{"guid": "deeab137-35fb-4108-ac08-b3efca78b8bf:3d1b8891-d845-4250-87e0-a8bacecffb43", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/37/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/37/2021 z 13. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 6Sžfk/37/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1", "identifikacne_cislo": "5017200367", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3d1b8891-d845-4250-87e0-a8bacecffb43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/37/2021\n5017200367\n13. 12. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:5017200367.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcu: AUTOMATICA s.r.o., so sídlom Vrbická 1883/36, Liptovský Mikuláš, IČO: 44 523 556,\nprávne zastúpený: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2,\nLiptovský Mikuláš, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.101526152/2017 zo\ndňa 11. júla 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k.\n30S/37/2020-104 zo dňa 8. decembra 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k.30S/37/2020-104\nzo dňa 8. decembra 2020 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 101526152/2017 zo dňa 11. júla\n2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 S.s.p.\ntak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.\n2. Rozhodnutím č. 101526152/2017 zo dňa 11. júla 2017 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Žilina č.\n100569622/2017 zo dňa 5. apríla 2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil\nrozdiel nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,DPH“) za zdaňovacie obdobie\njúl 2014 v sume 31 598,91 €.\n3. Daňové orgány vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že v prípade žalobcu nebolo preukázané\nsplnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z\npridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a to s poukazom na to, že\nzo strany žalobcu ako platiteľa nedošlo na základe právneho vzťahu - zhotovenie funkčného vzorku\nseparačnej linky pre EVPÚ, a.s., k dodaniu tovaru za protihodnotu pre konkrétneho prijímateľa, a\npreto ho nepovažovali ani za predmet dane z pridanej hodnoty. Daňové orgány vychádzali z toho,\nže práce na predmetnom projekte vykonával žalobca na základe Zmluvy o spolupráci uzatvorenej\ndňa 15. novembra 2013 a jej dodatku č. 1/2014 medzi EVPÚ, a.s. ako prijímateľom stimulov pre\nvýskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a daňovým subjektom ako spoluriešiteľom. Predmetná zmluva\nbola uzatvorená v súlade so Zmluvou o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj č. 0783/2013 medzi\n\nMinisterstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ako poskytovateľom stimulov a\nEVPÚ, a.s., ako prijímateľom stimulov. Predmetom zmluvy je poskytnutie stimulu prijímateľovi vo forme\ndotácie z prostriedkov štátneho rozpočtu na podporu aplikovaného výskumu formou projektu „Vývoj\ntechnologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely.“\nV súlade s čl. 2.3. zmluvy poskytne poskytovateľ prijímateľovi v roku 2013 dotáciu vo výške 900 000 eur\na predpokladaná výška poskytnutých stimulov v roku 2014 bola 1 100 000 eur. Vzhľadom k tomu, že\nzo strany kontrolovaného daňového subjektu nie je na výstupe konkrétny zákazník, konkrétny užívateľ\na daňový subjekt nepoužije nakúpené tovary a služby, z ktorých bolo uplatnené odpočítanie dane na\ndodávky tovarov a služieb ako platiteľ, nevzniká mu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH nárok na\nodpočítanie dane.\n4. Krajský súd mal za to, že sporným medzi účastníkmi konania bolo právne východisko daňových\norgánov pri posudzovaní možnosti žalobcu odpočítať daň z tovarov a služieb na zhotovenie separačnej\nlinky, podľa ktorých počas daňovej kontroly ani počas vyrubovacieho konania nebol preukázaný zámer\nvykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného prototypu za protihodnotu, nakoľko výsledok\nvýskumnej činnosti nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej verejnosti bez protihodnoty.\n5. Podľa správneho súdu je nepochybné, že Zmluva o spolupráci zo dňa 15. novembra 2013 medzi\nEVPÚ, a.s., ako prijímateľom stimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu a žalobcom ako\nspoluriešiteľom v Čl. 8 bod 8.2 stanovuje, že v prípade, ak spoluriešiteľ pri plnení predmetu tejto zmluvy\nvytvorí dielo, podľa Autorského zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným\nvlastníkom a môže s ním voľne nakladať. Podľa uvedenej zmluvy sa spoluriešiteľ (žalobca) teda\nstal výlučným vlastníkom vytvoreného diela. Žalobcovi nič nebránilo ako vlastníkovi diela využiť tento\nprototyp na komerčné účely (aj keď žalovaný argumentoval s poukazom na čl. 9, bod 9.5 Zmluvy zo dňa\n15. novembra 2013). Pokiaľ žalovaný a správca dane poukázali na to, že žalobca ako spoluriešiteľ v\nzmysle Zmluvy o spolupráci zo dňa 15. novembra 2013 mal dodať informácie o riešení projektu pre širokú\nverejnosť a bez protihodnoty podľa bodu 9.5 Čl. 9 Zmluvy zo dňa 15. novembra 2013, uvedené neneguje\njeho právo ako vlastníka diela v zmysle autorského zákona, ktoré bolo podľa tejto zmluvy vytvorené\n(bod 8.2 Čl. 8 zmluvy) využiť toto dielo na komerčné účely pre svojich odberateľov. Naopak bod 9.5\nČl. 9 Zmluvy o spolupráci zo dňa 15. novembra 2013 hovorí len o povinnosti žalobcu dodať informácie\nverejnosti len v obmedzenej miere, teda len v takej miere, aby ho bolo možné iba propagovať, čo\nnezahŕňa jeho absolútnu povinnosť celý obsah autorského diela verejnosti bezodplatne zverejniť. Takáto\npovinnosť nemôže zaväzovať žalobcu ani podľa Čl. 8.6 Zmluvy o poskytnutí stimulov č. 0783/2013, ktorá\nbola uzavretá medzi EVPÚ, a.s. a Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré zmluvné\nustanovenia môžu zaväzovať len zmluvné strany a nie žalobcu.\n6. Podľa názoru správneho súdu samotná Zmluva o spolupráci zo dňa 15. novembra 2013 nemôže\npreukázať konkrétny podnikateľský zámer žalobcu s funkčnou vzorkou, pretože bola uzavretá na iné\núčely, a to so spoločnosťou EVPÚ, a. s., ktorá bola prijímateľom stimulov pre vývoj a výskum zo štátneho\nrozpočtu a jej základným cieľom bolo dohodnutie spolupráce s prijímateľom stimulov EVPÚ, a. s., a\nžalobcom. Ak v tejto zmluve nie je ďalej uvedené, že separačná linka sa nebude používať na komerčné\nciele, nemá to vplyv na to, že by označená zmluva preukazovala túto skutočnosť, teda že sa separačná\nlinka nebude na komerčné účely využívať. Žalobca naopak, pokiaľ urobil úkony spojené s vystavením\nvzorky a predstavil ju v spolupráci s EVPÚ, a. s., širokej verejnosti, najmä podnikateľskej verejnosti,\nčo vyplýva aj z vyjadrenia EVPÚ, a. s., pre Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš zo dňa\n13. decembra 2016, podľa ktorého spoločnosť EVPÚ, a. s. uskutočnila viaceré rokovania so subjektmi\nzdruženými do ZMOS, ako aj so zahraničnými záujemcami, na veľtrhu strojárstva v roku 2015 v Nitre,\nprezentovala technologický komplex separačnej linky, pričom prezentácie sa zúčastnil primátor mesta\nNitra s doprovodom a boli uskutočnené aj stretnutia so subjektmi z Vietnamu a z Afriky, podľa názoru\nkrajského súdu jednoznačne cieľ komerčného využitia deklaroval.\n7. Podľa názoru krajského súdu konštatovanie žalovaného, že výsledok výskumnej činnosti nie je určený\npre individuálneho zákazníka, nevyplýva zo žiadneho predloženého dokladu, ani zo Zmluvy o stimuloch\na ani zo Zmluvy o spolupráci zo dňa 15. novembra 2013. Pokiaľ ide o otázku, či k dodaniu tovaru došlo\nza protihodnotu, správny súd poukázal na skutočnosť, že jednotlivé faktúry boli vystavené dodávateľmi\nza protihodnotu v nich uvedenú, a to na základe písomných a ústnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom\na jeho dodávateľmi ako platiteľmi DPH, a tiež bola splnená podmienka, že došlo zo strany žalobcu ako\nspoluriešiteľa projektu k dodaniu tovaru za protihodnotu pre prijímateľa ALFA Slovakia s.r.o., v súvislosti\ns čím správny súd poukázal na odberateľské faktúry, z ktorých má vyplývať aj výška tejto protihodnoty.\n\nVýsledok výskumnej úlohy v konkrétnom prípade bol určený aj pre konkrétneho konečného užívateľa,\nv danom prípade pre obchodnú spoločnosť ALFA Slovakia, s.r.o.. Podpísaním zmluvy s EVPÚ, a.s. zo\ndňa 15. novembra 2013 začali projektové práce, tiež aj výskumné a projektové práce na celom projekte.\nZmluva o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o. bola podpísaná dňa 19. marca 2014, teda asi 5\nmesiacov od začatia prác na projekte separačnej linky, ktorej súčasťou je aj typ drviča a dopravníkov\npoužitých na splnenie Zmluvy o dielo so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o., keď preberací protokol s\ntýmto odberateľom bol následne podpísaný dňa 16.12.2014, teda 1 rok od začatia prác na separačnej\nlinke. Predpokladom na to, aby výsledok výskumnej úlohy bol určený pre konečného užívateľa, bolo\nvykonanie samotných výskumných, projektových a vývojových prác na celom projekte separačnej linky,\naby došlo k jej sfunkčneniu a uvedeniu do prevádzky pre konečných užívateľov v zmysle jej hospodárskotechnického určenia.\n8. Krajský súd ďalej uviedol, že nenamieta právne závery rozsudkov ESD, na ktoré poukazoval žalovaný\n(C-89/81 Hong-Kong Trade, C-102/86 Apple and pear a C-16/93 Tolsma), avšak poznamenal, že sa\njedná len o všeobecné závery, ktoré je potrebné dodržať vždy pri dodaní tovaru alebo poskytnutí služby,\nnereagujú však na konkrétnu situáciu v posudzovanej veci. V danom prípade boli všetky podmienky\nuvedené v týchto rozsudkoch splnené, takže plnenia boli prijaté za protihodnotu, ktorá bola dodávateľom\nposkytnutá a zároveň boli použité v rámci podnikateľskej činnosti odberateľa, t.j. žalobcu. Teda nie je\nmožné povedať, že by došlo k plneniu bezodplatne. Okrem toho bolo preukázané, že následne bol\ntakto nadobudnutý tovar a služby použitý aj na ďalší kontrakt so spoločnosťou ALFA Slovakia, s.r.o., (v\nrámci podnikania žalobcu), a preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že došlo k poskytnutiu\ninformácie širokej verejnosti bez odplaty. Toto tvrdenie nevyplýva ani z toho, že bola uvedená funkčná\nvzorka separačnej linky vystavovaná.\n9. V nadväznosti na uvedené správny súd poukázal na ust. § 3 ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle\nktorého je vždy rozhodujúce posúdenie ekonomického charakteru jednotlivých plnení (identifikovaných\nako zdaniteľné plnenia), ktoré sú obsahom právneho úkonu, a ktoré súvisia s „kauzou“ právneho\núkonu (bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý záväzok vznikol), ktorá je upravená v § 495\nObčianskeho zákonníka a subsidiárne platí i pre obchodnoprávne vzťahy (§ 1 ods. 2 Obchodného\nzákonníka). Z hľadiska ust. § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak kauza\nnie je vyjadrená. Otázkou teda je, či kauzou predmetného záväzku, vyplývajúceho zo Zmluvy o\nspolupráci zo dňa 15. novembra 2013, t.j. bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý vznikol,\nbolo bez hospodárskeho dôvodu, bez vlastného hospodárskeho prospechu žalobcu zhotoviť len funkčný\nvzorok separačnej linky, alebo docieliť synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví sprostredkovane.\nJe zrejmé, že podnikateľská činnosť žalobcu, ktorý je podnikateľským subjektom, je závislá na\nkonečnom spotrebiteľovi. Je bez pochybností, že je v záujme samotného žalobcu ovplyvňovať trh,\nna ktorom pôsobia koneční spotrebitelia a vytvoriť tak synergický efekt, ktorý sa u žalobcu prejaví\niba nepriamo, dopytom po určitom produkte (separačných linkách), ktoré im žalobca bude môcť\ndodávať. Takúto činnosť potom nemožno hodnotiť ako vytváranie umelej ekonomickej konštrukcie bez\nhospodárskeho dôvodu. Daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomický\ndôvod uskutočňovanej činnosti a jej prínos pre jeho podnikanie. Na základe vyššie uvedeného správny\nsúd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako dôvodné, pričom žalovaný sa dostatočne nezaoberal ani\nrozhodnutiami ESD vo veciach C-1543/11 tiež C- 104/12, C-153/11.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/\nS.s.p. kasačnú sťažnosť. Poukázal na to, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z funkčného vzorku\nje potrebné posudzovať z hľadiska predmetu dane podľa § 2 zákona o DPH, podľa ktorého je predmetom\ndane dodanie tovaru a poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\nktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Do pozornosti dal taktiež ust. § 3 ods. 2 zákona o DPH,\nktoré vymedzuje pojem ekonomickej činnosti. Mal za to, že počas daňovej kontroly a vyrubovacieho\nkonania nebol žalobcom preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť, prostredníctvom funkčného\nvzorku za protihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej činnosti nebol určený pre konečného užívateľa,\nale širokej verejnosti bez protihodnoty. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že pri uplatnení odpočítania\nDPH z prijatých plnení určených na výrobu funkčného vzorku podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH došlo k\ndodaniu tovaru alebo poskytnutiu služby za protihodnotu v zmysle § 8 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona o DPH.\nĎalej uviedol, že z čl. 9.5. Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a EVPÚ a.s. vyplýva, že spoluriešiteľ\nna požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov\nriešenia pre širokú verejnosť, bez protihodnoty. Výsledok výskumnej činnosti pritom nebol určený pre\n\nindividuálneho zákazníka, bol prezentovaný širokej verejnosti bez protihodnoty za účelom oboznámenia\nverejnosti s dosiahnutými výsledkami. Sťažovateľ taktiež zdôraznil, že pre účely odpočítania dane je\npotrebná existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými plneniami za protihodnotu. V danej\nveci nebolo preukázané, že zhotovenie separačnej linky žalobcom malo vplyv na jeho obchodnú činnosť\nv zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. Nestotožnil sa ani s argumentáciou krajského súdu ohľadne\naplikovateľnosti príslušnej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Žiadal preto, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, resp. žiadal, aby žalobe žalobcu nebolo\nvyhovené.\n11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd správne zistil a vyhodnotil\npredmetnú vec tak po skutkovej a právnej stránke, pričom sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami,\nktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie. Poukázal na to, že pokiaľ sťažovateľ spochybňoval, či je\nzhotovenie reálneho funkčného diela ekonomickou činnosťou, tak predložil krajskému súdu tlačenú\nprezentáciu z internetovej stránky spoločnosti EVPÚ, a.s., z ktorej vyplýva, že uvedená spoločnosť, v\nspolupráci s ktorou žalobca dielo vyvíjal ho nielen zobrazuje, prezentuje ale aj ponúka na predaj, pričom\ntakto činí aj samotný žalobca. Zdôraznil, že daňové orgány nesprávne a v rozpore s ustanoveniami\nDaňového poriadku vyhodnotili tento výstup výskumu a vývoja žalobcu, keď mal za to, že v tomto prípade\ndošlo k predaju výsledkov výskumu a vývoja - jednotlivé uzly linky. Žiadal preto kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť.\n12. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal\nkonať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky. Predmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).\n14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým podľa § 191 ods.\n1 písm. c/ S.s.p., t.j. z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zrušil rozhodnutie sťažovateľa\nč. 101526152/2017 zo dňa 11. júla 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uvedeným rozhodnutím\nsťažovateľa bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100569622/2017 zo dňa 5. apríla\n2017, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil rozdiel nadmerného odpočtu na DPH\nza zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 31 598,91 €. Krajský súd tak rozhodol po tom, čo Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudkom sp.zn.6Sžfk/5/2019 zo dňa 16. januára 2020 rozsudok krajského súdu\nč.k.30S/84/2017-104 zo dňa 16. októbra 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu\nnedostatkov jeho odôvodnenia.\n15. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti, považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť\nzáverov krajského súdu, ktorý konštatoval, že daňové orgány nesprávne právne posúdili vec, keď\nmali za to, že u žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle §\n49 ods. 1 zákona o DPH, nakoľko z jeho strany nedošlo na základe právneho vzťahu - zhotovenie\nfunkčného vzorku separačnej linky pre EVPÚ, a.s., k dodaniu tovaru za protihodnotu pre konkrétneho\nprijímateľa a preto ho nepovažovali ani za predmet dane z pridanej hodnoty. Na strane žalobcu\ntak nebol preukázaný zámer vykonávať ekonomickú činnosť prostredníctvom funkčného prototypu za\nprotihodnotu, nakoľko výsledok výskumnej činnosti nie je určený pre konečného užívateľa, ale širokej\nverejnosti bez protihodnoty.\n\n16. Kasačný súd poukazuje na to, že pokiaľ sa týka určenia rozsahu nároku na odpočet dane je v každom\njednotlivom prípade dôležité posúdiť účel použitia predmetného zdaniteľného plnenia v nadväznosti na\nustanovenia § 49 ods. 1 a nasl. zákona o DPH, vzťahujúcim sa k uplatneniu nároku na odpočítanie dane.\nNárok na odpočet dane je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH, nemôže byť v zásade obmedzený\na uplatní sa vo vzťahu ku všetkým daniam, ktorými boli zaťažené zdaniteľné plnenia uskutočnené na\nvstupe. Nárok na odpočet DPH vzniká pokiaľ prijaté zdaniteľné plnenia sú použité pre uskutočnenie\nekonomickej činnosti, tak ako je vymedzená v ust. § 3 zákona o DPH, t.j. činnosti, z ktorej sa dosahuje\npríjem. Nárok na odpočet dane pritom vzniká u prijatých zdaniteľných plnení, ktoré sú použité výhradne\npre uskutočnenie zdaniteľných plnení podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.\n17. V prípade ak dôjde k použitiu (v danej veci dotovaných) plnení na činnosť, ktorá nemá povahu\nzdaniteľných plnení, napr. na výskum realizovaný výhradne pre výskum samotný bez akéhokoľvek\nkomerčného využitia jeho výsledkov, nebude mať daňový subjekt nárok na odpočet dane. Naproti\ntomu v prípade, ak bude výskumná činnosť daňovým subjektom následne premietnutá do vlastného\nekonomického projektu určeného ku komerčnému využitiu, je namieste umožniť odpočet DPH v\nplnej výške. V posudzovanej veci bolo podstatným vziať do úvahy/posúdiť kritérium účelu použitých\nzdaniteľných plnení. Otázka, či žalobca realizoval nákup tovaru od svojich dodávateľov s cieľom jeho\npoužitia pre účely svojej ekonomickej činnosti, resp. zdaniteľných plnení, je otázkou skutkovou, ktorá\nmusí byť posúdená s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.\n18. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného (napr. výroba\nstrojov) aj výskum a vývoj v oblasti prírodných a technických vied. Žalobca uzavrel dňa 15. novembra\n2013 Zmluvu o spolupráci v znení jej dodatku č. 1/2014 so spoločnosťou EVPÚ, a.s. ako prijímateľom\nstimulov pre výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu, predmetom ktorej bolo zhotovenie funkčného vzorku\nseparačnej linky pre EVPÚ, a.s.. V zmysle tejto zmluvy v prípade, ak žalobca pri plnení predmetu tejto\nzmluvy vytvorí dielo, podľa zákona č. 618/2003 Z.z. v platnom znení, stáva sa jeho výlučným vlastníkom\na môže s ním voľne nakladať. Žalobca sa tak po zhotovení diela stáva jeho výlučným vlastníkom t.j.\nmôže ho využívať na účely svojej ekonomickej činnosti. Z uvedenej zmluvy zároveň vyplýva, že žalobca\nna požiadanie dodá informácie o riešení projektu v znení a forme použiteľnej pre propagáciu výsledkov\nriešenia pre širokú verejnosť, bez protihodnoty.\n19. V predmetnej veci tak žalobca vynaložil náklady na nákup tovaru (na ktorý bola poskytnutá dotácia)\nod svojich dodávateľov a to v súvislosti s realizáciou projektu (vymedzeného zmluvou o spolupráci so\nspoločnosťou EVPÚ, a.s.) - výskumnej činnosti vedúcej k zhotoveniu funkčného vzorku, ktorý mal byť\nodovzdaný do užívania EVPÚ, a.s. a s ktorým bolo spojené aj poskytovanie informácii o riešení projektu\nna účely propagácie výsledkov riešenia pre širokú verejnosť, bez odplaty. Nebolo tak sporné, že žalobca\nnadobudol tovar (použil dotáciu) v súlade so zmluvou o spolupráci, ale i s vlastným predmetom svojho\npodnikania (to, že išlo o plnenie, ktoré je pokryté dotáciou, nevylučuje jeho použitie na účely ekonomickej\nčinnosti pozn. súdu).\n20. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že činnosť žalobcu (ako spoluriešiteľa) sa v zásade obmedzovala\nna zhotovenie funkčného vzorku a poskytovanie informácii viažucich sa k nemu a potrebných na\nprezentáciu výstupov z výskumnej činnosti. Zo samotného obsahu zmluvy o spolupráci pritom\nnevyplýva, že by žalobca vstupoval do predmetného zmluvného vzťahu, resp. realizoval nákup tovarov\nspojených so zhotovením projektu bezprostredne za účelom uskutočňovania jeho zdaniteľných plnení,\nkeď jednak poskytnuté prostriedky sa sám zaviazal použiť na zabezpečenie účelu, na ktorý sa\nposkytli. Zároveň však zhotovenie funkčného vzorku žalobcom a spôsob, akým s ním malo byť po\nzhotovení a odovzdaní EVPÚ, a.s. naložené nevylučuje, že zhotovenie funkčného vzorku žalobcom,\nresp. prezentácia výsledkov jeho výskumnej činnosti mohla viesť k ich budúcemu komerčnému využitiu\na predstavovať tak (žalobcom zamýšľaný) cieľ výskumnej činnosti. Tu nepochybne patrí nielen možné\ndodanie separačnej linky žalobcom svojim potenciálnym zákazníkom, ale aj iné odplatné zužitkovanie\nvýsledkov výskumnej činnosti.\n21. Taktiež je potrebné uviesť, že časový okamih, ku ktorému dôjde k ekonomickému zhodnoteniu\nprijatých zdaniteľných plnení pritom nie je pre uplatnenie nároku na odpočet určujúci. Z judikatúry\nSúdneho dvora EÚ vyplýva, že daňový subjekt, ktorý nadobudne tovar alebo služby na účely\nekonomickej činnosti, tak robí ako zdaniteľná osoba, aj keď tento tovar alebo služby nie sú okamžite\nna túto ekonomickú činnosť použité. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ pojem „ekonomická\nčinnosť “ môže spočívať aj vo vykonávaní prípravných úkonov, smerujúcich k nadobudnutiu prostriedkov,\n\nktoré musia byť považované za ekonomické činnosti (pozri rozsudky z 14.02.1985, Rompelman , 268/83,\nZb. s. 655, bod 22, z 11.07.1991, Lennartz , C-97/90 , Zb. s. I-3795, bod 13, a z 29.02.1996, INZO ,\nC-110/94 , Zb. s. I-857, bod 15, ako aj z 03.03.2005, Fini H , C-32/03 , Zb. rozh., s. I-1599, body 21\na 22). Ktokoľvek, kto uskutočňuje prípravné úkony, je teda považovaný za zdaniteľnú osobu v zmysle\ntohto ustanovenia a má nárok na odpočet DPH (rozsudok už citovaný) Fini H , bod 22).\n22. Kasačný súd sa nemohol stotožniť s argumentáciou sťažovateľa (ktorú opakovane uvádzal v\nkasačnej sťažnosti, ale i vo svojom rozhodnutí), že pre vznik nároku na odpočítanie dane, bolo\nnevyhnutné zo strany žalobcu preukázať, že došlo k uzatvoreniu obchodnoprávneho vzťahu a k\ndodaniu tovaru, resp. k uskutočneniu zdaniteľného plnenia vo vzťahu ku konkrétnemu odberateľovi za\nprotihodnotu, nakoľko takáto požiadavka nevyplýva ani zo zmienenej judikatúry Súdneho dvora EÚ.\nPokiaľ teda rozhodnutia daňových orgánov boli postavené predovšetkým na tom, že nebolo preukázané\nuskutočnenie dodávok tovaru na výstupe (v danom prípade vo vzťahu k spoločnosti ALFA Slovakia,\ns.r.o.) za protihodnotu, možno konštatovať, že (nesprávne) podmieňovali priznanie nároku na odpočet\ndane preukázaním takých skutočností, ktoré pre posúdenie dôvodnosti tohto nároku nie sú rozhodujúce.\nŽalobca pritom nebol riadne a zrozumiteľne konfrontovaný s vyššie naznačeným právnym posúdením\nveci (v procese daňovej kontroly a ani vo vyrubovacom konaní).\n23. Ďalej je potrebné uviesť, že daňové orgány na jednej strane nepovažovali za preukázané\nuskutočnenie zdaniteľného plnenia žalobcom vo vzťahu ku konkrétnemu odberateľovi (považujúc túto\nskutočnosť za rozhodujúcu pre priznanie nároku na odpočet dane) no na strane druhej tvrdenie\nžalobcu, ktorým poukazoval na to, že realizoval úkony spojené s vystavením vzorky, keď ju mal v\nspolupráci s EVPÚ, a.s. predstaviť širokej verejnosti, najmä podnikateľskej verejnosti (čo malo vyplývať\naj z vyjadrenia EVPÚ, a.s.), resp. malo dôjsť k prezentácii výsledkov jeho činnosti a k rokovaniam\nso záujemcami hodnotili daňové orgány (považujúc už takúto formu aktivity zrejme za postačujúcu\npre priznanie nároku na odpočet dane?) ako účelové a to z dôvodu nepodloženia tohto tvrdenia\nžalobcu konkrétnymi listinnými dôkazmi. Daňové orgány tak jasne a zrozumiteľne nepomenovali,\nresp. ani náležite právne nezdôvodnili, preukázanie akých skutočností sa od žalobcu v súvislosti s\nuplatneným nárokom na odpočet dane vyžaduje, t.j. že nákup tovaru žalobcu od svojich dodávateľov\nmal komerčné využitie a teda bol realizovaný na účely jeho vlastnej ekonomickej činnosti, ktorá mala\nviesť k uskutočňovaniu zdaniteľných plnení. V tomto smere sa preto možno stotožniť aj s konštatovaním\nkrajského súdu, že daňovému subjektu musí byť umožnené preukázať materiálny ekonomický dôvod\nuskutočňovanej činnosti a jej prínos pre jeho podnikanie. Úlohou daňových orgánov tak bude vo vyššie\nnaznačenom smere opätovne posúdiť, či žalobca (ktorého v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno)\npredložil také dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú jeho zámer využiť výstupy z jeho výskumnej činnosti\nkomerčným spôsobom.\n25. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že závery krajského súdu o nezákonnosti\nrozhodnutia sťažovateľa (aj keď čiastočne z iných dôvodov) považuje za vecne správne a preto kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467\nods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\n25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e\n\nj e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/37/2020", "guid": "2ba6142d-9856-4469-a82d-ef1feae85469:0a626005-6090-41d7-93e9-f1a12b968af4", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}