{"guid": "a1712ceb-d979-470a-9113-b261aa47fb2e:977f5921-ecab-452b-b92b-12ce51e64363", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1", "spisova_znacka": "9Cdo/143/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/143/2024 z 29. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2026, sp. zn. 9Cdo/143/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1", "identifikacne_cislo": "6121475646", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Gabriela Klenková", "sudca_id": 217, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriela-klenkova-217", "datum_vydania": "2026-04-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a,b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a,b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "nazov": "§ 422 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 66/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/66/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/66-2009/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2009/66#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/977f5921-ecab-452b-b92b-12ce51e64363", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Cdo/143/2024\n6121475646\n29. 04. 2026\nJUDr. Gabriela Klenková\nECLI:SK:NSSR:2026:6121475646.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Z.. K. O., narodeného XX. H. XXXX, E. - E. H. N., S.\nXXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s. r. o., Košice mestská časť Staré Mesto, Kováčska 28, IČO: 52 858 774, proti žalovanému mestu Košice, Trieda SNP\n48/A, Košice, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 543,10 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde\nKošice pod sp. zn. K2-12C/30/2021 (predtým na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C/30/2021), o\ndovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. mája 2024 sp. zn. 9Co/81/2023, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 12C/30/2021-137 z 8. februára\n2023 zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 7.\nseptembra 2019 do 7. septembra 2021 v sume 543,10 eura s úrokom z omeškania z dôvodu, že\nžalovaný bez právneho dôvodu užíval v uvedenom období pozemky v jeho podielovom spoluvlastníctve;\nžalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Vychádzajúc zo zhodných\nvyjadrení žalobcu a žalovaného súd prvej inštancie hodnotil ako nesporné, že na pozemkoch v\npodielovom spoluvlastníctve žalobcu sa nachádza športové ihrisko s tribúnou vo vlastníctve žalovaného.\nNárok posudzoval podľa zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom\nusporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky\n(ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“) s tým, že v zmysle § 4 citovaného zákona vzniklo v prospech\nžalovaného na pozemkoch žalobcu zákonné vecné bremeno, za ktoré mal žalobca nárok na finančnú\nnáhradu. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, konkrétne s odkazom na\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3Cdo/49/2014 a\nsp. zn. 7Cdo/26/2014, išlo o jednorazovú náhradu, pričom vzhľadom na námietku premlčania vznesenú\nžalovaným, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu na túto náhradu bol premlčaný (§ 101\nObčianskeho zákonníka). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s odkazom\nna § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, nárok na náhradu trov\nkonania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. mája\n2024 sp. zn. 9Co/81/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie; stranám sporu nepriznal náhradu\ntrov odvolacieho konania. V odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku\npresvedčivo a zrozumiteľne vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi procesných strán,\nvychádzajúc zo správne a úplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý vyhodnotil podľa správnej\nprávnej normy a túto aj v súlade so zmyslom a účelom zákona interpretoval, rešpektujúc ustálenú\nrozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. K odvolacej námietke žalobcu, že športový areál\n\nnemožno považovať za stavbu, a teda nemožno aplikovať zákon č. 66/2009 Z. z., odvolací súd uviedol,\nže tým žalobca spochybňuje svoje vlastné tvrdenia, že žalovaný je vlastníkom stavieb stojacich na jeho\npozemku. Žalobca sa tak dostáva do dôkaznej núdze na preukázanie toho, že žalovaný užíva jeho\npozemky a že by mu mohlo patriť právo na finančnú náhradu. To samo o sebe odôvodňuje zamietnutie\nžaloby. Ak sa však vychádza zo zhodných skutkových tvrdení sporových strán, že na pozemkoch\nžalobcu stojí športový areál, ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z. sa aplikujú aj v situácii, ak by užívanie\npozemkov žalovaným malo len charakter športového ihriska.\n2.1. Odvolací súd ďalej konštatoval, že základom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je\nnajvyšším súdom prijatý záver o nároku na jednorazovú odplatu za vecné bremeno vzniknuté podľa\nzákona č. 66/2009 Z. z., ktorý vznikol vlastníkovi pozemku dňom účinnosti zákona 1. júla 2009, vyjadrený\nv rozhodnutiach sp. zn. 7Cdo/26/2014, 3Cdo/49/2014 a ďalej aj sp. zn. 8Cdo/17/2019 a 2Cdo/194/2018,\n1Cdo/99/2019, 1Cdo/171/2021. Súd prvej inštancie teda rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou\nnajvyššieho súdu. Pokiaľ žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za odporujúce princípom\nprávnej istoty a bránil sa hodnotením peňažnej náhrady v rozhodnutiach krajských a okresných súdov\nako náhrady opakovanej, odvolací súd zdôraznil, že rozhodnutia prvoinštančných a odvolacích súdov\nnetvoria ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktorá je pre formovanie judikatúry\nurčujúca, preto predchádzajúce rozhodnutia odvolacích súdov nie sú pre rozhodnutie vo veci právne\nzáväzné. Pojem ustálenej rozhodovacej praxe bol vymedzený rozhodnutím najvyššieho súdu R 71/2018,\nz čoho vychádzal aj súd prvej inštancie zohľadniac rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol\nopakovane potvrdený právny názor o jednorazovom charaktere odplaty za vecné bremeno vzniknuté\npodľa zákona č. 66/2009 Z. z.\n2.2. S odkazom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci č. 20153/04 Unédic proti\nFrancúzsku odvolací súd uviedol, že požiadavka právnej istoty, ani ochrana legitímneho očakávania\nnezahŕňa právo na ustálenú judikatúru. S ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti sudcu, ktorý\nje vo všeobecnosti viazaný len zákonom, opodstatneným dôvodom odlišného právneho názoru môže\nbyť vývoj judikatúry k posudzovanej otázke (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 46/2013, II. ÚS 346/2008). Už v čase podania žaloby bola rozhodovacia prax súdov v\notázke posudzovania nároku na odplatu za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. nejednotná,\npričom prevažujúca prax súdov nižšej inštancie nezakladá nárok na priznanie opakovanej náhrady za\nzriadenie vecného bremena. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v tejto veci\nbola už otázka charakteru náhrady za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. ustálená\nkonštantnými rozhodnutiami najvyššieho súdu, zmienenými v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie\naj v rozsudku odvolacieho súdu, ako náhrada jednorazová. Uznesenie o zastavení konania v inej veci\nžalobcu (27C/63/2019) týkajúcej sa spornej nehnuteľnosti, a to na základe späťvzatia žaloby z dôvodu\ndobrovoľnej úhrady odplaty žalovaným, nie je meritórnym rozhodnutím vo veci samej, nepredstavuje\nrozhodnutie, ktorým by bola záväzným spôsobom vyriešená akákoľvek predbežná otázka vo vzťahu\nmedzi sporovými stranami, keďže táto sa nestala predmetom právneho posúdenia, lebo konanie sa\nskončilo procesným rozhodnutím.\n2.3. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP. Žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov z dôvodu, že procesne neúspešnému\nžalobcovi (odvolateľovi) právo na náhradu trov nepatrí a žalovanému žiadne preukázateľné trovy\nnevznikli.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie,\nktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nCSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil\na vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolania uviedol, že súčasťou jeho\nargumentácie v rámci tohto konania bola námietka týkajúca sa porušenia princípu právnej istoty.\n3.1. Dovolateľ argumentoval tým, že odplatu za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 11. januára\n2015 do 11. januára 2018 žiadal v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod\nsp. zn. 5Up/61/2018, ktoré bolo skončené právoplatným platobným rozkazom, ktorým mu bola voči\nžalovanému priznaná odplata za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu. Následne žiadal odplatu za\nužívanie nehnuteľnosti za obdobie od 12. januára 2018 do 21. júna 2019 v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Košice II pod sp. zn. 27C/63/2019, kde mu bola voči žalovanému priznaná odplata za užívanie jeho\n\nspoluvlastníckeho podielu. Toto konanie bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania z\n24. februára 2020 z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú sumu. Keďže sa teraz domáhal odplaty za\nužívanie jeho nehnuteľnosti len za ďalšie obdobie, pričom odplata za predchádzajúce obdobia mu bola\nsúdnymi rozhodnutiami priznaná, otázka jeho nároku na náhradu za užívanie nehnuteľnosti žalovaným\nbola v jeho prospech už právoplatne vyriešená a takto prejudiciálne vyriešený vzťah nemôže byť už\nriešený inak. Odvolací súd podľa dovolateľa nedal zrozumiteľnú odpoveď na jeho špecifický argument\nporušenia princípu právnej istoty, keď existuje mnoho súdnych rozhodnutí na úrovni odvolacieho súdu,\nktoré sa touto otázkou zaoberajú a majú opačný názor. Súd prvej inštancie sa touto otázkou nezaoberal\nvôbec a ani odvolací súd sa napriek výslovnému príkazu v zmysle § 387 ods. 3 CSP nevysporiadal v\nodôvodnení svojho rozsudku s jeho tvrdeniami, uvedenými v odvolaní a písomných vyjadreniach. Tým\ndošlo k zaťaženiu konania pred odvolacím súdom vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP.\n3.2. Pod nadpisom „Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) aj písm. b) CSP“ dovolateľ ďalej rozvíjal\nargumentáciu týkajúcu sa právnej istoty resp. prejudiciality súdnych rozhodnutí, keď s odkazom na\njudikát najvyššieho súdu R 40/2013 uviedol, že otázka bezdôvodného obohacovania sa žalovaného,\nktorý bezodplatne užíva pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, bola medzi stranami riešená\na právoplatne vyriešená v prospech žalobcu v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Košice II\npod sp. zn. 12C/50/2020, ktorá je medzi stranami záväzná, t. j. takto prejudiciálne vyriešený vzťah, že\nbezodplatným užívaním pozemku žalobcu žalovaným dochádza k jeho bezdôvodnému obohacovaniu\nsa na úkor žalobcu, medzi nimi nemôže byť riešený inak. Tieto závery taktiež konštatoval Krajský súd\nv Košiciach vo svojom rozsudku v obdobnej veci z 20.marca 2024 sp. zn. 9Co/48/2022. Okrem toho\ndovolateľ poukázal na niektoré ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v obdobných veciach (sp.\nzn. 5Co/1/2023, 6Co/44/2023, 6Co/8/2023, 6Co/197/2023). Citované rozhodnutia sú podľa dovolateľa\nplne aplikovateľné aj na daný prípad, a preto bolo nevyhnutné, aby súd prvej inštancie rozhodol v súlade\ns princípom právnej istoty, avšak nepostupoval takýmto spôsobom, teda súd prvej inštancie aj odvolací\nsúd porušili princíp právnej istoty. Nemožno nanovo posudzovať, či k sporným pozemkom v podielovom\nspoluvlastníctve žalobcu účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo právo zodpovedajúce vecnému\nbremenu a či žalobcom za toto vecné bremeno prípadne patrí opakovaná alebo jednorazová peňažná\nnáhrada. Súd prvej inštancie ani odvolací súd vyššie uvedenú argumentáciu vôbec nebrali do úvahy,\nnevysporiadali sa s ňou.\n3.3. Ďalej dovolateľ uviedol, že sú mu síce známe rozhodnutia najvyššieho súdu, že za vecné\nbremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. patrí jednorazová náhrada, avšak v tomto konaní nastali\nšpecifické okolnosti spočívajúce v právoplatne vyriešenej otázke hmotnoprávneho vzťahu účastníkov.\nPreto sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu vyjadrenej v judikáte R 40/2013. Právnu otázku doposiaľ neriešenú najvyšším súdom dovolateľ\nformuloval takto: Ak už právoplatne súdy rozhodli, že odplata za vecné bremeno je opakovaná, teda\nvo forme renty, medzi tými istými účastníkmi konania a pri tých istých nehnuteľnostiach, tak pri ďalšej\nžalobe za ďalšie obdobie je všeobecný súd viazaný právoplatným rozhodnutím o opakovanej náhrade a\nuž bude rozhodovať iba o výške odplaty za ďalšie obdobie? Viazanosť súdu právoplatným rozhodnutím\no opakovanej náhrade za zriadené vecné bremeno pri ďalších žalobách o odplatu za ďalšie obdobie\nvyplýva podľa dovolateľa z ustanovení § 194, § 228 a § 230 CSP. Akékoľvek nové posudzovanie tejto\notázky v ďalšom konaní tých istých strán je neprípustné.\n3.4. Podľa názoru dovolateľa ak žalovaný tvrdil, že na žalovaných pozemkoch vzniklo vecné bremeno\npodľa zákona č. 66/2009 Z. z., mal preukázať, že daná stavba bola povolená podľa právnych predpisov,\nmal predložiť stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz\no tom, že stavba ihriska bola povolená v súlade s platnými právnymi predpismi, ako to predpokladá\nustanovenie § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Súdy oboch inštancií arbitrárne dospeli k záveru, že rozhodnutím\no určení stavebného obvodu bolo preukázané, že futbalové ihrisko bolo postavené v súlade s vtedy\nplatnými právnymi predpismi. Zákonodarca zriadením vecného bremena podľa § 4 zákona 66/2009 Z. z.\nvýrazne zasiahol do práv vlastníkov pozemkov až do takej miery, že vlastníkom pozemkov ostalo len holé\nvlastnícke právo. Preto je nevyhnutné dôsledne skúmať podmienky, za akých zákonné vecné bremeno\nvôbec vzniklo. Podľa § 4 zákona 66/2009 Z. z. je jednou z podmienok povolenie stavby podľa platných\nprávnych predpisov. Zákonodarca stanovil túto podmienku pre vznik zákonného vecného bremena,\npričom mu bolo známe, že ide o stavby postavené pred mnohými rokmi, preto sa nemožno vyhovárať na\nčasový odstup. Nepovolená stavba, postavená bez stavebného povolenia v rozpore s platnými právnymi\npredpismi nemôže byť stavbou, v prospech ktorej zákonodarca zriadi vecné bremeno na pozemku vo\n\nvlastníctve fyzických osôb. Napokon dovolateľ uviedol, že mu nie je známe rozhodnutie najvyššieho\nsúdu, v ktorom by bola riešená otázka povolenia stavieb podľa platných právnych predpisov v zmysle § 4\nzákona č. 66/2009 Z. z. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá\nv rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a odvolací súd podľa názoru dovolateľa\nvec nesprávne právne posúdil.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol, aby dovolací súd dovolanie odmietol.\nPovažoval závery napádaného rozsudku za správne a súladné s aktuálnou rozhodovacou praxou\nnajvyšších súdnych autorít, na ktorú poukázal aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie.\nPodľa názoru žalovaného je práve takéto rozhodnutie súladné s princípom právnej istoty, na ktorý\npoukazoval žalobca, avšak podľa názoru žalovaného si ho nesprávne vykladal. K princípu právnej istoty\na rozhodovaniu v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu dal žalovaný do pozornosti uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 621/2023, v ktorom ústavný\nsúd uviedol, že „krajský súd práve v súlade s princípom právnej istoty nasledoval judikatúru najvyššieho\nsúdu o jednorazovej povahe náhrady, keďže je to práve najvyšší súd, ktorý má úlohu zjednocovať\nrozdielnu judikatúru nižších súdov“.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd príslušný na\nrozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1\nCSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia\npojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428\nCSP) a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP, dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné\nodmietnuť.\n6. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán,\nktorých vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí\nbyť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti opravného prostriedku. Právnu úpravu dovolania a\ndovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť\nuž právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.\nAk by najvyšší súd bez ohľadu na prípadnú neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej\nsprávnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo\nna súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (II. ÚS 172/03).\n7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.\n8. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n10. Dovolateľ odvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a),\npísm. b) CSP, pričom odôvodnenie dovolania formálne rozčlenil označením kapitol I. až III. s nadpismi\n„I. Dovolanie podľa ust. § 420 písm. f) CSP“, „II. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) aj písm. b) CSP“\na „III. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP“. Podľa obsahu však v kapitolách I. a II. predostrel\na rozvíjal stále ten istý argument porušenia právnej istoty, ktoré malo spočívať v tom, že odvolací súd\njednak nerešpektoval prejudiciálnu záväznosť predchádzajúcich rozhodnutí vydaných medzi tými istými\nsporovými stranami a jednak sa nevysporiadal s predchádzajúcimi vlastnými rozhodnutiami v sporoch, v\nktorých síce vystupovali iní žalobcovia, avšak obsahovo išlo o obdobné veci. Takáto námietka vo svojej\npodstate predstavuje procesnoprávnu argumentáciu, ktorá môže byť v dovolacom konaní posudzovaná\naj ako námietka nesprávneho procesného postupu (tzv. vada zmätočnosti) podľa § 420 písm. f) CSP v\nspojení s § 431 CSP, aj ako námietka nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 ods. 1 CSP v\nspojení s § 432 CSP. V tomto prípade dovolací súd (postupom podľa § 124 CSP a v prospech dovolateľa)\npovažoval uvedenú argumentáciu napriek nadpisu nad kapitolou II. dovolania za námietku zmätočnosti\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu podľa § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP, pretože ak by mal tento\nargument posudzovať ako námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, musel by dovolanie v tejto\nčasti odmietnuť pre nenaplnenie podmienok majetkového cenzu ustanovených v § 422 CSP. Vzhľadom\nna majetkový cenzus podľa § 422 CSP sa však dovolací súd nemohol zaoberať otázkou správnosti\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom, a to napriek tomu, že dovolaciemu súdu je známa najnovšia\njudikatórna línia ústavného súdu k náhrade za vecné bremeno (napr. nález z 24. septembra 2025 sp.\nzn. II. ÚS 369/2025).\n11. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n12. Dovolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie a odvolací súd boli v otázke existencie nároku na náhradu za\nužívanie jeho nehnuteľnosti žalovaným prejudiciálne viazaní predchádzajúcimi rozhodnutiami, v ktorých\nten istý žalobca žaloval toho istého žalovaného na zaplatenie náhrady za užívanie jeho nehnuteľností,\nlen za iné obdobia. Konkrétne pritom poukázal na upomínacie konanie pred Okresným súdom Banská\nBystrica pod sp. zn. 5Up/61/2018, právoplatne skončené platobným rozkazom, a konanie vedené na\nOkresnom súde Košice II pod sp. zn. 27C/63/2019, právoplatne skončené uznesením o zastavení\nkonania z dôvodu, že žalovaný uhradil žalovanú sumu.\n13. Dovolací súd k tomu uvádza, že ani platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní, ani uznesenie\no zastavení konania nemožno považovať za také autoritatívne rozhodnutie súdu, ktoré by mohlo mať\nprejudiciálny účinok na ďalšie súdne spory medzi tými istými stranami. Vzhľadom na zásadu iura novit\ncuria (súd pozná právo) nemusí byť právne posúdenie veci súčasťou odôvodnenia návrhu na vydanie\nplatobného rozkazu, a aj pokiaľ žalobca svoj nárok v návrhu nejako právne posúdi, z platobného rozkazu\nako súdneho rozhodnutia, ktoré nemá odôvodnenie, nie je možné zistiť, či sa súd s jeho posúdením\nstotožnil alebo dospel k inému právnemu posúdeniu, ktoré takisto mohlo viesť k priznaniu nároku\na vydaniu platobného rozkazu. Konkrétne z platobného rozkazu, na ktorý odkazoval dovolateľ (sp.\nzn. 5Up/61/2018), nie je zrejmé, či upomínací súd vyhodnotil nárok žalobcu ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia alebo ako nárok na náhradu za zákonom zriadené vecné bremeno a (v\ndruhom prípade) či považoval náhradu za jednorazovú alebo opakovanú. Právoplatný platobný rozkaz\nsíce má účinky rozsudku v tom zmysle, že sa stáva exekučným titulom a predstavuje prekážku rei\niudicatae (právoplatne skončenej veci), avšak z podstaty upomínacieho konania vyplýva, že súd nemá\nmožnosť preskúmať všetky do úvahy prichádzajúce hmotnoprávne a procesné námietky na strane\nžalovaného, napríklad námietku premlčania, keďže žalovaný bol v konaní nečinný (inak by platobný\nrozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť). V tu preskúmavanej veci bola dôvodom zamietnutia žaloby\npráve námietka premlčania v spojení s právnym názorom súdov o jednorazovom charaktere náhrady\nza vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z., pričom v predchádzajúcom upomínacom konaní\nsúd nemal možnosť posúdiť premlčanie nároku žalobcu.\n14. Podobne nemožno zistiť právny názor súdu vo veci samej ani z uznesenia o zastavení konania z\ndôvodu späťvzatia žaloby, bez ohľadu na to, že k späťvzatiu došlo v dôsledku zaplatenia požadovaného\nplnenia žalovaným počas konania. Rozhodnutie o zastavení konania nie je rozhodnutím súdu vo veci\nsamej. Skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne zaplatil požadované plnenie, v dôsledku čoho žalobca\nvzal žalobu späť, možno považovať za konkludentné odobrenie nároku žalobcu zo strany žalovaného,\nnie zo strany súdu. Preto uznesenie o zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby nemôže mať\nprejudiciálny účinok vo vzťahu k neskoršiemu sporu o plnenie z obdobného titulu, ale za iné obdobie.\nAni žalobca nie je týmto konkludentným uznaním iného, hoci obdobného nároku viazaný v inom spore.\n15. Okrem toho v predmetnej veci je argumentácia prejudicialitou prípadného rozhodnutia súdu o nároku\nžalobcu na plnenie za užívanie tej istej nehnuteľnosti v iných obdobiach, ktoré by zakladalo povinnosť\nsúdov rozhodnúť v ďalších sporoch rovnako, minimálne sporná. Vzhľadom na to, že dovolací súd\n\npovažuje za dostatočnú argumentáciu uvedenú vyššie v bodoch 13 a 14 tohto odôvodnenia, nie je\npotrebné ďalej rozvíjať túto argumentačnú líniu. K tejto otázke však dovolací súd odkazuje na svoje\nuznesenie z 30. septembra 2025 sp. zn. 9Cdo/136/2023 a uznesenie zo 17. decembra 2025 sp. zn.\n9Cdo/112/2024, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/48/2022, na ktorý,\nokrem iných, dovolateľ poukazoval.\n16. Dovolateľ ďalej namietal, že odvolací súd rozhodol odlišne od vlastných rozhodnutí v obdobných\nveciach (hoci s inými účastníkmi konania, teda tu už bez predpokladu o ich prejudiciálnom účinku na\npreskúmavanú vec). K tomu je potrebné uviesť, že nielen najvyšší súd, ale aj krajské a okresné súdy sú\npovinné sledovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, vrátane rozhodnutí iných sudcov (resp. senátov)\ntoho istého súdu a túto predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť musia zohľadniť bez ohľadu na to, či\nna ňu samotné strany sporu poukazujú (napr. nálezy ústavného súdu z 21. novembra 2017 sp. zn.\nIII. ÚS 289/2017 a z 25. júna 2019 sp. zn. III. ÚS 275/2018). To však neznamená, že sa súd musí\nvýslovne vyjadriť osobitne ku každému rozhodnutiu v obdobnej veci, prípadne ku každému rozhodnutiu,\nna ktoré poukazuje strana sporu. V tomto prípade súd prvej inštancie a odvolací súd celkom jasne\npoukázali na judikatúru najvyššieho súdu (body 37 až 41 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,\nbody 19 a 20 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu), pričom odvolací súd zdôraznil, že rozhodnutia\nprvoinštančných a odvolacích súdov nie sú pre rozhodnutie vo veci právne záväzné, keďže existuje\nnovšia judikatórna línia najvyššieho súdu, opakovane potvrdzujúca právny názor o jednorazovom\ncharaktere odplaty za vecné bremeno vzniknuté podľa zákona č. 66/2009 Z.z., ktoré sa premlčuje v\nlehote troch rokov od účinnosti zákona (k tomu odvolací súd uviedol rozhodnutia najvyššieho súdu\nsp. zn. 7Cdo/26/2014, 3Cdo/49/2014, 2Cdo/194/2018, 8Cdo/17/2019, 1Cdo/99/2019, 1Cdo/171/2021).\nOdôvodnenie odklonu odvolacieho súdu od svojej dovtedajšej rozhodovacej činnosti novšou judikatúrou\nnajvyššieho súdu nemožno považovať za nedostatočné, prípadne porušujúce princíp právnej istoty a\npredvídateľnosti súdnych rozhodnutí.\n17. Pokiaľ išlo o polemizovanie žalobcu s tým, či bolo futbalové ihrisko postavené v súlade s vtedy\nplatnými právnymi predpismi, s týmto argumentom sa odvolací súd vysporiadal, keď uviedol, že žalobca\ntým spochybňuje svoje vlastné tvrdenia, že žalovaný je vlastníkom stavieb stojacich na jeho pozemku\na že mu z tohto dôvodu patrí finančná náhrada za užívanie jeho pozemkov žalovaným; to samo o sebe\nby odôvodňovalo zamietnutie žaloby. Práve z pôvodného zhodného tvrdenia žalobcu a žalovaného o\nexistencii stavby vo vlastníctve žalovaného na pozemku žalobcu vyvodzovali obidva konajúce súdy\npasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.\n18. Okrem toho dovolateľ v dovolaní všeobecne tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho\ntvrdeniami, uvedenými v odvolaní a písomných vyjadreniach. Neuviedol však, s ktorými jeho konkrétnymi\ntvrdeniami sa odvolací súd opomenul vysporiadať, okrem už vyššie zmienenej predchádzajúcej\nrozhodovacej činnosti okresných a krajských súdov. Vzhľadom na všeobecnosť a neurčitosť tvrdenia\no nevysporiadaní sa s tvrdeniami uvedenými v odvolacom konaní nebol tento argument dovolateľa\nspôsobilý stať sa základom dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že postup odvolacieho súdu bol v súlade s\npravidlami civilného procesného kódexu a odvolací súd neporušil žiadne procesné práva dovolateľa.\nDovolací súd nezistil vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto bolo dovolanie žalobcu v tejto\nčasti procesne neprípustné, čo bolo dôvodom na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. c) CSP.\n20. Okrem toho dovolateľ argumentoval nesprávnym právnym posúdením veci v otázke, ktorú formuloval\nvo všeobecnosti ako otázku povolenia stavieb podľa platných právnych predpisov v zmysle § 4 zákona\nč. 66/2009 Z. z., a v konkrétnostiach tejto veci ako otázku, či predmetná stavba na jeho pozemku\nbola postavená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Táto argumentácia už aj podľa obsahu\npredstavuje námietku nesprávneho právneho posúdenia veci odvolacím súdom v zmysle § 421 ods. 1\nCSP.\n21. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl\nsúdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,\nak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne\nho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n22. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n23. Podľa § 432 ods. 2 CSP dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n24. Podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok\nodvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa\nneprihliada.\n25. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je\nrozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.\n26. V tejto veci žalobca podal žalobu (návrh na vydanie platobného rozkazu) na Okresnom súde Banská\nBystrica dňa 7. septembra 2021. V roku 2021 bola minimálna mzda 623 eur za mesiac (§ 9b zákona\nč. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov), čo znamená, že predmet konania\n(543,10 eura) neprevyšuje ani samotnú minimálnu mzdu. Z tohto dôvodu je teda dovolanie v časti, v\nktorej bol dovolací dôvod vymedzený podľa § 421 ods. 1 CSP, neprípustné podľa § 422 ods. 1 písm.\na) CSP.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu v tejto časti odmietol podľa\nustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n28. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP\nv spojení s § 262 ods. 1 CSP a v súlade so zásadou úspechu strán v dovolacom konaní podľa §\n255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný bol v dovolacom konaní procesne úspešný, dovolací súd mu priznal\nproti neúspešnému žalobcovi (dovolateľovi) nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške tejto\nnáhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).\n29. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/81/2023", "guid": "8efd6832-0532-4272-8fe3-767946314d27:53e6ecc1-85d6-4a30-b91c-0b5b362f14e7", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6b0559c6-b178-4e5b-a1e5-ecfba185cfec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.369.2025.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2025 z 13. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-13", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.369.2025.3"}, {"guid": "ussr:28aeb219-abe5-47b0-9394-d3214c19bc37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 621/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 621/2023 z 23. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-23", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.621.2023.1"}, {"guid": "ussr:c8b43390-bb66-45e1-ab59-4ab4adcae52a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 275/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 275/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:ae1035c5-8851-4fc7-9d49-7e36a8166364", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 225, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.289.2017.2"}, {"guid": "ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0fa55c3-edde-4504-974b-2c346be2e52b"}, {"guid": "ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/03 z 27. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-27", "citacie_n": 859, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f88b2b38-03bc-4b9a-ba4b-963a038f3a3a"}, {"guid": "e1821a7c-dc57-4804-9ae6-f176b90dd733:6b568a0d-837f-454f-b020-f9241183a010", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:2716203263.1", "spisova_znacka": "9Cdo/136/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/136/2023 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:2716203263.1"}, {"guid": "47bf89bb-63c6-4adc-8cea-a72f4a2f5d47:f05e7df7-0de3-48aa-a5c7-fc939e8c7fd5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1", "spisova_znacka": "8Cdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/17/2019 z 30. 11. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-11-30", "citacie_n": 253, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6713216936.1"}, {"guid": "31bde1a4-5f91-47f1-a7b0-af207de5d4e7:0fba66eb-87c8-4a54-9d0d-d8978c31d88c", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:6119213651.2", "spisova_znacka": "6Co/197/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/197/2023 z 18. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-06-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:6119213651.2"}, {"guid": "6e48d90a-5f1c-4d1f-a200-894baf08074a:08dea7e0-d23d-4184-adbd-cba8cd0f4418", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/81/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/81/2023 z 21. 3. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-03-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/6e48d90a-5f1c-4d1f-a200-894baf08074a:08dea7e0-d23d-4184-adbd-cba8cd0f4418"}, {"guid": "3ff9e7f9-cae6-4282-b5bc-6e0e24be5743:eab194e5-57d0-499f-a6cd-6d500790329e", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/1/2023 z 24. 1. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-01-24", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3ff9e7f9-cae6-4282-b5bc-6e0e24be5743:eab194e5-57d0-499f-a6cd-6d500790329e"}, {"guid": "94cbde36-2e25-4abe-a7a7-4ad9836c2733:4763a0e5-b287-44b2-8538-eca41df5a483", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/8/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/8/2023 z 19. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2023-12-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/94cbde36-2e25-4abe-a7a7-4ad9836c2733:4763a0e5-b287-44b2-8538-eca41df5a483"}, {"guid": "eb198650-3053-406b-9e50-40ee9d46904e:a9365c9c-6764-4ce5-8b85-8fb2de095a52", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/44/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/44/2023 z 31. 7. 2023", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2023-07-31", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb198650-3053-406b-9e50-40ee9d46904e:a9365c9c-6764-4ce5-8b85-8fb2de095a52"}, {"guid": "0f590e35-6d5f-4382-aa71-2ca9e4f08f27:57cb72f3-5490-4ff5-80eb-fae9231c77d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/48/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/48/2022 z 27. 6. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0f590e35-6d5f-4382-aa71-2ca9e4f08f27:57cb72f3-5490-4ff5-80eb-fae9231c77d1"}], "citovane_v": [{"guid": "6639a3f2-d53f-4cd3-a46e-a11a30c605e0:ffa2e9b1-dd4a-4ec3-965b-7e5f4aee76bd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1324208555.7", "spisova_znacka": "62Cb/144/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/144/2024 z 22. 1. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1324208555.7"}]}