{"guid": "22ea7f51-a69b-4e22-9953-5a5900ff84e4:5dd1e736-9ca1-4f2e-8eee-afc1ed1756e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1", "spisova_znacka": "4Cdo/101/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/101/2025 z 19. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. augusta 2026, sp. zn. 4Cdo/101/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1", "identifikacne_cislo": "5622202375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2026-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak súd na pojednávaní alebo pri predbežnom prejednaní sporu vysloví predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP), napríklad ohľadom nesprávnej formulácie uplatneného nároku, a žalobca na jeho základe upraví žalobný petit bez zmeny zmyslu a účelu žaloby, nejde o neprimeranú poučovaciu aktivitu súdu ani o porušenie princípu rovnosti strán; takýto postup je priamym účelom tohto inštitútu, ktorým je predvídateľnosť rozhodnutia a zabránenie prekvapivým rozsudkom, a nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nemožno odôvodniť spochybnením skutkových zistení a hodnotenia dôkazov súdmi nižších inštancií; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a rozhodnutie najvyššieho súdu vydané ako súdom odvolacím nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca, bývalý hlavný kontrolór obce, sa domáhal ospravedlnenia za hodnotiace úsudky, ktoré o ňom žalovaný uviedol v liste adresovanom obci s návrhom na jeho odvolanie z funkcie. Súdy nižších inštancií žalobe čiastočne vyhoveli, keď úsudky vychádzajúce z nepreukázaných skutkových tvrdení (že žalobca je klamár, intrigán a pod.) posúdili ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, a vo zvyšku ju zamietli. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie opakovaným predbežným právnym posúdením viedol žalobcu k úprave petitu, a nesprávne právne posúdenie otázky, či bol zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti. Najvyšší súd dovolanie odmietol: úprava petitu (nahradenie slova „nepravdivé“ slovom „neoprávnené“) na základe predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP je prípustná a súd do formulácie výroku bez aktivity žalobcu nezasahoval, takže k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ nevymedzil konkrétnu právnu otázku a jeho argumentácia smerovala proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, čo dovolací súd viazaný skutkovým stavom preskúmavať nemôže; rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho navyše nie je ustálenou praxou dovolacieho súdu.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "nazov": "§ 129 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-129", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "nazov": "§ 440 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-440", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-129", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dd1e736-9ca1-4f2e-8eee-afc1ed1756e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Cdo/101/2025\n5622202375\n19. 08. 2026\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2026:5622202375.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu v spore žalobcu G.. H. F., narodeného XX. E. XXXX,\nD. X. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Jaroslavom Kiapešom, Liptovský Mikuláš, Štúrova 4330/31,\nproti žalovanému P.. G.. X. Ž., narodenému XX. Y. XXXX, D. X. XX, zastúpenému advokátom JUDr.\nPetrom Schmidlom, Borský Svätý Jur 774, o ochranu osobnosti, vedenom na Okresnom súde Liptovský\nMikuláš pod sp. zn. 21C/45/2022, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa\n12. februára 2025 sp. zn. 7Co/168/2024, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie o d m i e t a.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Liptovský Mikuláš v (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo „prvostupňový súd“) rozsudkom\nzo dňa 4. decembra 2023 č. k. 21C/45/2022-158 v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.10.2024\nzaviazal žalovaného v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku odoslať na poštovú prepravu na Obec\nD. X. list, v ktorom uvedie nasledovný text: „Ja, P.. G.. X. Ž., ospravedlňujem sa G.. H. F., ktorý bol\nhlavným kontrolórom obce, za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 neoprávnené údaje, že\nje klamár, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe\nkompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán alebo človek,\nako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným prostriedkom je klamstvo, človek, ktorý\npozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí, na úkor ostatných obyvateľov\nobce. Tieto tvrdenia sú neoprávnené a za to sa G.. H. F. ospravedlňujem.“ Vo zvyšnej časti žalobu\nzamietol a žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.\n1.1. Prvostupňový súd konštatoval, že pokiaľ ide o predpoklad existencie zásahu, tak dôkazné bremeno\nohľadne existencie zásahu, t. j. v tomto prípade problematických vyjadrení z listu žalovaného z 3.\nmája 2022, zaťažovalo žalobcu, ktorý sa na základe neho domáhal morálnej satisfakcie. Z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že žalobca toto dôkazné bremeno uniesol, teda že skutočne existoval list\nžalovaného z 3. mája 2022 s takýmto žalovaným obsahom. Vyjadrenia žalovaného vyhodnotil ako\nhodnotiace úsudky, ktoré sú vyvodzované z dvoch skutkových vyjadrení, tiež uvedených v liste\nžalovaného z 3. mája 2022. Išlo o nasledovné hodnotiace úsudky: 1.) žalobca je klamár, ktorý si neváži\ndohody a ani ústretovosť ľudí, 2.) žalobca je nedôveryhodný človek, 3.) (preto) nemôže robiť hlavného\nkontrolóra ich obce, 4.) je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na\nzáklade kompetencií, ktoré má môže obci spôsobiť veľké nenapraviteľné škody, a 5.) žalobca je intrigán,\nresp. človek bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným nástrojom je klamstvo, človek, ktorý pozerá\nlen na vlastný prospech alebo prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Súd prvej\ninštancie uviedol, že na to, aby bol určitý hodnotiaci úsudok považovaný za neoprávnený postačuje, ak\nje splnená aspoň jedna z nasledovných troch podmienok: hodnotiaci úsudok vychádza z nepravdivých\nskutkových vyjadrení (okolností), forma verejného prednesenia hodnotiaceho úsudku je neprimeraná\n\na primárnym cieľom bolo hanobenie a zneuctenie inej osoby. Pokiaľ ide o prvú podmienku, súd prvej\ninštancie zisťoval pravdivosť dvoch skutkových tvrdení, od ktorých sa odvíjali všetky žalobou napadnuté\nhodnotiace úsudky žalovaného uvedené v liste z 3. mája 2022, pričom prvé skutkové vyjadrenie sa\npovažovalo v konaní za nesporné. Druhé relevantné skutkové vyjadrenie bolo v konaní sporné a dôkazné\nbremeno ohľadne pravdivosti tohto skutkového vyjadrenia zaťažovalo žalovaného. Žalovaný v tomto\nsmere dôkazné bremeno neuniesol, pretože popretie dohody žalobcom nepotvrdili ani svedkovia G..\nX. M. a G. L., ani žiaden iný žalovaným navrhnutý dôkaz, na základe čoho mal súd za to, že toto\nskutkové tvrdenie nie je pravdivé. Pokiaľ ide o podmienku neprimeranosti formy verejného prednesenia\nhodnotiaceho úsudku, súd prvej inštancie prihliadol na to, že žalobca bol v čase spísania listu verejne\nčinnou osobou (hlavným kontrolórom ako orgánom obce), ktorá bola povinná zniesť v rámci kritiky\nviac než súkromná osoba, a dospel k záveru, že na forme listu občana adresovaného obci s cieľom\nnavrhnúť odvolanie hlavného kontrolóra ako takej nemožno nič spochybňovať, teda nemožno uvažovať\no neprimeranej forme prednesu. Vo vzťahu k podmienke, aby primárnym cieľom bolo hanobenie a\nzneuctenie inej osoby, dôkazné bremeno, že hodnotiaci úsudok nebol vyslovený v dobrej viere, resp.\nže nešlo o „fair“ kritiku, zaťažuje dotknutú osobu, teda žalobcu. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca\nnepreukázal, že dôvodom napísania listu bola primárne snaha žalovaného zhanobiť (zdiskreditovať)\njeho osobu z dôvodu ich predchádzajúceho sporu, teda že išlo o akúsi pomstu. Vzhľadom na to,\nže prvé skutkové vyjadrenie bolo pravdivé, pričom pravdivosť druhého skutkového vyjadrenia nebola\npreukázaná, ako aj z toho, že forma prednesu hodnotiacich úsudkov bola primeraná a že priamy cieľ\nžalovaného v podobe zhanobenia a zneuctenia žalobcu nebol zistený, súd prvej inštancie dospel k\nzáveru o oprávnenosti hodnotiacich úsudkov, že žalobca si neváži dohody a ani ústretovosť ľudí, je\nnedôveryhodný človek a (preto) nemôže robiť hlavného kontrolóra obce. K odstúpeniu od zmluvy možno\nlen v zmluve stanovenom prípade alebo v zákonom ustanovených prípadoch, k čomu však v prípade\nžalobcu pri odstúpení od ústnej dohody s firmou žalovaného nedošlo, a teda bolo možné mať za to, že\nžalobca odstúpil od tejto ústnej dohody svojvoľne bez právom akceptovaného dôvodu, ktorá pravdivá\nskutočnosť potom oprávňovala žalovaného na vyvodenie takýchto hodnotiacich úsudkov o žalobcovi,\nktoré, keďže súčasne boli prednesené primeranou formou a nebol pri nich preukázaný priamy cieľ\nhanobiť alebo zneuctiť žalobcu, bolo možné hodnotiť ako oprávnené hodnotiace úsudky, čím tak v\nsúvislosti s nimi nebola naplnená podmienka zodpovednosti podľa § 13 Občianskeho zákonníka, a preto\nv tejto časti žalobu zamietol.\n1.2. Vo zvyšnej časti žalobe vyhovel, nakoľko hodnotiace úsudky žalovaného v spornom liste\nspočívajúcej vo vyjadreniach, že žalobca je klamár a že klamstvo je jeho hlavný pracovný nástroj,\nuž vyhodnotil ako neoprávnené, keďže žalovaný nepreukázal ani jeden prípad klamstva žalobcu.\nHodnotiace úsudky založené na nepravdivých tvrdeniach, resp. tvrdeniach, ktoré neboli preukázané\nako pravdivé, sú prekročením týchto hraníc prípustnej kritiky. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že svoj\nhodnotiaci úsudok o tom, že žalobca je klamár, odvodzoval od nespornej skutkovej okolnosti, že žalobca\nnedodržal ich ústne uzatvorenú dohodu o vyprataní, túto argumentáciu súd prvej inštancie neakceptoval,\npretože klamstvom sa rozumie vedomé uvedenie nepravdy, za čo však nedodržanie dohody bez\nprávneho dôvodu nemožno považovať.\n1.3. Zvyšné problematické hodnotiace úsudky: to, že pre obec je veľká hanba alebo aj veľké riziko ho vo\nfunkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné\nškody, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, človek, ktorý pozerá len na\nvlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce, tak tieto\núsudky vyhodnotil súd prvej inštancie ako neoprávnené, keďže nebolo preukázané, že by sa zakladali\nna pravdivých skutkových okolnostiach. Nedodržanie ústnej dohody bez právneho dôvodu nemohla byť\nskutkovým podkladom ani pre tieto hodnotiace úsudky žalovaného.\n1.4. Forma, v ktorej sa žalobca domáhal ospravedlnenia, korešponduje s formou, v akej došlo k zásahu\ndo práva na ochranu osobnosti žalobcu.\n1.5. K obrane žalovaného, že v časti hodnotiacich úsudkov išlo len o neosobné vyslovené konštatovanie\no tom, aké charakteristiky by vo všeobecnosti nemal mať hlavný kontrolór, súd prvej inštancie uviedol, že\nz kontext, v akom boli vyslovené, je zrejmé, že sa týkali žalobcu. K námietke žalovaného, že žalobca mal\nklamať aj v priebehu tohto konania, uviedol, že relevantným pre toto konanie bolo len klamanie žalobcu,\nktoré by bolo uskutočnené v čase pred napísaním listu.\n\n1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 2 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj len „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 12. februára 2025 č. k.\n7Co/168/2024 - 261 na základe odvolania žalovaného proti výrokom I. rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP (výrok I.) a určil, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania (výrok II.).\n2.1. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n2.2. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal zaujatosť sudcu prvej inštancie z dôvodu, že z procesného\nhľadiska nemal súd dôvod opakovane vysloviť predbežné právne posúdenie veci, ktorým upozornil\nžalobcu, že je nutné opraviť žalobný petit, odvolací súd konštatoval, že žalovaný svojimi námietkami\npoukazuje na okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu, čo nezakladá predpoklad na vylúčenie\nzákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Ďalej uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že\nsúd prvej inštancie vo veci opakovane uvádzal predbežné právne posúdenie veci, čo nespôsobuje\nnesprávnosť rozhodnutia. Cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu strán\nna skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu,\naby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Z judikatúry ústavného súdu (sp. zn. IV. ÚS 16/2012) tiež\nvyplýva, že súd až v samotnom rozhodnutí vo veci, a nie v rámci postupu podľa ustanovenia §\n118 ods. 2 OSP (predchádzajúca procesná úprava), vyjadrí svoj definitívny právny názor týkajúci sa\nkonkrétnej prejednávanej veci (napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obdo/92/2018, 4CdoPr/4/2023). Súd\nprvej inštancie v rámci predbežného právneho posúdenia poukazoval na to, že je nutné rozlišovať\nzásah do ochrany osobnosti skutkovými vyjadreniami, či tieto sú pravdivé alebo nepravdivé a v prípade\nzásahom hodnotiaceho úsudku, či tento je oprávnený/neoprávnený, a teda či vychádza z pravdivých/\nnepravdivých okolností s tým, že žalobca sa žalobou domáha, aby sa mu žalovaný ospravedlnil za\nhodnotiaci úsudok. Takéto predbežné právne posúdenie nemôže mať za následok neobjektívnosť súdu,\nnakoľko vychádza z ustálenej judikatúry. Odvolací súd zdôraznil, že za zmenu petitu nie je možné\npovažovať formulačné zmeny uskutočnené vo výroku rozhodnutia súdu za predpokladu, že je inak\nzachovaná obsahová súladnosť žalobného petitu a výroku rozhodnutia súdu, pričom žalobca v žalobe\noznačil riadne výroky, za ktoré požaduje, aby sa mu žalovaný ospravedlnil a do týchto súd prvej inštancie\nnezasahoval. Odvolací súd uzavrel, že neobstojí odvolacia námietka o údajnej neprimeranej poučovacej\npovinnosti zákonného sudcu súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie len naplnil princíp, na ktorom\nje budovaný civilný proces.\n2.3. Odvolací súd zdôraznil, že z ustáleného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný zaslal list na\nObec D. X., označený ako návrh na odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce, v ktorom\nmal žalobcu označiť výrokmi, že je klamár a pod., pričom mal vychádzať z toho, že žalobca prestal\nrešpektovať ústnu dohodu so žalovaným, keď zastavil vypratávanie nehnuteľnosti a pred starostom obce\nako aj pracovníčkou stavebného úradu mal poprieť existenciu tejto ústnej dohody. Hodnotiaci úsudok\nžalovaného v spornom liste, že „žalobca si neváži dohody a ani ústretovosť ľudí, je nedôveryhodný\nčlovek“ vychádzal z pravdivých skutkových okolností, a ani žalobca nepopieral existenciu ústnej dohody\no vyprataní pozemku, ktorú sa však neskôr rozhodol nerešpektovať. Súd prvej inštancie uvedené\nsprávne posúdil a z týchto dôvodov odvolanie žalobcu v časti zamietnutia žaloby nebolo opodstatnené.\nV ďalšej časti hodnotiaci úsudok žalovaného (že žalobca je klamár a že klamstvo je jeho hlavný\npracovný prostriedok, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko\nna základe kompetencií, ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán\nalebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na\nprospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce) vychádzal zo skutkových okolností,\nže žalobca mal poprieť pri ohliadke ústnu dohodu o vyprataní pozemku, ktorá skutočnosť však nebola\npreukázaná. Hodnotiace úsudky - ani kritika vo vzťahu k osobám verejne činným - sa nemôžu zakladať\nna nepravdivých skutkových okolnostiach. Preto v tejto časti súd prvej inštancie správne vec posúdil\na vyhovel žalobe. V konaní nebolo preukázané, že list žalovaného bol oboznamovaný na obecnom\nzastupiteľstve, z ktorého dôvodu je forma ospravedlnenia doručením listu Obci D. X. postačujúca,\nkorešpondujúca forme, v akej došlo k zásadu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Odvolací súd\nsa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že v liste vyjadruje všeobecné kvalitatívne kritéria k\nosobe hlavného kontrolóra a v žiadnom prípade nekonštatoval, že žalobca je intrigán, ktorého hlavným\npracovným nástrojom je klamstvo. Oboznámením sa s obsahom celého listu žalovaného je nutné prijať\n\nzáver, že všetky úsudky sa týkali osoby žalobcu. Prvoinštančný súd zodpovedajúco právnej úprave\npostupoval i v otázkach bremena tvrdenia a nadväzného dôkazného bremena. Súd prvej inštancie\nsprávne rozhodol aj o závislom výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď obe strany mali v konaní\nlen čiastočný úspech, preto aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP.\n2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ,,dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého\nodôvodnil poukazom na ust. § 420 písm. f) CSP a § 421 písm. c) CSP. Navrhol, aby dovolací súd\nnapadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie.\n3.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP namietal, že žalobou zo dňa 09. augusta 2022,\nsa žalobca v žalobnom petite domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi,\na to tak, že doručí obci D. X. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku list, v ktorom uverejní ospravedlnenie\nšpecifikovaného znenia za to, že o ňom žalovaný v liste zo dňa 03. mája 2022 uviedol nepravdivé údaje.\nNa pojednávaní dňa 07. septembra 2023 žalobca v súvislosti s predbežným právnym posúdením sporu\nsúdom a na výzvu súdu, uviedol že opravuje formuláciu časti žalobného petitu zo žaloby z 09. augusta\n2022, tak, že sa domáha výroku rozhodnutia, ktorým by bolo uložené žalovanému ospravedlniť sa mu\nza to, že o ňom v liste z 03. mája 2022 uviedol aj nepravdivý údaj, že je intrigán alebo človek ako sa\nhovorí bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným nástrojom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný\nprospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Následne (a to\nuž aj po písomne doručenej výzve súdom na opravu petitu) žalobca vzhľadom na nové „predbežné\nprávne posúdenie súdu“ navrhol aby súd pripustil ďalšiu úpravu petitu kde v petite žalobca odstráni časť\ntextu a navrhuje vypustiť označenie „nepravdivé“ a nahradiť ho slovíčkom „neoprávnené“ v úvode textu.\nUvedený výraz bol právnym zástupcom žalobcu zmenený až po opätovnej výzve súdu, kedy priamo súd\noznámil žalobcovi, že uvedený petit ý je nevykonateľný a je potrebné v texte upraviť slovo nepravdivé,\nnakoľko sa nejedná len o nepravdivé výrazy. Svojou výzvou teda žalobcovi uviedol, čo konkrétne sa javí\nako prekážka vykonateľnosti a ponechal žalobcovi priestor na zmenu žaloby. Žalobca na základe výzvy\nzmenu vykonal, na čo ho následne sudca znova upozornil, že by sa opätovne jednalo o nevykonateľný\npetit z dôvodu, že síce upravil úvodnú časť petitu, ale stále ešte nevyriekol zmenu petitu v záverečnej\nčasti, na ktorú ho súd priamo upozornil a právnemu zástupcovi žalobcu povedal čo a ako má zmeniť.\nŽalobca mal opätovne priestor na zmenu petitu, kedy mu následne súd potvrdil, že takto upravený petit\nje už v poriadku a vykonateľný. Uvedený postup súdu bol obratom ešte počas pojednávania namietaný\nžalovaným. Na túto námietku súd odpovedal, že uvedené poučenie a formulácia petitu zo strany súdu\nsú skôr žiadané a absolútne v zmysle zákona. K uvedenému sa vyjadril i odvolací súd v bode 9.\nnapadnutého rozsudku. Žalovaný má napriek tomu stále za to, že povinnosť vyzvať toho, kto podanie\nvo veci samej robil, na zmenu, prípadne opravu, vyplýva z ustanovenia § 129 CSP, a nie z predbežného\nprávneho posúdenia veci. Avšak ani toto ustanovenie nedáva súdu oprávnenie, aby bezbreho poučoval\nžalobcu ako naformulovať petit. Uvedené vyplýva i z komentára Civilného sporového poriadku: „Súd,\nnaopak, nemôže poučiť žalobcu o tom, akým spôsobom by mal formulovať žalobný návrh, aby mohol\nbyť v konaní úspešný“(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 465). Taktiež spochybnil\nprocesný postup súdu, ktorým vyzval žalobcu na úpravu petitu niekoľkokrát. Povinnosťou súdu je síce\nvyzvať stranu k oprave, lenže túto výzvu neopakuje až do času, kým k želanému výsledku konečne príde.\nPoukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/125/2011. „Ak žalobca\npožaduje primerané zadosťučinenie nepeňažnou formou, musí v žalobnom petite uviesť presné znenie\nospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie uverejnené. Ospravedlnenie\nnebude súd opravovať a nesmie znamenať napríklad skrytý útok na žalovaného.“ (Marek Števček Anton\nDulak Jana Bajánková Marián Fečík František Sedlačko Marek Tomašovič a kol. Občiansky zákonník I.\na II. zväzok. Komentár. 2. vydanie Praha: C. H. Beck, 2019, s. 83-95) Uvedeným konaním prvoinštančný\nsúd podľa nášho názoru poskytol strane žalobcu nenáležitú výhodu, kedy v podstate zabezpečil strane,\naby jej žaloba nebola zamietnutá, čím bol na strane žalobcu dosiahnutý úspech v spore. Takýmto\nkonaním fakticky neprimerane odoprel strane žalovaného spravodlivý proces a porušil zásadu rovnosti\nstrán, čo je neprípustné. Poučovacia povinnosť nie je bezbrehá, ako vyplýva i z nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS/104/96 z 19. septembra 1996.\n\n3.2. Dovolateľ poukázal i na závažné pochybenie prvoinštančného súdu a na to nadväzujúce rozhodnutie\nodvolacieho súdu ohľadom právneho posúdenia týkajúceho sa závažnosti zásahu do osobnosti žalobcu,\nktorým malo dôjsť k zásahu do cti žalobcu a jeho dobrého mena. Konanie záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky či bol zásah do osobnostných práv žalobcu objektívne schopný zasiahnuť do cti žalobcu\na poškodiť jeho dobré meno v obci. Občiansky zákonník poskytuje totiž ochranu len proti takým\nkonaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska\njeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou\nobčianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana\nprivodiť. Ide o skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na\ncti žalobcu v očiach iných osôb a teda pôsobiť difamačne. Z rozhodnutia nižších súdov jednoznačne\nvyplýva, že skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky použité v liste žalovaného neboli difamačného\ncharakteru (viď. bod 39. a 41. rozsudku súdu prvej inštancie), teda je možné usúdiť, že nemali ani\ntakú intenzitu, aby boli objektívne schopné zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu, čo potvrdzuje i\nvýpoveď svedka G.. L., kde tento sám uviedol, že žalobcu považuje za človeka s vysokým morálnym\nkreditom, človeka čestného, absolútneho odborníka, ktorý svoju funkciu vždy vykonával zodpovedne a\ndokonca jeho odstúpenie z funkcie považuje za veľkú stratu pre obec. Skutočnosť, že list žalovaného\nžiadnym spôsobom nemohol ohroziť česť a dobré meno žalobcu umocňuje i to, že obecné zastupiteľstvo\naj napriek návrhu samotného žalobcu odmietlo list na zasadnutí prečítať a žiadnym spôsobom nemalo\nzáujem sa ním zaoberať. Žalovaný dokonca dostal na list odpoveď odoslanú starostom obce, že\npredmetný návrh na bezodkladné odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce považuje za\nneopodstatnený a nedôvodný. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na ochranu osobnosti je,\nže došlo k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby a tento zásah bol objektívne spôsobilý\nprivodiť jej ujmu na právach, pričom obidve náležitosti musia byť splnené kumulatívne. Žalobca v konaní\nnepreukázal, že tvrdenia žalovaného v liste boli skutočne spôsobilé privodiť zásah do jeho cti, povesti a\ndôstojnosti. Nakoniec to bol samotný žalobca, ktorý sa dobrovoľne vzdal funkcie hlavného kontrolóra. Na\nzáklade uvedeného sa javí absolútne nadbytočné preukazovať v konaní, či tvrdenia žalovaného a v akom\nrozsahu boli pravdivé alebo nepravdivé, pretože neboli vôbec spôsobilé zasiahnuť do osobnostných\npráv žalobcu. V danom prípade odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Obo/19/2018 zo dňa 29. januára 2019. Žalovaný svojim konaním v podstate vyjadroval v liste svoj\nhodnotiaci úsudok k osobe žalobcu na základe vlastných (subjektívnych) kritérií odvodzujúcich od\nnegatívnych skúseností so žalobcom, ktoré s ním mal. Nie je možné súhlasiť s rozhodnutím odvolacieho\nsúdu, ktorý rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil, pričom sa nezoberal intenzitou tvrdení, teda či\nobjektívne i prišlo do zásahu osobnostných práv žalobcu. V zmysle judikatúry k porušeniu práva na\nčesť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačného charakteru, ako aj zverejnením\nneprípustných hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Ak sú v kritike charakteristiky určitých javov a osôb\npoužité výrazy, ktorých miera expresivity ja v značnom nepomere k cieľu kritiky, respektíve ak je obsah\nkritiky neprimeraný posudzovanému konaniu kritizovaného a ak z nej vyplýva úmysel znevážiť či uraziť\nkritizovanú osobu (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do\npráva na ochranu osobnosti fyzickej osoby (30Cdo/332/2007). Samotný subjektívny pocit žalobcu teda\nnemôže byť tým rozhodujúcim kritériom, aby súd mohol dospieť k záveru, že došlo k neoprávnenému\nzásahu do osobnostných práv žalobcu. V tomto smere poukázal i na stanovisko odvolacieho súdu\nv bode 15. rozsudku, že všetky hodnotiaci úsudky sa týkali výlučne osoby žalobcu a boli priamo na\njeho osobu poukazované. Konkrétne sa jedná o časť listu, kde žalovaný vo všeobecnosti poukazuje\naké morálne hodnoty by mal spĺňať hlavný kontrolór. Aj napriek tomu, že žalovaný sporný list označil\nako Návrh na bezodkladné odvolanie žalobcu z funkcie hlavného kontrolóra obce, práve z dôvodu, že\nuvedený odsek, ktorý začínal vetou ...Hlavný kontrolór obce by mal byť v prvom rade dôveryhodný\nodborník... je možné badať, že žalovaný nemal záujem použiť tieto všeobecné vyjadrenia vo vzťahu\nk osobe žalobcu. Uvedené tvrdenie zároveň potvrdzuje i skutočnosť, že túto žalovaný túto myšlienku\ngramaticky od predchádzajúcej časti listu odčlenil do úplne nového odseku, teda jednalo sa o novú\nmyšlienku - všeobecný pohľad na osobu hlavného kontrolóra optikou žalovaného. Žalovaný preto\npovažuje za neprijateľné, posudzovať jeho vyjadrenia v liste iným spôsobom a výlučne v spojitosti s\nosobou žalobcu, nakoľko tento svoj list v žiadnom prípade vo všetkých jeho vyjadreniach nemieril len\nvoči osobe žalobcu, ale vyjadroval sa i vo všeobecných rovinách. Vyjadrenie nezneli na osobu G.. H. F.,\nale vo všeobecnosti na funkciu hlavného kontrolóra. Uvedený odsek bol zo strany žalovaného vyjadrený\nabsolútne vo všeobecnej rovine, pričom takéto morálne zhodnotenie je možné použiť na ktoréhokoľvek\nverejného činiteľa, nie len na hlavného kontrolóra obce. Samotným zaslaním listu navyše žalovaný\nvyužíval svoje právo slobody prejavu a zároveň právo podieľať sa na veciach verejných. Rovnako\nodvolací súd vo svojom rozhodnutí neprihliadol na argumentáciu žalovaného, že v predmetnom konaní\n\nsa v prípade žalobcu jednalo o verejne činnú osobu - hlavného kontrolóra, kedy by sa malo zo strany\nsúdov prihliadať v prípade rozhodnutia že tieto osoby sú povinné zniesť vyššiu mieru kritiky ako v\nprípade bežných fyzických osôb. V zmysle vyššie uvádzaných skutočností mal za to, že nižšie súdy\nsa svojimi rozhodnutiami a nesprávnym právnym posúdením veci výrazne odklonili od rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, pričom uviedol rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/149/2009 zo dňa 31. mája 2010 a sp. zn. 3Obo/19/2018 zo dňa 29. januára 2019.\n4. Žalobca sa k dovolaniu žalovaného písomne nevyjadril.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP, časť vety pred bodkočiarkou) dospel k záveru, že\ndovolaniu nie je možné vyhovieť.\n6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n7. Dovolateľ namieta existenciu vady zmätočnosti konania podľa § 420 písm. f) CSP, v zmysle ktorého je\ndovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie\nkončí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP, na ktoré dovolateľ odkazoval v dovolaní, zakladá prípustnosť a\ndôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho\nprocesného postupu súdu, nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod\nporušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci\npredovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale\naj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv\ngarantovaných Ústavou Slovenskej republiky.\n11. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP namieta porušenie princípu\nrovnosti strán poskytnutím nenáležitého poučenia o prípustnosti žaloby súdom prvej inštancie v\nprospech žalobcu, v dôsledku ktorého došlo zo strany žalobcu k úprave žaloby ( a v konečnom dôsledku\nk jeho úspechu v spore).\n12. Z obsahu žaloby zo dňa 09. augusta 2022 je zrejmé, že žalobca sa domáha uloženia povinnosti\nžalovanému ospravedlniť sa žalobcovi, a to tak, že doručí Obci D. X. do 15 dní od právoplatnosti ,\n\nrozsudku list, v ktorom uverejní ospravedlnenie v tomto znení: „Ja P.. G.. X. Ž.Y. ospravedlňujem sa G.. H.\nF., ktorý bol hlavným kontrolórom obce za to, že som o ňom uviedol v liste zo dňa 03.05.2022 nepravdivé\núdaje, že je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť iných ľudí, je nedôveryhodný človek, že\nnemôže robiť hlavného kontrolóra našej obce, že je to pre obec veľká hanba, ale aj veľké riziko ho vo\nfunkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má nám môže spôsobiť veľké a nenapraviteľné\nškody. by nemal byť intrigán alebo človek, ako sa hovorí, bez chrbtovej kosti, ktorého hlavným pracovným\nnástrojom je klamstvo, človek ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na prospech určitej skupiny ľudí\nna úkor ostatných obyvateľov obce.“ Tieto tvrdenia sú nepravdivé a za to sa G.. H. F. ospravedlňujem.\nUplatnil si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V žalobe žalobca uviedol obsah listu,\nktorý žalovaný dňa 03. mája 2022 poslal Obci D. X., ktorý bol prečítaný aj na obecnom zastupiteľstve.\nPodľa žalobcu žalovaný uviedol o ňom tieto tvrdenia, ktoré sú nepravdivé. Žalobca je slušný a čestný\nčlovek a funkciu hlavného kontrolóra vykonával riadne, v súlade so zákonom. Na pojednávaní súdu prvej\ninštancie dňa 07. septembra 2023 žalobca v súvislosti s predbežným právnym posúdením sporu súdom\na na výzvu súdu, uviedol že opravuje formuláciu časti žalobného petitu zo žaloby z 09. augusta 2022,\ntak, že sa domáha výroku rozhodnutia, ktorým by bolo uložené žalovanému ospravedlniť sa mu za to, že\no ňom v liste z 03. mája 2022 uviedol aj nepravdivý údaj, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez\nchrbtovej kosti, ktorého hlavným nástrojom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech\nalebo na prospech určitej skupiny ľudí na úkor ostatných obyvateľov obce. Na pojednávaní dňa 07.\nnovembra 2023 súd prvej inštancie uznesením pripustil uvedenú zmenu žaloby navrhnutú žalobcom.\nNa tomto pojednávaní žalobca následne navrhol v petite znenia ospravedlnenia vypustiť označenie\n„nepravdivé“ a nahradiť ho slovom „neoprávnené“ a navrhol tiež upraviť v rovnakom zmysle, teda\nvypustiť slovo „nepravdivé“ aj v poslednej vete žalobného petitu a nahradiť ho slovom „neoprávnené“, na\nzáklade čoho súd uznesením pripustil zmenu žaloby: žalobca sa domáha rozhodnutia, ktorým by súd\nuložil žalovanému povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi, a to tak, že doručí Obci D. X. list v nasledovnom\nznení : „Ja, P.. G.. X. Ž., ospravedlňujem sa G.. H. F., ktorý bol hlavný kontrolór obce za to, že som o ňom\nuviedol v liste zo dňa 3. 5. 2022 neoprávnené údaje, že je klamár, ktorý si neváži dohody a ani ústretovosť\niných ľudí, je nedôveryhodný človek, že nemôže robiť hlavného kontrolóra, že je to pre obec veľká hanba\nale aj veľké riziko ho vo funkcii ponechať, nakoľko na základe kompetencií, ktoré má, nám môže spôsobiť\nveľké a nenapraviteľné škody, že je intrigán alebo človek, ako sa hovorí bez chrbtovej kosti, ktorého\nhlavným pracovným prostriedkom je klamstvo, človek, ktorý pozerá len na vlastný prospech alebo na\nprospech určitej skupiny ľudí na úrok ostatných obyvateľov obce. Tieto tvrdenia sú neoprávnené a za\nto sa G.. H. F. ospravedlňujem.“\n13. Už za predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)\njudikatúra najvyššieho súdu vychádzala z toho, že žalobca nie je povinný urobiť súdu presný a doslovný\nnávrh na znenie výroku jeho rozsudku. „ Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne\npovinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu,\npráva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí\nvo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje\no tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku\nrozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z\nobsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ (rozsudok najvyššieho súdu sp.\nzn. 5Cdo/254/2009 zo dňa 28. septembra 2010)\n14. Rovnako za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (od 01. júna 2016)\nplatí, že „ žaloba predstavuje procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie\npodľa obsahu. To znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba\nžalobný návrh, ale aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet\nžaloby“ (BAJÁNKOVÁ, Jana. § 132 [Náležitosti žaloby]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana,\nBARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný\nsporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 531, marg. č. 12.)\n15. V danej súvislosti dovolací súd poukazuje i na právnu vetu uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019 (publikovanú v Zbierke stanovísk Najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov SR 1/2021 pod č. 14), v zmysle ktorej „ Obsah žaloby nie je tvorený výlučne\nžalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja\n(causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v\n\nsúvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný\nžalobný návrh. “\n16. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že v rozhodovanej veci zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k\nzásahu do formulácie požadovaného výroku v zmysle jeho opravy z iniciatívy súdu bez zodpovedajúcej\naktivity žalobcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/125/2011). Žalobca v\nžalobe v znení jej zmien (11. novembra 20236) označil, čoho sa žalobou domáha a formuloval výroky,\nza ktoré požaduje, aby sa mu žalovaný ospravedlnil, do ktorých obsahu súd prvej inštancie svojim\nrozhodnutím vo veci samej nezasahoval.\n17. Neobstojí ani dovolacia námietka žalovaného o neprimeranej poučovacej aktivite súdu prvej\ninštancie. V súdenej veci súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 129 CSP, podľa ktorého ak ide o\npodanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie\nneúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v\nlehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Už z obsahu žaloby zo dňa 09. augusta 2022 je zrejmé,\nže žalobca sa od počiatku voči žalovanému domáha ospravedlnenia za špecifikované hodnotiace\núsudky, pričom okolnosti, z ktorých žalovaný v liste vychádzal, sú podľa neho nepravdivé. Zmenou\nžaloby, navrhnutou na pojednávaní dňa 07. novembra 2023 na základe (opakovaného) predbežného\nprávneho posúdenia veci súdom prvej inštancie žalobca preformuloval pojem „nepravdivé“ na pojem\n„neoprávnené“, čo neodporuje pôvodnému zmyslu a účelu žaloby. Ak súd na pojednávaní alebo\npri predbežnom prejednaní sporu vysloví svoj predbežný právny názor (napr. ohľadom nesprávnej\nformulácie nároku ako je tomu i v pojednávanej veci ), dáva tým strane priestor na procesnú reakciu.\nPoskytnutím predbežného právneho posúdenia veci sa stranám sporu vytvára možnosť, aby tomu, s čím\nich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. (SURA, Soňa. § 171 [Obligatórnosť\nprávneho posúdenia veci]. In: IVANČO, Marek, IVANKO, Daniel a kol. Civilný sporový poriadok. 1.\nvydanie. Praha: C. H. Beck, 2026, s. 386, marg. č. 1.) Úprava žalobného petitu na základe predbežného\nprávneho posúdenia súdu prvej inštancie (§ 181 ods. 2 CSP) je potom nielen plne prípustná, ale\npredstavuje priamy účel tohto inštitútu, ktorým je zvyšovanie predvídateľnosti rozhodnutí a zabránenie\nprekvapivých rozsudkov.\n18. Vo vzťahu k dovolaniu žalovaného podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd tak uzatvára, že v\nposudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že by v konaní nižších súdov došlo k\nporušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, v zmysle § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť dovolania\nz tohto ustanovenia preto nevyplýva.\nK dovolaniu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP\n19. Dovolateľ v dovolaní taktiež argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci nižšími súdmi.\n20. Podľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n21. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n22. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania,\nktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú výlučne na právnu otázku, ktorej vyriešenie\nviedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu; zo zákonodarcom zvolenej\nformulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka\nhmotnoprávna, ako aj procesnoprávna (v ďalšom texte len „právna otázka“).\n23. Na to, aby mohol dovolací súd podrobiť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu\nvecnému preskúmaniu v dovolacom konaní z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia\n\nveci, musia byť splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov\nriešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, uvedeného\npod písmenom a) až c) ustanovenia § 421 ods. 1 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi\nktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom\nvymedzeným v zákone (§ 431 až § 435 CSP).\n24. V prípade dovolania, prípustnosť ktorého vyvodzuje dovolateľ z § 421 ods. l CSP, má viazanosť\ndovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam. Závery o (ne)prípustnosti dovolania\nprijíma dovolací súd na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP).\n25. Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne,\numožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a) CSP) alebo či ide o právnu otázku, ktorá v rozhodovacej\npraxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b) CSP), či právnu otázku, ktorá je\nrozhodovaná dovolacím súdom rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c) CSP). Otázka relevantná v zmysle §\n421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným\nspôsobom).\n26. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ: a)\nkonkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a\noznačením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom\nodklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu c) uviesť, ako by mala byť táto otázka\nsprávne riešená.\n27. Dovolateľ konkrétnu právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ním\noznačených rozhodnutí najvyššieho súdu (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Cdo/149/2009 zo dňa 31. mája 2010 a sp. zn. 3Obo/19/2018 zo dňa 29. januára 2019), nesformuloval.\nVo všeobecnosti uviedol, že konanie záviselo od vyriešenia právnej otázky či bol zásah do osobnostných\npráv žalobcu objektívne schopný zasiahnuť do cti žalobcu a poškodiť jeho dobré meno v obci.\n28. Rozhodnutím sp. zn. 4Cdo/149/2009 zo dňa 31. mája 2010 došlo zo strany najvyššieho súdu\nk zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že odvolací súd dôsledne nerozlišoval medzi\nskutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi úsudkami a výroky žalovaného neposudzoval s prihliadnutím\nna všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k nim došlo, predovšetkým so zreteľom na ich podstatu\na sledovaný cieľ. To malo za následok, že považoval za nepravdivé výroky žalovaného majúce\npovahu hodnotiacich úsudkov, hoci ich pravdivosť nemožno dokazovať, a teda v tomto zmysle ani\nhodnotiť. V súvislosti s uvedeným dovolací súd uviedol: „K porušeniu práva na česť, resp. dobrú\npovesť, môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej,\nznevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy. Ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom,\ntreba pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové\ntvrdenie alebo hodnotiaci úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto\nkategórií sa líšia. Skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná\npomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej\ninformácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje\nskutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia či ľudskej dôstojnosti.\nZ hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je\npostačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá\nbola podstatná časť tvrdenia (oznámenia). Porušenie práva na česť, resp. dobrú povesť, môže byť\nspôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti, resp.\ndobrej povesti dotknutého subjektu, v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne. Či\nje určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa\ncelkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu došlo.\nNa rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý\nk danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to\nna základe vlastných (subjektívnych) kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je\nvšak potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je\nprimeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená,\n\nči primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby. Treba teda rozlišovať medzi\nkritikou prípustnou (oprávnenou) a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia\npráva na česť (dobrú povesť). Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná\n(zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z\npravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Hodnotiaci úsudok musí byť totiž\nzáverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky dovodiť. Konkrétnosť kritiky znamená,\nže hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy\na miesta (použitými výrazmi, formuláciami, spojeniami), znamená, že nevybočuje z medzí nutných k\ndosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu (cieľa). Práva na ochranu osobnosti\nsa samozrejme môžu domáhať aj politici a ostatne verejne činné osoby, no kritériá posúdenia skutkových\ntvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov.\nJe to dané skutočnosťou, že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne\nznáma bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a\nsúčasne ho hodnotí, zvlášť, ak ide o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti.“\n29. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/19/2018 zo dňa 29. januára 2019\nako odvolacieho súdu, bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu. Označené dovolateľom označené\nrozhodnutie nespadá do pojmu ustálená súdna prax dovolacieho súdu, a pre naplnenie dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP nie je relevantné.\n30. Vychádzajúc z obsahu dovolania dovolateľa (§ 124 ods. 1 CSP), tento v skutočnosti vyčíta\nodvolaciemu súdu nesprávne zistenie skutkového stavu veci a nesprávne vyhodnotenie vykonaných\ndôkazov v spojitosti s nesprávnym posúdením dôvodnosti žaloby. Skutočnosť, že dovolateľ nesúhlasí\nso záverom nižších súdov o existencii zásahu do osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného,\nsama osebe nemôže byť spôsobilá založiť prípustnosť jeho dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm.\na) CSP, pretože tento záver súdov bol výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových\nokolností prejednávanej veci, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia\ndôkazov súdy viedli k právnemu záveru a prijatiu ich rozhodnutia. Pokiaľ teda dovolateľ namietal\nnesprávnosť skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom (aj súdom prvej inštancie);\ntouto nesprávnosťou nie je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho\nsúdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd\npristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1\npísm. a) CSP a § 432 ods. 2 CSP (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/36/2017,\n2Cdo/5/2017, 3Cdo/74/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017).\n31.\nŽalobca videl odklon od označenej ustálenej rozhodovacej praxe (rozhodnutie sp. zn.\n4Cdo/149/2009 zo dňa 31. mája 2010) v závere nižších súdov o tom, či bol zásah do osobnostných\npráv žalobcu objektívne schopný zasiahnuť do cti žalobcu a poškodiť jeho dobré meno, keď podľa\njeho názoru nemal takú intenzitu, aby bol objektívne schopný zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu,\nčo potvrdzuje výpoveď starostu obce, ktorému bol list žalovaného doručený ako i skutočnosť, že\nzastupiteľstvo sa jeho obsahom aj napriek tomu, že žalobca jeho verejné prečítanie navrhoval, odmietlo\nzaoberať s tým, že to bol samotný žalobca, ktorý sa dobrovoľne vzdal funkcie hlavného kontrolóra.\nĎalej v tejto súvislosti namietal závery nižších súdov o tom, že hodnotiaci úsudky sa týkali výlučne\nosoby žalobcu a s poukazom na formu a obsah listu dôvodil, že list nemieril len voči osobe žalobcu,\nale vyjadroval sa všeobecne. Rovnako odvolací súd neprihliadol na to, že v prípade žalobcu išlo\no verejne činnú osobu - hlavného kontrolóra. Uvedená argumentácia dovolateľa však indikuje, že\ndovolateľ namieta voči skutkovým zisteniam súdov nižších inštancií, čo dovolací súd nie je oprávnený\npreskúmavať a ani formulovať nové skutkové závery, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a\nodvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porovnaj ustanovenie\n§ 442 CSP, v zmysle ktorého je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.\nDovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení\nskutkového stavu veci. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, primárne je súdom právnym, nie skutkovým,\na preto sa ním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani\nprieskumu nimi vykonaného dokazovania (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,\nBajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, s.\n432).\n\n32. Pokiaľ teda žalobca tvrdí, že právny záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci o existencii\nzásahu do osobnostných práv žalobcu v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzajúci\nzo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, robí tak neopodstatnene. Je totiž zjavné, že žalobca síce formálne odôvodnil\ndovolanie nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdmi nižšej inštancie v zmysle ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. a) CSP, ale podstatná časť jeho dovolacej argumentácie smeruje voči vyhodnoteniu\ndôkazov a s tým súvisiacej nesprávnosti skutkových zistení súdmi nižšej inštancie. V tejto súvislosti\ndovolací súd pripomína, že riešenie skutkovej otázky je v civilnom sporovom konaní spojené s\nobstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania; pri jej riešení sa súd zameriava\nna skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo\n(ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti nastali po konaní\n(opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal\nsvedok, čo uviedol znalec, atď. Na rozdiel od toho riešenie právnej otázky prebieha v procese právneho\nposudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, jej obsahu, zmyslu a účelu,\nnormu interpretuje a zo svojich skutkových zistení (to znamená po vyriešení skutkových otázok a\nna ich podklade) prijíma právne závery o (ne)existencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej\nnormy na posudzovaný prípad. Dovolateľ konkrétne nevymedzil právnu otázku, od vyriešenia ktorej\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorú odvolací súd riešil nesprávne, práve z dôvodu, že jeho\nargumentácia predstavuje otázky skutkové. Z obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu (i súdu prvej\ninštancie) je pritom zrejmé, že sa v súlade s dovolateľom označeným rozhodnutím dovolacieho súdu sp.\nzn. 4Cdo/149/2009 dôsledne zaoberali otázkou rozdielu medzi skutkovými tvrdeniami a hodnotiacimi\núsudkami a výroky žalovaného posúdili s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti veci. Dovolanie\npodané pre nesprávne právne posúdenie však nemožno odôvodniť spochybnením záverov súdov nižšej\ninštancie na základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, a preto dovolateľom uvádzané\nnámietky nemohli viesť k založeniu prípustnosti jeho dovolania z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n33. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalovaný\nneopodstatnene namieta nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mal znemožniť\nuskutočňovanie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\n(§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto dovolanie v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP\nako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Ak dovolateľ\nnamietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie nie je\nprípustné pre nevymedzenie dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Vzhľadom\nna uvedené dovolací súd dovolanie i v tejto časti odmietol (§ 447 písm. f) CSP).\n34. Podľa § 444 ods. 1 CSP môže dovolací súd na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého\nrozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre\nodklad vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP, a preto v súlade\ns ustálenou súdnou praxou o tom nevydal samostatné rozhodnutie (obdobne napr.- 4Cdo/144/219,\n4Cdo/108/2019, 9Cdop/72/2020, 9Cdo/184/2020, 2Cdo/91/2021, IV. ÚS 578/2022).\n35. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca, bývalý hlavný kontrolór obce, sa domáhal ospravedlnenia za hodnotiace úsudky, ktoré o ňom žalovaný uviedol v liste adresovanom obci s návrhom na jeho odvolanie z funkcie. Súdy nižších inštancií žalobe čiastočne vyhoveli, keď úsudky vychádzajúce z nepreukázaných skutkových tvrdení (že žalobca je klamár, intrigán a pod.) posúdili ako neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti, a vo zvyšku ju zamietli. Dovolateľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie opakovaným predbežným právnym posúdením viedol žalobcu k úprave petitu, a nesprávne právne posúdenie otázky, či bol zásah objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti. Najvyšší súd dovolanie odmietol: úprava petitu (nahradenie slova „nepravdivé“ slovom „neoprávnené“) na základe predbežného právneho posúdenia podľa § 181 ods. 2 CSP je prípustná a súd do formulácie výroku bez aktivity žalobcu nezasahoval, takže k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ nevymedzil konkrétnu právnu otázku a jeho argumentácia smerovala proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov, čo dovolací súd viazaný skutkovým stavom preskúmavať nemôže; rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho navyše nie je ustálenou praxou dovolacieho súdu.", "pravna_veta": "Ak súd na pojednávaní alebo pri predbežnom prejednaní sporu vysloví predbežné právne posúdenie veci (§ 181 ods. 2 CSP), napríklad ohľadom nesprávnej formulácie uplatneného nároku, a žalobca na jeho základe upraví žalobný petit bez zmeny zmyslu a účelu žaloby, nejde o neprimeranú poučovaciu aktivitu súdu ani o porušenie princípu rovnosti strán; takýto postup je priamym účelom tohto inštitútu, ktorým je predvídateľnosť rozhodnutia a zabránenie prekvapivým rozsudkom, a nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolanie, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, nemožno odôvodniť spochybnením skutkových zistení a hodnotenia dôkazov súdmi nižších inštancií; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a rozhodnutie najvyššieho súdu vydané ako súdom odvolacím nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 181 ods. 2 CSP", "§ 129 CSP", "§ 432 ods. 2 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 11 OZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Co/168/2024", "guid": "cb6678cf-6957-4955-baab-f5643d4bf536:80e7a909-95ba-4efa-a8d2-e010876c8a3b", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["ochrana osobnosti", "hodnotiaci úsudok", "predbežné právne posúdenie veci", "zmena žaloby", "poučovacia povinnosť súdu", "prípustnosť dovolania", "právo na spravodlivý proces", "viazanosť skutkovým stavom"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:65ef24d8-2b0d-442e-9639-e4b2af1aa5b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 578/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 578/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.578.2022.1"}, {"guid": "ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb357379-f9e3-4af3-9f2a-ff2a76a6f0df"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ff1f4c15-a3d1-4f20-88e7-ae0fa0e8db4f:da87f4ab-fbf7-40c9-a0b7-9e8adda487da", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:8721200083.1", "spisova_znacka": "4CdoPr/4/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4CdoPr/4/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:8721200083.1"}, {"guid": "b6a0136e-e682-4349-bf89-86840b70d26d:664f45a0-a1fb-431b-a1e8-ab0d197b8c13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1516202299.1", "spisova_znacka": "2Cdo/91/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2021 z 29. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1516202299.1"}, {"guid": "ea2c8034-f84a-4ae2-ab6e-4acee9646a2c:c586b0f1-7ae0-4dd5-b322-062892380e49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1002899343.1", "spisova_znacka": "3Obo/19/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/19/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1002899343.1"}, {"guid": "756fe586-01c9-4c67-8e5e-9db119cce2ef:8342a41e-f176-43be-a524-4b8aa0ea89e9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7813210805.3", "spisova_znacka": "2Cdo/5/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/5/2017 z 30. 10. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-10-30", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7813210805.3"}], "citovane_v": []}