{"guid": "fe057b2f-f871-4698-8000-b5a4fae2d102:8ae903f4-4733-4766-b1d0-4e1246ab9b5c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2", "spisova_znacka": "6Cdo/61/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/61/2025 z 30. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2026, sp. zn. 6Cdo/61/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2", "identifikacne_cislo": "8019200310", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr.Ing. Mario Dubaň", "sudca_id": 141, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ing-mario-duban-141", "datum_vydania": "2026-06-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesformuluje skutkovú vetu (§ 215 CSP), teda jasne nevyjadrí, čo považuje za preukázané, odvolací súd nie je takto zisteným skutkovým stavom viazaný a nemôže absentujúce skutkové závery nahradiť vlastnými úvahami bez toho, aby dokazovanie zopakoval alebo doplnil; ak tak urobí, prekračuje rámec viazanosti skutkovými zisteniami podľa § 383 CSP. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP je aj také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd neuvedie úvahy, na základe ktorých dospel k svojim skutkovým záverom, alebo v ktorom tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a rovnako opomenutie vysporiadať sa podľa § 387 ods. 3 CSP s podstatnými odvolacími námietkami, ktoré by v prípade preukázania mohli viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre odvolateľa. Ak dovolací súd zistí vadu zmätočnosti, napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktorým bolo potvrdené jeho vylúčenie zo združenia ako kárne opatrenie za marenie objasnenia pytliactva v poľovnom revíri. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s odôvodnením, že členstvo žalobcu zaniklo aj neplatením členských príspevkov; odvolací súd tento záver označil za predčasný, rozsudok však potvrdil s tým, že iné skutkové okolnosti preukazujú závažné protiprávne konanie žalobcu a primeranosť sankcie. Dovolací súd uznal prípustnosť aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP: rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval vyhodnotenie vzájomne si odporujúcich výpovedí ani skutkovú vetu, takže odvolací súd nemal čo preskúmavať a napriek tomu bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania vychádzal zo skutkových záverov, ktoré súd prvej inštancie neurobil. Odvolací súd sa navyše nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozhodujúcich skutkových okolností ani s námietkou proti nepripusteniu zmeny žaloby, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a porušuje právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez posudzovania ďalších dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 CSP, ktoré dovolateľ vymedzil len formálne.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. c) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ae903f4-4733-4766-b1d0-4e1246ab9b5c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/61/2025\n8019200310\n30. 06. 2026\nJUDr. Mario Dubaň\nECLI:SK:NSSR:2026:8019200310.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu R. E., narodeného XX.. XXXX, T., ul. XX. januára\nXXX/XX, zastúpeného advokátom JUDr. Tiborom Bašistom, Poprad, Štefánikova 8, proti žalovanému\nPoľovnícke združenie Vysoké Tatry, Štrba, IČO: 35530219, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nčlenskej schôdze Poľovníckeho združenia Vysoké Tatry, Štrba z 19. februára 2016, vedenom na\nOkresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/22/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove z 24. septembra 2024 sp. zn. 1Co/53/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 24. septembra 2024 sp. zn. 1Co/53/2023\ne a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\nzrušuj\n\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie\") rozsudkom z 25. septembra 2023 sp. zn.\n20C/22/2020 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze\nPoľovníckeho združenia Vysoké Tatry, Štrba, z 19. februára 2016 č. OoKO1/2016 v spojení s\nrozhodnutím výboru tohto poľovníckeho združenia z 18. augusta 2015 č. 1/2015 a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Žalovanému priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vec právne\nposúdil podľa ustanovení § 2 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších\npredpisov, § 29 ods. 11, § 32 ods. 1, § 32 ods. 2, § 54 ods. 1, § 54 ods. 3 a § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009\nZ. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve\"), § 3 ods. 1,\nods. 2 a ods. 3 a § 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„OZ\") a § 137 a § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien\na doplnkov (ďalej len „CSP\"). Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného\npoľovníckeho združenia (ďalej len „PZ\"), nakoľko bolo prijaté v rozpore so zákonom. Výbor PZ ako\nvýkonný orgán združenia podľa § 9 ods. 1 písm. c) Stanov PZ na svojom zasadnutí 14. augusta 2015\nprerokoval porušenie členských povinností zo strany R. E.. Rozhodnutím č. 1/2015 mu uložil kárne\nopatrenie - vylúčenie z PZ, z dôvodu hrubého porušenia ustanovení § 1 ods. 2 a § 14 ods. 1 Stanov PZ,\nčl. III ods. 1 písm. d) a e) Domáceho poriadku PZ, ako aj § 29 ods. 2 písm. c), d), f), g) a h) zákona o\npoľovníctve, ktorého sa dopustil tým, že vedome maril oprávnený záujem PZ a jeho členov na objasnení\ntrestného činu pytliactva, ku ktorému došlo 14. júla 2015 okolo 21.00 hod. v lokalite Losy v poľovnom\nrevíri Štrba, a tým konal v rozpore so záujmami združenia. Členská schôdza následne na zasadnutiach\n5. februára 2016 a 19. februára 2016 prerokovala žalobcovo odvolanie proti kárnemu opatreniu a v\ncelom rozsahu ho zamietla.\n1.1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nemal naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení, pretože takéto určenie by nijako nezmenilo postavenie žalobcu; argumentoval\ntým, že ani v prípade úspechu žaloby by sa nestal členom poľovníckeho združenia, keďže jeho členstvo\nzaniklo aj z dôvodu neplatenia členských príspevkov. Vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca od\nroku 2015 neplatil členské príspevky na základe vlastného rozhodnutia, pričom o tomto zániku nebolo\n\ntreba osobitne rozhodovať. Povinnosť poľovníckeho združenia oznámiť členovi zánik jeho členstva bola\ndo stanov Slovenského poľovníckeho zväzu doplnená až od 01. júla 2017.\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd\" alebo „krajský súd\") na odvolanie žalobcu rozsudkom\nz 24. septembra 2024 sp. zn. 1Co/53/2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil\nvecnou správnosťou prvoinštančného rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie vykonal vo veci\ndokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého aj v zásade správne zistil skutkový stav a vo veci\naj správne rozhodol, i keď nesúhlasil so všetkými závermi súdu uvedenými v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia. Nezistil však vady konania, ktoré by mohli mať za následok porušenia práva na spravodlivý\nproces alebo ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nemal ani pochybnosti o\nsprávnosti právneho posúdenia danej veci súdom prvej inštancie.\n2.1. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že 14. júla 2015 bol žalobca v poľovnom revíri\nžalovaného spolu so svedkom D. H., do knihy návštev poľovného revíru bol žalobca zapísaný v lokalite\nJ. a D. H. v lokalite S.. Dokazovanie ďalej preukázalo, že či by sa žalobca nachádzal v lokalite J.\nalebo v lokalite Losy, výstrel D. H., ktorým usmrtil diviaka, počul a musel počuť, čo však do knihy\nnávštev nezapísal, hoci mu táto povinnosť vyplývala z ustanovenia Čl. III ods. 1 písm. e) Domáceho\nporiadku PZ. Dokazovanie na súde prvej inštancie preukázalo aj to, že žalobca v lokalite Losy pomáhal\nD. H. pri odvoze uloveného diviaka pretože podľa svedkov vypočutých v konaní by D. H. nezvládol\nsám naložiť diviaka do auta. Z uvedeného mal odvolací súd za zrejmé, že žalobca porušil ustanovenie\nČl. III ods. 1 písm. e) a d) Domáceho poriadku PZ a ustanovenie § 1 ods. 3 a § 14 ods. 1) Stanov\nPZ, pretože neoznámil výstrel, ktorý počul v revíre. Takéto konanie bolo v rozpore s povinnosťou\nčlena poľovníckeho združenia pôsobiť na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie\ngenofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva a poľovníckou etikou zakotvenou v Etickom\nkódexe a Poľovníckom poriadku SPK a ustanovením § 14 Stanov PZ, podľa ktorého úlohou PZ je\nplánovitý chov, zušľachťovanie, ochrana a lov zvery v poľovnom revíri, vrátane ochrany životného\nprostredia zvery. Takéto konanie žalobcu súviselo aj s povinnosťami stanovenými v § 29 ods. 11 zákona\no poľovníctve pre členov poľovníckej stráže, ktorým bol aj on, a to rešpektovať pri každej svojej činnosti\na pobyte v poľovnom revíri povinnosti uvedené v tejto úprave.\n2.2. Odvolací súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že jeho konanie ako člena poľovníckej stráže mohlo\nbyť sankcionované len v priestupkovom konaní. Výbor PZ ani členská schôdza PZ nerozhodovali ako\npriestupkové orgány, ale ako orgány správy poľovníckej činnosti. Ich záver, že žalobca porušil povinnosti\nstanovené zákonom o poľovníctve a že toto porušenie je dôvodom na jeho vylúčenie zo združenia, bol\npodľa odvolacieho súdu formulovaný dostatočne konkrétne a zohľadňoval závažnosť konania žalobcu.\nUložená sankcia bola preto primeraná a riadne odôvodnená. Odvolací súd vychádzal najmä z výpovedí\nsvedkov J., Ing. X. a D. H.. Podľa výpovede D. H. sa žalobca nachádzal v lokalite J., a preto nemohol\npočuť výstrel, ktorým došlo k pytliactvu zo strany D. H., tomu však odvolací súd neuveril. Za významné\npovažoval aj to, že žalobca pri prvotnom vyšetrovaní nepoprel tvrdenia týkajúce sa udalosti z 14. júla\n2015 v revíri. Svedkovia vypočutí pred súdom prvej inštancie označili jeho konanie ako „nevyvinenie sa\"\nz udalostí, čo vysvetlili tým, že žalobca na otázky členov výboru adekvátne nereagoval a zistenia výboru\nzásadným spôsobom nevyvrátil. Odvolací súd zdôraznil, že žalobca ako člen poľovníckeho združenia\nmal povinnosť riadne objasniť okolnosti týkajúce sa podozrenia, že na danú udalosť nereagoval v súlade\ns predpismi a správne.\n2.3. Odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný; obsahuje\ndostatočné skutkové zistenia týkajúce sa udalosti zo 14. júla 2015, ktoré sú vyvodené z výpovedí\nsvedkov, ako aj závery, ku ktorým dospeli výbor PZ a členská schôdza PZ vrátane právnej kvalifikácie\nkonania žalobcu a jeho závažnosti. Nestotožnil sa ale so záverom, že žalobcovi zaniklo členstvo v\npoľovníckom združení z dôvodu neplatenia členských príspevkov. Konštatoval, že hoci podľa § 5 ods.\n4 písm. f) Stanov PZ nezaplatením riadnych alebo účelových členských príspevkov v stanovenej lehote\nčlenstvo zaniká, odvolací súd tento záver hodnotil ako predčasný. Žalobca na pojednávaní konanom 06.\nseptembra 2023 (č. l. 283 a nasl. spisu) síce pripustil, že okrem prvotného príspevku členské príspevky\nneplatil, avšak podľa odvolacieho súdu nebol skutkový stav v tejto časti dostatočne zistený. Nebola\npreukázaná konkrétna výška nezaplatených príspevkov, ich splatnosť, prípadná výzva na zaplatenie ani\nto, či žalobca o tejto povinnosti vedel. Samotné konštatovanie, že stanovy takúto povinnosť ukladajú,\nspolu s priznaním žalobcu, že príspevky neplatil, podľa odvolacieho súdu nepostačuje na aplikáciu\n\n§ 5 ods. 4 písm. f) Stanov PZ. Bez špecifikácie výšky príspevkov, lehôt ich splatnosti a preukázania\nvedomosti žalobcu o tejto povinnosti nemožno vyvodiť zánik členstva priamo zo stanov. Ostatné\nskutkové okolnosti ktoré tvorili základ rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia však podľa názoru\nodvolacieho súdu preukazujú, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania závažnej intenzity a uložená\nsankcia je primeraná. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby\nza vecne správne. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ\") dovolanie, ktorého prípustnosť a\ndôvodnosť vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP.\nRozsudok odvolacieho súdu je prekvapivý a nezákonný, pretože potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\nz odlišných dôvodov ako boli dôvody uvádzané v odôvodnení prvoinštančného rozsudku. Súd prvej\ninštancie sa podľa dovolateľa nezaoberal samotnou podstatou sporu a rozhodnutie založil len na tom,\nže neplatil členské príspevky po vylúčení zo združenia. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia\nveci súd prvej inštancie nepripustil jeho návrh na zmenu petitu zo 04. septembra 2023, čím opätovne\npochybil, a založil jeho absolútnu nezákonnosť. Odvolací súd síce uznal, že jeho argumenty o členských\npríspevkoch sú pravdivé, čím spochybnil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, no namiesto toho použil\nnové dôvody, proti ktorým sa žalobca nemohol brániť a ktoré nevyplývali z dokazovania vykonaného\npred súdom prvej inštancie.\n3.1. Odvolaciemu súdu vyčítal arbitrárnosť v hodnotení dôkazov, nepreskúmateľnosť odôvodnenia\nrozsudku pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Súdy nižších inštancií sa nevysporiadali s\ntvrdeniami uvedenými v žalobe. Odvolací súd bez akéhokoľvek priameho alebo objektívneho dôkazu\ndospel k záveru, že žalobca počul výstrel a pomáhal s odvozom ulovenej zveri, keďže svedoX. ju\nvraj nemohol naložiť sám pre jej váhu a svoju fyzickú kondíciu. Dovolateľ spochybnil aj správnosť\nprávneho posúdenia veci odvolacím súdom, podľa ktorého bolo úlohou žalobcu „vyviňovať sa\", čím\nobrátil dôkazné bremeno. Namiesto toho, aby žalovaný dokazoval jeho vinu, mal on dokazovať svoju\nnevinu. Zo zápisnice o pojednávaní zo 06. septembra 2023 mal za zrejmé, že súd prvej inštancie\nnevyhlásil dokazovanie za skončené. Týmto postupom znemožnil žalobcovi uplatniť jeho procesné práva\nv rozsahu, ktorý už predstavuje porušenie práva na spravodlivý proces.\n4. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§\n427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo\nnapadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,\nže dovolanie treba odmietnuť.\n5. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon\npripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia\nodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421\nCSP.\n6. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces.\n7. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\n8. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).\n9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ\n\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).\n10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP, je (procesnou)\npovinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v\nspojení s § 431 ods. 1 a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie\nnad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.\n11. Žalobca prípustnosť dovolania vo veci vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f) CSP z dôvodov\nnedostatočného odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií a arbitrárneho hodnotenia dôkazov.\n12. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018,\nbod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá\nrozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola\núčastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na\nprávny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi\nv dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov a iné).\n13. Právo na spravodlivý proces je naplnené aj tým, že súdy po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení\nzistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové\na právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov,\nktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04). K porušeniu tohto práva\ntak môže dôjsť aj tým, že zistenie skutkového stavu je prima facie natoľko chybné (svojvoľné), že by k\nnemu súd pri rešpektovaní základných zásad hodnotenia vykonaných dôkazov nemohol nikdy dospieť ide o tzv. extrémny rozpor medzi vykonanými dôkazmi a z nich urobenými skutkovými zisteniami (porov.\nI. ÚS 6/2018), alebo tým, že prijaté právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými\nzisteniami resp. že z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú (porov. I.\nÚS 243/07). Zároveň je potrebné dodať, že nesprávne zistenie skutkového stavu veci má totiž, ak súd\naplikuje dôkladne hmotné právo, vždy vplyv na nesprávne právne posúdenie skutku, a preto takéto\nchybné rozhodnutie súdu súčasne spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci (porov. I. ÚS 6/2018,\n4Cdo/88/2019).\n14. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd\") tiež vyplýva,\nže preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia dôkazov je súčasťou\nposudzovania práva na spravodlivý proces. V tomto kontexte je preto hodnotenie dôkazov\npreskúmateľné. V opačnom prípade by skutkové závery ostali nedotknuteľné tak, ako ich uzavrel\nodvolací súd. Podľa ústavného súdu zásada viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že\nnajvyšší súd je viazaný takou interpretáciou dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú účelovo\nvytvorenú domnienku, ktorej jediným cieľom je vylúčiť danosť nároku. Rovnako túto zásadu nemožno\ninterpretovať ako nemožnosť najvyššieho súdu reagovať na zjavný, ničím neodôvodnený, a preto\narbitrárny skutkový omyl. Preto najvyšší súd má právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko\nmimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným postupom\nsúdu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo podľa čl. 6 ods.\n1 Dohovoru (pozri III. ÚS 104/2022).\n15. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nvyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými\nskutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a\n\nrelevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa\nmusí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).\n16. Porušením práva na spravodlivý proces je teda aj stav, kedy v hodnotení skutkových záverov\nabsentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli najavo, eventuálne pokiaľ boli stranami sporu namietané,\nale odvolací súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností právne\nnezhodnotil bez toho, že by zhodnotil ich irelevantnosť či bezvýznamnosť. Pokiaľ takto odvolací súd\npostupoval, dopustil sa svojvôle zakázanej preň v čl. 2 ods. 2 ústavy, čím založil nepreskúmateľnosť ním\nvydaného rozhodnutia a spravidla tak aj jeho protiústavnosť (4Cdo/102/2017, 4Cdo/120/2019).\n17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zamietol žalobu pre záver o nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení vyplývajúci z toho, že pokiaľ členstvo žalobcu v PZ zaniklo\nnezaplatením členských príspevkov, ani prípadné vyhovenie žalobe by nemohlo zmeniť jeho postavenie\na nemohol by sa opäť stať členom PZ. Odvolací súd súhlasil s právnym posúdením žaloby ako\nprocesne neprípustnej, keď uviedol: „Takýto záver súdu prvej inštancie je predčasný, vydaný na základe\nnedostatočne zisteného skutkového stavu, kde nie je zrejmá výška členských príspevkov, ktoré neboli\nzaplatené, ich splatnosť, eventuálna výzva alebo vedomosť žalobcu o týchto príspevkoch a nestačí len\npúhe konštatovanie, že stanovy takúto povinnosť zakotvujú a priznanie žalobcu, že členské príspevky\nneplatil. Takéto zistenie nemá náležitú relevanciu vo vzťahu k záverom o potrebe aplikácie § 5 ods. 4\npísm. f) stanov žalovaného v podobe zániku členstva žalobcu (a akéhokoľvek iného člena predmetného\npoľovníckeho združenia) priamo zo stanov na základe nezaplatenia riadnych alebo účelových členských\npríspevkov bez špecifikácie týchto príspevkov, ich výšky a lehôt, v ktorých mali byť zaplatené\".\n18. Následne v bode 93. odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatoval, že „[v] zmysle vyššie\nuvedeného však iné skutkové okolnosti, ktoré boli správne zistené žalovaným a premietnuté do\nrozhodnutí o uložení kárneho opatrenia, potvrdzujú, že protiprávneho konania závažnej intenzity sa\nžalobca dopustil. Uložená sankcia je adekvátna, a preto správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ\njeho žalobu zamietol\".\n19. Z uvedeného je zrejmé, že - hoci odvolací súd v bode 59. uviedol, že súd prvej inštancie vykonal\nvo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého v zásade správne zistil skutkový stav rozhodnutie založil na tom, že žalovaný správne zistil podstatné skutkové okolnosti, ktoré sa následne\nstali základom pre uloženie kárneho opatrenia žalobcovi.\n20. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie síce vyplývajú zistenia z jednotlivých vykonaných\ndôkazov, avšak chýba v ňom kvalitatívne vyhodnotenie vzájomne si odporujúcich záverov týkajúcich\nsa toho, či žalobca počul výstrel D. a či mu pomáhal naložiť uloveného diviaka. Rozsudok súdu prvej\ninštancie neobsahuje hodnotenie výpovedí jednotlivých aktérov udalosti v súvislosti s výpoveďami\nostatných členov združenia, ktorí boli v konaní vypočutí. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, ako sa\ntieto výpovede navzájom dopĺňajú alebo si odporujú, a nevyvodil z nich žiadny ucelený skutkový záver.\n21. Pritom práve tieto skutočnosti mali tvoriť skutkový základ pre jeho vylúčenie z poľovníckeho\nzdruženia. Hodno zdôrazniť, že súd prvej inštancie tieto dôkazy (jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti)\nopomenul zhodnotiť preto, lebo podstata jeho rozhodnutia spočíva na závere o nedostatku naliehavého\nprávneho záujmu, keďže žalobcovi podľa jeho názoru členstvo v PZ už zaniklo nezaplatením členského\npríspevku. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neuviedol svoje skutkové zistenia v podobe\njasnej a jednoznačnej skutkovej vety, teda nevyjadril, čo presne považoval za preukázané; odvolací súd\nnemohol byť z tohto dôvodu takto zisteným skutkovým stavom viazaný (§ 383 CSP).\n22. V kontexte uvedeného je namieste vytknúť odvolaciemu súdu skutočnosť, že nevykonal vlastné\ndokazovanie, keď dokazovanie ani nezopakoval, ani nedoplnil. Dovolací súd opätovne zdôrazňuje, že\nzásady spravodlivého procesu vyžadujú, aby skutkové zistenia súdu a z nich vyvodené skutkové závery\nboli riadne, dostatočne a logicky odôvodnené. Skutkové závery, na ktorých je rozhodnutie založené,\nmusia mať jasnú logickú oporu vo vykonaných dôkazoch. Preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)\nje potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci, do tzv. skutkovej vety podľa § 215 CSP, ktorá\nstručne a výstižne vyjadruje rozhodujúci skutkový stav a tvorí základ pre jeho právne posúdenie.\n\n23. Ak súd prvej inštancie nesformuluje skutkovú vetu, teda nevyjadrí, čo presne považuje za dokázané,\nodvolací súd nemá k čomu viazať svoje preskúmanie. V takom prípade nemôže posúdiť, či právna\nkvalifikácia zodpovedá skutku, nemôže posúdiť, či dokazovanie bolo úplné, a preto ani nemôže potvrdiť\nani zmeniť rozhodnutie bez doplnenia skutkových zistení.\n24. Z uvedeného možno rezumovať najmä to, že odvolací súd sa riadnym a preskúmateľným spôsobom\nnevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa týkali (pre prejednávanú vec) rozhodujúcich\nskutkových okolností. Žalobca už v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane poukazoval na svoje\ntvrdenia a na výpoveď svedka D. H. o tom, kde sa nachádzal v čase incidentu, pri ktorom D. H.\nprotiprávne ulovil diviaka, ako aj na to, či počul výstrel. Súd prvej inštancie sa týmito tvrdeniami vôbec\nnezaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akých dôvodov ich nepovažoval za pravdivé,\nvierohodné alebo právne významné. Takýto postup je v rozpore s požiadavkou na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu. Odvolací súd síce v bodoch\n84. až 89. svojho rozhodnutia uviedol, že dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie preukázalo,\nže žalobca sa 14. júla 2015 nachádzal v poľovnom revíri žalovaného a že musel počuť výstrel, ktorým\nD. H. usmrtil diviaka, bez ohľadu na to, či sa nachádzal v lokalite Močidlo alebo Losy. Ďalej konštatoval,\nže dokazovanie preukázalo aj to, že žalobca sa v skutočnosti nachádzal v lokalite Losy, kde došlo k\npytliactvu, a že pomáhal D. s odvozom ulovenej zveri, keďže z výpovedí svedkov vypočutých pred súdom\nprvej inštancie podľa jeho názoru nepochybne vyplýva, že D. H. vzhľadom na svoj nepriaznivý fyzický\nstav nebol schopný sám naložiť diviaka do motorového vozidla. Takéto skutkové závery však (ako už bolo\nuvedené v bode 22.) súd prvej inštancie neurobil. Odvolací súd preto vychádzal zo skutkového stavu,\nktorý nemal oporu v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, a tým prekročil rámec viazanosti\nskutkovými zisteniami podľa § 383 CSP. Takýto postup je v rozpore so zásadou, že odvolací súd\nnemôže nahrádzať absentujúce skutkové závery súdu prvej inštancie vlastnými úvahami bez toho, aby\ndokazovanie zopakoval alebo doplnil.\n25. Okrem toho, žalobca uvedené skutočnosti výslovne namietal aj v podanom odvolaní, a preto bol\nodvolací súd povinný sa s podstatnými tvrdeniami v odvolaní riadnym a preskúmateľným spôsobom\nvysporiadať v zmysle § 387 ods. 3 CSP. Za podstatný argument je potrebné považovať taký argument,\nktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou, a zároveň je takej povahy, že v\nprípade jeho preukázania a to, či už samostatne alebo v spojení s ostatnými okolnosťami, môže viesť\nk priaznivejšiemu rozhodnutiu pre odvolateľa. Odvolací súd však tieto tvrdenia žalobcu opomenul, hoci\nspĺňali kritériá podstatnosti a bolo jeho povinnosťou sa s nimi vyporiadať spôsobom zodpovedajúcim\npožiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Rovnako sa odvolací súd vôbec nevyporiadal ani s\nnámietkami žalobcu proti nepripusteniu zmeny žaloby súdom prvej inštancie, ktorý sám posúdil žalobu\nako určovaciu a vzhľadom na závery o nedostatku naliehavého právneho záujmu rozhodoval fakticky\no tom, či žalobca je členom PZ.\n26. Odvolací súd teda neposkytol dovolateľovi náležitú a zrozumiteľnú odpoveď na jeho podstatné\nnámietky uvedené v odvolaní. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť pritom aj\ndostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho\nsúdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP v spojení s § 393 ods. 2 CSP, je\nnepreskúmateľné. Takéto (arbitrárne) rozhodnutie súdu odníma strane sporu možnosť uskutočňovať\nprocesné práva a v konečnom dôsledku porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces (čo zakladá\nvadu konania podľa § 431 ods. 1 CSP v spojení s § 420 písm. f) CSP), pretože jej upiera možnosť\nnáležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov; tak\nako tomu bolo v prejednávanom prípade.\n27. Z uvedených dôvodov je dovolanie žalobcu procesne prípustné podľa § 420 písm. f) CSP. Dovolací\nsúd zároveň dospel k záveru, že dovolateľ dôvodne namieta procesnú vadu zmätočnosti, keďže\nnesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu mu bolo znemožnené uplatniť jeho procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Nesprávnym procesným postupom\nv zmysle § 420 písm. f) CSP je totiž aj také odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorého dôjde\nk porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, najmä ak súd neuvádza úvahy, na základe ktorých\ndospel k svojim skutkovým záverom, alebo ak tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n28. Ak v konaní dôjde k procesnej vade zmätočnosti, ktorá strane znemožní realizáciu jej procesných\noprávnení, dovolací súd je povinný napadnuté rozhodnutie zrušiť bez toho, aby sa zaoberal správnosťou\n\nprávnych záverov, na ktorých zrušované rozhodnutie spočíva (porov. 2Cdo/5/2018, 3Cdo/146/2018,\n4Cdo/69/2021, 8Cdo/70/2017). Z uvedeného dôvodu dovolací súd ani v tomto prípade neposudzoval\ndovolanie z hľadiska ďalších uplatnených námietok a nehodnotil ich opodstatnenosť vo vzťahu k\ndovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. c) CSP, keďže dovolateľ tieto dôvody\nvymedzil iba formálnym odkazom na zákonné predpoklady ich prípustnosti.\n29. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací\nsúd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí\n(§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP).\n30. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na\nďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453\nods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nsúd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze poľovníckeho združenia, ktorým bolo potvrdené jeho vylúčenie zo združenia ako kárne opatrenie za marenie objasnenia pytliactva v poľovnom revíri. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s odôvodnením, že členstvo žalobcu zaniklo aj neplatením členských príspevkov; odvolací súd tento záver označil za predčasný, rozsudok však potvrdil s tým, že iné skutkové okolnosti preukazujú závažné protiprávne konanie žalobcu a primeranosť sankcie. Dovolací súd uznal prípustnosť aj dôvodnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP: rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval vyhodnotenie vzájomne si odporujúcich výpovedí ani skutkovú vetu, takže odvolací súd nemal čo preskúmavať a napriek tomu bez zopakovania alebo doplnenia dokazovania vychádzal zo skutkových záverov, ktoré súd prvej inštancie neurobil. Odvolací súd sa navyše nevysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa rozhodujúcich skutkových okolností ani s námietkou proti nepripusteniu zmeny žaloby, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a porušuje právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez posudzovania ďalších dovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 CSP, ktoré dovolateľ vymedzil len formálne.", "pravna_veta": "Ak súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nesformuluje skutkovú vetu (§ 215 CSP), teda jasne nevyjadrí, čo považuje za preukázané, odvolací súd nie je takto zisteným skutkovým stavom viazaný a nemôže absentujúce skutkové závery nahradiť vlastnými úvahami bez toho, aby dokazovanie zopakoval alebo doplnil; ak tak urobí, prekračuje rámec viazanosti skutkovými zisteniami podľa § 383 CSP. Nesprávnym procesným postupom v zmysle § 420 písm. f) CSP je aj také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd neuvedie úvahy, na základe ktorých dospel k svojim skutkovým záverom, alebo v ktorom tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a rovnako opomenutie vysporiadať sa podľa § 387 ods. 3 CSP s podstatnými odvolacími námietkami, ktoré by v prípade preukázania mohli viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu pre odvolateľa. Ak dovolací súd zistí vadu zmätočnosti, napadnuté rozhodnutie zruší bez toho, aby sa zaoberal správnosťou právnych záverov, na ktorých spočíva.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. f) CSP", "§ 215 CSP", "§ 383 CSP", "§ 387 ods. 3 CSP", "§ 220 ods. 2 CSP", "§ 393 ods. 2 CSP", "§ 449 ods. 1 CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "klucove_pojmy": ["prípustnosť dovolania", "vada zmätočnosti", "právo na spravodlivý proces", "skutková veta", "viazanosť skutkovým stavom", "odôvodnenie rozhodnutia", "nepreskúmateľnosť rozhodnutia", "vylúčenie z poľovníckeho združenia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:337464e2-eff5-4217-aca1-080a42761451", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2022 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.104.2022.2"}, {"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 243/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 z 19. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-19", "citacie_n": 2317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:51cdde3d-6670-4d53-b73d-aa8f713a22a9"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}], "citovane_v": []}