{"guid": "b7cbb2d2-72b1-49db-9430-2abeefae90f1:6bdf2365-3843-498a-b9ec-fe55d5199280", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1", "spisova_znacka": "3Stk/14/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/14/2024 z 29. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. októbra 2025, sp. zn. 3Stk/14/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1", "identifikacne_cislo": "8020200580", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2025-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/488", "nazov": "zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/488", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/488-2013"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bdf2365-3843-498a-b9ec-fe55d5199280", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Stk/14/2024\n8020200580\n29. 10. 2025\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2025:8020200580.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a zo sudcov JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa) V.. B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. F. B. XX, XXX XX B., adresa na doručovanie\nV.U.. B. Y.N., B.. T.. Z. Č.. XXX, XXX XX B., proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných\nprostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nOU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, konajúc o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nSprávneho súdu v Košiciach č. k. PO-6S/68/2020 -68 z 19. marca 2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Kontrolou plnenia povinností úhrady diaľničnej známky motorovými vozidlami, vykonanej Diaľničnou\nspoločnosťou dňa 8.8.2017 o 13:58:46 bolo vo vzťahu k prevádzke motorového vozidla do 3,5 tony,\nEČV B., registrovaného v Slovenskej republike, na úseku D1 km 186,9, smer Trenčín zistené, že\nprevádzkovateľ vozidla nemal zaplatenú platnú diaľničnú známku, dopustil sa teda správneho deliktu\nspočívajúceho v porušení povinnosti zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom\nbola uhradená diaľničná známka. Výsledok kontroly bol osvedčený Záznamom o vykonaní kontroly č.\n8423075 vyhotoveným dňa 9.8.2017 o 02:27:40.\n2. Na základe predmetného Záznamu bol dňa 28.10.2019 pod číslom OU-PO-OCDPK-2019/052754\nvydaný Okresným úradom Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj len\n„prvostupňový orgán“) Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla ktorým bola\nžalobcovi za správny delikt podľa §10 ods. 1 zák. č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke uložená pokuta\n150,- eur. V odpore proti Rozkazu žalobca namietal nedostatočnosť dôkazov (spisová dokumentácia\nvrátane obrazových záznamov) použitých ako podklad rozhodnutia .\n3. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 25.11.2019 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom\nrozhodnutia podľa § 3 ods. 2 a 3 a § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., na ktorú žalobca reagoval vyjadrením\nzo dňa 13.12.2019 v ktorom okrem iného namietal nepreskúmateľnosť záznamu o vykonaní kontroly\na súvisiacich obrazových záznamov pre nedostatok dôvodov a ich nedostatočnosť pre preukázanie\nzodpovednosti za správny delikt.\n\n4. Následne prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020\nuložil pokutu vo výške 150,- Eur, podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. žalobcovi ako\nprevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: B., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle\nvymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona\nč. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní\nvymedzeného úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená\npovinnosť úhrady diaľničnej známky. K tomuto rozhodnutiu boli pripojené rovnaké listiny (dôkazy) ako\nk rozkazu zo dňa 28.10.2019.\n5. Proti rozhodnutiu podal dňa 19.3.2020 žalobca odvolanie doplnené dňa 17.4.2020 v ktorom\nnamietal nesprávnosť procesného postupu po podaní odporu proti Rozkazu, nevyhovenie žiadosti a\nvyhotovenie kópie administratívneho spisu postupom podľa infozákona, nepoučenie účastníka o jeho\nprocesných právach predchádzajúcich vydaniu prvostupňového rozhodnutia, neexistenciu výzvy na\nvydanie prvostupňového rozhodnutia, (výzva v konaní sa vzťahovala ku konaniu o Rozkaze).\n6. Žalovaný, Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako druhostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17. júna 2020 (ďalej aj len „napadnuté\nrozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu z 10.\nfebruára 2020 a predmetné rozhodnutie potvrdil.\n7. Pokiaľ ide o zmieňovanú žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z., z\nadministratívneho spisu vyplýva, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie o tejto žiadosti bolo na odvolanie\nžalobcu druhostupňovým orgánom zrušené (rozhodnutie z 20. februára 2020), následne o žiadosti\nrozhodol prvostupňový orgán tak, že jej nevyhovel (rozhodnutie z 25. februára 2020) a na odvolanie\nžalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím druhostupňového orgánu (rozhodnutie zo 14.\napríla 2020).\nII.\nKonanie pred správnym súdom\n8. Žalobou osobne doručenou dňa 14.09.2020 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal\nzrušenia rozhodnutia žalovaného - Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č.\nOU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného\nprvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii\nč. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu\norgánu. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe žiadal o\nnariadenie pojednávania vo veci.\n9. Konkrétne vymedzenými žalobnými dôvodmi žalobca namietal:\n- nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi rozhodnutia v rozpore s § 3\nods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v tejto súvislosti poukázal na to, že mu správnym orgánom\nnebola doručená kópia celého administratívneho spisu o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z 13.12.2019\na tiež poukázal na to, že správny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho o takomto\npráve nepoučil.\n- výzva správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 sa týkala správneho konania, v ktorom sa rozhoduje\no odpore (teda sa skúmajú len náležitosti odporu a danosť podmienok na jeho odmietnutie) a nie\nsprávneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty. Žalobca v ním podanom vyjadrení po tejto\nvýzve poukázal na skutočnosti uvedené v jeho odpore s cieľom predísť odmietnutiu odporu.\n- z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ako boli zistené dôvody na začatie\nkonania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní vykonané, ako správny\norgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie resp. chýba uvedenie dôvodu rozhodnutia o trovách.\n- správny orgán porušil zásadu prezumpcie neviny, keď uviedol, že spáchanie správneho deliktu bolo\npreukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu\ndeliktu nedošlo, čím opomenul, že dôkazné bremeno neznáša žalobca a nie on je povinný preukazovať\nsvoju nevinu ale správny orgán je povinný preukázať jeho vinu.\n- zo strany správneho orgánu nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa\n22.01.2020.\n\n- opis skutku v rozkaze je iný ako v prvostupňovom rozhodnutí, keď v rozkaze je uvedené, že „užíval\nvymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“ pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že\n„nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej\nznámky“, čím uložil pokutu za skutok iný než ten, ktorý je predmetom správneho konania a tým porušil\nprávo žalobcu na spravodlivé konanie, keďže žalobca nebol v priebehu konania oboznámený s opisom\nskutku, za ktorý bol sankcionovaný a nemohol sa voči nemu účinne brániť. Skutočnosť, že oba skutky\nmajú rovnakú právnu kvalifikáciu na uvedenom nič nemení. Tiež namietal nedostatok odôvodnenia\nrozhodnutia správneho orgánu, keď sa s touto zmenou opisu skutku nijako nevysporiadal.\n- namietal nevysporiadanie sa s totožnými námietkami predtým vznesenými v odvolacom konaní a\nneodstránenie pochybenia prvostupňového orgánu žalovaným.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že neporušil základné zásady správneho konania, nie\nje povinnosťou správneho orgánu nariaďovať pojednávanie s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho\nporiadku, zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo žalobcovi odopreté právo nahliadnuť do\nspisu. Ďalej uviedol, že síce prvostupňový orgán pri formulovaní výzvy zo dňa 25.11.2019 pochybil,\navšak napriek nesprávnej formulácii bol žalobca touto výzvou vyzvaný k vyjadreniu sa k podkladom\nvo veci správneho deliktu - „k správnemu deliktu zo dňa 08.08.2017 na vymedzenom čase a úseku\ncesty D1 podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.“ V súlade s označenými\nusmerneniami príslušného ústredného orgánu prílohu tak rozkazu, ako aj prvostupňového rozhodnutia\ntvorili dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodoval (záznam o kontrole a fotografie). K námietke\nžalobcu ohľadne odlišného vymedzenia skutku v rozkaze a v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že\nrozkaz je generovaný systémom, tento bol podaním odporu zrušený a v prvostupňovom rozhodnutí\nje skutok vymedzený správne. Tiež nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku o porušení zásady\nprezumpcie neviny formuláciami zvolenými prvostupňovým orgánom v jeho rozhodnutí. Nakoniec mal za\nto, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a správne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu\na navrhol žalobu zamietnuť.\n11. Správny súd rozsudkom sp. zn.: PO-6S/68/2020 -68 zo dňa 19.3.2024 žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom bolo\nrozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty\nv sume 150 Eur žalobcovi za správny delikt vymedzený v § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa\nktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4\nods. 2, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest\nvozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Dôkazný materiál,\nna základe ktorého prvostupňový orgán aj žalovaný mali za preukázané spáchanie správneho deliktu\nžalobcom ako prevádzkovateľom motorového vozidla EČ: B., kategórie M1, dňa 08.08.2017 v čase o\n13:58:46 hod. na úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN bol záznam Národnej diaľničnej spoločnosti č.\n8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia 02:27:40 hod. o vykonaní kontroly dodržiavania úhrady\ndiaľničnej známky, spolu s plnoformátovou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného\nčísla vozidla, s uvedením čísla kontrolného zariadenia, času a miesta vyhotovenia fotografie, všetko\nzhodne s časom a miestom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tento dôkazný materiál\nje súčasťou administratívneho spisu a tiež bol žalobcovi zaslaný najskôr spolu s rozkazom o uložení\npokuty a následne aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím.\n12. Žalobca vo svojich žalobných námietkach v podstate zhodujúcich sa s jeho odvolacími námietkami\nproti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdí, že nebol prevádzkovateľom vozidla, ani že dotknuté vozidlo\nv rozhodnom čase neužívalo vymedzený úsek cesty, ako ani, že bola uhradená diaľničná známka na\npredmetné vozidlo v rozhodnom čase. Podstatu námietok žalobcu tvorí vytýkanie procesných pochybení\nv postupe prvostupňového orgánu a dostatočnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a v nadväznosti na\nspôsob vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami aj dostatočnosť odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia.\n13. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu správny súd nevyhodnotil\nako dôvodnú, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu\ndoručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia\nžalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení\nžalobcu vo veci, uvedené nie je možné hodnotiť ako podstatné pochybenie konajúceho orgánu vzhľadom\nk tomu, že samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu\n\ndôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený. Pokiaľ\nžalobca neuplatnil a nevyužil svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť\nsi z neho kópie, uvedenú pasivitu žalobcu nie je možné pričítať na ťarchu konajúcemu orgánu, a to ani pri\nopomenutí poučenia žalobcu o takomto práve, nakoľko ide o účastníka konania disponujúceho (podľa\npoužitia titulu JUDr. pred menom) právnickým vzdelaním. Pokiaľ nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podľa\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho\nspisu, v príčinnej súvislosti s uvedeným nemohlo dôjsť k pochybeniam v procesnom postupe konajúceho\norgánu v konaní o uložení pokuty za správny delikt.\n14. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť\nk veci samej, pretože spravujúc sa formuláciou výzvy prvostupňového orgánu (ktorá mu bola doručená\npotom ako podal odpor proti rozkazu prvotne vydanému vo veci) vo svojom vyjadrení reagujúcom na\ntúto výzvu sa nevyjadroval k veci samej (konaniu o uložení pokuty za správny delikt), ale len ku konaniu\no odpore a splnení jeho náležitostí. Formulačná nepresnosť vo výzve prvostupňového orgánu sama\nosebe nebola takého charakteru, že by mohla odôvodňovať záver, že nebolo žalobcovi umožnené sa\nvyjadriť k veci, napokon podľa vlastného obsahu vyjadrenia žalobcu nie je pochybné, že sa ním k\nveci samej vyjadroval.\n15. K nesprávnosti potvrdenia prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím, napriek žalobcom\nnamietanej nedostatočnosti odôvodnenia správny súd uviedol, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia\nje zrejmé tak to, akým spôsobom boli zistené dôvody na začatie konania, ako aj to o aké dôkazy tvoriace\nobsah spisového materiálu opiera konajúci orgán svoje závery. Zároveň za stavu, ak bola žalobcovi\nuložená pokuta za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za\ntakýto delikt (minimálne 150 a maximálne 500 Eur), samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu\núpravu sa javí ako dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. Absencia\ndôvodov rozhodnutia o trovách štátu v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia za stavu, ak vo\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj s uvedením\nkonkrétneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa táto povinnosť ukladá, nie je spôsobilá sama\nosebe odôvodniť záver o nedostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia.\n16. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôraznil, že v prípade\ndeliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého\nzodpovedného subjektu, pričom prípadné „vyvinenie sa“ resp. „liberácia, oslobodenie sa“ spod tejto\npreukázanej objektívnej zodpovednosti, logicky predpokladá aktivitu zo strany dotknutého subjektu\nsmerujúcu a spôsobilú k preukázaniu opačného záveru. Preto formulácia správneho orgánu, že\n„spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by\npreukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo“ nemôže znamenať žalobcom tvrdené porušenie zásady\nprezumpcie neviny, ako ani nie je v rozpore so znášaním dôkazného bremena konajúcim správnym\norgánom v zákonnom rozsahu.\n17. Pokiaľ žalobca namietal absenciu totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení pokuty\n(žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“) a\nv prvostupňovom rozhodnutí (žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní\nvymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), správny súd uviedol,\nže formulačná odchýlka pri vymedzení skutku sa v okolnostiach veci nejaví ako relevantná a\nspôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne\nsubsumované pod skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.\nz., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne označený žalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti\nvyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla. Objektívna zodpovednosť je daná bez ohľadu na\nto, či užíval dotknutým motorovým vozidlom v rozhodnom čase, konkrétny (spoplatnený) úsek cesty\nbez úhrady diaľničnej známky samotný prevádzkovateľ vozidla, či akákoľvek iná osoba. Vyplývajúc\nz uvedeného formulačná odlišnosť pri vymedzení skutku označená žalobcom nemôže byť spôsobilá\nspochybniť totožnosť skutku vzhľadom na zachovanie totožnosti následkov.\n18. Na záver správny súd zdôraznil, že parciálne drobné pochybenia konajúcich správnych orgánov\nzvýraznené žalobcom v jeho námietkach síce môžu zakladať záver, že postup a rozhodnutia správnych\norgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa takýchto pochybení správny\norgán vyvaroval, avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, a to ani v ich súhrne,\n\nnepredstavujú také závažné vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach,\nktoré by dovoľovali konštatovať záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť\nsamotného prvostupňového a následne napadnutého druhostupňového rozhodnutia, resp. záver o\nnepreskúmateľnosti, či nedostatočnosti dôvodov týchto rozhodnutí.\n\nIII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n19. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca, v procesnom postavení sťažovateľa, riadne a včas\nkasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zrušuje druhostupňové\nrozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie a žalobcovi zároveň priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n20. Sťažovateľ namietal v značnej miere zhodne so žalobnými bodmi :\n- nakoľko k správnemu deliktu malo dôjsť 8.8.2017 rozkaz bol vydaný po vyše dvoch rokoch potom,\nako sa mal predmetný delikt stať, čím došlo k prekročeniu zákonom stanovenej dvojročnej subjektívnej\nprekluzívnej lehoty\n- na vymedzenom úseku diaľnice sa nemohol nachádzať, lebo v tom čase bol v Prešove, v mieste výkonu\nsvojej práce.\n- nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi rozhodnutia v rozpore s §\n3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správnym orgánom mu nebola doručená kópia celého\nadministratívneho spisu, o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z 13.12.2019 a tiež poukázal na to, že\nsprávny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho o takomto práve nepoučil.\n- EČV motorového vozidla na dokumentácii v administratívnom spise nie je dostatočne čitateľné, ani\nnezodpovedá označeniu jeho vozidla\n- správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď námietku žalobcu, že\nnebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom\npo vyjadrení žalobcu vo veci, vyhodnotil ako nedôvodnú\n- namietal nesprávne vyhodnotenie skutočnosti, že žalobcovi nebola na základe jeho žiadosti účastníka\nkonania vyhotovená kópia administratívneho spisu a správny súd nesprávne prepájal konanie o žiadosti\npodľa infozákona s realizáciou práv účastníka správneho konania\n- spochybnil správnosť posúdenia námietky vo vzťahu k označeniu rozhodnutia k podkladom, na vydanie\nktorého sa žalobca mal a mohol vyjadriť na základe výzvy\n- spochybnil správnosť postupu krajského súdu, ktorý nezohľadnil jeho argumentáciu o pochybení\nžalovaného ak potvrdil prvostupňové rozhodnutie trpiace v žalobe namietanými vadami\n- v súvislosti s výškou uloženej pokuty spochybnil dostatočnosť jej odôvodnenia a nevysporiadanie sa\ns úpravou § 10a ods. 8 veta druhá zák. č. 488/2013 Z.z. správnymi orgánmi, pričom správny súd takýto\npostup akceptoval\n- namietal nesprávne vyhodnotenie žalobnej námietky neodôvodnenia výroku o trovách štátu v\nprvostupňovom rozhodnutí\n- v súvislosti s existenciou objektívnej zodpovednosti namietal nesplnenie povinnosti správneho orgánu\nriadne zistiť skutkový stav v rámci získavania podkladov rozhodnutia a povinnosť umožniť účastníkovi\nrealizáciu jeho procesných práv\n- namietal odlišné vymedzenie správneho deliktu v prvostupňovom rozhodnutí a v rozkaze\n- namietal záver správneho súdu o tom, že v konaní zistené pochybenia mali iba parciálny charakter a\nneboli spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti\n- namietal nevysporiadanie sa správneho súdu s pochybením spočívajúcim v tom, že správne orgány\noboch stupňov konajúce vo veci mali viesť samostatné spisy vo veci, namiesto toho však bol predložený\niba spis žalovaného\n21. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa s odôvodnením rozhodnutia správneho\nsúdu stotožňuje a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.\n22. V prvom rade zdôraznil, že prvostupňový správny orgán ako aj odvolací orgán mali na základe\nzáznamu Národnej diaľničnej spoločnosti a. s. č. 8423075 zo dňa 9.8.2017, ktorého súčasťou sú\nplnoformátová prehľadová fotografia vozidla a plnoformátová fotografia evidenčného čísla vozidla,\n\npreukázané, že prevádzkovateľ vozidla ev. č. B. dňa 8.8.2017 v čase o 13:58:46 hod. na úseku cesty\nD1, 186,9 km, smer TN nemal na vozidlo zakúpenú platnú diaľničnú známku, čím porušil povinnosť\nzabezpečiť, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty vozidlom bola uhradená diaľničná známka.\nNestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že zo záznamu o vykonaní kontroly č. 8423075, nie je dostatočne\nčitateľné evidenčné číslo vozidla, ktorým mal byť spáchaný správny delikt, nakoľko evidenčné číslo na\nuvedených fotografiách je dostatočne čitateľné a túto skutočnosť je možné si overiť, pretože uvedené\nfotografie sú obsiahnuté v spisovom materiáli.\n23. Vo výpise z Jednotného informačného systému v cestnej doprave, ktorý sa nachádza v spisovom\nmateriáli, kde je pri detaile správneho deliktu uvedené, že - podnet na prejednanie správneho deliktu\nbol zaevidovaný dňa 25.10.2019, 07:09:42 - v zátvorke je uvedené pri tomto dátume „(Určuje deň, kedy\nsa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti)“. Z výpisu z JISCD vyplýva, že dňa 25.10.2019 sa\nsprávny orgán dozvedel o porušení povinnosti, od tohto dňa začala plynúť prvostupňovému orgánu\nsubjektívna dvojročná lehota pre uloženie pokuty. Rozkaz č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 bol vydaný\ndňa 28.10.2019, t.j. do troch dní odo dňa, kedy sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení\npovinnosti, z čoho vyplýva, že subjektívna dvojročná lehota pre uloženie pokuty bola zachovaná.\nZároveň bola zachovaná aj trojročná objektívna lehota pre uloženie pokuty, nakoľko k spáchaniu\nsprávneho deliktu došlo dňa 8. augusta 2017 a rozkaz č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 bol vydaný 28.\noktóbra 2019, t.j. v lehote do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.\n24. Žalovaný sa plne stotožnil s názorom správneho súdu v Košiciach o nepreukázaní porušenia §\n23 správneho poriadku. Pasivita žalobcu v súvislosti s nevyužitím práva nahliadnuť do spisu nie je\npochybením správneho orgánu.\n25. K namietanému neumožneniu vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, uviedol že prvostupňový\norgán účastníkovi konania toto právo neodoprel, nakoľko vo výzve zo dňa 25.11.2019 oznámil žalobcovi,\nže podľa § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 správneho poriadku má možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia\nk podkladom rozhodnutia, prípadne má možnosť navrhnúť ich doplnenie.\n26. Aj rozkazom aj prvostupňovým rozhodnutím bola účastníkovi uložená pokuta za to, že sa dopustil\nspáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z.z., pričom z výroku je zrejmý,\ndeň, čas a miesto spáchania skutku a preto je žalovaný toho názoru, že vymedzenie skutku v rozkaze\na rozhodnutí je natoľko konkrétne, že nemôže dôjsť k jeho zameneniu s iným skutkom. Pripomenul, že\nrozkaz bol generovaný automatizovaným systémom, preto považuje námietku žalobcu, že v odôvodnení\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je uvedené, že pôvodná skutková veta správneho\ndeliktu uvedená v rozkaze zo dňa 28. októbra bola iná ako skutková veta uvedená v rozhodnutí zo dňa\n10. februára 2020, za právne irelevantné.\n27. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu výšky pokuty uviedol, že kasačná argumentácia by sa\nmohla javiť ako dôvodná v prípade, že by účastníkovi konania bola uložená vyššia pokuta, aká mu podľa\njeho názoru náleží, s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Tým, že účastníkovi bola vymeraná\npokuta v najnižšej možnej výške, poukázanie na nedostatok odôvodnenia prvostupňového orgánu v\notázke výšky pokuty považuje žalovaný za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný\nsprávny delikt. Navyše skutočnosť, že účastníkovi konania bola uložená pokuta v najnižšej výmere je\nzrejmá z odôvodnenia rozhodnutia, keď na strane 7 prvostupňový orgán cituje § 10a ods. 2 zákona o\ndiaľničnej známke, kde sa uvádza že za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do\n500 eur.\n28. Pokiaľ sa týkalo správnosti odôvodnenia výroku o trovách správneho konania, pri závere o\ndostatočnom vymedzení a následnom závere o totožnosti skutku v súvislosti s ktorým bol podaný odpor\na za ktorý bola uložená sankcia prvostupňovým rozhodnutím považoval za rozhodujúce uvedenie § 13\nods. 7 zákona o diaľničnej známke.\n29. Zdôraznil, že konanie bolo začaté na základe relevantného podnetu a to záznamu Národnej\ndiaľničnej spoločnosti a.s., na fotografiách je evidenčné číslo dostatočne čitateľné, pokuta bola uložená\nv zákonom stanovenej lehote, účastník v priebehu celého konania nedoložil ani jeden dôkaz na podporu\ntvrdenia, že mal diaľničnú známku uhradenú. Sťažovateľ vo všetkých podaniach len spochybňuje\nči už vlastnosti samotného záznamu, procesný postup správnych orgánov, zameriava pozornosť na\n\ndrobné pochybenia správnych orgánov, dokonca na samotný charakter meracieho zariadenia NDS\na.s. Sťažovateľovi bol poskytnutý dostatočný priestor na preukázanie svojej neviny (t.j. vyvrátenie\nskutočnosti preukázanej záznamom NDS). V priebehu správneho konania nedošlo k podstatnému\npochybeniu správneho orgánu, po ktorého odstránení by bol predpoklad, že prvostupňový orgán dospeje\nk inému záveru ako tomu, že k porušeniu zákona došlo.\n30. K sťažnostnému bodu poukazujúcemu na nesprávne vedenie administratívnych spisov uviedol, že\ntoto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Súdu bol postúpený kompletný spis prvostupňového správneho\norgánu a zároveň rozhodnutie odvolacieho orgánu, t.j. žalovaného. Nakoľko po postúpení spisového\nmateriálu prvostupňovým orgánom odvolací orgán vydáva rozhodnutia vo veci, spis odvolacieho orgánu\nv podstate tvorí len jeho rozhodnutie ako odvolacieho orgánu a kópia predloženého prvostupňového\nspisového materiálu.\nIV.\nRelevantná právna úprava\n31. Podľa § 32 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä\npodania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti\nvšeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a\nvýpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti\na sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu\norgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií\nsprávneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré\nnemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.\n32. Podľa § 47 Správneho poriadku\n(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie\nnie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.\n(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\n(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania\na s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n33. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke povinnosť úhrady diaľničnej známky\nmá vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“).\n34. Podľa 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri\nužívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady\ndiaľničnej známky.\n35. Podľa § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke v znení účinnom do 20.7.2020, pokutu možno uložiť\ndo dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však\ndo troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pri určovaní výšky pokuty sa prihliadne na závažnosť,\nspôsob, čas trvania a následky porušenia povinnosti.\nV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n36. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 2 SSP ) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\n\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR\nwww.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.\n37. Úvodom považuje kasačný súd za potrebné poukázať na to, že kvalita kasačnej sťažnosti, a teda\njej jednotlivých sťažnostných bodov determinuje aj rozsah odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu.\nSťažovateľ síce na takmer 40 stranách kasačnej sťažnosti v prevažnej miere odkazuje na prvostupňové\nrozhodnutie, pridržiava sa ako bodov odvolania, s ktorými sa už v procese vysporiadal žalovaný, ako\nsprávny orgán druhého stupňa, rovnako zhodnými žalobnými námietkami argumentoval v rozsiahlej\nžalobe, s týmito sa však detailne vysporiadal správny súd.\n38. Kasačný súd po oboznámení s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený\nadministratívny spis žalovaného, konštatuje, že sa v plnej miere stotožňuje s odôvodnením kasačnou\nsťažnosťou napadnutého rozsudku, na doplnenie uvádza nasledovné:\n39. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu kasačný súd nevyhodnotil\nako dôvodnú, a to z dôvodu, že z administratívneho spisu vyplýva, že podklady, na základe ktorých\nbolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového\nrozhodnutia.\n40. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti\nvyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, kasačný súd predmetné nevníma\nako podstatné pochybenie konajúceho orgánu a to najmä, ako už uviedol aj správny súd, lebo samotné\nzávery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu dôkazného materiálu, s\nktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený.\n41. K namietanej nemožnosti oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu sa kasačný súd\nstotožňuje s vyhodnotením vykonaným správnym súdom, že pokiaľ sťažovateľ neuplatnil a nevyužil\nsvoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť si z neho kópie, uvedenú\npasivitu žalobcu nie je možné pričítať správnemu orgánu.\n42. Pokiaľ sa týka nevyhovenia žiadosti sťažovateľa podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\nktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho spisu, podstatné je že predmetom tohto\nsúdneho prieskumu nie je prieskum rozhodnutia žalovaného týkajúci sa sprístupnenia informácií podľa\nzákona o slobodnom prístupe k informáciám.\n43. Sťažovateľ namietal zákonnosť odôvodnenia správneho súdu založeného na závere, že ak mu\nuložená pokuta za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za\ntakýto delikt (minimálne 150 a maximálne 500 Eur), samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu\núpravu sa javí ako dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. S týmto\nodôvodnením sa kasačný súd stotožňuje, je totiž podstatné vziať zohľadniť, že sťažovateľovi bola pokuta\nza správny delikt uložená na dolnej hranici, t.j. v minimálnej prípustnej výške. V tomto kontexte treba\nzdôrazniť účel správneho súdnictva, ktorým je preskúmavať možnú ujmu na právach účastníka v\ndôsledku rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu.\n44. Kasačný súd si je vedomý špecifík konania o správnej žalobe vo veci správneho trestania. V\nsúvislosti s rozhodovaním o treste (sankcii) nadväzujúcom na záver o vine treba uviesť, že pri riešení\ntejto parciálnej otázky treba v prvom rade prihliadnuť na to, či by zrušenie rozhodnutia na základe\nskonštatovania nezákonnosti namietaného pochybenie správneho orgánu - nevysporiadania sa s\nkritériami pre určenie výšky sankcie v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, mohlo privodiť\nsťažovateľovi priaznivejšie rozhodnutie o výške trestu. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon stanovuje\nrozmedzie peňažného trestu s dolnou hranicou 150 eur (neumožňuje neuložiť peňažnú sankciu) vrátenie\nveci správnym orgánom na odôvodnenie uloženej minimálnej výšky pokuty by nemalo žiaden reálny\núčel, bolo by iba prejavom a dôsledkom neúčelného formalizmu. Z toho dôvodu kasačný súd túto\nnámietku rovnako vyhodnotil ako nedôvodnú.\n\n45. Absencia dôvodov rozhodnutia o trovách štátu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia za stavu,\nak vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj s\nuvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, (korešpondujúcim tak s vymedzením skutku v Rozkaze\nako aj v prvostupňovom rozhodnutí), nie je spôsobilá sama osebe odôvodniť záver o nedostatočnosti\nodôvodnenia tohto rozhodnutia.\n46. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôrazňuje, že v prípade\ndeliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého\nzodpovedného subjektu. Podľa sťažovateľa malo dôjsť k porušeniu zásady prezumpcie neviny v\nspojení s tým, že prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, neumožnil žalobcovi\nrealizáciu jeho procesných práv a napriek tomu uložil sťažovateľovi pokutu. Kasačný súd vyhodnotil\naj túto opakovanú námietku ako nespôsobilú spochybniť správnosť rozhodnutia správneho súdu, s\npoukazom na jeho rozhodnutie založené na závere o dostatočnom zistení skutkového stavu tvoriaceho\npodklad rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Ako podporný argument poukazuje na žalovaným uvedené\nusmernenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, podľa ktorých jedna fotografia s rozoznaným EČV\nje dostatočným dôkazom pre rozhodnutie o pokute za jazdu bez úhrady diaľničnej známky. Za\nrozhodujúce kasačný súd však považuje, že z obsahu administratívneho spisu je jednoznačne a\nobjektívne preukázané, že EČV motorového vozidla žalobcu je jasne rozoznateľné.\n47. Pokiaľ sťažovateľ namietal nedostatok totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení\npokuty ( žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“)\na v prvostupňovom rozhodnutí (žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní\nvymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), kasačný súd zdôrazňuje,\nže vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne subsumované pod skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne\nžalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla.\nExistujúca odlišnosť v použitých formuláciách nie je spôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Nemožno\npritom ignorovať žalovaným prezentovanú skutočnosť, že rozkaz je generovaný automatizovaným\nsystémom, s prednastaveným textom.\n48. Námietka, týkajúca sa spôsobu tvorby predloženého administratívneho spisu bola kasačným súdom\nvyhodnotená ako irelevantná, nakoľko čo aj preukázané pochybenie, napr. týkajúce sa napr. spôsobu\nžurnalizácie spisu nemôže samo o sebe mať dopad na výsledok konania.\n49.\nPokiaľ žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal zmeškanie subjektívnej lehoty na vydanie\nrozhodnutia v zmysle § 10a ods. 8 zákona o diaľničnej známke, k tomu kasačný súd uvádza, že aj\nkeď táto skutočnosť nebola uvedená v žalobných dôvodoch, vzhľadom na charakter žaloby (vo veci\nsprávneho trestania) bolo povinnosťou aj správneho súdu v zmysle ust. § 195 SSP skúmať, či sankcia\nbola uložená v zákonom stanovenej lehote.\n50. Z obsahu podnetu na prejednanie správneho deliktu tvoriaceho súčasť administratívneho spisu je\npreukázané, že správny orgán sa o spáchaní správneho deliktu dozvedel 25.10.2019, kedy bol podnet\nzaevidovaný. Tento deň sa považuje za dátum, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti.\nRozkaz bol vydaný 28.10.2019, prvostupňové rozhodnutie 10.2.2020 a druhostupňové rozhodnutie\n17.6.2020. Nakoľko lehota na uloženie sankcie začala plynúť dňom 26.10.2019, dvojročná subjektívna\nlehota uplynula 25.10.2021 a objektívna trojročná lehota uplynula 25.10.2022. Vzhľadom na to, že\ndruhostupňové rozhodnutie bolo vydané 17. júna 2020, je z toho zrejmé, že o uložení sankcie bolo\nrozhodnuté v rámci plynutia subjektívnej lehoty končiacej 25.10.2021, aj objektívnej lehoty končiacej\n25.10.2022. Z týchto dôvodov bola kasačná námietka poukazujúca na vydanie rozhodnutia po uplynutí\nzákonom stanovenej lehoty vyhodnotená ako nedôvodná.\nVI.\nZáver\n51. V dôsledku uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku správneho súdu tak, že nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a\npreto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n\n52. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 168 SSP v spojení s §\n467 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko\nnebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, preukázanie dôvodov pre ktoré by výnimočne mohla\nžalovanému náhrada trov kasačného konania prislúchať.\n53. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/68/2020", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4701eb72-e1c6-4e50-981e-1982460c4e89", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.159.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 159/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 159/2026 z 10. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.159.2026.1"}]}