Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/31/2026 z 28. 4. 2026 Citácia: rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 7Ssk/31/2026, ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201488.1 Najvyšší správny súd SR | 7Ssk/31/2026 | ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201488.1 | 2026-04-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 144 zákona č. 461/2003 Z. z., § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 236 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 237 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 177 zákona č. 461/2003 Z. z., § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f583c69c-740e-4306-ab54-b3765861c528 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201488.1 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Najvyšší správny súd SR 7Ssk/31/2026 1022201488 28. 04. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201488.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobcu: prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: K.. S. U., nar. XX. O. XXXX, T. XXX, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo 4. apríla 2018, č. 27487-3/2018-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-8Sa/92/2022-108 z 29. októbra 2025 takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že ďalší účastník bol na základe prihlášky od 1. júla 2002 zúčastnený na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení (od 1. januára 2004 na dôchodkovom poistení) ako samostatne zárobkovo činná osoba, pretože prevádzkoval živnosť. Okrem toho mu Slovenská lekárska komora 26. októbra 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Okresný úrad Brezno mu rozhodnutím z 24. júla 2006 pozastavil prevádzkovanie živnosti od 1. augusta 2006 do 1. augusta 2011, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa u žalovanej odhlásil z povinného poistenia k 31. júla 2006. Po prešetrení ho pobočka žalovanej Banská Bystrica vyzvala, aby zaslal novú odhlášku z tohto poistenia k 30. júnu 2008. Ďalší účastník tejto výzve vyhovel a 25. septembra 2017 predložil pobočke nový registračný list FO - odhlášku, na ktorom sa ako „SZČO“ odhlásil z poistenia k uvedenému dátumu. 2. Rozhodnutím z 27. septembra 2017 pobočka podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predpísala ďalšiemu účastníkovi neodvedené poistné za obdobie august 2006 až jún 2008 v celkovej výške 2.848,63 €. V odvolaní proti nemu ďalší účastník namietol premlčanie. Ústredie žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím zo 4. apríla 2018 čiastočne uznalo túto námietku a zmenilo rozhodnutie pobočky tak, že ďalšiemu účastníkovi predpísalo len poistné za september 2007 až jún 2008 v sume 1.097,72 €. Vyšlo z toho, že desaťročná premlčacia lehota na predpísanie poistného podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. plynie od jeho splatnosti, ktorá nastáva zásadne ôsmy deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca (§ 143 ods. 1 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010). Ku dňu vydania rozhodnutia pobočky (27. septembra 2017) tak bolo premlčané právo predpísať poistné, ktoré bolo splatné pred 27. septembrom 2007, teda poistné za obdobie august 2006 až august 2007. 3. Dňa 22. mája 2020 podal žalobca protest proti rozhodnutiu ústredia z 4. apríla 2018, v ktorom predovšetkým namietol, že povinné poistenie ďalšiemu účastníkovi nezaniklo 30. júna 2008, ale už 31. júla 2006, teda pozastavením prevádzkovania živnosti. Okrem toho namietol, že k 9. aprílu 2018, kedy tu preskúmavané rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť, sa premlčalo aj právo predpísať poistné za mesiace september 2007 až marec 2008. Ústredie žalovanej predložilo protest Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré mu nevyhovelo rozhodnutím z 28. júna 2022, č. 18484/2022-M_OVP. K otázke premlčania poistného odkázalo na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej stačilo, aby bolo v premlčacej lehote vydané rozhodnutie pobočky o predpísaní poistného. Rozklad, ktorý žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, zamietol minister práce, sociálnych vecí a rodiny svojím rozhodnutím zo 6. septembra 2022, č. 21484/2022-M_OSL, v podstate z rovnakých dôvodov. 4. Žalobca následne podal proti rozhodnutiu ústredia zo 4. apríla 2018 správnu žalobu, v ktorej zopakoval námietku, že nestačí, ak je rozhodnutie o predpísaní poistného v premlčacej lehote vydané, ale musí byť právoplatné. Správny súd ju však zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. BA-8Sa/92/2022-108. V odôvodnení vyšiel z rozsudku veľkého senátu tunajšieho súdu sp. zn. 1 SVs 5/2022, podľa ktorého poistné nie je predpísané až právoplatnosťou, ale už vydaním prvostupňového rozhodnutia pobočky o jeho predpísaní. Pretože v prerokúvanej veci bolo vydané už v septembri 2017, správny súd uzavrel, že žalovaná postupovala správne, keď za premlčané považovala len poistné za obdobie do augusta 2007. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej. Zopakoval, že ustanovenie § 147 na rozdiel od (napríklad) § 236 ods. 2 alebo § 237 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nenormuje, že premlčacia lehota počas konania o odvolaní neplynie. Preto zotrval na svojom názore, že v rámci desaťročnej premlčacej lehoty musí byť vydané aj druhostupňové rozhodnutie žalovanej. Pretože preskúmavané rozhodnutie bolo vydané 4. apríla 2018, premlčané bolo aj poistné za september 2007 až marec 2008. 6. Žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, a preto navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. 7. Ďalší účastník sa nevyjadril ku kasačnej sťažnosti, hoci mu bola riadne doručená 29. decembra 2025. III. Posúdenie veci kasačným súdom 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 9. Podstatou námietok žalobcu v prerokúvanej veci je, či v premlčacej lehote podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. postačí vydať prvostupňové rozhodnutie o predpísané poistného, alebo sa musí vydať aj odvolacie rozhodnutie ústredia. Ako zrozumiteľne vysvetlil už správny súd v napadnutom rozsudku s odkazom na rozsudok veľkého senátu sp. zn. 1 SVs 5/2022, podľa cit. ustanovenia sa premlčiava právo „predpísať“ poistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej, ktorým určuje osobe povinnej odvádzať poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní poistného rozhoduje v nedávkovom konaní (porov. § 172 ods. 5 cit. zák.) pobočka žalovanej rozhodnutím (§ 210 ods. 1). Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Poistné teda nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už jeho vydaním voči povinnej osobe. Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania. Senát kasačného súdu je podľa § 466 ods. 5 SSP viazaný týmto právnym názorom, ktorý sa medzičasom stal súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (porov. napr. rozsudky sp. zn. 6 Ssk 85/2024, 7 Ssk 67/2024, 7 Ssk 46/2025 alebo 7 Ssk 85/2025). 10. Kasačný súd nepovažuje za podstatné odkazy žalobcu na ustanovenia § 236 ods. 2 či § 237 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 236 ods. 2 sa právo na vrátenie dávky premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, kedy žalovaná túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú (napríklad) počas konania o odvolaní. Podobne podľa § 237 ods. 2 sa právo na náhradu neprávom vyplatených súm premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď žalovaná zistila, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o odvolaní a počas výkonu rozhodnutia. Zo znenia citovaných ustanovení je zrejmé, že v oboch prípadoch sa premlčiava právo na vrátenie (náhradu) vyplatených dávok (plnení). Ich znenie je teda odlišné než znenie ustanovenia § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré vyslovene hovorí o premlčaní práva predpísať poistné. Pretože znenie § 236 ods. 2 a § 237 ods. 2 cit. zák. neodkazuje pri vymedzení premlčacej doby na procesný úkon organizačnej zložky žalovanej (predpísanie, rozhodnutie a pod.), mohli by vznikať pochybnosti o jej plynutí, a tak sa výslovne ustanovuje jej spočívanie počas konania o odvolaní; odlišné znenie cit. § 147 ods. 1 tohto zákona však nemôže viesť k rovnakým pochybnostiam (porov. zhodne cit. rozsudok sp. zn. 7 Ssk 46/2025 alebo 7 Ssk 85/2025). IV. Záver 11. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 12. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) v spojení § 467 ods. 1 SSP, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.