{"guid": "8eeb9938-f759-4ca5-aab5-0283442f8b20:38b6ca9c-7657-4aea-9184-4426f0353109", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1", "spisova_znacka": "8Sžk/26/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/26/2020 z 28. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. júna 2022, sp. zn. 8Sžk/26/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1", "identifikacne_cislo": "7017200396", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/253", "nazov": "zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 253/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/253/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/253-1998/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-132"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/253#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-132"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38b6ca9c-7657-4aea-9184-4426f0353109", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžk/26/2020\n7017200396\n28. 06. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7017200396.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca)\na JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) F.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nY. X, XXX XX S., právne zastúpeného JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom, so sídlom kancelárie\nRázusova 1, 040 01 Košice, proti žalovanej Mestskej časti Košice - Západ, Tr. SNP 39, 040 01 Košice,\nza účasti ďalšej účastníčky F.. M. K., rod. P., trvale bytom G. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr.\nGabrielou Jablonskou, advokátkou, so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, v konaní o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/58/2017 z 9. októbra 2019\no preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovanej, ktorým ku dňu 24. marcu 2017 obnovila zrušený trvalý\npobyt F.. M. K. na adrese G. XX v H. takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.\n7S/58/2017 z 9. októbra 2019 tak, že opatrenie žalovanej, ktorým ku dňu 24. marcu 2017 obnovila\nzrušený trvalý pobyt F.. M. K. na adrese G. XX v H., z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Sťažovateľovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na krajskom súde i\nkasačnom súde.\nIII. Ďalšej účastníčke p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania na krajskom súde\ni kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Mestská časť Košice - Západ (ďalej aj „žalovaná“) ďalšej účastníčke F.. M. K., nar. XX.XX.XXXX (ďalej\naj „ďalšia účastníčka“) dňa 05.01.2017 zrušila trvalý pobyt na adrese G. XX v H. na základe návrhu na\nzrušenie trvalého pobytu, ktorý podal žalobca dňa 22.12.2016 z dôvodu, že ďalšia účastníčka nemá k\ndotknutým nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa na adrese G. XX v H. (parcele a rodinnému domu) žiadne\nužívacie právo. K návrhu žalobca predložil výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, podľa ktorého je výlučným\nvlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy V - 12203/2016 z 24.11.2016.\n2. Následne, dňa 30.3.2017 bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené zo strany Miestneho úradu\nMestskej časti Košice - Západ oznámenie z 24.03.2017 evidované pod č. 1006/2017/OMaEO, z ktorého\nvyplýva, že vzhľadom na stanovisko Ministerstva vnútra SR bude trvalý pobyt F.. M. K. na adrese G. XX\nv H. obnovený (ďalej aj „oznámenie o obnovení pobytu“). Podľa stanoviska Ministerstva vnútra SR „p.\nF.. M. K. disponuje užívacím právom k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, a to aj napriek skutočnosti,\n\nže vlastníkom predmetných nehnuteľností už nie je pani F.. Z. Y.“. Dňa 24.03.2017 ďalšia účastníčka\nzároveň podpísala prihlasovací lístok na trvalý pobyt.\n3. Žalobca v stanovisku voči oznámeniu o obnovení pobytu podanom prostredníctvom právneho\nzástupcu zdôraznil, že zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov\nSR v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov“)\nnepočíta s obnovením už zrušeného trvalého pobytu občana, a to bez splnenia podmienok uvedených\nv § 3 a 4 tohto zákona. Zástupcovi žalobcu bola dňa 15.05.2017 doručená odpoveď Miestneho úradu\nMestskej časti Košice - Západ (č.: 1006/2017/OMaEO), v ktorej konštatoval, že žalobca vo svojom\nnávrhu na zrušenie trvalého pobytu uviedol nepravdivé údaje. Ďalej uviedol, že F.. M. K. stále disponuje\nužívacím právom k nehnuteľnostiam, a to s odvolaním sa aj na stanovisko jej právnej zástupkyne zo\ndňa 30.01.2017, podľa ktorého má menovaná na základe osvedčenia o dedičstve č. 28D 1020/97,\nprávoplatného dňa 22.4.1998 (ďalej aj „osvedčenie o dedičstve“), ako manželka poručiteľa a matka\npôvodnej spoluvlastníčky rodinného domu „právo doživotného a bezplatného práva v rodinnom dome\na právo užívania nehnuteľnosti“.\n4. Žalobca podal na Krajský súd v Košiciach dňa 30.05.2017 správnu žalobu, ktorou sa domáhal\npreskúmania zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy Mestskej časti Košice - Západ, ktorým ku dňu\n24.03.2017 obnovila ďalšej účastníčke F.. M. K. zrušený trvalý pobyt na adrese G. XX v H..\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že:\n- opatrením žalovanej, ktorým obnovila zrušený trvalý pobyt ďalšej účastníčke na adrese G. XX v H.\nbolo nielen zasiahnuté do jeho vlastníckych práv, ale bolo tiež porušené jeho právo domáhať sa svojho\npráva na nezávislom a nestrannom orgáne Slovenskej republiky, s čím korešponduje povinnosť štátneho\norgánu postupovať a konať v súlade so zákonmi, ktorá je zakotvená v čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods.\n2 Ústavy Slovenskej republiky;\n- opatrenie žalovanej, ktorým proti jeho vôli obnovila ďalšej účastníčke zrušený trvalý pobyt, je\nzaložené na mylnej domnienke, že ďalšia účastníčka má k označeným nehnuteľnostiam užívacie\nprávo. Z predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX žiadna takáto skutočnosť nevyplýva a tam\nzapísané nehnuteľnosti nie sú zaťažené žiadnymi ťarchami, t. j. žiadnym vecným bremenom, ktoré\nby zodpovedalo právu ďalšej účastníčky na doživotné a bezplatné dožitie v rodinnom dome, resp. na\nužívanie nehnuteľnosti. Zdôraznil, že právo ďalšej účastníčky vyplývajúce z dohody o dedičstve nie je\nvecným právom, ale právom záväzkovým, ktoré svedčí ďalšej účastníčke voči jej dcére F.. Z. Y., bývalej\nspoluvlastníčke nehnuteľností;\n- podľa právnej teórie záväzkové právo má povahu relatívnu, t. j. vždy ide o právo (a tomu\nzodpovedajúca povinnosť) medzi dvoma alebo viacerými konkrétnymi subjektmi, pričom takéto právo (a\ntomu zodpovedajúca povinnosť) platí len medzi týmito konkrétnymi subjektmi. Na druhej strane vecné\nprávo sa vzťahuje priamo na konkrétnu vec a pôsobí proti všetkým (princíp „inter partes“ proti princípu\n„erga omnes“). Vzhľadom na charakter dohody obsiahnutej v osvedčení o dedičstve, táto má výlučne len\nzáväzkový charakter a jej účinky môžu smerovať jedine voči subjektom, ktoré boli jej účastníkmi a nie\nvoči tretím osobám, t. j. akýmkoľvek iným osobám. Záväzok strpieť užívanie predmetných nehnuteľností\nzo strany ďalšej účastníčky žalobca nikdy nebol a ani nie je povinný plniť, pretože tento záväzok od\npredchádzajúcej vlastníčky zmluvne nikdy neprevzal a takáto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona.\nDoplnil, že takýto záväzok neprevzal ani predchádzajúci spoluvlastník Z. Y., ktorý nebol ani účastníkom\ndedičského konania;\n- z právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 41C/78/2007\nzo dňa 25.03.2009 vyplýva, že: „dohoda účastníkov konania obsiahnutá v osvedčení o dedičstve, t. j.\nsamotný výrok, že manželka poručiteľa F.. M. K. má doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a\nprávo užívania nehnuteľností, je podľa názoru súdu nejasný, nezrozumiteľný a teda neurčitý, resp. teda\nv konkrétnej veci síce bolo vydané osvedčenie o dedičstve, ktorým bola schválená dohoda dedičov,\navšak nebolo preukázané, aby túto dohodu v časti zriadenia vecného bremena schválil súd. Naviac\nkatastru nehnuteľností nebol podaný ani návrh na vklad tohto vecného bremena.“ Na základe tejto\ndohody účastníčke konania vzniklo výlučne len osobné právo užívania nehnuteľností - „žalobkyni preto\nvzniklo podľa tejto dohody obsiahnutej v osvedčení o dedičstve len osobné právo a žalovanej v 1. rade\n(ale i jej sestre F.. M. P.) vznikol osobný záväzok umožniť žalobkyni bezplatné a doživotné právo a\n\nprávo užívania hore uvedených nehnuteľností.“ Záver o neurčitosti a právnej nevymožiteľnosti dohody\ndedičov v osvedčení o dedičstve podľa žalobcu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Tdo 45/2014 zo dňa 24.03.2015. Z vyššie uvedených skutočností žalobca vyvodil záver, že záväzok\npredchádzajúcej spoluvlastníčky predmetných nehnuteľností bol preukázateľne záväzkom osobným a v\ndôsledku prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, za situácie, že žalobca na seba takýto záväzok nikdy\nneprevzal, došlo k jeho zániku s poukazom na ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka (nemožnosť\nplnenia). Podľa žalobcu na uvedenom stave nič nemení ani to, že F.. Z. Y. mala podľa názoru Okresného\nsúdu Košice II vysloveného v odôvodnení rozsudku sp. zn. 12C/146/2006-137 zabezpečiť účastníčke\nkonania užívacie právo k týmto nehnuteľnostiam aj v prípade nakladania s nimi, pretože žalobca\nnepovažuje tento názor za odôvodnený a správny a navyše ide o názor vyslovený v len v odôvodnení\noznačeného rozhodnutia, ktorý nie je právne záväzný. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná nerozlišovala\nv danej veci medzi právom vecným a právom záväzkovým a tieto práva nesprávne stotožnila, resp. pri\nsvojej úvahe ich zamieňala;\n- postup, akým žalovaná obnovila zrušený trvalý pobyt účastníčke konania, nemá oporu v zákone o\nhlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, teda tento zákon nepočíta s obnovením už zrušeného\ntrvalého pobytu bez splnenia podmienok uvedených v § 3 a § 4 označeného zákona.\n6. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 7S/58/2017-87 zo dňa 09.10.2019 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“) žalobu ako\nnedôvodnú zamietol z dôvodov uvedených nižšie. Zároveň žalobcovi a žalovanému právo na náhradu\ntrov konania nepriznal a ďalšej účastníčke priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n7. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na rozdielnu argumentáciu účastníkov konania v otázke\nexistencie užívacieho práva ďalšej účastníčky k nehnuteľnostiam žalobcu. Žalobca argumentoval tým,\nže dohoda dedičov obsiahnutá v osvedčení o dedičstve po poručiteľovi Q. K. má výlučne záväzkový\ncharakter a účinky tejto dohody môžu smerovať jedine voči subjektom, ktoré túto dohodu uzatvorili a\nnie voči tretím osobám. Žalobca poukázal na odôvodnenie právoplatného rozsudku Okresného súdu\nKošice II zo dňa 25.03.2009 sp. zn. 41C/78/2007 a závery rozsudku Najvyššieho súdu SR v trestnej\nveci vedenej pod sp. zn. 4 Tdo 45/2014 zo dňa 24.03.2015. Žalovaná aj ďalšia účastníčka poukazovali\nna právoplatné rozsudky všeobecných súdov vo veci vypratania predmetných nehnuteľností (rozsudok\nOkresného súdu Košice II zo dňa 31.10.2012 č. k. 12C/146/2006 - 137, ako aj potvrdzujúci rozsudok\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 20.11.2013 č. k. 11Co/79/2006 - 166, právoplatné dňa 08.01.2014),\nkde odvolací súd okrem iného konštatoval, že ... „Záväzok žalovanej je svojou povahou obligačným\nosobným záväzkom, ktorý zanikne - pokiaľ nedôjde medzi účastníkmi dohodou k zmene - až smrťou.“.\n8. Krajský súd poukázal na obsah Odpovede Ministerstva vnútra SR, sekcie verejnej správy, odbor\nregistrov, matrík a hlásenia pobytu č.: SVS-ORMP1-2017/012423 zo dňa 10.03.2017 (obsiahnutej v\nadministratívnom spise žalovanej), v ktorej sa konštatuje, že z § 7 ods. 1 písm. f) zákona o hlásení pobytu\nobčanov a registri obyvateľov vyplýva oprávnenie zrušiť záznam o trvalom pobyte za splnenia podmienky\n(okrem iných), že občan nemá k budove, alebo jej časti žiadne užívacie právo. Užívacie právo je však\nfiktívny právny pojem a jeho presnú definíciu neobsahuje žiaden právny predpis. Užívacie právo vzniká z\nprávneho titulu a neznamená vlastníctvo domu. Jeho výrazom je právo užívať nehnuteľnosť na základe\nnejakej právnej skutočnosti, ktorou v tomto konkrétnom prípade je právo ďalšej účastníčky vyplývajúce z\nuzavretej dohody v rámci dedičského konania po jej nebohom manželovi a to aj za situácie, že jej dcéra\nF.. Z. Y. už nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Z obsahu tohto stanoviska ďalej vyplýva, že\nparagrafové znenie nedeklaruje, že návrh na zrušenie trvalého pobytu nesmie smerovať voči občanovi,\nktorý má k budove alebo jej časti zriadené vecné bremeno doživotného užívania nehnuteľností, ale\nvýslovne používa pojem „užívacie právo“.\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel správny súd k záveru, že na základe dohody\ndedičov vyplývajúcej z označeného dedičského rozhodnutia má ďalšia účastníčka k predmetným\nnehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX užívacie právo, ktoré nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom\nzrušené a stále existuje. Takéto právo ďalšej účastníčky k predmetným nehnuteľnostiam podľa krajského\nsúdu preukázateľne trvalo aj v čase podania návrhu žalobcu na zrušenie jej trvalého pobytu. Žalobca\nani správnemu orgánu a ani správnemu súdu nepredložil rozhodnutie všeobecného súdu o zániku tohto\npráva, prípadne dohodu účastníkov o tejto skutočnosti a správny súd je toho názoru, že nie je oprávnený\ntúto otázku posudzovať ako prejudiciálnu pre potreby tohto konania podľa § 131 a 132 S.s.p. (zánik\nužívacieho práva účastníčky konania nemôže posúdiť správny orgán, resp. správny súd samostatne, ale\n\nide o vyhodnotenie právnej otázky, ktorú môže vykonať iba všeobecný súd v rámci konania o určovacej\nžalobe).\n10. Námietku žalobcu, že správny orgán procesne postupoval vo veci v rozpore so zákonom o hlásení\npobytu občanov a registri obyvateľov, vyhodnotil krajský súd ako neopodstatnenú. Podľa krajského súdu\nsprávny orgán predmetným opatrením, ktorým obnovil ďalšej účastníčke trvalý pobyt, iba docielil súlad\nevidenčných údajov so skutočným stavom, teda skutočný stav vyplývajúci z existencie užívacieho práva\nďalšej účastníčky k predmetným nehnuteľnostiam premietol do evidencie pobytu občanov Slovenskej\nrepubliky. Podstatným podľa názoru správneho súdu pre obnovenie trvalého pobytu je to, že trvalý pobyt\nbol ďalšej účastníčke zrušený na návrh žalobcu napriek tomu, že k predmetným nehnuteľnostiam jej\npatrilo a aj stále patrí užívacie právo v rozsahu vyplývajúcom z dohody dedičov v dedičskom konaní po\njej nebohom manželovi.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť\nz dôvodu, že krajský súd (i) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a (ii) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľ vidí pochybenie\nkrajského súdu pri posudzovaní veci a samotnom rozhodovaní tým, že krajský súd nevychádzal z\nvýsledkov dokazovania (skutkový stav), ako aj vec nesprávne právne posúdil. Záver krajského súdu o\nexistencii užívacieho práva ďalšej účastníčky konania k predmetnej nehnuteľnosti považuje sťažovateľ\nza nepravdivý, ktorý nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a je v rozpore s platnými právnymi\npredpismi.\n12. Sťažovateľ namietal, že uvedeným posúdením krajský súd nerozlišoval medzi osobným a vecným\nprávom (záväzkom) a tieto považuje za totožné a s rovnakými právnymi účinkami. Zdôraznil, že\nosobné práva (záväzky) sa vzťahujú na konkrétnu osobu a vecné práva na konkrétnu vec, a preto\nnie je možné, aby osobné právo malo rovnaké právne účinky ako vecné právo a v tejto súvislosti\npoukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia obsiahnuté v súdnom spise. Z uvedeného je podľa\nsťažovateľa zrejmé, že záväzok F.. Z. Y. bol záväzkom osobným, v dôsledku prevodu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam na žalobcu menovaná stratila titul oprávňujúci ju disponovať a poskytnúť ďalšej\núčastníčke právo užívania nehnuteľnosti, čím došlo k zániku predmetného práva z dôvodu dodatočnej\nnemožnosti plnenia. Užívacie právo ďalšej účastníčky konania zaniklo, a to dňom prevodu vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam na žalobcu.\n13. Sťažovateľ ďalej namietal, že krajskému súdu nič nebránilo v tom, aby sa otázkou existencie\nužívacieho práva účastníčky konania k predmetnej nehnuteľnosti predbežne zaoberal. Práve naopak,\npoukazujúc na § 131 a 132 S.s.p. bol krajský súd povinný sa touto otázkou zaoberať, nakoľko jej\nposúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej. Tým, že sa uvedenou otázkou krajský súd\nnezaoberal, zasiahol podľa sťažovateľa do jeho práva na spravodlivý proces.\n14. Vo vzťahu k posúdeniu krajského súdu, že žalovaná postupom, ktorým ďalšej účastníčke obnovila\nzrušený trvalý pobyt, len docielila súlad evidenčných údajov so skutočným stavom, sťažovateľ uviedol,\nže uvedený názor považuje za nesprávny. Poukázal na princíp legality, ktorý vypláva z čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSR a skutočnosť, že zákon o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov nepočíta s obnovením už\nzrušeného trvalého pobytu bez splnenia podmienok § 3 a 4 uvedeného zákona, ale tiež správnemu\norgánu neumožňuje vykonávať súlad evidenčných údajov so skutočným stavom. Podľa sťažovateľa tak\nžalovaná postupovala v rozpore so zákonom o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov.\n15. Sťažovateľ v sťažnostnom návrhu kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší opatrenie Mestskej časti Košice - Západ, ktorým ku dňu 24.3.2017 obnovila\nzrušený trvalý pobyt F.. M. K. na adrese G. XX v H. a aby zaviazal žalovanú a ďalšiu účastníčku spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby kasačný súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n\n16. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 29.05.2020 uviedla, že zotrváva na svojich\nvyjadreniach k žalobe. Napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, krajský súd\npodľa žalovanej úplne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a na základe toho dospel k\nsprávnemu právnemu záveru a žalobu žalobcu zamietol, s čím sa žalovaná v celom rozsahu stotožňuje.\nKasačnému súdu preto navrhla, aby kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol podľa § 461 S.s.p.\n17. Právna zástupkyňa ďalšej účastníčky vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 28.05.2020 poukázala,\nako v konaní pred krajským súdom, na súdne rozhodnutia, podľa ktorých právo ďalšej účastníčky na\ndoživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti na základe osvedčenia\no dedičstve je súdom interpretované tak, že osobný záväzok je F.. Y. povinná splniť aj v prípade,\nak by s predmetnými nehnuteľnosťami nakladala. Právo vyplývajúce z osvedčenia o dedičstve má\npodľa jej vyjadrenia účinky právoplatného rozhodnutia a trvá až do doby, pokiaľ ďalšia účastníčka\nžije. Ďalšia účastníčka sa stotožnila s názorom krajského súdu. Podľa jej vyjadrenia procesné práva\nsťažovateľa nemohli byť porušené. Uviedla tiež, že podať kasačnú sťažnosť len proti dôvodom rozsudku\nje neprípustné, a kasačnému súdu navrhla, aby kasačnú sťažnosť podľa § 439 ods. 3 písm. c) S.s.p.\nodmietol. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal sťažovateľa uhradiť ďalšej účastníčke trovy právneho\nzastúpenia za dva úkony poskytnutej právnej služby.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021\n(§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon\nsúdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nodo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e\nods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná\nvec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn.\n8Sžk/26/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods.\n2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n20. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 28.06.2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu\nsťažovateľa, ktorou sa domáhal ochrany svojich subjektívnych práv proti opatreniu orgánu verejnej\nsprávy - Mestskej časti Košice Západ, ktorým ku dňu 24.03.2017 obnovila zrušený trvalý pobyt ďalšej\núčastníčke F.. M. K. v nehnuteľnosti patriacej sťažovateľovi. V medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preto primárne preskúmal rozsudok krajského súdu\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj postup a opatrenie\nžalovanej, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n22. Podľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných\nľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\nPri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (ods. 3). Správny súd\npostupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej\nsily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona (ods. 4).\n\n23. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej\nsprávy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu\nbyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n24. Podľa § 3 ods. 1 zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, trvalý pobyt je pobyt občana\nspravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území Slovenskej republiky. Občan má v tom istom čase\niba jeden trvalý pobyt.\n25. Podľa § 3 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, prihlásenie občana na\ntrvalý pobyt nezakladá nijaké právo k budove uvedenej v odseku 2 ani k jej vlastníkovi a má evidenčný\ncharakter.\n26. Podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, ohlasovňa záznam o\ntrvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi,\nktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi\nalebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti, manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo\nspoluvlastníka budovy alebo jej časti.\n27. Podľa § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, pri podaní návrhu\nna zrušenie trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. f) musia byť ohlasovni predložené okrem dokladov\nuvedených v § 3 ods. 8 aj dohoda o zrušení alebo obmedzení užívacieho práva alebo právoplatné\nrozhodnutie súdu o zrušení alebo obmedzení užívacieho práva, ak bolo vydané.\n28. Podľa 26 ods. 1, prvá veta zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, ministerstvo riadi\nvýkon štátnej správy na úseku hlásenia a evidencie pobytu občanov a registra.\n29. Podľa § 26 ods. 2 zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, na postup štátnych orgánov,\nobcí, iných právnických osôb a fyzických osôb a na ich úkony vykonávané podľa tohto zákona sa\nnevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov].\n30. Preskúmaním napadnutého rozsudku krajského súdu a kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa kasačný\nsúd stotožnil s kasačnou námietkou sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci krajským súdom.\nKasačný súd má za to, že krajský súd pochybil, keď žalobou napadnuté opatrenie žalovanej nezrušil,\nale žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p. zamietol.\n31. Pre účely posúdenia zákonnosti vydaného opatrenia, ktorým žalovaná obnovila ďalšej účastníčke\nzrušený trvalý pobyt, bolo podľa kasačného súdu potrebné sa v prvom rade vysporiadať s existenciou\nužívacieho práva ďalšej účastníčky k nehnuteľnosti na adrese G. XX, H. ako zákonného predpokladu pre\nexistenciu trvalého pobytu na tejto adrese. Krajský súd existenciu užívacieho práva ďalšej účastníčky\nodvodil z dohody dedičov obsiahnutej v Osvedčení o dedičstve 28D 1020/97, Dnot 303/97 zo dňa\n6.4.1998. Podľa krajského súdu užívacie právo ďalšej účastníčky nebolo doposiaľ zrušené a stále\nexistuje. Sťažovateľ podľa názoru súdu nepredložil rozhodnutie všeobecného súdu o zániku tohto\npráva, ani dohodu účastníkov a krajský súd uzavrel, že túto otázku nie je oprávnený posudzovať ako\nprejudiciálnu pre potreby konania.\n32. S uvedeným posúdením sa kasačný súd nestotožňuje. Podľa § 132 ods. 1 S.s.p, otázku, o ktorej\nmá právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť\nsám, nemôže však o nej rozhodnúť. Ustanovenie § 131 S.s.p ustanovuje, ktorými rozhodnutiami je\nsprávny súd viazaný. Otázku existencie užívacieho práva ďalšej účastníčky považuje kasačný súd za\nprejudiciálnu otázku, teda právnu otázku, ktorá sama nie je predmetom tohto konania, od jej posúdenia\nvšak závisí rozhodnutie správneho súdu vo veci samej, o ktorej si mal krajský súd urobiť prejudiciálny\nzáver. Práve ustanovenie § 132 ods. 1 S.s.p. na to správny súd oprávňuje, bez ohľadu na to, či vec patrí\nalebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku príslušnosti. Správny súd teda môže takto\nposudzovať aj také otázky, ktoré patria do právomoci iného orgánu verejnej moci, teda aj všeobecného\ncivilného súdu, za predpokladu, že sa nejedná o taxatívne vymedzený prípad podľa § 131 S.s.p., o čo\nv tomto prípade nešlo.\n\n33. Kasačný súd sa stotožnil aj s námietkou sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení existencie\nužívacieho práva ďalšej účastníčky k predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd existenciu užívacieho práva\nvyvodil z dohody dedičov, pričom podotkol, že toto právo nebolo doposiaľ žiadnym spôsobom zrušené\na stále existuje. Kasačný súd konštatuje, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX, ktorý sťažovateľ\ndoložil k návrhu na zrušenie trvalého pobytu, vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam nie sú v časti\n„C“ katastra nehnuteľnosti, do ktorej sa zapisuje obmedzenie vlastníckeho práva ako záložné právo a\nprávo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorým je právo doživotného užívania nehnuteľnosti, zapísané\nžiadne ťarchy. V administratívnom spise sa okrem toho nachádzali aj ďalšie dôkazy poukazujúce na\nobligačný charakter práva ďalšej účastníčky na doživotné užívanie nehnuteľností a na skutočnosť, že\ndohoda dedičov nebola spôsobilá založiť vecno-právne užívacie právo ďalšej účastníčky (napr. odpoveď\nOkresného úradu Košice, katastrálneho odboru zo dňa 16.02.2017 na žiadosť žalovanej, podľa ktorej:\n„právo doživotného a bezplatného bývania v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti v prospech\nF.. M. K. do listu vlastníctva nebolo vpísané, nakoľko sa v tomto prípade jednalo o záväzkové a nie vecné\nprávo“). Podobne aj Okresný súd Košice II právoplatným rozsudkom č. k. 41C/78/2007-147 konštatoval,\nže „prehlásenie účastníkov dedičského konania obsiahnuté v dedičskom osvedčení, nie je dohodou o\nzriadení vecného bremena k predmetnej nehnuteľnosti, pretože prehlásenie je nejasné a neurčité“.\n34. Z uvedeného je pre posúdenie existencie užívacieho práva ďalšej účastníčky k predmetnej\nnehnuteľnosti zrejmé, že jej „doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania\nnehnuteľnosti“, ako bolo formulované v osvedčení o dedičstve, má charakter osobného práva ďalšej\núčastníčky a tomu zodpovedajúcej osobnej povinnosti jej dcéry F.. Z. Y.. Ak uvedené právo ďalšej\núčastníčky nemá charakter vecného práva, je svojou povahou nevyhnutne právom osobným. Povinnosti,\nktoré zaťažovali pôvodného vlastníka nehnuteľnosti (dcéru ďalšej účastníčky) však nezaťažujú aj nového\nvlastníka, pretože sa nejedná o vecné právo a ďalšia účastníčka do konania nepriniesla nijaký dôkaz\no tom, žeby nadobúdateľ záväzok strpieť jej užívacie právo na seba akýmkoľvek zákonným spôsobom\nprevzal. Sťažovateľ nadobudol predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou V-12203/2016 z 24.11.2016.\nPrávo užívania nehnuteľnosti preto ďalšej účastníčke podľa kasačného súdu zaniklo tým, že dcéra\nďalšej účastníčky nehnuteľnosti predala, pričom nadobúdateľa záväzkom strpieť užívacie právo ďalšej\núčastníčky už ďalej nezaviazala. Tým nie sú dotknuté prípadné zodpovednostné nároky zúčastnených\nsubjektov v rovine súkromného práva, čo však nie je predmetom konania pred týmto súdom, pretože\nkasačný súd sa zameriava výlučne na existenciu právneho titulu - užívacieho práva ďalšej účastníčky k\nnehnuteľnosti ako predpokladu pre zápis trvalého pobytu ďalšej účastníčky žalovaným orgánom verejnej\nsprávy.\n35. Podľa § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov je k návrhu\nna zrušenie trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. f) (zrušenie trvalého pobytu na návrh vlastníka\nnehnuteľnosti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo) potrebné predložiť\ndohodu o zrušení alebo obmedzení užívacieho práva alebo právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení\nalebo obmedzení užívacieho práva, ak bolo vydané. K tomu krajský súd uviedol, že uvedené sťažovateľ\nsprávnemu súdu ani správnemu orgánu nepredložil, preto vyvodil záver, že užívacie právo ďalšej\núčastníčky k predmetným nehnuteľnostiam v čase podania návrhu na zrušenie trvalého pobytu trvalo.\nPodľa názoru kasačného súdu je formálne koncipované ustanovenie § 7 ods. 2 písm. d) zákona o\nhlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, ktoré k návrhu na zrušenie trvalého pobytu podľa § 7 ods.\n1 písm. f) vyžaduje predloženie dohody o zrušení alebo obmedzení užívacia práva, potrebné vykladať\ntak, že uvedenou dohodou sa rozumie aj kúpna zmluva, z ktorej vyplýva zánik užívacieho práva pre\nďalšiu účastníčku, pričom skutočnosť, že takáto zmluva bola uzavretá a tiež „zavkladovaná“ v katastri\nnehnuteľností vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva.\n36. V predmetnom prípade má kasačný súd teda za to, že sťažovateľ osvedčil zánik užívacieho práva\nďalšej účastníčky k predmetným nehnuteľnostiam predložením príslušného listu vlastníctva, z ktorého\nvyplýva, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy a že v časti ťarchy nebolo\nzapísané žiadne užívacie právo ďalšej účastníčky k nehnuteľnostiam. Požadovať od sťažovateľa, aby\nešte ďalšími dôkazmi preukazoval, že neprebral záväzok strpieť užívacie právo ďalšej účastníčky,\nuž nie je možné, nakoľko účastník logicky nemôže znášať dôkazné bremeno ohľadom neexistencie\nurčitej skutočnosti. Nie je primerané požadovať od neho ani podanie určovacej žaloby len preto, aby\ndisponoval súdnym rozhodnutím na účely preukázania absencie užívacieho práva ďalšej účastníčky,\nkeď túto absenciu už ohlasovni pobytu jasne osvedčil výpisom z listu vlastníctva. Rovnako nie je v\njeho moci ani uzatvorenie a predloženie dohody o zániku užívacieho práva uzavretej priamo s ďalšou\n\núčastníčkou, nakoľko táto s takouto dohodou logicky nemusí súhlasiť. Žalobca disponoval a mohol\npredložiť akurát kópiu príslušnej kúpnej zmluvy uzavretej s pôvodnou vlastníčkou, z ktorej vyplýva zánik\nužívacieho práva ďalšej účastníčky ako jej dcéry, avšak pre ohlasovňu podstatné okolnosti, že prevod\nvlastníctva na základe takejto kúpnej zmluvy bol zavŕšený aj vecnoprávne (a to bez tiarch viažucich sa\nnehnuteľnostiam), vyplývajú práve z predloženého výpisu z listu vlastníctva.\n37. Kasačný súd poznamenáva, že jeho viazanosť zákonom neznamená len viazanosť jeho textom\nale aj zmyslom a účelom zákona (viď nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008 (36/2008):\n„Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca\nsa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných\ndôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu\nzákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme,\nže sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej\nnormy musí založiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia\nustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu\ntohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti,\nmožno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“, viď\ntiež nález ÚS ČR Pl. ÚS 21/96 ze dne 4. 2. 1997: Soud přitom není absolutně vázán doslovným\nzněním zákonného ustanovení, nýbrž se od něj smí a musí odchýlit v případě, kdy to vyžaduje ze\nzávažných důvodů účel zákona, historie jeho vzniku, systematická souvislost nebo některý z principů,\njenž mají svůj základ v ústavně konformním právním řádu jako významovém celku.) Kasačný súd je\ntoho názoru, že doklady predpokladané ustanovením § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu\nobčanov a registri obyvateľov, ktoré sa prikladajú k návrhu na zrušenie trvalého pobytu, by mali sledovať\nich účel, a tým je preukázanie dôvodnosti návrhu na zrušenie trvalého pobytu voči osobe, ktorá nemá\nk budove alebo jej časti žiadne užívacie právo podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona. V súlade s tým by\npreto doklady logicky mali korešpondovať jednotlivým právnym titulom zániku užívacieho práva, ktoré\npredpokladá právny poriadok Slovenskej republiky. Môže ísť o predaj predmetnej nehnuteľnosti ako je\nto v tomto prípade, prípadne zánik nájomného vzťahu uplynutím času, na ktorý bol nájom dojednaný\na pod. Z dôvodovej správy k zákonu č. 190/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o hlásení\npobytu občanov a registri obyvateľov, vyplýva, že k zavedeniu § 7 ods. 2 do zákona došlo z dôvodu,\nže dovtedajší stav neumožňoval pracovníkom ohlasovní dostatočne skúmať užívacie právo osôb, voči\nktorým smeroval návrh na zrušenie pobytu. Ustanovenie rozsahu dokladov tak bude zodpovedať právnej\nistote. Kasačný súd má to, že extenzívnejší výklad § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu občanov\na registri obyvateľov zahrňujúci rôzne doklady jednoznačne preukazujúce zánik užívacieho práva osoby\nje v súlade s účelom uvedeného ustanovenia, ktorý zamýšľal zákonodarca. Okrem toho je i v súlade\ns výkladom systematickým a logickým (zákon o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov v § 7\nods. 1 písm. f) hovorí o zrušení trvalého pobytu osobe, ktorá nemá k budove alebo jej časti žiadne\nužívacie právo, v § 3 a contrario uvádza, že na zápis trvalého pobytu predpokladá len súhlas vlastníka\nnehnuteľnosti s prihlásením osoby).\n38. Kasačný súd teda uzatvára, že doklady uvádzané v § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu\nobčanov a registri obyvateľov ako povinné prílohy k návrhu na zrušenie trvalého pobytu voči osobe, ktorá\nnemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo podľa § 7 ods. 1 písm. f) tohto zákona, nie je možné\nvykladať doslovne a stricto sensu, ale s prihliadnutím na účel tohto ustanovenia, ktorým je preukázať\nobmedzenie či zánik užívacieho práva osoby k danej nehnuteľnosti ako predpokladu pre zrušenie jej\ntrvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti. Pre použiteľnosť dokladu by malo byť podstatným, či správne\norgány sú z jeho obsahu schopné posúdiť, či doklad preukazuje zánik alebo obmedzenie užívacieho\npráva osoby k danej nehnuteľnosti v súlade s právnymi titulmi predpokladanými právnym poriadkom\nSlovenskej republiky. Kasačný súd je toho názoru, že výpis z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že\nnový vlastník ako navrhovateľ zrušenia trvalého pobytu nadobudol nehnuteľnosť bez tiarch, dostatočne\nosvedčuje (pri absencií iných dôkazov, ktoré by preukazovali opak), že osobe, o ktorej trvalý pobyt ide,\nzaniklo jej osobné užívacie právo k nehnuteľnosti voči pôvodnej vlastníčke. Nie je teda možné pojmy\nuvádzané v § 7 ods. 2 písm. d) vykladať doslovne a izolovane od účelu a systematiky celého zákona o\nhlásení pobytu občanov a registri obyvateľov, ktorý neexistenciu užívacieho práva osoby k nehnuteľnosti\njasne a zásadne spája s právnym následkom zrušenia jej trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti. Rovnako\nje potrebné tieto pojmy vykladať v kontexte so systematikou ostatných právnych predpisov SR, ktoré\nupravujú rôzne spôsoby zániku užívacieho práva osôb k nehnuteľnostiam.\n\n39. Z vyššie uvedených dôvodov sa kasačný súd stotožnil s námietkami sťažovateľa o nesprávnom\nprávnom posúdení veci krajským súdom. Podľa kasačného súdu krajský súd pochybil, keď žalobou\nnapadnuté opatrenie žalovanej považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Taktiež\nkrajský súd pochybil, keď sa odmietal existenciou užívacieho práva zaoberať dôkladnejšie z dôvodu\nabsencie vlastnej právomoci, rozhodnutie však v tejto otázke nepovažuje za nepreskúmateľné, pretože\nkrajský súd v otázke existencie užívacieho práva zaujal právny názor, avšak nesprávny. Kasačný súd\nvšak konštatuje, že už samotné preskúmavané opatrenie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo,\ntrpí vadami spočívajúcimi v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke existencie užívacieho práva\nďalšej účastníčky, ktoré ho činia nezákonným. Kasačný súd preto nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n40. Z dôvodu, že sa kasačný súd stotožnil s námietkou sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení\na pristúpil k zrušeniu opatreniu žalovanej, ktorým došlo k obnoveniu trvalého pobytu ďalšej účastníčky,\nnemal za potrebné venovať sa námietke sťažovateľa o nesprávnom procesnom postupe, akým žalovaná\nobnovila účastníčke konania zrušený trvalý pobyt.\n41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\npriznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. Ďalšej\núčastníčke kasačný súd tiež priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnému\núčastníkovi podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 169 S. s. p., z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nNajvyšší správny súd SR vyhodnotil vyjadrenie ďalšej účastníčky ako prínosné v konaní pred krajským a\nkasačným súdom. Ďalšia účastníčka v konaní, ktoré sama neiniciovala, vystupovala na ochranu svojich\npráv a právom chránených záujmov, pretože opatrenie žalovanej sa priamo dotýkalo jej právnej sféry. V\nzmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške\nnáhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\n42. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov\n3 : 0.\nI. Doklady uvádzané v § 7 ods. 2 písm. d) zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov\n(dohoda o zrušení alebo obmedzení užívacieho práva alebo právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení\nalebo obmedzení užívacieho práva, ak bolo vydané) ako povinné prílohy k návrhu na zrušenie trvalého\npobytu voči osobe, ktorá nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo podľa § 7 ods. 1 písm.\nf) tohto zákona, nie je možné vykladať doslovne a stricto sensu, ale s prihliadnutím na účel tohto\nustanovenia, ktorým je preukázať obmedzenie či zánik užívacieho práva osoby k danej nehnuteľnosti\nako predpokladu pre zrušenie jej trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti. Pre použiteľnosť dokladu by malo\nbyť podstatným, či správne orgány sú z jeho obsahu schopné posúdiť, či doklad preukazuje zánik alebo\nobmedzenie užívacieho práva osoby k danej nehnuteľnosti v súlade s právnymi titulmi predpokladanými\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky.\nII. Výpis z listu vlastníctva, z ktorého vyplýva, že nový vlastník ako navrhovateľ zrušenia trvalého\npobytu nadobudol nehnuteľnosť bez tiarch, dostatočne osvedčuje (pri absencií iných dôkazov, ktoré by\npreukazovali opak), že osobe, o ktorej trvalý pobyt ide, zaniklo jej osobné užívacie právo k nehnuteľnosti\nvoči pôvodnej vlastníčke.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/58/2017", "guid": "53a35698-3a6f-4e86-a36a-2e796b746b1e:96b3fd97-fb8c-4d37-9e7a-a490490c1ac5", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}], "citovane_v": []}