{"guid": "8ca6c109-0082-41dc-8e67-089df253863e:e11e9909-108e-45e0-bce7-1c720ad4976c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1", "spisova_znacka": "1Asan/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/19/2021 z 26. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. 1Asan/19/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1", "identifikacne_cislo": "7019200109", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-18.odsek-3", "nazov": "§ 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-18.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/124#paragraf-6", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e11e9909-108e-45e0-bce7-1c720ad4976c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Asan/19/2021\n7019200109\n26. 04. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:7019200109.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM.\n(spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Peter Tar, podnikajúceho pod obchodným menom\nPeter Tar TAROSS, Moldava nad Bodvou, Severná 991/12, IČO: 32 703 279, právne zastúpený:\nIng. Mgr. Ján Folvarský, advokát, Československej armády 17, Košice, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/\nBEZ/2018/5740, O-545/2018 z 6. decembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č.k. 6S/33/2019-73 z 2. júla 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nKasačnej sťažnosti sa odkladný účinok n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len ,,krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 6S/33/2019-73\nz 2. júla 2020 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca Peter Tar, podnikajúci\npod obchodným menom Peter Tar TAROSS (ďalej aj len „žalobca“ alebo „sťažovateľ“) domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2018/5740, O-545/2018 zo 6. decembra 2018 (ďalej aj len\n„napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice (ďalej aj len „prvostupňový\norgán“) č. 15/18/S z 8. augusta 2018 (ďalej aj len „prvostupňové rozhdonutie“). Napadnutým rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán\nžalobcovi uložil pokutu podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene\na doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o inšpekcii práce“) v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zákona o\ninšpekcii práce, konkrétne za porušenie povinností v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z.\no bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon o BOZP“) v nadväznosti na § 18 ods. 3 cit. zákona a § 14 ods. 3 a prílohu\nč. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013\nZ.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných\nprácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých\npracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 147/2013 Z.z.“). Uvedené\n\nporušenie spočívalo v tom, že účastník konania ako zamestnávateľ vykonávajúci stavebné práce pre\nzhotoviteľa STAVADAN a.s. Prešov, Žižkova 63, Drieňov, IČO 36 511 064 (ďalej aj len „zhotoviteľ“),\nnevykonal k 3. marcu 2017 opatrenia v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, začal práce na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606\nbudovy Spekáme“ v areáli U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice, divízny závod\nVysoké pece - aglomerácia (ďalej aj len ,,areál U. S. Steel“), bez náležitého zabezpečenia pracoviska,\nkonkrétne bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP\nč. 43/2016 z 05. decembra 2016 (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci zo dňa 05.12.2016 pre\nopravu strechy na PS 506-606 budovy Spekáme - divízny závod Vysoké pece), t.j. pred začatím prác\na pred nástupom pracovníkov na vyššie uvedené pracovisko nebol zhodnotený stav komunikačných\nzón na streche, neboli zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli\nzabezpečené proti prepadnutiu. V dôsledku tohto porušenia povinnosti žalobcu postihnutý zamestnanec\nžalobcu J. O., zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce z 10. februára 2017, pracovná úloha\nuvedená v dohode - oprava strechy na PS 505-506 v areáli U. S. Steel Košice, (ďalej aj len „postihnutý\nzamestnanec“ alebo „poškodený zamestnanec“) utrpel 3. marca 2017 závažný pracovný úraz s ťažkou\nujmou na zdraví (s poškodením dôležitého orgánu) na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy\nSpekáme“ v areáli U. S. Steel, pričom postihnutý zamestnanec prepadol cez strešnú konštrukciu, keďže\npracoval na vyššie uvedenej streche bez toho, aby bol zabezpečený proti prepadnutiu.\n2. Krajský súd uviedol, že vo veci sa uskutočnilo pojednávanie 18. júna 2020, na ktorom sa žalobca\na ani jeho právny zástupca nezúčastnil, pričom právny zástupca žalobcu doručil správnemu súdu list,\nv ktorom žiadal o odročenie pojednávania a ospravedlnenie neúčasti žalobcu ako aj jeho zástupcu z\ndôvodu, že žalobca sa nachádza pracovne v Rakúsku a nesúhlasí s tým, aby sa konalo pojednávanie v\njeho neprítomnosti. K tomu krajský súd uviedol, že z obsahu listu nevyplýval žiaden dôvod neprítomnosti\nzástupcu žalobcu na nariadenom pojednávaní, keď je z obsahu splnomocnenia z 27. februára 2018\n(č.l. 9) zrejmé, že žalobca splnomocnil svojim zastupovaním právneho zástupcu v celom súdnom\nkonaní v tejto veci. S poukazom na § 114 SSP dospel k záveru, že žalobca neuviedol žiadne také\nospravedlniteľné dôvody neprítomnosti na pojednávaní, pre ktoré by bolo potrebné vec odročiť na iný\ntermín pojednávania, pričom pokiaľ z jeho listu vyplynulo, že v čase zaslania ospravedlnenia a v čase\npojednávania sa zdržiava pracovne v Rakúsku, uvedenú skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal a\nnaviac vo veci si zvolil právneho zástupcu, ktorý bol na pojednávanie riadne predvolaný a dôvod svojej\nneprítomnosti na pojednávaní žiadnym relevantným spôsobom neospravedlnil.\n3. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení, ako aj dôvodoch rozhodnutí\nadministratívneho orgánu a zdôraznila, že z ich strany bola posudzovaná najmä objektívna\nzodpovednosť zamestnávateľa za situácie, že porušil jednotlivé predpisy na ochranu bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci, a preto takéto porušenie videli v označenom správnom delikte špecifikovanom\nv rozhodnutí administratívneho orgánu.\n4. Krajský súd poukázal na obsah administratívneho spisu, z ktorého zistil, že prvostupňový orgán do\nProtokolu č.: IKO-18-33-2.2/P-J2-17 zo dňa 31. decembra 2017 (ďalej aj len ,,protokol“) zhrnul zistenia\no vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví, ku ktorému došlo\n3. marca 2017 o 11:40 hod., pri ktorom utrpel poškodený zamestnanec rozsiahle poranenia tým, že\nprepadol cez prelomený pôvodný strešný panel. V časti G. protokolu uviedol zistené nedostatky v\npríčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu takto:\n„a) zo strany poškodeného:\nPoškodený J. O. porušil ustanovenia §12 ods. 2 písmeno f/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a\nochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, lebo\nv čase pracovného úrazu, dňa 03.03.2017, pri svojej práci na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606\nbudovy Spekárne“ nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné pracovné prostriedky\nproti pádu. V čase úrazu bol poškodený J. O. vybavený osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami\nproti pádu, ale pri práci na streche- pri prenášaní bremena sa odistil - odopol od horizontálneho istiaceho\nsystému.\nb) zo strany zamestnávateľa poškodeného:\nZamestnávateľ, Peter Tar TAROSS, začal s prácami na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606\nbudovy Spekárne“ bez toho, aby boli zo strany zhotoviteľa - spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov\nvykonané bezpečnostné opatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (postup dodržiavania\nbezpečnosti pri práci) t.j. pred začatím prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nebol\nzhodnotený stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia,\n\nprípadné nebezpečné miesta neboli zabezpečené proti prepadnutiu v súlade s ustanoveniami § 14\nods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nč. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\nstavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon\nniektorých pracovných činností v platnom znení. Následkom toho, že zamestnanci Petra Tara TAROSS\ndňa 03.03.2017 pracovali na streche bez toho, aby boli zabezpečení proti prepadnutiu cez strešnú\nkonštrukciu v súlade s ustanoveniami §14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva práce\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., v platnom znení, došlo k prepadnutiu cez\nstrešnú konštrukciu jedného z nich - J. O.. Zamestnávateľ Peter Tar TAROSS porušil ustanovenia § 6\nods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\nc) zo strany spoločnosti STAVADAN a.s. Prešov:\nSpoločnosť STAVADAN a.s. Prešov, ako zhotoviteľ na pracovisku ktorého pracovali zamestnanci iného\nzhotoviteľa, na stavenisku „GO strechy nad PS 506-606 budovy Spekárne\" nevykonal bezpečnostné\nopatrenia uvedené v PBP č. 43/2016 zo dňa 05.12.2016 (technologický postup stavebných prác vo\nvzťahu k zaisteniu BOZP resp. postup dodržiavania bezpečnosti pri práci) t.j. pred začatím prác\na pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav komunikačných zón na\nstreche, nezrealizoval potrebné bezpečnostné opatrenia, prípadné nebezpečné miesta nezabezpečil\nproti prepadnutiu v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky Ministerstva\npráce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti\nna zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a\npodrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v platnom znení. Uvedený\nstav je v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. a/ a § 6 ods.7 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti\na ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“\n5. S poukazom na uvedené konštatoval, že porušenie zákonných povinností u žalobcu, vedúcich\nk uloženiu sankcie spočívalo v tom, že žalobca ako zamestnávateľ poškodeného zamestnanca,\npred začatím výkonu prác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav\nkomunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia a neboli vyznačené\nbezpečné komunikačné trasy resp. neboli proti prepadnutiu zabezpečené prípadné nebezpečné miesta.\nTáto povinnosť vyplývala žalobcovi z § 6 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona o BOZP\nako aj § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z.z, ktorý odkazuje na prílohu č. 6 bod 8.5 cit. vyhlášky. K\ntomu ďalej uviedol, že zo strany zamestnancov žalobcu tak boli na predmetnom pracovisku v čase\núrazu vykonávané práce aj napriek tomu, že toto nebolo náležite zabezpečené, pretože aj keď bol\ninštalovaný horizontálny istiaci systém, ako aj dvojtyčové zábradlia z oboch strán strechy a lešenie z\njednej strany strechy Spekárne, zo strany zhotoviteľa neboli vykonané bezpečnostné opatrenia uvedené\nv PBP č. 43/2016 z 5. decembra (postup dodržiavania bezpečnosti pri práci pre uvedenú stavbu),\nt.j. nebol zhodnotený pred nástupom pracovníkov na stavbu stav komunikačných zón na streche, a\nneboli ani zrealizované potrebné bezpečnostné opatrenia - nebezpečné miesta neboli zabezpečené\nproti prepadnutiu. Krajský súd poukázal na to, že v priebehu správneho konania bolo zistené, že úraz\npoškodeného zamestnanca sa stal v čase, keď zamestnanci žalobcu presúvali odobratý panel na miesto\nuloženia na streche a boli odopnutí od horizontálneho istiaceho systému (HIS). Títo vypovedali, že všetci\npoužívali prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu a istili sa o laná HIS pri demontáži a odoberaní\npanelov, následne počas manipulácie s panelmi sa odistili, pričom v zápisnici o podaní informácie z 7.\nmarca 2017 zhodne uviedli, že sa odopli pretože priestor uloženia panelov bol ďalej a lano istiaceho\nsystému by im bránilo, resp. by ich obmedzovalo v pohybe. Zamestnanec žalobcu T. V. naviac v cit.\nzápisnici uviedol: „… vtedy sme boli už odopnutí, lebo nás osobné istenie obmedzovalo v pohybe, bol to\nzaužívaný postup, nerátalo sa s tým, že sa panely pod nami prelomia“, a tiež: „... miesto pod prácami vo\nvýškach bolo zabezpečené, že pri práci, napr. deň pred úrazom ich videl aj p. W., aj G. W. z U.S. Steel,\ns.r.o., aj p. Tar, ktorí videli ako sme demontáž škrupinových panelov vykonávali a nemali pripomienky“.\n6. Krajský súd považoval takto zistený a ustálený skutkový stav za dostatočne preukázaný, pretože\nvšetky vykonané dôkazy a to jednotlivo ako aj v ich súhrne preukazovali, že zamestnanci žalobcu\nvykonávali práce na rekonštrukcii strechy bez toho, aby pred výkonom týchto prác bol zodpovednými\nosobami zhodnotený stav komunikačných zón na streche a v prípade nebezpečných miest tieto neboli\nvýrazne označené a ani zabezpečené proti prepadnutiu osôb. Krajský súd poukázal aj na znalecké\ndokazovanie nariadené pre potreby trestného konania - znalecký posudok č. 2/2017 znalca Ing. X. V.,\n\nktorým sa podrobne zaoberal aj žalovaný a z výsledkov ktorého vyplýva, že stavbyvedúci N.. W. so\nzástupcom objednávateľa Petrom Tarom nezhodnotili stav komunikačných zón na streche a v prípade\nnebezpečných miest tieto miesta výrazne neoznačili a nezabezpečili proti prepadnutiu osôb, kedy znalec\ndospel k záveru, že: „Pri takomto poškodení strechy, aká bola v tomto prípade, kde sa stopercentne\nnedá vzhľadom na rôzny stupeň poškodenia stropných panelov určiť ich nosnosť, bolo vhodné zvoliť iný\npostup prác napr. debnenie z lešenia pod strechou.“ a v závere vyhodnotil, že pracovný úraz nevznikol\nlen v priamej súvislosti s porušením povinnosti poškodeného zamestnanca, ale aj v priamej súvislosti s\nporušením povinnosti zo strany žalobcu, ako aj zo strany spoločnosti STAVADAN, a. s. Prešov. Krajský\nsúd poukázal na to, že v kontexte týchto zistení samotný dôkaz - stavebný denník predmetnej stavby,\nna ktorý poukázal žalobca, a z ktorého vyplýva, že 3. marca 2017 na bezpečnostnej päťminútovke\nbola vykonaná kontrola náradia a osobných ochranných pracovných prostriedkov, vizuálna kontrola\nhorizontálneho istiaceho systému a bol prediskutovaný postup dodržiavanie bezpečnosti pri práci,\nnemožno vo vzťahu k zistenému skutku vyhodnotiť ako relevantný a ako dôkaz spôsobilý vyvrátiť\nzistené porušenia zákonných povinností zo strany žalobcu, pretože nepreukazuje, že bol zhodnotený\nstav komunikačných zón na streche a že nebezpečné miesta, kde hrozilo prepadnutie zamestnancov\ncez strešnú konštrukciu bolo zabezpečené proti prepadnutiu.\n7. K námietke, že žalobca sa domáhal nariadenia ústneho pojednávania v rámci administratívneho\nkonania, na ktorom by podľa jeho názoru malo dôjsť k doplneniu dokazovania priamymi svedkami\npracovného úrazu ako aj všetkých zamestnancov nachádzajúcich sa v čase vzniku pracovného úrazu na\npracovisku krajský súd poukázal najmä na § 21 ods. 1 prvá veta správneho poriadku, v zmysle ktorého\nsprávny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej\nobjasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Krajský súd k tomu poukázal na dôkazné závery\nvyplývajúce z protokolu ako aj ostatných vykonaných dôkazov v rámci správneho konania, ktoré vytvorili\nv administratívnom konaní dôkazný stav majúci svoj základ v označenom protokole a takýto stav aj\npotvrdili. Za daného dôkazného stavu, podľa krajského súdu nemožno správnym orgánom vytknúť v\nrámci procesnoprávnej úvahy o možnosti nariadenia ústneho pojednávania záver o jeho nepotrebnosti,\ndôkaznej nadbytočnosti, a teda takom dôkaznom postupe, ktorý nemôže mať právny potenciál pre\nzmenu dovtedajších dôkazných záverov.\n8. Krajský súd konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva záver, že žalobca\nsa dopustil vytýkaného správneho deliktu na úseku ochrany bezpečnosti a zdravia pri práci, tak\nako je porušenie jeho zákonných povinností konštatované v časti G, písm. b/ bod 2 protokolu.\nZároveň krajský súd zdôraznil, že zodpovednosť zamestnávateľa poškodeného za správny delikt je\nobjektívna, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za porušenie zákona tým, že došlo\nk porušeniu zákonných povinností a to bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené\nkonanie alebo opomenutie a správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti, nie zavinenie.\nZamestnávateľ administratívnu zodpovednosť ponesie aj v prípade, ak sa tak stalo neúmyselne\n(v dôsledku nedostatočnej vedomosti zamestnávateľa, prípadne jeho zamestnancov), či vinou jeho\nzamestnancov alebo aj iných okolností a vzhľadom na právnu konštrukciu tejto zodpovednosti je preto\nnepodstatné, z akých dôvodov alebo za akých okolností došlo k porušeniu zákonných povinností,\nrozhodujúce je preukázanie porušenia týchto povinností, pričom zamestnávateľ sa zodpovednosti za\npreukázané porušenie nemôže zbaviť. K tomu ďalej uviedol, že pri existencii objektívnej zodpovednosti\nza označený správny delikt, ani prípadné zistené porušenie zákonných ustanovení na úseku ochrany\nbezpečnosti a zdravia pri práci aj zo strany poškodeného zamestnanca nezbavuje žalobcu jeho\nzodpovednosti za správny delikt, resp. nie je ani žiadnym liberačným dôvodom. K námietke, ktorej\nobsahom bolo poukázanie na § 196 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ Zákonníka práce krajský súd\nkonštatoval, že tieto ustanovenia upravujú zodpovednostný vzťah zamestnávateľa voči zamestnancovi\nv súkromnoprávnej rovine a nie zodpovednosť subjektu verejného práva vo vzťahu k štátu a v tomto\nprípade sú teda neaplikovateľné.\n9. Vo vzťahu k uloženej sankcii krajský súd a s poukazom na skutkové okolnosti uviedol, že rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu\nk výške uloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce\nkritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorú stanovil na dolnej\nhranice zákonného rozpätia, pričom bola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť\nzamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt. Uložená\nsankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu. Vzhľadom na takto stanovenú výšku pokuty\n\nna dolnej hranici zákonnej sadzby, v konaní pred súdom neprichádzal do úvahy návrh žalobcu na jej\nsankčnú moderáciu v zmysle § 198 ods. l SSP.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n10. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátom podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440\nods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania. Súčasne navrhol priznať kasačnej\nsťažnosti odkladný účinok. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP namietal, že krajský súd vykonal\npojednávanie bez účasti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že sťažovateľ a aj jeho\nprávny zástupca riadne vopred ospravedlnili svoju neúčasť. Podľa sťažovateľa krajský súd nesprávne\naplikoval § 114 SSP a dôvod, že sťažovateľ sa v čase pojednávania nachádzal pracovne v Rakúsku, bol\ndostatočný a ospravedlňujúci. V súvislosti s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP poukázal na zistenia krajského\nsúdu z administratívneho spisu a jeho závery a namietal, že krajský súd a správne orgány vychádzali\nz nesprávne resp. neúplne zisteného skutkového stavu, ktorý bol stanovený len protokolom. Namietal,\nže správne orgány nevyhoveli jeho návrhu na nariadenie pojednávania a doplnenie dokazovania o\nvýpovede priamych svedkov T. V., Y. G., L. X. H. ďalších. Vzhľadom na závažnosť prípadu resp.\nnásledkov pracovného úrazu bolo podľa sťažovateľa potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ďalej\nnamietal, že neboli vypočutí všetci zamestnanci nachádzajúci sa v rozhodnom čase na pracovisku a že\nvykonané výsluchy neboli realizované v potrebnom rozsahu na zistenie všetkých skutočností potrebných\nna presné stanovenie príčiny vzniku pracovného úrazu. Podľa sťažovateľa sa krajský súd dostatočne\nnezameral na zistenie, či v rozhodný deň boli na streche vytvorené bezpečnostné komunikácie, resp. či\no nich zamestnanci boli poučení, či bolo miesto kde sa vykonávali práce zabezpečené proti prepadnutiu\na ako. Podľa sťažovateľa svedecké výpovede v trestnom konaní vyvracajú resp. spochybňujú záver v\nprotokole časti G, písm. b/, bod 2 v nadväznosti na časť D. Záver krajského súdu, že z vykonaného\ndokazovania vyplynulo, že sa sťažovateľ dopustil porušenia právnych predpisov, podľa sťažovateľa\nnemá oporu vo výsledkoch vyšetrovania v trestnom konaní.\n11. Sťažovateľ namietal, že bola porušená zásada materiálnej pravdy, lebo správne orgány sa zaoberali\nlen dôkazmi svedčiacimi v neprospech sťažovateľa. Ďalej sťažovateľ namietal, že bola nesprávne\nstanovená priama príčina vzniku pracovného úrazu. K tomu poukázal na to, že podľa časti E protokolu\npoškodený utrpel viacpočetné poranenia hlavy a pľúc v dôsledku pádu do hĺbky cca 6,7 až 7 m na\npodlahu medzi dva pásové dopravníky a teda pracovný úraz poškodeného vznikol v dôsledku jeho pádu\ndo hĺbky, a nie v dôsledku jeho prepadnutia. Uviedol, že pokiaľ by bol poškodený zamestnanec istený,\nostal by visieť pod úrovňou strechy, a k pracovnému úrazu, o aký ide vo veci samej by nedošlo, a preto\npriamou príčinou bola skutočnosť, že sa poškodený zamestnanec vedome odistil od HIS a pohyboval sa\npo pôvodnom paneli. Namietal, že krajský súd nevzal do úvahy zásadné porušenie povinnosti zo strany\nzamestnancov, ktorí keď zistili, že ich pri práci istenie obmedzuje a spomaľuje výkon ich práce, mali o\ntom neodkladne informovať vedúceho pracovnej skupiny a riešiť to spoločne s ním a nie sa odopínať\nod istenia a ohrozovať sa tak na živote. Namietal, že krajský súd opomenul, že PBP č. 43/2016 z 5.\ndecembra 2016, vypracovaného v zmysle § 14 ods. 3 príloha č. 6 bod 8.5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z.,\nvýslovne neustanovuje ako, v akom rozsahu a čím sa má zabezpečiť prepadnutie strešného plášťa a\nkeď cit. vyhláška demonštratívne uvádza spôsoby tak nevylučuje ani použitie iného spôsobu, akým bolo\nv prejednávanej veci využitie tzv. fošní.\n12. Vo vzťahu k uloženej sankcii sťažovateľ poukázal § 19 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii a na to,\nže pokutu možno uložiť ak pracovný úraz vznikol v dôsledku porušenia povinností. Namietal, že z cit.\nustanovenia vyplýva, že vo vzťahu k výške sankcie musí byť preukázaná priama príčinná súvislosť medzi\nporušením povinnosti a následkom (t.j. vznikom pracovného úrazu). Nesprávnosť záveru krajského súdu\nsťažovateľ vidí v tom, že vznik pracovného úrazu preukázateľne vznikol v priamej príčinnej súvislosti s\nporušením povinnosti zamestnanca., ktorý nepoužíval určeným spôsobom pridelené osobné ochranné\npracovné prostriedky proti pádu. Podľa sťažovateľa údajné porušenie jeho povinností priamo nesúvisí\nso vznikom pracovného úrazu. Sťažovateľ ďalej namietal, že nebolo preukázané, že by mal vedomosť\no práci poškodeného bez istenia a navrhol, aby podľa § 192 SSP bola znížená sankcia, keďže táto je\npre neho v stanovenej výške likvidačná.\n\n13. Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že si splnil povinnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a/ ako aj § 18\nods. 3 zákona o BOZP a v plnom rozsahu zabezpečil bezpečnostné opatrenia. Poukázal aj na to, že\npoškodený zamestnanec absolvoval školenie o BOZP. Poukázal na stavebný denník predmetnej stavby,\nz ktorého vyplýva, že 3. marca 2017 na bezpečnostnej päťminútovke bola vykonaná kontrola náradia\na osobných ochranných pracovných prostriedkov, vizuálna kontrola horizontálneho istiaceho systému a\nbol prediskutovaný postup dodržiavanie bezpečnosti pri práci.\n14. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, uviedol v zásade svoju predchádzajúcu argumentáciu a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť\nako nedôvodnú. Uviedol, že správne orgány vychádzali zo všetkých relevantných dôkazov získaných v\npriebehu šetrenia pracovného úrazu i návrhov sťažovateľa a pri ich vyhodnocovaní dodržiavali zásady\ndokazovania. Nestotožnil sa s námietkou, že jedinou priamou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo,\nže sa poškodený zamestnanec vedome odistil od HIS, pričom uviedol, že istenie nebolo postačujúce\nk čomu poukázal aj na vyjadrenia zamestnancov, ktorí konštatovali faktickú nemožnosť vykonávania\npredmetnej časti práce v prípade istenia sa. Poukázal aj na vyjadrenie zamestnanca, podľa ktorého\nsťažovateľ videl tento spôsob vykonávania práce (a teda odistenie sa) a nemal k nemu pripomienky.\nPoukázal taktiež na odborný posudok č. 63 RK/2016-VP o technickom stave stavebných konštrukcií\nzo dňa 14.11.2016, ktorý potvrdzuje, že v čase mimoriadnej odbornej prehliadky realizovanej G. W.,\nodborným pracovníkom stavebných opráv, bolo zistené značné poškodenie strechy, ktorá neplní svoj\núčel; pôvodné panely sú popraskané, premočené a skarbonizované od dlhodobého pôsobenia vlhka a\npary. Namietal, že samotný dôkaz-stavebný denník a zistenia z neho vyplývajúce nemožno vo vzťahu k\nzistenému skutku vyhodnotiť ako relevantný a spôsobilý vyvrátiť zistené porušenia zákonných povinností\nzo strany sťažovateľa.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n15. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.\n757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na\nkonanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 11. júna 2021 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 1Asan/19/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie\no predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n16. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona\nč. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,\nv znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia.\n17. Podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zák.č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vydania\nnapadnutého rozhodnutia, zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je\npovinný vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi\npredpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n18. Podľa § 18 ods. 3 zák.č. 124/2006 Z.z., zamestnávateľ a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie\nje zamestnávateľom, vykonávajúci montážne, opravárenské, stavebné a iné práce pre iné fyzické osoby\na právnické osoby sú povinní dohodnúť s objednávateľom prác zabezpečenie a vybavenie pracoviska\n\nna bezpečný výkon práce. Práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a\nvybavené.\n19. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\nč. 147/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri\nstavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon\nniektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov, podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a\nochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6.\n20. Podľa prílohy č. 6 bodu 8.5 vyhlášky č. 147/2013 Z.z. zabezpečenie proti prepadnutiu, najmä\npracovnou podlahou, komunikačnou podlahou alebo pokrývačským rebríkom, sa musí vykonať na\nvšetkých strešných plášťoch, kde pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo inými nosnými prvkami\nstrešnej konštrukcie je viac ako 0,25 m alebo nie je zaručené, že jednotlivé strešné prvky sú\npreukázateľne bezpečné proti prelomeniu zaťažením osobou vykonávajúcou stavebné práce alebo nie\nje toto zaťaženie vhodne rozložené pomocnou konštrukciou.\n21. Kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že má za preukázaný\nskutkový stav zistený správnymi orgánmi a z tohto dôvodu ho nebude opätovne popisovať a vyjadrí\nsa len k podstatným kasačným námietkam sťažovateľa. S ohľadom na obsah kasačných námietok je\npre posúdenie veci relevantné najmä posúdenie otázky zodpovednosti, keďže v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľ v prevažnej miere poukazoval najmä na skutočnosť, že pre vznik pracovného úrazu bolo\nprimárnou príčinou najmä odistenie sa zamestnanca od horizontálneho istiaceho systému.\n22. Kasačný súd uvádza, že § 18 ods. 3 zákona o BOZP ustanovuje, že montážne, opravárenské,\nstavebné a iné práce sa môžu začať až vtedy, keď je pracovisko náležite zabezpečené a vybavené.\nPovinnosť sa ukladá, ak ide o pracovisko v pôsobnosti fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorom sa\nbudú dodávateľským spôsobom vykonávať práce citované v ustanovení, pričom dôležitou je skutočnosť,\nže práce sa majú začínať až vtedy, keď pracovisko zodpovedá požiadavkám na zaistenie BOZP.\nTáto požiadavka sa vzťahuje tak na objednávateľa prác, ako aj na dodávateľa prác (v tomto prípade\nsťažovateľ) a implicitne z nej vyplýva aj povinnosť pracovisko zhodnotiť z hľadiska akceptovania\npredpisov na zaistenie BOZP.\n23. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sám v podanej žalobe nepopiera, že došlo k pracovnému\núrazu a že neboli dodržané podmienky BOZP, pričom namieta, že tieto neboli dodržané pričinením\nzamestnanca. V nadväznosti na uvedené namieta svoju zodpovednosť za pracovný úraz poškodeného\nzamestnanca. K uvedenému kasačný súd uvádza, že práve sťažovateľ ako jeho zamestnávateľ je\npovinný znášať objektívnu zodpovednosť za následky, vrátane sankcie za nedodržanie príslušných\nzákonných povinností, v dôsledku ktorých došlo k pracovnému úrazu poškodeného zamestnanca,\npretože v zákon o BOZP v tomto prípade neustanovuje liberačné dôvody na zbavenie sa objektívnej\nzodpovednosti.\n24. Vychádzajúc zo skutkových okolností, resp. zistení správnych orgánov sťažovateľ ako\nzamestnávateľ poškodeného zamestnanca a zároveň dodávateľ stavebných prác pred začatím výkonu\nprác a pred nástupom pracovníkov na jednotlivé pracoviská nezhodnotil stav komunikačných zón na\nstreche, nezrealizovali sa potrebné bezpečnostné opatrenia a neboli vyznačené bezpečné komunikačné\ntrasy resp. neboli proti prepadnutiu zabezpečené prípadné nebezpečné miesta napriek tomu, že táto\npovinnosť vyplývala sťažovateľovi z § 6 ods. 1 písm. a/ v nadväznosti na § 18 ods. 3 zákona o BOZP\nako aj § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z.z., ktorý odkazuje na prílohu č. 6 bod 8.5 cit. vyhlášky.\nUvedené porušenie zreteľne vyplynulo zo skutkových okolností spočívajúcich v tom, že pod poškodeným\nzamestnancom sa prelomil panel, ktorý už v čase vykonávania prác bol v zlom technickom stave, čo\npreukazuje aj odborný posudok č. 63 RK/2016-VP o technickom stave stavebných konštrukcií zo dňa\n14. novembra 2016 a poškodený zamestnanec prepadol do hĺbky.\n25. Kasačný súd pripúšťa, že pokiaľ by sa poškodený zamestnanec neodopol od HIS, následok\nmohol byť odlišný, avšak uvedené nezbavuje sťažovateľa objektívnej zodpovednosti a nič nemení na\nskutočnosti, že sťažovateľ nezhodnotil stav komunikačných zón na streche, nezrealizovali sa potrebné\nbezpečnostné opatrenia a neboli vyznačené bezpečné komunikačné trasy resp. neboli proti prepadnutiu\nzabezpečené prípadné nebezpečné miesta a teda boli porušené ustanovenia zákona o BOZP. Pokiaľ by\n\ntotiž zamestnávateľ dodržal predmetné ustanovenia zákona o BOZP týkajúce sa komunikačných zón,\nnemuselo dôjsť ani k samotnému prepadnutiu poškodeného zamestnanca, a vtedy by v tomto ohľade\nnebolo ani podstatné či by bol alebo nebol istený.\n26. V nadväznosti na uvedené kasačný súd ďalej uvádza, že samotné odistenie sa zamestnancov,\nvrátane poškodeného zamestnanca, bolo neštandardným a nebezpečným pracovným postupom, o\nktorom mal podľa výpovede jedného zo zamestnancov, zadokumentovanej v zápisnici o podaní\ninformácie z 7. marca 2017, sťažovateľ vedomosť a k tomu kasačný súd poukazuje na § 9 zákona o\nBOZP, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať dodržiavanie bezpečnostných\npredpisov, najmä je povinný vykonávať potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia\npri práci. Kasačný súd konštatuje, že postup a rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty bol odôvodnený\nporušením, resp. nesplnením povinností vyplývajúcich pre sťažovateľa ako zamestnávateľa v oblasti\nbezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.\n27. K otázke prípadnej liberácie kasačný súd naviac dáva do pozornosti aj skutočnosť, že podľa\njudikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžo/130/2008 z 1. júla 2010) pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt podľa § 19 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 125/2006 Z.z. správny súd nemôže prihliadať na námietky žalobcu o zbavení sa objektívnej\nzodpovednosti za pracovný úraz s odkazom na ustanovenie § 196 Zákonníka práce.\n28. K námietke spočívajúcej v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie kasačný súd uvádza,\nže túto považuje za neopodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na § 21 ods. 1 správneho poriadku,\nktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon\nalebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1\nsprávneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje\npovinnosť nariadiť ústne pojednávanie) či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné\nnariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel\nod súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to\nvzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia\nskutkového stavu veci. Na ústnom pojednávaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne pojednávanie\nvo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom prípade správne\norgány neurobili, avšak s ohľadom na získané dôkazy a zistenia obsiahnuté najmä v protokole, či\nzápisnici o podaní informácie z 07. marca 2017 možno konštatovať, že situácia resp. povaha veci si\nto nevyžadovala. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný\nstav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne\nvykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o BOZP ako osobitný predpis povinnosť nariadiť\nústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje.\nK uvedenému kasačný súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa\nktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6 ods. 1\nDohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a\nprávne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie\nz 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01).\n29. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa pokuty, kasačný súd v zhode s krajským súdom konštatuje, že\nrozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere riadne a dostatočne odôvodnené a to aj vo vzťahu\nk stanoveniu výšky uloženej sankcie. Správne orgány sa dostatočne zaoberali vyhodnotením všetkých\nrozhodujúcich kritérií pre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, ktorá je\nna dolnej hranici zákonného rozpätia. Pri určení výšky pokuty bola správne využitá absorpčná zásada,\nbola zohľadnená tak dĺžka trvania protiprávneho stavu, veľkosť zamestnávateľa, ako aj skutočnosť, že\nu tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt.\n30. Kasačný súd s ohľadom na určenie výšky pokuty na dolnej hranici zákonného rozpätia totožne so\nsprávnym súdom konštatuje, že sankčná moderácia v zmysle § 198 ods. 1 SSP a teda zníženie pokuty\ntak, ako to požaduje sťažovateľ, s ohľadom na jej obmedzenie upravené v § 198 ods. 2 SSP neprichádza\ndo úvahy. Správny súd pri sankčnej moderácií môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako ju\nmohol uložiť orgán verejnej správy, a rovnako upustiť od potrestania môže správny súd môcť len v tých\nprípadoch, keď to zákon umožňoval aj orgánu verejnej správy. Prostredníctvom sankčnej moderácie\ntak nie je možné dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie než aké mohlo byť dosiahnuté v administratívnom\n\nkonaní. V posudzovanom prípade nie je aplikovateľná peňažná moderácia podľa ustanovenia § 192\nSSP na ktoré poukazuje sťažovateľ, ktorej účelom je znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej\nnáhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy a nie zníženie výšky udelenej sankcie, čo je účelom sankčnej moderácie.\n31. K námietke, že krajský súd neakceptoval ospravedlnenie sťažovateľa a vykonal ústne pojednávanie\nnapriek jeho neúčasti a neúčasti jeho právneho zástupcu kasačný súd konštatuje, že sa stotožňuje s\nnázorom krajského súdu, že sťažovateľ neuviedol a správnemu súdu nepreukázal také ospravedlniteľné\ndôvody neprítomnosti na pojednávaní, pre ktoré by bolo potrebné vec odročiť na iný termín\npojednávania, pričom z obsahu ospravedlnenia vyplýva, že v čase pojednávania sa zdržiaval pracovne\nv Rakúsku sťažovateľ, avšak mal zvoleného právneho zástupcu, ktorý sa pojednávania mohol zúčastniť,\nkeďže bol na pojednávanie riadne predvolaný, ale tak neučinil.\n32. Kasačný súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti ustálil, že kľúčovými dôvodmi pre jeho rozhodnutie\nvo veci samej boli tie právne a skutkové okolnosti, ktoré sú podrobne hodnotené zo strany kasačného\nsúdu v texte tohto odôvodnenia. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu\nv napadnutom rozsudku a konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými\nrelevantnými námietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie\nnáležite a presvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a\naj v súlade s judikatúrou kasačného súdu vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal\notvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci.\nKasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v\nkasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie\nuvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n33. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n34. V súlade s princípom hospodárnosti konania vyjadrenom v § 5 ods. 7 SSP kasačný súd rozhodol\njedným rozhodnutím o podanej kasačnej sťažnosti a aj návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti, ktorý nepriznal, keďže nezistil resp. nemal za preukázané v danej veci procesné dôvody na\npriznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447 ods.1 SSP.\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/33/2019", "guid": "4aec768b-eca1-4e56-861c-c83e24eef47e:597d45dc-3a8b-418d-8883-04014da40a35", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}