{"guid": "7e999c79-c4b1-46f0-97d0-5ceac6acca98:fd50aa8c-a1dd-4cce-87ed-1a9477bd803d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2", "spisova_znacka": "5Sžk/23/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/23/2017 z 28. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. júna 2022, sp. zn. 5Sžk/23/2017, ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2", "identifikacne_cislo": "1015201248", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/586-2003"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd50aa8c-a1dd-4cce-87ed-1a9477bd803d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sžk/23/2017\n1015201248\n28. 06. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:1015201248.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a\nJUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom\nNejedlého 29, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Račianska\n1523/71, 810 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7384/2015-PO-JU zo\ndňa 1. júla 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5S/203/2015-25 zo dňa 17. januára 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pokračuje v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/203/2015-25 zo dňa 17. januára 2017.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nIII. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnymi orgánmi\n1. Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím sp.\nzn. 7384/2015 - PO-JU zo dňa 26.05.2015 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznalo žalobcovi advokátovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 239,15 Eur, a to podľa § 15 ods. 2 zákona č.\n327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(ďalej aj „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) a príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“). Priznanie\nnáhrady trov žalobcovi prislúchalo za zastupovanie oprávnenej osoby P. K. v konaní pred súdom v\nprávnej veci o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode.\n2. V odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, že paušálnu odmenu advokáta za zastupovanie osoby\nv materiálnej núdzi vyplácanú Centrom právnej pomoci upravujú ustanovenia § 14a až § 14c vyhlášky\no odmenách a náhradách advokátov v znení platnom po 01.06.2009 a hotové výdavky a náhradu za\nstratu času upravujú ustanovenia § 15 až § 17 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. V súlade\ns týmito ustanoveniami prvostupňový orgán priznal žalobcovi:\n- odmenu podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky v sume 200,00 Eur a\n- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 39,15 Eur.\n\n3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie s odôvodnením, že postupom\nprvostupňového orgánu bol diskriminovaný v porovnaní s advokátmi zastupujúcimi klientov v rovnakých\nveciach na základe zákonného splnomocnenia klientom. Odmena žalobcu priznaná prvostupňovým\nrozhodnutím je podľa žalobcu až 9-násobne nižšia ako tarifná odmena, aká by mu prislúchala v prípade,\nže by ako advokát nebol určený Centrom právnej pomoci. Žalobca mal preto za to, že mu prislúcha\ntarifná odmena za päť úkonov právnej služby odvodená od hodnoty sporu v sume 38.000 Eur, teda\nodmena v celkovej výške 1.912,54 Eur a postup prvostupňového orgánu považuje za nezákonný.\n4. Žalovaný rozhodnutím sp. zn. 7384/2015-PO-JU zo dňa 01.07.2015 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“\nalebo „rozhodnutie žalovaného“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný zdôraznil, že odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná\nžalovaným je upravená v § 14a až § 14c vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov v znení platnom\npo 01.06.2009 ako paušálna odmena a hotové výdavky a náhradu za stratu času upravujú ustanovenia\n§ 15 a § 17 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Advokátovi sa priznáva paušálna odmena za\ncelé konanie vo výške pevne stanovenej vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca sa žalobu podanou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) domáhal:\n- vydania uznesenia, ktorým krajský súd preruší konanie do rozhodnutia Ústavného súdu SR o súlade\nustanovení § 14a a § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov s ustanoveniami článku 1 ods.\n1 a článku 12 ods. 1 Ústavy SR a\n- v prípade vyslovenia nesúladu Ústavným súdom SR, vydania rozsudku, ktorým krajský súd zruší\nprvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, ako aj\nzaviaže žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania.\n6. Žalobca v žalobe objasnil, že na základe rozhodnutia žalovaného zastupoval osobu v materiálnej núdzi\n- p. P. K. v konaní o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo vedené na\nOkresnom súde Bratislava IV. V uvedenom konaní vykonal žalobca 5 úkonov právnych služieb, pričom\nvec bola mimosúdne doriešená dohodou o vysporiadanie BSM a z toho dôvodu došlo k vzájomnej\ndohode a k späťvzatiu návrhu na vysporiadanie BSM na uvedenom súde. Žalobca si uplatnil trovy\nprávneho zastúpenia voči žalovanému, a to podľa § 11 ods. 1, 6 a § 13a ods. 1, 2, § 16 ods. 3\nvyhlášky o odmenách a náhradách advokátov v celkovej výške 1.912,54 Eur (podiel z BSM v hodnote\n38.000,- Eur), ktoré by mu inak patrili, ak by zastupoval klienta neprideleného žalovaným, ako jedinou\nštátnou rozpočtovou organizáciou zastupujúcou a konajúcou v mene štátu. Žalobca pri vyčíslovaní trov\nnepostupoval podľa § 14a ods. 2 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky a to z dôvodu, že uvedené ustanovenie\npovažuje za diskriminačné a v rozpore s Ústavou SR.\n7. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie, ktoré vychádzalo z § 14a vyhlášky o\nodmenách a náhradách advokátov, je v rozpore s Ústavou SR, konkrétne s jej článkom 1 ods. 1 a čl.\n12 ods. 1. Žalobca poukázal na to, že § 14a vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov upravuje\nodmeňovanie advokátov vo veciach občianskoprávnych, pričom bez ohľadu na hodnotu veci, či jej\nobťažnosť stanovuje jednotnú odmenu vo výške 200,- Eur. Takáto výška odmeny advokáta je upravená\nza celé konanie o vysporiadanie BSM bez ohľadu na časovú náročnosť, na množstvo vykonaných\núkonov vo veci a na hodnotu všetkých vecí, pohľadávok a záväzkov, ktoré sú predmetom vysporiadania.\nUvedené odmeňovanie sa vzťahuje na advokátov iba v prípadoch, keď je advokát ustanovený klientovi\nžalovaného ako jeho zástupca. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia na základe ustanovení\nvyhlášky o odmenách a náhradách advokátov, ktorej ustanovenie § 14a je podľa názoru žalobcu v\nrozpore s Ústavou SR, zakladá nezákonné rozhodnutia, nezákonný postup vo veci a podľa názoru\nžalobcu bol daný dôvod pre rozhodnutie súdu podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP.\n8. Zároveň žalobca poukázal na § 20 a § 21 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších\npredpisov, kedy advokát je oprávnený odmietnuť zastupovanie klienta určeného žalovaným iba v\nzákonom určených prípadoch. Žalobca ako advokát je povinný zastupovať klienta určeného žalovaným\na iba vo výnimočných prípadoch je oprávnený, resp. povinný odmietnuť jeho zastupovanie. Zároveň\n\nje advokát povinný zastupovať klienta aj podľa interných predpisov Slovenskej advokátskej komory\nplnohodnotne a bez ohľadu na to, či je splnomocnený klientom alebo či mu bol klient ustanovený, či už\nsúdom alebo žalovaným. Žalobca považoval tak postup žalovaného, ktorým mu bola priznaná náhrada\ntrov konania vo výške 239,15 Eur za diskriminačný a poukázal na čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods. 1 Ústavy SR,\nkeď tieto ustanovenia spôsobujú nerovnosť advokátov, ktorých pre zastupovanie určil žalovaný.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava tvrdení uvedených v\nodôvodnení rozhodnutia žalovaného a preto navrhuje, aby súd žalobu v zmysle § 250j ods. 1 OSP\nzamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.\n10. Krajský súd uznesením č. k. 5S/203/2015-17 zo dňa 23.05.2016 návrh žalobcu na prerušenie\nkonania zamietol s odôvodnením, že ustanovenie § 14a a § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách\nadvokátov je formulované ako jednoznačný normatívny text. Mal za to, že paušálna odmena za právne\nzastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní sa už neodvíja od výšky predmetu\nsporu vyjadrenej v peňažnej sume, ale je stanovená fixnou sadzbou, ktorá sa vzťahuje na celé konanie\nvo veci. Na sadzbu odmeny advokáta pritom nemá vplyv počet a druh úkonov vykonaných v rámci\nposkytovania právnej služby. Prípadné zvýšenie paušálnej odmeny za zastupovanie v mimoriadne\nnáročnej alebo skutkovo zložitej veci môže Centrum právnej pomoci priznať v súlade s § 14b ods. 2\nvyhlášky najviac o 100%. Toto zvýšenie je však na posúdení centra, ktoré o zvýšení môže rozhodnúť\niba na návrh advokáta. Znenie § 14a a § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov je možné\ninterpretovať len v medziach jeho normatívneho textu a nedáva súdu možnosť na jeho interpretáciu\niným spôsobom. Odlišné ponímanie daného normatívneho textu by mohlo byť zo strany súdu prejavom\njeho arbitrárnosti.\n11. Následne krajský súd vyhlásil dňa 17.01.2017 rozsudok č. k. 5S/203/2015-25 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“), ktorým žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zamietol.\n12. Krajský súd dal do pozornosti žalobcovi časový moment 01.06.2009, pretože od tohto dátumu\nsa zmenila tarifná odmena za zastupovanie advokátom na paušálnu odmenu, ktorá sa priznáva bez\nohľadu na hodnotu veci v spore a to za účelom úspory nákladov žalovaného za služby poskytované\nadvokátmi klientom žalovaného. Paušálna odmena za právne zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v\nobčianskom súdnom konaní sa už teda neodvíja od výšky predmetu sporu vyjadrenej v peňažnej sume,\nale je stanovená fixnou sadzbou, ktorá sa vzťahuje na celé konanie vo veci (zmena vyhlášky o odmenách\na náhradách advokátov vyhláškou č. 209/2009 s účinnosťou od 01.06.2009). K argumentácii žalobcu,\nže predmetné rozhodnutie je v rozpore s Ústavou SR a to z dôvodu rozporu s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ods.\n1 krajský súd uviedol, že žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy a § 3 ods. 1 Správneho\nporiadku a výška odmeny žalobcovi bola stanovená v súlade s vyhláškou o odmenách a náhradách\nadvokátov v znení zmeny vyhláškou č. 209/2009 Z. z.\nIII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n13. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, a to z dôvodov podľa § 440 ods.\n1 písm. f) SSP (t. j. že krajský nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces)\na § 440 ods. 1 písm. g) SSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom). Žalobca\npožadoval, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie\na priznal žalobcovi náhradu trov konania a kasačného konania.\n14. Kasačnú sťažnosť žalobca odôvodnil v zásade (žalobnou) argumentáciou, ktorú uplatnil i v konaní\npred krajským súdom. Opätovne poukázal na neústavnosť príslušných ustanovení vyhlášky o odmenách\na náhradách advokátov a v nadväznosti na to poukázal na nesprávny postup krajského súdu, keď\nneinicioval konanie o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR. Zotrval tiež na svojom právnom\n\nnázore, že ide o nerovnosť v odmeňovaní za výkon porovnateľnej činnosti v prípade zastupovania\nosoby v hmotnej núdzi nižšou paušálnou odmenou v porovnaní so zmluvným splnomocnením, keď má\nadvokát nárok na vyššiu tarifnú odmenu. Zároveň vyslovil názor, že až po posúdení súladu napádaných\nustanovení s Ústavou SR by mohol krajský súd spravodlivo rozhodnúť v jeho veci.\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom krajského súdu\na pridržiava sa tvrdení obsiahnutých v rozhodnutí žalovaného. Kasačnú sťažnosť žiadal zamietnuť.\n16. Žalovaný najmä podotkol, že ako rozpočtová organizácia Ministerstva spravodlivosti SR, ktorej\nhlavným cieľom je poskytovať právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi, je viazaný Ústavou SR,\nzákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, t. j. aj ustanoveniami vyhlášky o\nodmenách a náhradách advokátov. Žalovaný pripomenul, že vyhláška o odmenách a náhradách\nadvokátov modifikovala od 01.09.2009 (správne má byť 01.06.2009) systém odmeňovania advokátov\nprostredníctvom Centra právnej pomoci tak, že fixne stanovila sadzby paušálnych odmien podľa\njednotlivých druhov konaní, pričom uvedené sadzby sa vzťahujú na celé konanie. Tým došlo k\nprekonaniu systému odmeňovania platného do 01.09.2009 (správne má byť 01.06.2009), kedy sa\nuplatňovala tarifná odmena odvíjajúca sa od hodnoty sporu. Žalovaný zdôraznil aj fakt, že žalobca\nbol Centrom právnej pomoci ustanovený v roku 2012, t. j. tri roky po nadobudnutí účinnosti novely\nvyhlášky a z tohto dôvodu, ako aj z titulu jeho statusu advokáta, mal byť s platnou úpravou odmeňovania\nuzrozumený.\nIV.\nRelevantné zákonné ustanovenia\n17. Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“\n18. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“\n19. Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva\na slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.“\n20. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR: „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom\nochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.“\n21. Podľa § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov účinnej od 01.06.2009:\n„Odmena je vo veciach upravených Občianskym zákonníkom 200 eur.“\n22. Podľa § 14b ods. 2 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov účinnej od 01.06.2009: „Ak\noprávnenú osobu zastupoval advokát v mimoriadne náročnej alebo skutkovo zložitej veci, Centrum\nprávnej pomoci môže zvýšiť odmenu najviac o 100 %.“\nV.\nPrerušenie konania na Najvyššom súde SR a nález Ústavného súdu SR\n23. Najvyšší súd SR ako kasačný súd postupom podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP prerušil konanie o\nkasačnej sťažnosti uznesením sp. zn. 5Sžk/23/2017 zo dňa 31.07.2019 (ďalej aj „uznesenie NSSR o\nprerušení konania“) a sám podal návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavný súd\nSR. Návrhom žiadal posúdiť ústavnosť dotknutých ustanovení § 14a a § 14b vyhlášky o odmenách a\nnáhradách advokátov s článkom 1 ods. 1 a článkom 12. ods. 1 v spojení s článkom 20 ods. 1 Ústavy\nSR a s článkom 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach v spojení s článkom 1 Protokolu č.1\nEurópskeho dohovoru o ľudských právach.\n24. V súvislosti s ustanovením § 14a ods. 2 písm. a) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov\nNajvyšší súd SR poukázal na to, že od 01.06.2009 došlo k zmene tarifnej odmeny za zastupovanie\nadvokátov na paušálnu odmenu, ktorá sa priznáva bez ohľadu na hodnotu veci v spore, pričom účelom\ntejto zmeny právnej úpravy mali byť úspory nákladov Centra právnej pomoci za služby poskytované\n\nadvokátmi klientom centra a za účelom spravodlivejšieho odmeňovania advokátov za poskytované\nprávne služby. Tarifná odmena, ktorá sa advokátom priznávala pred 01.06.2009, mala byť často\nneprimerane vysoká vzhľadom na počet úkonov, ktoré advokát vykonal, a tiež vzhľadom na to, že aj\nv prípade zastavenia konania alebo nezastupovania do právoplatného skončenia vo veci samej sa\nodmena advokátovi priznávala v plnej výške.\n25. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že súlad vyhlášky ako všeobecne záväzného právneho predpisu\nresp. jej ustanovení s Ústavou SR je oprávnený posúdiť len Ústavný súd SR. V prípade, ak všeobecný\nsúd dospeje k názoru, že všeobecne záväzný právny predpis je v rozpore s Ústavou SR, je všeobecný\nsúd povinný konanie prerušiť a vec predložiť Ústavnému súdu SR na rozhodnutie formou návrhu na\nzačatie konania o súlade právnych predpisov. Vzhľadom na to, že senát Najvyššieho súdu SR pred\nrozhodnutím vo veci (o kasačnej sťažnosti) dospel k záveru o nutnosti podať návrh na začatie konania\no súlade právnych predpisov, konanie o kasačnej sťažnosti prerušil až do rozhodnutia Ústavného súdu\nSR o tomto návrhu.\n26. Ústavný súd SR návrh Najvyššieho súdu SR na vyslovenie nesúladu právnych predpisov uznesením\nPL. ÚS 6/2021-9 zo dňa 26.05.2021 (ďalej aj „uznesenie ÚS SR“) odmietol podľa § 56 ods. 2 písm.\ne) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky ako podaný zjavne neoprávnenou\nosobou.\n27. Podľa Ústavného súdu SR: „právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého vyslovením nesúladu\ncitovaných ustanovení s označenými článkami ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu by došlo\nk odlišnému posúdeniu konkrétnej žaloby žalobcu, ústavný súd hodnotí ako nedôvodný. Chýba mu\npotrebný právny základ. Okolnosti zdôrazňujúce aspekt prieskumu až právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej správy v správnom súdnom konaní, nadväzujúce na absenciu retroaktívneho účinku\nderogačného nálezu ústavného súdu, podporujú záver o nedostatku prejudiciality ako podmienky\noprávňujúcej všeobecný súd na podanie návrhu na konanie o súlade právnych predpisov.“\n28. Ústavný súd v podstate dospel k záveru, že všeobecný súd nie je vo veci aktívne legitimovaný,\npretože derogácia ustanovení § 14a a §14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov prípadným\nderogačným nálezom ÚS SR vzhľadom na jej pôsobiaci účinok do budúcna nebola spôsobilá viesť k\nopačnému rozhodnutiu v porovnaní s meritórnym rozhodnutím. Ústavný súd SR vychádzal z tézy, že\nprávne účinky derogačného nálezu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR (aj na návrh\nvšeobecného súdu) sú orientované v zásade pro futuro (ex nunc), a teda nie je možné prijať záver o\nretroaktívnom pôsobení derogačného nálezu ústavného súdu, prípadne diferencovať jeho účinky podľa\nnávrhového subjektu. Možnosť všeobecného súdu podať návrh na konanie o súlade právnych predpisov\nústavný súd v podstate zúžil len na „okruh využiteľných prípadov“ tak, ako bol definovaný v bode 35\nuznesenia.\n29. V bode 32 uznesenia Ústavný súd SR uzavrel, že pri prieskume právoplatného rozhodnutia\norgánu verejnej moci správnym súdom je možné zohľadniť len správnosť aplikácie dotknutého\nprávneho predpisu podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania orgánu verejnej správy, že\n„po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia napadnutého správnou žalobou už toto rozhodnutie nie\nje možné zrušiť na podklade zmeny právnej úpravy vrátane zmeny vyvolanej derogačným nálezom\nústavného súdu (s výnimkou obnovy trestného konania, pozn.)“, a napokon, že „ak bol napadnutý\nprávny predpis (účinný v čase rozhodovania správneho orgánu, pozn.) orgánom verejnej správy použitý\nsprávne vrátane ústavne konformného výkladu, neprichádza do úvahy jeho zrušenie správnym súdom\ns poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP“.\nVI.\nPrávny názor kasačného súdu\n30. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z\n\nNajvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých\nje od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR\nv spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp.\nzn. 5Sžk/23/2017. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec\nbola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n31. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v\nmedziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1\nSSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci\nv zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a pokračujúc v konaní po obdržaní uznesenia ÚS SR po\nneverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461\nSSP zamietol.\n32. Kasačný súd úvodom sumarizuje podstatu sťažnostných bodov sťažovateľa, ktoré spočívali v tom,\nže:\n- krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že sa neobrátil na Ústavný súd SR s návrhom\nna vyslovenie nesúladu sporných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov s Ústavou\nSR a\n- krajský súd zhodne so žalovaným nesprávne právne posúdili otázku zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia o priznaní trov právneho zastúpenia na základe ustanovení vyhlášky o odmenách a\nnáhradách advokátov, ktoré sú podľa sťažovateľa diskriminačné a v rozpore s Ústavou SR. Dôvod\nneústavnosti videl sťažovateľ v tom, že § 14a - § 14c vyhlášky zakladajú nerovnosť odmeňovania\nadvokátov, ktorí boli ustanovení Centrom právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ktorí sú\nodmeňovaní paušálnou sumou za všetky úkony právnej služby bez ohľadu na hodnotu sporu) v\nporovnaní s advokátmi, ktorí zastupujú klientov na základe zákonného splnomocnenia (ktorí sú\nodmeňovaní tarifnou odmenou podľa počtu úkonov právnej služby a v závislosti od hodnoty sporu).\n33. K prvej sťažnostnej námietke spočívajúcej v nepredložení návrhu na vyslovenie nesúladu právnych\npredpisov na Ústavný súd SR krajským súdom kasačný súd uvádza, že táto námietka stratila dôvodnosť.\nVytýkaný procesný nedostatok odstránil svojím postupom už Najvyšší súd SR, keď konanie o kasačnej\nsťažnosti prerušil a sám na Ústavný súd SR podal návrh na vyslovenie nesúladu sporných ustanovení\nvyhlášky o odmenách a náhradách advokátov s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami tak, ako\nžalobca požadoval v konaní pred krajským súdom. Kasačný súd preto konštatuje, že týmto postupom\nzároveň odpadol namietaný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci krajskému súdu\nspočívajúci v nepodaní návrhu na Ústavný súd SR krajským súdom, pretože Ústavný súd SR v tejto veci\nuž na návrh Najvyššieho súdu SR vydal rozhodnutie (hoci nie meritórne).\n34. K druhej sťažnostnej námietke spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení veci môže kasačný\nsúd takisto len poukázať na prijaté uznesenie Ústavného súdu SR. Jediným dôvodom sťažnostného\nbodu sťažovateľa spočívajúcom v nesprávnom právnom posúdení veci bola namietaná neústavnosť §\n14a a § 14b vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov. Len z tohto dôvodu sťažovateľ považoval\nrozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového orgánu za nezákonné a požadoval ich zrušenie.\nV správnej žalobe neuviedol nijaké iné dôvody nezákonnosti administratívneho konania a napadnutých\nrozhodnutí. Rovnako i nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom videl sťažovateľ len v\nústavne nesúladnej a diskriminačnej aplikácii sporných ustanovení vyhlášky o odmenách a náhradách\nadvokátov. Kasačný súd poukazuje v tejto súvislosti na viazanosť kasačnými bodmi a rozsahom\nkasačnej sťažnosti (§ 453 SSP).\n35. V právnom poriadku SR vyslovuje nesúlad právnych predpisov s Ústavou SR výlučne len Ústavný\nsúd SR. Najvyššiemu správnemu súdu SR takéto oprávnenie neprislúcha. Z tohto dôvodu napokon i\nNajvyšší súd SR, z ktorého prešiel výkon správneho súdnictva na Najvyšší správny súd SR, vo veci\n\nsám nerozhodol, ale konanie pred ním prerušil a Ústavnému súdu SR adresoval návrh na vyslovenie\nnesúladu právnych predpisov.\n36. Uznesením ÚS SR však Ústavný súd SR tento návrh neprijal a meritórne sa ním nezaoberal z\ndôvodov uvádzaných v bodoch 26 - 29 tohto rozsudku (tesnou väčšinou, pretože k prijatému uzneseniu\npripojilo odlišné stanoviská šesť sudcov Ústavného súdu SR).\n37. Kasačný súd, zhodne s názorom krajského súdu konštatuje, že normatívne znenie vyhlášky\no odmenách a náhradách advokátov ako podzákonného predpisu považuje za jednoznačné a\nnepovoľujúce viaceré spôsoby výkladu. Gramatické znenie § 14a - § 14c vyhlášky o odmenách a\nnáhradách advokátov celkom jasne upravuje odmenu advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej\nnúdzi vyplácanú Centrom právnej pomoci ako paušálnu odmenu, nezohľadňujúcu ani hodnotu sporu\nani počet úkonov právnej služby. K odlišnému záveru nevedie ani výklad systematický (dotknuté\nustanovenia § 14a - § 14c sú obsiahnuté v samostatnej tretej hlave vyhlášky nazvanej „Paušálna\nodmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná Centrom právnej pomoci“, jasne\noddelenej od hlavy druhej nazvanej ako „Tarifná odmena“). Napokon ani výklad teleologický sledujúci\núčel právnej úpravy sťažovateľovej úvahe o aplikácii tarifnej odmeny na jeho prípad nesvedčí, pretože k\nzmene vyhlášky došlo z dôvodu limitovania náhrad advokátov vyplácaných štátom. Je síce pravdou, že\nvýklad zákonov a podzákonných predpisov musí byť komforný s Ústavou SR, avšak pokiaľ gramatický,\nsystematický a teleologický výklad zhodne svedčia len jednému spôsobu výkladu a sporný je len súlad\nustanovenia s Ústavou SR, kasačný súd poukazuje na ustanovenia § 131 a § 132 SSP v spojení s §\n100 ods. 1 písm. b) SSP.\n38. Podľa § 131 SSP: „Správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny\npredpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou\nzmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná....“\n39. Podľa § 132 ods. 1 SSP: „Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán\nverejnej moci ako orgán podľa § 131 <https://www.beck-online.sk/bo/chapterview-document.seam?\ndocumentId=pj5f6mrqge2v6mjwgiwtembsgiydmmbr>, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však\no nej rozhodnúť.“\n40. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP: „Správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo\nveci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade\npodá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.“\n41. Správny súdny poriadok v § 100 ods. 1 písm. b) vyslovene určuje, že správny súd podá návrh\nna začatie konania na Ústavný súd SR (teda nie môže podať), ak dospeje k záveru, že sú splnené\npodmienky pre konanie o súlade takéhoto normatívneho textu s Ústavou SR. Ani v zmysle § 132 ods. 1\nSSP správny súd neposudzuje otázku súladu s Ústavou SR ako predbežnú, pretože o tejto má právomoc\nrozhodovať Ústavný súd SR v zmysle § 131 SSP.\n42. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ neústavnosť dotknutých ustanovení vyhlášky o odmenách\na náhradách advokátov nevyslovil Ústavný súd SR, potom kasačný súd nesmie rozhodnúť contra legem,\npretože tým by sa dopustil svojvôle, zasiahol by do legislatívnej zložky moci v štáte a narušil systém\ntrojdelenia štátnej moci. Kasačnému súdu preto neostáva nič iné, ako konštatovať že tak správne orgány\nako i krajský súd vec správne právne posúdili, pretože na skutkový prípad aplikovali správnu právnu\nnormu § 14a vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov a túto i správne interpretovali v medziach\njej jednoznačného normatívneho znenia, systematického i teleologického výkladu.\n43. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí\nkasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.\n44. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP). Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému žalovanému z dôvodu,\nže žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie\nzakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.\n\n45. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/203/2015", "guid": "1504338c-e8ef-4849-b359-7d4ed1672372:996a2513-8bc3-4498-93f1-316ff38f754c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:93d46d44-6260-4514-aae9-c20ddb610773", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 6/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 6/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.6.2021.1"}], "citovane_v": []}