{"guid": "ff66eaaf-e7d3-4745-91e6-13e80ee9504a:6f1aac03-75ab-48b3-a9cc-46f590bfc4c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1", "spisova_znacka": "42Do/1/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 42Do/1/2024 z 12. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 12. septembra 2024, sp. zn. 42Do/1/2024, ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1", "identifikacne_cislo": "9624200005", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2024-09-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 180/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d59f83aa-5473-4dba-807d-f394e69ef0a5", "datum": "2025-04-22", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-i", "nazov": "§ 116 ods. 2 písm. i) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-2.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 116 ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-116.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-116"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-162.odsek-1", "nazov": "§ 162 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-162.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-162"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-37", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-116", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-162"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f1aac03-75ab-48b3-a9cc-46f590bfc4c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n42Do/1/2024\n9624200005\n12. 09. 2024\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2024:9624200005.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v odvolacom disciplinárnom senáte zloženom z\npredsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M., sudkýň JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., LL.M.\na JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M., a sudcov JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a Mgr. Petra\nMacha, PhD., v disciplinárnom konaní, vedenom na návrh predsedníčky Okresného súdu Zvolen ako\nnavrhovateľky, proti disciplinárne obvinenému K.. A. K., sudcovi Okresného súdu U., narodenému XX.\nS. XXXX, bytom Š. X, A. R., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.\nb), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších\npredpisov, o odvolaní navrhovateľky proti rozhodnutiu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 31D/11/2023-165 zo 14. novembra 2023, na verejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 12.\nseptembra 2024, takto\nrozhodol:\nOdvolanie navrhovateľky sa podľa § 319 Trestného poriadku v spojení s § 37 ods. 3 Disciplinárneho\nsúdneho poriadku zamieta.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie disciplinárneho senátu\n1. Disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „disciplinárny senát“) rozhodnutím č. k. 31D/11/2023-165 zo 14. novembra 2023 (ďalej aj\n„napadnuté rozhodnutie“) uznal podľa § 34 ods. 1 Disciplinárneho súdneho poriadku disciplinárne\nobvineného vinným, že potom, čo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.\n31D/9/2023 zo 14. júla 2023 zrušil s účinnosťou od 15. júla 2023 uznesenie Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 31D/18/2021 z 22. februára 2022 spolu s rozhodnutím disciplinárneho\nsenátu č. 3Ds/1/2021 z 28. apríla 2021, ktorými mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu, a o\nprijatí uznesenia sp. zn. 31D/9/2023 bol upovedomený už 14. júla 2023 okolo 13:00 hod. zaslaním kópie\nzápisnice o neverejnom zasadnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky zo 14. júla 2023 o\n11:15 hod. na jeho emailovú adresu a s touto zápisnicou sa oboznámil, následne od 18. júla 2023 do 10.\naugusta 2023 odmietol vykonávať svoje pracovné povinnosti na Okresnom súde U. a začal ich vykonávať\naž 11. augusta 2023, teda počas 18 pracovných dní z nedbanlivosti porušil svoju povinnosť vykonávať\nsvoje povinnosti svedomito podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v\nznení neskorších predpisov a povinnosť plniť svoje povinnosti riadne a včas aj v prípade povolenia\npráce v domácom prostredí podľa § 30 ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z., hoci už predtým spáchal\nzávažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. októbra 2023, a vzhľadom na to je\nškodlivosť jeho konania zvýšená, čím sa dopustil pokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia\npodľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. Za to mu podľa § 117 ods. 3\n\npísm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. uložil disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 50 % na\nobdobie troch mesiacov.\n2. Disciplinárny senát konal na základe disciplinárneho návrhu predsedníčky Okresného súdu U.\nzo 7. augusta 2023, doplneného a pozmeneného 16. augusta 2023. Vychádzal z ním vykonaného\ndokazovania. Uzavrel, že skutok sa stal v zásade tak, ako je opísaný v disciplinárnom návrhu; inak ho\nvšak právne kvalifikoval.\n3. Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej\naj „Najvyšší správny súd“) č. k. 31D/9/2023-101 zo 14. júla 2023\n(ďalej aj „uznesenie zo 14. júla 2023“), ktorým boli zrušené rozhodnutia zakladajúce dočasné\npozastavenie výkonu funkcie sudcu u disciplinárne obvineného, posúdil disciplinárny senát tak, že v\nzmysle § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku\nnastali objektívne, okamihom jeho prijatia a vyhlásenia na neverejnom zasadnutí 14. júla 2023, a to bez\nohľadu na jeho oznámenie či neoznámenie podľa § 179 Trestného poriadku.\n4. Podľa zistení disciplinárneho senátu disciplinárne obvinený vedel od 14. júla 2023 o prijatí tohto\nuznesenia, ktorým bolo zrušené dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie sudcu s účinnosťou od 15.\njúla 2023 od 00:00 hod.\n5. Zároveň disciplinárny senát dospel k záveru, že dôvod, pre ktorý sa disciplinárne obvinený domnieval,\nže voči nemu osobne nadobudne toto uznesenie účinky\naž jeho oznámením v súlade s § 179 Trestného poriadku, a teda, že svojím konaním neporušuje\nani neohrozuje zákonom chránený záujem, nemožno považovať za primeraný, pretože nevyplýva zo\nžiadneho zákonného ustanovenia.\n6. Disciplinárny senát kvalifikoval takto ustálené zavinené porušovanie povinností disciplinárne\nobvineným ako naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia podľa § 116\nods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej „zákon o sudcoch a prísediacich“). Ďalej\ns prihliadnutím na dĺžku neplnenia si povinností disciplinárne obvineným (18 pracovných dní), a\nfakt, že sa disciplinárne obvinený už v roku 2021 dopustil viacnásobného závažného disciplinárneho\nprevinenia, po závere o zvýšenej škodlivosti konania disciplinárne obvineného kvalifikoval jeho konanie\nako pokračujúce závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch a\nprísediacich, v spojení s § 122 ods. 10 Trestného zákona.\n7. Disciplinárny senát sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že disciplinárne obvinený porušil\npovinnosť zdržať sa ako sudca pri výkone funkcie všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť\nfunkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov;\nrovnako odmietol tvrdenie, že disciplinárne obvinený porušil povinnosť spĺňať predpoklady sudcovskej\nspôsobilosti po celý čas trvania funkcie sudcu.\n8. Disciplinárny senát sa nestotožnil ani s názorom navrhovateľky, že v prerokúvanej veci je naplnená\nskutková podstata závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116\nods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. Pripustil, že zákon síce bližšie nevymedzuje, čo\nsa rozumie „uloženým“ disciplinárnym opatrením, avšak musí ísť o disciplinárne opatrenie uložené\nprávoplatne. Už z domnienky (prezumpcie) neviny vyjadrenej v ustanovení § 2 ods. 4 Trestného\nporiadku, ktoré sa ako základná zásada trestného konania podľa § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku\npoužije aj v disciplinárnom konaní, vyplýva, že osobu možno považovať za vinnú až právoplatným\nodsudzujúcim rozhodnutím. Až do právoplatnosti rozhodnutia o vine a disciplinárnom opatrení tak\nnemožno hovoriť o tom, že by toto disciplinárne opatrenie bolo uložené. Okrem toho sa podľa § 150\nods. 2 zákona o sudcoch a prísediacich pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcu primerane\npoužije prvá časť Trestného zákona. Podľa ustanovenia § 128 ods. 7 Trestného zákona, ktoré na účely\ndisciplinárneho konania najbližšie zodpovedá kvalifikačnému znaku „uložené disciplinárne opatrenie“\nsa odsúdeným na účely tohto zákona rozumie páchateľ, ktorý bol právoplatným rozsudkom uznaný za\nvinného. Preto niet dôvodu vykladať pojem „uložené disciplinárne opatrenie“ v § 116 ods. 3 písm. b)\nzákona o sudcoch a prísediacich inak, než ako právoplatne uložené disciplinárne opatrenie. V zmysle\n\n§ 183 ods. 1 Trestného poriadku rozsudok, proti ktorému je prípustné odvolanie a toto odvolanie bolo\npodané, nadobudne právoplatnosť až zamietnutím odvolania.\n9. Rozhodnutie sp. zn. 31D/7/2022 napadla odvolaním navrhovateľka, a preto nenadobudlo\nprávoplatnosť až do 31. októbra 2023. V čase skutku disciplinárne obvineného (júl a august 2023)\ntak ešte právoplatné nebolo. V tomto smere neobstoja podľa disciplinárneho senátu ani odkazy\nnavrhovateľky na použitie tzv. nepravej recidívy. Týmto pojmom sa totiž cielene označuje recidíva ako\nprotiklad k súbehu trestných činov, t. j. označuje spáchanie trestného činu po vyhlásení odsudzujúceho\nrozsudku súdu prvého stupňa, kedy sa už neukladá súhrnný trest podľa § 42 Trestného zákona, ale\nsamostatný trest. Na účely kvalifikačného znaku „odsúdenia“ podľa § 128 ods. 7 Trestného zákona však\ntakáto forma recidívy nepostačuje.\nII.\nOdvolanie navrhovateľky\n10. Proti napadnutému rozhodnutiu disciplinárneho senátu podala predsedníčka Okresného súdu U.\nv postavení navrhovateľky odvolanie vo vzťahu k výroku o vine i vo vzťahu k výroku o disciplinárnom\nopatrení. Navrhla, aby odvolací disciplinárny senát zrušil napadnuté rozhodnutie a sám rozhodol vo\nveci tak, že vysloví, že disciplinárne obvinený sa svojím pokračujúcim konaním popísaným v skutkovej\nvete a s poukazom na právnu kvalifikáciu v zmysle disciplinárneho návrhu dopustil pokračovacieho\nzávažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods.\n2 písm. b), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, pretože vzhľadom na povahu\nporušených povinností, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti\nje jeho škodlivosť zvýšená a takto konal napriek tomu, že mu bolo za závažné disciplinárne previnenie\nuložené disciplinárne opatrenie. Navrhla disciplinárne obvinenému uložiť disciplinárne opatrenie podľa\n§ 117 ods. 5 zákona o sudcoch a prísediacich, a to odvolanie z funkcie sudcu.\n11. Navrhovateľka nesúhlasila so záverom disciplinárneho senátu, že disciplinárne obvinený konal z\nnedbanlivosti. Tvrdila, že rozdiel medzi úmyselným a nedbanlivostným zavinením je kvalitatívny, pri\nzavinení z nedbanlivosti zložka vôle vo vzťahu k následku chýba.\n12. Navrhovateľke nebolo zrejmé, z akých dôvodov konanie disciplinárne obvineného kvalifikoval\ndisciplinárny senát ako nedbanlivostné. Poukázala na okolnosti vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia,\nže disciplinárne obvinený vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý zákon\nchráni v § 30 ods. 4 a 5 zákona o sudcoch a prísediacich, že dôvod, kvôli ktorému sa spoliehal, že\nsvojím konaním neporušuje ani neohrozuje chránený záujem, v žiadnom prípade nemožno považovať\nza primeraný; ďalej na to, že disciplinárne obvinený preukázateľne prejavil svoju vôľu konať spôsobom\npopísaným v skutkovej vete napádaného rozhodnutia (teda odmietol vykonávať svoje povinnosti sudcu\nsvedomito, riadne a včas, a to počas 18 pracovných dní); pričom podľa nej nebolo preukázané, že\nby nebol spôsobený následok zamýšľal, a ani že by s ním nebol uzrozumený (naopak, nielenže bol\npodpredsedníčkou súdu na následky takéhoto jeho konania upozornený, čo vyplýva zo zápisnice zo\ndňa 17. júla 2023, ale ďalej bol aj opakovane písomne vyzývaný dňa 19. a 20. júla 2023 na oznámenie\ndôvodu neprítomnosti na pracovisku a napokon aj zo zdôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že\ndôvod, kvôli ktorému sa spoliehal, že svojím konaním neporušuje ani neohrozuje chránený záujem, v\nžiadnom prípade nemožno považovať za primeraný); dodala, že u disciplinárne obvineného sa nejedná\no laika v oblasti práva, ale o osobu, ktorá už 32 rokov vykonáva funkciu sudcu, a je teda znalá práva.\nNaviac, disciplinárne obvinený je ako sudca opakovane hodnotený stupňom „výborný“.\n13. Navrhovateľka uviedla, že konanie disciplinárne obvineného je potrebné posúdiť ako úmyselné a\nto minimálne vo forme nepriameho úmyslu, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie\nalebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Dodala, že aj z\nhľadiska vymedzenia miery opatrnosti, ktorú disciplinárne obvinený bol schopný a aj mohol vynaložiť (s\npoukazom na funkciu, ktorú vykonáva, jeho vzdelanie, znalosti, skúsenosti, schopnosti a aj možnosti),\nbol schopný dostatočne zhodnotiť prípadné následky svojho konania. Podľa navrhovateľky mu nič a nikto\nnebránil, aby sa bol informoval na informačnom centre NSS SR ohľadom právoplatnosti a vykonateľnosti\nrozhodnutia, čo však odignoroval a sám si uznesenie zo 14. júla 2023 vyložil tak, ako to následne\nvyplynulo z jeho konania.\n\n14. Ďalej navrhovateľka nesúhlasila s tým, že disciplinárny senát nepovažoval konanie disciplinárne\nobvineného za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm.\nb) zákona o sudcoch a prísediacich.\n15. Poukázala na právnu vetu napadnutého rozhodnutia, kde sa uvádza, že „... hoci už predtým spáchal\nzávažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 v spojení s uznesením Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. októbra 2023, a vzhľadom na to je\nškodlivosť jeho konania zvýšená“. Nesúhlasila, že v bode 31. napadnutého rozhodnutia disciplinárny\nsenát poukazuje na prezumpciu neviny a nemožnosť subsumovania konania disciplinárne obvineného\naj podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich, keď podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje\nspáchanie závažného disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne\nprevinenie uložené disciplinárne opatrenie. Gramatickým výkladom možno mať podľa navrhovateľky za\nto, že v prípade nepravej recidívy postačí, že dané disciplinárne opatrenie bolo uložené.\n16. Disciplinárne obvinený podľa nej spáchal nový - opäť závažný - disciplinárny delikt (absenciu)\npo vyhlásení disciplinárnym senátom v inom disciplinárnom konaní, že sa dopustil pokračujúceho\nzávažného disciplinárneho previnenia a uložil mu za to disciplinárne opatrenie, avšak pred\nprávoplatnosťou tohto rozhodnutia. Konal tak (absentoval na pracovisku),\nhoci mal vedomosť o tom, že bol uznaný za vinného zo závažného disciplinárneho previnenia a bolo mu\nuložené disciplinárne opatrenie (pretože bol prítomný pri vyhlásení tohto odsudzujúceho rozhodnutia\na rovnako mu bolo toto rozhodnutie doručené i v písomnej forme). Pritom odvolanie mohla podať len\nnavrhovateľka - predsedníčka súdu, ktoré aj podala a podala ho v neprospech disciplinárne obvineného.\n17. Z týchto dôvodov navrhovateľka nesúhlasila s konštatovaním disciplinárneho senátu, že v danom\nprípade nie je možné aplikovať koncept tzv. nepravej recidívy a potom v nadväznosti na uvedené, že\nnie je možné v danom prípade aplikovať aj ustanovenie § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a\nprísediacich a v konečnom dôsledku ukladanie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 5, ods. 6\nzákona o sudcoch a prísediacich.\n18. Svoju argumentáciu podložila poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 8\nTdo 888/2020 z 9. decembra 2020, podľa ktorého činy spáchané po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku\ndo doby jeho právoplatnosti je nutné posúdiť obdobne ako recidívu; a na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Tdo/40/2020 z 8. novembra 2021, v zmysle ktorého (mutatis mutandis R\n52/1971), nejde o súbeh a ani recidívu, keď páchateľ po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa, ale\nešte pred nadobudnutím jeho právoplatnosti spácha ďalší trestný čin. V takom prípade ide o tzv. mnohosť\nsui generis, resp. nepravú recidívu, ktorá má bližšie k pravej recidíve než k súbehu, keďže páchateľ bol\nhoci ešte neprávoplatným rozsudkom varovaný, aké trestnoprávne následky má jeho predchádzajúca\ntrestná činnosť. Nepravou recidívou sa kladie dôraz na výchovnú silu rozsudku bez ohľadu na jeho\nprávoplatnosť. Inými slovami vychádza sa z toho, že ak sa páchateľ aj po takejto forme varovania dopustí\nďalšieho trestného činu, potom si zasluhuje, aby bol z hľadiska jeho osoby považovaný za recidivistu.\nIII.\nVyjadrenie obhajcu a disciplinárne obvineného\n19. Obhajca disciplinárne obvineného vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že právny názor\ndisciplinárneho senátu vzal disciplinárne obvinený na vedomie. Za subjektívny a ničím nepodložený\npovažoval názor navrhovateľky, že disciplinárne obvinený pri svojej neprítomnosti v práci nekonal v\nnedbanlivosti. Celé odvolanie má podľa neho základ len v názoroch navrhovateľky, bez náznaku reality.\nNavyše považoval odvolanie za predčasné. V súvislosti s označením disciplinárne obvineného za osobu,\nktorá už predtým spáchala závažné disciplinárne previnenie, za ktoré bol uznaný vinným, poukázal na\nto, že voči prvému disciplinárnemu rozhodnutiu podal ústavnú sťažnosť. Navrhol zamietnutie odvolania.\n20. Disciplinárne obvinený vo svojom vyjadrení z 8. septembra 2024, ktoré zároveň označil ako\nodvolanie, uviedol, že skutok, z ktorého bol uznaný vinným, nebol správne právne posúdený\ndisciplinárnym senátom.\n\n21. Tvrdil, že na nezákonnom postupe nie je možné založiť zákonné rozhodnutie, čo dal do súvisu s\ntým, že pôvodne sa (prvé) disciplinárne konanie voči nemu začalo pred disciplinárnym senátom Súdnej\nrady Slovenskej republiky, čím bolo porušené jeho právo na zákonného sudcu. Všetky rozhodnutia v\nprvom disciplinárnom konaní (vo vzťahu ku ktorému mu bol dočasne pozastavený výkon funkcie) tak\npodľa neho trpia neodstrániteľnou vadou z dôvodu nezákonného postupu. Preto podľa neho nemohlo\ndôjsť ani k recidíve, ani k nepravej recidíve.\n22. Opakoval svoju obhajobu, že disciplinárne senáty Najvyššieho správneho súdu nemajú právo\nvykonávať neverejné zasadnutie v disciplinárnom konaní, preto vo veci návrhu disciplinárne obvineného\nna zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu mal disciplinárny senát rozhodovať na\nústnom pojednávaní, pričom disciplinárne obvinený mal záujem sa na ňom zúčastniť.\n23. Ďalej tvrdil, že zápisnica o neverejnom zasadnutí nemá žiadne právne účinky vo vzťahu k\ndisciplinárne obvinenému, keďže mu neukladá žiadne povinnosti ani nepriznáva žiadne práva. Mal za to,\nže zápisnicou sa výlučne fixuje priebeh procesného úkonu. Trval na tom, že zápisnica nie je rozhodnutím,\nale len procesným úkonom, a namietal aj proti tomu, že mu bola táto zápisnica zaslaná iba na súkromný\ne-mail a nie podľa zákona o e-Governmente, alebo poštou. E-mailovú komunikáciu zo strany súdu\npovažoval za neprípustnú.\n24. Disciplinárne obvinený argumentoval, že uznesenie zo 14. júla 2023 nemohlo doručením zápisnice o\nneverejnom zasadnutí do jeho súkromnej e-mailovej schránky nadobudnúť právne účinky (právoplatnosť\na vykonateľnosť), ale právne účinky nadobudlo toto uznesenie až doručením písomného vyhotovenia\nuznesenia. Nevidel preto ani dôvod na disciplinárne konanie. Na základe svojho presvedčenia, že\nuvedené uznesenie má povahu procesne hmotnoprávnu, mal Najvyšší správny súd oznámiť uznesenie\ndoručením rovnopisu uznesenia. Trval na tom, že ho Najvyšší správny súd e-mailom neoboznámil s\nuznesením, ale so zápisnicou z neverejného zasadnutia ako procesným úkonom. Ďalej uvádzal, že\nustanovenie § 184 ods. 1 Trestného poriadku upravuje právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia, ktoré\nbolo riadne oznámené disciplinárne obvinenému. Ďalej namietal, že zo zápisnice nie je zrejmé ani to,\nči je proti tomuto uzneseniu prípustná sťažnosť.\n25. Tvrdil, že zrušenie dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu nenadobúda právoplatnosť\ndoručením e-mailu o procesnom úkone, ktorého obsahom je iba informácia o prijatí uznesenia, pričom\nvšak prílohou nebolo žiadne uznesenie. Uznesenie podľa neho v čase rozhodnutia disciplinárneho\nsenátu neexistovalo, existoval len výrok uznesenia vyjadrený v zápisnici o neverejnom zasadnutí.\n26. Disciplinárne obvinený sa dovolával toho, že všeobecné súdy sú primárnymi ochrancami ústavnosti,\npoukazoval na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, a čl. 47 ods. 1 Charty základných práv EÚ. Namietal proti absencii\nopravného prostriedku proti rozhodnutiu o pozastavení výkonu funkcie i meritórnemu rozhodnutiu,\na tvrdil povinnosť aplikovať ústavne konformný výklad, teda akceptovať prípadné podanie sťažnosti\nalebo odvolania a vysporiadať sa s ním. Napokon naznačoval účelový výklad zákonných noriem\nnavrhovateľkou i Najvyšším správnym súdom.\n27. Disciplinárne obvinený navrhol, aby odvolací disciplinárny senát rozhodol sám vo veci podľa § 37\nods. 3 DSP tak, že ho oslobodí, keďže skutok nie je disciplinárnym previnením.\nIV.\nKonanie pred odvolacím disciplinárnym senátom\n28. Spisový materiál bol disciplinárnym senátom predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní dňa 11.\njanuára 2024 a bol náhodným výberom pridelený do senátu 42Do, ktorý podľa rozvrhu práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam\ndisciplinárnych senátov (ďalej aj „odvolací disciplinárny senát“) v zložení, uvedenom v záhlaví tohto\nuznesenia.\n29. Predsedníčka odvolacieho disciplinárneho senátu nariadila termín verejného zasadnutia odvolacieho\ndisciplinárneho senátu na 12. septembra 2024 a riadne o ňom upovedomila navrhovateľku, disciplinárne\nobvineného, jeho obhajcu, i úradné osoby v zmysle § 23 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.\n\n30. Disciplinárne obvinený e-mailom z 8. septembra 2024, doplneným listinným rovnopisom, doručeným\nNajvyššiemu správnemu súdu 10. septembra 2024, ospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí,\na dal súhlas, aby odvolacie konanie prebehlo bez jeho účasti.\n31. Obhajca disciplinárne obvineného doručil elektronicky v deň verejného zasadnutia ospravedlnenie\nsvojej neúčasti a návrh na odročenie pojednávania bez vecného prejednania a rozhodnutia vo\nveci. Pripojenú kópiu odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 04.09.2024, ako\nani obhajcom uvádzané zhoršenie zdravotného stavu nepovažoval odvolací disciplinárny senát za\npreukázanie dostatočných dôvodov pre ospravedlnenie neúčasti na verejnom zasadnutí v zmysle §\n120 ods. 2 per analogiam Trestného poriadku, pretože absentovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára,\nže obhajcovi jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života alebo závažného\nzhoršenia zdravotného stavu, alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej\nľudskej choroby. Taktiež nemožno považovať ospravedlnenie za včasné, ak je učinené predložením\ntýždeň starého dokladu o práceneschopnosti až tesne pred termínom verejného zasadnutia. Preto, a\naj s ohľadom na súhlas disciplinárne obvineného konať v jeho neprítomnosti, i jeho obsiahle vyjadrenie\nk odvolaniu, odvolací disciplinárny senát nevyhovel žiadosti o odročenie verejného zasadnutia, keď\nnehrozilo porušenie práva na obhajobu.\n32. Verejné zasadnutie odvolacieho disciplinárneho senátu sa vykonalo dňa 12. septembra 2024.\n33. Na verejnom zasadnutí sa zrekapituloval stav konania a podstatný obsah odvolania i vyjadrení k\nnemu. Prítomná navrhovateľka sa pridržala svojho odvolania.\n34. Po neverejnej porade odvolacieho disciplinárneho senátu bolo vyhlásené toto uznesenie.\nV.\nPosúdenie veci odvolacím disciplinárnym senátom\n35. Podľa ustanovenia § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak a\nak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne konanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného\nporiadku o základných zásadách trestného konania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb,\no obhajcovi, o úkonoch trestného konania, o dokazovaní, o rozhodnutiach súdu, o hlavnom pojednávaní,\no odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.\n36. Odvolací disciplinárny senát na základe odvolania podaného navrhovateľkou dňa 27. decembra\n2023 proti rozhodnutiu vydanému disciplinárnym senátom pod\nč. k. 31D/11/2023-165 dňa 14.11.2023 prioritne posudzoval, či nie sú splnené podmienky pre zamietnutie\nodvolania podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku (ak bolo odvolanie podané oneskorene, osobou\nneoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala, alebo znovu podala odvolanie, ktoré\nv tej istej veci už predtým vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné),\npričom skutočnosti pre takéto rozhodnutie nezistil.\n37. Podľa ustanovenia § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je\ndôvodné.\n38. Navrhovateľka svoje odvolanie smerovala proti výroku o vine, keď argumentovala, že disciplinárne\nobvinený nekonal v nedbanlivosti, ako vyriekol disciplinárny senát, ale tvrdila, že konanie disciplinárne\nobvineného treba posúdiť ako úmyselné. Tiež namietala proti tomu, že disciplinárny senát skutok posúdil\n(iba) ako závažné disciplinárne previnenie, pričom argumentovala v prospech kvalifikácie tohto skutku\nako závažného disciplinárneho previnenia nezlučiteľného s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 1 písm. a),\nods. 2 písm. b), písm. i), ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich. V dôsledku takto vytýkaných\npochybení namietala i proti výroku o disciplinárnom opatrení, pričom navrhla uloženie disciplinárneho\nopatrenia podľa § 117 ods. 5 zákona o súdoch a sudcoch.\n39. Odvolací disciplinárny senát však vyhodnotil odvolanie navrhovateľky ako nedôvodné.\n40. Navrhovateľka sa snažila svojím výkladom presvedčiť odvolací disciplinárny senát, že disciplinárne\nobvinený pri páchaní skutku vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený\n\nzákonom o sudcoch a prísediacich, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Odvolací\ndisciplinárny senát však rovnako ako disciplinárny senát vyšiel zo skutkových záverov uvedených v\nnapadnutom rozhodnutí, podľa ktorých sa disciplinárne obvinený skutočne mýlil (a to bez primeraného\ndôvodu) v otázke nastúpenia účinkov (voči jeho osobe), pokiaľ ide o rozhodnutie, ktoré sa týkalo\nvýkonu jeho funkcie, čo dôvodil najmä z jeho obhajoby, ako i z jeho prejavov na porade 17. júla 2023,\nzachytených v zápisnici z tejto porady, a z listu z 31. júla 2023. Aj podľa odvolacieho disciplinárneho\nsenátu je zrejmé, že myšlienka o právoplatnosti uznesenia až po jeho oznámení (doručení rovnopisu), na\nktorej disciplinárne obvinený doteraz nástojí, zjavne nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku,\nDisciplinárneho súdneho poriadku, ani zákona o sudcoch a prísediacich. Preto, keď disciplinárne\nobvinený z doručenej zápisnice o neverejnom zasadnutí vedel o tom, že bolo vyhlásené uznesenie s\núčinnosťou od 15. júla 2023 od 00:00 hod., prinajmenšom mal ako dlhoročný sudca vedieť, aké účinky\ntakéto uznesenie má, a to nielen objektívne (že ako právoplatné rozhodnutie efektívne ruší uznesenia\nzakladajúce dočasné pozastavenie výkonu jeho funkcie), ale aj subjektívne, teda že jemu osobne už\nobživla povinnosť vykonávať funkciu sudcu svedomite, vrátane povinnosti vykonávať svoju funkciu v\núradnej miestnosti alebo v domácom prostredí.\n41. Bližší výklad dôvodov takýchto účinkov uznesenia disciplinárneho senátu\nod jeho vyhlásenia, plynúcich z právneho poriadku, najmä § 184 Trestného poriadku, bol zrozumiteľne\npodaný v napadnutom rozhodnutí disciplinárneho senátu. Práve preto, že disciplinárne obvinený\nprinajmenšom mal vedieť (teda nemal sa s ohľadom na svoje pomery mýliť), alebo ak aj vedel, že\nsvojou neprítomnosťou na pracovisku a nevykonávaním sudcovskej funkcie môže porušiť záujem\nchránený zákonom o sudcoch a prísediacich, ale v dôsledku svojho nepodloženého omylu (pričom\nnešlo o právne zložitú otázku) sa spoliehal, že ho neporušuje, je namieste kvalifikácia jeho konania ako\nnedbanlivostného (teda zavineného).\n42. Pre záver požadovaný navrhovateľkou, že disciplinárne obvinený bol aj skutočne uzrozumený s\ntým, ak bude svojou (neoprávnenou) absenciou a pasivitou voči funkčným povinnostiam porušovať\nzáujem chránený zákonom, chýba relevantný dôkaz. Naopak, z vyššie označených listín vyplynulo,\nže sa skutočne mýlil o viazanosti svojej osoby účinkami uznesenia, ktorého rovnopis mu zatiaľ nebol\ndoručený. Napokon aj sama navrhovateľka v odvolaní (s. 4) pripúšťa, že si disciplinárne obvinený vyložil\nrozhodnutie nesprávne.\n43. Taktiež nie je relevantný argument navrhovateľky, že predsa nebolo preukázané, že by disciplinárne\nobvinený nebol spôsobený následok zamýšľal, a ani že by s ním nebol uzrozumený. V disciplinárnom\nkonaní nestačí, že nebol preukázaný nedostatok takéhoto úmyslu alebo uzrozumenia, ktorý mu kladie\nnavrhovateľka za vinu, naopak by bolo pre záver o úmyselnom konaní potrebné takúto skutočnosť bez\nrozumných pochybností zistiť z vykonaných dôkazov.\n44. Výklad navrhovateľky k ďalšej kľúčovej otázke, teda či v čase páchania skutku bolo disciplinárne\nobvinenému uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie (§ 116 ods. 3 písm. b/\nzákona o sudcoch a prísediacich), je tiež nesprávny. Je skutkovo nesporné, že výrokmi rozhodnutia sp.\nzn. 31D/7/2022 z 22. novembra 2022 bol disciplinárne obvinený uznaný vinným zo spáchania závažného\ndisciplinárneho previnenia, a bolo mu uložené aj zodpovedajúce disciplinárne opatrenie; ale tiež, že\ntoto rozhodnutie v čase spáchania (druhého, teraz posudzovaného) skutku ešte nebolo právoplatné.\nSporným činí navrhovateľka výklad slov „napriek tomu, že už mu bolo za závažné disciplinárne\nprevinenie uložené disciplinárne opatrenie“.\n45. Navrhovateľka vo svojej argumentácii vychádza okrem poukazu na gramatický výklad predovšetkým\nz toho, čo je podľa nej účelom prísnejšieho posudzovania recidívy. Preto aj poukazuje na vedomosť\ndisciplinárne obvineného o tom, že bol, hoci neprávoplatne, uznaný za vinného zo závažného\ndisciplinárneho previnenia. Takéto skoršie uloženie disciplinárneho opatrenia za závažné disciplinárne\nprevinenie ako súčasť objektívnej stránky kvalifikovanej skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia\npodľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a prísediacich je však potrebné posudzovať s prihliadnutím\nna zásadu prezumpcie neviny, ako aj s ohľadom na ustanovenie § 183 Trestného poriadku, upravujúceho\nprávoplatnosť rozsudku, a primerané použitie ustanovenia § 128 ods. 6 Trestného zákona. Ani pri\nriešení tejto otázky odvolací disciplinárny senát nevidí dôvod odchýliť sa od záverov a odôvodnenia\ndisciplinárneho senátu uvedeného v bode 31 napadnutého rozhodnutia.\n\n46. O uložení disciplinárneho opatrenia nebolo v čase spáchania skutku právoplatne rozhodnuté,\nrovnako ani o vine disciplinárne obvineného.\n47. Je treba poznamenať, že pojem recidíva nie je v Trestnom zákone ani v zákone o súdoch a\nsudcoch legálnym pojmom; ide o doktrinálny konštrukt, reflektujúci právnu úpravu. Všeobecná recidíva\nje priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 ods. 2 písm. m) Trestného zákona, špeciálna recidíva je\npri niektorých trestných činoch uvedená ako znak základnej alebo kvalifikovanej skutkovej podstaty\ntrestného činu.\n48. Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. b) zákona\no sudcoch a prísediacich je práve prípadom takejto špeciálnej recidívy, kedy sa vyžaduje, aby v čase\nspáchania závažného disciplinárneho previnenia bolo sudcovi už právoplatne uložené disciplinárne\nopatrenie za skoršie závažné disciplinárne previnenie, ktoré v tom čase ešte nebolo zahladené. Práve\nprávoplatnosť, resp. vykonateľnosť disciplinárneho rozhodnutia, ktorá je na právoplatnosť naviazaná,\nspôsobuje, že nastupujú účinky určitého výroku rozhodnutia (o vine a uložení disciplinárneho opatrenia),\na teda majú dopad na postavenie disciplinárne obvineného, jeho práva a povinností. To je aj dôvod,\nprečo pri súhrnnom treste ako špeciálnej úprave používa Trestný zákon v § 42 ods. 1 ako výnimku inak\nvyjadrenú hypotézu právnej normy „vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku\".\n49. Inak sa dá súhlasiť, že tzv. nepravá recidíva, teda spáchanie disciplinárneho previnenia po\nvyhlásení zatiaľ neprávoplatného rozhodnutia, ktoré obsahuje uloženie disciplinárneho opatrenia, môže\nbyť zohľadnená pri ukladaní disciplinárneho opatrenia v zmysle § 117 ods. 6 zákona o sudcoch a\nprísediacich. Prípadne môže byť nepravá recidíva, podľa okolností prípadu, zohľadnená ako priťažujúca\nokolnosť odôvodňujúca kvalifikáciu určitého konania podľa ods. 116 ods. 1 zákona o sudcoch a\nprísediacich ako závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch\na prísediacich. To disciplinárny senát aj urobil, keď skutok disciplinárne obvineného kvalifikoval ako\nzávažné disciplinárne previnenie.\n50. Pretože odvolací disciplinárny senát nevyhodnotil v týchto bodoch odvolanie navrhovateľky ako\ndôvodné a teda nezmenil ani právnu kvalifikáciu disciplinárneho previnenia, a nepovažuje ho za závažné\ndisciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu v zmysle § 116 ods. 3 zákona o sudcoch a\nprísediacich, nebolo možné vyhovieť ani návrhu na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods.\n5 zákona o sudcoch a prísediacich, teda odvolanie z funkcie sudcu.\n51. Podanie disciplinárne obvineného z 8. septembra 2024, ktoré je označené aj použitím slova\n„odvolanie“, nie je podľa jeho obsahu odvolaním proti napadnutému rozhodnutiu disciplinárneho senátu,\nale vyjadrením k odvolaniu navrhovateľky. Preto odvolací disciplinárny senát nepristúpil k zamietnutiu\ntohto podania ako oneskorene alebo neoprávnenou osobou podaného odvolania.\n52. Toto podanie obsahuje aj obhajobnú argumentáciu disciplinárne obvineného. V zmysle § 317 ods.\n1 TP odvolací disciplinárny senát nepreskúmaval zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého\nrozhodnutia na podklade argumentácie disciplinárne obvineného, ktorý odvolanie nepodal. Oboznámil\nsa s týmto jeho vyjadrením, ale ani tak nezistil chyby napadnutého rozhodnutia, ktoré by (analogicky)\nnapĺňali dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 TP, čo by mohlo viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia\na novému rozhodnutiu vo veci.\n53. Disciplinárne obvinený v podstate dôsledne pokračuje vo svojom nesprávnom výklade otázky\nprávoplatnosti uznesenia vydaného podľa Trestného poriadku. V rozpore s právnou úpravou zmiešava\npovinnosť oznámenia uznesenia podľa § 179 ods. 1 Trestného poriadku s jeho právoplatnosťou podľa §\n184 ods. 1 Trestného poriadku. Argumentáciou, že nebol viazaný účinkami uznesenia zo 14. júla 2023,\nkým mu nebolo toto uznesenie oznámené doručením rovnopisu jeho písomného vyhotovenia, sa snažil\npoprieť samotnú existenciu, a teda aj právoplatnosť tohto sporného uznesenia. Pre disciplinárny senát a\nrovnako aj odvolací disciplinárny senát však bolo kľúčové zistenie, že sa disciplinárne obvinený skutočne\na hodnoverne dozvedel o existencii a obsahu takéhoto vyhláseného uznesenia už v deň jeho vyhlásenia,\nteda pred spáchaním skutku. Disciplinárny senát ani nevyvodzoval záver o okamžitej právoplatnosti\nuznesenia, proti ktorému nie je prípustná sťažnosť, práve z toho, že bola disciplinárne obvinenému\nzaslaná zápisnica o neverejnom zasadnutí e-mailom, ale správne z ustanovenia § 184 ods. 1 Trestného\nporiadku, v spojení s § 4 Disciplinárneho súdneho poriadku.\n\n54. S ohľadom na to, že uznesenie podľa Trestného poriadku nadobúda právoplatnosť objektívne,\nbez ohľadu na to, komu všetkému bolo doručené, respektíve oznámené, o čom mal byť disciplinárne\nobvinený s ohľadom na svoju profesiu spôsobilý si urobiť správny záver, malo dokazovanie o tom, že\nsa disciplinárne obvinený oboznámil so zápisnicou z neverejného zasadnutia prostredníctvom e-mailu\ndňa 14. júla 2023, význam pre ustálenie zavinenia disciplinárne obvineného, a nie pre zistenie okamihu\nprávoplatnosti uznesenia. Z dokazovania vyplynulo, že disciplinárne obvinený nemal pochybnosť\no samotnej existencii a obsahu tohto uznesenia pred jeho doručením, teda o pravdivosti obsahu\nzápisnice. Nie je dôvodná obhajoba disciplinárne obvineného, ktorý sa snaží vyvolať dojem, že podľa\ndisciplinárneho senátu mu mali byť uložené nejaké povinnosti samotnou zápisnicou o neverejnom\nzasadnutí. Sudcovské povinnosti, za ktorých porušenie sa teraz vyvodzuje disciplinárna zodpovednosť,\nmu vyplývali z ustanovení zákona o sudcoch a prísediacich. Rovnako pochybnosť disciplinárne\nobvineného, či mohol rozhodnúť Najvyšší správny súd na neverejnom zasadnutí, nemá bez ďalšieho\nvplyv na samotnú existenciu a právoplatnosť uznesenia zo 14. júla 2023.\n55. Odvolací disciplinárny senát z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní navrhovateľky rozhodol\npomerom hlasov 5:0 tak, že jej odvolanie uznesením zamietol podľa § 37 ods. 3 Disciplinárneho súdneho\nporiadku, pri primeranej aplikácii § 319, § 162 ods. 1 Trestného poriadku.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 180/2025", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:d59f83aa-5473-4dba-807d-f394e69ef0a5", "datum": "2025-04-22", "vztah": "zamietnute"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "31D/11/2023", "guid": "2a84d063-878f-4783-a96a-f9904ea63d57:eb89f814-db25-4919-85e0-fa9b626da7d5", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "67736635-fd65-4645-a6c2-65ffaa95ff8e:4b994e9e-4932-45c7-870d-f462e3f22481", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2115012097.1", "spisova_znacka": "1Tdo/40/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/40/2020 z 7. 11. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-11-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2115012097.1"}, {"guid": "8a6b4320-da66-407a-9af7-e60303fb6bb5:d4ef5edf-5295-4cc1-b4e7-905324cd2d90", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1", "spisova_znacka": "41Do/2/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 41Do/2/2023 z 31. 10. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-10-31", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200045.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d59f83aa-5473-4dba-807d-f394e69ef0a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.180.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/2025 z 22. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.180.2025.1"}, {"guid": "bf60e2dc-0bf8-4828-8a7d-81f7891ab137:117a1552-14b1-48e3-9e3c-0a77769e3698", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200444.3", "spisova_znacka": "31D/11/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/11/2023 z 18. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:9623200444.3"}]}