{"guid": "35d49a22-c810-40af-b25a-c90b032691cc:e6da79e6-ff05-4503-9cbf-b72c60ad4dd7", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2", "spisova_znacka": "54Ek/555/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 54Ek/555/2024 z 17. 6. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 17. júna 2024, sp. zn. 54Ek/555/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2", "identifikacne_cislo": "6124257366", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2024-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6da79e6-ff05-4503-9cbf-b72c60ad4dd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n54Ek/555/2024\n6124257366\n17. 06. 2024\nMgr. Andrej Brenkus\nECLI:SK:OSBB:2024:6124257366.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci A.: X/ B. C. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: D.\nXXX/XX, XXX XX E.; 2/ B. D. D., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: F. XXX/XX, XXX XX E.; zast.:\nJUDr. Vincent Lechman, IČO: 42242665, Štefánikova 40, 040 01 Košice; proti povinnej: G. D. H., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX I., zast.: Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36866563, Rázusova\n13, 040 01 Košice; o vymoženie istiny vo výške 3.551,95 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho\nexekútora JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová\nVes, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku\n\nz a m i e t a.\n\nII. Oprávnení m a j ú voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 150,97 Eur,\nktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnení sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa\n19.03.2024 domáhali od povinnej vymoženia istiny 3.551,95 eur s príslušenstvom, a to na základe\nexekučného titulu – Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného dňa 15.01.2024\npod sp. zn. 18Up/17/2024, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.02.2024 (ďalej len\n„exekučný titul“).\n2. Súd na základe predmetného Návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 28.03.2024 Poverenie na\nvykonanie exekúcie sp. zn. 54Ek/555/2024 (ďalej len „Poverenie na vykonanie exekúcie“) súdnemu\nexekútorovi – JUDr. Barbora Hovanová, so sídlom exekútorského úradu Gorkého 8, 052 01 Spišská\nNová Ves, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 289EX 200/24.\n3. Dňa 03.06.2024 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Banská Bystrica podanie, v ktorom zaslal\nsúdu návrhu povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami a vyjadrenie oprávnených.\n4. V Návrhu na zastavenie exekúcie povinná žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že: cit.: „Dňa\n31.01.2024 bol Exekučný titul doručený Povinnej v dôsledku fikcie doručenia, t. j. uplynutia úložnej\nlehoty rozhodnutia. Povinná o doručení Exekučného titulu do elektronickej schránky nemala vedomosť z\ndôvodu nevedomosti o aktivácií elektronickej schránky a doručovaní do nej. Dňa 08.04.2024 Povinná pri\nvýbere peňažných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty zistila, že jej bankový účet je blokovaný\nz dôvodu prebiehajúcej exekúcie. Povinná o existencii žiadneho exekučného konania voči nej ako\npovinnej toho času nemala vedomosť. Dňa 12.04.2024 Povinná po vybavení prístupu do elektronickej\nschránky na príslušnom Okresnom riaditeľstve policajného zboru vstúpila do elektronickej schránky,\nkde si stiahla obsah doručenej elektronickej pošty vo veci Súdneho konania, t. j. Exekučný titul vrátane\npríloh. Deň 12.04.2024 je preto prvým dňom, kedy sa Povinná dozvedela o obsahu Exekučného titulu\nvrátane príloh spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní. Dňa 23.04.2024 Povinná\n\npodala na Okresný súd Banská Bystrica návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu\na odpor voči Exekučnému titulu zo dňa 23.04.2024. Povinná ako dôvod na zastavenie exekúcie\nuvádza, že existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti Exekučného titulu a v tejto súvislosti\nodkazuje na opis skutkového stavu uvedeného v bode 3. až 10. tohto podania. Najmä poukazuje\nna to, že vo veci Exekučného titulu bol v Súdnom konaní podľa § 122 zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku podaný Návrh a Odpor, t. j. návrh na odpustenie zmeškania lehoty na\npodanie odporu voči platobnému rozkazu vrátane odporu ako riadneho opravného prostriedku proti\nExekučnému titulu. V Návrhu a Odpore Povinná navrhuje odpustenie zmeškania lehoty na podanie\nodporu a zrušenie právoplatného a vykonateľného Exekučného titulu. Povinná dodáva, že vzhľadom na\nkomplexné odôvodnenie Návrhu a Odporu je možno legitímne očakávať, že v najbližšej dobe dôjde k\nzrušeniu Exekučného titulu, čím dôjde k zániku podkladu na vedenie Exekučného konania. Z dôvodu\nprehľadnosti si Povinná dovoľuje v krátkosti priblížiť skutkové okolnosti prípadu, ktoré samotné sú\nspôsobilé odôvodniť zastavenie exekučného konania v tejto veci. V prípade, že Okresný súd Banská\nBystrica nerozhodne o zastavení exekúcie, Povinná podáva a odôvodňuje tento návrh na odklad\nexekúcie dôvodom podľa § 61h písm. d) Exekučného poriadku, a to, že: „povinný, ktorý je fyzickou\nosobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom\npostavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť\nnepriaznivé následky.“ Povinná má za to a vyhlasuje, že sa bez svojej viny ocitla prechodne v takom\npostavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu zvlášť nepriaznivé následky.“\n5. Vo vyjadrení oprávnených oprávnení oznamujú, že s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie\nnesúhlasia a žiadajú, aby sa v exekúcii pokračovalo. Oprávnení uvádzajú, že: cit.: „Povinná tvrdí, že\n„deň 12.04.2024 je preto prvým dňom, kedy sa Povinná dozvedela o obsahu Exekučného titulu vrátane\npríloh spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu v konaní.“ Povinná však mohla a mala vedieť\no možných následkoch, keďže dostala predžalobnú výzvu Oprávnených, ako potvrdzuje jej právny\nzástupca v bode 37. návrhu, a následne ešte predžalobnú výzvu právneho zástupcu Oprávnených zo\ndňa 21. 12. 2023. Povinná sa snaží vyvolať dojem, že o celej záležitosti nemala vedomosť. V podanom\nnávrhu na zastavenie exekúcie však sám jej právny zástupca v bode 37. priznáva, že: „Oprávnení\npritom v predžalobnej výzve zo dňa 31.10.2023 sami požadovali od Povinnej z titulu ušlého nájomného\nlen sumu vo výške 2.400,- EUR.“ Čiže Povinná obdržala 2 predžalobné výzvy, a teda musela vedieť,\nže Oprávnení podajú na súd žalobu. Uvádzané skutočnosti preukazujú len to, že Povinná si svoju\nschránku nekontrolovala a nečítala si z nej správy, ale to nedokazuje to, že ju nemala aktivovanú bez\njej vedomia, a že akým spôsobom došlo k aktivácii jej dátovej schránky. Aktivovať schránku si mohla\niba ona, resp. pracovník Ministerstva vnútra, ktorý jej elektronický občiansky preukaz vydával, a to len\ns jej súhlasom. V prípade, že je pravda to, čo tvrdí jej právny zástupca, tak to nie je dôvod na to,\naby bola zastavená exekúcia, ale aby podali trestné oznámenie na Ministerstvo vnútra za neoprávnené\naktivovanie jej elektronickej schránky. Ako jediný dôkaz môže byť potvrdenie Ministerstva vnútra, kto\naktivoval jej elektronickú schránku. Oprávnení sú presvedčení, že Povinná z princípu dobrovoľne svoje\ndlhy platiť nechce a bude skúšať všetko, aby sa ich zbavila, čo potvrdzuje aj teraz. Preto aj v minulosti\nmala exekúcie a skončilo to až dražbou. Záverom možno len uviesť, že dôvody uvádzané Povinnou\nsú riadne nepreukázané, sú len všeobecnými tvrdeniami, pričom nie sú aktuálne a ani v čase vydania\nexekučného titulu naplnené zákonné podmienky podľa § 10 Občianskeho zákonníka, a teda spôsobilosť\nPovinnej na právne úkony, a teda následne aj spôsobilosť niesť zodpovednosť podľa § 422 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Povinná nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorý by ju zodpovednosti za jej\nkonanie, resp. opomenutie akokoľvek zbavoval. Tvrdenie, že Povinná nevedela o aktivácii elektronickej\nschránky je len tendenčným a účelovým tvrdením, čo je spochybnené následne samotným poverením\nadvokátskej kancelárie na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Z\nuvedeného je zrejmé, že Povinná si je riadne vedomá svojho konania, resp. opomenutia, a teda nie sú na\njej strane dané ospravedlniteľné dôvody, na ktoré by bolo možné relevantne prihliadnuť. Oprávnení preto\nnaďalej trvajú na výkone exekúcie a navrhujú, aby návrh Povinnej na zastavenie exekúcie, alternatívne\nna odklad exekúcie sp. zn. 289EX 200/24, 54Ek/555/20204 bol zamietnutý, a priznal oprávneným náhrad\ntrov exekučného konania v plnom rozsahu (aktuálne v sume 150,97 EUR (vyjadrenie oprávneného v\n1. rade: 65,57 EUR + režijný paušál 13,73 EUR, vyjadrenie oprávnenej v 2. rade 32,78 EUR + režijný\npaušál 13,73 EUR + 20 % DPH 25,16 EUR).“\n6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný\nvčas.\n\n7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb)exekučný titul bol zrušený,\nc)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu\nneprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),\nd)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.\nAk povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa\nk návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor\nvydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich\npracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie\nexekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.\n10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný\núčinok, rozhoduje súd prednostne.\n11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je\npotrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.\n12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví\na rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na\nzastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie\nexekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.\n13. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak\npriznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.\n14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na\nvykonanie exekúcie doručený súdu.\n15. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, exekútor vydá\nupovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich\nrokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo\npríjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.\n16. Podľa § 61g ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené\nsplniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach.\n17. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný\nvykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená\nrealizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a\npredpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu\nbola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a dobrovoľne sa nesplnila.\n18. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie\nexekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali\n\naž po vzniku exekučného titulu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má\nsmerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na\nzastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by\nexistovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich\nrelevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Pre pochopenie\núčelu exekučného konania je potrebné uviesť, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie),\nv ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo\nprávom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu\nnúteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou\nsplnené dobrovoľne. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené\nuskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor\nna rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v základnom konaní.\n19. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia\nexekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného\nkonania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení\nuvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie\nexekúcie podal. Súd môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného\nnároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí\nsúd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na\nzastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný\nmôže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku\nexekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti,\nktoré jeho vymáhateľnosti bránia.\n20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť\nvykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými\nprostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť\nrozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne\nnový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný\nmedzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú,\nčo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna\nprávoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať\npo hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska\nzápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.\n21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov\nverejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o\ne-Governmente“), elektronické schránky sa zriaďujú orgánu verejnej moci, právnickej osobe, fyzickej\nosobe, podnikateľovi, subjektu medzinárodného práva, organizačnej zložke alebo organizácii podľa §\n12 ods. 6 a tým, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.\n22. Podľa § 29 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronické podanie a elektronický úradný dokument\nsa doručuje elektronicky, pričom miestom na elektronické doručovanie je elektronická schránka, ktorá\nje aktivovaná. Elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu\nsa vykoná spôsobom podľa tohto zákona, ak osobitné predpisy pri spôsobe doručovania elektronickými\nprostriedkami neustanovujú inak; ustanovenie prvej vety tým nie je dotknuté.\n23. Podľa § 32 ods. 1 zákona o e-Governmente, uložením elektronickej úradnej správy sa rozumie\nokamih, odkedy je elektronická úradná správa objektívne dostupná prijímateľovi v elektronickej schránke\nadresáta.\n24. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas\nktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo\ndňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú\nlehotu.\n\n25. Podľa § 32 ods. 3 zákona o e-Governmente, ak si adresát zvolil možnosť zasielania notifikácií,\nbezodkladne po uložení elektronickej úradnej správy je mu zaslaná notifikácia o uložení elektronickej\núradnej správy, ktorá obsahuje meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov odosielateľa a\nadresáta a deň uplynutia úložnej lehoty.\n26. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane\nvšetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej\nmoci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej\ndoručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj\nvtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.\n27. Súd preskúmaním návrhu povinnej na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v\nzákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto\npodaný návrh má odkladný účinok. Po oboznámení sa s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie a\njeho príloh a vyjadrením oprávnených k tomuto návrhu, súd konštatuje jeho nedôvodnosť. Povinná v\nnávrhu na zastavenie exekúcie nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by viedli k zastaveniu exekúcie\nv zmysle § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku.\n28. Jedným z dôvodov podania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že\nexekučný titul jej bol doručovaný elektronicky a nemala o tom vedomosť z dôvodu nevedomosti\no aktivácii elektronickej schránky a doručovaní do nej. Exekučný súd preto nahliadol do súdneho spisu\n18Up/17/2024 v ktorom bol vydaný exekučný titul a z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise mal\nsúd za preukázané, že exekučný titul bol povinnej doručený dňa 31.01.2024 a bol doručovaný v súlade\nso zákonom o e-Govrmente do jej aktivovanej elektronickej schránky. Zo súdneho spisu 18Up/17/2024\nje preukázané, že povinná mala v čase doručovania exekučného titulu aktívnu elektronickú schránku.\n29. Súd uvádza, že s účinnosťou od 01.11.2017 platí novela zákona o e-Govrmente (tento zákon\nupravuje doručovanie úradných správ do elektronických schránok), pričom táto novela zaviedla, že\nelektronická úradná správa, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk,\npovažuje sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Govrmente za doručenú dňom, hodinou,\nminútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty\npodľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Vyššie\nuvedené znamená, že ak má žalovaný aktivovanú elektronickú schránku a žalobca voči nemu podá\nnávrh na vydanie platobného rozkazu, pričom súd na základe návrhu tento platobný rozkaz vydá, súd\ndoručí platobný rozkaz do aktivovanej elektronickej schránky žalovaného s tým že, ak v 15 dňovej\núložnej lehote žalovaný nepotvrdí doručenie elektronickej úradnej správy, platobný rozkaz sa bude\npovažovať za doručený aj v tom prípade, ak sa o správe žalovaný nedozvedel (napr. preto, lebo si\nobsah elektronickej schránky v danom čase nekontroloval). Ak sa teda platobný rozkaz považuje za\ndoručený, plynie žalovanému 15 dňová lehota na podanie odporu, pričom ak v tejto lehote žalovaný\nnepodá vecne odôvodnený odpor, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť, na základe čoho žalobca\nbude môcť podať návrh na začatie exekúcie. Na podklade elektronickej doručenky k exekučnému\ntitulu súd považoval za zistené, že povinná mala v čase doručovania exekučného titulu aktivovanú\nelektronickú schránku, v opačnom prípade by jej správa obsahujúca exekučný titul nemohla byť\ndoručená a Okresnému súdu Banská Bystrica, ktorý vydal a doručoval exekučný titul by o tom\nprišlo oznámenie. Z výsledkov doručovania tohto dokumentu však žiadnym spôsobom nevyplýva, že\nby povinná nemala elektronickú schránku aktivovanú a ani povinná túto skutočnosť súdu žiadnym\nspôsobom nepreukázala, pričom práve na jej pleciach spočíva okrem bremena tvrdenia skutočností\nodôvodňujúcich zastavenie exekúcie aj povinnosť tvrdené skutočnosti preukázať.\n30. Nakoľko povinná mala v čase doručovania exekučného titulu prvostupňovým súdom aktivovanú\nelektronickú schránku na doručovanie úradných správ, prvostupňový súd pri jeho doručovaní povinnému\npostupoval v súlade so zákonom o e-Governmente. Súd konštatuje, že povinnou uvedený dôvod\nna základe ktorého navrhuje zastaviť exekúciu v celom rozsahu, nezakladá ani jeden z dôvodov na\njej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie\npovažuje za nedôvodný. Exekučný titul bol povinnej účinne doručený v súlade so zákonom. Údaje\nna doručenke k exekučnému titulu, ktorá je v zmysle § 111 ods. 1 CSP verejnou listinou, exekučný\nsúd považuje za pravdivé, keďže v konaní nebol preukázaný opak, keď sa súd nestotožnil s právnym\nnázorom povinnej, že platobný rozkaz jej nebol účinne doručený a ani žiadne iné skutkové zistenia\n\ndôkaz o opaku pri údajoch vyznačených na elektronickej doručenke nepriniesli. Súd vzhľadom na zistené\nskutočnosti nemal pochybnosti o tom, že v čase doručovania exekučného titulu mala povinná aktivovanú\nelektronickú schránku. Preto ak do jej aktivovanej elektronickej schránky bola doručená elektronická\núradná správa určená do vlastných rúk, bolo možné uplatniť fikciu doručenia podľa § 32 ods. 5 písm.\nb) Zákona o e-Governmente. Fikcia doručenia je v danom prípade obdobou odopretia písomnosti\nurčenej do vlastných rúk adresátom pri doručovaní súdnych písomností cestou poštového doručovateľa\na je zosúladením týchto dvoch typov doručovania. Opačný výklad by mohol viesť k obštrukciám pri\ndoručovaní týchto typov zásielok, kedy by stačilo majiteľom týchto schránok sa na svoj účet neprihlásiť\ns odôvodnením, že o existencii tejto schránky nemali vedomosť, a zmariť tak tento spôsob doručovania\nzásielok.\n31. Ďalším dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinnou je, že podala návrh na\nodpustenie zmeškania lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu vrátane odporu ako riadneho\nopravného prostriedku proti Exekučnému titulu. Súd k predmetnému uvádza, že samotné podanie\nodporu proti exekučnému titulu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie\nexekúcie. Samotné podanie odporu nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré\nbolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže\nbyť bez ďalšieho podanie odporu proti exekučnému titulu ktorý je právoplatný a vykonateľný, a\nani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v\npodobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť\nzakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na\npodklade konkrétneho exekučného titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný exekučný\ntitul, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu.\nOpačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne\nuspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť,\nže zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného,\npretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo\npokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu\npovolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak\nje súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát\nsi ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu.\nInštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného\noprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. §\n48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto\nje oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu\nexekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinný svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnil,\noprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd\npri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorého je zaistiť\nochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade\nzrušenia exekučného titulu súdom môže povinná opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie.\n32. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia povinnej o skutočnostiach, ktoré nastali ešte pred vydaním\nexekučného titulu, že spochybňuje existenciu pohľadávky aj z jej materiálneho hľadiska, keďže\nnárok Oprávnených priznaných Exekučným titulom v čase vydania Exekučného titulu neexistoval v\npožadovanej výške, a že nárok uplatnený oprávnenými a priznaný exekučným titulom je v nesprávnej\nvýške, súd uvádza, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých\ndošlo k vydaniu exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný\nsúd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú\nsprávnosť rozhodnutia, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý\ndaný exekučný titul vydal. V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať\nalebo posudzovať dôvody, pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí\nz neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do\nexekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú\npre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp.\nzn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“\nvykonávaného rozhodnutia. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza súd z právoplatného a\nvykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom) konaní súd\n\nprávo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza tak súd\nv základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučnému súdu v exekučnom konaní ani v rámci\nrozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie neprináleží posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré\nmu je ako exekučný titul predložené, ani procesný postup súdu v základom konaní a je vykonateľným\nrozhodnutím vo veci samej (exekučným titulom) viazaný.\n33. Ďalej sa súd zaoberal žiadosťou povinnej o odklad exekúcie. Súd v tomto bode uvádza, že o odklade\nexekúcie rozhoduje súdny exekútor v zmysle §61h Exekučného poriadku. To znamená, že uvedené\nnespadá do kompetencie exekučného súdu.\n34. Súd je v zmysle vyššie uvedených skutočností toho názoru, že povinná vo svojom návrhu na\nzastavenie exekúcie nepreukázala také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik\nvymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.\nNa základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci\nmohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k\nExekučného poriadku, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného\nporiadku zamietol. (I. výrok)\n35. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n36. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v\nexekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.\n37. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n38. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n39. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,\nodmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený\nnárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;\na ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho\nzastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie\nexekúcie.\n40. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý\nz týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu\nzastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,\nodvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.\n41. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,\nZákladná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo\nviacerých osôb; zníženie sa uplatní pri zastupovaní druhej a ďalšej osoby.\n42. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia\n§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených\n\ntrov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie\nexekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v\nexekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda\nv zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým\noprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej\nzásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)\nkonania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností\ndanej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.\n43. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným\npostojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného\nnároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť\ns nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom\nna právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia\nsa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou\nich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv\núčastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech\nv súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých\núčelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi\n– povinnému, ktorý úspech nemal.\n44. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov\nexekučného konania vo výške 150,97 EUR. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania\nv súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 150,97 Eur počítané z istiny vo výške\n3.551,95 eur, pozostávajúce z vyjadrenia oprávneného v 1. rade: 65,57 EUR + režijný paušál 13,73\nEUR, vyjadrenie oprávnenej v 2. rade 32,78 EUR + režijný paušál 13,73 EUR + 20 % DPH 25,16 EUR.\n45. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré mu\nvznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na náhradu\ntrov konania vo výške 84,28 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie\nexekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}], "citovane_v": []}