{"guid": "f58d90cc-e222-4de0-8c59-446a63544575:637ccf90-83b7-41a3-8b0d-a71dfa48be4d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1", "spisova_znacka": "6Cdo/31/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/31/2024 z 29. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2026, sp. zn. 6Cdo/31/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1", "identifikacne_cislo": "4318205093", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2026-01-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "nazov": "§ 52 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "nazov": "§ 53 ods. 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "nazov": "§ 100 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-100", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-100"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-566", "nazov": "§ 566 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-566", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-566"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182", "nazov": "zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 182/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/182/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/182-1993/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-54", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-100", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-566", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-8", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-10", "/SK/ZZ/1993/182#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/637ccf90-83b7-41a3-8b0d-a71dfa48be4d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/31/2024\n4318205093\n29. 01. 2026\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2026:4318205093.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalujúceho Okresné stavebné bytové družstvo Levice, Levice,\nKu Bratke 3, IČO: 00 171 590, zastúpeného advokátkou Mgr. Renátou Mészáros, Levice, Nám. hrdinov\n7-8, proti žalovanému S.. S. A., narodenému X. N. XXXX, Ž., Z. XX, zastúpenému advokátom JUDr.\nTomášom Jamrichom, Vráble, Moravská 784/35, o zaplatenie 140,95 € s príslušenstvom, vedenom na\nOkresnom súde Levice pod sp. zn. 15C/79/2018, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu\nv Nitre z 20. septembra 2023 sp. zn. 11Co/7/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalujúcemu náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom\nprvej inštancie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Levice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. decembra 2022 č. k.\n15C/79/2018-639 zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania, uložil žalovanému povinnosť\nzaplatiť žalujúcemu sumu 140,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy\nod 8. júna 2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol\na žalujúcemu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Takéto svoje\nrozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 a §§ 54a, 100, 101 a\n566 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len\n„OZ“), § 8a ods. 1, 2, 4 a 5, § 8b ods. 1 a 2, § 10 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 a § 14 zákona č. 182/1993\nZ. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (taktiež v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej\ntiež len „zákon č. 182/1993 Z. z.“) a § 7 ods. 1, 2, 3 a 10 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových\nodvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste,\npravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania\nmnožstva dodaného tepla v znení platnom a účinnom od 15. septembra 2009 do 31. decembra 2016\n(ďalej len „vyhláška“). Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako vlastník bytu nachádzajúceho\nsa v bytovom dome súpisné číslo XXX, vchod č. XX, kat. územie Ž., zapísaný na LV č. XXXX, spolu s\nmanželkou uzavreli zmluvu o výkone správy so žalujúcim z 28. septembra 1997, v zmysle ktorej poverili\nžalujúceho (v postavení správcu) zabezpečením prevádzky, údržby a opráv spoločných zariadení a\npríslušenstva bytového domu. Z postavenia správcu žalujúce vykonalo vyúčtovanie preddavkov za\nrok 2016 (okrem tvorby fondu opráv) a z dôvodu zisteného nedoplatku podalo žalobu, ktorou sa od\nžalovaného domáhalo plnenia vo výške žalovanej sumy. V konaní bola sporná otázka aktívnej legitimácie\nžalujúceho, ktorú žalovaný namietal s predkladaním nových dôkazov, ktoré ale neboli predložené v\npredchádzajúcich (iných) konaniach medzi tými istými stranami sporu (okrem iných aj nahrávka, o ktorej\nale nahrávaná osoba nevedela, z ktorého dôvodu takýto dôkaz v konaní vykonaný nebol, keďže bol\nzískaný nezákonným spôsobom), ako aj otázka správnosti a opodstatnenosti vyúčtovaných preddavkov\nza rok 2016, keď za nesprávne považoval žalovaný aj čerpanie finančných prostriedkov z fondu\nprevádzky, údržby a opráv bytového domu. Žalovaný v priebehu konania navrhoval tiež konanie prerušiť\n\ndo právoplatnosti konaní ešte neskončených, ako aj do rozhodnutia dovolacieho súdu v konaniach už\nprávoplatne skončených.\n2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania prijal záver o aktívnej legitimácii žalujúceho,\nkeďže uznesením zo schôdze vlastníkov konanej 27. novembra 2017 pre bytový dom XXXX, XXXX\nv Ž. na ul. Z. č. X, X, XX, XX M. XX došlo k schváleniu zmluvy o výkone správy. Rovnaké\nargumenty a závery boli prijaté súdmi aj v iných (aktuálne už aj právoplatne skončených) konaniach, v\nktorých súdy opakovane konštatovali aktívnu legitimáciu žalujúceho. Aj v záujme zachovania princípu\npredvídateľnosti práva a právnej istoty súd prvej inštancie už v rámci predbežného právneho posúdenia\nkonštatoval, že nebolo možné po množstve rozhodnutí opakovane konštatujúcich aktívnu legitimáciu\nžalujúceho, len na základe postupne dohľadávaných a žalovaným dodatočne predkladaných nových\ndôkazov (z ktorých niektoré boli získané aj nelegálnym spôsobom) prijať opačný záver (že žalujúce nie\nje aktívne legitimované). K predkladaným novým dôkazom poznamenal, že žalovaný ich nezabezpečil\nvčas a nepredložil ich v skorších konaniach, kde mohli byť vyhodnotené spolu s ostatnými dokladmi\na súdy sa nimi mohli pri posudzovaní otázky aktívnej legitimácie žalujúceho zaoberať. Poukázal tiež\nna skutočnosť, že platnosť uznesenia z 27. novembra 2007, prijatého zhromaždením vlastníkov, bolo\nmožné napadnúť osobitnou žalobou podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. v zákonom určenej\nlehote. Ak táto možnosť nebola žalovaným využitá, túto otázku už nešlo ako predbežnú riešiť v inom\nkonaní (než v konaní podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.) a v tomto poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) z 29. júna\n2021 sp. zn. 1Cdo/60/2019. Keďže žalovaným nebola podaná osobitná žaloba, bolo potrebné uznesenie\nzhromaždenia vlastníkov považovať za platné.\n3. Žalobou uplatnený nárok žalujúceho považoval súd prvej inštancie za dôvodný v celom rozsahu,\nvychádzajúc z predloženého vyúčtovania, ktoré malo oporu v predložených listinách. Žalujúce v konaní\nuplatnilo nárok na doplatok vzniknutý na základe vyúčtovania nákladov na byt žalovaného za rok 2016\na domáhalo sa aj plnenia preddavkov do fondu opráv, keďže po vyúčtovaní bolo zistené, že žalovaným\ndosiaľ vykonané úhrady (hoci nie mesačne v rámci preddavkov) nepostačovali na ich krytie. Žalovaný\nbol povinný podľa predloženého predpisu mesačne vykonávať úhradu v sume 47,08 € [ústredné kúrenie\n3,42 €, vodné a stočné studenej vody 17,32 €, dažďová voda 1,06 €, elektrina v spoločných zariadeniach\ndomu 1,06 €, poistenie bytového domu 0,60 €, správcovský poplatok 5,83 €, spracovanie vyúčtovania\n0,30 € a v časti predpisu do fondu prevádzky a opráv bytového domu: podľa plochy bytu 16,26 €, 25\n% z plochy balkóna, resp. lodžie 0,16 € a refundácia výdavkov 0,83 € (spolu 17,25 €)]. Za 12 mesiacov\nroku 2016 mal tak uhradiť spolu 564,96 €, žalovaný ale vykonal plnenie za daný rok preukázateľne v\nnižšej sume, keď najskôr uhradil 397,04 € (čo v konaní sporné nebolo a o čom predložilo žalujúce i výpis\nz účtu z 31. januára 2016, pričom toto mala podľa žalovaného byť zálohová platba za studenú vodu\na dažďovú vodu, za poistenie bytového domu a za osvetlenie schodiska a zostatok zálohová platba\ndo fondu opráv podľa kalkulácie, teda suma 197,04 €, z toho 195,12 € ako riadna tvorba a 1,92 € za\nbalkón) a z výpisu z účtu z 31. mája 2017 vyplynulo, že vtedy žalovaný uhradil doplatok v sume 10,44\n€ (a takto spolu 407,48 €). Súd prvej inštancie podrobne preskúmal aj skutočné náklady vyplývajúce z\nrozpočítavania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu žalovaného za obdobie od 1. januára\n2016 do 31. decembra rovnakého roka. Nárok žalobcu posúdil ako spotrebiteľský, preto v súlade s\nustanoveniami §§ 54a a 101 OZ ex offo skúmal tiež otázku premlčania žalobou uplatneného nároku,\nktorý ale za premlčaný nepovažoval. Žalovaný bol povinný vyúčtovaním zistený nedoplatok uhradiť a\nžalobe preto bolo treba v celom rozsahu vyhovieť. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania s plnením\njeho dlhu, žalujúcemu boli priznané tiež úroky z omeškania v žalovanej výške (ktorá nebola v rozpore\ns § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), ale až od 8. júna 2017 (deň reklamácie žalovaného), keďže v\nkonaní nebolo preukázané, kedy žalovaný vyúčtovanie nákladov za plnenia poskytované s používaním\nbytu za rok 2016 datované 15. mája 2017 skutočne prevzal. Tzv. zvyškové zamietnutie žaloby sa týkalo\nčasti nároku na úrok z omeškania za obdobie od 1. do 7. júna 2017. Návrh žalovaného na prerušenie\nkonania súd prvej inštancie v súlade s § 162 ods. 3 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015\nZ. z. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) zamietol ako nedôvodný, a to sa týkalo\nrovnako všetkých ďalších návrhov na vykonanie dokazovania podľa § 182 CSP, keď dôkazy navrhované\nžalovaným by žiadnym spôsobom nezmenili vyslovený právny názor. V rozsudku sa vysporiadal len\ns námietkami majúcimi vplyv na konanie a s poukazom na vyjadrenie žalovaného a jeho právneho\nzástupcu, že nedošlo k vzájomnej žalobe, ako ani započítaniu, bližšie sa nezaoberal ne/oprávnenosťou\nhospodárenia žalujúceho.\n\n4. Krajský súd v Nitre (ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie\nsúdy“) rozsudkom z 20. septembra 2023 sp. zn. 11Co/7/2023 na odvolanie žalovaného rozsudok súdu\nprvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (II. čiastkový výrok) a v časti trov konania (IV. čiastkový\nvýrok) podľa § 387 ods. 1 i 2 CSP potvrdil a vyslovil, že žalujúce má voči žalovanému nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. V odôvodnení tohto svojho rozsudku uviedol, že po\npreskúmaní napadnutého rozsudku nemohol konštatovať jeho arbitrárnosť, porušenie rovnosti strán,\nprípadnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia a tým ani vadu konania majúcu za následok porušenie práva\nna spravodlivý proces (pre ktoré by bolo treba napadnutý rozsudok zrušiť). S poukazom na schválenú\nzmluvu o výkone správy a ustanovenia § 9 ods. 7 a § 8b ods. 1 písm. e) zákona č. 182/1993 Z. z. vyslovil,\nže aj podľa neho bola daná (jednoznačne) aktívna legitimácia žalujúceho. K tvrdenému falšovaniu,\nresp. dodatočnému spísaniu uznesenia schôdze vlastníkov z 27. novembra 2007 rovnako ako súd prvej\ninštancie zopakoval, že ak mal žalovaný akékoľvek pochybnosti ohľadom jeho platnosti, mal možnosť v\nsúlade s § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. podať žalobu, na základe ktorej bolo možné skúmať, za\nakých okolností bolo predmetné uznesenie prijaté. Otázku platnosti rozhodnutí prijatých zhromaždením\nvlastníkov bytov však nemohol súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa zákona č. 182/1993 Z.\nz. a nebolo preukázané, že by toto uznesenie vôbec niekedy bolo napadnuté žalobou. V tejto súvislosti\npoukázal aj na už právoplatne skončené konania medzi stranami sporu (11C/99/2015, 9C/170/2014,\n9C/82/2017), v ktorých súdy opakovane riešili otázku aktívnej legitimácie žalujúceho na podanie žaloby\na otázku platnosti zmluvy o výkone správy, pričom zhodne dospeli k záveru, že zmluva o výkone správy\nje platná. Nevidel dôvod odkloniť sa od uvedených záverov a naopak iný postup by aj podľa jeho názoru\nnezodpovedal jednému zo základných princípov právneho štátu a to princípu právnej istoty vo vzťahoch\nmedzi vlastníkmi, správcami a tretími osobami.\n5. Za správny považoval odvolací súd aj názor súdu prvej inštancie v súvislosti s namietaným\nrozpočítaním nákladov na ústredné kúrenie vo výške 39,13 € a stotožnil sa s argumentáciou, že byt\nžalovaného nespadá do kategórie podľa § 7 ods. 3 písm. a/ vyhlášky, nakoľko aj napriek zaizolovaniu\na sadrokartónovému obloženiu rozvodov tepla tieto stále prechádzajú cez byt žalovaného, a teda\nžalovanému zostala zachovaná povinnosť plnenia základnej zložky s koeficientom 0,25 tak, ako to\npredpokladá ustanovenie § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky. Odvolací súd preskúmal aj námietku žalovaného,\nže už v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na rozhodnutia najvyššieho súdu z 31. októbra\n2011 sp. zn. 2MCdo/7/2011 a z 30. apríla 2009 sp. zn. 4Cdo/230/2007, na definíciu konečného\nspotrebiteľa podľa zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a na dôkaz predložený žalujúcim\n- rozpočítanie nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 2016 do\n31. decembra 2016 (v súvislosti s položkou náklad na vykurovanie spoločných priestorov za dom) a\ndospel k záveru, že uvedené zo spisu nevyplynulo. Argumentáciu ohľadom nepreukázania vybavenia\nspoločných priestorov bytového domu vykurovacími telesami, resp. vykurovania spoločných priestorov,\nvyhodnotil ako novú, nebola preto v zmysle § 366 CSP prípustná, keď táto navyše nezohľadňovala ďalšie\npoložky, ktoré obsahovalo samotné rozpočítanie za uvádzané obdobie (celkové náklady ústredného\nkúrenia za dom aj ich rozdelenie na základnú zložku a spotrebnú zložku, z ktorých vychádzalo aj\nžalujúce pri výpočte základnej zložky pripadajúcej na žalovaného s použitím koeficientu 0,25 v súlade\ns § 7 ods. 3 písm. b/ vyhlášky). K poukazom žalovaného na vyššie spomenuté rozhodnutia najvyššieho\nsúdu odvolací súd uviedol, že tento svoj poukaz žalovaný bližšie nijako neodôvodnil a nešpecifikoval\n(pokiaľ šlo o rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/230/2007), a že aj keď žalovaný z rozhodnutia najvyššieho súdu\nodvodzoval závery, ktorými spochybňoval uvedený nárok žalujúceho s odkazom na ustanovenie § 5\nods. 2 vyhlášky, v danom prípade sa jednalo o inú situáciu, v rámci ktorej sa riešilo dodanie teplej\núžitkovej vody a nie dodávka tepla na vykurovanie a zároveň ustanovenie § 5 ods. 2 vyhlášky nie je\nv tomto konaní aplikovateľné, pretože predstavuje iný spôsob rozpočítania množstva dodaného tepla,\na to podľa podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru (toto k rozhodnutiu sp. zn. 2MCdo/7/2011).\nI ďalšie námietky žalovaného k ustanoveniu § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. (rozúčtovanie úhrad\nza plnenia), k skutočným nákladom na byt žalovaného a k nároku na tvorbu fondu prevádzky, údržby a\nopráv považoval odvolací súd za nedôvodné. Upozornil, že žalujúcim uplatnený náklad spočíval v tvorbe\nfondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, nie v jeho čerpaní, argumentáciu žalovaného o jeho\nnezákonnom čerpaní preto nepovažoval za právne relevantnú; v ostatnom odkazujúc na odôvodnenie\nrozhodnutia súdu prvej inštancie.\n6. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval\nz ustanovenia § 420 písm. f) CSP. V časti I. dovolania zotrval na námietke, že odvolací súd sa\nnevysporiadal s najzákladnejšou skutočnosťou aktívnej legitimácie žalujúceho (?), od ktorej boli\n\nodvodené žalobou uplatnené nároky, a to so sfalšovanou súkromnou listinou (uznesením zo schôdze\nvlastníkov z 27. novembra 2007) a to malo za následok nesprávne skutkové zistenia. Nižšie súdy\npodľa neho neprihliadli na ním predložené nové dôkazy, ktoré preukazovali, že takáto (uznesením\npotvrdzovaná) schôdza vlastníkov sa nekonala a namietal, že na neexistujúcu skutočnosť (neexistujúce\nuznesenie vlastníkov), nešlo viazať povinnosť podať žalobu podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993\nZ. z. Nesúhlasil ani s poukazom nižších súdov na iné právoplatne skončené konania, v ktorých sa\nopakovane riešila otázka aktívnej legitimácie žalujúceho. Podľa jeho názoru sa tam vychádzalo z\núplne odlišných skutkových a právnych okolností a napádaný rozsudok v prejednávanej veci nižšie\nsúdy zaťažili podstatnou vadou. Právne závery týkajúce sa aktívnej legitimácie žalujúceho v bode\n34 rozsudku (odkazy na postup podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spolu s právoplatnými\nrozhodnutiami z iných konaní) preto považoval za svojvoľné a neudržateľné. Mal za to, že právne závery\nv tak podstatných otázkach preukazujú dôvodnosť dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f) CSP.\nPoukázal tiež na to, že právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutia súdov boli zdôvodnené a\npresvedčivé (III. ÚS 311/07). V časti II. dovolania namietal, že odvolací súd sa pri rozpočítavaní nákladov\nna ústredné kúrenie vo výške 39,13 € vysporiadal s vecou nesprávne a aplikoval na ňu nesprávne právne\nnormy. V tejto časti poskytol (dovolateľ) rozsiahle vysvetlenie k právoplatnému stavebnému povoleniu na\nvlastné vykurovanie bytu a jeho realizáciu a namietal nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenie\nveci súdom prvej inštancie, z ktorých dôvodov považoval nižšími súdmi priznaný nárok za položku\nústredného kúrenia v ostatnej zhora uvádzanej sume za nezákonný, nakoľko jeho priznanie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. Napokon v rámci časti III. dovolania namietané boli nesprávne\nskutkové zistenia ohľadne tvorby a čerpania fondu opráv. Podľa dovolateľa ak správca v mene vlastníkov\nuplatňovaný náklad (položku tvorby fondu opráv) použil svojvoľne, bez súhlasu vlastníkov, v rozpore\nso zákonom a jeho neúčelnosť bola potvrdená aj rozhodnutím súdu (tu porovnaj odkaz na uznesenie\nz 26. júla 2022 vo veci sp. zn. 9C/170/2014), pričom následne tento náklad žaloval v súdnom konaní,\njednalo sa o rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ a v zmysle zásady vyjadrenej v čl. 5 Základných\nprincípov CSP zjavné zneužitie práva nemohlo používať právnu ochranu. Dovolateľ mal za to, že v\nkonaní preukázal, že k nezákonnému čerpaniu fondu opráv došlo bez vôle a súhlasu vlastníkov a v\nrozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. S poukazom na všetky vyššie uvádzané dôvody preto namietal,\nže mu odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol preto, aby\ndovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (len ?) a priznal mu nárok na náhradu trov\ndovolacieho konania.\n7. Žalujúce navrhlo dovolanie v súlade s § 448 CSP zamietnuť (okrem požiadavky na náhradu\ntrov dovolacieho konania v plnej výške). Poukázalo na rozsudok rovnakého odvolacieho súdu z 20.\nseptembra 2023 sp. zn. 11Co/7/2023, ktorým bol potvrdený rozsudok rovnakého súdu prvej inštancie z\n22. decembra 2022 sp. zn. 15C/79/2018, ktorý sa týkal totožných strán sporu a v ktorom bola riešená\notázka aktívnej legitimácie žalujúceho totožne ako nižšími súdmi v tomto konaní, ako aj na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/60/2019. V ostatnom zotrvalo na svojich skorších vyjadreniach.\n8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti CSP v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech (z procesného hľadiska) bol vydaný\nnapádaný rozsudok odvolacieho súdu (§ 424 CSP) a to za splnenia podmienky podania i spísania\ndovolania na to oprávnenou osobou (§ 429 ods. 1 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443,\nčasť vety pred bodkočiarkou CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho\ndovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie, prečo\nbol namieste takýto postup (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP), uvádza nasledovné.\n9. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie napadnúť (úspešne) dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n10. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\n\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, a/alebo f/ súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n11. Podľa § 431 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní\ndošlo k vade uvedenej v tomto ustanovení a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.\n12. Podľa § 440 CSP dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.\n13. Žalovaný vyvodzujúci prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP v dovolaní namietal\nporušenie jeho práva na spravodlivý proces, pričom nesprávny procesný postup takto zasahujúci do\njeho práv podľa jeho názoru privodili najmä nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie\nveci zo strany nižších súdov. Právne závery, ktoré považoval za svojvoľné a neudržateľné a na ktorých\nodvolací súd založil napádaný rozsudok, podľa názoru dovolateľa preukazovali dôvodnosť uplatneného\ndovolacieho dôvodu (poukazujúc popritom tiež na potrebu riadneho zdôvodnenia rozhodnutia).\n14. K námietkam dovolateľa vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam nižšími súdmi je nutné\npoukázať na ustanovenie § 442 CSP, podľa ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Skutkový stav (hoc i prípadne nesprávne či nie celkom úplne zistený) preto\npredmetom prieskumu v dovolacom konaní byť nemôže. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní sám\nformulovať nové skutkové závery, keďže nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože\n(na rozdiel od nižších súdov) nemá možnosť vykonávať dôkazy. Dovolací súd môže na základe § 420\npísm. f) CSP (iba) preskúmavať postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu a v rámci tejto kontroly tak\nskúmať, či konanie netrpí závažnými deficitmi v dokazovaní (akými sú napr. opomenutý dôkaz, porušenie\nzásady voľného hodnotenia dôkazov a podobne), resp. to, či prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý\nproces (tu porovnaj 3Cdo/211/2019 a 7Cdo/121/2020).\n15. Dovolateľ dovolaním namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 CSP), ktoré môže byť\npredmetom dovolacieho prieskumu iba za podmienok, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky: a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Tieto otázky možno považovať za otázky zásadného\nprávneho významu a dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 CSP); je tu však ešte aj ďalšia podmienka [§ 422 ods. 1 písm. b) CSP],\npodľa ktorej dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu\no peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na\npríslušenstvo sa neprihliada.\n16. Dovolateľ síce v rámci dovolania opakovane namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím\nsúdom, keď ten podľa jeho názoru nesprávne aplikoval ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993\nZ. z., § 7 ods. 3 vyhlášky, ako aj nesprávne právne posúdenie čerpania a tvorby fondu opráv (ktoré\nmalo byť v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z.), k týmto ale nevymedzil ich prípustnosť podľa § 421\nods. 1 písm. a) až c) CSP ani ich dôvodnosť podľa § 432 CSP; najmä ale skutočnosťou, ktorá bránila\nprieskumu dovolacích námietok vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bolo nesplnenie\nonej podmienky tzv. majetkového cenzu (ratione valoris), spomenutej v predchádzajúcom odseku, keďže\nhodnota sporu tu bola reprezentovaná len sumou 140,95 € a v roku 2018, v ktorom bola podaná žaloba\n(§ 422 ods. 2 CSP) činila výška minimálnej mzdy 480 € [§ 1 písm. a) nariadenia vlády č. 278/2017 Z. z.]\na jej dvojnásobok 960 €. Dovolací súd viazaný dovolacím dôvodom dovolateľa (§ 440 CSP), preto ďalej\nskúmal iba dôvodnosť tvrdenia o výskyte namietanej vady tzv. zmätočnosti [§ 420 písm. f) CSP].\n17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\n\nzodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia\nvšetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť (vo všeobecnosti) taký postup súdu, ktorým sa\núčastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za\núčelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.\n18. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na\nspravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť tiež nepreskúmateľnosťou\nrozhodnutia odvolacieho súdu (v tejto súvislosti porovnaj I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013 či 4Cdo/3/2019,\n8Cdo/152/2018 - bod 26. alebo 5Cdo/57/2019 - body 9. a 10.) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy,\nkeď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci\npredvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke,\nktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, resp.\naj taktiež už spomínanými závažnými deficitmi v dokazovaní.\n19. Pokiaľ ide o namietanú arbitrárnosť, táto môže mať v rozhodnutiach rôznu podobu. Podľa\nkonštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky o arbitrárne rozhodnutie pôjde najmä\nvtedy, ak toto je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným\ndokazovaním alebo o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach jeho rozumného a prípustného\nvýkladu. Arbitrárnosť môže spočívať i v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek\nakceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich prijaté skutkové závery nevyplývajú pri žiadnej\nmožnej interpretácii. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla\nspojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak byť nevyhnutne. Arbitrárne rozhodnutie\npredstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n20. V posudzovanej veci podľa názoru dovolacieho súdu dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho\nsúdu spĺňa kritériá stanovené pre odôvodňovanie rozhodnutí podľa § 220 ods. 2 a § 393 CSP, preto\nho nemožno považovať za rozhodnutie neodôvodnené, či zjavne arbitrárne (svojvoľné). Z odôvodnenia\nrozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej\nstrane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna\nrelevantná skutočnosť alebo okolnosť, odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a\nnáležite vyhodnotil. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu je konzistentné, logické a presvedčivé.\nOdvolací súd pri prejednaní sporu postupoval precízne a dôsledne, svoje závery podrobne a presvedčivo\nodôvodnil a podporil ich aj odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax vyjadrenú v rozhodnutiach\nnajvyššieho súdu; pričom v odôvodnení rozsudku sa tiež dostatočne podrobne zaoberal všetkými\nodvolacími námietkami žalovaného. Obsah spisu a predovšetkým odôvodnenie dovolaním napádaného\nrozsudku odvolacieho súdu, tak neposkytovali podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm.\nf) CSP. Za takúto vadu pritom nemožno považovať, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom. Dovolací súd\nvšak považuje odôvodnenie dovolaním napádaného rozsudku za také, ktoré poskytuje odpovede na\ntie otázky, ktoré boli pre rozhodnutie v spore podstatné. Prieskumom nebola zistená ani namietaná\narbitrárnosť napádaného rozsudku, keď nebol zistený extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s\nvykonaným dokazovaním alebo taký výklad zákona, ktorý by nemal oporu v medziach rozumného a\nprípustného výkladu zákona. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP preto naplnený nie je.\n21. Pre úplnosť sa pritom žiada uviesť, že v tomto konkrétnom prípade (na rozdiel od iných skôr\nprejednaných druhovo totožných vecí) nebolo výslovne namietané, žeby zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP malo založiť prejednanie sporu a tiež rozhodnutie v ňom bez odstránenia vád\npísomných podaní žalujúceho, spočívajúcich v ich podpise za predstavenstvo družstva nedostatočným\npočtom jeho členov (v rozpore s ustanovením § 243 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších zmien a doplnení) a pretože v režime dnešnej úpravy civilného sporového procesu\na osobitne úpravy dovolacieho konania nejde len o otázku procesných podmienok, ale aj o otázku\nviazanosti dovolacími dôvodmi a spôsobom ich vymedzenia (tu porovnaj odlišnosť úprav z § 440 CSP a\n§ 380 ods. 2 rovnakého zákona), na výskyt vady, o ktorej je tu reč, prihliadať aj z tzv. úradnej povinnosti\nsúdu (ex offo) nebolo možné.\n\n22. Dovolaciemu súdu tak po zistení, že konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľom\nnamietanou vadou podľa § 420 písm. f) CSP, rozhodol spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto\nsvojho uznesenia, teda dovolanie žalovaného podľa § 447 písm. c) CSP (ako neprípustné) odmietol.\n23. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá\nCSP).\n24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/7/2023", "guid": "0b0ce071-85cd-41c2-b3b8-ade1e3cae8b3:1d3e6359-4a66-4c65-a0ee-a3d540914599", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/07 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 473, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ec8ad70-ddf5-437b-ae59-5f3f99c83641"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}, {"guid": "c7372418-3a74-433e-9fd6-aec6a42c0f7d:5efe1d20-0747-4bef-8eb9-ff0ae60987c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1", "spisova_znacka": "1Cdo/60/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/60/2019 z 28. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:3113233793.1"}, {"guid": "ca4503de-80cb-45df-9944-062fb7159831:b9801f8a-3896-4df9-a036-0caa16ad3956", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1", "spisova_znacka": "3Cdo/211/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/211/2019 z 22. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-22", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4109205494.1"}, {"guid": "666413fc-3471-4a3b-9e1c-7e2dce2f711c:2f7bcf5b-560c-491d-a231-0c88fa716f7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Co/7/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/7/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/666413fc-3471-4a3b-9e1c-7e2dce2f711c:2f7bcf5b-560c-491d-a231-0c88fa716f7a"}], "citovane_v": []}