{"guid": "74e724fb-e0b1-4a19-9f5e-f05b610ff404:95ce5992-5a2f-4928-83a6-c1df5f2e1ab4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/45/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/45/2019 z 27. 10. 2021", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 10Sžfk/45/2019, ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1", "identifikacne_cislo": "6018200215", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2021-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-32.odsek-3", "nazov": "§ 32 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-32.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-14", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-30", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/95ce5992-5a2f-4928-83a6-c1df5f2e1ab4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžfk/45/2019\n6018200215\n27. 10. 2021\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2021:6018200215.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a sudcov JUDr. Anity Filovej (spravodajkyňa) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľ): Apartment ski, s.r.o., so sídlom Bakossova 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36\n715 743, právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova\n9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: 1/ Daňový úrad Banská Bystrica, so sídlom\nNová 13, Banská Bystrica, 2/ Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka a o preskúmanie zákonností\nrozhodnutí žalovaného 1/ č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017 a opatrenia č. 100700032/2018 z\n10. apríla 2018 a rozhodnutia žalovaného 2/ č. 100912023/2018 z 9. mája 2018, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/57/2018-56 z 5. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Konanie na správnom súde\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k.\n23S/57/2018-56 z 5. decembra 2018 prvým výrokom odmietol žalobu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017. Druhým výrokom zamietol žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia (opatrenia - poznámka kasačného súdu) č. 1007000032/2018 z 10. apríla 2018.\nTretím výrokom zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100912023/2018 z 9. mája\n2018. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.\n2. Správny súd uznesením č.k. 23S/57/2018-34 z 25. septembra 2018 postupom podľa § 65 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo\n„Správny súdny poriadok“) spojil veci žalobcu, ktoré sa u neho začali na základe samostatne podaných\nžalôb a ktoré skutkovo súvisia do spoločného konania, ďalej vedeného pod sp.zn. 23S/57/2018.\n3. Konkrétne išlo o správnu žalobu opomenutého účastníka (konanie vedené pod sp.zn. 23S/57/2018),\nktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti, aby mu do 7 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia doručil rozhodnutie č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017 tvrdiac, že mu toto rozhodnutie\nnebolo doručené a súčasne sa touto žalobou domáhal aj zrušenia predmetného rozhodnutia žalovaného\n1/ a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutím\nč. 102349589/2017 z 9. novembra 2017 bola žalobcovi, ako žiadateľovi o registráciu pre daň z pridanej\nhodnoty (ďalej aj ako „DPH“), určená zábezpeka na DPH vo výške 70 000,- €.\n\n4. Prostredníctvom správnej žaloby zapísanej na správnom súde pod sp.zn. 23S/81/2018 sa\nžalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (opatrenia - poznámka kasačného súdu) žalovaného 1/ č.\n100700032/2018 z 10. apríla 2018 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok\nna náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím žalovaný 1/ oznámil žalobcovi a to s poukazom na\nustanovenie § 73 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový\nporiadok“), že podľa § 73 ods. 4 písm. a/ daňového poriadku odvolanie podané proti rozhodnutiu č.\n102349589/2017 z 9. novembra 2017 zamieta, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je\nodvolanie neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku, keďže bolo podané po určenej\nlehote.\n5. A správnou žalobou zapísanou na správnou súde pod sp.zn. 23S/85/2018 sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného 2/ č. 100912023/2018 z 9. mája 2018 a vrátenia veci žalovanému na\nďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Uvedeným rozhodnutím žalovaný\n2/ potvrdil daňovú exekučnú výzvu Daňového úradu Banská Bystrica č. 100261140/2018 z 31. januára\n2018, ktorou podľa § 91 daňového poriadku oznámil žalobcovi, že na základe exekučného titulu, ktorým\nje právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102349589/2018 z 9.\nnovembra 2017 o určení daňovej zábezpeky, začal daňové exekučné konanie na vymoženie iného\npeňažného plnenia vo výške 70 000,- €.\n6. Zo žalobných bodov vyššie uvedených správnych žalôb vyplýva, že žalobca vo vzťahu k napadnutým\nrozhodnutiam namietal identickú skutočnosť, ktorej zodpovedanie malo vplyv na ich zákonnosť.\nKonkrétne mal žalobca za to, že správca dane sa nepokúsil doručiť rozhodnutie č. 102349589/2017 z 9.\nnovembra 2017 (ďalej aj ako „rozhodnutie o určení zábezpeky“), ktorým mu podľa § 4c ods. 2 zákona č.\n222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31.12.2018 bola určená zábezpeka vo výške\n70 000,- €, spôsobom upraveným ustanovením § 30 ods. 1 daňového poriadku, čo malo za následok\njeho nedoručenie, a preto predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť dňa 11.12.2017 právoplatnosť\na dňa 22.12.2017 vykonateľnosť a nemohlo by byť pochopiteľne exekučným titulom.\n7. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (bod 26) vyplýva, že správny súd sa nestotožnil s tvrdením\nopomenutého účastníka (žalobcu) a preto vo veci ďalej konal v zmysle § 179 ods. 7 SSP. Následne\nskúmal podmienky konania (§ 97 SSP) a dospel k záveru, že žaloba, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie\nžalovaného 1/ č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017, ako žaloba smerujúca proti prvostupňovému\nrozhodnutiu je neprípustná v zmysle § 7 písm. a/ SSP (ako nespôsobilý predmet súdneho prieskumu)\na preto ju podľa § 98 ods. 1 písm. h/ SSP odmietol. Ďalej správny súd preskúmal správnou žalobou\nnapadnuté opatrenie žalovaného 1/ č. 100700032/2018 z 10. apríla 2018 a rozhodnutie žalovaného\n2/ č. 100912023/2018 z 9. mája 2018, vrátane postupu, ktorý im predchádzal, v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v správnych žalobách dospel k záveru o ich nedôvodnosti a preto ich podľa § 190 SSP\nzamietol.\n8. Za najdôležitejšiu žalobnú námietku v predmetných spojených veciach považoval správny súd\nskutočnosť, či rozhodnutie žalovaného 1/ č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017, ktorým bola žalobcovi\nurčená zábezpeka na daň z pridanej hodnoty vo výške 70 000,- €, bolo doručované riadne v zmysle\ndaňového poriadku, resp. či boli porušené jeho práva ako účastníka konania tým, že žalovaný 1/ ako\nsprávca dane nekonal so žalobcom ako účastníkom konania riadne v zmysle platnej právnej úpravy.\n9. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd argumentáciu žalobcu, že správca dane nevyužil doručovanie\npísomností elektronickými prostriedkami, resp. nevyužil doručovanie písomností prostredníctvom\nsvojich zamestnancov. Dôvodil, že žalobca ako žiadateľ o registráciu platiteľa dane z pridanej\nhodnoty podal svoju žiadosť písomne, pričom neuviedol v samotnej žiadosti skutočnosť, že by žiadal\no elektronické doručovanie, resp. všetky úkony, ktoré vykonal správca dane voči žalobcovi boli\nvykonávané na základe telefonického resp. písomného predvolania, tzn. že samotný žalobca, ako sám\nuvádza, sa na adrese Bakossova 36, Banská Bystrica, zdržiaval, zásielky bežne preberal a ani vo\nvzťahu k daňovému úradu sa mu v minulosti nestalo, že by zásielku neprevzal dodajúc, že žalobca sám\nuvádzal, že predmetnú zásielku očakával, a teda v rozhodnom období bol aj z tohto dôvodu obozretnejší\nohľadom doručovaných zásielok. Tiež správny súd poukázal na to, že z úradného záznamu zo spisového\nmateriálu vyplýva, že ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, t.j. 08.12.2017 daňový subjekt\n\n(žalobca) prostredníctvom svojho konateľa s daňovým úradom komunikoval, pričom bol upozornený, že\nod 08.12.2017, t.j. 3 dni pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o určení daňovej zábezpeky, sa\nv zmysle zákona o DPH stáva mesačným platiteľom.\n10. Rovnako správny súd uzavrel, že ani tvrdenie žalobcu o využívaní riadnej elektronickej schránky\nnebolo zo spisového materiálu preukázané, nakoľko všetky úkony, ktoré vykonával voči žalovanému\n1/ boli vykonávané v písomnej podobe a aj podanie - odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu z 9.\nnovembra 2017 bolo podané v písomnej forme. S poukazom na uvedené správny súd túto námietku\nvyhodnotil ako nedôvodnú.\n11. Správny súd ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný 1/ nedoručoval písomnosť elektronickými\nprostriedkami, pristúpil k postupu podľa § 30 ods. 2 daňového poriadku, pričom písomnosť doručil\nprostredníctvom poskytovateľa poštových služieb na adresu sídla žalobcu, na ktorej žalobca všetky\nďalšie rozhodnutia týkajúce sa predmetnej veci preberal vrátane doručenia daňovej exekučnej výzvy\nz 31. januára 2018 č. 100261140/2018 s tým, že námietku doručovania elektronickými prostriedkami\nneuviedol ani v podanom odvolaní voči predmetnému rozhodnutiu.\n12. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného 2/, že finančná správa pri elektronickom\nvýkone verejnej moci uplatňuje postup podľa ustanovenia § 60b ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z.\no elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (zákon o e-Governmente), podľa ktorého orgán verejnej správy je oprávnený postupovať\npodľa osobitných predpisov, ak ustanovujú odlišnú úpravu postupu a odlišné náležitosti jej výkonu ako\nzákon o e-Governmente dodajúc, že v zmysle § 13 ods. 5 daňového poriadku až v znení platnom\nod 01.01.2018 sa uvádza povinná elektronická komunikácia na všetky právnické osoby zapísané v\nobchodnom registri s tým, že do 01.01.2018 mali túto povinnosť len subjekty uvedené v § 14 ods.\n1 daňového poriadku. Vzhľadom k tejto skutočnosti mal správny súd za to, že v danom prípade\nmohol žalovaný 1/ doručovať svoje rozhodnutie prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb, a\nteda nemožno žalobcu považovať za opomenutého účastníka, resp. za účastníka, ktorému nebolo\nprvostupňové rozhodnutie žalovaného 1/ riadne doručené.\n13. Z vyššie uvedených dôvodov mal správny súd za to, že daňové exekučné konanie bolo začaté\nzákonným spôsobom na podklade exekučného titulu, a to vykonateľného rozhodnutia, ktorým bolo\nuložené peňažné plnenie, t.j. rozhodnutia žalovaného 1/ o určení zábezpeky č. 10234589/2017 z\n9. novembra 2017 dodajúc, že dôvody, ktoré uviedol žalobca v žalobe nie sú v zmysle § 91 ods.\n5 daňového poriadku okolnosťou, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného daňového nedoplatku ani\nskutočnosťou, ktorá by preukazovala nezákonný postup žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ pri vydaní\ndaňovej exekučnej výzvy.\n14. Súčasne mal správny súd za to, že podľa právnej úpravy vzťahov v § 60b ods. 2 zákona o eGovernmente v prípade, ak si žalovaný 1/ zvolil spôsob doručovania písomností v zmysle § 31 ods. 1\npísm. c/ daňového poriadku, aj v prípade, ak by takýmto postupom porušil procesnú normu na základe\nneúplného resp. nejasného výkladu právnej normy, nedošlo by k takému zásahu do práv žalobcu, ktorý\nby sám o sebe spôsobil nezákonnosť rozhodnutia vo veci samej, nakoľko doručovanie písomností do\nvlastných rúk v písomnom vyhotovení poskytuje rovnaký rozsah oprávnení ako doručovanie v zmysle\n§ 32 ods. 7 daňového poriadku. Z uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že postupom žalovaného\n1/ nemohlo dôjsť k takému zásadnému zásahu do procesných práv žalobcu, ktoré by naplnilo niektorý\nz dôvodov v zmysle § 191 SSP.\n15. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, keď žalobcovi,\nktorý v konaní nemal úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal.\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného 1/ a 2/\n16. Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/57/2018-56 z 5. decembra 2018 podal\nžalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP] kasačnú sťažnosť\nnavrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne\nsi uplatnil nárok na náhradu trov kasačného konania.\n\n17. Sťažovateľ nesprávne právne posúdenie veci namietal vo vzťahu k vyhodnoteniu správnosti postupu\npri doručovaní rozhodnutia žalovaného 1/ č. 102349589/2017 z 9. novembra 2017, ktorým mu bola\nurčená zábezpeka na daň z pridanej hodnoty, keď od počiatku namietal vady doručovania tohto\nrozhodnutia, a to s poukazom na ustanovenie § 30 v spojitosti s § 32 ods. 3 a § 14 daňového poriadku,\nv zmysle ktorého má správca dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami v\nprípade osôb, ktoré sú právnickými osobami zapísanými v obchodnom registri, s tým, že sa jedná o\nprimárny spôsob doručovania písomností pre právnické osoby dodajúc, že mal v rozhodnom období\nriadne zriadenú elektronickú schránku, avšak správca dane, t.j. žalovaný 1/ mu napadnuté rozhodnutie\nelektronicky nedoručoval.\n18. Ďalej s poukazom na ustanovenie § 30 daňového poriadku argumentoval, že pokiaľ správca dane\nnedoručí písomnosť elektronicky, môže tak urobiť prostredníctvom svojich zamestnancov, avšak ani\ntakýto spôsob doručenia správca dane nedodržal, keď zásielku doručoval prostredníctvom poštového\ndoručovateľa, a nie svojím zamestnancom. Nestotožnil sa s postupom správcu dane, ktorý dané\nrozhodnutie doručoval prostredníctvom poštového doručovateľa (§ 30 ods. 2 daňového poriadku) majúc\nza to, že takéto doručovanie prichádzalo do úvahy len v prípade, ak písomnosť nie je možné doručiť\npodľa odseku 1 § 30 daňového poriadku, predovšetkým do elektronickej schránky, ktorú mal riadne\nzriadenú a do ktorej doručenie aj očakával, nakoľko mal vedomosť o tom, že sa bude rozhodovať o\nregistrácii na daň z pridanej hodnoty.\n19. K záveru správneho súdu o nedôvodnosti argumentácie ohľadom spôsobu doručovania, keďže\nsám podal žiadosť o registráciu platiteľa dane z pridanej hodnoty písomne, pričom v samotnej žiadosti\nneuviedol, že by žiadal o elektronické doručovanie namietal, že mu zo žiadneho právneho predpisu\nnevyplýva povinnosť oznamovať žalovanému, že žiada o elektronické doručovanie písomností a\npreto takéto oznámenie ani nevykonal. Naopak legitímne očakával, že žalovaný bude pri doručovaní\npísomností postupovať v súlade so zákonom.\n20. K záveru správneho súdu, že povinnosť doručovania písomností elektronicky podľa ustanovení §\n13 a § 14 daňového poriadku platí až od 01.01.2018 sťažovateľ uviedol, že predmetné ustanovenia\nsa týkajú povinností daňových subjektov, t.j. podaní adresovaných finančnej správe, nie podaní, ktoré\nsprávca dane adresuje daňovému subjektu.\n21. S poukazom na uvedené sťažovateľ trval na tom, že žalovaný 1/ porušil jeho práva, keď pri\ndoručovaní rozhodnutia nepostupoval v súlade so zákonom, následkom čoho sa rozhodnutie nedostalo\ndo jeho dispozície a napriek tomu rozhodnutie považoval za doručené a na jeho podklade začal daňové\nexekučné konanie.\n22. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvádzanými\nv napadnutom rozsudku a mal za to, že napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu a doručené v súlade s právnymi predpismi. Zotrval na svojich stanoviskách\nk podaným správnym žalobám a pre úplnosť poukázal na ustanovenie § 165b ods. 3 daňového poriadku,\npodľa ktorého sa podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 postupuje najskôr od 1. januára 2016 vo vzťahu k\njednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR uverejneného na jeho webovom\nsídle, pričom Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo dňa 28.12.2015 na svojom webovom sídlo informáciu,\nže od 11. januára 2016 začne obojsmerne elektronicky komunikovať na spotrebných daniach dodajúc,\nže informácia o začatí obojstrannej komunikácii vo vzťahu k iným druhom daní zverejnená na webovom\nsídle Finančného riaditeľstva SR nebola. Rovnako poukázal na to, že došlo k zmene právneho stavu\ntýkajúceho sa určenej zábezpeky na dani z pridanej hodnoty, keď inštitút zábezpeky bol zrušený s\núčinnosťou od 01.01.2019 a to zákonom č. 369/2018 Z.z., pričom v zmysle prechodného ustanovenia\nzákona sa všetky rozhodnutia o zložení zábezpeky na DPH vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona, pri ktorých nedošlo k uplynutiu 12 mesačnej lehoty odo dňa zloženia zábezpeky na DPH\nzrušujú ex lege. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnutie č. 102349589/2017 zo dňa 09.11.2017 zrušené\nzo zákona. Taktiež poukázal na to, že daňové exekučné konanie vedené voči žalobcovi bolo ukončené\nrozhodnutím č. 100001743/2019 zo dňa 02.01.2019, ktorým bolo daňové exekučné konanie v zmysle §\n96 ods. 1 písm. a) daňového poriadku zastavené z dôvodu, že exekučný titul bol zo zákona zrušený.\n23. Obsahovo totožné vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti doručil aj žalovaný 2/.\n\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n24. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPredmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 28. mája 2019\na zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 10 Sžfk/45/2019. Od 1. augusta 2021 je teda\nna konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho\nsenátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku\npod pôvodnou spisovou značkou.\n25. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.\n1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n26. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane\npreskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo\nnich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či konajúce orgány\nverejnej správy postupovali v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi,\nteda či riadne zistený skutkový stav subsumovali pod ustanovenie zákona vzťahujúce sa na danú vec\na následne toto správne aplikovali respektíve, či orgán verejnej správy dodržal predpísaný procesný\npostup, v danom prípade postup v zmysle ustanovenia § 30 daňového poriadku pri doručovaní\nrozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej aj ako len „správca dane“) č. 102349589/2017 z\n9. novembra 2017.\n27. Spornou právnou otázkou, vyriešenie ktorej malo následný dopad na zákonnosť v poradí ďalších\nnapadnutých rozhodnutí resp. opatrenia a rozhodnutia bolo, či správca dane pri doručovaní rozhodnutia\nč. 102349589/2017 z 9. novembra 2017 postupoval zákonne, keď toto sťažovateľovi (žalobcovi)\ndoručoval podľa ustanovenia § 30 ods. 2 daňového poriadku nevyužijúc predtým postup podľa odseku\n1, respektíve inak povedané, či bol správca dane povinný doručovať predmetné rozhodnutie žalobcovi v\nporadí po prvé do elektronickej schránky žalobcu; po druhé zamestnancom správcu dane a až následne\nprostredníctvom poštového doručovateľa, ktorý spôsob doručenia správca dane aj využil.\n28. V danom prípade nebolo sporné, že predmetné rozhodnutie správca dane sťažovateľovi doručoval\nna adresu jeho sídla postupom podľa § 30 ods. 2 písm. a/ daňového poriadku, t.j. prostredníctvom\npoštového doručovateľa, pričom z dôvodu, že si sťažovateľ zásielku neprevzal v lehote 15 dní od\njej uloženia, považoval sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa o tejto skutočnosti\nsťažovateľ nedozvedel (§ 31 ods. 3 daňového poriadku).\n29. Obsahom administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že správca dane na základe\nžiadosti sťažovateľa o registráciu na daň z pridanej hodnoty vydal dňa 09.11.2017 rozhodnutie č.\n102349589/2017, ktorým podľa § 4c ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. určil sťažovateľovi ako žiadateľovi o\nregistráciu pre daň z pridanej hodnoty zábezpeku na DPH vo výške 70 000,- € na obdobie 12 mesiacov.\nZo žiadosti o registráciu vyplýva, že sťažovateľ nepožiadal o elektronické doručovanie. Predmetné\nrozhodnutie bolo sťažovateľovi doručované postupom podľa § 30 ods. 2 písm. a/ daňového poriadku\nprostredníctvom poskytovateľa poštových služieb. Zásielka sa vrátila správcovi dane dňa 06.12.2017\nako neprevzatá v odbornej lehote, pričom z doručenky vyplýva, že zásielka bola po opakovanom\ndoručení dňa 16. novembra 2017 uložená. Sťažovateľ sa stal platcom DPH dňom 8. decembra 2017.\nZ uvedeného vyplýva, že predmetné rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručované v mesiaci november\n2017 a preto kasačný súd zákonnosť doručovania posudzoval v zmysle právnej úpravy platnej práve\nv čase doručovania.\n\n30. Doručovanie elektronickými prostriedkami upravuje ustanovenie § 32 daňového poriadku, pričom v\nzmysle jeho odseku 1 platí, že na písomnosti správcu dane doručované elektronickými prostriedkami\n(ďalej len „elektronický dokument“) sa vzťahujú ustanovenia daňového poriadku a osobitného predpisu\n(zákon č. 215/2002 Z.z.). Vo vzťahu k elektronickému doručovaniu je relevantné aj prechodné\nustanovenie § 165b ods. 3 daňového poriadku, v zmysle ktorého sa podľa § 32 (doručovanie\nelektronickými prostriedkami) a § 33 ods. 1 a 3 (elektronické služby) a § 56 (osobný účet daňového\nsubjektu) postupuje najskôr od 1. januára 2016 a vo vzťahu k jednotlivým druhom daní, podľa\noznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle. Kasačný súd mal informáciami\nzverejnenými na webovom sídle finančnej správy potvrdené, že finančné riaditeľstvo zverejnilo dňa\n28.12.2015 na svojom webovom sídle informáciu, že od 11. januára 2016 začne obojsmerne elektronicky\nkomunikovať na spotrebných daniach s tým, že táto informácia bola naposledy aktualizovaná\ndňa 05.07.2018 (bližšie na <https://www.financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/elektronickakomunikacia/elektronicka-komunikacia-dane/praca-elektronickym-dokumentom>). Vo vzťahu k dani z\npridanej hodnoty v rozhodnom období takéto oznámenie zverejnené nebolo.\n31. Okrem vyššie uvedeného nosného argumentu je ďalším argumentom potvrdzujúcim záver o tom, že\nDaňový úrad Banská Bystrica nebol povinný sťažovateľovi doručovať rozhodnutie o určení zábezpeky\nelektronickými prostriedkami do jeho elektronickej schránky skutočnosť, že sťažovateľ v čase vydania\nrozhodnutia o určení zábezpeky a ani v čase jeho doručovania (15.11.2017 do 06.12.2017, kedy sa\nzásielka vrátila ako nedoručená - poznámka kasačného súdu) nebol platcom DPH (týmto sa stal až\ndňa 8. decembra 2017) a súčasne nepožiadal správcu dane o doručovanie písomností elektronickými\nprostriedkami. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 správca dane doručuje elektronický dokument osobe\npodľa § 14 a daňovému subjektu, ktorý o to požiada. Týmito osobami v rozhodnom čase, t.j. do\n31.12.2017 boli daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty; daňový poradca za daňový\nsubjekt, ktorého zastupuje pri správe daní; advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe\ndaní a zástupca, ktorým nie je daňový poradca a ani advokát, ktorý zastupuje daňový subjekt - platiteľa\ndane z pridanej hodnoty pri správe daní a až od 1. januára 2018, na ktorú skutočnosť správne\npoukázal krajský súd, sa touto osobou stala právnická osoba zapísaná v obchodnom registri. Preto\nani s odkazom na ustanovenie § 32 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 účinného v rozhodnom čase, na\nktoré sa odvolával sťažovateľ, neprichádzalo doručovanie elektronickými prostriedkami (doručovanie do\nelektronickej osobnej schránky) do úvahy.\n32. Vzhľadom na argumentáciu sťažovateľa, že ustanovenia § 13 a § 14 daňového poriadku sa týkajú\npovinností daňových subjektov, t.j. podaní adresovaných finančnej správe a nie podaní, ktoré správca\ndane adresuje daňového subjektu kasačný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa, že ustanovenie § 14\nje priamo naviazané na § 32 ods. 3, ktorý explicitne vymedzuje subjekty, ktorým správca dane doručuje\nelektronickými prostriedkami a preto jeho argumentácia nemôže obstáť.\n33. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že mu zo žiadneho predpisu nevyplývala povinnosť oznamovať žalovanému,\nže žiada o elektronické doručovanie písomností. K uvedenému kasačný súd opakuje, že práve\nustanovenie § 32 ods. 3 daňového poriadku dáva priestor inej osobe ako osobe uvedenej v § 14 na\nto, aby požiadala o doručovanie elektronickými prostriedkami s tým, že pokiaľ tak neurobí a nejedná\nsa o osobu uvedenú v § 14 daňového poriadku, tak správca dane nepostupuje podľa § 32 daňového\nporiadku. Toto konštatovanie je však vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty bez právneho významu a to\npráve s poukazom na ustanovenie § 165b ods. 3 daňového poriadku. Kasačný súd však považoval za\npotrebné sťažovateľa upozorniť aj na túto skutočnosť, nakoľko ňou argumentoval.\n34. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, kasačný súd s odkazom na ustanovenie § 165b ods. 3 a\n§ 32 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase uzavrel, že\nDaňový úrad Banská Bystrica nebol povinný sťažovateľovi doručovať rozhodnutie o určení zábezpeky\nelektronickými prostriedkami do jeho elektronickej schránky.\n35. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že predtým, ako Daňový úrad Banská Bystrica pristúpil k\ndoručovaniu podľa § 30 ods. 2 písm. a/ daňového poriadku mal využiť v poradí druhú formu doručovania,\nktorú ustanovenie § 30 ods. 1 daňového poriadku správcovi dane poskytuje a teda mal mu písomnosť\ndoručiť prostredníctvom jeho zamestnanca kasačný súd uvádza, že daňový poriadok využitie tejto formy\ndoručovania ponecháva výlučne na úvahe správcu dane, čomu svedčí aj zákonná formulácia „Ak je to\n\núčelné a možné ...“. Preto pokiaľ správca dane túto formu doručovania nevyužije, nevyvoláva to žiadne\nprávne následky vo vzťahu k inej forme doručovania. Kasačnému súdu nedá v tejto súvislosti nedodať,\nže ako účelné a možné sa mu javí doručovanie písomnosti zamestnancom správcu dane práve pri\nkonkrétnom úkone správcu dane, napríklad pri miestnom zisťovaní alebo na ústnom pojednávaní, na\nktorom je daňový subjekt osobne prítomný. Avšak nie je ani vylúčené, že správca dane bude doručovať\nprostredníctvom svojho zamestnanca aj v iných prípadoch, vždy to však bude závisieť od jeho úvahy.\n36. S poukazom na uvedené je preto namieste prijatie záveru, že správca dane využitím ustanovenia\n§ 30 ods. 2 písm. a/ daňového poriadku pri doručovaní rozhodnutia o určení zábezpeky sťažovateľovi\npostupoval procesne korektne. Tento záver súčasne znamená, že predmetné rozhodnutie za použitia\ntzv. fikcie doručenia podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku bolo sťažovateľovi doručené dňa 30.\nnovembra 2017 a dňa 11. decembra 2017, bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku, nadobudlo\nprávoplatnosť. Z uvedeného dôvodu je dané rozhodnutie podľa § 7 písm. a/ SSP vylúčené zo súdneho\nprieskumu, čo má za následok odmietnutie správnej žaloby z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 98 ods.\n1 písm. g/ SSP.\n37. Keďže sa kasačný súd, rovnako ako správny súd, nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa ohľadom\ndoručovania rozhodnutia o určení zábezpeky, nemôžu obstáť ani na toto rozhodnutie nadväzujúce\nsprávne žaloby a to vo vzťahu k opatreniu č. 100700032/2018 z 10. apríla 2018, ktorým správca dane\nsťažovateľovi a to s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 5 daňového poriadku oznámil, že podľa § 73\nods. 4 písm. a/ daňového poriadku odvolanie podané proti rozhodnutiu o určení zábezpeky zamieta,\nkeďže bolo podané po určenej lehote [§ 72 ods. 8 písm. a/ daňového poriadku] a rovnako tiež vo\nvzťahu k rozhodnutiu žalovaného 2/ č. 100912023/2018 z 9. mája 2018, podkladom ktorého bolo práve\nprávoplatné a vykonateľné rozhodnutie o určení zábezpeky.\n38. Záverom kasačný súd vo vzťahu k skutočnosti, že od 01.01.2019 bol inštitút zábezpeky zrušený, čo\nmalo za následok zrušenie rozhodnutia o určení zábezpeky ex lege a následne zastavenie daňového\nexekučného konania v zmysle § 96 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku z dôvodu, že exekučný titul bol\nzo zákona zrušený dodáva, že správny súd v danej veci rozhodol dňa 5. decembra 2018 vychádzajúc zo\nskutkového a právneho stavu existujúceho v čase právoplatnosti napadnutých rozhodnutí, resp. vydania\nopatrenia (§ 135 ods. 1 SSP), čo znamená, že následná zmena právnej úpravy bola pre rozhodnutie\nvo veci bezpredmetná.\n39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Najvyšší správny súd kasačné námietky sťažovateľa\nvyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Preto\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n40. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 167 ods. 1 a, § 168 SSP tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal.\nDôvodom daného rozhodnutia bolo, že sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a žalovanému\nnárok na náhradu trov konania možno priznať iba výnimočne, pričom kasačný súd v danom konaní\nvýnimočnosť nevzhliadol.\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/57/2018", "guid": "e6511931-67d4-455b-82dc-08ce3a1cdb9c:ef8f690d-0b13-4787-a46d-1e7d293931a6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}