{"guid": "e570feab-10aa-4c5c-92fc-89da1e974041:44a2ae8d-d0fc-42c8-8778-0f262aca496c", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4", "spisova_znacka": "3Ek/2385/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Ek/2385/2021 z 27. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 27. novembra 2024, sp. zn. 3Ek/2385/2021, ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4", "identifikacne_cislo": "6121478286", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-11-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44a2ae8d-d0fc-42c8-8778-0f262aca496c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n3Ek/2385/2021\n6121478286\n27. 11. 2024\nJUDr. Eva Bomborová\nECLI:SK:OSBB:2024:6121478286.4\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý PhD., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A., v konaní právne zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom\nNová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom\nTomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42 eur, vedenej súdnym\nexekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01\nMalacky, ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1648/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o\nzastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,\nsp. zn. 3Ek/2385/2021 zo dňa 13.09.2024, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 13.09.2024 uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného\nproti upovedomeniu o zastavení exekúcie a uvedené upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor upovedomením sp. zn. 211EX 1648/21 zo\ndňa 17.05.2024 zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Voči upovedomeniu oprávnený podal námietky\nz dôvodu, že podľa jeho názoru povinný disponoval exekvovateľným majetkom v podobe pohľadávok\npovinného (voči iným dlžníkom) vymáhaných či vymožených v iných exekučných konaniach.\n2/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c/, ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 a ods. 7,\n§ 105 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, posúdil námietky oprávneného ako dôvodné. Uviedol, že súdny\nexekútor nemohol spoľahlivo dospieť k záveru o nemajetnosti povinného, ani tej relatívnej, v situácii,\nkedy v prospech povinného prebieha viacero exekučných konaní, teda v situácii, kedy povinný disponuje\nviacerými pohľadávkami, ktoré sú predmetnom výkonu exekúcie (vymoženými či vymáhanými), pričom\nvymoženie pohľadávky v prospech oprávneného (v tomto exekučnom konaní) je často predlžované\nalebo marené výlučne zdĺhavosťou administratívneho procesu priraďovania (čiastočných) platieb v\nexekučných konaniach vedených v prospech povinného na úhrady pohľadávky vymáhanej v tomto\nči iných exekučných konaniach vedených v prospech oprávneného (prednostne sa totiž uspokojujú\npohľadávky vymáhané v skôr začatých exekučných konaniach v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného\nporiadku), a to práve z dôvodu väčšieho počtu konaní vedených nielen proti povinnému, no aj v\njeho prospech. Podľa vyjadrenia samotného súdneho exekútora: „Ďalšie finančné prostriedky ktoré\nby boli na uvedené konania poukázané a táto skutočnosť by sa udiala po uplynutí 30 mesačnej\nzákonnej lehoty budú do rozhodnutia súdu o námietkach vznesených proti Upovedomeniu o zastavení\nexekúcie ponechané z dôvodu právnej opatrnosti ale aj v zmysle zákona na depozitnom účte.“,\nmožno nepochybne dôjsť k záveru, že ak by povinný nebol býval majetný, resp. ak by nedisponoval\nmajetkom dostatočným na uhradenie pohľadávky oprávneného (aspoň v časti), nemohli byť v prospech\n„uvedených konaní“ poukázané finančné prostriedky vzhľadom na vydaný exekučný príkaz na prikázanie\n\ninej peňažnej pohľadávky, t.j. majetok povinného bolo možné nielen predpokladať, no nepochybne\nprezumovať.\n3/ Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného má slúžiť práve a výlučne na jeho ochranu,\na to z dôvodu, aby v exekúcii nezostával neprimerane dlho v situáciách, kedy je vymoženie\npohľadávky oprávneného nemožné či vysoko (vzhľadom na jeho nemajetnosť) nepravdepodobné. V\nprejednávanom prípade je však vymoženie pohľadávky oprávneného (v tomto exekučnom konaní) až\ndo mementu ukončenia exekučných konaní, ktoré sú vedené v prospech povinného, nielenže možné,\nno vysoko pravdepodobné. V prejednávanom prípade tak nejde o posúdenie potencionálnej možnosti\nnadobudnutia majetku v budúcnosti, no jeho skutočnej existencie v podobe pohľadávok vymáhaných\nv iných exekučným konaniach v prospech povinného. A contrario, konštatovať nemajetnosť povinného\nby bolo spoľahlivo možné v situácii, kedy by v prospech povinného neboli nevedené exekúcie, z\nktorých sa úspešne vymohli alebo vymáhajú peňažné prostriedky, prípadne by súdu bolo preukázané,\nže vzhľadom na prioritu uspokojovania pohľadávok by plnenia prijaté v súčasnosti alebo v budúcnosti\nnestačili na úhradu konkrétnej pohľadávky v konkrétnom exekučnom konaní. Normatívne vyjadrenie\nbudúcej splatnosti pohľadávky povinného voči tretej osobe pritom obsahuje samotné ustanovenie §\n105 ods. 2 Exekučného poriadku. Pod zexekvovaním tak treba vnímať proces, resp. moment, keď sa\npredmet vlastníctva povinného (v tomto prípade pohľadávka) stane predmetom exekúcie. Prijať záver o\nnemajetnosti povinného napriek existencii takýchto pohľadávok možno spoľahlivo až po tom, ako napriek\nich splatnosti k ich úhrade (pri ingerencii súdneho exekútora) nedôjde. Súd nemôže v dobrom svedomí\nzastaviť exekúciu, resp. jej zastaveniu nezabrániť v situácii, kedy by jej zastavenie bolo na škodu nielen\noprávnenému, no v konečnom dôsledku povinnému samotnému, voči ktorému by zastavenie exekúcie\nmalo ďalekosiahle následky, neporovnateľne závažnejšie (§ 61n ods. 6 Exekučného poriadku spolu s §\n68 ods. 1 Obchodného zákonníka) ako výkon exekúcie.\n4/ Základným postulátom pre uplatnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61n ods. 1 písm.\nc/ Exekučného poriadku je práve (relatívna) neexistencia zexekvovateľného majetku povinného, čo sa\nv predmetnom prípade nepreukázalo. Povinnému je pritom ešte stále zachovaná možnosť domáhať sa\nsúdnej ochrany v podobe obrátenia sa na príslušný súd v súlade s ustanoveniami zákona o konkurze\na reštrukturalizácii, t.z. domáhať sa začatia konkurzného konania a vyhlásenia konkurzu samotného\npre jeho (domnelú) nemajetnosť. Vyšší súdny úradník ďalej podotkol, že priradenie prípadne ďalších\n(aj dodatočne) vykonaných platieb má zásadný význam pre posúdenie prerušenia pôvodnej doby\nbezvýslednosti exekúcie a začiatok jej opätovného plynutia. V takom prípade by totiž išlo o (čiastočné)\nvymoženie pohľadávky oprávneného v konaní, a teda zexekvovanie majetku povinného. V súlade s\ndikciou § 61n ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku by tak nebol daný dôvod na zastavenie exekúciu\npre nemajetnosť povinného, keďže neuplynula doba bezvýslednosti od (práve tohto) posledného\nzexekvovania majetku povinného.\n5/ Pokiaľ ide o tvrdenie súdneho exekútora, že suma či sumy vymožené v exekučných konaniach\nvedených v prospech povinného boli a sú vzhľadom na počet exekučných konaní, ktoré sa proti\npovinnému vedú, zanedbateľné, uviedol nasledovné: Pre zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti\npovinného musí súdny exekútor dospieť po dôkladnom zvážení všetkých informácii o majetku povinného\njemu v tom ktorom konaní dostupných. Tento stav pritom musí reflektovať exekučný spis samotný. Súd\nv predmetnom prípade nemal túto skutočnosť za preukázanú. Na dôvažok dal súdnemu exekútorovi\ndo pozornosti, že je to práve on, ktorý v súlade so zásadou legálneho poriadku zodpovedá za výkon\nexekúcie ako aj za stav exekučného spisu, ktorý musí nevyhnutne zodpovedať všetkým úkonom ním\nvykonaných práve pre prípady, kedy bude vo veci rozhodovať súd.\n6/ V súvislosti s tvrdením o spornej aktívnej legitimácie JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., ako osoby\noprávnenej na podanie námietok vzhľadom na skutočnosť, že bol ku dňu 31.10.2023 odvolaný z funkcie\nsúdneho exekútora, vyšší súdny úradník poukázal, že súdny exekútor vykonáva svoju činnosť ako\nslobodné povolanie a je v postavení podnikateľa s cieľom dosahovania zisku. Podľa § 16 ods. 9 v spojení\ns § 16a ods. 3 Exekučného poriadku nástupca súdneho exekútora, ktorého výkon funkcie zanikol,\nzabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach. V posudzovanej veci je predmetom\nexekúcie pohľadávka oprávneného, ktorá síce vznikla v súvislosti s výkonom jeho exekučnej činnosti a to\ntitulom nároku na náhradu trov exekúcie pri zastavení tzv. starej exekúcie v zmysle zákona č. 233/2019\nZ. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, avšak ide\no ukončené exekučné konania. Pokiaľ súdny exekútor po ukončení podnikateľskej činnosti zodpovedá\n\nza záväzky vzniknuté v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorú vykonával, rovnako má nárok aj na\npohľadávky, ktoré mu v súvislosti s touto činnosťou vznikli, a to aj po zániku jeho funkcie\n7/ Voči rozhodnutiu podal súdny exekútor sťažnosť, považujúc sa za osobu oprávnenú na podanie\nsťažnosti. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté aj v jeho neprospech, keď jeho nárok na trovy\nzastavenej exekúcie je závislý od rozhodnutia o zastavení exekúcie. Napadnuté uznesenie podľa\nneho vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nV oznámení doručenom súdu uviedol, že boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním iných\npeňažných pohľadávok a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných\npohľadávok. Z vyjadrenia oprávneného v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je\nzrejmé, že tieto príkazy boli doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi. Samotné\nvydanie exekučného príkazu podľa § 105 Exekučného poriadku v tomto exekučnom konaní ešte vôbec\nnedeklaruje, že povinný ku dňu vydaniu upovedomenia aj naďalej takýmto majetkom disponuje, resp.\nže má skutočne príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Za nepravdivé považoval tvrdenie\nsúdu, že súdny exekútor predložil len lustráciu pomerov z roku 2021 (ods. 11 odôvodnenia). Súdu\nbola predložená aj lustrácia majetkových pomerov z roku 2022 a 2023, súdny exekútor vykonal\nvšetky lustrácie majetkových pomerov pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie s negatívnym\nvýsledkom. K podanej sťažnosti súdny exekútor predložil príkazy na začatie exekúcie a príkazy na\nvykonanie exekúcie, ktoré opomenul pripojiť. V ďalšom poukázal, že sumy vymožené v exekučných\nkonaniach vedených v prospech povinného mali byť v plnom rozsahu skonzumované a použité na\núhradu pohľadávok v iných exekučných konaniach, ktoré boli zastavené. Súd si tieto informácie preto\nmal a mohol (nakoľko uvedenými informáciami disponuje, keď vo všetkých konaniach vydal poverenie\na ide o zanedbateľný úkon na základe ktorého sú tvrdené informácie ľahko overiteľné) sám preveriť.\n8/ Vyšší súdny úradník sa podľa neho nevysporiadal ani so zásadnou námietkou exekútora o tzv.\nrelatívnej exekučnej imunite právnickej osoby. S poukazom na bod 17. odôvodnenia napadnutého\nuznesenia, kde súd poukázal, že vymoženie pohľadávky oprávneného je vysoko pravdepodobné,\nuviedol, že tento záver je zmätočný a strohý, nemajúci ani oporu v zistenom skutkovom stave. Súd si\nani nevyžiadal informácie od súdneho exekútora (JUDr. Jakubca) o tom, aké množstvo konaní je u neho\nvedených, v akom objeme sa u neho nachádzajú peňažné prostriedky povinného. Súd podľa jeho názoru\nopomenul vlastnú funkciu a povinnosť zistiť si rozhodujúce skutočnosti. Exekučný spis má tak obsahovať\nzrejmé informácie o realizácii procesných úkonov. Podľa Exekučného poriadku má súdny exekútor\npovinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia\nexekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, ak nezistí majetok alebo príjmy, ktoré\nby bolo možné exekúciou postihnúť, a ktoré by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Tento dôvod zastavenia\nexekúcie je pritom konštruovaný ako tzv. relatívna nemajetnosť povinného, ktorú je možné konštatovať\nv situácii, kedy sa súdnemu exekútorovi v konaní nepodarí zistiť majetok, a to z pohľadu výlučne tohto\nexekučného konania. Záverom súdny exekútor poukázal, že pohľadávky povinného boli postúpené, a\npreto v prebiehajúcich konaniach dôjde na strane oprávneného k zmene subjektu. Na základe tejto\nskutočnosti nebude možné poukazovať vymožené peňažné prostriedky v prospech exekučných konaní\nvedených súdnym exekútorom.\n9/ Ďalej poukázal, že vo viacerých exekučných konaniach (211EX 1642/21, 211EX 1415/21, 211EX\n1775/21, 211 EX 1387/21, 211EX 1414/21, 211EX 1417/21, 211EX 1643/21) mu boli dňa 03.07.2024\ndoručené uznesenia o zamietnutí námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.\nS uvedenými rozhodnutiami sa stotožnil a uviedol, že oprávnený ho informoval, že nebude voči\ntýmto rozhodnutia podávať sťažnosť. Mal tak za to, že sa to dá považovať za súhlas oprávneného\ns rozhodnutím súdu o zamietnutí námietok. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť\nna nové konanie rozhodnutie.\n10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného\nútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n11/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n\n12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n13/ Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom\nkonania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a\npovinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.\nAk súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.\n14/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd\npreskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249\nCSP a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou osobou.\n15/ Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie\npohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu. K subjektom exekučného konania možno zaradiť exekučný\nsúd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s\núčastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje\nokrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek\nkonania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné\nprostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi\npriznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách\n(§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pod rozhodovaním o trovách je pritom nevyhnutné mať na mysli\nsituáciu, kedy súd priamo rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku súdneho exekútora na trovy, resp.\no ich náhrade v konkrétnej výške. Pod rozhodovaním súdu o trovách exekútora však nemožno rozumieť\npostup súdu, kedy z dôvodu procesného pochybenia exekútora dôjde k zrušeniu jeho rozhodnutia upovedomenia o zastavení exekúcie. Z povahy veci totiž vyplýva, že trovy exekútora budú a nevyhnutne\nmusia byť nepriamo rozhodnutím súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie dotknuté.\n16/ Podstatou rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je totiž\nzhodnotenie správnosti alebo nesprávnosti procesného postupu súdneho exekútora, jeho jednotlivých\núkonov. Súd hodnotí, či postup súdneho exekútora bol v súlade s princípom primeranosti a suficiencie\nna naplnenie účelu exekučného konania, a či práva účastníka konania neboli dotknuté nad rámec\nnevyhnutný pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Ide o normatívne vyjadrenie kontroly súdu nad\nzákonnosťou vedenia exekúcie, ktoré bolo v súlade s princípom legálneho poriadku zverené subjektu\nodlišnému od súdu, teda súdnemu exekútorovi. Odhliadnuc od tohto dvojdelenia, ide o subjekty, ktoré\nsa spoločnými silami snažia dosiahnuť ten istý cieľ. Exekútor je akousi „predĺženou rukou súdu“,\nktorého činnosť súd náležite usmerňuje. Právne názory týchto zdanlivo odlišných subjektov by sa\npreto nemali čo do výkonu exekúcie rozchádzať, exekútor by mal vôľu exekučného súdu rešpektovať\na vo svojom postupe náležite reflektovať. Ak exekučný súd v rámci svojho oprávnenia pokynovať\nsúdneho exekútora (§ 32 Exekučného poriadku), či po napadnutí jeho rozhodnutia účastníkom konania,\nzistí nedostatky v jeho postupe, je exekútor takéto rozhodnutie povinný rešpektovať (inak tiež je\nním viazaný v súlade s § 3 Exekučného poriadku). A contrario, spochybnenie tohto záveru by\nbolo spochybnením štátno-mocenského nadriadenia exekučného súdu, základných zásad a princípov\nExekučného poriadku, in concreto o.i. princípu legálneho poriadku. Nemožno tak v tomto štádiu konania\nlogicky hovoriť o účastníctve súdneho exekútora, ktorý podáva sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, ktoré má\nlen procedurálny charakter, týkajúci sa vedenia exekúcie, resp. posúdenia postupu súdneho exekútora\nako takého, nemajúci priamy dopad na jeho materiálne práva, rozumej nárok na trovy a/alebo ich výšku.\nTakouto sťažnosťou by exekútor len takpovediac napádal záver súdu o vyhodnotení jeho postupu ako\nnesprávneho. Viazanosť subjektu názorom nadriadeného subjektu je všeobecne prítomný v celom (nie\nlen) civilnom procese. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade, keď súd vyššej inštancie zruší rozhodnutie\nsúdu nižšieho stupňa, nie je súd nižšej inštancie oprávnený podať voči zrušujúcemu rozhodnutiu opravný\nprostriedok.\n17/ Nevyhnutnosť zrušenia výzvy na úhradu trov exekútora tak vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy\nnárok na ich úhradu súdnemu exekútorovi vznikne výlučne a jedine v situácii, kedy k zastaveniu exekúcie\nskutočne dôjde. Ergo, ak k zastaveniu exekúcie nedôjde, resp. rozhodnutie (exekútora) o jej zastavení\nje súdom zrušené, nárok na úhradu takýchto trov (či paušálnych výdavkov) mu do tohto momentu\nneprináleží. Ak súd rozhodne o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie, musí nevyhnutne zrušiť\naj výzvu na úhradu trov exekútora. Zrušenie výzvy na úhradu trov exekútora tak predstavuje „len“\nsekundárny, nepriamy a logický právny následok rozhodnutia súdu o zrušení upovedomenia o zastavení\n\nexekúcie. In fine, súdny exekútor by bol oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v prípade\njeho rozhodnutia o vrátení výzvy na úhradu trov exekútora na prepracovanie v súlade s § 61n ods. 4\nExekučného poriadku, prípadne rozhodnutie súdu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší\nsúdny úradník však napadnutým uznesením nielenže nerozhodoval o nároku exekútora na trovy, ale ani\no ich samotnej výške. Na dôvažok súd uvádza, že napriek tomu, že súdny exekútor argumentujúc svojim\nprávom na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z dôvodu, že ním mali byť\ndotknuté jeho trovy, ani na jednom mieste sťažnosti bližšie neopísal, neodôvodnil alebo bližšie nenačrtol,\nv čom má byť napadnuté rozhodnutie čo do trov exekútora nesprávne.\n18/ V súvislosti s rozhodnutím tunajšieho súdu (aj keď ho súdny exekútor priamo v sťažnosti neuviedol,\nani nepredložil, z vlastnej činnosti súdu je známe, že ide o rozhodnutie sp. zn. 4Ek/2990/2021), ktorým\nsúd námietky oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietol, súd uvádza, že pri\nsvojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej\njudikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority\n(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno\npovažovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo\nsvojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci\nnie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho\nsúdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom, viazaný.\n19/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou\nosobou. Preto sudca sťažnosť podanú súdnym exekútorom ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako\nnedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.\n20/ Napriek tomu, že v prípade zamietnutia sťažnosti podanej neoprávnenou osobou, sa súd takou\nsťažnosťou vecne nezaoberá, súd obiter dictum uvedie prečo by neobstála ani samotná sťažnosť. Vyšší\nsúdny úradník správne uviedol, že závery, ktoré viedli súdneho exekútora pri konštatovaní o nemajetnosti\npovinného (aj tej relatívnej) musia nevyhnutne reflektovať stav spisu. Ak exekútorský spis neobsahuje\núkony, ktoré mali preukazovať spoľahlivé zistenie skutkového stavu o nemajetnosti povinného, potom\nsúdny exekútor nepreukázal, že také úkony vykonal a vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav\nveci. Za výkon exekúcie zodpovedá súdny exekútor a úlohou súdu v exekučnom konaní nie je suplovanie\nčinnosti súdneho exekútora tým, že by mal (podľa názoru súdneho exekútora v súlade s vyšetrovacím\nprincípom) nad rámec súdnym exekútorom predložených zistení, sám zisťovať skutkový stav týkajúci sa\nnemajetnosti povinného. Súdny exekútor sa mylne domnieva, že na zastavenie exekúcie stačí uplynutie\nrozhodnej doby a konštatovanie, že napriek jeho úkonom sa nepodarilo vymôcť sumu, ktorá by stačila na\núhradu jeho trov. Súd za správny nemôže považovať ani postup súdneho exekútora v prípade exekúcie\nvykonávanej prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 Exekučného poriadku. Z exekučných príkazov\nsúdneho exekútora jasne vyplýva, že nimi boli oprávnenému prikázané pohľadávky povinného, ktoré\nmá voči exekútorovi, ktorý tieto vymáha v inom exekučnom konaní. Súdny exekútor však nemôže byť\nosobou, voči ktorej má oprávnený pohľadávku, ale je osobou, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami\nz peňažnej pohľadávky, ktorú má povinný voči inej osobe (osobe z pôvodného hmotnoprávneho\nzáväzkového vzťahu). Taký nesprávny postup súdneho exekútora má dopad na možnosť správneho\nposúdenia uplynutia doby bezvýslednosti exekúcie, teda nemajetnosti ako takej.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}