{"guid": "4c4165b1-6559-435b-9267-5b17627c9328:3e0c84e7-fd3c-4295-943b-6bc8396adc08", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1", "spisova_znacka": "1Asan/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/3/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 1Asan/3/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1", "identifikacne_cislo": "7019200625", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 60 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-60.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-60", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e0c84e7-fd3c-4295-943b-6bc8396adc08", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Asan/3/2021\n7019200625\n26. 10. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7019200625.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr.\nMariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Krajská prokuratúra Košice, so sídlom Mojmírova\n5, 041 62 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Štefánikovo námestie\n5, 052 01 Spišská Nová Ves, za účasti: R. M., (zákonná zástupkyňa mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX),\nbytom C. X. V. XX, XXX XX B. N. M., o preskúmanie opatrenia - záznamu o odložení veci Okresného\núradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa\n08.10.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/17/2019\nzo dňa 30.09.2020 m e n í tak, že opatrenie - záznam o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová\nVes, odboru všeobecnej vnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018 z r u\nš u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom\nsúde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnymi orgánmi a protest prokurátora\n1. Opatrením - záznamom o odložení veci Okresného úradu Spišská Nová Ves, odboru všeobecnej\nvnútornej správy, číslo: OU-SN-OVVS-2018/011831 zo dňa 08.10.2018 (ďalej aj „opatrenie žalovaného“\nalebo „opatrenie o odložení veci“) žalovaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“) odložil priestupkovú vec\nproti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej sa mala dopustiť podozrivá z priestupku\nV. F., nar. XX.XX.XXXX, tým, že dňa 12.09.2018 v čase okolo 16:00 hod. z predajnej plochy oddelenia\nkozmetiky v HM TESCO na ulici Medza 15 v Spišskej Novej Vsi postupne vyberala z regála 1 ks MS\nrúž BFF Matte 200 v hodnote 2,49 eura, 1 ks ES Korek laku pero v hodnote 2,79 eura a 1 ks Precise\nlinky v hodnote 3,79 eura a užívala tak, že sa postupne namaľovala a prešla pokladňou bez zaplatenia,\nčím pre spoločnosť TESCO STORE SR a. s., so sídlo Kamenné nám. 1/A, Bratislava, vznikla škoda vo\nvýške 9,07 eura, pretože sa jednalo o maloletú osobu, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila\npätnásty rok svojho veku.\n2. Podkladom pre vydanie opatrenia žalovaného bola správa o výsledku objasňovania priestupku\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, odboru poriadkovej polície, obvodného\n\noddelenia Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej aj „orgán objasňujúci priestupok“ alebo „OO PZ\nSNV“) číslo: ORPZ-SN-OPP3-377/2018-P zo dňa 01.10.2018 (ďalej aj „Správa o výsledku objasňovania\npriestupku“) predložená žalovanému podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch ako podnet na\nzačatie konania o priestupku.\n3. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca - Krajská prokuratúra Košice - protest č. Kd 277/18/8800-4\nzo dňa 07.02.2019 (ďalej aj „protest prokurátora“) navrhujúc, aby opatrenie žalovaného bolo zrušené\na nahradené opatrením, ktoré bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi\npredpismi. Žalovaný protestu prokurátora nevyhovel a podľa § 24 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o\nprokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) ho predložil na rozhodnutie\nnadriadenému orgánu. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, ako nadriadený správny\norgán, rozhodnutím číslo spisu: OU-KE-OOP1-2019/017324/GEC zo dňa 03.04.2019, podľa § 24 ods. 8\nzákona o prokuratúre, protestu prokurátora nevyhovel. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia\nverejnej správy, odbor všeobecnej vnútornej správy, ako odvolací správny orgán, rozhodnutím sp. zn.\nSVS-OVS2-2019/019143/BUS zo dňa 20.06.2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), odvolanie Krajskej\nprokuratúry Košice č. Kd 277/18/8800-9 zo dňa 18.04.2019 zamietlo a rozhodnutie Okresného úradu\nKošice, odboru opravných prostriedkov o nevyhovení protestu potvrdilo.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Proti opatreniu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na Krajský\nsúd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia opatrenia\nžalovaného s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora.\n5. Namietajúc nezákonnosť opatrenia žalovaného v žalobe uviedol, že toto opatrenie žalovaný vydal\nnapriek tomu, že predmetný skutok nenapĺňal zákonné znaky priestupku proti majetku a zistenie\nskutkového stavu nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci, čo vylučuje\nodloženie predmetnej priestupkovej veci podľa ust. § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch.\nBolo namieste postupovať v súlade s ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch, v zmysle\nktorého správny orgán vec ďalej odloží, keď došlé oznámenie (§ 67 ods. 2 zákona o priestupkoch)\nneodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71 zákona o priestupkoch,\npričom oznámením je podľa § 67 ods. 2 aj správa o výsledku objasňovania priestupku.\n6. Podľa žalobcu žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto je opatrenie žalovaného v rozpore\ns § 66 ods. 1 veta prvá a § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4 a 5 Správneho poriadku.\nArgumentoval tým, že správny orgán odloží vec bez toho, aby začal konanie iba za predpokladu,\nže konanie podozrivej osoby je možné právne kvalifikovať ako priestupok, a teda, ak toto konanie\nnapĺňa všetky obligatórne znaky priestupku. V tomto prípade nebola naplnená ani subjektívna stránka\npriestupku vo forme úmyselného zavinenia, ani objektívna stránka v dôsledku nedostatočného zistenia\nskutkového stavu zo strany orgánu oprávneného objasňovať priestupok, ktorý neobjasnil sporné\nskutočnosti a nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by sa potvrdilo, že maloletá V. F. použila\npri úprave svojho zovňajšku kozmetiku ako tovar určený na predaj a nie tester. Podľa žalobcu\nžalovaný nezisťoval skutočný stav veci a „len“ prevzal skutkové zistenia uvedené v Správe o výsledku\nobjasňovania priestupku.\n7. Žalobca v správnej žalobe ďalej poukázal na to, že z obsahu priestupkového spisu orgánu\noprávneného objasňovať priestupok vyplýva, že dňa 14.09.2018 podal T. E. ako subjekt splnomocnený\nspoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1\nzákona o priestupkoch. V tomto oznámení uviedol, že dňa 12.09.2018 mu R. M., pracovník SBS v\nOD TESCO Extra v Spišskej Novej Vsi, oznámil, že v čase okolo 16:00 hod. pozoroval cez kamerový\nsystém dve dievčatá, ktoré prišli do oddelenia kozmetiky, kde začali vyberať tovar z regálov a tento\nzačali užívali tak, že sa namaľovali. Tovar následne vložili späť do regálov a cez pokladničnú zónu\nprešli bez toho, aby za tovar zaplatili. Za pokladničnou zónou ich zastavil a zistil, že jedno z dievčat sa\nvolá V. F., nar. XX.XX.XXXX. Dievčatá mu potom na predajnej ploche ukázali, aký tovar používali. T.\nE. ďalej uviedol, že krádežou tovaru bola spoločnosti TESCO STORES SR, a. s. spôsobená škoda vo\nvýške 9,07 eur. K oznámeniu o priestupku bol predložený aj kamerový záznam, na ktorom je predmetný\n\nskutok zaznamenaný. Orgán objasňujúci priestupok následne zabezpečil v rámci štádia objasňovania\npriestupku do spisu Protokol strážnej služby vyhotovený v deň spáchania skutku, ako aj pokladničný\ndoklad vyhotovený spoločnosťou TESCO STORES SR, a. s. K veci podala vysvetlenie maloletá C. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, ako aj V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré sa mali skutku spoločne dopustiť. Z ich výpovedí\npritom vyplýva, že tovar v regáloch používali, ale používali výlučne vzorky určené na vyskúšanie, teda\ntestery a žiaden iný tovar nepoužívali. Z úradného záznamu vyhotoveného ku kamerovému záznamu,\nktorý zachytáva predmetný skutok, vyplýva, že z dôvodu kvality kamerového záznamu, a preto, že sa\nobe dievčatá ku regálom nahýnajú, nie je možné zistiť, či tovar, ktorí vyberali, aj používali, alebo či ho\nvyberali aj z ochranných obalov. Zároveň nie je možné zistiť ani to, čo bolo na tovare napísané. Naplneniu\nskutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď\npracovníka SBS. Tejto ale nezodpovedajú vysvetlenia podané osobami, ktoré sa mali skutku dopustiť.\n8. V žalobe žalobca poukázal aj na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach\nviackrát poukázal na skutočnosť, že administratívne trestanie má podľa štrasburskej judikatúry\ntrestnoprávny charakter, a preto treba aj v prípade priestupku najprv skúmať, či vôbec k priestupku\ndošlo a až následne vyhodnocovať predpoklady zodpovednosti, pričom základným predpokladom aj\npriestupkovej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy\nchránené priestupkovým zákonom. Žalobca považoval za dôležité podotknúť, že nezákonné rozhodnutie\nsprávneho orgánu malo aj hmotnoprávne dôsledky v neprospech dotknutej maloletej osoby, resp.\njej zákonného zástupcu, nakoľko Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie o určení\nosobitného príjemcu prídavku na dieťa, ktorým sa stalo mesto Spišská Nová Ves. Takto bolo negatívne\nzasiahnuté aj do ich majetkovej sféry. Zdôraznil i zavedenie tohto konania do evidencie priestupkov, čo\nmôže byť negatívnym zásahom do osobnostnej sféry maloletej.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou uvedenou\nv rozhodnutiach správnych orgánov o proteste prokurátora, ktoré potvrdzujú správnosť jeho postupu\npri odložení veci. Navrhol správnu žalobu prokurátora zamietnuť. Argumentoval najmä tým, že po\npredložení správy o výsledku objasňovania priestupku, podľa ktorej je podozrivou maloletá osoba,\nsprávny orgán nemá dôvod vykonávať ďalšie objasňovanie, pretože to je už ukončené a samotné\nprejednávanie veci je vzhľadom na nedostatok veku neprípustné a jedinou možnosťou je odložiť vec\npodľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch. Zisťovanie, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky\nskutkovej podstaty priestupku, by podľa žalovaného znamenalo začatie konania o priestupku a jeho\nprejednávanie, čo je v prípade maloletého neprípustné.\n10. Vo vzťahu k žalobnej námietke o hmotnoprávnych dôsledkoch a negatívnom zásahu do majetkovej\nsféry maloletej resp. jej zákonného zástupcu, žalovaný uviedol, že v dôsledku vykonaného oznámenia\ndošlo k určeniu osobitného príjemcu prídavkov na dieťa podľa § 12a ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (pozn. kasačného súdu - správne má byť zákona č. 600/2003 Z. z. o\nprídavku na dieťa), ktorým sa riadi úrad práce. Zákon o priestupkoch túto problematiku neupravuje.\nPodľa žalovaného rodina maloletej po finančnej stránke ukrátená nebola, pretože bol iba určený\nosobitný príjemca. Z § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch vyplýva orgánom oprávneným\nobjasňovať priestupky povinnosť oznámiť spáchanie priestupku maloletej, okrem iných subjektov,\naj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. K žalobnej námietke, že zavedenie\nkonania maloletej do evidencie priestupkov môže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry,\nžalovaný uviedol, že v rámci Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je zavedený program CESDaP Centrálna evidencia správnych deliktov a priestupkov (ďalej len „CESDaP“), cez ktorú príslušné orgány\nobjasňujúce priestupky v elektronickej podobe zasielajú okresným úradom priestupkové veci, a ktorý\neviduje všetky úkony, ktoré zamestnanci vykonávajú pri manipulácii so spismi, v ktorom sa maloletá V.\nF. nachádza. Evidencia je však určená iba pre potreby správneho orgánu. V zmysle § 89a zákona o\npriestupkoch je vytvorená ústredná evidencia priestupkov, v ktorej sa maloletá V. F. s odložením veci\nnenachádza.\n11. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 6Sa/17/2019 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“) žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170\npísm. c) SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal.\n\n12. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď vybavil vec týkajúcu sa podozrivej\nmal. V. F., nar. XX.XX.XXXX., záznamom o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o\npriestupkoch. Podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku, preto\nv zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola za spáchanie priestupku zodpovedná. Zisťovanie, či\nskutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, by znamenalo začatie konania\no priestupku osoby, ktorá v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok veku. Podľa krajského\nsúdu žalovaný dôvodne:\n- odložil vec a nezačal konanie o priestupku, v ktorom by skúmal, či skutok osoby podozrivej z priestupku\nbol skutočne spáchaný;\n- nepokladal za správne (po predložení Správy o výsledku objasňovania priestupku) vykonávať\ndokazovanie;\n- nezisťoval, či došlo k spáchaniu skutku, či k nemu došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti;\n- nevykonával ani ďalšie objasňovanie, pretože je v tejto situácii irelevantné a samotné prejednávanie\nveci vzhľadom na nedostatok veku neprípustné.\n13. So žalobnou námietkou prokurátora, podľa ktorého predmetný skutok nenapĺňa zákonné znaky\npriestupku proti majetku, lebo zistenie skutkového stavu nezodpovedá zákonnej požiadavke zistenia\nskutočného stavu veci, sa krajský súd nestotožnil. Podľa krajského súdu by postup podľa § 66 ods.\n2 písm. a) zákona o priestupkoch bol možný len vtedy, ak by žalovaný bol dospel k záveru, že\nnie je odôvodnené začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci. Zdôraznil, že zo skutkového\nstavu zisteného orgánom objasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu, nie je\npreukazované, ale objasňované spáchanie skutku osobou podozrivou z priestupku. Táto podozrivá\nosoba, bez ohľadu na závery správy o objasňovaní zhromaždené orgánom objasňovania priestupkov\nje osobou, ktorá ako podozrivá v zmysle § 5 ods. 1 zákona o priestupkoch nebola zodpovedná za jeho\nspáchanie. Či podozrivá osoba skutok, ktorý bol objasňovaný, spáchala, však správny orgán mohol\nkonštatovať len vykonávaním dokazovania.\n14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd vyjadril presvedčenie, že aplikácia § 66 ods. 1\npísm. b) zákona o priestupkoch je príkaz normy a má prednosť pred aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a)\nzákona o priestupkoch. K žalobnej námietke, že maloletá bola uložená do evidencie priestupkov, čo\nmôže byť negatívnym zásahom do jej osobnostnej sféry, správny súd uviedol, že CESDaP eviduje u\nmal. V. F. aj spôsob vybavenia jej veci a v zmysle § 89a zákona o priestupkoch sa v ústrednej evidencii\npriestupkov maloletá nenachádza.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).\n16. Sťažovateľ, s uplatnením totožnej právnej argumentácie, ktorú uviedol v proteste prokurátora a v\nsprávnej žalobe, v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzeného kasačného dôvodu uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n- namietal, že krajský súd si v napadnutom rozsudku v podstate osvojil argumentáciu žalovaného a\nsprávny orgán postavil do polohy orgánu viazaného výsledkom a záverom objasňovania vykonaného\npolicajným orgánom, bez možnosti správneho uváženia celej veci, čo je popretím zásad správneho\nkonania uvedených v § 3 ods. 1, ods. 4 a 5 Správneho poriadku. Sťažovateľ zastával názor, že\nmožnosť správneho uváženia de facto priamo vyplýva zo samotného zákona o priestupkoch, ktorý v §\n66 upravuje viacero dôvodov na odloženie veci, a to v závislosti od výsledkov objasňovania, ktoré je\nsprávny orgán takto jednoznačne povinný vyhodnocovať, a to ešte pred samotným začatím konania.\nPreto sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že na v žalobe uvádzané posúdenie veci správnym\norgánom pred rozhodnutím podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch by bolo potrebné začať\nkonanie a vykonať dokazovanie. Táto požiadavka na dostatočné posúdenie, či určité konanie je vôbec\npriestupkom, sa ešte výraznejšie zvyšuje práve pri maloletých osobách, kde riadne priestupkové konanie\naj s dokazovaním nemôže byť vykonané;\n- poukázal na § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch, kde je uvedený logický sled objasňovania priestupkov,\nktorým sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu. Aby sa mohlo\nvôbec uvažovať o prípadnej priestupkovej zodpovednosti, je potrebné predovšetkým bezpečné zistenie\n\npríčinného pôsobenia konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. V tejto\nsúvislosti pripomenul podpornú aplikáciu noriem trestného práva tak, ako to vyplýva aj z rozsudkov\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 6 Sž 19,23,27/2011 a 5 Sž\n21/2011;\n- záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na tú skutočnosť, že tento \"priestupok\" je zavedený v\nsystéme CESDaP, aj keď nie v ústrednej evidencii priestupkov. Štatisticky ostáva priestupkom, a aj keď\ntáto evidencia slúži len pre potreby správneho orgánu, môže ovplyvniť správny orgán pri jeho správnom\nuvážení v budúcnosti. Ďalej uviedol, že na základe správy správneho orgánu došlo k vyplácaniu\nprídavkov na deti cestou osobitného príjemcu a nie priamo, ako bolo predtým. Skutočnosť, že maloletá\nv dôsledku takéhoto nesprávneho posúdenia veci bola objektom kontrol sociálnych pracovníkov, je\nnepochybne zásahom do jej osobnostných práv.\n17. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že zruší opatrenie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n18. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaný zotrval na svojich argumentoch prezentovaných vo\nvyjadrení ku správnej žalobe (viď odsek č. 9 odôvodnenia tohto rozsudku).\n19. V priebehu konania na kasačnom súde, podaním zo dňa 31.01.2022, sťažovateľ doplnil kasačnú\nsťažnosť tak, že predložil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021.\nTento rozsudok bol vydaný v skutkovo a právne obdobnej veci týkajúcej sa druhej maloletej C. C., ktorá\nmala spáchať skutok s V. F., a ktorým obdobnej žalobe prokurátora bolo na rozdiel od napadnutého\nrozsudku vyhovené.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať\nsvoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo\ndňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho\nsúdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Asan/3/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto\nveci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S\nNajvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia\npod pôvodnou spisovou značkou.\n21. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ ako prokurátor domáhal zrušenia opatrenia\nžalovaného. Namietajúc, že opatrenie žalovaného o odložení veci podozrenia zo spáchania priestupku\nproti majetku maloletou osobou podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je v rozpore s § 66\nods. 1 prvá veta, § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch a § 3 ods. 1, 4, 5 Správneho poriadku, sťažovateľ\ntvrdil, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného. V\nmedziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj opatrenie žalovaného, ako aj rozhodnutia\nvydané v konaní o proteste prokurátora a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“\n24. Podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu\nna cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.“\n25. Podľa § 58 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie\nobstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok,\nktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo\nspáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave\npáchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží\npáchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.“\n26. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch: „Orgán oprávnený objasňovať priestupky predloží\nsprávu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu\norgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmena a) a c).“\n27. Podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch: „Správny orgán vec odloží bez toho, aby začal\nkonanie, ak osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila pätnásty rok svojho\nveku alebo trpela duševnou poruchou, pre ktorú nemohla rozoznať, že svojím konaním porušuje alebo\nohrozuje záujem chránený zákonom alebo nemohla ovládať svoje konanie.“\n28. Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch: „Správny orgán ďalej vec odloží, keď došlé\noznámenie (§ 67 ods. 2) neodôvodňuje začatie konania o priestupku alebo postúpenie veci podľa § 71.“\n29. Podľa § 66 ods. 3 zákona o priestupkoch: „Rozhodnutie o odložení veci sa nevydáva. O odložení\nveci sa upovedomí len poškodený.“\n30. Podľa § 67 ods. 2 zákona o priestupkoch: „Podkladom na začatie konania o priestupku je správa\no výsledku objasňovania priestupku, oznámenie štátneho orgánu obce, organizácie alebo občana o\npriestupku, poznatok z vlastnej činnosti správneho orgánu alebo postúpenie veci orgánom činným v\ntrestnom konaní.“\n31. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“\n32. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku: „Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa\nzaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a\npoužiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,\nmá sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie\nprebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“\n33. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných\nalebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“\n34. Podľa § 462 ods. 2 SSP: „Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského\nsúdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.“\n35. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že v rámci verejnoprávnej zodpovednosti\nza protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v\nďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také\nporušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Je potrebné\nzdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce\nzaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe\n\nsankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je\nlen vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany\njednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza\nvýraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu\na dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. (obdobne rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 6Asan/15/2018 zo dňa 20.05.2020).\n36. Medzi základné princípy trestania patrí princíp zákonnosti - legality, ktorý je spojený s uplatnením\nzásady nullum crimen sine lege (žiadny trestný čin bez zákona), nulla poena sine lége (žiadny trest bez\nzákona). Tento princíp je tiež zakotvený v čl. 49 Ústavy SR, pričom táto ústavná ochrana sa týka nielen\ntrestného konania, ale je ju potrebné aplikovať aj v konaní o správnych deliktoch. Podmienky trestnej\nale aj deliktuálnej zodpovednosti ukladania sankcií sa nesmú rozširovať prostredníctvom analógie a\npáchateľa možno postihnúť len trestom, ktorý výslovne ustanovuje zákon. Judikatúra Najvyššieho súdu\nSR aj Ústavného súdu SR je v tomto zmysle jednotná - napr. z rozsudkov sp. zn. 3Sžn/68/2004,\n3Sžn/85/2007, 8Sžo/28/2007, 8Sžo/147/2008 a nálezu ÚS SR, sp. zn. II. ÚS 476/2016, uverejneného\nv Zbierke nálezov a uznesení pod por. č. 9/2018 vyplýva, že tieto princípy sa v správnom trestaní v\nplnom rozsahu aplikujú a že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný\npostih za trestné činy. V administratívnom trestaní treba tiež rešpektovať odporúčania Výboru ministrov\nrady Európy (91) z 13.2.1991 (relative aux sancions administrative), podľa ktorého pre ukladanie\nadministratívnych sankcií platia analogicky zásady ukladania sankcií trestných. Keďže administratívne\ntrestanie má aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva trestnoprávny charakter, treba\nvychádzať z Ústavy SR, čl. 50 a analogicky aj z Trestného zákona (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 8Sžo/29/2016 zo dňa 28.06.2018).\n37. Právna argumentácia sťažovateľa spočívala v tvrdení, že skutkový stav zistený orgánom\nobjasňujúcim priestupok neumožňuje daný skutok právne kvalifikovať ako priestupok proti majetku podľa\n§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a z tohto dôvodu nebolo možné vec odložiť podľa § 66 ods. 1 písm. b)\ntohto zákona, teda z dôvodu, že osoba podozrivá z priestupku v čase spáchania priestupku nedovŕšila\npätnásty rok svojho veku. Kasačnému súdu v rámci vecného prejednania kasačnej sťažnosti pripadlo\nposúdiť, či správny orgán postupoval zákonne, keď vec odložil podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o\npriestupkoch, a to najmä či pre takýto postup mal dostatočne zistený skutočný stav veci. Bolo teda\npotrebné posúdiť, či skutočnosti, ktoré mal žalovaný za preukázané (vychádzajúc zo Správy o výsledku\nobjasňovania priestupku OO PZ SNV), dostatočne osvedčujú spáchanie skutku, ktorý je priestupkom\npodľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, nakoľko iba v takom prípade by žalovaný podľa kasačného\nsúdu mal možnosť postupovať podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch a vec odložiť bez toho,\naby začal konanie o priestupku. Odloženie veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri\nosobe podozrivej zo spáchania priestupku, ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho\nveku, je možné len za splnenia toho predpokladu, že k spáchaniu priestupku nepochybne došlo.\n38. V tejto súvislosti kasačný súd považuje za potrebné poukázať i na skutkovú podstatu priestupku\nproti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorej znaky musia byť kumulatívne splnené\n(subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) v spojení s § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch,\nako zavineného konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v zákone o priestupkoch. Priestupku proti majetku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu\nna cudzom majetku krádežou alebo sa o takéto konanie aspoň pokúsi.\n39. Z hľadiska systematiky zákona o priestupkoch možno konštatovať, že inštitút odloženia veci podľa\n§ 66 ods. 1 písm. b) zákona nasleduje po právnej úprave objasňovania priestupkov podľa § 58 a\nnasl. zákona, no predchádza právnej úprave konania o priestupku podľa § 67 a nasl. zákona, ktoré\nsa v tomto prípade ani nezačne. Hypotéza právnej normy § 66 ods. 1 písm. b) zákona predpokladá\nodloženie veci z dôvodu nedostatku veku pri osobe podozrivej z priestupku. Správny orgán preto musí\nmať za ustálené spáchanie priestupku, t. j. že došlo k takému konaniu, ktoré je zákonom považované\nza priestupok, a že z tohto konania je podozrivá určitá osoba. Inými slovami, aby správny orgán mohol\npristúpiť k realizácii dispozície právnej normy - príkazu na odloženie veci - musí mať za ustálené splnenie\nhypotézy tejto právnej normy. Podkladom k ustáleniu hypotézy tejto právnej normy mala byť správa\no objasňovaní priestupku poskytnutá orgánom objasňujúcim priestupok. Kasačný súd pripomína, že\nobjasňovaním priestupkov sa podľa zákona o priestupkoch rozumie obstaranie podkladov potrebných\nna rozhodnutie správneho orgánu okrem iného aj o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa\n\ntohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto\npovinnosti je zahrnutá i povinnosť zistiť, či má priestupok všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné\nna konštatovanie, že skutok je priestupkom. V tom je teda zahrnutá i povinnosť priestupkového orgánu\nobjasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný skutok, ktorý je priestupkom\n(pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/7/2012 z 26.09.2012). Podľa judikatúry slovenských\nsúdov orgány objasňujúce priestupky by mali zistiť, či ide o priestupok, a ak áno, tento zdokumentovať\nspôsobom, ktorý vylučuje pochybnosti o totožnosti miesta, času a páchateľa. V zázname o objasňovaní\npriestupku by nemali vznikať pochybnosti o správnosti skutkových zistení (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR zo sp. zn. 10Sžd/38/2011 zo 7.12.2011).\n40. Nie je teda možné stotožniť sa so žalovaným v tom, že žalovaný by musel začať konanie o\npriestupku a priestupok prejednať, aby zistil, či skutok napĺňa všetky obligatórne znaky skutkovej\npodstaty priestupku, čo by bolo v predmetnom prípade neprípustné pre nedostatok veku podozrivej\nosoby. V predmetnom prípade totiž nebolo ustálené ani len to, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom\npodľa zákona o priestupkoch a či ide o priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch\na tieto skutočnosti neboli riadne zistené ani v intenciách výsledkov, ktoré prináležia do fázy objasňovania\npriestupkov. Už aj na fázu objasňovania priestupkov sa totiž jednoznačne musia vzťahovať minimálne\nzákladné zásady správneho konania vymedzené predovšetkým v § 3 Správneho poriadku modifikované\nna účely zákona o priestupkoch. Osobitne treba zdôrazniť zásadu legality, zásadu materiálnej pravdy\na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Hlavným cieľom fázy objasňovania priestupkov je zistenie\nskutočného stavu veci, ktorou sa realizuje zásada materiálnej pravdy. (porov. Srebalová, M. a kolektív.\nZákon o priestupkoch. Komentár. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, komentár k § 58).\n41. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu kasačný súd dospel k presvedčeniu, že správny\norgán nebol oprávnený vec odložiť, pretože nemal za ustálené splnenie hypotézy právnej normy\n§ 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch, a to v dôsledku nedostatočného zistenia skutkového\nstavu zo strany orgánu objasňujúceho priestupok. OO PZ SNV nezabezpečil žiaden relevantný dôkaz\npreukazujúci tú skutočnosť, že maloletá V. F. použila tovar určený na predaj a nie tester, pričom spornosť\npri objasňovaní priestupku nebola odstránená. Je bezrozporné, že naplneniu skutkovej podstaty\npriestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch svedčí iba výpoveď pracovníka SBS\nR. M.. Z vysvetlení podaných maloletými C. C., nar. XX.XX.XXXX . a V. F., nar. XX.XX.XXXX, ktoré\nsa mali skutku spoločne dopustiť, vyplýva, že používali len vzorky určené na vyskúšanie (testery). Išlo\nteda o protichodný záver popierajúci naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti majetku. Kamerové\nzáznamy taktiež neboli spôsobilé potvrdiť, či maloletá V. F. použila tovar označený ako tester alebo\nnie. Iné dôkazy (napríklad samotný poškodený tovar) neboli zabezpečené. Sporné skutočnosti ohľadne\nspáchania skutku majúceho znaky priestupku proti majetku ostali zo strany orgánu objasňujúceho\npriestupok neobjasnené. Zistenie skutkového stavu orgánom objasňujúcim priestupok a následne i\nžalovaného tak nezodpovedalo zákonnej požiadavke zistenia skutočného stavu veci a znamenalo\nnerešpektovanie základných pravidiel správneho konania zakotvených Správnym poriadkom, osobitne\nzásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 1, 4 a 5).\n42. Na podporu tvrdení prezentovaných v tomto rozsudku kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj\nna závery vyplývajúce z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy,\nodbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. SVS-OVS2-2019/019143/BUS zo dňa 20.06.2019, ktorým\nbolo zamietnuté odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Košice, odboru opravných\nprostriedkov o nevyhovení protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice. V odôvodnení rozhodnutia\nodvolací správny orgán výslovne konštatuje, že: „.... zo skutkového stavu zisteného orgánom\nobjasňujúcim priestupok tak, ako to vyplýva z priestupkového spisu OO PZ Spišská Nová Ves č. ORPZSN-OPP3-377/2018-P, nie je preukázané spáchanie skutku podozrivou z priestupku mal. V. F.. Rovnako\nnie je preukázané, že skutok, ktorého sa mala podozrivá mal. V. F. dopustiť, napĺňa, resp. nenapĺňa\nvšetky znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.“\nOdvolací orgán výslovne konštatuje i to, že: „... výpoveď podozrivej mal. V. F. a C. C., ktoré zhodne tvrdia,\nže používali tester tovarov, na jednej strane je postavená proti tvrdeniu svedka R. M. na strane druhej.\n[...] Zo zabezpečeného kamerového záznamu a Úradného záznamu ku kamerovému záznamu zo dňa\n01.10.2018 pritom nevyplývajú skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu a objasneniu\nskutkového stavu veci.“ Aj podľa názoru kasačného súdu výsledky jednotlivých dôkazov vykonaných v\nrámci objasňovania priestupku nedávajú dostatočný skutkový základ pre záver o spáchaní priestupku\nproti majetku, keď z obsahu priestupkového spisu orgánu objasňujúceho priestupok nevyplýva žiaden\n\ndôkaz potvrdzujúci výpoveď pracovníka SBS R. M. o použití tovaru určeného k predaju, pričom takáto\nskutočnosť nevyplýva ani z kamerového záznamu.\n43. Ako správne poznamenal sťažovateľ v kasačnej sťažnosti, primárne je rozhodujúce bezpečné\nzistenie príčinného konania na spoločenské vzťahy chránené priestupkovým zákonom. Nedostatočné\nzistenie skutkového stavu veci vylučuje odloženie priestupkovej veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona\no priestupkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené závery správneho súdu o tom, že žalovaný postupoval\nsprávne a dôvodne, nemajú oporu v zákone. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil\ns procesným postupom žalovaného o odložení veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch\nnapriek tomu, že z priestupkového spisu nemožno vyvodiť záver, že skutok, ktorého sa mala dopustiť\nmaloletá V. F., napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o\npriestupkoch.\n44. Kasačný súd navyše konštatuje, že nesprávne právne posúdenie nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci v danom prípade malo dôsledky v neprospech maloletej (evidencia priestupku\nv systéme CESDaP, vyplácanie prídavkov na dieťa cestou osobitného príjemcu, kontrola sociálnymi\npracovníkmi a zásah do osobnostnej sféry maloletej). Kasačnému súdu nedá nepoukázať aj na\nširšie zákonné súvislosti. Podľa § 60 ods. 3 písm. e) zákona o priestupkoch oznámi orgán\noprávnený objasňovať priestupky spáchanie priestupku maloletým zákonnému zástupcovi a orgánu\nsociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na toto ustanovenie nadväzuje aj § 12a ods. 1 písm. c)\nzákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, podľa ktorého sa určí obec ako osobitný príjemca prídavku\nna dieťa, ak maloleté dieťa spáchalo priestupok podľa oznámenia orgánu objasňujúceho priestupok,\nčo platí aj vtedy, ak maloleté dieťa v čase spáchania priestupku nedovŕšilo 15 rokov veku a z tohto\ndôvodu správny orgán vec odložil. Z týchto zákonných ustanovení priamo vyplýva predpoklad spáchania\npriestupku maloletým, teda predpokladá sa, že orgán objasňujúci priestupok a správny orgán dospeli k\nzáveru, že maloletý priestupok spáchal (aj keď sa vec odloží). Len za splnenia tohto predpokladu potom\nzákon počíta so vznikom istých negatívnych následkov pre maloletého a jeho zákonných zástupcov.\nPokiaľ však je samotné spáchanie priestupku maloletým riadne nezistené, resp. nanajvýš sporné, potom\nsa vznik uvedených následkov na maloletého javí ako nespravodlivý a zasahujúci do jeho osobnostnej\nsféry. Dochádza k akejsi de facto kriminalizácii maloletého, kedy sa maloletému pripisuje spáchanie\npriestupku, ku ktorému vôbec nemuselo dôjsť, pričom o tejto skutočnosti sú oboznámení aj jeho zákonní\nzástupcovia, orgány sociálnoprávnej ochrany detí a správne orgány. Maloletému sa tak už aj titulom\nodloženia veci pripisuje spáchanie priestupku, ktoré nemusí zodpovedať skutočnému stavu veci, čo po\nprávnej stránke naráža na zásadu nullum crimen sine lege a čo aj po psychologickej a sociálnej stránke\nmôže negatívne ovplyvniť jeho vyvíjajúcu sa osobnosť a oslabiť jeho dôveru v štátnu moc a právny\nporiadok ako taký.\n45. V priebehu kasačného konania sťažovateľ predložil kasačnému súdu rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 7Sa/14/2019 zo dňa 13.12.2021 v skutkovo a právne rovnakej veci, ktorým bolo\nobdobnej žalobe prokurátora vyhovené. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 7Sa/14/2019 zo\ndňa 13.12.2021 zrušil opatrenie - záznam o odložení veci, vydaný podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona\no priestupkoch pri podozrení zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o\npriestupkoch, pre nesprávne právne posúdenie veci žalovaným správnym orgánom s tým, že vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Predmetné rozhodnutie sa týkalo mal. C. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa\nmala skutku dopustiť spoločne s mal. V. F., nar. XX.XX.XXXX. Vo vzťahu ku sťažovateľom predloženému\nrozsudku kasačný súd uvádza, že sa oboznámil zo závermi prezentovanými v odôvodnení daného\nrozhodnutia, ktoré spočívajú v obdobných právnych úvahách, ktorými sa spravoval i kasačný súd a na\nktorých založil tento rozsudok.\n46. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\ndôvodná. Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP v spojení\ns § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci zmenil tak, že opatrenie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný bude vo svojom ďalšom konaní a rozhodovaní viazaný právnym názorom kasačného súdu\nv zmysle § 469 SSP. V ďalšom konaní bude predovšetkým potrebné vykonať hodnotenie existujúcej\ndôkaznej situácie, a to aj napriek tomu, že začatie konania zákon vzhľadom na vek podozrivej\nnepripúšťa, resp. dostatočne objasniť skutkový stav, náležite vyhodnotiť skutkové zistenia, a to v smere\n\nnaznačenom v tomto rozhodnutí kasačného súdu a následne procesne vo veci postupovať zákonným\nspôsobom (napr. aplikáciou § 66 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch).\n47. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v spojení s § 170 písm.\nc) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie\nbolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nOdloženie veci podľa § 66 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch pri osobe podozrivej zo spáchania\npriestupku, ktorá v čase jeho spáchania nedovŕšila pätnásty rok svojho veku, je možné len za splnenia\ntoho predpokladu, že k spáchaniu priestupku nepochybne došlo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/17/2019", "guid": "f25ad659-495c-4e73-a9c8-59e3f426c5d2:bd248941-8f7e-4260-bc44-37a3d257b97e", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "71343617-ee88-45b8-9328-fb889537f1c1:90d6495c-a27c-47d6-9bed-18fe51da5d0c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1016200407.1", "spisova_znacka": "6Asan/15/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/15/2018 z 19. 5. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-05-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200407.1"}, {"guid": "b5304919-516c-4907-8ca6-e0697df50e02:7cc4cf74-dc04-4ffb-9374-57465bda8d8b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8019200565.4", "spisova_znacka": "6Sa/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/17/2019 z 10. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8019200565.4"}, {"guid": "e344e181-5234-4a96-b690-5b3a1f9ecd84:318b32ad-7b5d-4bbe-97a4-6c667a39a43d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Sa/14/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Sa/14/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e344e181-5234-4a96-b690-5b3a1f9ecd84:318b32ad-7b5d-4bbe-97a4-6c667a39a43d"}], "citovane_v": []}