súd do konania vniesol teóriu o podpise zmluvy na notárskom úrade za prítomnosti pracovníka\nnotárskeho úradu osvedčujúceho pravosť podpisu, pričom podľa názoru súdu má táto skutočnosť\npreukázať schopnosť N. M. oboznámiť sa s textom zmluvy buď ním samotným alebo prostredníctvom\ninej osoby. Osvedčenie pravosti podpisu nie je osvedčenie právnej skutočnosti. Pracovník notárskeho\núradu pri osvedčení podpisu osoby osvedčuje iba jej totožnosť a nič iné. Neosvedčuje to, že sa\npodpisujúca osoba s obsahom právneho úkonu oboznámila a ani to, že ju niekto oboznámil. Pokiaľ sa N.\nM. vedel podpísať, čo sa vedel a ak sa na vyznačené miesto na zmluve podpísal, pracovník notárskeho\núradu nemal dôvod osvedčenie pravosti jeho podpisu nevykonať. Keďže N. M. bol osoba, ktorá bola\npostihnutá zrakovou vadou, nedokázala text zmluvy prečítať, tak uvedené svedčí iba o tom, že N. M.\nna notárskom úrade pri podpisovaní darovacej zmluvy nikto s textom zmluvy neoboznamoval a ani N.\nM. nepoužil žiadnu špeciálnu pomôcku.\n3.14. Dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu je podľa názoru dovolateľov možné aplikovať\naj na platnosť právneho úkonu návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, ako aj právneho úkonu\nspäťvzatia návrhu na vklad vecného bremena. Vyššie uvedené skutočnosti by bolo možné aplikovať aj\nna tieto právne úkony, naviac nedostatok vážnosti, zrozumiteľnosti a úmyslu pri späťvzatí návrhu na\nvklad vecného bremena je evidentný a nepochybný aj z toho, že v konaní sp. zn. 6C/213/2008 bol sám\np. N. M. pôvodným žalobcom.\n3.15. Prvostupňový súd vyslovil úvahu o tom, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetná darovacia\nzmluva, ako aj vklad do katastra a tiež jeho čiastočné späťvzatie považuje za úkony platné, nakoľko tieto\nvyvolali vecnoprávne účinky, a tým bola ich platnosť deklarovaná. S uvedeným konštatovaním nemožno\nsúhlasiť, pretože katastrálny odbor posudzuje konkrétny právny úkon iba z hľadiska obsahovej platnosti,\nteda z hľadiska, či právny úkon spĺňa tie obsahové náležitosti, ktoré pre vyvolanie vecnoprávnych\núčinkov sú predpokladané, a ktoré predstavujú základné predpoklady a náležitosti tohto právneho úkonu.\n3.16. Podľa dovolateľov si treba uvedomiť, že katastrálny odbor, pokiaľ boli jeho pracovníci prítomní pri\npodpisovaní čiastočného späťvzatia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, museli vzhľadom na\nzrakovú vadu N. M. mať vedomosť o tom, že na vyvolanie vecnoprávnych účinkov splnenie základných\nnáležitostí právneho úkonu nemôže byť dostatočné.\n3.17. Žalobcovia žalobou poukazovali na neplatnosť darovacej zmluvy ako právneho úkonu aj z dôvodu\nrozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi podľa nich vyplýval jednak z vyššie uvedených\nskutočností, ale predovšetkým zo skutočnosti, že právny úkon, ktorým sa scudziteľ pôvodne zbavuje\nsvojho jediného majetku, avšak iba so súčasným zriadením vecného bremena, sleduje účel, ktorým je\nscudziteľovi garantovať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, v tomto prípade v podstate totožné\nprávo aké mal ako vlastník, teda nehnuteľnosti užívať. Vzájomnosť týchto skutočností je vedome a\n\númyselne sledovaná a zamýšľaná. Pokiaľ však vzíde zo zriadenia vecného bremena, tak dochádza ku\nzmareniu úmyslu sledovanému najmä osobou, ktorá sa svojho vlastníctva vzdáva. Takýto právny úkon\nje potom neplatný, zvlášť keď k tomu dôjde za súčasných pochybností o tom, či táto osoba o tom vôbec\nvedela a chcela tento následok dosiahnuť. O to vážnejší rozpor s dobrými mravmi sa jedná za situácie,\nkeď ide o osobu, ktorá je zrakovo postihnutá, a pri ktorej je bez nespochybniteľného splnenia špeciálnych\nzákonných predpokladov obava, že sa s obsahom právneho úkonu oboznámila.\n3.18. Dovolatelia navrhli, aby najvyšší súd v zmysle § 449 ods. 1 a 2 CSP rozhodnutie odvolacieho\nsúdu a súčasne rozsudok okresného súdu zrušil.\n4. Žalovaná sa k dovolaniu žalobcov 1/ až 3/ nevyjadrila.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strany zastúpené\nadvokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ až 3/ je potrebné zamietnuť.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo\ndomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,\nsa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia\nktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane\ndovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).\n7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna\núprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné,\n(len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomuktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť\ndovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v\nustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť\ndovolania pre riešenie právnej otázky).\n8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).\n9. Dovolatelia vyvodzovali prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie\nprípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,\nak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP je a) zásah súdu do\npráva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby\nsvojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite),\nv dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak\nzároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou\npráva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku\nvšetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné\nkonanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia\nspravodlivosti).\n9.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo\nvyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého\nspôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.\nÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (napr. sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/205/2017, 8Cdo/73/2017, 3Obdo/1/2017).\n11. Žalobca 1/ v rámci dovolania podaného spolu s dovolateľmi 2/ a 3/ podľa § 420 písm.\nf) CSP osobitne uvádzal, že trvá na včasnom podaní odvolania, nie je si vedomý jeho oneskoreného\npodania, ako to konštatoval odvolací súd. Podľa neho na pojednávaní dňa 30. marca 2023 na okresnom\n\nsúde, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, tento nebol doručovaný žiadnemu z prítomných účastníkov,\npreto ani doručenka sa netýkala doručenia riadne písomne vyhotoveného a súdom podpísaného\nznenia rozsudku s odôvodnením. Pokiaľ by súd na pojednávaní doručoval písomné vyhotovenie\nrozsudku, toto by prevzal aj zástupca účastníkov 2/ a 3/ a súd by nedoručoval rozsudok\nopakovane prostredníctvom dátovej schránky. Z uvedeného dôvodu žalobca 1/ trvá na včasnom podaní\nodvolania (bližšie pozri bod 3.2. tohto rozhodnutia). Z uvedeného dovolací súd vyvodil námietku žalobcu\n1/ voči nesprávnemu procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý podľa dovolateľa nesprávne posúdil\nvčasnosť ním podaného odvolania a na tomto základe jeho odvolanie odmietol.\n12. Pod pojmom procesný postup sa rozumie faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca\nčinnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor),\nznemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej\núčasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014,\n3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, či 6Cdo/90/2012). Súčasťou rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ešte\nspred účinnosti CSP bol tiež záver, podľa ktorého o znemožnenie realizácie procesných oprávnení\núčastníka občianskoprávneho konania ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu\nodmietne zaoberať meritom veci (odmietne podanie alebo konanie zastaví, resp. odvolací súd odmietne\nodvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad R 23/1994 a R\n4/2003, prípadne rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/41/2000, 4Cdo/20/2001, 2Cdo/119/2004,\n3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/ 2015).\n13. Vzhľadom na uvedené vo vzťahu k vyššie uvedenej námietke dovolateľa (žalobcu 1/) týkajúcej sa\nnesprávneho procesného postupu spočívajúceho v tom, že odvolací súd odmietol jeho odvolanie voči\nrozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu, že bolo podané oneskorene (§ 386 písm. a) CSP), hoc na to\npodľa dovolateľa neboli splnené podmienky, dovolací súd sústredil svoju pozornosť na obsah súdneho\nspisu a argumentáciu dovolateľa vzťahujúcu sa k včasnosti ním podaného odvolania.\n14. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,\nproti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n14.1. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom\nodvolacom súde.\n14.2. Podľa § 362 ods. 3 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa\nodseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania.\nAk rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne\npoučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia.\n14.3. Podľa § 362 ods. 4 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde\npreto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To\nplatí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania.\n14.4. Podľa § 219 ods. 2 CSP rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré\nvyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie\nna 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol\nrozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení\npojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.\n15. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že na pojednávaní dňa 28. februára 2023 (č. l. 637 a nasl. spisu)\nokresný súd odročil pojednávanie na deň 30. marca 2023 o 14.30 hod. za účelom verejného vyhlásenia\nrozsudku. Ďalej nepochybne vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený na pojednávaní\ndňa 30. marca 2023 (č. l. 694 a nasl. spisu), kedy bol žalobcovi 1/ (dovolateľovi) prostredníctvom jeho\nprávneho zástupcu aj doručený v súlade s § 219 ods. 2 CSP listinne, čo vyplýva z doručenky\npodpísanej právnym zástupcom žalobcu 1/ JUDr. Vladimírom Fraňom, advokát (pozri č. l. 695 spisu).\nZákonná lehota na podanie odvolania začala dovolateľovi plynúť 31. marca 2023, t. j. v deň nasledujúci\npo dni doručenia predmetného rozsudku, pričom posledným dňom zákonnej 15-dňovej lehoty na včasné\npodanie odvolania bol 14. apríl 2023 (piatok, pracovný deň). Z obsahu spisu dovolaciemu súdu\nvyplynulo, že žalobca 1/ podal odvolanie (č. l. 708 a nasl. spisu) elektronickou formou podpísané\nelektronickým podpisom dňa 18. apríla 2023 (pozri potvrdenie o odoslaní č. l. 712 spisu), t. j. zjavne\npo uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na podanie odvolania (§ 121 ods. 1, ods. 2 a §\n362 ods. 1 CSP).\n15.1. Napokon zo spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol na pojednávaní dňa 30. marca\n2023 doručovaný v súlade s § 219 ods. 2 CSP listinne aj žalobcom 2/ a 3/ (tiež dovolateľom)\n\nprostredníctvom ich zástupkyne F. M. (plná moc založená na č. l. 136 spisu), čo vyplýva z doručenky\npodpísanej zástupkyňou žalobcov 2/ a 3/ (pozri doručenku na č. l. 695 spisu).\n15.2. Je tak zrejmé, že argumentácia dovolateľa o nesprávnom posúdení včasnosti ním podaného\nodvolania odvolacím súdom je v rozpore so súdnym spisom, keď podľa č. l. 695 súdneho spisu vyplýva\ndoručenie rozsudku súdu prvej inštancie dňa 30. marca 2023 žalobcovi 1/ (aj žalobcom 2/ a 3/) a z č. l.\n708 a nasl. spisu vyplýva podanie odvolania dňa 18. apríla 2023, zjavne po lehote na odvolanie, ktorá\nuplynula žalobcovi 1/ dňa 14. apríla 2023. Z obsahu spisu tak nevyplýva nesprávnosť posúdenia\nvčasnosti podaného odvolania žalobcom 1/ odvolacím súdom. Pre úplnosť dovolací súd ešte odkazuje\nna § 105 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;\ntým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného\npredpisu.\n16. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd nemohol akceptovať námietku dovolateľa, žalobcu 1/\no nesprávnom procesnom postupe odvolacieho súdu pri posudzovaní včasnosti ním podaného\nodvolania a odmietnutí jeho odvolania. Uvedená dovolacia námietka nemá oporu v súdnom spise,\nz ktorého nevyplýva nesprávny procesný postup odvolacieho súdu (ani súdu prvej inštancie)\na nepochybne vyplýva, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo dovolateľom, žalobcom\n1/ podané oneskorene. Dovolací súd tak po preskúmaní postupu odvolacieho súdu (aj súdu nižšej\ninštancie), ktorý predchádzal vydaniu jeho rozhodnutia vo výroku I. o odmietnutí žalobcom 1/ podaného\nodvolania z dôvodu, že bolo podané oneskorene (§ 386 písm. a) CSP), dospel k záveru, že nedošlo\nk porušeniu práva žalobcu 1/ na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto v tejto časti je\ndovolanie dovolateľa, žalobcu 1/ neprípustné a je potrebné ho odmietnuť podľa § 447 písm. c) CSP.\n17. Vo vzťahu k ďalším námietkam, ktoré v dovolaní uplatnil žalobca 1/ podľa § 420 písm. f)\nCSP spolu s dovolateľmi 2/ a 3/ dovolací súd zdôrazňuje, že dovolateľ môže urobiť spôsobilým\npredmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnil v odvolacom konaní, pokiaľ tak\ns ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohol, a tak poskytnúť príležitosť odvolaciemu súdu\nsa k nim vyjadriť. Dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie povinnosti vyčerpania\nriadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj\nmateriálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); (sp. zn. II. ÚS 70/2017). Námietky, ktoré\ndovolateľ neuplatnil v odvolacom konaní v rámci ochrany svojich práv, nemôže dovolací súd posudzovať\npre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok\nsúdu prvej inštancie, prípadne jeho procesný postup v konaní namiesto odvolacieho súdu, ktorý\nvšak na to nedostal príležitosť (obdobne tiež sp. zn. 7Cdo/161/2019, 4Cdo/122/2020, 4Cdo/40/2019,\n8Cdo/140/2018, 8Cdo/157/2018). Preto dovolací súd na námietky žalobcu 1/ v súvislosti s vadou\nzmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP prihliadnuť nemohol. Žalobca 1/ neopodstatnene uplatnil dovolací\ndôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd preto jeho dovolanie v tejto časti podľa § 447\npísm. c) CSP ako procesne neprípustné odmietol.\n17.1. V tejto súvislosti dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje zásadu „vigilantibus iura scripta\nsunt“ (práva patria iba bdelým), ktorá zásada subjekty právneho vzťahu poníma ako emancipovaných\njedincov, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich práva boli rešpektované a chránené, a nie sa\nspoliehať na eventualitu paternalistického postoja štátu. Žalobca l/ ako dovolateľ sa aj uvedeným\nspôsobom, svojou nečinnosťou a prístupom s ohľadom na svoje zákonné procesné práva (CSP) pripravil\no možnosť uplatnenia riadneho opravného prostriedku/odvolania a tým posúdenia odvolacím súdom ním\nnamietaných vád konania a zákonnosti rozhodnutia okresného súdu, ktoré vzhľadom na vyššie uvedené\nv dovolacom konaní už uplatniť nemohol.\n18. Žalobcovia 2/ a 3/ v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietali\nsvojvoľný postup súdu, ktorý vyústil v nedostatočné vyhodnotenie dôkazov. Podľa dovolateľov konajúci\nsúd o zásadnej otázke pre rozhodnutie vo veci ustálil záver v rozpore s dôkazmi nachádzajúcimi sa\nv súdnom spise a nedostatočne sa zaoberal námietkami žalobcov, absentuje riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktorý je arbitrárny a nepreskúmateľný.\n19. Žalobcovia 2/ a 3/ absenciu riadneho odôvodnenia, arbitrárnosť (svojvoľnosť) a nepreskúmateľnosť\nsúdneho rozhodnutia formulovali všeobecne vo väzbe na dokazovanie.\n19.1. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) dovolaním napadnutého\nrozsudku odvolacieho súdu dovolací súd uvádza, že jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva\nna spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a\nsprávne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007),\npritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli strany\nsporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a\núvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný\n\nsúd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho\ncelkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým\nna ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej aj „ESĽP“) však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.\ndecembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,\nč. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n19.2. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dovolaním\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu (aj rozsudku súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s potvrdzovaným rozhodnutím súdu prvej inštancie, spĺňa\nkritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska\nformálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych\notázok, vykazuje logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania a nemožno ho považovať\nza neodôvodnené, či arbitrárne. Dovolací súd nezistil, že by v danej veci išlo o takýto prípad vybočenia z\nmedzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcov 2/ a 3/ na spravodlivý\nproces.\n19.3. Odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho rozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu.\nZ obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd rozsudok\nsúdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. l CSP stotožniac sa s dôvodmi\nrozsudku súdu prvej inštancie vrátane správnych skutkových a právnych záverov, na ktoré aj odkázal\nv zmysle § 387 ods. 2 CSP (pozri odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu). Odvolací súd svoje\nrozhodnutie nezaložil, v porovnaní so súdom prvej inštancie, na žiadnych iných, či nových skutkových\na právnych záveroch.\n19.4. Keďže odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil, treba jeho dôvody\nposudzovať v kontexte s dôvodmi uvedenými v rozsudku okresného súdu, s ktorým vytvára organickú\n(kompletizujúcu) jednotu, keďže prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu\njeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09). Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové\nzistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po\nobsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n19.5. V dôvodoch rozsudku odvolací súd podrobne vysvetlil, prečo potvrdil ako vecne správne\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a vyjadril sa k rozhodujúcej\nargumentácii odvolateľov (žalobcov 2/ a 3/) uplatnenej v odvolaní ohľadom vytýkaných nesprávnych\nskutkových zistení súdu prvej inštancie (bod 55. až 59. napadnutého rozsudku). Odvolací súd uviedol\nako vo veci rozhodol súd prvej inštancie, skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci, obsah odvolania\ni právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení, a prečo rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie považuje za vecne správne, k čomu na zdôraznenie jeho správnosti doplnil aj ďalšie\ndôvody, najmä v reakcii a za účelom vysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov\n2/ a 3/. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej\ninštancie, nevyplýva nedostatočnosť, či arbitrárnosť (svojvoľnosť) alebo nepresvedčivosť, ani absencia\no skutkových a právnych záveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Obsah spisu nedáva podklad\npre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil a pri rozhodovaní\nnezohľadnil odvolaciu argumentáciu (námietky) dovolateľov.\n19.6. Napokon odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku\nalebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie\no odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom\nkonaní (II. ÚS 78/05, aj judikatúra ESĽP viď vyššie).\n19.7. Skutočnosť, že dovolatelia sa nestotožňujú s názorom odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie),\nnepostačuje sama osebe na prijatie záveru o neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho\nsúdu. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že súd neodôvodnil\nsvoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým\nspôsobom, čo nie je daný prípad. Skutočnosť, že sa dovolatelia nestotožňujú s odôvodnením\nrozhodnutia odvolacieho súdu, rozsahom a výsledkom vykonaného dokazovania, nezakladá dôvodnosť\npodaného dovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS\n324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\n\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok.\n19.8. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle § 420 písm. f) CSP,\nsprávnosť právnych záverov, ku ktorým oba súdy nižšej inštancie dospeli, nie je relevantná, lebo\nprípadné nesprávne právne posúdenie sporu túto vadu zmätočnosti nezakladá (porovnaj judikáty R\n54/2012 a R 24/2017), tento právny záver považuje i ústavný súd za akceptovateľný (I. ÚS 61/2019). Ako\nvyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom odvolacieho\nsúdu, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti jeho rozhodnutia (I. ÚS 188/06).\n19.9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd môže len konštatovať, že všeobecne formulovaná\nnámietka dovolateľov o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku odvolacieho súdu neobstojí, preto\ndovolací súd uzavrel, že dovolanie žalobcov 2/ a 3/ namietajúcich vadu podľa § 420 písm. f) CSP\nspočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu je síce v tejto časti prípustné, ale\nnie je dôvodné, pretože táto vada dovolacím súdom zistená nebola.\n20. Dovolatelia v dovolaní tiež spochybňujú vykonané dokazovanie (jeho hodnotenie) a zistenie\nskutkového stavu a navodzujú vlastné hodnotenie smerujúce k založeniu svojho názoru na právne\nposúdenie sporu a úspechu v spore, keď právny úkon (darovacia zmluva) je podľa nich neplatný\na súdy mali vykonať dokazovanie v nimi naznačenom smere (k tomu pozri bližšie bod 3.4.\ntohto rozhodnutia), pričom tvrdia, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nesprávnym\nvyhodnotením dokazovania, nesprávnym zistením skutkového stavu a tým, že odvolací súd nevzal do\núvahy nimi namietané skutočnosti.\n20.1. Uvedená námietka dovolateľov týkajúca sa nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov\nodvolacím súdom nie je spôsobilou založiť prípustnosť dovolania a nemožno ju považovať za\ntzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že (i) hodnotenie dôkazov\nprislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej inštancie, (ii) pokiaľ\nsúd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu\nnesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP nezakladá. Súdna prax najvyššieho súdu je jednotná a konštantná v názore, podľa\nktorého nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo\nnesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (porovnaj\nsp. zn. 1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017,\n8Cdo/187/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nposudzoval Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a nedospel však k záveru o jeho\nústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017, III. ÚS 40/2020).\n20.2. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a\ndruhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým\nstavom tak, ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní\nskutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018).\nV rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté\nrôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú\nsvojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na\nspravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nV tomto prípade však dovolanie na takýchto argumentoch nestálo a súd ex officio takéto vady nemôže\nzisťovať.\n20.3. Námietka dovolateľov založená na tvrdení, že súdy nižšej inštancie vyhodnotili nesprávne\ndôkazy v súvislosti so záverom o ne/platnosti darovacej zmluvy a navodzovaní vlastného hodnotenia\nsmerujúceho k podpore svojho názoru na právne posúdenie sporu a úspechu v spore, že\ndarovacia zmluva je neplatná a z toho dôvodu nehnuteľnosť, ktorá bola jej predmetom, patrí\ndo dedičstva po zosnulom poručiteľovi, nemôže byť opodstatnená. V reakcii na uvedené dovolací\nsúd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých\ntvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného\ndokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu\nzodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata\ndovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na\nargumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany a ich hodnotenie dôkazov za pravdivé\na relevantné. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka dovolateľov predstavuje ich prostý\n\nnesúhlas s vyhodnotením dôkazov, skutkovým a právnym záverom, keď sa dovolatelia bez ďalšieho\nnestotožňujú so záverom súdov nižšej inštancie opierajúcim sa o zistený skutkový stav veci, že zosnulý\nporučiteľ N. M. mal reálnu možnosť sa oboznámiť s obsahom právneho úkonu (darovacej zmluvy)\nniektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 40 ods. 5 OZ. V prípade, ak tak nepostupoval, nemôže\nto mať za následok neplatnosť zmlúv podľa ustanovenia § 40 ods. 1 OZ (k tomu pozri body 48. až 57.\nrozsudku odvolacieho súdu a bod 50. rozsudku súdu prvej inštancie). Súdy nižšej inštancie uzavreli, že\nžalobcovia nepreukázali neplatnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy, preto žalobu žalobcov 1/ až 3/\nako nedôvodnú zamietli. Uvedené nepredstavuje zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP, ale\nnespokojnosť žalobcov so samotným výsledkom predmetného sporu.\n20.4. Podľa názoru dovolacieho súdu doposiaľ vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie, ktoré\nbolo akceptované aj zo strany odvolacieho súdu konštatujúc odvolacím súdom prebratie skutkového\nstavu zisteného súdom prvej inštancie a jeho správne skutkové zistenia vo väzbe na skutočnosti právne\nrozhodné pre meritórne rozhodnutie a vysporiadanie sa s podstatnými argumentmi oboch sporových\nstrán (bod 47. rozsudku odvolacieho súdu) vrátane žalobcami tvrdenej neplatnosti (neurčitosti) darovacej\nzmluvy aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi (body 41. rozsudku súdu prvej inštancie a 58.\nrozsudku odvolacieho súdu), nevykazuje nedostatky a dostatočne odôvodňuje skutkové a právne závery\npotvrdené odvolacím súdom. Dovolací súd nezistil pochybenie, ktoré by bolo v extrémnom rozpore s\nobsahom spisu a prijaté skutkové závery nevykazujú známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov, či\nzrejmého omylu. Iba takéto pochybenie by totiž predstavovalo porušenie práva na spravodlivé súdne\nkonanie v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd preto uzavrel, že také pochybenia súdov v procese\ndokazovania, ktoré by znamenali porušenie práva dovolateľov na spravodlivý súdny proces v zmysle §\n420 písm. f) CSP z obsahu spisu vrátane rozsudku odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie nevyplýva,\npreto prípustnosť (a ani dôvodnosť) dovolania v tejto časti nie je daná a dovolanie v tejto časti ako\nneprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.\n21. Nad rámec vyššie uvedeného dovolací súd považuje za potrebné osobitne zareagovať na námietku\ndovolateľov, že v ich neprospech nemohol súd vyhodnotiť, že neudelili súhlas na výsluch JUDr. Gavalca\n(pozri bod 3.12. tohto rozhodnutia). Predmetná námietka je absurdná a zakladá sa na nepochopení\ninštitútu dôkazného bremena a bremena tvrdenia, ktoré zaťažuje žalobcov ako pánov sporu (dominus\nlitis). Samotné využitie práva neudeliť súhlas na výsluch právneho zástupcu (zbavenie jeho mlčanlivosti)\nv posudzovanom spore okresný súd neposudzoval v neprospech žalobcov 2/ a 3/, ale v neprospech\nžalobcov však z hľadiska taktiky vedenia súdneho vyznelo ich rozhodnutie neudeliť súhlas na výsluch\nJUDr. Gavalca ako svedka. Nevypočutie svedka JUDr. Gavalca neposilnilo dôkaznú pozíciu žalobcov,\nnakoľko ich tvrdenia o porušení ustanovenia § 40 OZ zostali naďalej nepreukázané (non liquet). Naopak,\nnakoľko JUDr. Gavalec bol poručiteľov advokát, platí predpoklad, že advokát pri zastupovaní svojho\nklienta zastupoval jeho záujmy, presadzoval a chránil jeho práva, čo v konkrétnom prípade znamená,\nže vypracoval darovaciu zmluvu v súlade s vôľou klienta a s jej obsahom ho riadne oboznámil. Opak\nnebol zo strany žalobcov preukázaný (z rozsudku okresného súdu v bode 50.).\n22. Zhrnúc uvedené dovolací súd uzavrel, že dovolanie žalobcu 1/ je neprípustné, dovolanie žalobcov\n2/ a 3/ je síce v časti prípustné, ale nie je dôvodné, v časti je neprípustné, preto dovolací súd dovolanie\nžalobcov 1/ až 3/ ako celok zamietol (§ 448 CSP).\n23. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní vznikol úspešnej žalovanej\nzásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP.\nŽalovaná ale v dovolacom konaní bola nečinná, trovy dovolacieho konania si neuplatnila a z obsahu\nspisu nevyplýva, že by jej trovy dovolacieho konania vznikli, preto v súlade so svojou judikatúrou dovolací\nsúd rozhodol o trovách dovolacieho konania žalovanej tak, že jej nárok na ich náhradu nepriznal (R\n72/2018).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Dedičia poručiteľa sa domáhali určenia, že spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach darovaný poručiteľom žalovanej patrí do dedičstva, pretože darovacia zmluva je neplatná pre neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a nedodržanie formy podľa § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka, keďže poručiteľ pre ťažkú zrakovú vadu nemohol text zmluvy prečítať. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli so záverom, že žalobcovia neplatnosť nepreukázali a poručiteľ mal reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy niektorým zo zákonom predpokladaných spôsobov; odvolanie prvého žalobcu bolo odmietnuté ako oneskorené. V dovolaní podľa § 420 písm. f) CSP žalobcovia namietali nesprávne posúdenie včasnosti odvolania, svojvoľné hodnotenie dôkazov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že rozsudok bol zástupcovi prvého žalobcu doručený na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený, takže odvolanie podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty bolo oneskorené, a na ďalšie námietky tohto žalobcu nemohol prihliadnuť, lebo ich pre oneskorené odvolanie neuplatnil v odvolacom konaní. Vo vzťahu k ostatným dovolateľom uzavrel, že rozhodnutia súdov nižších inštancií tvoria organickú jednotu, sú riadne odôvodnené a nesúhlas s hodnotením dôkazov prípustnosť dovolania nezakladá; dovolanie ako celok zamietol a žalovanej, ktorej trovy nevznikli, náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.", "pravna_veta": "Ak súd rozsudok vyhlásený na odročenom pojednávaní doručil prítomnej strane prostredníctvom jej zástupcu na tomto pojednávaní v súlade s § 219 ods. 2 CSP, lehota na podanie odvolania podľa § 362 ods. 1 CSP plynie od tohto doručenia a neskoršie doručenie rozsudku do elektronickej schránky na jej plynutie nemá vplyv; odmietnutie oneskorene podaného odvolania podľa § 386 písm. a) CSP preto nie je nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolateľ môže urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len námietky, ktoré uplatnil už v odvolacom konaní, ak tak mohol urobiť; dovolanie nemôže slúžiť na obchádzanie povinnosti vyčerpať riadne opravné prostriedky. Nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je vadou konania podľa § 420 písm. f) CSP a za takúto vadu nemožno považovať ani to, že súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 362 ods. 1 CSP", "§ 219 ods. 2 CSP", "§ 386 písm. a) CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 448 CSP", "§ 393 ods. 2 CSP", "§ 40 ods. 5 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "26Co/51/2023", "guid": "b24e0527-b60a-415a-b522-59a4ee89b869:8fcb05fe-eff4-40a9-bf7c-d71347bb5023", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["lehota na podanie odvolania", "doručenie rozsudku na pojednávaní", "oneskorené odvolanie", "právo na spravodlivý proces", "vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov", "hodnotenie dôkazov", "odôvodnenie súdneho rozhodnutia", "neplatnosť právneho úkonu pre nedodržanie formy"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:17dc16df-c445-4281-b43f-90d8c091a54d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2020 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 122, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.40.2020.1"}, {"guid": "ussr:b1625bbc-6291-4f30-843a-cf65144a5545", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 61/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 61/2019 z 6. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-06", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.61.2019.1"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:759f9989-809c-4420-bb02-52c27928b02a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2017 z 2. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-02", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.70.2017.1"}, {"guid": "ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:137b076b-ad0b-43fc-8b04-aa8e7ef51da4"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "5f7c6601-8c51-4686-95b9-23fa16c37201:9e87fb66-8d86-4f61-82a1-822655f57ab9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1"}, {"guid": "8ed4678c-66e0-47ad-b626-cfbf3e751d89:99b68a49-e5b8-43a9-923c-6efeb08286a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1", "spisova_znacka": "4Cdo/56/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/56/2017 z 15. 8. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-08-15", "citacie_n": 537, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244849.1"}], "citovane_v": []}