{"guid": "0f8eaaad-b629-4f29-bf42-f4e599a1c476:fc1d0aac-5d70-448e-afb2-507b6f2f8e00", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4", "spisova_znacka": "7Cdo/116/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/116/2024 z 28. 1. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2026, sp. zn. 7Cdo/116/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4", "identifikacne_cislo": "7510215996", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martina Valentová", "sudca_id": 158, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martina-valentova-158", "datum_vydania": "2026-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "nazov": "§ 451 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-451.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-451"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-451"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc1d0aac-5d70-448e-afb2-507b6f2f8e00", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/116/2024\n7510215996\n28. 01. 2026\nJUDr. Martina Valentová\nECLI:SK:NSSR:2026:7510215996.4\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E. Z., narodeného XX. H. XXXX, O., J. XXX/XX,\nzastúpeného advokátkou JUDr. Andreou Tkáčovou, so sídlom Magurská 3, Košice, proti žalovaným 1/\nD. E., narodenému XX. H. XXXX, U.-H. D., X. XXXX/XX, 2/ N. U., narodenej XX. H. XXXX, D., V. XXX/\nXX (právnym nástupcom neb. N. U., zomrelej XX. N. XXXX), 3/ JUDr. D. U., narodenej XX. D. XXXX, U.,\nO. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Košice, Rázusova 1, o náhradu škody, v\nsúčasnosti vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. K3-18C/488/2010, o dovolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach z 22. februára 2023 sp. zn. 9Co/7/2023, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní pokračuje s dedičmi pôvodnej žalovanej 1/ neb. N. U., narodenej XX. B. XXXX,\nzomrelej XX. N. XXXX, naposledy bývajúcej D. XXX/XX, D. E., narodeným XX. H. XXXX, U.- H. D., X.\nXXXX/XX, N. U., narodenou XX. H. XXXX, D., V. XXX/XX.\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalovaní majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Košice-okolie - v súčasnosti Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo\n„prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k. 18C/488/2010 - 145 z 23. januára 2014 žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal zaviazať žalované zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 34.232,05 eura s 18 % úrokom z\nomeškania ročne od 21. septembra 1999 do zaplatenia, sumu 3.233,57 eura s 9 % úrokom z omeškania\nročne od 20. apríla 2009 do zaplatenia a sumu 3.703,92 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02.\nnovembra 2006 do zaplatenia titulom náhrady škody, okrem časti 180 eur, v ktorej konanie zastavil,\nzamietol. Žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania\nlen žalovanej 2/ v sume 2.473,18 eura.\n1.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal, že žalobca nárok na náhradu škody odvodzoval z konania\nvedeného na Okresnom súde Košice I sp. zn. 16C/289/2000, v ktorom konaní ním vedenom proti\nžalovanej UNIQUA poisťovni, a. s., bol právne zastúpený advokátom JUDr. G. U., a voči žalovanej\nuplatňoval zaplatenie preddavku z poisteného plnenia vo výške 600.000 Sk, ktoré sa viazalo k\npoistnej udalosti, ku ktorej došlo motorovým vozidlom žalobcu a uloženie povinnosti poisťovne ukončiť\nvyšetrovanie predmetnej poistnej udalosti. Poisťovňa poistnú udalosť vybavila bez poskytnutia poistného\nplnenia a listom zo dňa 20. apríla 2000 oznámila žalobcovi, že od poistnej zmluvy odstupuje. Právny\nzástupca žalobcu JUDr. G. U. v priebehu konania požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby tak, aby\nžalovaná poisťovňa bola povinná zaplatiť žalobcovi celé poistné plnenie z poistnej udalosti vo výške\n1.031.274,70 Sk (34.232,05 eura) s príslušenstvom. O tomto návrhu na pripustenie zmeny žaloby\nsúd rozhodol tak, že zmenu nepripustil, žalobu žalobcu zamietol, žalobcovi uložil povinnosť nahradiť\nžalovanej poisťovni trovy konania vo výške 45.515 Sk a štátu trovy vo výške 4.600 Sk. O odvolaní\nžalobcu proti tomuto rozsudku (v odvolacom konaní žalobcu JUDr. G. U. už nezastupoval) Krajský\nsúd v Košiciach rozsudkom rozhodol tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Dovolanie žalobcu\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením odmietol. V\nprejednávanej veci potom žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody v súvislosti s výkonom advokácie\nvoči dedičkám JUDr. G. U., ktorý ho ako právny zástupca neúspešne zastupoval v konaní vedenom\nproti poisťovni.\n1.2. Vychádzajúc z ustanovení § 13 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1, 2, § 21 ods. 1 až 4 zákona č. 132/1990\nZb. o advokácii (ďalej aj ako „zákon č. 132/1990 Zb.“) a na základe vykonaného dokazovania súd prvej\ninštancie konštatoval, že v prípade zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti\ns výkonom advokácie ide o objektívnu zodpovednosť založenú na súbežnom splnení jej predpokladov,\nktorými sú výkon advokácie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Ich splnenie musí byť v konaní\njednoznačne preukázané, pričom dôkazná povinnosť stojí na poškodenom. V prejednávanej veci bol\nprvý zákonný predpoklad výkon advokácie JUDr. U., právnym predchodcom žalovaných, nesporný.\nPokiaľ ide o druhý predpoklad, ktorým je vznik škody, súd prvej inštancie uzavrel, že táto v konaní zo\nstrany žalobcu nebola preukázaná. Súd prvej inštancie ustálil, že v čase podania žaloby poisťovňa ešte\nneukončila prešetrenie poistnej udalosti, preto nevyplatila poistné plnenie žalobcovi. Podaním žaloby\nna plnenie preto JUDr. U. nemohol žalobcovi spôsobiť škodu. Žalobca mal dostatok času na podanie\nsamostatnej žaloby na plnenie potom, ako zistil, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/289/2000\nnepripustil zmenu žaloby. Podaním návrhu na pripustenie zmeny žaloby až do rozhodnutia súdu o jej\nnepripustení došlo k prerušeniu a spočívaniu premlčacej doby na uplatnenie nároku na poistné plnenie, a\nto od 03. marca 2001 do 06. septembra 2006. Po zamietajúcom rozsudku súdu prvej inštancie, došlo dňa\n31. októbra 2006 k ukončeniu zastupovaniu žalobcu JUDr. U. a žalobcovi nič nebránilo po nepripustení\nzmeny žaloby, ale aj po vypovedaní plnej moci JUDr. U., podať žalobu na plnenie, keď po 06. septembri\n2006 nárok žalobcu na podanie žaloby na plnenie ešte nebol premlčaný. Ani v tomto smere preto\nnebola preukázaná existencia škody, a z toho dôvodu nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi\núdajnou nečinnosťou JUDr. U. a vznikom škody. Navyše žalobcovi uplynula 2-ročná premlčacia lehota\nna podanie žaloby o náhradu škody, ktorá začala plynúť 07. septembra 2006, žaloba bola podaná až\ndňa 10. decembra 2010.\n1.3. V nadväznosti na uvedené zdôraznil, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok na náhradu škody vo výške\n3.703,91 eura, ktorú vyčíslil ako finančné náklady zaplatené JUDr. U. za zastupovanie, ani v tomto smere\nžalobca dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že túto sumu zaplatil. Nepreukázal tiež, kedy malo\ndôjsť k zaplateniu tejto sumy. Navyše je zrejmé, že JUDr. U. žalobcu správne zastupoval, preto vyplatenie\nodmeny bolo v súlade s § 19 zákona č. 132/1990 Zb. a nemožno preto hovoriť o škode.\n2. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu v poradí tretím rozsudkom\nz 22. februára 2023, sp. zn. 9Co/7/2023, rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo\nvýroku o trovách konania potvrdil (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní majú nárok\nna náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (výrok II.) a zároveň žalobcovi priznal nárok na\nnáhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu (výrok III.).\n2.1. Odvolací súd uviedol, že po zrušení jeho druhého rozsudku dovolacím súdom opätovne prejednal\nodvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu\nnie je opodstatnené. Mal za to, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca nepreukázal naplnenie\nvšetkých predpokladov zodpovednosti právneho predchodcu žalovaných za škodu, preto správne\nrozhodol, že zodpovednosť nie je daná a z toho dôvodu žalobu zamietol. Keďže táto zodpovednosť\nje založená na kumulatívnom splnení všetkých predpokladov, za situácie, pokiaľ žalobca nepreukázal\njeden z uvedených predpokladov, nemôže byť jeho nárok dôvodný. Súd prvej inštancie správne uzavrel,\nže porušenie povinnosti v súvislosti s výkonom advokácie právneho predchodcu žalovaných nebolo v\ndanej veci preukázané.\n2.2. Poukázal, že na dovolanie žalobcu najvyšší súd uznesením zo 16. augusta 2017 sp. zn.\n8Cdo/121/2017 zrušil v poradí prvý rozsudok odvolacieho súdu z 13. mája 2015 sp. zn. 1Co/415/2014\npre nesprávny procesný postup odvolacieho súdu pri doručovaní vyjadrenia žalovaných, a preto odvolací\nsúd opätovne rozhodol vo veci rozsudkom z 08. augusta 2018 sp. zn. 9Cdo/330/2017, ktorý bol na\nzáklade opätovne podaného dovolania žalobcom uznesením najvyššieho súdu z 13. decembra 2022 sp.\nzn. 7Cdo/291/2021 zrušený, ale z dôvodu rozhodovania odvolacieho súdu bez právoplatného zrušenia\njeho prvotného rozhodnutia.\n2.3. Podľa odvolacieho súdu je zrejmé, že žalobca bol v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie\nsp. zn. 16C/289/2000 neúspešný, lebo súd prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu\njeho žalobu zamietol. Za porušenie povinnosti zo strany právneho predchodcu žalovaných nemožno\npovažovať samotné podanie žaloby v uvedenom konaní a v tej súvislosti postup pri zastupovaní\nžalobcu. I keď žaloba žalobcu bola zamietnutá, právny predchodca žalovaných sa pri koncipovaní žaloby\n\nnedopustil žiadneho pochybenia. Námietka žalobcu, že JUDr. G. U. mal podať v jeho mene samostatnú\nžalobou o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany poistiteľa, čím sa dopustil porušenia\npovinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie, nie je opodstatnená. Žalobca na podaní takejto\nurčovacej žaloby nemal naliehavý právny záujem, keďže samostatnou žalobou bol oprávnený domáhať\nsa zaplatenia poistného plnenia. Preto pokiaľ sa rozhodol nepodať samostatnú žalobu o zaplatenie\npoistného plnenia, nemožno prijať záver, žeby konal v rozpore s povinnosťami advokáta. Pri riadnom\nchode veci bolo možné očakávať kladné rozhodnutie súdu o zmene žaloby. Niet pochýb o tom, že súd\no návrhu na zmenu žaloby nerozhodol v primeranej lehote a zmenu žaloby nepripustil, avšak advokát\nžalobcu na tomto pochybení súdu nemá žiaden podiel. Advokát nemá povinnosť kontroly alebo dohľadu\nnad súdmi. Nedostatky, resp. vady a chyby postupu a rozhodnutí súdu môže korigovať iba v konaní o\nopravných prostriedkoch, pričom voči rozhodnutiu súdu o nepripustení zmeny žaloby nie je prípustné\nodvolanie. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby včas, ale urobil\ntak až po niekoľkých rokoch, advokát nemôže zodpovedať za škodu, ktorú spôsobil svojím neobvyklým\npostupom súd.\n2.4. V tejto súvislosti tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že okrem nesplnenia už prvého\npredpokladu zodpovednosti za škodu advokáta pri výkone advokácie, t. j. porušenia povinnosti právneho\nzástupcu žalobcu, ktorý je právnym predchodcom žalovaných, nebol naplnený ani ďalší predpoklad\nzodpovednosti, a to vznik škody žalobcovi. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na to, že svedok G. Y.\npotvrdil prevzatie peňazí od žalobcu JUDr. U., správne súd prvej inštancie uzavrel, že JUDr. U. ako\nprávnemu zástupcovi žalobcu v zmysle zákona č. 132/1990 Zb. odmena prináležala.\n2.5. Vo vzťahu k námietke premlčania zdôraznil, že úvahy súdu prvej inštancie nepovažuje za správne. V\ndanom prípade vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by právny predchodca žalovaných ako\nadvokát porušil svoje povinnosti pri výkone advokácie v súvislosti so zastupovaním žalobcu. Z dôvodu,\nže neboli splnené predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody žalobcom, nemohla ani začať plynúť\nžalobcovi premlčacia lehota pre uplatnenie jeho nároku súdnou cestou. Nesprávny je preto záver súdu\nprvej inštancie o tom, že nárok žalobcu je premlčaný. Toto pochybenie súdu prvej inštancie však nemá\nvplyv na správnosť jeho rozhodnutia, keďže zamietnutie žaloby bolo založené na iných dôvodoch, ktoré\nodvolací súd považuje za správne.\n3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého\nprípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len\n„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) a z § 421 ods. 1 CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a priznal žalobcovi náhradu trov\nkonania.\n3.1. Porušenie práva na spravodlivý proces dovolateľ videl (i) v nesprávnom postupe odvolacieho súdu\nnerešpektujúcom uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/121/2017 zo dňa 30. augusta 2017, ktorým\nbol zrušený pôvodný (v poradí prvý) rozsudok odvolacieho súdu vydaný v konaní vedenom pod sp.\nzn. 1Co/415/2014 a v ktorom rozhodnutí bolo najvyšším súdom konštatované odňatie mu možnosti\nkonať pred súdom, (ii) v nesprávnom vyhodnotení zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú\nklientovi, ako aj (iii) v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď súdy nižšej inštancie\nsa nevysporiadali s podstatnými argumentami a návrhmi žalobcu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu\nupriamil pozornosť najmä na bod 39. napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa podľa dovolateľa odvolací\nsúd nezaoberal námietkou týkajúcou sa vyúčtovania a preukázania trov právneho zastúpenia vo vzťahu\nk žalobcovi a nebral do úvahy ani výpoveď svedka, v dôsledku čoho je odôvodnenie v tejto časti\nnepreskúmateľné a zmätočné. Rovnako poukázal aj na bod 35. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho\nsúdu, z ktorého nie je tiež zrejmé z akých dôvodov sa odvolací súd priklonil k názoru súdu prvej\ninštancie ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu v prípade uplatnenia určovacej žaloby a\npremlčania nároku v čase nepripustenia zmeny predmetnej žaloby.\n3.2. Nesprávne právne posúdenie žalobca namietal v súvislosti so splnením prvého a druhého\nzákonného predpokladu na vyvodenie zodpovednosti právneho predchodcu žalovaných za škodu\nspôsobenú pri výkone advokácie, vyplývajúcim z vykonaného dokazovania v danej veci. Poukázal, že\nnižšie súdy sa pri skúmaní splnenia predpokladov nezaoberali odstúpením od poistnej zmluvy, ktoré\nbolo oznámené práve právnemu zástupcovi žalobcu, a v dôsledku ktorého mal právny zástupca podať\nžalobu o určenie, že odstúpenie od zmluvy zo strany poistiteľa je neplatné, keďže bez tejto žaloby\nbola žaloba na plnenie bezvýznamná. Podľa dovolateľa bolo v konaní jednoznačne preukázané, že\nžalovaný spôsobil škodu klientovi činnosťou súvisiacou s výkonom advokácie, jeho nekonaním vznikla\nškoda žalobcovi a príčinná súvislosť medzi posudzovanou činnosťou advokáta a vznikom škoda, pričom\n\nžalované nepreukázali, že škode nemohol ich právny predchodca zabrániť pri vynaložení všetkého úsilia,\nktoré možno od neho očakávať.\n4. Pôvodná žalovaná 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že nikdy nedisponovala žiadnymi\npísomnosťami či inými podkladmi súvisiacimi s prejednávanou vecou a na vykonávaní advokátskej\nčinnosti nebohého manžela nemala žiadne aktivity.\n5. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla podané dovolanie odmietnuť, resp.\nzamietnuť a žiadala priznať náhradu trov dovolacieho konania.\n6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že žalovaná 1/ N. U., narodená XX. B. XXXX, zomrela\nXX. N. XXXX t. j. počas prebiehajúceho dovolacieho konania. Dedičské konanie po zomrelej bolo\npridelené notárskemu úradu JUDr. Alexandry Kučečkovej, ktorá na výzvu dovolacieho súdu oznámila, že\npodľa predbežného zistenia poručiteľka závet ani listinu o vydedení nezanechala a ako domnelí dedičia\nzo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy: D. E., narodený XX. H. XXXX, U.-H. D., X. XXXX/\nXX, N. U., narodená XX. H. XXXX, D., V. XXX/XX.\n6.1. Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol v zmysle § 63 ods. 2 v spojení s § 438 ods. 1 CSP o\npokračovaní v dovolacom konaní s právnymi nástupcami zomrelej žalovanej 1/.\n7. Najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre\nuskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n9. Z hľadiska ústavného aspektu je daná právomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom\nvymedzovať prípustnosť veci v konaní o dovolaní a určovať koncepciu interpretácie prípustnosti\nmimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska\nochrany základných práv a slobôd. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že\nnarušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť\nvyvážené sprísnenými a jasne čitateľnými podmienkami prípustnosti.\n10. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (porov. napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08,\nIV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je\nprocesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene\nuplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je\nprípustné.\n11. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP.\nDôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene\nuplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428\nCSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada\nzmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP), pri dovolaní, ktoré je prípustné podľa §\n421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 CSP).\nDovolanie podľa § 420 písm. f) CSP\n12. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že mu\nodvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n13. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu\nkonania v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny\n\nprocesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej\npatriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n14. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a súčasne dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces.\n14.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať\nsa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky\nposkytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu\nzodpovedajúce súdne konanie.\n14.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť\nnesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných\nustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré\ntak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej\nochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť\nsa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť\nrozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom\nsvojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio\niustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n15. Žalobca v podstatnej časti namieta porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré malo spočívať\n(i) v nesprávnom postupe odvolacieho súdu nerešpektujúcom uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n8Cdo/121/2017 zo dňa 30. augusta 2017, ktorým bol zrušený pôvodný (v poradí prvý) rozsudok\nodvolacieho súdu vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 1Co/415/2014 a v ktorom rozhodnutí bolo\nnajvyšším súdom konštatované odňatie mu možnosti konať pred súdom, (ii) v nesprávnom vyhodnotení\nzodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi, ako aj (iii) v nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia, keď súdy nižšej inštancie sa nevysporiadali s podstatnými argumentami a\nnávrhmi žalobcu.\n16. Dovolateľ ako prvé namieta nerešpektovanie zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n8Cdo/121/2017 z 30. augusta 2017. Uvádza, že ani napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu nedošlo\nk náprave pochybenia spočívajúceho v odňatí žalobcovi možnosti konať pred súdom.\n16.1. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 8Cdo/121/2017 zo 16. augusta 2017 rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach z 13. mája 2015 sp. zn. 1Co/415/2014 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\nDôvodom bolo zistenie, že k odvolaniu žalobcu (č .l. 167 až 173 spisu) podali písomné vyjadrenie\nžalované 1/ a 2/, obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu. Žalobca však nemal možnosť\ndozvedieť sa o tom, lebo súd mu vyjadrenia nedoručil a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania,\npričom odvolací súd na vyjadrenia žalovaných prihliadal. Následne konštatoval, že uvedeným postupom\ndošlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k odňatiu\nmožnosti konať pred súdom.\n16.2. Z obsahu spisu bolo zistené, že následne odvolací súd vyššie uvedené vyjadrenia žalovaných 1/\na 2/ (z č. l. 167 až 173 spisu) doručil advokátke žalobcu, ktorá ich prevzala 12. júla 2018 (doručenka\nna č. l. 251 spisu).\n16.3. Na základe uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ dovolacia námietka žalobcu nedošlo k\nzreparovaniu skutočnosti spočívajúcej v odňatí žalobcovi možnosti konať pred súdom smeruje k tomu,\nže odvolací súd nedoručil žalobcovi vyjadrenia žalovaných, z obsahu spisu takýto záver nevyplýva.\nPráve naopak, odvolací súd pôvodne nesprávny procesný postup napravil, doručil žalobcovi vyjadrenia\nžalovaných 1/ a 2/ k odvolaniu a umožnil mu k nim sa vyjadriť. Keďže v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.\n8Cdo/121/2017 zo 16. augusta 2017 neboli konštatované iné pochybenia, možno uzavrieť, že k náprave\ndošlo. Týmto postupom odvolací súd rešpektoval zrušujúce uznesenie dovolacieho súdu. Dovolací\nsúd ďalej konštatuje, že dovolateľ v námietke bližšie nekonkretizuje v čom spočíva nerešpektovanie\nzrušujúceho uznesenia a z akých dôvodov trvá na názore, že odvolací súd procesne pochybil a to napriek\nskutočnosti, že vyjadrenia žalovaných 1/ a 2/ riadne doručil advokátke žalobcu, ktorá mala možnosť sa\ns nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim.\n17. Dovolateľ namietal nesprávne vyhodnotenie zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi.\n17.1. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP v tejto časti pritom žalobca založil na nesúhlase\ns právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutí odvolacieho súdu. Takáto dovolacia argumentácia ale\n\nnemôže viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože realizácia procesných\noprávnení sa strane neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,\n3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na\nzistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani po 01. júli 2016 (po prijatí\nnového procesného kódexu) nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu\nnesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na\nmožnosť niektorej strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia.\nNesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP a do práva\nna spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná,\nteda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, resp. s jej právnymi názormi (I. ÚS 50/04).\n18. Ďalší okruh námietok dovolateľa sa týkal nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku.\nV rámci tohto dovolacieho dôvodu upriamil pozornosť najmä na bod 39. napadnutého rozhodnutia, v\nktorom sa podľa dovolateľa odvolací súd nezaoberal námietkou týkajúcou sa vyúčtovania a preukázania\ntrov právneho zastúpenia vo vzťahu k žalobcovi a nebral do úvahy ani výpoveď svedka, v dôsledku čoho\nje odôvodnenie v tejto časti nepreskúmateľné a zmätočné. Rovnako poukázal aj na bod 35. odôvodnenia\nrozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého nie je tiež zrejmé z akých dôvodov sa odvolací súd priklonil k\nnázoru súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie naliehavého právneho záujmu v prípade uplatnenia\nurčovacej žaloby a premlčania nároku v čase nepripustenia zmeny predmetnej žaloby.\n18.1. Dovolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre\nodôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho nemožno považovať za nepreskúmateľný\na neodôvodnený. Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle\n§ 387 ods. 1, 2 CSP. Z odôvodnení rozhodnutí obidvoch súdov nižších stupňov, chápaných v ich\norganickej jednote ako celok (I. ÚS 259/2018) je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov\nsúdy vychádzali pri zamietnutí žaloby o náhradu škody z dôvodu zodpovednosti advokáta za škodu\nspôsobenú žalobcovi, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd\na aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd\nprijaté rozhodnutie náležite vysvetlil. Odvolací súd podľa názoru dovolacieho súdu teda zrozumiteľným\na jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k jeho rozhodnutiu, jeho postup nemožno\npovažovať za neodôvodnený, pričom odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu má všetky náležitosti\nv zmysle § 393 CSP. Predostretá hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade zodpovedá zásadám\nformálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením. V rozsahu\nnastolenej odvolacej argumentácie sa odvolací súd zároveň v bodoch 22. až 42. odôvodnenia svojho\nrozhodnutia venoval námietkam žalobcu.\n18.2. Dovolateľ namieta nedostatočné vysporiadanie otázky týkajúcej sa vyúčtovania a preukázania trov\nprávneho zastúpenia a nezohľadnenie výpovede svedka.\n18.3. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako nedôvodné a dospel k záveru, že ani prípadné\nzaplatenie odmeny nemohlo predstavovať vznik škody. Odvolací súd nadviazal na uvedené závery a\nkonštatoval, k odvolacím námietkam žalobcu, ktorý poukazuje na výpoveď svedka G. Y., ktorý potvrdil\nprevzatie finančných prostriedkov od žalobcu JUDr. G. U. je potrebné uviesť, že JUDr. G. U. zastupoval\nžalobcu, preto mu vznikol nárok na odmenu za zastúpenie a pokiaľ túto odmenu prevzal, nemožno takéto\nkonanie považovať za porušenie povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Advokátovi za\nzastúpenie klienta prináleží v zmysle zák. č. 132/1990 Zb. účinného v rozhodnom čase, odmena. (bod\n39. odôvodnenia). Z uvedeného potom vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal dostatočne a primerane\nnámietkou žalobcu a dospel k záveru, že tvrdenia dovolateľa o prevzatí peňazí svedkom G. Y. v podstate\nnemajú právny význam pre vznik škody.\n18.4. Dovolací súd poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry nie je súd povinný reagovať na\nkaždý jednotlivý argument strany sporu, pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia ako celku vyplýva, z akých\nskutkových a právnych dôvodov dospel k rozhodnutiu. V predmetnej veci je z odôvodnenia súdov oboch\nstupňov zrejmé, že tvrdenia dovolateľa týkajúce sa vyúčtovania a zaplatenia odmeny advokátovi boli\nhodnotené, a že tieto skutočnosti nemali vplyv na vznik škody. Dovolací súd preto konštatuje, že\nnapadnuté rozhodnutie je v tejto časti preskúmateľné a primerane odôvodnené.\n\n19. Dovolateľ ďalej poukázal aj na bod 35. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, z ktorého nie je\ntiež zrejmé z akých dôvodov sa odvolací súd priklonil k názoru súdu prvej inštancie ohľadom neexistencie\nnaliehavého právneho záujmu v prípade uplatnenia určovacej žaloby.\n19.1. V bode 35. odôvodnenia odvolací súd uviedol „V priebehu konania žalobca poukazoval na ďalšie\npochybenie, ktorého sa mal dopustiť právny predchodca žalovaných JUDr. G. U. ako jeho advokát,\nktorý podľa názoru žalobcu po zistení, že poistiteľ UNIQA poisťovňa a.s. odstúpila písomne od poistnej\nzmluvy listom zo dňa 20. 04. 2000, čo vyvolalo dôsledok, že poistná zmluva bola v zmysle § 48 ods. 2\nObčianskeho zákonníka od začiatku zrušená, mal podať žalobu na určenie, že odstúpenie od zmluvy\nzo strany poistiteľa je neplatné. Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, ktorý o takomto\npostupe advokáta, ktorý nepodal samostatnú určovaciu žalobu o neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo\nstrany poistiteľa, uviedol, že tým neporušil žiadnu povinnosť spojenú s výkonom advokácie. Na podaní\ntakejto určovacej žaloby totiž žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c)\nO.s.p. účinného v tomto období, preto je zrejmé, že by ani v takomto konaní nebol úspešným. Takýto\nspôsob poskytnutia súdnej ochrany by nevyvolal povinnosť poisťovne plniť z poistnej udalosti“.\n19.2. Na základe uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd sa s predmetnou námietkou dovolateľa\nvysporiadal primerane, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol dôvody,\npre ktoré sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o neexistencii naliehavého právneho\nzáujmu žalobcu na podaní určovacej žaloby. Jeho argumentácia je logická, vecná a reaguje na\npodstatu vznesenej námietky, pričom umožňuje preskúmanie správnosti prijatého záveru. Nemožno\npreto prisvedčiť tvrdeniu dovolateľa, že by odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu bolo v tejto časti\nnedostatočné alebo nepreskúmateľné.\n19.3. Dovolateľ tiež konkretizoval, že k odvolacej argumentácie žalobcu o nesúhlase s tvrdením súdu\nprvej inštancie, že žalobcovi nebránili nič po vypovedaní plnej moci JUDr. U. podať žalobu na plnenie\nhneď po nepripustení zmeny žaloby (06. 09. 2006), a to z toho dôvodu, že JUDr. U. v zákonnej lehote\nnepodal žalobu na neplatnosť odstúpenia od zmluvy, keďže UNIQUA poisťovňa a.s. odstúpila písomne\ndňa 20. 04. 2000 od poistnej zmluvy t.j. účinne odstúpila od zmluvy v súlade s § 48 ods. 2 OZ; tento\nnárok žalobcu bol v čase nepripustenia zmeny žaloby (06. 09. 2006) premlčaný, pričom odvolací súd\nlen konštatoval, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie.\n19.4. Súd prvej inštancie uviedol „Súd sa stotožňuje s argumentáciou právneho zástupcu žalovanej v\n2. rade, že od podania návrhu na pripustenie zmeny žaloby do rozhodnutia o jej nepripustení zmeny\nžaloby (03. 03. 2001 - 06. 09. 2006) došlo k prerušeniu a spočívaniu premlčacej doby na uplatnenie\nnároku na poistné plnenie a to do 6. 9. 2006 a žalobca mal preto dostatok času (po zohľadnení ust. §\n104 OZ) na podanie samostatnej žaloby na plnenie, teda v čase, keď ho ešte zastupoval JUDr. U., tento\njeho nárok ešte podľa ust. § 101 OZ nebol premlčaný. Po zamietavom rozsudku prvostupňového súdu\nvo veci 16C/289/2000 došlo dňa 31. 10. 2006 k ukončeniu zastupovania žalobcu JUDr. U.. Žalobcovi nič\nnebránilo hneď po nepripustení zmeny žaloby (06. 09. 2006), ale aj po vypovedaní plnej moci JUDr. U.,\npodať žalobu na plnenie, už aj s poukazom na to, že v tejto časti zaplatil súdny poplatok 572,63 eura.\nAni v tejto časti žalobca nepreukázal, že mu JUDr. U. spôsobil škodu v požadovanej výške. Tým, že\nnebola preukázaná škoda, nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi údajnou nečinnosťou JUDr.\nU. a vznikom škody. Ako bolo skôr uvedené, žalobca mal dostatok času včas si uplatniť svoj nárok na\nplnenie z poistnej udalosti na súde. Žalobca tak neurobil, pretože sa mylne domnieval, že tento jeho\nnárok je premlčaný. V tomto konaní by sa pritom ako predbežná otázka riešila aj platnosť odstúpenia\npoisťovne od poistnej zmluvy uzavretej so žalobcom“ (str. 8 odsek 6 odôvodnenia rozsudku súdu prvej\ninštancie).\n19.5. Odvolací súd primeraným spôsobom reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu, pokiaľ sa v\ntomto smere stotožnil s názorom súdu prvej inštancie. Odpoveď odvolacieho súdu bola dostatočná,\npretože s námietkou sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie, pričom rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.\n20. Dovolateľ tiež namietal, že JUDr. U. nechal žalobcu zaplatiť súdny poplatok za pripustenie zmeny\nžaloby bez vyzvania súdom, pričom súdy sa nezoberali tým, že žalobca tento súdny poplatok zaplatil v\nsume 17.251 Sk do pokladne súdu 19. 03. 2001, čím žalobcovi vznikla škoda 17.251 Sk.\n20.1. Dovolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa aj týmto nárokom zaoberal, pričom uviedol, že\nani v sume 572,63 eura žalobca nepreukázal, že mu JUDr. U. spôsobil škodu (porovnaj str. 8, 6. odsek\nodôvodnenia). Súd prvej inštancie sa tak s uvedenou námietkou vysporiadal v rozsahu potrebnom pre\nrozhodnutie vo veci, jeho závery sú zrozumiteľné a preskúmateľné a nebolo potrebné ich ďalej osobitne\nrozvádzať.\n\n20.2. Pokiaľ odvolací súd osobitne na uvedenú odvolaciu námietku nereagoval, v tejto súvislosti\npovažuje dovolací súd za potrebné poznamenať, že odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia\nnemusí dať odpoveď na všetky odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ale len na tie, ktoré majú pre\nrozhodnutie o odvolaní podstatný význam, ktoré zostali sporné alebo na ktoré považuje odvolací súd za\nnevyhnutné dať odpoveď z hľadiska doplnenia dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie (II. ÚS 78/05).\n21. V reakcii na dovolacie argumenty žalobcu dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania\npodľa § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil podľa\npredstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je tento\nprípad. Žalobca preto neopodstatnene namietala, že mu odvolací súd nedostatočným a nepresvedčivým\nodôvodnením rozhodnutia znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n22. Dovolací súd nezistil porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.\nDovolanie podľa § 421 CSP\n23. Dovolateľ prípustnosť podaného dovolania vyvodzoval aj z ustanovenia § 421 CSP. V dovolaní však\nbližšie nešpecifikoval konkrétny dovolací dôvod.\n24. Z ustanovenia § 432 ods. 2 CSP vyplýva spôsob, akým má dovolateľ dovolací dôvod v prípade\ntvrdenej prípustnosti dovolania vyplývajúcej z § 421 CSP vymedziť. Ustanovenie § 432 ods. 2 CSP\nje nutné vykladať v spojení s ustanovením § 421 CSP zakladajúcim prípustnosť dovolania v prípade\nnesprávneho právneho posúdenia veci, čo znamená, že dovolateľ je povinný dovolací dôvod vymedziť\nnesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na zároveň, pri ktorej riešení sa odvolací súd buď odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, alebo je dovolacím\nsúdom rozhodovaná rozdielne.\n25. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu dovolateľ zastúpený kvalifikovaným právnym\nzástupcom (advokátom) nevymedzil uplatnený dovolací dôvod spočívajúci v tvrdenom nesprávnom\nprávnom posúdení veci odvolacím súdom spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 v spojení s § 421 CSP.\nDovolací súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania bola všeobecne vyvodzovaná z § 421 CSP\nbez konkretizovania a odôvodnenia konkrétneho dovolacieho dôvodu, ktoré sú uvedené v § 421 ods.\n1 jednotlivo pod písmenami a), b) alebo c). V predloženom dovolaní žalobca bližšie nešpecifikoval\nkonkrétny dovolací dôvod, pričom uviedol len všeobecne tvrdenie o nesprávnom právnom posúdení veci\nodvolacím súdom v súvislosti s posúdením prvého a druhého zákonného predpokladu zodpovednosti\nprávneho predchodcu žalovaných za škodu spôsobenú pri výkone advokácie. Dovolanie neobsahuje\nžiadnu explicitnú právnu otázku, od ktorej by záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ani neuvádza, či sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej judikatúry, alebo ide o otázku, ktorá nebola dovolateľom ani predtým\nriešená, prípadne je rozhodovaná rozdielne. Zo znenia dovolania je zrejmé, že dovolateľ sa sústreďuje\nna opis skutkových okolností, v ktorých podľa neho došlo k nesprávnemu konaniu právneho predchodcu\nžalovaných, a na tvrdenia o vzniku škody a príčinnej súvislosti.\n26. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods.\n1 písm. a) CSP, by mal dovolateľ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako\nju riešil odvolací súd, vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie\nprávnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a napokon\nuviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1\npísm. b) CSP, dovolateľ musí relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože zásadná právna\notázka nebola dovolacím súdom dosiaľ riešená, pričom dôvodom dovolania potom môže byť len otázka\nprávneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu, ako aj odôvodnenie\nprávneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ. Napokon v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z §\n421 ods. 1 písm. c) CSP, by mal konkretizovať rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých je daná právna\notázka rozhodovaná rozdielne. Len polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté\nspochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu\nprávnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a), b) a c) Civilného\nsporového poriadku.\n\n27. Pokiaľ dovolateľ vo svojom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú súdnu prax\ndovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, resp. neoznačí rozhodnutia\ndovolacieho súdu, ktoré právnu otázku posudzujú a rozhodujú rozdielne, dovolací súd nemôže svoje\nrozhodnutie založiť na domnienkach a predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktoré judikáty, stanoviská\nalebo rozhodnutia mal dovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže\npristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním\nriešil prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. V opačnom prípade by uskutočnil\ndovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne novej koncepcii právnej úpravy dovolania a\ndovolacieho konania zvolenej v Civilnom sporovom poriadku, ale aj konkrétne cieľu sledovanému\nustanovením § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku.\n28. Na základe uvedené dovolací súd uzatvára, že v prejednávanej veci dovolateľ dovolací dôvod\nvyvodzovaný z § 421 Civilného sporového poriadku nevymedzil spôsobom zodpovedajúcim vyššie\nuvedeným kritériám (vyplývajúcim z ustanovení § 432 až § 435 Civilného sporového poriadku).\n29. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou\nosobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa\n§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími\ndôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.\n30. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené odmietol dovolanie žalobcu podané na základe\ndovolacích dôvodov podľa § 420 písm. f) podľa § 447 písm. c) CSP a dovolanie podané podľa § 421\nCSP podľa § 447 písm. f) CSP.\n31. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/7/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bf2588ab-c1a1-4e2b-8f93-2b8c9c298973", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 259/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.259.2018.2"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "03abfb1d-44f3-4a37-8022-1309d3a21509:e0269b09-03eb-476e-b36a-3e7802e958c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/7/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/7/2023 z 16. 2. 2023", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/03abfb1d-44f3-4a37-8022-1309d3a21509:e0269b09-03eb-476e-b36a-3e7802e958c8"}, {"guid": "fe1eee8a-bce6-4c2e-b16f-302740552d86:10e71ed5-8ddf-4168-8b99-c363b7dd1620", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613206563.1", "spisova_znacka": "1Co/415/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Co/415/2014 z 15. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613206563.1"}], "citovane_v": []}