{"guid": "43c662b1-1903-42a2-a52e-102e36a7e083:e983aaa1-9e05-4612-8182-51de73456735", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1", "spisova_znacka": "1Cdo/171/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/171/2024 z 28. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 1Cdo/171/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1", "identifikacne_cislo": "8121210461", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": "Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 230 CSP) je vymedzená totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania; o tú istú vec ide len vtedy, ak sa opätovne koná o tom istom nároku opierajúcom sa o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, nie je totožná so skoršou žalobou o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti priamo v prospech žalobcu. O prekážku rozsúdenej veci nejde ani vtedy, ak bola skoršia určovacia žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu alebo vecnej legitimácie bez záväzného posúdenia existencie právneho vzťahu; úvahy súdu vyslovené nad tento rámec (obiter dictum) nemajú kasačnú ani precedenčnú záväznosť.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia, že sporný pozemok patrí do dedičstva po jeho otcovi, ktorý ho nadobudol povojnovým výmerom o vlastníctve pôdy; súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli a následné prevody a dobrovoľnú dražbu posúdili ako absolútne neplatné pre rozpor so zásadou nemo plus iuris. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. d) CSP namietala prekážku rozsúdenej veci, keďže v skoršom konaní medzi tými istými stranami bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu k tým istým nehnuteľnostiam. Dovolací súd sa stotožnil so závermi nižších súdov, že predmet konania nie je totožný, lebo skôr išlo o určenie vlastníctva priamo v prospech žalobcu, teraz o určenie rozsahu dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Navyše skoršia žaloba bola zamietnutá výlučne pre nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu bez meritórneho posúdenia, pričom zamietnutie určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje jej vecný prieskum a prípadné úvahy súdu o nadobúdacom titule boli len obiter dictum bez záväznosti. Dovolanie preto odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-477", "nazov": "§ 477 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-477", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-477"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-477"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e983aaa1-9e05-4612-8182-51de73456735", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Cdo/171/2024\n8121210461\n28. 04. 2026\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2026:8121210461.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Ing. K. G., narodeného XX. C. XXXX, D., R. XX,\nzastúpeného advokátom JUDr. Marošom Piľom, MPA, Bratislava, Podzahradná 2, proti žalovanej Mgr.\nK. F., rod. F., narodenej XX. G. XXXX, D., A. XX, zastúpenej advokátom Mgr. Marcelom Kandrikom,\nPrešov, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s prísl., vednom na Okresnom\nsúde Prešov pod sp. zn. 11C/93/2021, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove\nz 22. mája 2024 sp. zn. 2Co/36/2022-222, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov (ďalej aj „ súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 06. apríla 2022 č.k.:\n11C/93/2021-144 určil, že novovytvorená parcela CKN XX/XX - ostatná plocha o výmere 3467 m2\nznázornená na Geometrickom pláne PROGRESU GEO s.r.o. č. XXXXXXXX - XX/XXXX úradne\novereného 27. 06. 2016, ktorá vznikla z parcely CKN XX/X o výmere 5 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú.\nH. a z časti parciel CKN XX/X o celkovej výmere 867 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. H., z ktorej sa pre\nnovovytvorenú parcelu vyčleňuje 729 m2, z časti parcely CKN XX/X o celkovej výmere 872 m2 zapísanej\nna LV č. XXX, k.ú. H., z ktorej sa pre novovytvorenú parcelu vyčleňuje 755 m2, z časti parcely CKN XX/\nX o celkovej výmere 872 m2, z ktorej sa pre novovytvorenú parcelu vyčleňuje 784 m2, z časti parcely\nCKN XX/XX o celkovej výmere 872 m2 zapísanej na LV č. XXX, k.ú. H., z ktorej sa pre novovytvorenú\nparcelu vyčleňuje 819 m2 a z časti parcely CKN XX/XX o celkovej výmere 387 m2 zapísanej na LV č.\nXXX, k.ú. H., z ktorej sa pre novovytvorenú parcelu vyčleňuje 375 m2 patrí do dedičstva po nebohom\nC. G., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%.\n1.1. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetom konania sa stala\nnovovytvorená parcela CKN XX/XX nachádzajúca sa v kat. úz. H., vytvorená pod geometrického plánu\nz časti iných parciel s tým, že táto novovytvorená parcela bola súčasťou pôvodnej mpč. XXX/XX,\nkat. úz. H.. Súd zaoberajúc sa námietkou žalovanej vo vzťahu k prekážke právoplatne rozsúdenej\nveci v spore, ktorý bol vedený na OS Prešov pod sp. zn. 13C/306/2004 dospel k záveru, že nebola\nopodstatnená, keď v tomto predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva síce k tým istým\nnehnuteľnostiam, ale priamo v prospech žalobcu, pričom v tomto spore ide o určenie rozsahu dedičstva\nvo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi. Navyše v predchádzajúcom spore došlo k zamietnutiu žaloby\nz dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a absencie jeho naliehavého právneho záujmu\nna určovacej žalobe, teda súd záväzne neposúdil vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu a aj\nkeď súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sa zaoberal aj týmto posúdením, toto uviedol len pre\núplnosť a teda navyše.\n1.2. Súd dospel k záveru o vlastníctve sporného pozemku otcom žalobcu. Nebolo preukázané, že by sa\nním stalo Mesto Prešov, resp. českoslovesnký štát. Žalovaná to napokon ani netvrdila a nespochybnila\n\ntoto skutkové tvrdenie uvedené v žalobe. Uvedenému nasvedčuje aj vyjadrenie zástupcu Mesta Prešov\nv predchádzajúcom spore, ktorý na pojednávaní v novembri 2005 uznal vlastnícke právo žalobcu a\naj 18. 01. 2006 uviedol, že všetko speje k mimosúdnej dohode. Všetky ďalšie prevody vlastníckeho\npráva - kúpna zmluva, ktorou Mesto Prešov predalo sporné pozemky 1. tenisovému klubu Prešov, ktorý\nnesplnil svoj zmluvný záväzok vysporiadania s vlastníkmi pozemkov, ale následne ich daroval žalovanej,\nsú absolútne neplatné. Prevádzajúci týchto zmlúv neboli vlastníkom prevádzaného sporného pozemku,\npreto sú tieto zmluvy absolútne neplatné pre rozpor s § 39 OZ, keďže boli uzavreté v rozpore so zásadou\n„nemo plus iuris“. V rozpore s touto zásadou bola realizovaná aj následná dražba na návrh žalovanej,\nhoci nebola vlastníkom dražených pozemkov, teda nemohla byť navrhovateľom dražby podľa § 7 ods.\n1 zákona č. 527/2002 Z.z. a vzhľadom na vyššie uvedené právne závery vyplývajúce predovšetkým z\nuznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo/20/2011, vydražiteľ - DOBRO s.r.o. sa nemohla stať ich vlastníkom na\núkor skutočného vlastníka - otca žalobcu, a preto následne nemohla tieto pozemky ani platne previesť\nznovu na žalovanú. Žalobu považoval súd prvej inštancie za dôvodnú a mal aj za preukázanú existenciu\nnaliehavého právneho záujmu na takomto určení podľa § 137 písm. c) CSP. O trovách konania rozhodol\npodľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že nezistil žiaden dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.\n2. Krajský súd v Prešove ( ďalej aj „odvolací súd“ ) rozsudkom z 22. mája 2024 sp. zn. 2Co/36/2022-222\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu\n100%.\n2.1. K odvolacej námietke žalovaného ohľadne res iudicata sa vyjadril nasledovne:\n23. V konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/306/2004 žalobca podal dňa 22. 12. 2004 žalobu\nproti Mestu Prešov o vydanie nehnuteľnosti - časti parcely KN XXX/XX vo výmere 3086 m2, ktorá\nbola súčasťou parcely 11/1 a 11/2, zapísaných na LV č. X, kat. úz. H., argumentujúc tým, že túto\nnehnuteľnosť vlastnil jeho otec na základe Výmeru o vlastníctve pôdy z 18. 03. 1948, žalobca je jeho\nprávnym nástupcom a túto nehnuteľnosť zdedil. Uvádzal, že vlastníctvo k tejto nehnuteľnosti neprešlo\nna bývalý československý štát, v dôsledku čoho sa jej vlastníkom nestalo ani Mesto Prešov. V uvedenom\nkonaní Mesto Prešov na nariadených pojednávaniach deklarovalo záujem o dohodu so žalobcom,\navšak následne kúpnou zmluvou z 15.02.2006 odpredalo pozemky, vrátane tých, ktoré boli predmetom\nuvádzaného konania, 1. tenisovému klubu Prešov. V dôsledku ďalších prevodov v priebehu konania\ndošlo k zámene žalovanej strany na 1. tenisový klub Prešov, následne na žalovanú Mgr. K. F. (darovacia\nzmluva z 21. 12. 2006) a neskôr na spoločnosť DOBRO, s.r.o., Prešov (dobrovoľná dražba uskutočnená\nna návrh žalovanej dňa 17. 09. 2007). Uznesením z 29. 10. 2013 č.k. 13C/306/2004-432 Okresný\nsúd Prešov pripustil do konania vstup ďalšieho žalovaného a to opäť Mgr. K. F. a rozhodol v poradí\ndruhým rozsudkom dňa 30. 06. 2016 tak, že žalobu voči žalovaným spoločnosti DOBRO, s.r.o. a Mgr.\nK. F. zamietol. Išlo o žalobu o vydanie pozemku - parcely CKN XX/XX vo výmere 3467 m2, kat. úz.\nH. a určenie, že priamo žalobca je jej výlučným vlastníkom (zmena žaloby pripustená na pojednávaní\nkonanom dňa 30. 06. 2016). Takto podaná žaloba bola zamietnutá v dôsledku absencie naliehavého\nprávneho záujmu na určení, že žalobca je vlastníkom tejto nehnuteľnosti a pre nedostatok vecnej aktívnej\nlegitimácie žalobcu na žiadanom určení, keďže žalobca po svojom právnom predchodcovi sporný\npozemok nededil, predmetom dedenia bola len časť pozemku, ktorý patril jeho otcovi, keďže žalobca\nnadobudol dedením len parcelu vo výmere 2853 m2 v extraviláne a teda mimo sporných pozemkov. Súdy\npoukázali na to, že nie je možné obchádzať zákonný postup pri prejednaní dedičstva, a to aj v prípade,\nak žalobca je jediný dedič po poručiteľovi. Súd prvej inštancie sa vtedy pre úplnosť vyjadroval aj k tomu,\nže z Výmeru o vlastníctve pôdy nevyplýva vlastnícke právo právneho predchodcu žalobcu. Označenie\nprídelcu mal za neurčité s tým, že nemožno z neho vyvodiť, že ide o sporný pozemok, vo výmere\nje ako prídelca označený C. G., poukazoval na možné vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti\nMestom Prešov s tým, že titulom pre dobromyseľnosť držby je delimitačný protokol a že pokiaľ dražba\nnebola zákonným spôsobom zrušená alebo určená za neplatnú, uvedené vedie k absolútnemu zániku\nvlastníctva predchádzajúceho vlastníka. Tento rozsudok odvolací súd potvrdil rozsudkom Krajského\nsúdu v Prešove č.k. 17Co/80/2017-607 z 11. 07. 2017. Odvolací súd rozsudok potvrdil na tom skutkovom\na právnom základe, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a svoju vecnú legitimáciu v\nspore. Zdôrazňoval, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva a jej vydania,\nje nehnuteľnosťou, ktorá nebola dedičsky prejednaná po jeho právnom predchodcovi, otcovi a aj keď\nje univerzálnym dedičom, musí táto nehnuteľnosť byť prejednaná v dedičskom konaní. Až potom sa\nmôže žalobca domáhať svojich nárokov ako prípadný vlastník. Zároveň uviedol, že pokiaľ prvoinštančný\nsúd hodnotil správnosť prídelovej listiny, resp. ju preskúmaval, ide v tejto súvislosti len o podporné\nstanovisko, keďže základom pre zamietnutie žaloby bola nedostatočná vecná legitimácia a naliehavý\nprávny záujem na žiadanom určení zo strany žalobcu.\n\n24. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že v predchádzajúcom spore\n(OS Prešov sp. zn. 13C/306/2004) predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k totožným\nnehnuteľnostiam, ale priamo v prospech žalobcu, avšak v prebiehajúcom konaní takýto predmet sporu\nnie je daný, keďže žalobca sa domáha určenia rozsahu dedičstva jeho právneho predchodcu, a\nteda určenia, že jeho právny predchodca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom danej nehnuteľnosti.\nNapriek totožnosti strán sporu tak nemožno vyhodnotiť, že by vzhľadom na uvedené bola splnená aj\npožiadavka totožnosti predmetu konania a už len z tohto dôvodu prejedaniu veci nebráni prekážka\nprávoplatne rozhodnutej spomínanej inej právnej veci. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne\nakcentoval, že k zamietnutiu žaloby v predchádzajúcom spore došlo výlučne z dôvodu nedostatku vecnej\naktívnej legitimácie žalobcu a s tým súvisiaceho nedostatku naliehavého právneho záujmu na takto\nkoncipovanej určovacej žalobe, keďže priamo žalobcovi nesvedčil žiadny titul nadobudnutia vlastníctva k\nnehnuteľnosti, ktorá mohla nanajvýš patriť do dedičstva po jeho právnom predchodcovi so zdôraznením,\nže súdne konanie nemôže nahrádzať konanie dedičské.\n25. Odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa existencie prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) tak\nopodstatnená nie je.“\n2.2. K veci samej odvolací súd uvádza, že že právny predchodca žalobcu, C. G., nadobudol vlastnícke\nprávo k nehnuteľnostiam v kat. úz. H., okrem iného išlo aj o nehnuteľnosť označenú v prídelovom\npláne VI č.X, parc. Č. H., roľa vo výmere 0,7912 ha, a to na základe Výmeru o vlastníctve pôdy\nzo dňa 18. 03. 1948 (vydaného podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR). Tento výmer je v zmysle\nzákona verejnou listinou a podkladom pre záznam vlastníctva do pozemkovej knihy. Prípadné rozdiely\nv priezvisku prídelca súd vyhodnotil ako zrejmé chyby v písaní, keďže totožnosť subjektu potvrdzuje\nnadväzný prídelový plán, prídelová listina z roku 1963 a potvrdenie o vyrovnaní prídelovej ceny. Ako\nprávoplatný správny akt požíva výmer prezumpciu správnosti a všeobecný súd nie je oprávnený skúmať\njeho vecnú správnosť (v súlade s judikatúrou NS SR, sp. zn. 4Cdo/123/2003). Vzhľadom na to, že\npredmetný výmer nebol nikdy zákonným spôsobom zrušený, súd ho považuje za platný nadobúdací\ntitul. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že prídelcom sporného pozemku bol otec žalobcu, jemu\npridelené pozemky zodpovedali parcele neskôr označenej ako EN XXX/XX (mpč. XXX/XX), kat. úz. H.\na tej zodpovedali, okrem už zdedených pozemkov (EKN XXX/XX - orná pôda vo výmere 2853 m2, LV\nč. XXX, kat. úz. H. a EKN XXX/XX - orná pôda o výmere 198 m2, LV č. XXXX, kat. úz. F.) aj sporné\nparcely zodpovedajúce novovytvorenej CKN XX/XX geometrickým plánom z 22. 06. 2016. Hoci sa v\npovojnových výmeroch nehnuteľnosti označovali podľa prídelových plánov a ich výmera sa mohla líšiť\nod pôvodného stavu, zápis na LV č. XXX potvrdzuje, že právny predchodca žalobcu bol na základe tohto\ntitulu riadne zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností EKN XXX/XX vo výmere 8011\nm2. Odvolací súd ďalej konštatoval, že pozemková kniha v rokoch do 01. 01. 1951 a do 01. 04. 1964\nnezodpovedala za presnosť výmery a jej chybný údaj nespôsoboval neúčinnosť prevodu. Rozhodujúca\nje identifikácia pozemku, ktorú v tomto prípade jednoznačne vykonal až geometrický plán z roku 2016.\nŽalobca nadobudol dedením po právnom predchodcovi v roku 2004 parcely KN XXX/XX, zapísaná na\nLV č. XXX, kat. úz. H., avšak už len vo výmere 2853 m2 (po oprave výmery príslušným katastrálnym\núradom vykonanej rozhodnutím Správy katastra D. zo 16. 02. 2004, bod 13. rozsudku) a tiež parcela KN\nXXX/XX - orná pôda vo výmere 197 m2, zapísaná na LV č. XXXX, kat. úz. F.. Hoci sa právny predchodca\nžalobcu stal vlastníkom parcely EKN XXX/XX na základe Výmeru o vlastníctve, časť tohto pozemku (KN\n11 -ihrisko o výmere 7945 m2) bola neskôr zapísaná pre štát bez uvedenia právneho dôvodu. Nebolo\npreukázané, že by pôvodný výmer bol zákonne zrušený. Toto ihrisko v H. bolo neskôr zapísané na\nLV č. X, kat. úz. H. ako parcela CKN XX/X - ostatná plocha o výmere 7192 m2 a v roku 1992 prešlo\ndelimitačnými protokolmi č. 10 a 11 z československého štátu na Mesto Prešov.Súd prvej inštancie\nsprávne skúmal, či Mesto Prešov ako subjekt odlišný od bývalého československého štátu, v dôsledku\nuvedeného postupu mohlo nadobudnúť vlastnícke právo k danej nehnuteľnosti vydržaním so začiatkom\nplynutia zákonom určenej 10-ročnej vydržacej lehoty od 15. 04. 1992. Za opodstatnenú odvolací súd\nnepovažoval ani námietku týkajúca sa nadobudnutia nehnuteľnosti dobrovoľnou dražbou konanou dňa\n17. 09. 2007 a teda v priebehu konania Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/306/04 spoločnosťou\nDOBRO, s.r.o. so sídlom v Prešove v čase, keď žalovanou sa stala Mgr. K. F., ktorú zastupoval JUDr. Ján\nGaraj, ktorý bol zároveň aj dražobníkom danej dobrovoľnej dražby. Odvolací súd nijako nespochybňuje\nzávery Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/186/2010 zo dňa 16. 12. 2010, ktoré\nbolo vydané opäť v konaní OS Prešov sp. zn. 13C/306/04. Dovolací súd zodpovedal zadanú dovolaciu\notázku a uviedol, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže vysloviť iba súd v občianskom súdnom konaní,\nktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona\nč. 527/2002 Z.z. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v\nkonaní podľa uvedeného ustanovenia a to ani ako otázku predbežnú. Súd prvej inštancie však správne\n\nakcentoval, že dovolací súd poznamenal, že v rámci, ktorý bol odvolacím súdom vymedzený pripustením\ndovolania, nebolo možné zaoberať sa otázkou, aké právne dôsledky má pri dobrovoľnej dražbe\nskutočnosť, že oprávnená osoba neuplatnila právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby na súde do\n3 mesiacov odo dňa príklepu a rovnako nebolo možné posudzovať správnosť právnych názorov súdov\nnižších stupňov na to, kto je oprávnený navrhnúť dobrovoľnú dražbu a kto je jej účastníkom. Dovolací súd\nsa teda ďalej nezaoberal dôsledkami, ktoré nastanú v prípade, ak navrhovateľ dražby nehnuteľnosti nie\nje ich vlastníkom, tak ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. Odvolací súd poukázal na\nto, všetky okolnosti týkajúce sa dôvodov a samotného priebehu dobrovoľnej dražby súd prvej inštancie\npopísal v bode 47. rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje. Faktom spochybňujúcim celý proces\ndobrovoľnej dražby je aj vyjadrenie vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej, ktorý vo veci OS Prešov\nsp. zn. 13C/306/04 k účelu dražby uviedol, že žalovaná nemala žiadne záväzky, ktoré by sa vyrovnávali\ntouto dražbou, neskôr tvrdil, že žalovaná mala záväzky voči vydražiteľovi, aj voči 1. tenisovému klubu\nPrešov a v prejednávanom spore si už na bližšie okolnosti veci nespomínal. Dobrovoľná dražba, z\nvýsledku ktorej sa vydražiteľom sporných nehnuteľností stala spoločnosť DOBRO, s.r.o. sa konala za\nokolností, ktoré nemali žiadne ekonomické opodstatnenie (nehnuteľnosti vydražené za 1 Sk). .Odvolací\nsúd poukázal aj na jeden z ostatných nálezov IV. ÚS 65/2019 z 26. 01. 2021 a na aplikačnú a záväznú\njudikatúru veľkého senátu Najvyššieho súdu vyjadrenú v uznesení sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 27. 04.\n2021, ktorý zjednotil rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a uviedol, že na základe absolútne neplatného\nprávneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade\nbol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nadobudnutie vlastníckeho práva\nod nevlastníka je možné len v zákonoch upravených prípadoch, kde zákon uprednostňuje ochranu\ndobromyseľného nadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie uvádzanej zásady. Postup žalovanej\na jej právnych predchodcov však nemožno priradiť medzi výnimky z nadobúdania vlastníctva, že\nvlastnícke právo možno nadobudnúť len od vlastníka, ktoré sú nasledovné: 1) neoprávnený dedič (§\n486 Občianskeho zákonníka), 2) obchodnoprávne vzťahy (§ 446 Obchodného zákonníka), 3) konkurzné\nkonanie (§ 93 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii), 4) prevod cenných papierov (§ 19 ods.\n3 Zákona o cenných papieroch), 5) exekúcia (upravené nepriamo v § 140 ods. 2 písm. l) v spojení\ns § 150 ods. 2 Exekučného poriadku). Predmetné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve jeho právneho\npredchodcu a nie inej osoby. Súd prvej inštancie v kontexte uvedeného správne vyhodnotil všetky\npredchádzajúce prevody vlastníckeho práva k predmetu sporu (kúpna zmluva z 15. 02. 2006, darovacia\nzmluva z 21. 12. 2006, zmluva o prevode nehnuteľností a splynutí práv a povinností z 29. 01. 2013)\nako absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže prevádzajúci týchto nehnuteľností\nneboli ich vlastníkmi, zmluvy boli uzatvárané v rozpore so zásadou „nemo plus iuris“ a v rozpore s tým\nbola realizovaná aj dobrovoľná dražba dňa 17. 09. 2007 na návrh žalovanej, ktorá nebola vlastníkom\ndražených pozemkov, v dôsledku čoho nemohla byť navrhovateľom dražby podľa § 7 ods. 1 zákona č.\n527/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa §\n396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a nasl. CSP.\n3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie (ďalej aj „dovolateľka“). Jeho\nprípustnosť vyvodzuje z dovolacieho dôvodu § 420 písm. d) CSP tvrdiac, že v tej istej právnej veci sa v\ninom súdnom konaní predchádzajúcemu tomuto konaniu (rozsudok OS PO sp. č. 13C/306/2004-566 zo\ndňa 30. júna 2016 v spojení s rozsudkom KS PO sp. č. 17Co/80/2017-607 zo dňa 11. júla 2017) už raz\nprávoplatne rozhodlo. Uviedla, že žalobca v tomto konaní svoj uplatňovaný nárok opieral o tie isté listinné\ndôkazy, vychádzal z rovnakej argumentácie, kde vlastnícke právo jeho právneho predchodcu je odvíjané\nod Výmeru o vlastníctve pôdy, poukázal na rovnaké dedičské rozhodnutie, na okolnosť, že je jediným\ndedičom po svojom otcovi. Listiny doplnil oproti predchádzajúcemu konaniu o konečný prídelový plán a\nprídelovú listinu. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva totožnosť strán ako aj totožnosť vo vzťahu k\nrovnakým nehnuteľnostiam. Podľa dovolateľky tak žaloba o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom\nnehnuteľností (konanie sp. zn.: 13C/306/2004) ako aj žaloba o určenie, že tie isté nehnuteľnosti patria do\ndedičstva po poručiteľovi, sú z hľadiska vymedzenia predmetu konania, žalobami o určenie vlastníckeho\npráva k určitej (dosiaľ neprededenej) veci. Jednoznačne preto podľa nej vyplýva, že nárok žalobcu o\nurčenie jeho vlastníckeho práva bol riadne prejednaný, dvoma rozsudkami bolo jeho žalobe vyhovené\naž napokon bola žaloba zamietnutá súdom prvej inštancie to nielen z dôvodov absencie aktívnej\nvecnej legituimácie, alebo absencie naliehavého právneho záujmu, ale taktiež, ako dôvodil súd prvej\ninštancie aj pre prekážku dobrovoľnej dražby, ktorá nebola v osobitnom súdnom konaní posudzovaná z\nhľadiska platnosti a aj z dôvodov neurčitosti výmeru. Súd vykonal teda dokazovanie oboznámením, sa\ns predmetnou listinou a urobil záväzný záver o tom či zakladá platný nadobúdací titul pre otca žalobcu\na odvolací súd sa vo svojom potvrdzujúcom rozsudku s týmto záverom stotožnil. Nespochybnil ani\n\nprávny záver súdu prvej inštancie o prekážke v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného\npríklepom v dražbe, ktoré nebolo neskôr zákonným spôsobom zrušené, resp. určené za neplatné a táto\nskutočnosť nutne ako každý originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za následok absolútny\nzánik vlastníctva predchádzajúceho vlastníka a vylučuje ho. Aj na tento záver z vykonaného dokazovania\nodvolací súd vo svojom rozsudku poukázal.\n4. Žalobca vo vyjadrení žiadal dovolanie zamietnuť.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací\n(§ 35 CSP“), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu,\nv neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť\ndovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie treba ako\nneprípustné odmietnuť.\n6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa\nna opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v\ncivilnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže\nsúd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania.\nOtázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (3Cdo/42/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017,\n8Cdo/99/2017, 9Cdo/72/2020).\n7. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je\nposkytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu, avšak len za predpokladu, že sú splnené procesné\npodmienky súdneho konania (I. ÚS 80/09, II. ÚS 79/08, IV. ÚS 476/2012). Dovolací súd preto pristupuje\nk podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti\ndovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva\nlen v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť\nvyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania\ntreba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania.\n8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.\nRozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421\nCSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.\n9. Podľa § 420 Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana\nnemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca\nalebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv\nzačalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n10. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k\nvade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva\ntáto vada.\n11. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá\ndovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm.\nf) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z\nčoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo\n§ 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).\n\n12. Podľa § 420 písm. d) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo\nveci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej\nistej veci sa už prv začalo konanie.\n13. Jednou z podmienok konania je podmienka vzťahujúca sa na právny princíp ne bis in idem (nie\ndvakrát o tej istej veci), prejednaniu a rozhodnutiu veci nesmie brániť prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej (res iudicata) Prekážka právoplatne rozhodnutej veci znamená, že sa už raz v tej istej veci\nprávoplatne rozhodlo. Táto prekážka nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.\nO tú istú vec ide vtedy, keď sa začne opätovne konať o tom istom nároku alebo stave, o ktorom už\nbolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb - prekážka\nprávoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP je vymedzená kritériom totožnosti osôb a totožnosti\npredmetu konania.\n13.1. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/105/03 z 27. novembra 2003,\nuverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.\n2/2005, „Prekážka res iucidata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec znova\nprejednal, je vyslovená v ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p. K jej porušeniu dôjde vtedy, ak sú súčasne\nsplnené tri podmienky: (1) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, (2)\nzačne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a (3) o tej istej veci. Za tú istú vec v zmysle § 159\nods. 3 O. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,\nak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Pokiaľ ide o rozhodnutie\no určovacej žalobe [§ 80 písm. c) O. s. p.] pre posúdenie toho, či zakladá prekážku rozsúdenej veci,\nbude rozhodujúci aj právny stav záväzne určený jeho obsahom.“\n13.2. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/140/2013 z 26. 01. 2016 „ Prekážka veci právoplatne\nrozhodnutej (rei iudicatae) znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo. K jej porušeniu\ndôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a v tej istej veci, hoci už bolo\nvo veci právoplatne rozhodnuté. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o\nktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného\nskutkového stavu. Treba zdôrazniť, že o prekážku rozsúdenej veci nejde, ak chýba čo i len jeden z\nuvedených znakov.O totožnosť veci nejde ani vtedy, ak predchádzajúcim rozsudkom bola určujúca\nžaloba zamietnutá bez toho, aby súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi\nkonania. A práve v prejednávanej veci uvedená situácia nastala, keď v konaní pred Okresným súdom\nTrebišov vedenom pod sp. zn. 12C/1065/91 bola žaloba o určenie hranice medzi žalobcami a žalovanými\n(resp. ich právnym predchodcom zamietnutá len z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu (§\n80 písm. c) O.s.p. <aE.>), bez akéhokoľvek záväzného posúdenia existencie právneho vzťahu medzi\núčastníkmi konania. Vzhľadom na uvedené potom možno uzavrieť, že konanie v danej veci nie je\npostihnuté v dovolaní namietanou vadou, t.j. vadou uvedenou v § 237 písm. d) O.s.p. <K.>“\n14. Vo vzťahu k prekážke právoplatne rozsúdenej veci v spore, ktorý bol vedený na OS Prešov pod sp.\nzn. 13C/306/2004 oba súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že nebola opodstatnená. Odvolací súd\npotvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatoval, v predchádzajúcom spore (OS Prešov\nsp. zn. 13C/306/2004) predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k totožným nehnuteľnostiam,\nale priamo v prospech žalobcu, avšak v prebiehajúcom konaní takýto predmet sporu nie je daný, keďže\nžalobca sa domáha určenia rozsahu dedičstva jeho právneho predchodcu, a teda určenia, že jeho\nprávny predchodca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom danej nehnuteľnosti. Nevzhliadol preto totožnoť\npredmetu konania, zároveň nejde o prekážku res iudicata aj kvoli zamietnutiu žaloby v predchádzajúcom\nspore výlučne z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu a s tým súvisiaceho nedostatku\nnaliehavého právneho záujmu.\n15. S takýmto názorom a odôvodnením sa stotožňuje aj dovolací súd a to najmä vzhľadom na závery\nvyššie uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu. O vadu res iudicata podľa § 420 písm. d) CSP nemohlo\nísť, keď chýba totožnosť predmetu konania a tiež v predchádzajúcom konaní bola žaloba zamietnutá\npre nedostatok naliehavého právneho záujmu bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite a vyslovil\ntak záväzný právny názor. Platí, že pokiaľ súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého\nprávneho záujmu na požadovanom určení, vylučuje to, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke\n(uvedené judikoval Najvyšší súd SR aj v uznesení z 30. júna 2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 a uznesení\nz 22. septembra 2010 sp. zn. 4Cdo/56/2009). Pokiaľ teda žalovaná namietala, že súdy vykonávali\ndokazovanie a urobili záväzný záver o tom, či zakladá platný nadobúdací titul pre otca žalobcu, dovolací\nsúd dopĺňa, že obiter dictum nemá kasačnú ani precedenčnú záväznosť. Ide len o „nejaké pozorovanie\n\nsúdu“, závery neviažúce sa na výsledok prejednávanej veci a pomôcku na abstrahovanie precedensu\ndo budúcnosti.\n16. Z uvedeného vyplýva, že danému konaniu nebránila prekážka res iudicata a námietka žalovanej, že\nexistuje takáto vada konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. d) CSP je nedôvodná a preto dovolací\nsúd dovolanie z tohto dôvodu ako procesne neprípustné odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.\n17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 veta druhá CSP).\n18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žalobca sa domáhal určenia, že sporný pozemok patrí do dedičstva po jeho otcovi, ktorý ho nadobudol povojnovým výmerom o vlastníctve pôdy; súdy nižších inštancií žalobe vyhoveli a následné prevody a dobrovoľnú dražbu posúdili ako absolútne neplatné pre rozpor so zásadou nemo plus iuris. Žalovaná v dovolaní podľa § 420 písm. d) CSP namietala prekážku rozsúdenej veci, keďže v skoršom konaní medzi tými istými stranami bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu k tým istým nehnuteľnostiam. Dovolací súd sa stotožnil so závermi nižších súdov, že predmet konania nie je totožný, lebo skôr išlo o určenie vlastníctva priamo v prospech žalobcu, teraz o určenie rozsahu dedičstva po jeho právnom predchodcovi. Navyše skoršia žaloba bola zamietnutá výlučne pre nedostatok vecnej legitimácie a naliehavého právneho záujmu bez meritórneho posúdenia, pričom zamietnutie určovacej žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vylučuje jej vecný prieskum a prípadné úvahy súdu o nadobúdacom titule boli len obiter dictum bez záväznosti. Dovolanie preto odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP.", "pravna_veta": "Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (§ 230 CSP) je vymedzená totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania; o tú istú vec ide len vtedy, ak sa opätovne koná o tom istom nároku opierajúcom sa o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Žaloba o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, nie je totožná so skoršou žalobou o určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti priamo v prospech žalobcu. O prekážku rozsúdenej veci nejde ani vtedy, ak bola skoršia určovacia žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu alebo vecnej legitimácie bez záväzného posúdenia existencie právneho vzťahu; úvahy súdu vyslovené nad tento rámec (obiter dictum) nemajú kasačnú ani precedenčnú záväznosť.", "ustanovenia": ["§ 420 písm. d) CSP", "§ 230 CSP", "§ 137 písm. c) CSP", "§ 431 CSP", "§ 447 písm. c) CSP", "čl. 46 ods. 1 Ústavy"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/36/2022", "guid": "ef7ea4f7-2b69-48d3-853d-892e0e8ac7f9:02b8fbf0-6fb0-4537-aef9-ae2541ef3f29", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["prekážka rozsúdenej veci", "res iudicata", "totožnosť predmetu konania", "určovacia žaloba", "naliehavý právny záujem", "obiter dictum", "prípustnosť dovolania", "dedičstvo"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "ussr:3fc6c382-afb6-4854-b648-2f188923353b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.65.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 65/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 65/2019 z 26. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.65.2019.1"}, {"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 80/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 80/09 z 12. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-12", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cf9a0037-da3e-44bd-992c-cf43ebcd35ac"}, {"guid": "ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 79/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 79/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1800514-8cea-40f7-bb43-696a7131b84d"}, {"guid": "55a921dd-19c5-46e0-9a3c-bf6a7fc208c7:baeee3a9-7578-46d8-86d8-12f8e541d07a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1", "spisova_znacka": "1VObdo/2/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VObdo/2/2020 z 26. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-26", "citacie_n": 394, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2108207113.1"}, {"guid": "a9abe135-9d45-4854-bdba-6a2a4f3d7f54:d0cfde55-32df-4a5c-90a6-6ddba43afc32", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1", "spisova_znacka": "9Cdo/72/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/72/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6315208220.1"}, {"guid": "0dfda4d9-14ed-4d2d-9fd6-67b2ebb4325d:893034ef-ed7a-456c-b48b-c917b4d454ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1", "spisova_znacka": "3Cdo/42/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/42/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 192, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1111244685.1"}, {"guid": "dfcfa931-c3e1-4989-b55f-5144db866b60:4aefb082-288f-4ddc-ac27-5ca879c6c911", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1", "spisova_znacka": "2MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/20/2011 z 18. 12. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-12-18", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:2107209406.1"}, {"guid": "4909e531-bfdd-4907-956f-7d5dfdd41578:f07fc2dc-b6b4-47ff-b09a-220b18e12978", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/36/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/36/2022 z 5. 5. 2022", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2022-05-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4909e531-bfdd-4907-956f-7d5dfdd41578:f07fc2dc-b6b4-47ff-b09a-220b18e12978"}, {"guid": "5d125f2d-2328-4f11-8b1b-8c865f0c0916:1ece0892-5111-4e82-a475-8b63ec753993", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3216201128.1", "spisova_znacka": "17Co/80/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/80/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3216201128.1"}], "citovane_v": []}