{"guid": "e962c063-de4d-44b4-be36-86c0dfffae95:cd7699cb-c09f-4ded-b68d-343846f5942d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2", "spisova_znacka": "1Cdo/10/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/10/2025 z 24. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2026, sp. zn. 1Cdo/10/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2", "identifikacne_cislo": "6121571319", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2026-06-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy určenej ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP), pričom na príslušenstvo sa neprihliada; v takom prípade dovolací súd neskúma, či rozhodnutie záviselo od vyriešenia dosiaľ nevyriešenej právnej otázky. Nesúhlas dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi súdov nižších inštancií ani to, že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv, nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti podľa § 393 CSP; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Poskytovateľka sociálnej služby sa voči bývalému prijímateľovi opatrovateľskej služby domáhala zaplatenia nezaplatených úhrad za sociálnu službu za roky 2009 až 2015. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože podľa § 73 zákona o sociálnych službách sa nezaplatená úhrada stáva pohľadávkou poskytovateľa, ktorej uplatnenie nemá právne účinky, ak povinná osoba nemá príjem ani majetok na jej uspokojenie, a žalobkyňa nepreukázala takú zmenu príjmových a majetkových pomerov žalovaného, ktorá by vyvolala splatnosť pohľadávky. Žalobkyňa podala dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP s námietkou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Najvyšší súd uzavrel, že odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov tvoria jeden celok, vysporiadali sa so všetkými podstatnými námietkami a spĺňajú náležitosti § 393 CSP, takže k vade podľa § 420 písm. f) CSP nedošlo, pričom dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení. Prípustnosť podľa § 421 ods. 1 CSP vylúčil majetkový cenzus podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, lebo žalovaná suma 6 052,26 eura neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy v roku podania žaloby (6 230 eur). Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/448", "nazov": "zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/448-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-73.odsek-12", "nazov": "§ 73 ods. 12 zákona č. 448/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-73.odsek-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/448-2008/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-73.odsek-14", "nazov": "§ 73 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/448/#paragraf-73.odsek-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/448-2008/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "nazov": "§ 393 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "nazov": "§ 422 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-422.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-422"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/448#paragraf-73", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-422", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd7699cb-c09f-4ded-b68d-343846f5942d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/10/2025\n6121571319\n24. 06. 2026\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2026:6121571319.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: Správa zariadení sociálnych služieb, so sídlom v\nNitre, Janského 680/7, IČO: 37 966 456, zastúpená: Petruška & partners s.r.o., Advokátska kancelária,\nso sídlom v Nitre, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, proti žalovanému: T. J., narodený XX. Y. XXXX, W.,\nT. XX, zastúpený: JUDr. Štefan Detvai, advokát, Advokátska kancelária Detvai Ludik Maly, Bratislava,\nCukrová 14, o zaplatenie 6.052,26 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp.\nzn. 9C/73/2022, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 14. februára 2024 sp.\nzn. 5Co/51/2023-170, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Nitra (ďalej „Súd prvej inštancie“ (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 23. februára\n2023, č.k. 9C/73/2022-103, pri právnom posúdení podľa ust. § 41 ods. 1, 2, § 72 ods. 1, 2, § 73 ods. 6,\n7, 9 až 14, § 74 ods. 1, 12 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách (ďalej len „Zákon o sociálnych\nslužbách“), § 36, ods. 1, 2, § 101, § 563 zák. č. 46/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), žalobu\nžalobkyne ohľadom zaplatenia sumy 6.052,26 eura s príslušenstvom voči žalovanému ako nedôvodnú\nzamietol (výrok I.). Druhým výrokom priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni\nv plnej výške.\n1.1 V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania je žalobkyňou\nuplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 6.052,26 eura. Táto suma predstavuje súčet\nžalovaným neuhradených platieb za poskytnuté sociálne služby od 01. 05. 2009 do 30. 10. 2015. Ide\no mesačné platby, ktoré žalovaný ako osoba odkázaná na sociálnu službu - opatrovateľskú službu\nterénnu, na základe rozhodnutia primátora mesta Nitra č.j. 450 32/09, 1917/09/ÚSÚ zo dňa 26. 02. 2009,\nnebol podľa § 73 ods. 12 Zákona o sociálnych službách povinný platiť. Táto povinnosť prechádza na\nzaopatrené plnoleté deti a rodičov a pokiaľ takéto osoby nie sú, tak sa stáva pohľadávkou poskytovateľa,\nktorá s poukazom na § 73 ods. 12 Zákona o sociálnych službách v znení platnom do 31. 12. 2017 mohla\nbyť uplatnená najneskôr v dedičskom konaní. V tomto zmysle bola formulovaná aj Zmluva č. 281/09 o\nposkytovaní sociálnej služby, vrátane jej dodatkov č. 1 až 13. V poslednom dodatku č. 14 došlo k zmene\nčl. VII., podľa ktorého prijímateľovi služieb nebola určená ani časť úhrady za poskytnuté služby a vo\nvzťahu k sume prenajímateľom nezaplatenej úhrady za poskytnuté sociálne služby vyčíslenej na 172,50\neura bolo dojednané, že bude uhradená na základe samostatnej zmluvy o platení úhrady za sociálnu\nslužbu uzatvorenej medzi poskytovateľom a osobou podľa § 73 ods. 11 alebo 12 a 13.\n1.2. Ďalej uviedol, že z ustanovenia § 73 ods. 11 až 13 Zákona o sociálnych službách, v platnom znení,\nvyplýva, že ak prijímateľ nemá príjem alebo jeho príjem nepostačuje na platenie úhrady za sociálnu\nslužbu, môže túto úhradu zaplatiť aj iná osoba, s ktorou poskytovateľ služby môže uzavrieť zmluvu\no platení úhrady za sociálnu službu. Môže ísť aj o inú osobu ako osoby uvedené v § 73 ods. 12,\nt.j. zaopatrené plnoleté deti a rodičia, na ktorých, za splnenia zákonných podmienok, táto povinnosť\n\nprechádza. V danom prípade ale žalovaný nemá deti, ani rodičov a nedošlo ani k uzatvoreniu Zmluvy\no platení úhrady za sociálnu službu s inou osobou. S poukazom na § 73 ods. 14 Zákona o sociálnych\nslužbách, v tomto prípade, t.j., že prijímateľ služby nie je povinný platiť úhradu za služby alebo jej časť\na nezaplatenú úhradu nezaplatia ani zaopatrené plnoleté deti, resp. rodičia, keďže neexistujú, alebo\niná osoba, ktorá by sa na úhradu zaviazala, stáva sa nezaplatená úhrada pohľadávkou poskytovateľa\nsociálnej služby voči prijímateľovi sociálnej služby. Podľa § 73 ods. 12 Zákona o sociálnych službách,\nv znení platnom do 31. 12. 2017, nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávkou\nposkytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje v konaní o dedičstve. Od 01. 01. 2018 došlo k zmene\nustanovenia § 73 Zákona o sociálnych službách, v ktorom v ods. 14 v druhej vete je upravené, že\nuplatnenie nároku poskytovateľa sociálnej služby na pohľadávku podľa prvej vety nemá právne účinky,\nak povinná osoba nemá v čase, v ktorom poskytovateľ sociálnej služby tento nárok uplatnil, príjem alebo\nmajetok, z ktorého možno po použití odsekov 1 až 9 a § 72 a § 72a uspokojiť nárok poskytovateľa\nsociálnej služby, a to aj z časti; to platí aj na pohľadávku, ktorá trvá po zániku právneho vzťahu pri\nposkytovaní sociálnej služby, z ktorého táto pohľadávka vznikla.\n1.3. Súd prvej inštancie poukázal na aktuálne znenie ustanovenia § 73 ods. 14 Zákona o sociálnych\nslužbách, z ktorého vyplýva, že uplatnenie nároku poskytovateľa služieb voči povinnej osobe na\nvzniknutú pohľadávku, a to aj po zániku zmluvného vzťahu, nemá právne účinky, ak povinná osoba\nnemá príjem alebo majetok, z ktorého možno uspokojiť nárok poskytovateľa sociálnej služby.\n1.4. V prejednávanej veci žalobkyňa podala žalobu voči prijímateľovi sociálnej služby, ktorého považuje\nza povinnú osobu, napriek tomu, že nezisťovala a v konaní ani nepreukázala, že by tento mal príjem\nalebo majetok, z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku uspokojiť, teda že došlo k takej zmene pomerov\nna jeho strane, ktorá by mu umožňovala uhradiť pohľadávku žalobkyne. Žalovaný pritom na písomnú\nvýzvu žalobkyne pred podaním žaloby zo dňa 20. 08. 2021 oznámil, že u neho nedošlo k zlepšeniu\npríjmov a majetkových pomerov, nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok a jeho jediný príjem je\nstarobný dôchodok. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02. 12. 2021 mal súd za preukázané, že\nžalovaný od 01. 01. 2022 poberá starobný dôchodok vo výške 377,60 eura a 16,60 eura zvýšenie pre\nbezvládnosť. Žalobkyni, ktorá poskytovala žalovanému sociálne služby od roku 2009 muselo byť zrejmé,\nv akom zdravotnom stave sa žalovaný nachádza, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v\nnepriaznivej sociálnej situácii. Skutočnosť, že žalovaný po celú dobu zmluvného vzťahu nebol schopný\nplatiť úhradu za sociálne služby vyplýva zo Zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ako aj z jej 14-tich\ndodatkov, pričom v poslednom dodatku č. 14 zo dňa 01. 03. 2018 nebola žalovanému uložená povinnosť\nplatiť úhradu za poskytnuté služby už ani čiastočne. V Dohode o ukončení zmluvy o poskytovaní\nsociálnej služby, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 03. 10. 2019, sama žalobkyňa konštatuje,\nže prijímateľovi služby nevznikla povinnosť úhrady za sociálnu službu vo výške 6.052,26 eura a bolo\nmedzi nimi dohodnuté, že žalovaný v prípade zlepšenia príjmových a majetkových pomerov bude\nposkytovateľa (žalobkyňu) bezodkladne kontaktovať za účelom uzatvorenia Dohody o splátkovom\nkalendári ohľadne úhrady vyčíslenej pohľadávky. K uzatvoreniu Dohody o splátkovom kalendári doposiaľ\nnedošlo práve preto, že žalovaný žiadnu pozitívnu zmenu pomerov na svojej strane žalobkyni neoznámil,\npretože nenastala. Čo sa týka zdravotného stavu žalovaného je zrejmé, že nemožno očakávať takú\nzmenu, ktorá by viedla k získaniu zárobkovej schopnosti žalovaného, ostatné zmeny, resp. možnosti\nnadobudnutia majetku (napr. dedenie, dar) sú menej pravdepodobné, ale z dôvodu trvania záväzkového\nvzťahu medzi veriteľom a dlžníkom na základe existujúcej pohľadávky žalobkyne je na mieste, aby veriteľ\nv rámci zisťovania splatnosti svojej pohľadávky žiadal od dlžníka doklady o jeho príjmových, majetkových\na rodinných pomeroch a tieto podľa potreby vyhodnocoval a v závislosti od toho zvolil ďalší postup.\n1.5. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že\nnárok žalobkyne, uplatnený bez toho, aby bolo preukázané, že nastala splatnosť jej pohľadávky, t.j.,\nže došlo na strane žalovaného k takej zmene príjmových, majetkových a rodinných pomerov, ktoré mu\numožňujú zaplatiť dlh, je neopodstatnený, a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol.\n1.6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255\nods. 1 CSP, podľa pomeru úspechu strany konania vo veci. Nakoľko žalobu súd zamietol, úspech vo\nveci mal žalovaný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.\n2. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 14. februára 2024 sp. zn. 5Co/51/2023-170\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100 %.\n2.1. V podanom odvolaní žalobkyňa poukázala na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods.\n1 písm. f) a h) CSP. Dôvodila, že na jej výzvu zo dňa 11. 09. 2019 žalovaný nereagoval, pričom na druhú\nžiadosť žalobkyne zo dňa 12. 08. 2021 k úhrade dlžnej sumy žalovaný uviedol, že pohľadávku považuje\n\nza premlčanú. Je názoru, že celkom objektívne preto nie je možné očakávať zdokumentovanie príjmu a\nmajetkových pomerov od žalovaného, ktorý svoj dlh považuje a označuje za premlčaný. Žalobkyňa ďalej\nuviedla, že nemá žiadne zákonné oprávnenia a kompetencie ako si preveriť, alebo adekvátne skúmať\nmajetkové pomery bývalých prijímateľov sociálnej služby. Takéto oprávnenie nevyplýva zo žiadneho\nzákona, a preto má žalobkyňa za to, že takýto záver súdu, ktorý takouto povinnosťou zaväzuje žalobkyňu\nje nesprávny, právne neudržateľný a nemá oporu v žiadnom zákone. Žalobkyňa je v tomto prípade\nodkázaná len na súčinnosť žalovaného, resp. na jeho tvrdenia. Žalobkyňa v ďalšom namietala názor\nsúdu prvej inštancie, že pohľadávka sa stáva splatnou až zmenou príjmov/majetkových pomerov na\nstrane žalovaného, ktoré musí žalobkyňa preukázať. Pri takomto právnom závere sa ocitne žalobkyňa\nv právne nevyriešiteľnej situácii a najmä v značnej neistote, pretože nemá objektívne možnosť si zistiť\nčas začatia plynutia premlčacej doby, čo by bolo v rozpore so samotnou právnou teóriou premlčania.\nNastala by teda situácia, že práve žalovaný by bol kompetentný rozhodovať o tom, či a v akej výške\nsa stáva pohľadávka splatnou. Toto sa môže stať či už pri menej významnej zmene pomerov, ale\naj pri viac významnej, napr. pri zdedení alebo darovaní majetku, čo objektívne žalobkyňa nemá ako\nobjektívne zistiť. Ako príklad žalobkyňa uviedla valorizáciu dôchodkov, čo sa týka aj žalovaného, pričom\nten nikdy sám a dobrovoľne nezdokladoval ani takéto zmeny žalobkyni. Zmeny v príjmoch si žalovaný\nvyhodnocoval sám a svojvoľne. Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 4Cdo/156/2008.\n2.2. Podľa krajského súdu súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním o uplatnenom žalobnom\nnároku žalobkyne v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ust. § 185 a § 186 zistil vo veci skutkový\nstav, ktorý aj následne správne posúdil podľa ním odcitovaných ustanovení špeciálneho právneho\npredpisu (zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení v čase uzatvorenia zmluvy o poskytovaní\nsociálnych služieb) bližšie špecifikovaných v rámci bodov 15. až 30. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku prvostupňového súdu, a taktiež aj podľa ustanovení všeobecného hmotnoprávneho predpisu\n(OZ) odcitovaných v bodoch 31. až 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o celkový\nproces získania a nasledujúceho vyhodnotenia dôkazov prvoinštančným súdom, tak tento je potrebné\nkvalifikovať za plne súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP, čo znamená, že v súdnom spise sa\nnachádzajúce dôkazy (listinné a výsluchy strán sporu) boli vyhodnotené jednotlivo a zároveň aj vo\nvzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko vyšlé počas tohto sporu najavo. Pri akceptovaní vyššie\nuvedeného odvolací súd zastáva ten záver, že napadnutý rozsudok, čo sa týka odôvodnenia inak vecne\nsprávneho - zamietajúceho výroku I., spĺňa všetky zákonom stanovené kritériá (§ 220 ods. 1 až 4 CSP)\nk tomu, aby mohlo byť konštatované, že takéto odôvodnenie je presvedčivé.\n2.3. Na zdôraznenie správnosti napadnutého prvostupňového rozsudku v zmysle § 387 ods. 1\nCSP krajský súd uviedol, že sa plne stotožňuje s rozsahom a predovšetkým obsahom odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, na ktoré v ďalšom odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ako vecne správny, s poukazom\nna ust. § 387 ods. 1, 2 CSP bolo potrebné potvrdiť aj súvisiaci výrok II. pojednávajúci o náhrade\ntrov prvoinštančného konania. Súd prvej inštancie akceptujúc závery rezultujúce z ním vykonaného\ndokazovania dôvodne považoval žalobkyňou uplatnený nárok voči žalovanému týkajúci sa zaplatenia\nsumy 6.052,26 eura s príslušenstvom za nepreukázaný a tým nedôvodný, pretože v danom spore\nžalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tom smere, že na strane žalovaného došlo k takej zmene jeho\npríjmových, majetkových a rodinných pomerov, spôsobilých vyvolať splatnosť žalovanej pohľadávky vo\nvýške 6.052,26 eura. V súvislosti so zamietnutím podanej žaloby ako nedôvodnej, prvostupňový súd\nsprávne poukázal na nezmenené majetkové pomery žalovaného ako aj jeho nezmenený zdravotný\nstav v pozitívnom smere, a to v porovnaní s obdobím, kedy došlo medzi stranami sporu k uzatvoreniu\nZmluvy č. 281/09 o poskytovaní sociálnych služieb (27. 04. 2009). Skutočnosť ohľadom nezmeneného\na stále trvajúceho negatívneho zdravotného stavu žalovaného ako aj jeho nezmenené nepriaznivé\nfinančné pomery vyplývajú aj z doposiaľ realizovaných 14-ich dodatkov základnej zmluvy o poskytovaní\nsociálnych služieb, reagujúcich práve na zjavne nepriaznivé pomery žalovaného v týchto dvoch\nnačrtnutých oblastiach (zdravotná a finančná).\n2.4. Na margo uzatvorenej Dohody o ukončení zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 03. 10. 2019\nodvolací súd poznamenal, že súd prvej inštancie vzhľadom na jej obsah, v zmysle ktorého žalobkyňa\nkonštatovala, že žalovanému ako prijímateľovi sociálnej služby vzhľadom na jeho nepriaznivé majetkové\na sociálne pomery nevznikla povinnosť úhrady za poskytnutú sociálnu službu vo výške 6.052,26\neura, ibaže by na strane žalovaného došlo k pozitívnej zmene načrtnutých pomerov, tak žalovaný je\npovinný bezodkladne kontaktovať žalobkyňu za účelom uzatvorenia dohody o splátkovom kalendári,\nprvoinštančný súd správne uviedol, že nenastala tá zmena pomerov, ktorú v žalobe a v priebehu\ncelého konania tvrdí žalobkyňa, a od ktorej odôvodňuje splatnosť a tým zároveň aj opodstatnenosť\nžalovanej pohľadávky 6.052,26 eura spolu s príslušenstvom. K takto zaujatému právnemu záveru, v\n\ndôsledku ktorého došlo k zamietnutiu podanej žaloby ako nedôvodnej, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací\nsúd, súd prvej inštancie opodstatnene poznamenal, že súčasný zdravotný stav žalovaného nedáva\ntomuto perspektívu získania zamestnania a tým aj zároveň perspektívu zlepšenia jeho majetkových a\npríjmových pomerov. Taktiež nie je predpoklad u žalovaného na zlepšenie jeho majetkových pomerov\nv dôsledku získania dedičstva, resp. daru. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne prezentovanej v ňou\npodanom odvolaní v tom smere, že zákon o sociálnych službách žalobkyni neukladá žiadne oprávnenie\na ani povinnosť ohľadom zisťovania príjmových a majetkových pomerov na strane žalovaného ako\nprijímateľa výhod sociálnej služby, je potrebné uviesť, že takto uplatnenú argumentáciu, resp. odvolaciu\nnámietku je potrebné považovať za nedôvodnú, pretože žalovaný musel každý rok, t.j. pravidelne na\nzáklade požiadavky žalobkyne preukazovať svoje majetkové, resp. zárobkové pomery, ktorú povinnosť\nsi v naznačenom smere aj riadne plnil. Po ukončení platnosti zmluvy o poskytovaní sociálnej služby\ndňa 03. 10. 2019 žalobkyňa žalovaného nepožiadala o predloženie predmetných dokladov ohľadom\npreukázania majetkových a zárobkových pomerov žalovaného, pričom do uvedenej doby si túto\npovinnosť voči žalobkyni, avšak na základe jej požiadania žalovaný vždy splnil.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“). Jeho\nprípustnosť vyvodzuje z dovolacieho dôvodu § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Žiadala,\naby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\n3.1. V dovolaní namietala žalobkyňa, že sa odvolací súd nevysporiadal s jej námietkami a argumentačne\nich odignoroval a preto považuje rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné a tieto skutočnosti\npovažuje za významné z hľadiska práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd vôbec nevyhodnotil\nlisty žalobkyne z 11. 09. 2021 a 12. 08. 2021 a že sa súdy vôbec nezaoberali motiváciou správania\nžalovaného, keď na prvý list nereagoval a na list z 12. 08. 2021 reagoval tak, že pohľadávka je premlčaná\na zároveň preto nemôže obstáť argumentácia súdu, že sa žalobkyňa nesnažila zistiť majetkové pomery\nžalovaného.\n4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol dovolanie žalobkyne zamietnuť ako\nnedôvodné. Podľa žalovaného žalobkyňa napáda dôvody rozhodnutia súdov, čo je v rozpore s ust. § 423\nCSP. Podľa žalovaného súdy riadne odôvodnili svoje rozhodnutie a dostatočne ich odôvodnili. Žalovaný\nzdokladoval svoje príjmy z ktorých musela mať žalobkyňa preukázané, že žalobu podala nedôvodne.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v\nstanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nCSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne\ntreba ako neprípustné a nedôvodné odmietnuť (§ 447 písm. c) a f) CSP).\n6. Žalobkyňa prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, keď tvrdí,\nže postupom súdov oboch nižších inštancií došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces tým,\nže sa nedostatočne vysporiadavajú so všetkými jej námietkami, v dôsledku čoho sú arbitrárne a\nnepreskúmateľné.\n7. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n8. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je\nvýlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.\n9. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho\nrozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať\núčinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces\nv zmysle § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov.\nI. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019,\n3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).\n\n9.1. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie\nodôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nSúdy oboch nižších inštancií v odôvodneniach svojich rozhodnutí podrobne popísali obsah podstatných\nskutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlili, ako ich skutkové tvrdenia a\nprávne argumenty posúdili, uviedli, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, a zároveň\ncitovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia\nodvolacieho súdu (ktorý v spätosti s potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich\norganickú, kompletizujúcu jednotu) sa vysporiadava so všetkými podstatnými odvolacími námietkami\nžalobkyne a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch nižších\ninštancií je zrejmé, ako dospeli k záveru, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Je z nich tiež zrejmé,\nz akých právnych úvah súdy vychádzali, keď dospeli k záveru, že neboli splnené predpoklady na\npriznanie pohľadávky žalobkyne a prečo žalobe nevyhoveli. Ich myšlienkový postup je dostatočne\nvysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale\ntiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali.\n9.2. Z uvedeného je teda zrejmé, ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru\ndovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú\nvadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobkyňa sa s\nrozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa\njej predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľka so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v\nodôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama\nosebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý\nproces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani\nprávo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa\nním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97,\nII. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n10. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený\nprehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu)\nv dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porov. ustanovenie § 442 CSP, v\nzmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním\nsa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej\ninštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a\nposúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz,\ndeformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté\nskutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a\npodstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle\n§ 420 písm. f) CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil.\n11. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania tiež z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b)\nCSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, ktorá ešte dovolacím súdom vyriešená nebola. V zmysle ustanovenia § 422 ods. 1 písm.\na) CSP (ktoré je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP ustanovením lex specialis), dovolanie podľa § 421\nods. 1 CSP nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje\ndesaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada. Podľa § 422 ods. 2 CSP na určenie\nvýšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených § 422 ods. 1 CSP je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie.\n12. V danom prípade sa žalobkyňa žalobou, podanou na súde prvej inštancie 19. decembra 2021,\ndomáhala zaplatenia sumy 6.052,26 eura. Výška minimálnej mzdy v roku 2021 predstavovala suma\n623 eur; desaťnásobok tejto sumy je 6.230 eur. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa teda týka peňažného\n\nplnenia neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby (6.052,26 eur\n< 6.230 eur).\n13. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne je v danom prípade vylúčená ustanovením §\n422 ods. 1 písm. a) CSP, dovolací súd neskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu, ktoré záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\nVzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalobkyne nepristúpil ani k posúdeniu, či napadnutý\nrozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).\n14. Najvyšší súd z uvedených dôvodov odmietol dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia § 447 písm.\nc) a f) CSP.\n15. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Poskytovateľka sociálnej služby sa voči bývalému prijímateľovi opatrovateľskej služby domáhala zaplatenia nezaplatených úhrad za sociálnu službu za roky 2009 až 2015. Súdy nižších inštancií žalobu zamietli, pretože podľa § 73 zákona o sociálnych službách sa nezaplatená úhrada stáva pohľadávkou poskytovateľa, ktorej uplatnenie nemá právne účinky, ak povinná osoba nemá príjem ani majetok na jej uspokojenie, a žalobkyňa nepreukázala takú zmenu príjmových a majetkových pomerov žalovaného, ktorá by vyvolala splatnosť pohľadávky. Žalobkyňa podala dovolanie podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) CSP s námietkou arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Najvyšší súd uzavrel, že odôvodnenia rozhodnutí oboch súdov tvoria jeden celok, vysporiadali sa so všetkými podstatnými námietkami a spĺňajú náležitosti § 393 CSP, takže k vade podľa § 420 písm. f) CSP nedošlo, pričom dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení. Prípustnosť podľa § 421 ods. 1 CSP vylúčil majetkový cenzus podľa § 422 ods. 1 písm. a) CSP, lebo žalovaná suma 6 052,26 eura neprevyšovala desaťnásobok minimálnej mzdy v roku podania žaloby (6 230 eur). Dovolanie preto odmietol podľa § 447 písm. c) a f) CSP.", "pravna_veta": "Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP je vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a) CSP, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy určenej ku dňu podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP), pričom na príslušenstvo sa neprihliada; v takom prípade dovolací súd neskúma, či rozhodnutie záviselo od vyriešenia dosiaľ nevyriešenej právnej otázky. Nesúhlas dovolateľa so skutkovými a právnymi závermi súdov nižších inštancií ani to, že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jeho predstáv, nezakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ak odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti podľa § 393 CSP; dovolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§ 442 CSP) a dovolaním sa nemožno domáhať revízie skutkových zistení.", "ustanovenia": ["§ 422 ods. 1 písm. a) CSP", "§ 422 ods. 2 CSP", "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "§ 420 písm. f) CSP", "§ 393 CSP", "§ 442 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "§ 73 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z. z."], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Co/51/2023", "guid": "0522e49a-6156-4dc1-aa6b-82e22c74e8c9:c3cf59fa-215a-40c6-8bc9-0bda4fd1eb84", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "majetkový cenzus", "minimálna mzda", "právo na spravodlivý proces", "odôvodnenie rozhodnutia", "úhrada za sociálnu službu", "viazanosť skutkovým stavom"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:59c1067a-b431-4cfa-b8e3-65fd02302009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/2020 z 10. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-10", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.372.2020.2"}, {"guid": "ussr:099b978a-3586-4c3c-a949-c7bbe169643a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 399, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.47.2019.2"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 98/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 98/97 z 18. 12. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-12-18", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01e9b120-2948-45b8-982b-95a1e9fa3d0d"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "4680b331-d3cd-4480-9a8d-6cb62d28d87c:b314eef7-2b69-4af8-b5c7-a59740db4f78", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1", "spisova_znacka": "3Cdo/168/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/168/2018 z 19. 6. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-06-19", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7813200925.1"}, {"guid": "139042fe-a78e-4a65-b835-10fcd3ce00f4:39203bce-ee3f-4057-8565-6550ffb849c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Co/51/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/51/2023 z 30. 11. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-11-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/139042fe-a78e-4a65-b835-10fcd3ce00f4:39203bce-ee3f-4057-8565-6550ffb849c6"}], "citovane_v": []}