Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoVP/4/2026 z 28. 7. 2026 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júla 2026, sp. zn. 9CdoVP/4/2026, ECLI:SK:NSSR:2026:6322201481.2 Najvyšší súd | 9CdoVP/4/2026 | ECLI:SK:NSSR:2026:6322201481.2 | 2026-07-28 | Uznesenie Právna veta: Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré neukladá povinnosť plniť, posúdi dovolací súd podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 v spojení s § 438 ods. 1 CSP) ako návrh na odklad právoplatnosti podľa § 444 ods. 2 CSP. Samotná skutočnosť, že žalobca disponuje právoplatným rozsudkom určujúcim jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti a môže ju previesť na tretiu osobu, nie je bez ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa dôvodom na odklad právoplatnosti určovacieho rozsudku; takáto dispozícia nevylučuje, aby sa prípadne úspešný dovolateľ domáhal navrátenia do pôvodného stavu. Odklad právoplatnosti sa navyše podľa § 444 ods. 3 CSP nedotýka právnych vzťahov tretích osôb, preto po prevode nehnuteľnosti na nadobúdateľa by voči nemu nemal účinky. Citované ustanovenia: § 444 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa50df5c-9ddd-4e90-87da-f1888eada2a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6322201481.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší súd 9CdoVP/4/2026 6322201481 28. 07. 2026 JUDr. Martin Holič ECLI:SK:NSSR:2026:6322201481.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne T. W., narodenej XX. J. XXXX, P. W., Ľ. P. 419/23, zastúpenej spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Trnava, Nám. SNP 3, IČO: 36857548, proti žalovanej Ing. L. O., narodenej XX. J. XXXX, X., L. XXX/XX, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Bratislava, Zámocká 5, IČO: 35943882, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. BR-3C/52/2022, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2025 sp. zn. 13Co/31/2025, o návrhu žalovanej na odklad právoplatnosti takto rozhodol: Návrhu na odklad právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2025 sp. zn. 13Co/31/2025 n e v y h o v u j e . odôvodnenie: 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom, v poradí druhým č. k. BR-3C/52/2022-381 z 20. januára 2025 určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX Okresného úradu X., k. ú. Z. B. V., a to pozemkov parc. č. 923/2 o výmere 151 m2 záhrada, parc. č. 923/3 o výmere 6 m2 záhrada, parc. č. 925 o výmere 391 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 926 o výmere 401 m2 záhrada a stavby rodinného domu súp. č. XXX na pozemku parc. č. 2024 (výrok I); žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník (výrok II). 2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 13. mája 2025 sp. zn. 13Co/31/2025 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady trov odvolacieho konania. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovení § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 4. V priebehu dovolacieho konania žalovaná podaním z 12. marca 2026 navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, nakoľko je to potrebné pre zachovanie právneho stavu nehnuteľností do rozhodnutia dovolacieho súdu. Uviedla, že v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu došlo k zápisu vlastníckeho práva žalobkyne do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa je tak oprávnená s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, najmä ich previesť na tretiu osobu, prípadne ich zaťažiť vecnými právami. Takáto dispozícia s nehnuteľnosťami by následne mohla viesť k vzniku práv tretích osôb, čím by mohlo dôjsť k poškodeniu žalovanej a jej vlastníckeho práva, ktorého určenia sa v spore domáha. V prípade zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu a úspechu žalovanej by bol potrebný opätovný prepis zápisu na liste vlastníctva, čo by mohlo spôsobiť nutnosť iniciovať nové konania i pred príslušným katastrálnym úradom. 5. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu žalovanej uviedla, že žalovaná zvolila neaplikovateľný zákonný inštitút odkladu vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 CSP. Keďže napadnuté rozhodnutie neukladá žiadnu povinnosť, je možné odložiť len jeho právoplatnosť, a to v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Z tohto dôvodu by mal byť jej návrh zamietnutý. Zároveň mala za to, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže hrozba ujmy tvrdenej žalovanou je čisto hypotetická. Žalovaná neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa žalobkyňa chystá nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu alebo ich zaťažiť. Oba súdy nižšej inštancie zhodne dospeli k záveru o vlastníckom práve žalobkyne k nehnuteľnostiam a preto tu existuje silná prezumpcia vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Vyhovenie návrhu žalovanej by bolo v rozpore s princípom právnej istoty a neprimerane by zasiahlo do práv žalobkyne, ktorá sa svojho práva domohla úspešne a právoplatne v dlhoročnom súdnom konaní. Navrhla, aby najvyšší súd návrh žalovanej zamietol. 6. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Citované ustanovenie s poukazom na § 438 ods. 1 CSP platí aj pre dovolacie konanie, preto najvyšší súd posudzoval podanie žalovanej z 12. marca 2026 podľa jeho obsahu ako návrh na odklad právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 444 ods. 2 CSP. Z obsahu podania žalovanej totiž celkom zreteľne vyplýval jej úmysel zamedziť účinkom rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci nešlo o rozhodnutie, ktoré ukladalo povinnosť plniť. 7. Podľa § 444 ods. 2 CSP ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenia § 230 tým nie je dotknuté. Podľa § 444 ods. 3 CSP právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté. 8. Inštitút odkladu právoplatnosti bol zavedený novelou Civilného sporového poriadku (zákonom č. 350/2018 Z. z.) preto, aby bolo možné odložiť právne účinky aj takých rozhodnutí, pri ktorých nie je možný nútený výkon, avšak ktoré môžu mať pre dovolateľa rovnako nepriaznivé dôsledky. Účelom inštitútu odkladu vykonateľnosti a právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého dovolaním je ochrana dovolateľa pred nepriaznivými účinkami tohto rozhodnutia, napríklad vznikom ťažko napraviteľnej škody alebo inými možnými komplikáciámi, ktoré vzniknú v dôsledku realizácie rozhodnutia odvolacieho súdu. 9. Odklad právoplatnosti a vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože dovolací súd ním pred rozhodnutím o dovolaní prelamuje právne účinky dovolaním napádaného právoplatného rozhodnutia. Zároveň však má aj charakter dočasný a predbežný. Pri rozhodovaní o odklade právoplatnosti a vykonateľnosti musí dovolací súd zohľadniť tak ujmu, ktorá môže dovolateľovi vzniknúť v prípade, že nebude odložená právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj prípadnú ujmu protistrany, spočívajúcu v tom, že táto strana sporu sa v dôsledku odkladu právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia dočasne musí zdržať realizácie práv (oprávnení), ktoré jej vyplývajú z už právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. 10. Najvyšší súd ako súd príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po posúdení návrhu dovolateľky na odklad právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. mája 2025 sp. zn. 13Co/31/2025 nezistil splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu v zmysle ustanovenia § 444 ods. 2 CSP. Dôvody uvádzané žalovanou sú len všeobecné a môžu sa týkať každého súdneho rozhodnutia, ktorým sa určuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti. To, že žalobca disponuje právoplatným rozhodnutím určujúcim jeho vlastnícke právo, a teda môže potenciálne previesť nehnuteľnosť na tretiu osobu, nemožno paušálne, bez ďalších dôvodov hodných osobitného zreteľa považovať za dôvod odkladu právoplatnosti každého určovacieho rozsudku. Zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v príslušnej evidencii v prospech žalobcu v konaní o určenie vlastníckeho práva a ani následná dispozícia s predmetom konania žalobcom jeho (ďalším) prevodom už zo svojej podstaty nevylučuje možnosť prípadne úspešného dovolateľa domáhať sa navrátenia do pôvodného stavu (II. ÚS 481/2012). 11. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. Z. B. V. najvyšší súd zistil, že žalobkyňa previedla nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo 14. mája 2026 na tretie osoby. Žalovaná mala možnosť požiadať správny orgán na úseku katastra nehnuteľností o zápis poznámky o súdnom konaní, vrátane dovolacieho konania, a v takom prípade by výrok rozhodnutia dovolacieho súdu bol záväzný aj pre osobu, ktorá nehnuteľnosť od žalobkyne nadobudla (§ 228 ods. 2 CSP). V zmysle ustanovenia § 444 ods. 3 CSP právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté. Teda aj keby dovolací súd za tejto situácie vyhovel návrhu na odklad právoplatnosti, nemalo by to účinky voči tretej strane (nadobúdateľovi nehnuteľnosti). To však nijako nevylučuje možnosť, ako bolo uvedené vyššie, domáhať sa navrátenia do pôvodného stavu v prípade úspešnosti žalovanej v dovolacom konaní. 12. Najvyšší súd tak uzatvára, že po zohľadnení všetkých relevantných okolností na strane žalovanej nebolo preukázané, že by bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa na odklad právoplatnosti alebo vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v súlade s § 444 CSP. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.