{"guid": "d6435a78-7f9a-4af0-8880-37ea39490921:950e2f85-d6df-44a6-84dc-30f926a3db3a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/149/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/149/2018 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 7Sžsk/149/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5", "identifikacne_cislo": "2017200093", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "nazov": "§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/950e2f85-d6df-44a6-84dc-30f926a3db3a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/149/2018\n2017200093\n27. 04. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200093.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Mgr. Michala Novotného (sudca\nspravodajca) vo veci žalobkyne: prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 22, Trnava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, za účasti ďalšej účastníčky:\nJ.. P. K., nar. XX. G. XXXX, H. XXX/XX, S., zastúpenej: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská\n5, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia zo 17. augusta 2016 č. 64485-73/2016-TT, o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 45 Sa 12/2017-86 zo 17. mája 2018 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh ďalšej účastníčky na prerušenie konania.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 45 Sa 12/2017-86 zo 17. mája 2018 zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej a z napadnutého rozsudku vyplýva, že ďalšia účastníčka na\nzáklade povolenia z 8. decembra 2006 poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení\nv odbore všeobecné lekárstvo pre dospelých. Slovenská lekárska komora jej 25. apríla 2006 vydala\nlicenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0731/06. Na žiadosť ďalšej účastníčky jej\nTrnavský samosprávny kraj 16. októbra 2013 s účinnosťou k 31. decembru 2013 zrušil skoršie povolenie\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej\nvšak zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa ďalšia účastníčka u žalovanej uplynutím 31.\ndecembra 2013 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nsamostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že ďalšia účastníčka je aj naďalej (po 31. decembri 2013) držiteľkou licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná pobočka rozhodnutím zo 17. augusta 2016 č.\n64485-73/2016-TT vyslovila, že jej vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie 1. júla 2014. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je\noprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\núčinnom od 1. júla 2014, v zmysle ktorého sa už viac nevyžadovala registrácia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby u príslušného správcu dane na účely dani z príjmu. V dôsledku toho bola ďalšia účastníčka\nopätovne považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu. Jej povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako\n\n12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 cit. zák. Z výpisu z daňového priznania ďalšej\núčastníčky k dani z príjmov pobočka zistila, že jej príjem pod túto hranicu v roku 2013 neklesol, takže jej\npovinné poistenie opätovne vzniklo 1. júla 2014. Ďalšia účastníčka bola poučená, že proti rozhodnutiu\nsa môže odvolať, avšak neurobila tak a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Až 12. októbra 2016\npodala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne námietky proti oznámeniu pobočky žalovanej o zániku\njej povinného poistenia k 30. júnu 2015, načo pobočka reagovala vydaním rozhodnutia z 19. októbra\n2016, voči ktorému sa ďalšia účastníčka odvolala.\n3. Žalobkyňa 23. novembra 2016 podala proti rozhodnutiu žalovanej pobočky zo 17. augusta 2016\nprotest. Žalovanej v ňom predovšetkým vytkla, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa\n§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z. a žalovaná pri jeho vydaní nepostupovala v súčinnosti s ďalšou\núčastníčkou. Ďalej namietla, že žalovaná na základe odhlášky vyznačením v spise vydala rozhodnutie,\nže povinné poistenie ďalšej účastníčky zaniklo 31. decembra 2013. Toto rozhodnutie bránilo tomu,\naby žalovaná opätovne rozhodla o vzniku a následnom zániku povinného poistenia k inému dátumu.\nKeďže od tohto dňa bolo ďalšej účastníčke rozhodnutím samosprávneho kraja zrušené povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, nemohla ďalej dosahovať príjmy a vykonávať činnosť ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba. Od 1. januára 2014 dosahovala príjem len ako zamestnanec\nspoločnosti J. K. s.r.o., ktorá bola platiteľom poistného na sociálne poistenie. Žalovaná podľa žalobkyne\nnevzala do úvahy, že podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. sa samostatná zdravotnícka prax mohla\nvykonávať len v inom zdravotníckom zariadení. Takisto nevzala do úvahy § 5 zákona č. 461/2003 Z. z.\na to, že ďalšia účastníčka zdravotnícku prax na základe licencie L1A nikdy nevykonávala. Rozhodnutie\nžalovanej pobočky bolo vydané po dva a pol roku a to navyše po tom, čo na základe odhlášky žalovaná\nvyznačila v spise zánik povinného poistenia ďalšej účastníčky, čo predstavuje prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej.\n4. Žalovaná pobočka protestu žalobkyne sama nevyhovela a predložila ho na rozhodnutie ústrediu,\nktoré ho rozhodnutím zo 4. januára 2017 č. 65045-2/2016-BA zamietlo. Odvolanie, ktoré proti\ntomuto rozhodnutiu podala ďalšia účastníčka, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol svojím\nrozhodnutím zo 6. marca 2017 č. 24095-8/2017-BA. Oba orgány zhodne konštatovali, že podľa § 3 ods.\n4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. možno zdravotnícke povolanie vykonávať aj na základe licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe upravenej v § 68 ods. 1 písm. a) cit. zák. (tzv. licencia L1A).\nTáto licencia nie je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia;\npodmienkou na vydanie takéhoto povolenia pre právnickú osobu je, aby jej odborný zástupca mal\nlicenciu na výkon odborného zástupcu upravenú v § 68 ods. 1 písm. c) cit. zák. (tzv. licencia L1C).\nLicencia L1A oprávňovala na dosahovanie príjmov podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,\npreto jej držiteľ spĺňal definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Na tieto účely nie je podstatné, či na\nzáklade licencie aj vykonával činnosť ani to, že bol zároveň zamestnancom, pretože zákon č. 461/2003\nZ. z. nevylučuje súbeh poistení z rôznych dôvodov. Ako zamestnanec takisto nepotreboval licenciu L1A,\nale licenciu na výkon zdravotníckeho povolania upravenú v § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.\nz. (tzv. licencia L1B). Keďže ďalšia účastníčka dovŕšila potrebný vek a v rozhodujúcom období jej príjem\nz podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahol zákonom stanovenú hranicu v zmysle §\n5 cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2014 splnila legálnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby.\nTo, že žalovaná na základe odhlášky vyznačila v spise zánik poistenia k 31. decembru 2013, nie je\nrozhodnutím o zániku poistenia, takže vydaniu rozhodnutia zo 17. augusta 2016 nebránila prekážka\nveci právoplatne rozhodnutej. Zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná\nrozhodnúť o vzniku resp. zániku sociálneho poistenia.\n5. Žalobkyňa následne na to podala proti rozhodnutiu žalovanej pobočky zo 17. augusta 2016 všeobecnú\nsprávnu žalobu, v ktorej uplatnila v zásade rovnaké námietky ako v proteste. Správny súd tu napadnutým\nrozsudkom žalobe vyhovel a podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP toto rozhodnutie zrušil. Vytkol\nžalovanej, že porušila zásadu súčinnosti a procesné práva ďalšej účastníčky, pretože jej neoznámila\nzačatie konania v spornej veci, čím jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.\nRozhodnutie žalovanej vydané po vyše dva a pol roku od prijatia odhlášky, kedy ďalšia účastníčka\nv dobrej viere mala za to, že dátum ňou vyznačený nie je sporný považoval za nepreskúmateľné\na nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 1 a 4 cit. zák. Nestotožnila sa so záverom žalovanej,\nže na vznik povinného poistenia postačuje, aby lekár bol držiteľom licencie, bez ohľadu na to, či ju\ni skutočne využíva. Podľa správneho súdu žalovaná nedostatočne zistila skutkový stav, pretože si\nneoverila, či príjmy ďalšej účastníčky za rok 2013 boli dosiahnuté na základe licencie L1A. V takomto\n\nprípade bolo potrebné posudzovať dosahované príjmy samostatne. Záverom sa stotožnil so žalovanou,\nže vyznačenie zániku povinného poistenia v spise na základe odhlášky, nie je rozhodnutím vo veci a\nzákon č. 461/2003 Z. z. jej neustanovuje lehotu na preverenie sporných skutočností.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z. naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú realizáciu. Podľa\n§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe nielen s povolením na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Jej držiteľ môže\npriamo vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. V\ndôsledku toho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nzaniklo ďalšej účastníčke až 30. júna po kalendárnom roku, v ktorom tieto príjmy klesli pod hranicu určenú\nv § 138 ods. 5 cit. zák. Podanie odhlášky samo osebe nemá za následok zánik povinného poistenia.\nŽalovaná pri vydaní rozhodnutia nepostupovala v rozpore so zákonom, pretože podľa § 185 ods. 4\nzákona č. 461/2003 Z. z. možno za úkon, ktorým sa začína konanie, považovať aj doručenie rozhodnutia;\ntento názor zodpovedá aj ustálenej praxi súdov. Ďalšia účastníčka mohla svoje práva hájiť napr. podaním\nodvolania, čo však neurobila. Žalovaná nesúhlasila ani s tým, že by nerozhodla v primeranej lehote. O\nexistencii licencie L1A sa dozvedela až v roku 2016, nakoľko ďalšia účastníčka si svoju povinnosť podľa\n§ 227 ods. 2 písm. a) cit. zák. nesplnila a o jej existencii ju neinformovala.\n7. Žalobkyňa a ďalšia účastníčka považovali kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, a preto ju žiadali\nzamietnuť.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\nIII.A K prerušeniam konania\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr uznesením z 29. októbra 2019 prerušil kasačné konanie\ndo právoplatného skončenia konania sp. zn. 1 Vs 3/2019. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky rozhodol v tomto konaní o zamietnutí kasačnej sťažnosti, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo\ntoto konanie prerušené. Keďže rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 3/2019 bol napadnutý ústavnou\nsťažnosťou, najvyšší súd následne uznesením z 30. júna 2021 opätovne prerušil kasačné konanie\ndo právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp\n361/2021. Len čo ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol, tunajší súd uznesením z 3. januára 2022\nrozhodol, že sa v kasačnom konaní bude pokračovať.\n10. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 18. marca 2022 ďalšia účastníčka žiadala, aby sa konanie\nprerušilo „do času prijatia spoločného právneho záveru na rokovaniach vo veci problematiky spätného\npredpisovania poistného a penále... držiteľom licencie L1A na úrovni zástupcov Slovenskej lekárskej\nkomory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ministra zdravotníctva SR“.\n11. Podľa § 452 ods. 1 SSP sa na kasačné konanie primerané použijú ustanovenia druhej časti, teda aj\njeho § 100 ods. 1 a 2, ktoré ustanovujú dôvody prerušenia konania. Podľa citovaných ustanovení možno\nkasačné konanie prerušiť, ak sú tu určité predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený\nriešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané opatrenie bolo napadnuté protestom prokurátora (čo\nlogicky neprichádza do úvahy v konaní o žalobe prokurátora, ktorá bola podaná po nevyhovení protestu),\n\nžalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené\n(čo sa v prerokúvanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (v prerokúvanej veci\nnavrhla prerušenie len ďalšia účastníčka). Spomedzi všetkých dôvodov prerušenia by tak v prerokúvanej\nveci mohli prichádzať do úvahy len dôvody uvedené v § 100 ods. 1 písm. e) SSP, teda ak sa vo vzťahu\nk preskúmavanému rozhodnutiu začalo správne konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, alebo\n§ 100 ods. 2 písm. a) SSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa\nrieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu.\n12. Z návrhu ďalšej účastníčky však nevyplýva, že by sa akékoľvek takéto konanie začalo. Ďalšia\núčastníčka sa totiž len všeobecne odvolala na rokovania medzi určitými predstaviteľmi orgánov verejnej\nmoci, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, akú právnu povahu má mať toto ich rokovanie, čo má byť jeho\nvýsledkom a s akou právnou záväznosťou. Kasačnému súdu tak vôbec nie je jasné, aký by mal výsledok\ntohto rokovania vplyv na tu prejednávanú vec. Treba uviesť, že kasačný súd je podľa § 131 a 132\nSSP viazaný určitými rozhodnutiami, nie je však viazaný len neformálne vyjadreným právnym názorom,\nktorý by vzišiel z určitej porady predstaviteľov orgánov verejnej moci. To platí o to viac, že otázka\nvplyvu licencie L1A na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia už bola vyriešená\nrozsudkom veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorého právne závery sú pre kasačný\nsúd zásadne záväzné (§ 466 ods. 3 SSP). Kvôli prebiehajúcim rokovaniam medzi predstaviteľmi určitých\norgánov verejnej moci by tak bolo možné prerušiť kasačné konanie, len ak by výstup z tohto rokovania\nmohol prelomiť záväznosť právneho názoru veľkého senátu. Nič také však z návrhu ďalšej účastníčky\nnevyplýva, preto ho najvyšší správny súd podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP zamietol.\nIII.B K veci samej\n13. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej\nna výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej\nprávomoci o otázke zániku a následnom opätovnom vzniku sociálneho poistenia, ktorý považovala za\nsporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa\nspravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003 Z. z.\n14. Podľa § 184 ods. 8 cit. zák. sa nedávkové konanie začína okrem iného z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná\norganizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie\norganizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné\nrozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.\n15. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že\nokamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi\nurobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi\n(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to,\nže takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže\naj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon\nč. 461/2003 Z.z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nneobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im\nmožnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 Spr. por.). To samozrejme\nnezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré\nsú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.\n2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n16. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len\nak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie\n\nrozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie\nmusí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Ak\norganizačná zložka nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa\ntýmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda\nbude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z\nakého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnila.\n17. Z odôvodnenia rozhodnutia č. 64485-72/2016-TT zo 17. augusta 2016 o zániku povinného poistenia\nďalšej účastníčky, ktoré jej bolo doručené v rovnaký deň spolu s tu preskúmavaným rozhodnutím o\nopätovnom vzniku povinného poistenia vyplýva, že žalovaná pobočka pri ich vydaní vychádzala z\ninformácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že ďalšia účastníčka je držiteľkou licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0731/06 z 25. apríla (s právoplatnosťou od 25. mája)\n2006. Ďalej žalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňového priznania ďalej účastníčky za zdaňovacie\nobdobie 2013, podľa ktorého jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bol vyšší\nako zákonom stanovená hranica podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Ďalšia účastníčka tento\nskutkový základ nijako nespochybnila, pretože ani voči jednému rozhodnutiu nepodala odvolanie. Až\n12. októbra 2016 podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne námietky proti oznámeniu pobočky\nžalovanej o zániku jej povinného poistenia k 30. júnu 2015, v ktorom však znova nijako nespochybnila\nskutkové zistenia v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu za rok 2013. Namietla len, že\npodanou odhláškou jej zaniklo povinné poistenie a od tohto dňa nebola držiteľkou žiadneho oprávnenia,\nktoré by jej odôvodňovalo status samostatne zárobkovo činnej osoby. Takisto žalobkyňa ani v proteste,\nani v samotnej správnej žalobe žiadne z týchto skutkových východísk preskúmavaného rozhodnutia\nžiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnila. Aj pokiaľ by teda postup žalovanej pobočky, ktorá nedala\nďalšej účastníčke možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia, bol porušením\nustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu toto porušenie nemohlo mať za následok\nvydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia\npodľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n18. Názor žalobkyne a ďalšej účastníčky, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o\nzániku poistenia, nemá oporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod\npojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie\nústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). Nemožno však z neho\nvyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka Sociálnej poisťovne\nniečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods. 1 cit. zák. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2014 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované\nustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala\nžalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom\npoistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa neho - malo povinné\npoistenie zaniknúť. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však\nnemá povahu rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia.\n19. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní\npodľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo\nuvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Rovnako žiadne ustanovenia tohto\nzákona neustanovuje, že by vznik či zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bol\nzávislý od toho, či poistenec bol alebo nebol dobromyseľný o dátume zániku. Ako žalovaná správne\nzdôraznila v kasačnej sťažnosti, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2014 , ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa\n§ 21 cit. zák. nastáva vtedy, ak sú splnené príslušné zákonné podmienky. Vedomosť či nevedomosť,\nprípadne dobromyseľnosť alebo nedobromyseľnosť poistenca o tom, či sú tieto podmienky splnené,\nnie sú podstatné. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to\nzákon č. 461/2003 Z. z. výslovne, napr. v § 145 ods. 3 (premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147\n(premlčanie predpísania a vymáhania poistného). Okrem toho žalobkyňa, ďalšia účastníčka aj správny\n\nsúd pri formulácii svojich právnych názorov nedocenili, že otázka trvania poistenia nie je podstatná len\npre platenie poistného, ale je dôležitá aj je pre vznik nárokov na jednotlivé dávky sociálneho poistenia a\nich výšku. Napríklad pre výpočet osobného mzdového bodu za určité obdobie je podľa § 62 zákona č.\n461/2003 Z.z. rozhodný osobný vymeriavací základ (§ 61 cit. zák.), ktorý je pochopiteľne vyšší pri súbehu\nviacerých poistení. Vyšší osobný mzdový bod sa prejaví vo vyššom priemernom osobnom mzdovom\nbode (§ 63 cit. zák.), ktorý vstupuje do výpočtu starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 cit. zák.). Práve z\ntohto dôvodu je dôležité, aby vznik a zánik povinného poistenia neboli viazané na subjektívne činitele\n(dobromyseľnosť či nedobromyseľnosť poistenca), ale na objektívne okolnosti.\n20. Kasačný súd nesúhlasí ani s námietkou správneho súdu, že preskúmavané rozhodnutie je\nnepreskúmateľné. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. musí rozhodnutie obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa odseku 4 cit. paragrafu sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie,\nktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Pobočka žalovanej\nodkázala na § 21 ods. 1 cit. zák., s tým že jasne uviedla, že vychádzala z údajov poskytnutých Finančným\nriaditeľstvom SR o príjme žalobkyne z podnikania a inej zárobkovej činnosti za rok 2013, ktoré pomerala\nk hranici uvedenej v § 138 ods. 5 cit. zák. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia je síce stručné,\nale podľa kasačného súdu je z neho zrejmé, z akých skutočností pobočka vychádzala a ako použila\nprávne predpisy. S ohľadom na to, že ďalšia účastníčka nepodala odvolanie, v ktorom by uviedla svoje\nnámietky, s ktorými by sa žalovaná musela osobitne vyrovnať. Len čo ich vzniesla, žalovaná sa s nimi\nvyrovnala v ďalších rozhodnutiach.\n21. Poslednou, najzásadnejšou otázkou, ktorej sa správny súd vo svojom zrušujúcom rozsudku venoval\na ktorej sa v prevažnej miere týka aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala ďalšej účastníčke povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého\nsenátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa už citovaného § 466 ods. 3 SSP je\nprávny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť\nlen tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého\nsenátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním\nnového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom\nrozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí\nodchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri\nriešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Vs 3/2019.\n22. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2010, na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom\nvzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie\nje prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je\ndôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa\ncitovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k\nlicencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v\npríslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú\nosobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal\npríjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je\nprávne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo\naj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu\nbolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však\nuznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne\nnesúladné.\n\n23. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný\na nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny\nnázor vyslovený v žalobe, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004\nZ. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení.\nPredpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia\nzdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade\nna akomkoľvek mieste, a to aj bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Lekár, ktorý\nposkytoval zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, bol\ndokonca podľa § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v\nznení účinnom do 30. apríla 2015 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku\nprax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné\noprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke\nzariadenie. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z. nevyplýva, že lekárovi, ktorý má zároveň\nvydanú licenciu na výkon odborného zástupcu a poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom\nzariadení - právnickej osobe, zaniká alebo sa prerušuje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe alebo sa rušia jej účinky. Naopak, táto licencia zostáva naďalej platná a dovoľuje lekárovi voľne si\nvyberať, či v konkrétnom prípade poskytne zdravotnú starostlivosť na jej základe alebo prostredníctvom\nurčitého zdravotníckeho zariadenia.\n24. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od\nprávneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením\nna vykonávanie činnosti. Tento záver je plne použiteľný aj vo vzťahu k právnej úprave účinnej od 1.\njanuára 2014. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je totiž zárobkovou činnosťou okrem\niného činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmov z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Takým príjmom je v\nzmysle § 6 ods. 1 písm. c) cit. zák. aj príjem z iného podnikania než poľnohospodárska výroba alebo\nživnosť; právnym vzťahom, ktorý zakladá dosahovanie takýchto príjmom, je tak oprávnenie takéhoto\npodnikateľa na vykonávanie tohto podnikania. Ako bolo vysvetlené vyššie, lekár, ktorý je držiteľom\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, je oprávnený na jej základe podnikať, v dôsledku\nčoho je držba tejto licencie oprávnením, ktoré vytvára právny vzťah, ktorý zakladá dosahovanie príjmom\npodľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 cit. zák. potom povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie takejto osoby môže zaniknúť buď zánikom takéhoto oprávnenia\n(licencie) alebo k 30. júnu tým, že jej príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto\nlicencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.\nz. Z citovaných ustanovení však nijako nevyplýva, že by mala žalovaná skúmať, či príjem podľa § 3 ods.\n1 písm. b) cit. zák. ďalšia účastníčka dosahovala len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie,\nalebo či ho prípadne dosahovala na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia.\nIV.\nZáver\n25. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto\nsťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Ak žalobkyňa nevezme správnu žalobu späť,\nsprávny súd o nej rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469\nSSP).\n26. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.\n27. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Sa/12/2017", "guid": "752315e9-001d-4852-8fbb-6f5619178cd3:71b4560e-86fa-4ecf-8471-edcc7680a63b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}