{"guid": "45a871b0-564a-46ca-9ac1-1c0f19bd160d:1b1cb965-c457-4d90-967b-470bd8a19831", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2", "spisova_znacka": "18Ek/501/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/501/2024 z 20. 9. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 20. septembra 2024, sp. zn. 18Ek/501/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2", "identifikacne_cislo": "6124252540", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2024-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1b1cb965-c457-4d90-967b-470bd8a19831", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n18Ek/501/2024\n6124252540\n20. 09. 2024\nMgr. Terézia Lattová\nECLI:SK:OSBB:2024:6124252540.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: AT DUNAJ, spol. s r.o., so sídlom Šafárikova\n124, 048 01 Rožňava, IČO: 31 734 600, práv. zast.: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Súľovská 9,\n040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 52 662 624, proti povinnej: Gemermilk rs, s.r.o., so sídlom\nBélu Bartóka 41, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 31 592 848, práv. zast.: JUDr. Sabína Hodoňová,\nPhD., LL.M., advokátka so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, o vymoženie pohľadávky vo\nvýške 213957,56 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Žofia Žabková, so sídlom\nexekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom pod sp. zn. 420EX 186/24,\no návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .\nII. Oprávnenej voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13. 03. 2024 domáhala od\npovinnej vymoženia pohľadávky vo výške 213957,56 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu\n– Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/1954/2023 zo dňa 19. 12. 2023,\nktorý sa stal vykonateľným dňa 23. 01. 2024 (ďalej aj ako „exekučný titul“).\n2. Poverením zo dňa 21. 03. 2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Žofia\nŽabková, so sídlom exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 96501 Žiar n/Hronom, ktorý ju\nvedie pod sp. zn. 420EX 186/24.\n3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 29. 04. 2024 doručené podanie povinnej zo dňa 29. 04. 2024 označené\nako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom sa povinná najskôr vyjadrovala ku skutočnostiam\nprevodu obchodného podielu z pôvodného spoločníka a konateľa. K tejto skutočnosti sa povinná\nvyjadrovala veľmi obšírne, tvrdila, že nemala vedomosť o tom, že dané dlhy voči povinnej existujú,\na má ich plniť, z dôvodu, že im pôvodný spoločník zamlčal podstatné skutočnosti týkajúce sa stavu\nspoločnosti. Následne sa povinná vyjadrila tak, že plnila dlhy z čias ešte pred prevodom, k čomu\naj uviedla, že z nových dodávok očakávala vytvorenie zisku, ktorý chcela použiť na úhradu faktúr,\navšak tento zisk pripadol pôvodnému spoločníkovi, a to všetko v situácii, keď podľa daňového „due\ndiligence“ spoločnosti povinnej za obdobia roku 2022 a 1-6/2023, ktorý bol vypracovaný 20. októbra\n2023 obchodnou spoločnosťou Moore BDR s. r. o., si povinná ešte vyžiadala aj doplňujúci prehľad\nvyhotovený k 28. novembru 2023 a súčasne sa oboznámila so správou nezávislého audítora o overení\núčtovnej závierky za rok 2022 a z jeho odporúčaní z 08. mája 2017, 04. apríla 2019, 03. marca 2020\na z 02. apríla 2021 zistila, že pred prevodom obchodného podielu sa uskutočnilo množstvo situácií\ntýkajúcich sa hospodárenia s financiami a majetkom povinnej, ktorých zoznam uviedla vo svojom\nnávrhu na zastavenie exekúcie. Následne sa povinná vyjadrovala k tomu, že na celý jej majetok je\n\nzriadené záložné právo vo vzťahu k pôvodnému spoločníkovi. Dané skutočnosti argumentovala za\npomoci viacerých súdnych rozhodnutí, ktoré sa vzťahujú na záložné právo. Povinná ďalej uviedla, že\npráve z dôvodu zriadeného záložného práva nie je možné zriadiť exekučné záložné práva na jej majetok\nbez súhlasu záložného veriteľa, ako ani viesť exekúciu v prospech záložného veriteľa, ktorý je treťou\nosobou a ktorý na jej vedenie nedal súhlas. Povinná vo svojom návrhu ďalej zdôraznila skutočnosť, že\nzáložné právo na celý jej majetok svedčí ako v poradí druhému záložnému veriteľovi práve oprávnenej,\nktorá sa cestou Okresného súdu Banská Bystrica domohla vydania zabezpečovacieho opatrenia,\nktorým bolo zriadené záložné právo na celý majetok povinnej – nehnuteľných a hnuteľných vecí,\npohľadávok a zásob povinnej. Podľa povinnej, na strane jednej tak oprávnenej svedčí záložné právo\nna všetok majetok povinnej a na strane druhej sa domáha uhradenia totožnej pohľadávky, pre ktorú\nsa úspešne domohla vydania zabezpečovacieho opatrenia, aj v prebiehajúcom exekučnom konaní.\nPovinná ďalej uviedla, že takýto spôsob konania, ktorý zvolila oprávnená je šikanózny výkon práva,\nsúčasne s tým, že exekúcie na majetok povinnej vôbec nemožno viesť, lebo je to v rozpore so záložným\nprávom pôvodného spoločníka viaznucom na celom majetku povinnej, ktorá existenciu tejto pohľadávky\nnedokáže ovplyvniť, pretože nie je dlžníkom pôvodného spoločníka a vo vzťahu záložného práva\nvystupuje iba ako záložca a nie aj ako záložný dlžník. Povinná sa opäť vracia k tomu, že nie je\nmožné na majetok, na ktorý už je zriadené záložné právo, zriadiť exekučné záložné právo, pričom\ntvrdila, že prípadné zriadenie v poradí ďalšieho záložného práva (či už zmluvného alebo núteného)\nsa právneho postavenia doterajších záložných veriteľov žiadnym spôsobom nedotýka. Povinná ďalej\nuviedla, že pokiaľ ide o jednotlivé spôsoby vykonania exekúcie na vymoženie peňažného plnenia, teda\no spôsoby smerujúce k nútenému predaju majetku povinného alebo k dosiahnutiu výťažku zákonom\nstanoveným úkonom tretej osoby, treba konštatovať, že ustanovenia exekučného poriadku znemožňujú\nvykonanie exekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho alternatívneho splnenia predpokladu\npostavenia oprávneného ako záložného veriteľa (resp. jedného zo záložných veriteľov), alebo existencie\nsúhlasu záložného veriteľa (v prípade plurality záložných veriteľov za súhlasu všetkých osôb v tomto\npostavení) s vykonaním exekúcie zálohu. Právna úprava záložného práva tak zvýhodňuje záložného\nveriteľa oproti veriteľom, ktorí svoju pohľadávku záložným právom nezabezpečili, a spomedzi záložných\nveriteľov zvýhodňuje toho, ktorého záložné právo je v lepšom poradí rozhodujúcom na uspokojenie\nzabezpečenej pohľadávky. Povinná ďalej argumentovala tým, že exekučný poriadok uvádza taxatívny\nvýpočet spôsobov vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, medzi ktoré patrí s odkazom\nna prejednávanú vec prikázanie pohľadávky, predaj hnuteľných vecí a predaj nehnuteľností. Všetky\npohľadávky, hnuteľné a nehnuteľnosti povinnej sú zaťažené záložným právom v prospech pôvodného\nspoločníka a oprávnenej. V prospech pôvodného spoločníka je zaťažený aj samotný obchodný podiel\nspoločnosti povinnej. Z tohto dôvodu má povinná za to, že exekúciu nemožno vykonať ani jedným z do\núvahy prichádzajúcich spôsobov exekúcie. Povinná preto navrhuje, aby bolo exekučné konanie vedené\nna exekútorskom úrade JUDr. Žofie Žabkovej pod sp. zn. 420 EX 186/24 zastavené v zmysle § 61k ods.\n1 písm. d) Exekučného poriadku.\n4. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúciu dňa 17. 05. 2024 súdu na rozhodnutie\nspolu s vyjadrením oprávnenej.\n5. Oprávnená vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa\n10. 05. 2024 uviedla, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie zásadne nesúhlasí a to pre\nzjavnú nedôvodnosť, účelovosť a snahu o marenie priebehu a účelu vedenej exekúcie. Oprávnená\npoukazuje tiež na skutočnosť, že povinná zahlcuje súd rozsiahlym súborom listín, ktoré sú pre výkon\nexekúcie irelevantné a ich cieľom je nedôvodne oddialiť výkon exekúcie. Oprávnená vo svojom vyjadrení\nuviedla, že z podkladov predložených povinnou je zrejmé, že pôvodný spoločník povinnej, za súčinnosti\nnového spoločníka povinnej, za priamej súčinnosti povinnej, vopred fakticky financovali kúpu/predaj\n100% obchodného podielu v povinnej majetkom povinnej, pričom samotná povinná zjavne bezdôvodne\na bez primeraného protiplnenia umožnila zriadenie záložného práva na svoj majetok na zabezpečenie\núhrady kúpnej ceny zo strany nového spoločníka. To znamená, že povinná nedôvodne poskytla vlastný\nmajetok na zabezpečenie záväzku tretej osoby. Z uvedeného podľa povinnej vyplýva, že povinná\nnavrhuje zastavenie exekúcie z dôvodu zriadeného záložného práva, ktoré však samotná povinná zriadiť\ndovolila a vlastnými právnymi úkonmi umožnila. Podľa oprávnenej ide zo strany povinnej o účelový\nnávrh na zastavenie exekúcie v tom zmysle, aby v dlhšom časovom horizonte nebolo možné pristúpiť\nk samotnému nútenému výkonu exekučného titulu. Zároveň povinná konštatovala, že povinnou účelovo\ndeklarovaný záujem na ochranu jej právneho postavenia nemôže byť uprednostnený pred záujmom\noprávnenej na riadnom a čo najefektívnejšom vymožení jej právoplatne judikovanej pohľadávky.\n\nPoukazuje predovšetkým na to, že nie je možné poskytnúť právnu ochranu zjavnému zneužitiu\npráva zo strany povinnej. V súvislosti s týmto oprávnená uvádza Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky. Oprávnená sa taktiež bráni voči klamlivým tvrdeniam povinnej o koordinovanom postupe\noprávnenej spolu s predchádzajúcim spoločníkom povinnej – povinná argumentovala tým, že práve\nz predložených listinných dôkazov bolo preukázané spoločné konanie pôvodného spoločníka, nového\nspoločníka a samotnej povinnej pri predaji 100% obchodného podielu v povinnej, dôsledkom ktorého\nje ukracovanie oprávnenej. Zároveň oprávnená upozorňuje na skutočnosť, že podaným návrhom na\nzastavenie exekúcie sa povinná snaží vyhnúť svojej zákonnej povinnosti na predloženie zoznamu\nsvojho majetku, čím dochádza k priamemu a zjavnému mareniu exekúcie. Oprávnená dôrazne namieta\nskutočnosti uvedené v návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorých popisuje právne vzťahy medzi\npovinnou na jednej strane a osobami predchádzajúceho a súčasného spoločníka povinnej na druhej\nstrane, ako aj právne vzťahy medzi predchádzajúcim spoločníkom a novým spoločníkom navzájom,\npre nedôvodnosť a účelovosť, keďže nároky oprávnenej judikované právoplatným a vykonateľným\nexekučným titulom nie sú uvedenými právnymi vzťahmi tretích osôb nijako dotknuté, a tieto právne\nvzťahy sú pre prebiehajúcu exekúciu právne irelevantné. Zároveň oprávnená aj vyzdvihuje, že je\nprávne irelevantné, ktorý spoločník povinnej, či už súčasný alebo pôvodný danú situáciu zavinil.\nDe iure aj de facto všetky námietky vznesené povinnou sú vnútorným vzťahom medzi súčasným\na bývalým spoločníkom povinnej a povinnou samotnou. Predstavujú však samostatné záväzkové vzťahy\npôvodného spoločníka, nového spoločníka a povinnej z titulu prevodu obchodného podielu v povinnej,\nktorý v prebiehajúcom exekučnom konaní, ale nemá žiadnu právnu relevanciu. Exekúcia je vedená\nv neprospech povinnej a okolnosti tretích osôb sú preto pre jej ďalší priebeh zjavne irelevantné. Povinná\nsi podľa oprávnenej uplatňuje svoju obranu voči nesprávnej osobe a v nesprávnom konaní, pričom\npovinná podľa oprávnenej spoluzavinila tento vzniknutý právny stav. Zároveň uviedla, že dôvody na\nzastavenie exekúcie uvádzané povinnou sú zjavne nesprávne a vnútorne rozporné. V závere vyjadrenia\nk návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, oprávnená konštatuje, že z uvedeného je zrejmé, že\nargumentácia povinnej neobstojí pre zjavnú vnútornú rozpornosť, účelovosť a snahu o zneužitie práva.\nAk záložné právo predchádzajúceho spoločníka podľa tvrdenia povinnej zaniklo a ak povinná súčasne\ndisponuje peňažnými prostriedkami nezaťaženými právami tretích osôb spôsobilých na zaplatenie\nvymáhanej pohľadávky, potom je nad rámec dôvodov uvádzaných oprávnenou v predchádzajúcich\nbodoch tohto vyjadrenia zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný a smeruje k zásahu do\npráv a právom chránených záujmov oprávnenej na riadnom a včasnom výkone exekúcie. Na základe\nuvedeného oprávnená navrhuje, aby konajúci súd rozhodol tak, že sa návrh povinnej na zastavenie\nexekúcie zamieta.\n6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak\npriznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.\n7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného\ntitulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a\nrozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie\nexekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie\nje, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.\n\n10. V danej veci súd zistil, že oprávnená sa domáhala vykonania exekúcie na podklade exekučného\ntitulu – platobného rozkazu, ktorým súd uložil povinnej povinnosť zaplatiť istinu vo výške 213957,56\nEur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,5 % ročne zo sumy 213957,56 Eur od 04. 12. 2023 do\nzaplatenia a náhrady trov konania vo výške 6418,50 Eur a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného\nrozkazu alebo v tej istej lehote podať odpor. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť\ndňa 23. 01. 2024.\n11. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 15. 04.\n2024 a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala dňa 29. 04. 2024, t. j. v 15-dňovej zákonnej\nlehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinnej\nna zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávnenej a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh\npovinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.\n12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávnenej, ktorý jej bol priznaný vykonateľným\nrozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného\ntitulu vykonaná zásahom do práv povinnej. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených\nprocesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávnenej, ktorá jej bola priznaná vykonateľným\nrozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.\n13. Exekučný súd v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť\nzačatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia\nexekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno\nohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá ho\npodala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide\no najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex\nante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať\ndôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný\nskúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie\nexekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa\n§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom\nzistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na\nvykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie\nexekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa\n§ 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu\nzastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.\n14. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie\nktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého\nexekúcia začala, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu.\nZ tohto dôvodu v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučný súd\nsprávne vydal poverenie na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi.\n15. Súd uvádza, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadny dôvod,\npre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu\nprávoplatný a vykonateľný. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len také skutočnosti\nprocesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu.\nAk by nastali pred vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia\nsa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre\nexekúciu. Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom\nbol exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Ak povinná namieta, že o dlhoch,\nktoré mala voči oprávnenej ani nevedela a to nie vlastným zavinením, ale z dôvodu, že jej tieto informácie\nneposkytol pôvodný spoločník, mala tieto skutočnosti namietať v rámci pôvodného konania, v ktorom bol\ndaný exekučný titul vydaný. Na základe predložených listín súd konštatuje, že k prevodu obchodného\npodielu došlo ešte v čase pred vydaním exekučného titulu, t. j. 19. 05. 2023, pričom exekučný titul bol\nvydaný 19. 12. 2023 – v tomto momente už teda o existencii dlhov povinná musela mať vedomosť.\nKeďže exekučným titulom je platobný rozkaz, opravným prostriedkom voči takémuto rozhodnutiu je\nodpor. O možnosti podať odpor bola povinná riadne poučená (v poučení daného rozhodnutia) a súčasne\n\nmožnosť podať odpor, pokiaľ s rozhodnutím nesúhlasí, je spomenutá aj v samotnom výroku v bode\nI. platobného rozkazu: „Žalovaný je povinný do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu\nzaplatiť žalobcovi istina 213 957,56 Eur úrok z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 213 957,56 Eur od\n4.12.2023 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor.“ Na základe predložených dokumentov súd\nkonštatuje, že povinná možnosť podať opravný prostriedok a tým brániť svoje práva, nevyužila.\n16. Povinná namietala existenciu záložného práva vo vzťahu k oprávnenej a pôvodnému spoločníkovi.\nČo sa týka tejto námietky, povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že by voči nej\nani nemala byť vedená exekúcia, pretože ustanovenia Exekučného poriadku znemožňujú vykonanie\nexekúcie na uvedený majetok bez predchádzajúceho splnenia predpokladu postavenia oprávneného\nako záložného veriteľa alebo existencie súhlasu záložného veriteľa s vykonaním exekúcie zálohu.\nPokiaľ povinná tvrdila, že záložné právo je zriadené na celý jej majetok, mala túto skutočnosť podložiť\nrelevantným dôkazom, a teda súpisom jej majetku, kde by bol presne definovaný majetok povinnej a na\nktorý majetok je zriadené záložné právo. V elektronickom súdnom spise súd neeviduje žiadny takýto\nalebo obdobný dokument, teda nemôže relevantne posúdiť, či daná exekúcia je skutočne vedená voči\nmajetku, voči ktorému je zriadené záložné právo. Zároveň súd dáva do pozornosti aj možnosť vylúčenia\nveci z exekúcie, ale v takomto prípade môže túto skutočnosť namietať len osoba, ktorá preukáže, že\nmá vlastnícke alebo iné právo k danej veci, o čom hovorí § 44 ods. 1 Exekučného poriadku: „Právo k\nveci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí\na preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu.“ Rovnako aj\nv prípade vylúčenia veci by teda argumentácia zo strany povinnej, ako dôvod na zastavenie exekúcie,\nneobstála.\n17. Exekúcia je nútený výkon exekučného titulu. Základnou úlohou súdneho exekútora je zistiť a\nzablokovať majetok povinného v potrebnom rozsahu, a ak budú splnené predpoklady (márne uplynutie\nlehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom alebo doručenie uznesenia\nexekučného súdu o zamietnutí takéhoto návrhu) vykonať exekúciu. Ak tomu žiadna skutková alebo\nprávna okolnosť nebráni, je exekútor povinný vykonať exekúciu ihneď, ako to bude možné. Treba\nzdôrazniť, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do\nvýkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom\nvymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinného, vhodnosť a primeranosť jednotlivých\nspôsobov posudzuje sám súdny exekútor, pričom exekučný súd do tejto právomoci súdneho exekútora\nzasahuje len výnimočne. Rozhodne však nesprávny procesný postup súdneho exekútora nepredstavuje\ndôvod pre zastavenie exekúcie.\n18. Súd uvádza, že vo všeobecnosti platí skutočnosť, že ak povinný uhradí pohľadávku, ktorá je\npredmetom exekúcie, môže to byť dôvodom na zastavenie exekúcie súdom, avšak len v prípade ak k\núhrade došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia\nexekučného konania. Ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania teda po\npodaní návrhu na vykonanie exekúcie, nejde o dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods.\n1 písm. a) Exekučného poriadku.\n19. Súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú\nnámietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho\nrozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na\nzastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.\n20. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dokumentov, ktoré boli pripojené k spisu ako prílohy a dospel\nk právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených tvrdení, nie\nje dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie\nexekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie\npodľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)\n21. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov\nexekučného konania a trovy štátu.\n\n22. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa\npomeru jej úspechu vo veci.\n26. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako\nkritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada\nzodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému\núčastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil\nv súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnená bola v tomto konaní\núspešná, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej jej tak vznikol\nnárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na\nzastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnená\nnárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnila a ani\njej žiadne preukázateľne vynaložené trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že oprávnenej voči povinnej\nnárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta\nrozhodnutia)\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "04bff59a-0cd9-4d51-8335-b2106f5836b4:cbee5256-531a-4b6e-b364-645eac7ded32", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124303405.7", "spisova_znacka": "1K/11/2024", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1K/11/2024 z 31. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-07-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124303405.7"}]}