{"guid": "fa647977-a8ce-4243-8876-616e038a1242:af6627a0-9ded-405d-a16f-79e8face88dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1", "spisova_znacka": "1Sak/5/2026", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/5/2026 z 27. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. augusta 2026, sp. zn. 1Sak/5/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1", "identifikacne_cislo": "0726100313", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2026-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": "Pri posudzovaní alternatívy vnútroštátnej ochrany podľa § 13 ods. 4 písm. d) a § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle je potrebné okrem bezpečnosti a faktickej i právnej dostupnosti vybranej oblasti dôkladne a individuálne zhodnotiť aj primeranosť presídlenia vzhľadom na osobné pomery žiadateľa; existencia všeobecnej kriminality alebo násilia v tejto oblasti sama osebe neznamená, že ju nemožno považovať za bezpečnú, rozhodujúci je charakter, rozsah a intenzita násilia v spojení s individuálnymi pomermi žiadateľa. Ak žiadateľ v krajine pôvodu nemá rodinu ani inú podpornú sieť a od jej opustenia uplynula značne dlhá doba, je správny orgán povinný zisťovať a vyhodnotiť aj faktickú dostupnosť finančných zdrojov (vlastné prostriedky, podpora štátu, podporné alebo reintegračné programy) na obdobie bezprostredne nadväzujúce na presídlenie, kým možno od žiadateľa dôvodne očakávať samostatné zabezpečenie základných životných potrieb; absencia takéhoto vyhodnotenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav a absenciu dôvodov. Samotná absencia podpornej siete alebo vlastných finančných prostriedkov však bez ďalšieho nevedie k záveru o neprimeranosti alternatívy vnútroštátnej ochrany.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Žiadateľ o azyl z Nigérie sa obával prenasledovania neštátnym aktérom pre pôsobenie jeho otca v bezpečnostných službách a pre svoje kresťanské vierovyznanie. Žalovaný mu neudelil azyl ani doplnkovú ochranu s odôvodnením, že sa môže presídliť do inej časti krajiny pôvodu, kde neštátny aktér nepôsobí, a správny súd žalobu zamietol. Kasačný súd sa stotožnil so záverom, že riziko prenasledovania z politických dôvodov bolo vzhľadom na časový odstup, ukončenie služby a smrť otca a neprítomnosť rodiny v krajine vyhodnotené správne a že všeobecná kriminalita v oblasti presídlenia nerobí z nej nebezpečnú oblasť. Kasačnú sťažnosť však považoval za dôvodnú v otázke primeranosti vnútorného presídlenia: pri absencii akejkoľvek podpornej siete a po dvanástich rokoch pobytu v Európe bolo s odkazom na usmernenie EUAA pre Nigériu z marca 2026 nevyhnutné skúmať faktickú dostupnosť finančných zdrojov žiadateľa, čo žalovaný nevyhodnotil, a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom upozornil, že kvalifikačná smernica bola nahradená nariadením (EÚ) 2024/1347, ktoré výslovne ukladá zohľadniť schopnosť žiadateľa postarať sa o svoje základné potreby.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 13c ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13c.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/af6627a0-9ded-405d-a16f-79e8face88dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/5/2026\n0726100313\n27. 08. 2026\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2026:0726100313.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudkyňa\nspravodajkyňa) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): C. F. F., narodeného XX.\nB. XXXX, štátna príslušnosť: Nigérijská federatívna republika, nigérijsky cestovný pas č. I.XXXXXXXX,\nplatný do 19.11.2034, toho času zdržiavajúci sa na adrese: I. XXXX/XX, XXX XX I., S. X., zastúpeného\nmimovládnou organizáciou poskytujúcou právnu pomoc cudzincom: Slovenská humanitárna rada, so\nsídlom: Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom: Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo\nveciach azylu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-133-50/2025-Ž zo dňa\n26. januára 2026, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.\nk. 14SaZ/2/2026-48 zo dňa 21. mája 2026, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. 14SaZ/2/2026-48 zo dňa 21. mája 2026 sa mení tak,\nže rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-133-50/2025-Ž zo dňa 26. januára 2026 sa zrušuje a vec\nsa vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na správnom súde\na na kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca požiadal dňa 05.08.2025 o udeleniu azylu alebo doplnkovej ochrany na území Slovenskej\nrepubliky z dôvodu obavy o jeho život zo strany neštátneho aktéra, hnutia Boko Haram (ďalej aj „neštátny\naktér“ alebo „hnutie“), a to najmä v súvislosti s pracovným pôsobením jeho otca v bezpečnostných\nslužbách, ktorých príslušníci a ich rodiny sú cieľom útokov a únosov. Riziko opodstatnenosti týchto obáv\nmajú podľa žalobcu zvyšovať (i) vyhrážky adresované jeho otcovi a sestre, v ktorých mal byť spomínaný\naj žalobca; (ii) minulý útok neštátneho aktéra, pri ktorom utrpel zranenia jeho otec; (iii) skutočnosť, že\nžalobca pozná iných príslušníkov bezpečnostných služieb, ktorým v štáte Borno uniesli členov rodiny; (iv)\núdajné členstvo jeho otca v politickej strane na miestnej úrovni a (v) kresťanské vierovyznanie žalobcu,\npre ktoré môže byť cieľom útokov.\n2. Žalobca počas vstupného pohovoru uviedol, že má ukončené základné vzdelanie, strednú školu\nnedokončil, pretože v tom čase otec dostal ponuku práce v štáte Borno, kde sa celá rodina presťahovala\na otec pracoval v bezpečnostných službách. V rokoch 2013 a 2014 sa tam udiali bombové útoky cielené\nna kresťanov, ako aj na zamestnancov bezpečnostných služieb a zranenie pri útoku utrpel aj jeho otec.\nZ tejto oblasti sa po incidente s hnutím v roku 2014 odsťahovali do tábora pre vnútorne vysídlených v\nhlavnom meste štátu Borno (Maidururi), kde žalobca zotrval do polovice roku 2015 a následne sa žalobca\npresťahoval do Lagosu, z ktorého vycestoval na sever Cypru (február 2016). Na Cypre neúspešne podal\n\nžiadosť o medzinárodnú ochranu, stretol aj svoju budúcu manželku - štátnu príslušníčku SR, s ktorou sa\nzosobášili. Na územie SR sa odsťahoval s manželkou začiatkom roka 2022, následne získal povolenie\nna pobyt a oprávnenie pracovať do roku 2028, ktoré mu však po smrti manželky bolo zrušené.\n3. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-133-50/2025-Ž zo dňa 26.01.2026\n(ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) tak, že žalobcovi výrokom 1/\nneudelil azyl podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle“), výrokom 2/ neposkytol doplnkovú\nochranu podľa § 13c ods. 4 písm. b) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, výrokom 3/neudelil azyl na účel\nzlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle a výrokom 4/ neposkytol\ndoplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\n4. Žalovaný na základe komplexného posúdenia žiadosti a všetkých relevantných informácií dospel k\nzáveru, že žalobca síce krajinu pôvodu opustil z dôvodu obáv z prenasledovania zo strany neštátneho\naktéra (jeho frakcií), ktoré pôsobia aj v štáte Borno, a to v súvislosti s pôsobením jeho otca v\nbezpečnostných službách, avšak tieto dôvody, ako ani jeho náboženská príslušnosť by neviedli k\nprenasledovaniu tak, ako je uvedené v § 8 zákona o azyle v prípade jeho návratu do inej časti krajiny\npôvodu, konkrétne do mesta Lagos. Žalovaný preto nepristúpil k udeleniu azylu.\n5. Žalovaný ďalej konštatoval, že žalobca by v prípade nedobrovoľného návratu do inej časti krajiny\npôvodu (mesta Lagos) nečelil žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle,\na preto neposkytol ani doplnkovú ochranu.\n6. Žalovaný tiež konštatoval, že na udelenie azylu na účely zlúčenia rodiny neboli splnené podmienky\npodľa § 10 zákona o azyle, keďže žalobca nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s\nudeleným azylom, s ktorými by sa mohol zlúčiť. Z rovnakých dôvodov žalovaný neposkytol žalobcovi\nani doplnkovú ochranu na účely zlúčenia rodiny.\nII. Konanie pred správnym súdom\n7. Správnou žalobou podanou na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, pričom namietol nesprávne právne posúdenie veci.\nO správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd rozsudkom sp. zn. 14Saz/2/2026 zo dňa 21.05.2026\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“) tak, že ju zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej aj „SSP“). Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.\n8. V napadnutom rozsudku správny súd po rekapitulácií judikatórnych východísk týkajúcich sa azylového\nkonania konštatoval, že žalovaný sa zaoberal dôvodmi na udelenie azylu, ktoré žalobca uviedol, pričom\nžalovaný dostatočne (v rozsahu dôvodov žiadosti o azyl) zistil skutkový stav tak, aby bolo možné\nspoľahlivo rozhodnúť v merite veci, a zároveň tento skutkový stav aj správne právne posúdil.\n9. Správny súd poukázal na závery žalovaného, podľa ktorých vyhrážky boli zamerané na otca žalobcu\na súviseli s jeho prácou v bezpečnostných zložkách (aby z nej odišiel/vzdal sa jej), pričom rodina\nsa po týchto vyhrážkach odsťahovala do tábora pre vnútorne vysídlených v meste Maiduguri, otec\nbezpečnostné zložky aj skutočne opustil a neskôr aj zomrel. Navyše, od vyhrážok uplynulo viac ako 10\nrokov, otec a matka medzičasom zomreli, sestra nežije v Nigérii (žije v Ghane), a teda v Nigérii sa už\nnenachádza žiaden člen žalobcovej rodiny. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatoval, že žalovaný\ndospel k logickému záveru o tom, že nie je dôvod, aby sa autor vyhrážok zameriaval na žalobcu, resp.\naby mohol mať žalobca objektívne obavy z prenasledovania na základe týchto vyhrážok. Správny súd sa\nstotožnil aj so záverom žalovaného, že riziko prenasledovania znižuje aj skutočnosť, že vyhrážky neboli\nadresované žalobcovi a ten ich obsah pozná len sprostredkovane. Zároveň žalobca nevedel vysvetliť,\nprečo by mal byť (v prípade jeho návratu) aj po 10 rokoch identifikovateľný autormi vyhrážok, keďže\ntí nemajú jeho kontaktné údaje, pričom jeho tvrdenie o tom, že teroristi poznajú všetkých ľudí, ktorí\npracovali v bezpečnostných zložkách a členov ich rodiny, žalovaný podľa súdu správne vyhodnotil ako\nnepodložené a nepravdepodobné.\n10. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nemôže jednoznačne vylúčiť, že v prípade návratu by bol\nneštátnym aktérom identifikovaný, správny súd pripustil, že uvedené nie je možné absolútne vylúčiť.\nAvšak túto identifikáciu považoval súd za vysoko nepravdepodobnú najmä preto, že od odchodu žalobcu\nz krajiny pôvodu uplynulo viac ako 10 rokov. Správny súd pripomenul, že samotný žalobca vypovedal:\n„otec nám hovoril, že pokiaľ dostanú jeho, pôjdu po mne“. Teda podľa správneho súdu je podmienkou\npre ohrozenie žalobcu zo strany neštátneho aktéra zmocnenie sa jeho otca, ktorý ale prestal vykonávať\nprácu v bezpečnostných službách a v roku 2020 zomrel, a teda hnutie už nemá na koho útočiť.\nSprávny súd preto považoval prípadné prenasledovanie žalobcu z dôvodu minulej práce jeho otca za\nprakticky vylúčené. Poznamenal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal (okrem svojho tvrdenia),\nže teroristická organizácia disponuje nielen jeho menom, ale aj ďalšími údajmi potrebnými na jeho\nidentifikáciu.\n\n11. Správny súd poukázal aj na to, že žalovaný sa vysporiadal aj s možným prenasledovaním žalobcu z\nnáboženských dôvodov, a to možnosťou presídlenia do inej časti krajiny pôvodu. Ako nepravdepodobné\nvyhodnotil správny súd, že teroristická skupina by mala mať údaje o žiadateľovi z dôvodu, že je\nkresťanom, keďže 43 % obyvateľov (sústredených do južných regiónov) sa hlási ku kresťanstvu, a teda\nteroristická skupina by musela mať údaje o polovici obyvateľstva, ktorá navyše žije mimo ich operačných\nkapacít.\n12. Podľa správneho súdu sa žalovaný riadne vysporiadal aj s tvrdením o únosoch rodinných\npríslušníkov osôb pôsobiacich v bezpečnostných službách v štáte Borno, keď poukázal na to, že žalobca\nnevedel konkretizovať/ určiť, či tie vykonávali rovnakí aktéri, ktorí sa vyhrážali jeho otcovi. Hoci žalovaný\nnespochybnil, že k týmto únosom dochádza, vyhodnotil riziko pre žalobcu ako veľmi nízke, aj vzhľadom\nna to, že otec žalobcu bol bývalým príslušníkom bezpečnostných služieb pred viac ako 10 rokmi a od\nroku 2020 nežije a v Nigérii sa nikto z rodiny žalobcu nenachádza.\n13. Pokiaľ ide o údajnú politickú príslušnosť otca žalobcu, podľa správneho súdu žalovaný túto časť\nazylového príbehu riadne preveril a zdôvodnil, prečo ju nepovažuje za azylovo relevantnú. A síce, že\nžalovaný neidentifikoval žalobcom uvádzanú politickú stranu, žalobca nevedel uviesť, čo skratka NNPC\nznamená, ani akú pozíciu mal jeho otec v strane zastávať, pričom žalobca rozporuplne tvrdil, že otec\nbol členom strany, no nebol politik. Z výpovede žalobcu tak nebolo možné určiť politickú stranu, ktorej\nmal byť otec členom, a preto nebolo možné prihliadať na údajnú politickú príslušnosť jeho otca.\n14. Správny súd tiež poukázal na to, že žalovaný do konania zabezpečil aj relevantné informácie o krajine\npôvodu so zameraním na pôsobenie, kapacity, taktiky a ciele neštátneho aktéra Boko Haram, podľa\nktorých jeho frakcie (JAS a ISWAP) zameriavajú svoje útoky voči kresťanom, bezpečnostným zložkám\na osobám podozrivým zo spolupráce/podpory vlády, avšak ich operačné kapacity sú limitované na štáty\nsevernej Nigérie - Borno, Yobe, Adamawa a Kaduna. Na základe uvedených informácií podľa správneho\nsúdu žalovaný správne konštatoval, že v prípade návratu žalobcu (ako kresťana) do štátu Borno nie je\nmožné vylúčiť jeho prenasledovanie jednou z frakcií neštátneho aktéra. Avšak vzhľadom na operačné\nkapacity týchto skupín podľa správneho súdu žalovaný správne aplikoval § 13 ods. 4 písm. d) zákona\no azyle a analyzoval možnosť žalobcu vyžiť alternatívu vnútroštátnej ochrany vo forme presídlenia do\ninej časti krajiny pôvodu.\n15. Správny súd uviedol, že žalovaný posudzoval možnosť vnútornej ochrany žalobcu v meste Lagos v\nštáte Lagos a pri hodnotení zohľadnil tak všeobecnú bezpečnostnú situáciu v tejto oblasti, ako aj osobné\npomery žalobcu. Pokiaľ ide o bezpečnostnú situáciu v tejto oblasti, žalovaný vychádzal z viacerých\nspráv o krajine pôvodu, podľa ktorých (i) v Nigérii je ústavou zaručená sloboda pohybu po celej krajine\n(občania sa môžu kdekoľvek usadiť); (ii) presťahovaním sa do inej časti krajiny je možné vyhnúť sa\nprenasledovaniu zo strany štátu či represiám zo strany tretích strán ako i masívnej regionálnej nestabilite;\n(iii) migrácia môže byť spojená s ekonomickými a sociálnymi problémami, avšak Lagos má dlhú históriu\nprijímania prisťahovalcov; (iv) Lagos je najväčšie mesto krajiny s medzinárodným letiskom, čo umožňuje\npriamy príchod bez potreby ďalšieho cestovania v rámci krajiny; (v) ide o veľkomesto s dostatočne\nvybudovanou infraštruktúrou, pracovnými príležitosťami, štátnymi službami, nevyhnutnou zdravotnou\nstarostlivosťou; (vi) ide o ekonomické centrum Nigérie s rôznorodou populáciou a ľahšou integráciou a\nzískaním kontaktov; (vi) v štáte Lagos priamo neoperuje žiadna frakcia Boko Haram, či džihádistické\nozbrojené skupiny, ktoré by cielili na miestnych kresťanov; (vii) v južných regiónoch vrátane Lagosu\ndominuje kresťanstvo.\n16. Následne správny súd konštatoval, že žalovaný dospel k logickému záveru, že potenciálne ťažkosti,\nktorým by žalobca čelil v prípade využitia uvedenej možnosti vnútroštátnej ochrany, by nepresiahli\nproblémy, ktorým v krajine pôvodu bežne čelia iní obyvatelia, a ktoré by boli neprekonateľné. Správny\nsúd podotkol, že žalobca v konaní nepoukázal na žiaden dôvod, pre ktorý by mal mať opodstatnenú\nobavu z prenasledovania v tejto časti Nigérie.\n17. Správny súd v súvislosti s alternatívou vnútroštátnej ochrany ďalej zdôraznil, že (i) žalovaný sa\nzaoberal možným vnútorným presídlením žalobcu do štátu Lagos, ktorý je regiónom s možnosťou\nvnútorného presídlenia; (ii) žalobca v tejto časti krajiny už býval; (iii) Lagos prijíma dlhodobo\nprisťahovalcov najmä z kmeňa Igbo, ku ktorému patrí aj žalobca; (iv) migrácia do Lagosu a väčších\nmiest je bežným spoločenským javom v Nigérii; (v) od roku 2023 prebiehajú reformy na obnovenie\nekonomických podmienok, sú zamerané na stabilitu a rast krajiny a informácie hovoria aj o podpore\npre najchudobnejších; (vi) medzinárodná konkurencieschopnosť krajiny sa posilňuje; (vii) potravinová\nneistota sa týka najmä žien a detí a (viii) žalovaný zisťoval aj oblasti bývania, zdravotnej starostlivosti,\nprístupu k pitnej vode či sociálnej podpory. Správny súd sa stotožnil s hodnotením žalovaného, podľa\nktorého vzhľadom na osobnú situáciu žalobcu (ide o mladého a sebestačného muža, ktorý sa dlhodobo\nzdržuje mimo svojej krajiny pôvodu, ovláda anglický jazyk a už sa viackrát presídlil v rámci Nigérie a\n\nneskôr Európy) je pre neho možné sa usadiť v tejto časti Nigérie. Hoci v porovnaní so životom v Európe je\npotrebné počítať s nízkym ekonomickým štandardom, toto nie je vo všeobecnosti dostatočným dôvodom\nna vylúčenie navrhovanej oblasti ako neprípustnej.\n18. Pokiaľ žalobca namietal možnosť využitia alternatívnej vnútroštátnej ochrany poukazujúc na správy\no krajine pôvodu (hrozby náboru maloletých do kultových gangov, kultové násilnosti), správny súd\npoukázal na to, že žalobca nie je maloletý, a v krajine sa dlhšiu dobu nezdržiaval, preto nie je\nosobou, u ktorej by boli tieto riziká prítomné. Správny súd sa stotožnil so žalovaným, že ani správy o\nuskutočnených bezpečnostných incidentoch v štáte Lagos, ktoré boli kvantifikované na 150 obetí za\n1,5 roka, nevypovedajú o dôvodnosti medzinárodnej ochrany. Odkazy žalobcu na správy o tom, ako\npolícia zatkla lúpežný syndikát, ako aj 68 osôb podozrivých zo zločinov, naopak aj podľa správneho\nsúdu svedčia o tom, že štátna moc v krajine pôvodu proti zločineckým skupinám bojuje, a teda nie je\nnefunkčnou.\n19. V súvislosti s ďalšími námietkami žalobcu ohľadom možnosti vnútorného presídlenia do mesta\nLagos správny súd k osobe žalobcu konštatoval, že ide o dospelého, mladého, zdravého, ovdoveného,\nbezdetného muža, schopného ďalšieho vzdelávania, ktorý ovláda anglický jazyk používaný v tejto\nlokalite. Taktiež je príslušníkom hlavného náboženského smeru v tejto oblasti, kresťanstva, a pochádza z\njednej z troch dominantných etnických skupín krajiny, Igbo. Správny súd poukázal aj na to, že žalobca je\ndržiteľom stále platného cestovného pasu Nigérie, pričom krajinu opustil legálne. Podľa správneho súdu\nnebol identifikovaný žiaden indikátor znevýhodnenia osoby žalobcu, ktorý by sám o sebe predstavoval\nprekážku alternatívnej vnútroštátnej ochrany, preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že by vzhľadom\nna jeho profil existovala vysoká pravdepodobnosť, že skončí v extrémnej chudobe alebo v utečeneckom\ntábore. Správny súd poukázal aj na to, že žalobca už v meste Lagos žil a nejedná sa o neznáme\nprostredie. V prospech schopnosti žalobcu adaptovať sa svedčí aj jeho pobyt na Cypre (v krajine s\nodlišným jazykom, písmom, kultúrou, či dominantným náboženstvom) počas niekoľkých rokov. Správny\nsúd uviedol aj to, že žalobca v minulosti nemal žiadne problémy so štátnymi orgánmi a aj po odchode z\nkrajiny prichádzal do kontaktu s ambasádou Nigérie, pričom žalobca ani sám neuviedol žiadnu konkrétnu\nprekážku, ktorá by mu bránila v trvalom presťahovaní sa do Lagosu.\n20. Správny súd sa tak zhodol so žalovaným v jeho závere, že krajinu pôvodu síce žalobca opustil\nz dôvodu obáv z prenasledovania zo strany neštátnych aktérov pôsobiacich aj v štáte Borno, a to\nv súvislosti s pôsobením jeho otca v bezpečnostných službách, avšak tieto dôvody, ako ani jeho\nnáboženská príslušnosť, by aktuálne neviedli k prenasledovaniu z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona\no azyle v prípade jeho návratu do inej časti krajiny pôvodu, konkrétne do mesta Lagos. Správny súd\npreto konštatoval, že žalovaný vyhodnotil žiadosť žalobcu o udelenie azylu správne, keď k udeleniu\nazylu nepristúpil.\n21. Správny súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalobcu, podľa ktorej žalovaný nesprávne\nposúdil jeho vyjadrenia pred políciou SR vo veci zaistenia žalobcu (keď žalobca uviedol, že na Cyprus\nodišiel pre futbalovú skúšku). Správny súd uviedol, že túto výpoveď použil žalovaný len ako podporný\nargument a aj bez jej použitia dostatočným spôsobom odôvodnil neudelenie azylu. Podľa správneho\nsúdu žalovaný navyše v konečnom dôsledku nespochybnil, že žalobca opustil krajinu pôvodu z dôvodu\nobavy pred prenasledovaním zo strany neštátnych aktérov pôsobiacich v štáte Borno, avšak tieto\ndôvody, ako ani jeho náboženská príslušnosť, by v prípade jeho návratu do inej časti krajiny pôvodu,\nkonkrétne do mesta Lagos, neviedli k prenasledovaniu z azylovo relevantných dôvodov.\n22. K námietke, že v jeho prípade je relevantný § 19a ods. 2 zákona o azyle, správny súd poukázal na\nto, že zo skutočností uvedených žalobcom vyplýva, že žalobca nikdy nebol vystavený priamym hrozbám\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný pritom podľa súdu\npomerne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, prečo vyhrážky adresované jeho otcovi nepredstavujú\npre žalobcu aktuálne riziko prenasledovania z niektorého zo zákonných dôvodov pre udelenie azylu.\nIII. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní\n23. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). Navrhol, aby\nkasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie.\n24. Sťažovateľ zastával názor, že žalovaný a správny súd nesprávne právne posúdili vec, ak\ndospeli k záveru, že riziko zo strany Boko Haram bolo eliminované ukončením pracovného pomeru\nsťažovateľovho otca v bezpečnostných službách, pretože (i) aj po skončení pracovného pomeru bola\ncelá rodina nútená utiecť do tábora pre vnútorné vysídlených; (ii) Boho Haram malo vedomosť o\n\npovahe práce jeho otca a presadzovala politiku zlikvidovať všetkých reálnych aj bývalých príslušníkov\nbezpečnostných zložiek a (iii) sťažovateľ vyjadroval presvedčenie, že militantná skupina má informácie\naj o rodinách príslušníkov bezpečnostných zložiek. Podľa sťažovateľa je irelevantný čas, ktorý ubehol\nod vyhrážok sťažovateľovmu otcovi a jeho sestre, pretože v Nigérii je situácia stále rovnaká, prípadne\nhoršia. Podľa sťažovateľa nie je možné vylúčiť, že skupina Boho Haram nevykoná teroristické útoky,\nt. j. únosy alebo zabíjanie členov rodiny hoci aj bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek nielen s\ncieľom eliminovať nových členov, ale tiež z pomsty.\n25. Podľa sťažovateľa je nesprávny aj záver žalovaného a správneho súdu, podľa ktorého mieru\nrizika prenasledovania a pravdepodobnosti, že by bol sťažovateľ jeho cieľom, znižuje to, že vyhrážky\nneboli adresované jemu a že ich obsah pozná len sprostredkovane od otca. Sťažovateľ poukázal na\npretrvávajúcu zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, pričom nemožno vylúčiť, že v prípade jeho\nnávratu by bol teroristickou skupinou identifikovateľný aj po 10 rokoch, pretože Boko Haram disponuje\ninformáciou nielen o jeho otcovi, ale aj o jeho rodine, čo majú potvrdzovať vyhrážky adresované jeho\nsestre. K tvrdeniu žalovaného a správneho súdu, že sťažovateľ vyhrážky nikdy nedostal, a preto nie je\nobjektom ich záujmu, poukázal sťažovateľ na to, že v tom čase nevlastnil telefón, čo je pravdepodobne\ndôvodom, prečo vyhrážky nedostával.\n26. Sťažovateľ nesúhlasil ani so záverom, že sa mohol vyhnúť prenasledovaniu využitím alternatívnej\nvnútroštátnej ochrany vo forme presídlenia do inej časti krajiny pôvodu, t. j. nigérijského mesta Lagos,\nkeďže toto mesto podľa jeho názoru nie je bezpečným miestom pre jeho presídlenie. Podľa sťažovateľa\nsprávny súd poukázal na prípady, kedy sa polícia v krajine pôvodu snaží bojovať s kriminalitou a\nzločinom v meste Lagos, avšak nevzal na zreteľ správy poukazujúce na zapojenie štátnej moci do\nzločinu, zneužívanie moci, porušovanie ľudských práv či napomáhanie trestnej činnosti. Poukázal na\nrôzne informácie v administratívnom spise, podľa ktorých (i) v roku 2024 sa štát Lagos umiestnil na\ndruhom mieste v počte smrteľných kultových násilností; (ii) je opísaný ako „horúce miesto“ kultov a\nkriminality vrátane ozbrojených lúpeží, drogovej kriminality, krádeží áut a únosov; (iii) podľa vládnych\núdajov bol ostrov Lagos jedným z troch miest s najvyšším výskytom kriminality; (iv) The Nation poukázal\nna nárast trestnej činnosti, ako sú únosy, lúpeže, násilné strety a vraždy; (v) správa SBM z júla 2025\nopísala Lagos ako epicentrum gangovských vojen. Sťažovateľ, s prihliadnutím na riziko ohrozenia života,\nbezpečnosti, či jeho zdravia ako osamelej osoby bez akejkoľvek pomoci zo strany rodiny či komunity,\nnepovažuje možnosť jeho presídlenia do Lagosu ako bezpečnú formu vnútroštátnej ochrany.\n27. Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ zastával názor, že v jeho prípade boli preukázané\nopodstatnené obavy z prenasledovania z politických dôvodov.\n28. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi prijatými správnym súdom a\nkasačnú sťažnosť požadoval zamietnuť. Poukázal na to, že sťažovateľ nevedel pomenovať konkrétne\nsubjekty ani obsah údajných vyhrážok. Počas pohovoru uviedol, že obsahom správ adresovaných jeho\notcovi mala byť výzva, aby sa jeho otec vzdal práce v bezpečnostných zložkách, pričom jeho sestra\nmala dostávať vyhrážky len v čase, kým žil otec. Sťažovateľ po smrti otca neuvádzal, že by jeho sestru\nkontaktovali, resp. hľadali. Podľa žalovaného tento priebeh udalostí pôsobí logicky, keďže vyhrážky mali\nsmerovať k tomu, aby sa jeho otec vzdal práce, ktorú vykonával. Sťažovateľ neprišiel do priameho\nkontaktu s pôvodcami prenasledovania alebo vážneho bezprávia, správy mu údajne žiadne neadresovali\na tie, ktoré mala dostať jeho rodina, nečítal a nič konkrétne o nich nevedel. Podľa žalovaného sťažovateľ\nnevedel identifikovať konkrétne a reálne hrozby.\n29. Žalovaný poukázal aj na výpoveď sťažovateľa, podľa ktorej mal byť jeho otec členom politickej strany,\nno bližšie informácie o strane a ani o jeho funkcii nevedel uviesť. Žalovaný mal vyhľadať informácie o tejto\nstrane, avšak takýto subjekt v Nigérii nepôsobí. Žalovaný vyhodnotil vyjadrenia sťažovateľa o prípadnom\npolitickom prenasledovaní ako neurčité a neaktuálne, pretože má ísť o 10 rokov staré údajné hrozby,\npritom nie je zrejmé, od koho pochádzali a čo bolo ich obsahom. Prepojenie na politickú orientáciu\nsťažovateľovho otca je nekonkrétne a postráda ďalšie potrebné detaily.\n30. Podľa žalovaného sťažovateľ poukazuje na správy o krajine pôvodu, ktoré nesúvisia s jeho osobnou\nsituáciou (hrozby náboru maloletých do kultových gangov, či všeobecné porušovanie ľudských práv),\npretože sťažovateľ nie je maloletou osobou a v konaní sa nepreukázali dôvody, pre ktoré by sa mal\nstať terčom porušovania základných ľudských práv. Podľa žalovaného ani správy o uskutočnených\nbezpečnostných incidentoch nevypovedajú o dôvodnosti medzinárodnej ochrany. Žalovaný tak vyjadril\npresvedčenie, že pri posudzovaní podmienok pre udelenie azylu absentuje individuálny prvok a dôvod\nprenasledovania. K hrozbe vážneho bezprávia a posúdeniu dôvodov doplnkovej ochrany konštatoval,\nže miera neselektívneho násilia je nízka a bezpečnostné problémy neprebiehajú počas vnútroštátneho\na medzinárodného ozbrojeného konfliktu. Podľa žalovaného ani individuálne okolnosti podstatné pre\nvážne bezprávie sa nepotvrdili.\n\n31. Vo vzťahu k možnosti vnútorného presídlenia sťažovateľa do štátu Lagos, žalovaný uviedol, že v\ntomto štáte hnutie nepôsobí. Podľa žalovaného je štát Lagos na juhu krajiny regiónom s možnosťou\nvnútorného presídlenia z dôvodov, že (i) sťažovateľ tam už býval; (ii) informácie o krajine pôvodu\nnasvedčujú, že Lagos prijíma dlhodobo prisťahovalcov najmä z kmeňa Igbo, ku ktorému patrí aj\nsťažovateľ; (iii) od roku 2023 prebiehajú reformy na obnovenie ekonomických podmienok a sú zamerané\nna stabilitu a rast krajiny; (iv) informácie hovoria aj o podpore pre najchudobnejších a ekonomicky\nnajzraniteľnejších domácností; (v) správy o potravinovej neistote sa týkajú najmä žien a detí. Žalovaný\nzisťoval aj ďalšie podstatné okolnosti týkajúce sa možného presídlenia sťažovateľa do Lagosu, a to v\noblasti bývania, zdravotnej starostlivosti, prístupu k pitnej vode či sociálnej podpore a vyhodnotil ich ako\ntaké, že s ohľadom na osobnú situáciu sťažovateľa (mladý a sebestačný muž) je možné sa usadiť v\ntejto časti Nigérie, i keď v porovnaní so životom v Európe je potrebné počítať s nízkym ekonomickým\nštandardom.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n32. Prejednávaná vec bola dňa 04.08.2026 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“), bola náhodným výberom technickými a programovými\nprostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená na rozhodnutie senátu 1S a bola\njej pridelená spisová značka 1Sak/5/2026.\n33. Senát Najvyššieho správneho súdu SR ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnutý rozsudok (§ 438 ods. 2 SSP), s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej\nsťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je\ndôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP.\n34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, dospel\nkasačný súd k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n35. Podľa § 8 zákona o azyle: „Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo b) je v\nkrajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.“\n36. Podľa § 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle: „Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak žiadateľ nemá\nopodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane\npred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu,\npričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu\nk ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na\nosobné pomery žiadateľa.“\n37. Podľa § 13a zákona o azyle: „Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n38. Podľa § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle: „Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak\nžiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej\nprístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto\nčasti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia\nalebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny\npôvodu a na osobné pomery žiadateľa.“\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n39. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorý\nvýrokom 1/ rozhodol o neudelení azylu sťažovateľovi, pretože prenasledovanie zo strany neštátneho\naktéra (Boko Haram) v súvislosti s pôsobením jeho otca v bezpečnostných službách, ako ani jeho\nnáboženská príslušnosť, by neviedli k prenasledovaniu v prípade jeho návratu do inej časti Nigérie\nako krajiny pôvodu a výrokom 2/ neposkytol sťažovateľovi ani doplnkovú ochranu, pretože v prípade\nnedobrovoľného návratu do inej časti krajiny pôvodu by nečelil ani žiadnej forme vážneho bezprávia\n(výrokmi 3/ a 4/ neudelil azyl a neposkytol doplnkovú ochranu ani na účely zlúčenia rodiny; tieto však\n\nsťažovateľ argumentačne nenapádal). Správny súd sa s týmito závermi stotožnil a správnu žalobu proti\nrozhodnutiu žalovaného zamietol.\n40. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia (i) otázky pretrvávajúceho rizika prenasledovania neštátnym aktérom z politických dôvodov a\n(ii) možnosti vyhnúť sa prenasledovaniu či vážnemu bezpráviu využitím alternatívy vnútroštátnej ochrany\nvo forme presídlenia do inej časti krajiny pôvodu.\n41. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nesúhlasil so správnym súdom v tom, že skončenie služby jeho otca\nv bezpečnostných zložkách, smrť jeho otca, či časový odstup od vyhrážok znižujú riziko prenasledovania\nsťažovateľa zo strany neštátneho aktéra. Argumentoval tým, že jeho rodina bola v minulosti pre hrozby\nnútená utiecť do tábora pre vnútorne vysídlených, pričom neštátny aktér má vedomosť o charaktere\npráce jeho otca a cieli nielen na aktívnych, ale aj bývalých príslušníkov bezpečnostných služieb a\nich rodiny. Sťažovateľ zastával názor, že militantná skupina disponuje informáciami aj o rodinných\npríslušníkoch, a preto nemožno vylúčiť jeho identifikáciu po návrate do krajiny pôvodu.\n42. Kasačný súd uvádza, že správny súd v napadnutom rozsudku nevylúčil možnú identifikáciu\nsťažovateľa zo strany neštátneho aktéra. Práve naopak, pripustil, že ju nemožno absolútne vylúčiť, no\nvzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu takúto identifikáciu a následné prenasledovanie sťažovateľa\nvyhodnotil správny súd ako vysoko nepravdepodobné. S uvedeným posúdením správneho súdu sa\nkasačný súd stotožňuje.\n43. Kasačný súd poukazuje na to, že záver o absencii rizika prenasledovania z politických dôvodov\nsprávny súd ako i žalovaný založili na súbore viacerých okolností, a to že (i) vyhrážky boli adresované\nprimárne otcovi sťažovateľa v súvislosti s jeho pôsobením v bezpečnostných zložkách; (ii) ich cieľom\nbolo, aby túto činnosť otec ukončil; (iii) otec sťažovateľa túto činnosť aj skutočne ukončil; (iv) v roku\n2020 otec sťažovateľa zomrel; (v) od týchto vyhrážok uplynul časový odstup viac ako 10 rokov; (vi)\nsťažovateľ sám v bezpečnostných službách nepôsobil a priamo vyhrážky nedostal a (vii) v krajine pôvodu\nsa už žiaden člen jeho rodiny nenachádza. Kasačný súd sa preto stotožnil so žalovaným a správnym\nsúdom, ktorí vyhrážky spomenuté sťažovateľom nepovažovali za spôsobilé opodstatniť reálne riziko\nprenasledovania sťažovateľa z azylovo relevantného dôvodu.\n44. K tvrdeniu sťažovateľa, že Boko Haram presadzuje politiku likvidácie všetkých súčasných aj bývalých\npríslušníkov bezpečnostných zložiek, kasačný súd uvádza, že túto skutočnosť správny súd ani žalovaný\nnespochybňoval. Z informácií o krajine pôvodu založených v administratívnom spise vyplýva, že cieľmi\nútokov neštátneho aktéra sú okrem iných aj príslušníci bezpečnostných zložiek. Ani kasačný súd túto\nskutočnosť nespochybňuje, avšak v zhode so správnym súdom poukazuje na to, že v bezpečnostných\nslužbách nepôsobil sťažovateľ, ale jeho otec, ktorý napokon ukončil prácu v bezpečnostných službách a\nneskôr aj zomrel. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého neštátny aktér disponuje informáciami\naj o rodinných príslušníkoch členov bezpečnostných zložiek, a je schopný tieto osoby identifikovať,\nkasačný súd sa stotožňuje so záverom správneho súdu, že toto tvrdenie nebolo v konaní podložené\nďalšími skutočnosťami či informáciami a zostalo len v rovine tvrdenia sťažovateľa.\n45. Ako už naznačil kasačný súd vyššie, v konaní bolo na základe informácií o krajine pôvodu\npreukázané, že jednotlivé frakcie neštátneho aktéra útočia na príslušníkov bezpečnostných služieb.\nZ týchto informácií však zároveň vyplynulo, že operačné kapacity predmetných skupín sú územne\nkoncentrované najmä v štáte Borno a ďalších troch severných štátoch krajiny pôvodu. Pokiaľ sťažovateľ\ntvrdí, že nie je možné vylúčiť, že skupina Boko Haram vykoná teroristické útoky, t. j. únosy alebo\nzabíjanie členov rodiny hoci aj bývalých príslušníkov bezpečnostných zložiek nielen s cieľom eliminovať\nnových členov, ale tiež z pomsty, kasačný súd poukazuje na to, že nosným dôvodom preskúmavaného\nrozhodnutia ako i napadnutého rozsudku je práve posúdenie alternatívny vnútroštátnej ochrany formou\npresídlenia do inej časti krajiny pôvodu, kde operačné kapacity frakcií neštátneho aktéra nepôsobia.\nKeby teda hypoteticky aj existovalo riziko prenasledovania sťažovateľa z politických dôvodov (z pomsty\nza členstvo otca v bezpečnostných zložkách) a neštátny aktér by bol schopný sťažovateľa identifikovať,\nani v takom prípade by nebolo možné udeliť sťažovateľovi azyl, pretože v zmysle § 13 ods. 4 písm. d)\nzákona o azyle by nebola daná opodstatnená obava z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu - v\nmeste Lagos v štáte Lagos, v ktorej neštátny aktér nepôsobí.\n46. Vzhľadom na to, že jednotlivé frakcie neštátneho aktéra útočia nie len na príslušníkov\nbezpečnostných služieb, ale aj na kresťanov, pričom ku kresťanstvu sa hlási aj sťažovateľ, vo veci\nnebola sporná existencia opodstatnenej obavy sťažovateľa z prenasledovania z náboženských dôvodov.\nŽalovaný však následne posudzoval alternatívu vnútroštátnej ochrany so záverom, s ktorým sa stotožnil\naj správny súd, že sťažovateľ sa môže presídliť do inej časti krajinu pôvodu (do mesta Lagos v\nštáte Lagos), kde operačné kapacity jednotlivých frakcií neštátneho aktéra nepôsobia. V napadnutom\nrozsudku správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne posúdil splnenie kritérií pre vnútorné\n\npresídlenie v zmysle ods. 27 recitálu a čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ\nz 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez\nštátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo\nosôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (ďalej aj „kvalifikačná\nsmernica“), podľa ktorých vnútorná ochrana proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu by mala\nbyť efektívne dostupná žiadateľovi v časti krajiny pôvodu, kam môže bezpečne a legálne odcestovať,\nzískať možnosť prijatia a kde možno reálne očakávať, že sa tu usadí.\n47. Sťažovateľ pritom nesúhlasil so záverom, že sa mohol vyhnúť prenasledovaniu využitím alternatívy\nvnútroštátnej ochrany vo forme presídlenia do inej časti krajiny pôvodu, t. j. nigérijského mesta\nLagos, keďže toto mesto podľa jeho názoru nie je bezpečným miestom pre jeho presídlenie. Pokiaľ\nsťažovateľ namietal, že Lagos nie je bezpečný, pričom poukazoval na kultové násilnosti, vojny\ngangov, či inú kriminalitu, kasačný súd uvádza, že existencia všeobecnej kriminality alebo násilia bez\nďalšieho neznamená, že Lagos nemožno považovať za bezpečnú oblasť na účel posúdenia alternatívy\nvnútroštátnej ochrany. Rozhodujúce sú najmä charakter, rozsah či intenzita násilia a to v spojení s\nindividuálnymi pomermi sťažovateľa, a teda či môže byť vzhľadom na tie vystavený reálnemu riziku.\nPodľa kasačného súdu sťažovateľ neuviedol také konkrétne okolnosti, z ktorých by pre neho vyplývalo\nzvýšené riziko kultového, gangového alebo iného násilia v porovnaní s ostatnými obyvateľmi. Pokiaľ\nide o všeobecné - neselektívne násilie, organizácia ACLED zaznamenala v období od 01.01.2024 do\n31.12.2025 v Lagose 178 bezpečnostných incidentov, ktoré si vyžiadali 174 obetí na životoch (približne\n1 obeť na 100 000 obyvateľov; mesto Lagos má 14 mil. obyvateľov). Vzhľadom na obmedzený počet\nincidentov, ako aj na prevahu kriminálneho násilia nad násilím páchaným bez rozmyslu v kontexte\nozbrojeného konfliktu možno konštatovať, že v štáte Lagos neexistuje reálne riziko, že by civilista bol\nosobne postihnutý v zmysle článku 15 písm. c) kvalifikačnej smernice (t. j. ohrozenie života osoby z\ndôvodu všeobecného násilia v situáciách ozbrojeného konfliktu) (viď usmernenie Agentúry Európskej\núnie pre azyl pre krajinu: Nigéria, Spoločná analýza a usmerňujúca poznámka z marca 2026, originálny\nnázov dokumentu znie Country Guidance: Nigeria explained, Common analysis and guidance note,\nMarch 2026 - pozn. kasačného súdu; ďalej aj „usmernenie EUAA“, s. 72).\n48. Podľa kasačného súdu napadnutý rozsudok ako i preskúmavané rozhodnutie dávajú v zásade\nuspokojivé odpovede na to, či je vybraná oblasť bezpečná a prakticky a legálne dostupná, a aké\nje v tejto oblasti riziko prenasledovania či hrozby vážneho bezprávia. Správny súd ako i žalovaný\npoukázali v tejto súvislosti na to, že Lagos (i) je najväčšie mesto krajiny s medzinárodným letiskom, (ii) je\nveľkomestom s dostatočne vybudovanou infraštruktúrou, pracovnými príležitosťami, štátnymi službami,\nvrátane nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti, (iii) je ekonomickým centrom s rôznorodou populáciou;\n(iv) priamo v ňom nepôsobí žiadna z frakcií Boko Haram, ani džihádistické skupiny, ktoré by cielili na\nmiestnych kresťanov, ktorí v danej oblasti dominujú; (v) mesto dlhodobo prijíma prisťahovalcov, najmä\nz kmeňa Igbo, ku ktorému patrí aj sťažovateľ a (vi) migrácia do Lagosu a väčších miest je bežným a\nčasto sa vyskytujúcim spoločenským javom.\n49. Ak ide o osobné charakteristiky sťažovateľa, kasačný súd poukazuje už na vyššie citované\nusmernenie EUAA, datované z marca 2026. Podľa tohto usmernenia môže byť alternatíva vnútroštátnej\nochrany uplatniteľná v Lagose a Abuji, a to v závislosti od profilu a individuálnych okolností žiadateľa.\nV Lagose a Abuji neexistujú podľa usmernenia EUAA žiadne právne ani administratívne obmedzenia\ntýkajúce sa cestovania, prístupu a usadenia sa. Z usmernenie EUAA ďalej vyplýva, že vo všeobecnosti\nby bola alternatíva vnútroštátnej ochrany primeraná pre slobodných, telesne zdravých mužov a pre\nmanželské páry bez detí, a to aj v prípadoch, keď nemajú žiadnu podpornú sieť, pokiaľ nemajú žiadne\nďalšie faktory zraniteľnosti a majú prístup k finančným prostriedkom. Osobitná pozornosť by sa mala\nvenovať niektorým osobám, ktoré sa vracajú po dlhom pobyte v zahraničí a ktorým podporné siete môžu\nchýbať (s. 89 usmernenia EUAA).\n50. Pokiaľ ide o primeranosť alternatívny vnútroštátnej ochrany vzhľadom na osobné pomery\nsťažovateľa, žalovaný vychádzal najmä zo skutočnosti, že sťažovateľ je mladý, zdravý, bezdetný muž,\novládajúci anglický jazyk, patrí k etnickej skupine Igbo a je kresťanom, má pracovné skúsenosti, viackrát\nsa presídlil v rámci krajiny pôvodu i Európy a v minulosti preukázal schopnosť adaptovať sa aj v\nodlišnom prostredí počas svojho pobytu na Cypre. Uvedené okolnosti sú podľa názoru kasačného\nsúdu nepochybne relevantné pri posudzovaní schopnosti sťažovateľa usadiť sa v inej časti krajiny\npôvodu. Samy o sebe však nepostačujú pre prijatie záveru, že alternatíva vnútroštátnej ochrany je v\njeho individuálnom prípade primeraná.\n51. Ako vyplýva z vyššie citovaného usmernenia EUAA, pre slobodných a telesne zdravých mužov, akým\nje aj sťažovateľ, by bola alternatíva vnútroštátnej ochrany v Lagose vo všeobecnosti primeraná, a to aj v\n\nprípadoch, keď nemajú žiadnu podpornú sieť. Takýto záver je však podmienený tým, že u takýchto osôb\nnie sú prítomné ďalšie faktory zraniteľnosti a že takéto osoby majú prístup k finančným prostriedkom.\n52. U sťažovateľa nevyšli najavo nijaké ďalšie faktory zraniteľnosti (napr. týkajúce sa veku, pohlavia,\nsexuálnej orientácie či zdravotného stavu), no už v správnej žalobe sťažovateľ tvrdil, že v krajine pôvodu\nuž nemá rodinu ani inú podpornú sieť, ktorá by mu po návrate poskytla finančnú alebo materiálnu pomoc.\nKasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ odišiel z Nigérie už ako 19 ročný a po značne dlhú dobu (12\nrokov) býval v Európe. Rodičia mu medzičasom zomreli, sestra sa presťahovala do Ghany. Sťažovateľ\nnamietal problémy s dostupnosťou bývania, vysokú mieru chudoby a riziko, že bez podpory si nebude\nschopný zabezpečiť základne potreby, skončí v extrémnej chudobe alebo bez primeraného bývania,\npričom mnoho vnútorne vysídlených osôb je nútených bývať v Lagose v slamoch (usmernenie EUAA,\ns. 52). Za týchto okolností (absencia podpornej siete a značne dlhá doba, ktorá uplynula od opustenia\nkrajiny pôvodu) bolo preto podľa kasačného súdu jednoznačne potrebné zaoberať sa aj ekonomickými\npomermi sťažovateľa. Najmä tým, či sťažovateľ disponuje vlastnými finančnými prostriedkami, prípadne\nči by sa kvalifikoval na získanie materiálnej pomoci od štátu alebo či mu sú dostupné podporné alebo\nreintegračné programy, prostredníctvom ktorých by si mohol po presídlení zabezpečiť základné životné\npotreby, najmä prístup k potravinám, hygiene a bývaniu, aspoň do doby, kým bude schopný živiť sa sám.\n53. Vzhľadom na profil sťažovateľa ako zdravého, mladého muža ovládajúceho anglický jazyk a\nmajúceho základné vzdelanie a pracovné skúsenosti, existuje podľa kasačného súdu pre sťažovateľa\npredpoklad nájdenia si živobytia z dlhodobého hľadiska (porov. rozhodnutie ESĽP vo veci Omeredo\nproti Rakúsku zo dňa 20.09.2011, č. sťažnosti 8969/10 <https://hudoc.echr.coe.int/eng>, podľa ktorého\nhoci život v Nigérii pre slobodnú ženu bez podpory rodiny môže byť náročný, skutočnosť, že podmienky\nsťažovateľky v Nigérii by boli menej priaznivé než tie, ktoré mala v Rakúsku, nemožno z hľadiska článku\n3 Dohovoru považovať za rozhodujúcu. ESĽP dospel k záveru, že vzhľadom na vzdelanie a pracovné\nskúsenosti sťažovateľky v oblasti krajčírstva existujú dôvody domnievať sa, že bude schopná vybudovať\nsi život v Nigérii bez toho, aby bola odkázaná na podporu členov rodiny.)\n54. V zmysle usmernenia EUAA datovaného z marca 2026 však za absencie akejkoľvek podpornej siete\nje nutné pri presídlení aj zdravých mužov skúmať i faktickú dostupnosť finančných zdrojov. Vzhľadom na\nprofil sťažovateľa bude podľa názoru kasačného súdu potrebné skúmať dostupnosť finančných zdrojov\nvo vzťahu k obdobiu, ktoré bude bezprostredne nadväzovať na presídlenie a bude trvať primerane dlhú\ndobu do momentu, kým je od sťažovateľa dôvodné očakávať nájdenie si vlastnej práce, ubytovania a\nzískania schopnosti samostatne uspokojovať svoje základné životné potreby.\n55. V otázke dostupnosti finančných zdrojov, ktorá bola vo veci podstatná, musí kasačný súd konštatovať\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav i absenciu dôvodov.\nAk aj žalovaný niektoré aspekty týkajúce sa finančnej situácie zisťoval (v administratívnom spise sa\nnachádza odpoveď na otázku, koľko má aktuálne sťažovateľ pri sebe peňazí, v správe o krajine\npôvodu je uvedené, že najzraniteľnejší dostávajú pomoc od štátu a je v nej popísané aj pôsobenie\nhumanitárnych organizácií poskytujúcich pomoc navrátilcom), v rozhodnutí žalovaného absentuje\nakékoľvek vyhodnotenie týchto skutkových zistení vo väzbe na osobu sťažovateľa. V ďalšom konaní\npreto žalovaný bude musieť konkrétne zistiť, či sťažovateľ má vlastné finančné prostriedky, a/alebo, či\nsa kvalifikuje a reálne vie získať podporu od štátu alebo pomoc od organizácií poskytujúcich pomoc\nnavrátilcom. Následne vyhodnotí, či je táto dostupnosť finančných zdrojov dostatočná a v kontexte\nďalších okolností o všeobecnej situácii v oblasti Lagos ako aj osoby sťažovateľa príjme záver, či\npresídlenie sťažovateľa do Lagosu je prípustné a primerané.\n56. Kasačný súd v tejto súvislosti nespochybňuje záver správneho súdu, že v prípade vnútorného\npresídlenia možno rešpektovať určité zhoršenie životného štandardu alebo ekonomického postavenia.\nKasačný súd však poukazuje na to, že pri posudzovaní vnútroštátnej ochrany je nevyhnutné zhodnotiť\npredovšetkým reálnosť, a to faktickú i právnu, primeranosť, rozumnosť a zmysluplnosť tohto riešenia,\npričom splnením podmienok alternatívy vnútroštátnej ochrany je potrebné zaoberať sa v každom\njednotlivom prípade dôkladne a detailne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžak/14/2019 z\n22.10.2019). Postavenie žiadateľa aj po jeho presune musí spĺňať určité minimálne štandardy z pohľadu\nzákladných ľudských práv, ktoré musia byť pre neho zaistené, a rovnako nesmie dôjsť k extrémnemu\nzhoršeniu jeho sociálneho a ekonomického postavenia, pričom určité nepohodlie je akceptovateľné. Je\nteda potrebné zvážiť bezpečnosť žiadateľa, rešpektovanie základných ľudských práv v mieste vnútornej\nochrany, jeho osobnú situáciu, rodinné väzby a tiež ekonomické pomery (napr. rozsudok Najvyššieho\nsprávneho súdu ČR sp. zn. 2 Azs 190/2025 z 17.12.2025).\n57. Kasačný súd zdôrazňuje, že samotná absencia rodinnej alebo inej podpornej siete, či skutočnosť,\nže žiadateľ nedisponuje vlastnými finančnými prostriedkami, ešte bez ďalšieho nemusí viesť k záveru\no neprimeranosti alternatívy vnútroštátnej ochrany. Posúdenie primeranosti vnútorného presídlenia\n\nvyžaduje komplexné posúdenie individuálnych okolností žiadateľa a jeho reálnych možností zabezpečiť\nsi základne potreby. V tejto súvislosti možno prihliadať nielen na vlastné finančné prostriedky žiadateľa,\nale aj na jeho reálny prístup k iným zdrojom pomoci, vrátane existujúcich a pre žiadateľa dostupných\npodporných či reintegračných programov.\nVII. Záver\n58. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd uzatvára, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Správny\nsúd vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil so záverom žalovaného o primeranosti alternatívy\nvnútroštátnej ochrany, ktorý je potrebné označiť za predčasný. Preskúmavané rozhodnutie vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu a je tiež\nnepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Kasačný súd preto považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle\n§ 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP o zmene napadnutého rozsudku tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n59. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie, pričom\nprávnym názorom kasačného súdu je viazaný (§ 469 SSP). Jeho povinnosťou bude opätovne posúdiť\npodmienky pre uplatnenie alternatívy vnútroštátnej ochrany, pričom posúdi primeranosť alternatívy\nvnútroštátnej ochrany vo vzťahu k individuálnym pomerom sťažovateľa vrátane dostupnosti finančných\nzdrojov. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že od 12.06.2026 bola kvalifikačná smernica zrušená\na nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1347 zo 14. mája 2024 o normách\npre podmienky, ktoré musia spĺňať štátni príslušníci tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti\nna priznanie postavenia osôb s udelenou medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov\nalebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah udelenej ochrany. V zmysle čl. 8 ods. 5\npísm. c) v spojitosti s bodom 34 preambuly cit. nariadenia je žalovaný výslovne povinný zohľadniť aj\nto, či by žiadateľ bol schopný postarať sa o svoje základné potreby, čo sa týka prístupu k potravinám,\nhygiene a bývaniu, vzhľadom na miestne okolnosti v krajine pôvodu.\n60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\npriznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom. O\nvýške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie\nkončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Žiadateľ o azyl z Nigérie sa obával prenasledovania neštátnym aktérom pre pôsobenie jeho otca v bezpečnostných službách a pre svoje kresťanské vierovyznanie. Žalovaný mu neudelil azyl ani doplnkovú ochranu s odôvodnením, že sa môže presídliť do inej časti krajiny pôvodu, kde neštátny aktér nepôsobí, a správny súd žalobu zamietol. Kasačný súd sa stotožnil so záverom, že riziko prenasledovania z politických dôvodov bolo vzhľadom na časový odstup, ukončenie služby a smrť otca a neprítomnosť rodiny v krajine vyhodnotené správne a že všeobecná kriminalita v oblasti presídlenia nerobí z nej nebezpečnú oblasť. Kasačnú sťažnosť však považoval za dôvodnú v otázke primeranosti vnútorného presídlenia: pri absencii akejkoľvek podpornej siete a po dvanástich rokoch pobytu v Európe bolo s odkazom na usmernenie EUAA pre Nigériu z marca 2026 nevyhnutné skúmať faktickú dostupnosť finančných zdrojov žiadateľa, čo žalovaný nevyhodnotil, a jeho rozhodnutie je preto nepreskúmateľné. Kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom upozornil, že kvalifikačná smernica bola nahradená nariadením (EÚ) 2024/1347, ktoré výslovne ukladá zohľadniť schopnosť žiadateľa postarať sa o svoje základné potreby.", "pravna_veta": "Pri posudzovaní alternatívy vnútroštátnej ochrany podľa § 13 ods. 4 písm. d) a § 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle je potrebné okrem bezpečnosti a faktickej i právnej dostupnosti vybranej oblasti dôkladne a individuálne zhodnotiť aj primeranosť presídlenia vzhľadom na osobné pomery žiadateľa; existencia všeobecnej kriminality alebo násilia v tejto oblasti sama osebe neznamená, že ju nemožno považovať za bezpečnú, rozhodujúci je charakter, rozsah a intenzita násilia v spojení s individuálnymi pomermi žiadateľa. Ak žiadateľ v krajine pôvodu nemá rodinu ani inú podpornú sieť a od jej opustenia uplynula značne dlhá doba, je správny orgán povinný zisťovať a vyhodnotiť aj faktickú dostupnosť finančných zdrojov (vlastné prostriedky, podpora štátu, podporné alebo reintegračné programy) na obdobie bezprostredne nadväzujúce na presídlenie, kým možno od žiadateľa dôvodne očakávať samostatné zabezpečenie základných životných potrieb; absencia takéhoto vyhodnotenia spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatočne zistený skutkový stav a absenciu dôvodov. Samotná absencia podpornej siete alebo vlastných finančných prostriedkov však bez ďalšieho nevedie k záveru o neprimeranosti alternatívy vnútroštátnej ochrany.", "ustanovenia": ["§ 8 zákona o azyle", "§ 13 ods. 4 písm. d) zákona o azyle", "§ 13a zákona o azyle", "§ 13c ods. 4 písm. b) zákona o azyle", "čl. 8 smernice 2011/95/EÚ", "čl. 8 ods. 5 písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/1347", "§ 462 ods. 2 SSP", "§ 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "14SaZ/2/2026", "guid": "ce3bc9b0-91bd-44ed-ad7d-718ea29f959a:3cf4f69f-2228-46f0-9af8-9de313fe93ba", "vztah": "zmenene"}], "klucove_pojmy": ["azyl", "doplnková ochrana", "alternatíva vnútroštátnej ochrany", "vnútorné presídlenie", "opodstatnená obava z prenasledovania", "neštátny aktér", "informácie o krajine pôvodu", "nepreskúmateľnosť rozhodnutia"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [], "citovane_v": []}