{"guid": "b22c8382-b52b-477c-8f63-cbd2eb1ae846:36f12d60-33dd-497f-84d9-05ab4f0b90ca", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/29/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/29/2019 z 15. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. júla 2022, sp. zn. 7Sžsk/29/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4", "identifikacne_cislo": "2017200260", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36f12d60-33dd-497f-84d9-05ab4f0b90ca", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/29/2019\n2017200260\n15. 07. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200260.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobcu: U.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, F., právne zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou ALMOND LEGAL s.r.o. so sídlom Grosslingova 4, Bratislava, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej č. 22953-2/2017-BA zo dňa 14.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č. k. 45Sa/23/2017-101 zo dňa 13.09.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 45Sa/23/2017-101\nzo dňa 13.09.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 45Sa/23/2017-101 zo dňa 13.09.2018 podľa § 191 ods. 1\npísm. c/ , e/ a g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22953-2/2017-BA zo dňa 14.06.2017 (ďalej aj ako\n„preskúmavané rozhodnutie“) a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica č. 32054-1/2016-SE\nzo dňa 06. 09.2016 (prvostupňové rozhodnutie) a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Senica na\nďalšie konanie. Správny súd priznal žalobcovi voči žalovanej právo na náhradu trov konania v celom\nrozsahu.\n2. Prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/\nprvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím č. 32054-1/2016-SE dňa 06.09.2016 tak, že samostatne\nzárobkovo činnej osobe U.. Y. I. zaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa\n30.06.2016. Podľa údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky\nU.. Y. I. za rok 2015 nepodal daňové priznanie ako samostatne zárobkovo činná osoba, a teda jeho príjem\nza rok 2015 bol v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby k 01.07.2016. U.. Y. I. doložil dňa 12.05.2014 odhlášku z povinného dôchodkového\na povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.01.2014, t. j.\ndátumom zrušenia rozhodnutia č. TA/2006/4232 o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia vydaného\nTrnavským samosprávnym krajom. Nakoľko ku dňu 31.01.2014 neboli zaniknuté všetky oprávnenia\nna výkon samostatnej zárobkovej činnosti a boli presiahnuté príjmy pre vznik a trvanie povinného\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby za roky 2012, 2013, 2014 nezaniklo k 31.01.2014 povinné\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osoby o čom bolo vydané rozhodnutie č. 29631-1/2016-SE zo\ndňa 10.06.2016, proti ktorému nebolo podané odvolanie.\n\n3. Sociálna poisťovňa, ústredie príslušná na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z. z. o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. 32054-1/2016-SE zo 06.09.2016\nrozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. vo veci zániku povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia zmenila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica tak, že\nvypustila text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna\n2016“ a doplnila text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.\nseptembra 2016“. V ostatnom rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica potvrdila. V odôvodnení\nrozhodnutia poukázala na ustanovenie § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013\nZ. z. účinnom od 01.01.2014, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie\nčinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená\nna výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. V súčinnosti s Finančným riaditeľstvom Slovenskej\nrepubliky správny orgán zistil, že žalobca, ako samostatne zárobkovo činná osoba za rok 2012 dosiahol\npríjem z podnikania v sume 41 877,87 eur t, j. vyšší ako zákonom ustanovená suma 4 716 eur (12násobook minimálneho vymeriavacieho základu), za rok 2013 dosiahol príjem z podnikania v sume 48\n909,96 eur t. j. vyšší, ako bola zákonom ustanovená suma 4 830 eur, za rok 2014 dosiahol príjem z\npodnikania v sume 14 919,55 eur t. j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma 4 944 eur. Slovenská\nlekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni informáciu o vydaní licencie G. s dátumom vzniku\n07.07.2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Uvedená licencia nebola ku dňu 31.01.2014\nzrušená ani pozastavená. Pozastavená bola až od 08.10.2016 a zrušená bola ku dňu 25.10.2016.\nSociálna poisťovňa, ústredie sa v odvolacom konaní stotožnila s názorom Sociálnej poisťovne, pobočka\nSenica, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie účastníkovi konania, ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo na základe skutočnosti, že príjem žalobcu za rok 2015\nnebol vyšší ako zákonom ustanovená suma 5 148,00 eur, 12 násobok minimálneho vymeriavacieho\nzákladu 12x429,00 eur. Mal však za to, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica nemala zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania, ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby posudzovať podľa § 21 ods. 1 ale § 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona účinnom od 01.01.2014. Účastník konania daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za\nrok 2014 podal 26.06.2015, t. j. v predĺženej lehote na jeho podanie. Rovnako tak daňové priznanie k dani\nz príjmov fyzickej osoby za rok 2015 účastník konania podľa údajov evidovaných Sociálnou poisťovňou,\npodal v predĺženej lehote na jeho podanie, a to 17.06.2016. Preto povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe účastníkovi konania, v súlade s §\n21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2014 zaniklo 30. septembra 2016 a nie\n30. júna 2016.\n4. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 3 ods.\n4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a podľa § 5, § 21 ods. 1 a ods. 4 zákona č.\n461/2003 Z. z. v znení účinnom do 29.10.2016 ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru o\ndôvodnosti žaloby z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ SSP.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že v danej veci nebolo medzi účastníkmi\nkonania sporné, či žalobca disponoval licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. Z. ktorá\nbola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 07.07.2006. Držiteľom licencie bol do 25.10.2016.\nMedzi účastníkmi konania neboli sporné ani skutočnosti, že na základe rozhodnutia Trnavského\nsamosprávneho kraja č. TA/00765/2013/OIZaHF zo dňa 16.12.2013 bolo zrušené povolenie Trnavského\nsamosprávneho kraja č. Ta/2006/4232 zo dňa 07.12.2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\nžalobcom a ktorého prevádzku žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba ukončil dňom\n31.01.2014. Žalobca od 01.02.2014 vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom\npomere v obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie Y. s.r.o.\n6. Správny súd poukázal na názor žalovanej, že pre vznik, trvanie a zánik povinného sociálneho\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní lekár postačuje splnenie podmienky podľa\n§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. - dosiahnutie zdaniteľného príjmu v relevantnom období z\npodnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3\nzákona č. 461/2003 Z. z., ktorý presahuje zákonom stanovenú hranicu a to bez ohľadu na to, z\nvýkonu ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. realizáciou ktorého oprávnenia na podnikanie podľa\nosobitného predpisu sa posudzovaný príjem z podnikania dosiahol. V súvislosti s touto právnou otázkou\nsprávny súd uviedol, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, že pre účasť na povinnom\nsociálnom poistení žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby postačuje len držba licencie L1A\nposudzovaným lekárom, pričom nie je rozhodujúce, či predmetnú licenciu L1A na dosahovanie príjmov\n\naj v skutočnosti využíval a či z nej dosahoval zdaniteľné príjmy podľa osobitného právneho predpisu\n(§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov). Uvedený formálny výklad zákona, bez akceptovania účelu\nsledovaného zákonom č. 461/2003 Z. z. by nespravodlivo dopadol na subjekty povinného sociálneho\npoistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných\nfondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie,\nresp. zo zárobkovej činnosti pre účely samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. b/\na ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. Správny súd v bode 64 rozhodnutia poukázal v súvislosti\ns úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia na § 14 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 461/2003 Z. z. a v bode 65 dôvodil tým, že z tejto právnej úpravy nevyplýva, že by kumulácia\nv zákonom stanovených podmienok, t. j. dosahovanie príjmov z podnikania vo výške presahujúcej\nzákonom stanovenú hranicu, bola viazaná len na formálnu držbu oprávnenia na vykonávanie činnosti\npodľa osobitného predpisu posudzovanou fyzickou osobou, resp. že pri dosiahnutí zákonom stanovenej\nvýšky príjmu z podnikania v relevantnom období, medzičasom na základe zaniknutého oprávnenia\nna podnikanie alebo na vykonávanie inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,\nby postačovala len formálna držba oprávnenia na podnikanie podľa osobitného predpisu, hoci sa\nna jej základe posudzovaný príjem v relevantnom období ani čiastočne, resp. vôbec nedosahoval.\nNa uvedenom nič nemení možnosť výkladu uvedeného ustanovenia v tom zmysle, že pre účely\nposudzovania povinnej účasti samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenskom poistení sa príjmy\nz podnikania dosahované touto samostatne zárobkovo činnou osobou na základe viacerých oprávnení\nna podnikanie podľa osobitného predpisu sčítajú, resp. nie je rozhodujúce, na základe výkonu ktorej\npodnikateľskej činnosti bol príjem z podnikania dosiahnutý.\n7. Pre účely posudzovania spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania príp. zániku povinného\nsociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby podľa názoru správneho súdu treba brať do\núvahy príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne.\nPreto ustálil, že je lekár držiteľom licencie L1A potrebnej na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68\nods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) u iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti, pre prijatie\nzáveru, že takémuto lekárovi vznikla povinná účasť na sociálnom poistení ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe, je potrebné ďalej skúmať, či uvedenú licenciu reálne využíval na základe zmluvného\nvzťahu pre iného poskytovateľa zdravotníckej starostlivosti z takejto činnosti aj dosahoval príjem. V\nprípade lekárov vykonávajúcich svoje povolanie na základe vydaných príslušných licencií L1A a L1B\núčasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení nemôže byť posudzovaná len\nna základe formálnej existencie týchto licencií, hoci pri realizácii licencie L1B je potrebné povolenie\npríslušného samosprávneho orgánu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie.\n8. Pokiaľ ide o žalobnú námietku týkajúcu sa existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci správny\nsúd vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako posúdil aj námietku týkajúcu sa splnenia podmienok na obnovu\nkonania.\n9. V bode 75 rozhodnutia správny súd poukázal na obsah administratívneho spisu a konštatoval že\nvo vzťahu k držbe licencie L1A správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav potrebný na riadne\nposúdenie veci. Za zmätočný považoval správny súd údaj o ukončení pozastavenia licencie (24.08.2017\nkeďže licencia mala zaniknúť 25.10.2016). Vo vzťahu k vydaniu licencie L1A sa v administratívnom\nspise žiadny relevantný údaj nenachádzal. S uvedeným nedostatkom preskúmavaného rozhodnutia\nsúvisela aj nezákonnosť postupu predchádzajúceho vydaniu prvostupňového rozhodnutia spočívajúca\nv podstatnom porušení zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania a\nporušení jeho procesných práv. Z dôvodu nedostatočnej súčinnosti správnych orgánov so žalobcom tieto\nnemohli dostatočne vyhodnotiť, resp. preveriť skutočnosti, či žalobca v relevantnom období vykonával\nsamostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár v príslušnom odbore na základe licencie L1A a či poberal\nz tejto činnosti príjmy z podnikania podliehajúce povinnému sociálnemu poisteniu samostatne zárobkovo\nčinnej osoby.\n10. Správny súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c/, e/ a g/ v spojení s § 191 ods. 3 písm.\na/ SSP a vec vrátil Sociálnej poisťovni, pobočka Senica na ďalšie konanie.\n11. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému\nžalobcovi priznal trovy konania v celom rozsahu.\nII.\n\n12. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná (sťažovateľka) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n13. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n14. Právne posúdenie veci realizované krajským súdom považovala žalovaná za nesprávne a trvala\nna tom, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba\nnezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce\nna základe akého oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická\nosoba ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia,\ndosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.\n15. Sťažovateľka sa nestotožnila s právnym názorom krajského súdu, že postupom Sociálnej poisťovne\ndošlo k porušeniu žalobcových procesných práv, najmä že mu nebolo oznámené začatie konania vo\nveci zániku jeho povinného poistenia, resp. že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom na vydanie\nrozhodnutia. Uviedla, že žalobca mal možnosť obhájiť svoje práva prípadne povinnosti a záujmy jednak\nešte pred vydaním samotného prvostupňového rozhodnutia ako aj v rámci následného odvolacieho\nkonania zároveň mal podľa § 190 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo nazerať do spisov a robiť si z\nnich výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie. Poznamenala, že vo väčšine nedávkových\nkonaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože táto\nmá možnosť overiť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich\ndatabázach a registroch poistencov. Začatím nedávkového konania si Sociálna poisťovňa realizuje svoje\npráva vyplývajúce zo sociálnopoisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú\npovinnosti subjektov sociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na\nstrane príslušnej organizačnej zložky žalovanej.\n16. Pri posudzovaní skutočnosti, že žalobca bol v spornom období držiteľom licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe Sociálna poisťovňa vychádzala z údajov, ktoré jej Slovenská lekárska\nkomora poskytla dňa 07.04.2016. Sociálnej poisťovni bola poskytnutá informácia, že žalobca bol v\nobdobí od 07.07.2006 do 25.10.2016 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nčíslo G.. Žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. septembra 2016.\n17. Sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\nIII.\n18. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti s argumentáciou sťažovateľky nesúhlasil. Podrobne\npoukázal na argumenty uvedené sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti. Naďalej tvrdil, že zákon č.\n461/2003 Z. z. explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi\noprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá\nbola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala\npríjem zaniklo. V prípade, ak aj žalobca mal vydanú licenciu L1A na výkon zdravotníckej praxe, ktorá mu\nzakladala status samostatne zárobkovo činnej osoby, účasť na sociálnom poistení mu toto oprávnenie\nzakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením (licenciou L1A) nevykonával žiadnu zárobkovú\nčinnosť, t. j. nemal z neho príjem. Pre účely vyriešenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania\nresp. zániku povinného sociálneho poistenia by samostatné posudzovanie príjmov dosahovaných\nna základe viacerých oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti neviedlo k záverom, ktoré\nuvádza žalovaná. Je totiž zrejmé, že príjmy samostatne zárobkovo činnej osoby sa pre účely určenia\nvymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavanú, avšak tieto príjmy\nreálne musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe\ntýchto oprávnení, čo v danom prípade splnené nebolo.\n19. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\nIV.\n\n20. Žalovanej bolo vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti doručené na vedomie dňa 29.01.2019.\nV.\n21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu (§ 453 ods. 3 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť.\n22. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n23. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n24. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n25. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v\nktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\n26. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi\núčastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra 2016.\n27. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí\nsp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n28. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke\nstatusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5\npísm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,\n§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.\nz., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona\ne. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu\n[písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“\n30. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.\n31. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].\n32. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné\nvykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa\nrozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na\nvýkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]\n\na právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n33. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky\npre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je\nnaviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n34. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť\npovolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,\nčo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej\nzdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti\n(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na\nexistenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je\niba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany\nverejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho\nposkytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere\nu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská\nlekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako\nfyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4\npísm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo\nalebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,\nktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010\n- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti\nzaloží spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti\nodborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,\npožiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru\ns prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A\nnaďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne\nzmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude\nprevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12\n\nods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou\nna výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv.\nlicenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a\nnie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne\npozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát\nsa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A\nje naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna\nvonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ\nlicencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z.“.\n35. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n36. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.\nnovembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nz titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2,\npísm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval:\n„Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho\ndôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania\ntakého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže\nbyť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A\nalebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená\nv § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n37. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n38. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n39. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n40. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n\n41. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n42. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228\nods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke\nSociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva\nčinnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n43. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n44. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna\npoisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n45. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nplatnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“\n46. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV.ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým\nodmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.\n1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie\nje možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený\nna právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v\npredmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“\n47. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n48. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže\nzaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii\nnajvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).\n49. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\n\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n50. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n51. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n52. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n53. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“\n54. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.\n55. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že Slovenská lekárska komora poskytla Sociálnej poisťovni\ninformáciu o vydanej licencii G. s dátumom vzniku 07.07.2006, na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe. Držiteľom licencie bol žalobca do 25.10.2016 a základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho\nkraja č. TA/00765/2013/OIZaHF zo dňa 16.12.2013 bolo zrušené povolenie Trnavského samosprávneho\nkraja č. Ta/2006/4232 zo dňa 07.12.2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia žalobcom\na ktorého prevádzku žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba ukončil dňom 31.01.2014.\nSociálnej poisťovni bola odhláška Registračný list FO - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby\nžalobcom doručená zhodne dňa 31.01.2014. Tak, ako to z vykonaného dokazovania vyplynulo po podaní\nodhlášky žalobca od 01.02.2014 vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v pracovnom pomere\nv obchodnej spoločnosti prevádzkujúcej zdravotnícke zariadenie Y. s.r.o.\n56. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky bolo\npreukázateľne zistené, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal príjem z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2012 vo výške 41 877,87 eur, za rok 2013 dosiahol príjem\nz podnikania 48 909,96 eur a za rok 2014 dosiahol príjem 14 919,55 eur. V uvedených kalendárnych\nrokoch tak žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol príjmy, ktoré boli vyššie ako\nzákonom ustanovená suma za jednotlivé kalendárne roky, resp. vyššie ako bol 12-násobok minimálneho\nvymeriavacieho základu.\n57. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného\nod 01.01.2014 zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná\nzmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca\nz právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu.\n58. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z v znení zákona č. 338/2013 Z. z. účinného od 01.01.2014\nsamostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku\na v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v §\n3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie\nvykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.\n59. Kasačný súd po vyhodnotení dôvodov uvedených sťažovateľkou v kasačnej sťažnosti dospel k\nnázoru o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom. Zistil, že žalobca nesprávne poukázal\nna to, že zrušením povolenia Trnavským samosprávnym krajom č. Ta/00765/2013/OZaHF-005 zo\ndňa 16.12.2013 o prevádzkovaní zdravotníckeho zariadenia všeobecnej ambulancie pre dospelých\ns miestom prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia Obvodné zdravotné stredisko M., ktorého\nprevádzku žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba ukončil dňom 31.01.2014 splnil aj podmienky\npre zánik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona č. 461/2003 Z.\n\nz. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 338/2013 Z. z. povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na\nvýkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zaniká aj odo dňa,\nod ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Vzhľadom na uvedené však\nnebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca bol aj po 31.01.2014 držiteľom platného oprávnenia\nna vykonávanie činnosti (licencie) L1A. Žalobca v konaní nenamietal pozastavenie tejto licencie až ku\ndňu 25.10.2016.\n60. Pokiaľ teda žalovaná dospela k záveru, že na základe licencie L1A a príjmov zo samostatnej\nzárobkovej činnosti za rok 2012, 2013 a 2014 žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nvzniklo zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. septembra\n2016, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR\nv spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.\n61. Žalobca ako držiteľ licencie L1A mal postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená\nformálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia\nprekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobcu, že licenciu L1A nevyužíval, neznamená\nreálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť,\nktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n62. Keďže právna podstata žalobných námietok žalobcu a kasačných námietok, ktoré žalovaná uviedla\nvo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho\nkolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na\ntieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve\npoukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.\n63. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského súdu,\nže formálne držanie licencie L1A žalobcom bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu\nnemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby aj po zániku povolenia Trnavského samosprávneho\nkraja boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n64. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n45Sa/23/2017-101 zo dňa 13.09.2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nv ktorom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e riadny prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Sa/23/2017", "guid": "157a7b73-bc7d-42dd-8b3c-f19dc8b9a9da:0f527d41-da72-49dc-9e95-2e13265f531b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}