{"guid": "271fb407-f983-459e-845c-5bfc0f5a4ccf:6f03618d-aace-449e-8847-4a18a4633c95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2", "spisova_znacka": "2Cdo/184/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2024 z 19. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2026, sp. zn. 2Cdo/184/2024, ECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2", "identifikacne_cislo": "8710212328", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mária Trubanová, PhD", "sudca_id": 297, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-trubanova-phd-297", "datum_vydania": "2026-02-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "nazov": "§ 390 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-390", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-390"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "nazov": "§ 421 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "nazov": "§ 42a ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "nazov": "§ 42a ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-42a.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-42a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-390", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-42a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f03618d-aace-449e-8847-4a18a4633c95", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Cdo/184/2024\n8710212328\n19. 02. 2026\nJUDr. Mária Trubanová\nECLI:SK:NSSR:2026:8710212328.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: OPTIMAN, s. r. o., so sídlom Velické námestie\n1195/18, Poprad - Veľká, IČO: 36 465 895, zastúpeného: JUDr. Michal Petrík, LL.M., advokát, so sídlom\nDostojevského 12, Poprad, proti žalovanému: U. W., nar. R., bytom O., o neúčinnosť právneho úkonu,\nvedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 17C/205/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove z 29. februára 2024 sp. zn. 18Co/16/2023, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove z 29. februára 2024 sp. zn. 18Co/16/2023 z r u š u j e a\nvec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“, alebo „okresný súd“) v poradí druhým\nrozsudkom zo 16. septembra 2016 č. k. 17C/205/2010-602 určil, že kúpna zmluva zo 16. septembra\n2010, uzavretá medzi L., so sídlom Karpatská 3256/15, Poprad, IČO: 36 696 722 (ďalej aj ako „dlžník“)\nako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo W. R.,\nevidenčné číslo F., čiernej farby, je voči žalobcovi neúčinná (prvá výroková veta) a žalobcovi priznal\nnáhradu trov konania (druhá výroková veta).\n1.1. Právne posúdiac vec podľa § 42a ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len\n„Občiansky zákonník“) okresný súd konštatoval, že žalobca v konaní preukázal úmysel dlžníka ukrátiť\nveriteľa - žalobcu kúpnou zmluvou zo 16. septembra 2010. Poukázal na závery odvolacieho súdu v\nuznesení z 24. septembra 2014 sp. zn. 2Co/184/2013 a uviedol, že na základe doplneného dokazovania\npripojenými znaleckými posudkami bolo preukázané, že po dátume 14. januára 2010 dlžník uhradil\nzáväzky iným veriteľom v celkovej výške 480.242,40 eur, pričom žalobcu neuspokojil ani pomerne.\nOkresný súd nepovažoval za pravdivé tvrdenie svedkov - štatutárnych zástupcov spoločnosti L., že mali\nzáujem uhradiť predovšetkým viac menších záväzkov, keď zo sumy 480.242,40 eur spoločnosť mala\nmožnosť uspokojiť záväzok voči žalobcovi aspoň pomerne.\n1.2. Súd prvej inštancie mal za preukázanú vedomosť žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu\nako veriteľa, a to jednak s poukazom na dobrý pracovný vzťah so štatutárnymi zástupcami\ndlžníka, ktorý potvrdil sám žalovaný, pričom sa s uvedenými osobami nemusel stretávať za účelom\npriateľských stretnutí, jednak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v minulosti poskytoval dlžníkovi\nadvokátske služby, ktorá nasvedčuje vysokej pravdepodobnosti, že žalovaný musel mať vedomosť o\nnepriaznivej finančnej situácii L., a teda o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa - žalobcu. Uvedenej vedomosti\npodľa názoru súdu prvej inštancie nasvedčuje aj zmluva z 2. augusta 2010 medzi dlžníkom\na žalovaným o postúpení pohľadávky dlžníka voči Podtatranskému múzeu na žalovaného, keď podľa\nnázoru súdu táto zmluva bola uzavretá s určitým úmyslom - v tom čase mal dlžník voči žalovanému\nfinančný záväzok, ktorý neuhradil.\n\n1.3. K procesnej obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný je pasívne legitimovanou\nstranou sporu, keď mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (stal sa vlastníkom osobného\nmotorového vozidla W. R.). Na posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného nemalo vplyv tvrdenie, že za\nuvedené vozidlo žalovaný zaplatil kúpnu cenu. Hoci v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný vozidlo\nnadobudol bezodplatne alebo za výrazne podhodnotenú cenu, keď kúpna cena bola v súlade\nso znaleckým posudkom, cena neprevyšovala ceny za porovnateľné vozidlá v obdobnom stave v tom\nčase, dokonca sa pohybovala v rozsahu minimálnej ceny za daný druh vozidla s dobrými technickými\nparametrami. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že ide o šikanóznu žalobu, pretože žalobca\nvyužil zákonné právo odporovateľnou žalobou domáhať sa určenia neúčinnosti právneho úkonu.\n1.4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015\nZ. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).\n2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného (v poradí\ndruhým) rozsudkom z 29. februára 2024 č. k. 18Co/16/2023-766 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie\n(prvá výroková veta). Náhradu trov dovolacieho konania stranám sporu nepriznal (druhá výroková veta).\nŽalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (druhá\nvýroková veta).\n2.1. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.\n2.2. Konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal v potrebnom rozsahu a dostatočným spôsobom\ndokazovanie vo veci a dospel k správnym skutkovým záverom, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu\npoukázal. Zdôraznil, že právny úkon medzi dlžníkom a žalovaným bol vykonaný v čase, keď žalobca\nmal právoplatnú a vykonateľnú pohľadávku voči dlžníkovi L. F.; prebiehalo exekučné konanie. Majetok,\nktorý je predmetom tohto konania, bol už spísaný súdnym exekútorom ako majetok dlžníka pre potreby\nuspokojenia nároku veriteľa. Žalovaný mal vedomosť o finančnej situácii dlžníka o jeho dlhoch (žalovaný\nbol advokát dlžníka odmeňovaný paušálnou odmenou do sklonku roka 2010). Obranu žalovaného o\nstave majetku dlžníka v čase uplatneného nároku zo strany žalobcu považoval odvolací súd za účelovú,\nkeď z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú kroky dlžníka vyrovnať dlh vo vzťahu k žalobcovi.\nPredaj motorového vozidla, ktoré bolo už spísané ako majetok dlžníka súdnym exekútorom v čase, keď\nsi veriteľ vymáhal svoju pohľadávku, a ktoré sa aj fyzicky nachádzalo v objekte dlžníka za kúpnu cenu,\nktorá nezodpovedala bežne dostupným informáciám na trhu s automobilmi v tomto období za rovnaké\nmotorové vozidlo svedčí o účelovosti konania dlžníka s vedomím samotného žalovaného. Vo vzťahu k\nargumentácii žalovaného, že za predmetné motorové vozidlo riadne zaplatil, vychádzajúc zo záverov\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/233/2020 z 28. novembra 2022 odvolací\nsúd akceptoval, že kúpna cena bola určená na základe znaleckého posudku, ktorý zohľadnil technické\nparametre motorového vozidla. V konaní sa nepreukázalo, že by dlžník iným spôsobom vyrovnal nároky\nžalobcu. Okolnosti aktivity exekútora pri vymáhaní nároku veriteľa rovnako nemajú vplyv pre posúdenie\nžaloby. Išlo o postup zo strany dlžníka s cieľom ukrátiť veriteľa, a to práve medziiným aj predajom\ntohto motorového vozidla, ktorého hodnotou v čase predaja bol by uspokojený nárok žalobcu aspoň\nsčasti. Rozhodujúce je, že pohľadávka žalobcu ako veriteľa, mohla byť plnená sčasti aj z predmetu\nkúpnej zmluvy. Inak povedané žaloba o odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý vykonal dlžník, je\ndôvodná aj vtedy, ak by z odporovaného právneho úkonu bolo možné uspokojiť pohľadávku veriteľa\nhoci aj čiastočne. Úkony dlžníka v čase existencie právoplatnej a vykonateľnej pohľadávky veriteľa, na\nzáklade ktorých došlo k zníženiu majetku dlžníka, ktorý mohol celkom alebo sčasti slúžiť na splnenie\ndlhu vo vzťahu k veriteľovi, sú odporovateľnými právnymi úkonmi. Následný výber kúpnej ceny jedným\nzo spoločníkov dlžníka, nemožno vyhodnotiť v neprospech veriteľa. Za situácie, keď žalovaný vykonával\nprávne služby ako paušálny advokát pre dlžníka, je priestor pre záver, že žalovaný mal vedomosť o\nfinančnej situácii klienta - dlžníka. Rešpektujúc názor dovolacieho súdu v rozhodnutí, ktorým zrušil\nrozsudok odvolacieho súdu (z 28. novembra 2022 sp. zn. 2Cdo/233/2020), odvolaciu námietku žalobcu\no výške kúpnej ceny motorového vozidla nepovažoval za dostatočne preukázanú a vzhľadom na vyššie\nuvedené zistenia o dôvodnosti podanej žaloby, sa ňou nezaoberal. S poukazom na vyššie uvedené\nodvolací súd nepovažoval za potrebné vyjadriť sa k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto pre\nrozhodnutie vo veci samej boli podľa jeho názoru bez významu.\n2.3. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1\nCSP a o trovách dovolacieho konania podľa § 453 ods. 3 CSP v spojení s § 257 CSP.\n\n3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie z dôvodov podľa §\n420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a), resp. § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok\nodvolacieho súdu zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú. Uplatnil si trovy dovolacieho konania.\n3.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľ uviedol, že odvolací súd rozhodol\nna základe nepravdivých argumentov (bod 34. napadnutého rozsudku). Nesprávnym postupom\nodvolacieho súdu (zamlčaním alebo ignorovaním dôkazov, zistených vykonaným dokazovaním,\nprekrútením faktov) došlo k takému postupu súdu, ktorým sa znemožnila žalovanému realizácia\njeho procesných práv. Porušenie práv žalovaný vidí v tom, že došlo k nepravdivému, rozporuplnému a\nnedostatočnému odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu, ktoré sa vyhýba niektorým častiam odvolacej\nargumentácie žalovaného a časť odôvodnenia je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Zo\nsamotného znenia rozsudku súdu prvej inštancie zo 16. septembra 2016 vyplýva, že dlžník prevzal\nupovedomenie o začatí exekúcie dňa 21. septembra 2010. Zároveň z tohto rozsudku vyplýva, že predaj\npredmetného vozidla prebehol dňa 16. septembra 2010 za prítomnosti svedka U. O.. S poukazom na\nvýpoveď svedkov O., X., X., M., zmluvu o kúpe vozidla, potvrdenku o zaplatení, listinu o spísaní vecí a\ndoručenku k upovedomeniu o začatí exekúcie, argumentácia odvolacieho súdu v bode 34. napadnutého\nrozhodnutia, a to že postupom predaja motorového vozidla, ktoré bolo už spísané ako majetok dlžníka\nsúdnym exekútorom v čase, keď si veriteľ vymáhal svoju pohľadávku, a ktoré sa fyzicky nachádzalo v\nobjekte dlžníka, je nepravdivá. Žalovaný nemal vedomosť o konkrétnych dlhoch dlžníka, nepôsobil ako\njeho výlučný právny zástupca, paušálnu odmenu prestal poberať nie na sklonku roka 2010,\nale začiatkom jesene roku 2010. Žalovaný nemal vôbec vedomosť o existencii sporu medzi dlžníkom a\nžalobcom, pretože v tomto konaní sa dlžník zastupoval sám. V bodoch 34. a 39. napadnutého rozsudku\nodvolací súd konštatuje, že vozidlo bolo v čase predaja spísané súdnym exekútorom, čo ale nie\nje pravda, toto vyvracia sám odvolací súd v bodoch 11. a 13. napadnutého rozhodnutia, keď konštatuje,\nže súpis hnuteľných vecí bol vykonaný 24. septembra 2010 a kúpna zmluva medzi žalovaným\na dlžníkom bola uzatvorená dňa 16. septembra 2010. Takisto skutočnosti uvádzané v bode 17.\nnapadnutého rozsudku nie sú pravdivé, resp. ide o skutočnosti, na ktorých existenciu nemohol mať\nžalovaný nijaký vplyv a sú v rozsudku citované pravdepodobne z dôvodu, aby to vyznelo, že\nžalovaný mal niečo do činenia so skresľovaním údajov ekonomickej evidencie dlžníka. V tomto\nsmere je napadnuté rozhodnutie zmätočné, založené na nepravdivých skutočnostiach. Odôvodnenie je\nformálne, vágne, nedostatočné a v kontexte s vykonaným dokazovaním značne nepresvedčivé.\nŽalovaný ďalej poukazoval na to, že v majetku dlžníka zostalo aj po odpredaji motorového vozidla dosť\nmajetku na to, aby mohol byť žalobca uspokojený. Poukázal na znalecký posudok č. 7/2012\nsúdnej znalkyne Ing. D., z ktorého vyplýva, že ku dňu 31. decembra 2010 bol majetok dlžníka vo výške\n796.389 eur. S týmto sa súd v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Súd sa v rozsudku nevysporiadal\nani s námietkou žalovaného o jeho pasívnej legitimácii, keď žalobca nepreukázal, že by žalovaný\nmal mať nejaký prospech z odporovateľného právneho úkonu a v akej výške má tento prospech\nbyť. Prospechom je potrebné chápať nejakú priamu výhodu, vyplývajúcu z nadobudnutia práv\nalebo veci, napr. nadobudnutie práva alebo veci vyššej hodnoty, než bolo poskytnuté ako protihodnota\nalebo nadobudnutie práva alebo veci bez protihodnoty. Bezprostredne po odpredaji vozidla dlžník\nprevzal stopercentný ekvivalent hodnoty vozidla v peniazoch v hotovosti, výška hodnoty bola\nstanovená posudkom súdneho znalca, čo nebolo spochybnené. Na túto skutočnosť, ktorá bola nesporne\npreukázaná v konaní, na ktorú žalovaný opakovane poukazoval, súd absolútne neprihliadal a nijako sa\ns ňou nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Ďalej v bode 34. napadnutého rozsudku konštatovaná\nskutočnosť, že žalovaný bol informovaný o dlhoch dlžníka, nie je ničím preukázaná, nie je možné zistiť,\nako súd dospel k takejto úvahe: Zdôraznil, že zákon vyžaduje, aby úmysel ukrátiť veriteľa musel byť\ndruhej strane (žalovanému) známy. Dôkazné bremeno znáša žalobca, ale tento takýto dôkaz\nnepredložil. Ide o dohady žalobcu, ktoré si osvojil i súd.\n3.2. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP, resp. § 421 ods. 1 písm. c) CSP dovolateľ odôvodnil\ntak, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri\nriešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tomto\nsmere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/61/2008. Ďalej\ncitoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky. Zdôraznil, že vozidlo bolo odkúpené za cenu\nstanovenú znaleckým posudkom č. 17/2010 súdneho znalca Ing. E. M., išlo o primerané protiplnenie,\nvyplatená finančná náhrada v peniazoch bola dostatočným ekvivalentom ku kupovanému vozidlu.\nZnalecký posudok nebol v konaní spochybnený. Odpredajom vozidla majetok dlžníka nebol znížený.\nV konaní boli vykonané dôkazy - potvrdenka o zaplatení kúpnej ceny, výsluch štatutárnych zástupcov\n\ndlžníka, ktorými bolo jednoznačne preukázané, že štatutárnym zástupcom dlžníka, konajúcim v mene\ndlžníka, bola pri podpise kúpnej ceny v hotovosti vyplatená celá kúpna cena. Podľa výpovede konateľa\ndlžníka G. táto kúpna cena bola vložená do pokladne dlžníka, odkiaľ si ju on nasledujúci deň vyzdvihol.\nMajetok dlžníka sa teda znížil následne, po výbere peňazí jedným zo spoločníkov dlžníka, ale na\ntoto nemal žalovaný nijaký vplyv a o tomto nebol vopred informovaný. Výber peňazí G. z\npokladne dlžníka je úplne iný úkon, vykonaný inou osobou, ktorý nie je predmetom tohto súdneho\nkonania. Žalobca v konaní nepreukázal, že odporovaným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku\ndlžníka. Poukázal na okolnosti priebehu exekučného konania, keď ostatné vozidlá a iný majetok dlžníka\npracovník exekútora nepojal do súpisu, konaného dňa 24. septembra 2010. Z toho vyplýva, že žaloba má\nšikanózny charakter. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalobca tvrdil, že kúpna zmluva predstavuje\nantidatovaný právny úkon, išlo by o neplatný právny úkon, ktorý však nemôže byť vyhlásený za neúčinný.\n4. Žalobca sa k dovolaniu vyjadril tak, že odvolací súd rozhodol zákonne a správne; dovolanie\nje nedôvodné.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§\n35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená\nv súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 a 2 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§\n424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolaniu je potrebné vyhovieť.\n6. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom. O všetkých mimoriadnych opravných\nprostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne\nskončená (meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata), musí byť vyvážené sprísnenými\npodmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky,\nza ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno\ninterpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (porovnaj sp. zn. 3Cdo/319/2013,\n1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016).\n7. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP a podľa § 421 ods. 1 písm. a), resp.\npísm. c) CSP.\nK dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP\n8. Z ustanovenia § 420 písm. f) CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\n9. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej\nv tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom\nspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ\nnemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa\n§ 447 písm. f) CSP, je procesnou povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje\nprípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP\nv spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací\nsúd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím\ndôvodom.\n10. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP sú zásah\nsúdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej\nstrane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva\nna spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na\nnestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym\nporiadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne\nkonanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným\nvýkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.\nJeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia\n\nvykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,\nI. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).\n11. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor\ndovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce\nje výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (viď sp. zn.\n3Cdo/41/2017, 3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto skúmal, či v konaní\ndošlo k vade zmätočnosti namietanej dovolateľom.\n12. Z hľadiska obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) dovolateľ opieral zmätočnostnú vadu podľa\n§ 420 písm. f) CSP o rozporuplné a nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) napadnutého\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa dovolateľa v časti je odôvodnenie v priamom rozpore\ns vykonaným dokazovaním, resp. v kontexte vykonaného dokazovania je značne nepresvedčivé\n(bližšie pozri bod 3.1. tohto rozhodnutia).\n13. K uvedenej dovolacej námietke dovolací súd uvádza, že dovolanie nepredstavuje opravný\nprostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci, najvyšší\nsúd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený\npreskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Na hodnotenie skutkových okolností a\nzisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací\nsúd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho\nprieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu\nsúdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má\nmožnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní\n(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.),\na či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom\nomyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV. ÚS 252/04), a to pri dovolacom\ndôvode - vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.\n14. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri\nrozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite\nodôvodniť (§ 220 a § 393 CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas\nkonania najavo vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí\nvyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú\n(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na\ntaký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide\no argument pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko\nz 19. februára 1998).\n15. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a\npresvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa\nodvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup\nmusí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené\nvykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho\nsúdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu\nkonania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu\nvychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený\nskutkový stav.\n16. Treba mať na pamäti aj to, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí\njeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s prvoinštančným rozsudkom vytvára ich\norganickú (kompletizujúcu) jednotu. Odvolací súd sa môže podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho\n\nrozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Ak sa však odvolací súd stotožní s odôvodnením\nrozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré nemá náležitosti odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 220 ods.\n2 CSP a uvedený nedostatok sám neodstráni, jeho rozhodnutie je potom nepreskúmateľné a takýmto\narbitrárnym rozhodnutím znemožňuje strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva,\npretože jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci\nopravných prostriedkov, a tým porušuje jej právo na spravodlivý súdny proces.\n17. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné\nvysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska\nobčianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015, publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky\n1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu\ntreba považovať predovšetkým úplnú absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke,\nod riešenia ktorej bola závislá opodstatnenosť uplatneného nároku, ako aj vnútornú rozpornosť\nodôvodnenia rozhodnutia, priečiacu sa pravidlám logického uvažovania.\n18. V preskúmavanej veci podľa názoru dovolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu k naplneniu vady podľa § 420 písm. f) CSP došlo. Táto vada spočíva v rozpornom a v niektorých\nčastiach v nedostatočnom odôvodnení rozsudkov v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne\nrozhodnutie veci. Súd prvej inštancie, ani odvolací súd ani po zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu\nz 28. novembra 2022 sp. zn. 2Cdo/233/2020 svoje rozhodnutia riadne neodôvodnili, svoje právne a\nskutkové závery vyslovili bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkovo a právne relevantné\notázky vznesené stranami v konaní.\n19. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove\nprávne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči\nnemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného\nprávneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.\n20. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil\nv posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane\nznámy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch\nrokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom\nčase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa\naj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.\n21. Účelom právneho inštitútu odporovateľnosti je zabrániť ukráteniu veriteľa pri uspokojovaní jeho\nvymáhateľnej pohľadávky.\n22. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Zákon taxatívne nevymedzuje okruh právnych\núkonov, ktorým je možné odporovať. Môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné\na iné právne úkony. Súdna prax medzi také úkony zaradila napr. kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu,\nprevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu,\númyselné nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského\nzáväzku, použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti. Podstatné je, že\nide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia\nto byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, ale musí ísť o úkon, ktorý ukrátil veriteľa\nv možnosti domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu\núkonu prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v\númysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca\nv reálnom úbytku v majetkovej sfére dlžníka. K reálnemu ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s\nkonaním dlžníka. (SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek. § 42a [Odporové právo]. In: ŠTEVČEK,\nMarek, DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ,\nMarek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 349, marg. č. 3).\n\n23. V danom prípade žalovaný prípustnosť dovolania odvodil v prvom rade z § 420 písm. f)\nCSP a porušenie práva na spravodlivý proces, ktorým mu malo byť znemožnené uskutočňovať jemu\npatriace procesné práva, oprel o tvrdenie, že rozhodnutie je zmätočné, lebo odvolací súd rozhodol v\nrozpore s vykonaným dokazovaním, rozhodnutie obsahuje rozporné tvrdenia v bodoch 11., 13., 34., 39.\na neobsahuje riadne a presvedčivé odôvodnenie - krajský súd sa nevysporiadal so všetkými skutkovými\nargumentami žalovaného (o úhrade kúpnej ceny za predmet kúpy vo výške zodpovedajúcej hodnote\nvozidla podľa znaleckého posudku, dostatok iného majetku dlžníka, pasívna legitimácia žalovaného,\nnepreukázanie prospechu žalovaného z odporovaného právneho úkonu).\n24. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie založil svoj záver o neúčinnosti kúpnej zmluvy voči\nžalobcovi o. i. aj na tom, že „kúpna cena bola síce v súlade so znaleckým posudkom, avšak cena\nneprevyšovala ceny za porovnateľné vozidlá v obdobnom stave v tom čase, ba možno konštatovať, že\nsa pohybovala v rozsahu minimálnej ceny za daný druh vozidla s dobrými technickými parametrami“,\nktorý záver je rozporný, keď na jednej strane kúpnu cenu považoval za súladnú so znaleckým\nposudkom, ktorý v konaní nebol spochybnený a nebol požadovaný ani kontrolný znalecký posudok\n(čo dovolateľ namietal už v odvolaní), na strane druhej ju však považoval za neprevyšujúcu hodnotu\niných obdobných vozidiel na trhu a nezaoberal sa vplyvom v znaleckom posudku zohľadnenej\nopravy po ťažkej havárii na hodnotu predmetného vozidla.\n25. Absenciu riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom\nprimeranosti poskytnutého protiplnenia za predmet kúpnej zmluvy zo 16. septembra 2010 neodstránil\nani odvolací súd, ktorý sa v bode 34. svojho rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že „kúpna\ncena nezodpovedala bežne dostupným informáciám na trhu s automobilmi v tomto období\nza rovnaké motorové vozidlo“. Na druhej strane v bode 35. rozsudku uvádza, že „Kúpna cena\nbola žalobcom namietaná, vychádzajúc však zo záverov NS SR (bod 30. rozsudku ), odvolací súd\nvzhľadom na rozsiahle dokazovanie vo veci súdom prvej inštancie, akceptoval, že táto bola určená na\nzáklade znaleckého posudku, ktorý zohľadnil technické parametre motorového vozidla a takto ustálená\nkúpna cena bola akceptovaná.“ Napokon, v bode 41. rozsudku odvolací súd uvádza „Dovolací súd v\nrozhodnutí, ktorým zrušil rozsudok odvolacieho súdu, namietal závery odvolacieho súdu o výške kúpnej\nceny motorového vozidla, na ktorý bol urobený znalecký posudok. Rešpektujúc názor dovolacieho súdu,\nodvolaciu námietku žalobcu nepovažoval za dostatočne preukázanú a vzhľadom na vyššie uvedené\nzistenia o dôvodnosti podanej žaloby, sa ňou nezaoberal.“\n26. Dovolací súd opätovne, rovnako ako v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu z 28. novembra\n2022 sp. zn. 2Cdo/233/2020, zdôrazňuje, že argumentácia žalovaného čo do primeranosti ceny za\nvozidlo určenej znaleckým posudkom č. 17/2010 súdneho znalca Ing. E. M. je podstatná pre záver,\nči daným právnym úkonom došlo alebo nedošlo k ukráteniu veriteľa. Odplatnosť právneho úkonu je\ntotiž zásadným argumentom proti jeho odporovateľnosti, najmä z hľadiska ukracujúceho charakteru a\ndopadu účinkov tohto úkonu na reálnu majetkovú sféru dlžníka (zmenšenie majetku). Opodstatnená je\ndovolacia argumentácia žalovaného uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/61/2008 z 30. júla 2009,\npodľa ktorého „o odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený na\ntretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom prípade o odporovateľne prevedený majetok\nnejde. Pokiaľ teda právny úkon dlžníka nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené\nveci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdržal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá\nprimeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Z\ntoho vyplýva, že o odporovateľný právny úkon môže ísť len vtedy (pri splnení ďalších podmienok), ak\nza prevedený majetok nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada.“ Odvolací súd, ktorý na\njednej strane výslovne akceptuje, že kúpna cena vozidla bola určená na základe znaleckého posudku\nzohľadňujúceho technické parametre motorového vozidla (bod 35.) a na druhej strane uzatvára, že táto\nodvolacia námietka žalovaného nie je dostatočne preukázaná (bod 41.), pričom opätovne zhodne so\nzávermi súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že cena nezodpovedala bežne dostupným informáciám na\ntrhu s automobilmi v tomto období za rovnaké motorové vozidlo (bod 34. rozsudku), neposkytuje\nzrozumiteľnú odpoveď na odvolací argument žalovaného o tom, že za motorové vozidlo dlžníka poskytol\ndlžníkovi primeranú kúpnu cenu ako protiplnenie (v dôsledku čoho nemožno hovoriť o ukrátení veriteľa\nv zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka).\n27. Rovnako zmätočne pôsobí argumentácia odvolacieho súdu o tom, že k ukráteniu veriteľa malo\ndôjsť predajom majetku, ktorý bol predmetom súpisu majetku súdnym exekútorom a následným výberom\n\nkúpnej ceny jedným z konateľov a spoločníkov dlžníka. Dovolací súd pripomína, že právne úkony dlžníka\nukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku\nnich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie\nsvojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov, by sa aspoň čiastočne uspokojil (Rc\n64/2002). Predmetom odporovateľnosti sú všetky právne úkony, ktorými sa zhoršuje možnosť veriteľa\nna uspokojenie jeho pohľadávky; postačuje, že daný právny úkon zmenšuje majetok dlžníka na úkor\nveriteľa. Odvolacia argumentácia dovolateľa spočívajúca v tom, že za predmet kúpnej zmluvy riadne\nzaplatil znaleckým posudkom stanovenú kúpnu cenu, ktorú dlžníkovi vyplatil v hotovosti, a až takto\nvyplatenú kúpnu cenu následne (na druhý deň) vybral z majetku (pokladne) dlžníka sám spoločník, resp.\nštatutár samotného dlžníka, za ktoré konanie dlžníka ale žalovaný zodpovednosť nenesie, však ostala\nbez odpovede zo strany odvolacieho súdu, ktorý sa obmedzil na záver, že uvedené nemožno vyhodnotiť\nv neprospech veriteľa (bod 37. rozsudku).\n28. Odvolací súd nevysvetlil ani svoj záver o účelovosti argumentácie žalovaného, že majetok\ndlžníka v čase realizácie sporného právneho úkonu podstatne prevyšovala vymáhateľnú pohľadávku\nveriteľa (žalobcu), v dôsledku čoho taktiež nie je možné dospieť k záveru o ukrátení uspokojenia\npohľadávky veriteľa sporným právnym úkonom, keďže dlžník mohol uspokojiť nároky veriteľa z\niného majetku. Konštatovanie odvolacieho súdu o tom, že „v priebehu celého súdneho konania sa tak\nnestalo“ (bod 39. napadnutého rozsudku) nemožno považovať za relevantnú odpoveď na tento, pre\nrozhodnutie súdu, zásadný odvolací argument žalovaného. Dovolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ zvyšný\nmajetok dlžníka objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej\nžalobe vyhovieť. Dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej solventnosti\ndlžníka, zaťažuje žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech.\n29. Z uvedených dôvodov prípustné dovolanie z dôvodu zistenej zmätočnostnej vady podľa § 420 písm.\nf) CSP dovolací súd považoval za dôvodné, a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie v súlade s § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 390 písm. a) CSP, pričom sa už nezaoberal\ndôvodnosťou dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP.\n30. V ďalšom konaní odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho\nkonania (§ 453 ods. 3 CSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Co/16/2023", "guid": "70ec0ae7-135b-43e7-a583-0e91a6980e97:8100e234-5ead-4399-b366-0fa78c3b397c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:68b04148-719c-4f46-af11-b40b24db0872", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 648, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.6.2018.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "31a8337a-29d0-44d4-9cde-e3cea926373c:4288ccc9-ea13-481b-a41d-3eb9ab862d0b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7212209998.3", "spisova_znacka": "2Co/184/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/184/2013 z 23. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7212209998.3"}], "citovane_v": []}