{"guid": "8aaf42b6-7b4a-496f-835f-d5c9c327fc71:155540d4-d230-43a4-9bf9-83744a06416d", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2", "spisova_znacka": "52Ek/814/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 z 1. 7. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 1. júla 2024, sp. zn. 52Ek/814/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2", "identifikacne_cislo": "6124281192", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202", "nazov": "§ 202 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "nazov": "§ 249 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-249", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-249"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-249", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/155540d4-d230-43a4-9bf9-83744a06416d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n52Ek/814/2024\n6124281192\n01. 07. 2024\nJUDr. Katarína Šablová\nECLI:SK:OSBB:2024:6124281192.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom\nPribinova 25, 811 09 Bratislava – Staré Mesto, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína\nHegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,\nproti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, XXX XX B., o vymoženie pohľadávky\nvo výške 57,55 eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024, takto\nrozhodol:\nI. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo\ndňa 10.06.2024 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1.\nOprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným v zmysle zákona č. 233/2019 Z.z.\no ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, doručeným súdu\ndňa 03.04.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 57,55 eur s príslušenstvom\nna základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02172/09 zo dňa 26.05.2009,\nprávoplatný dňa 08.06.2009 a vykonatľný dňa 11.06.2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04\nBratislava, IČO 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n2. Uznesením sp zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie\nv celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie\nsúd odôvodnil tým, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná\nzásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými\npredpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím\nsúdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil.\nZákladnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť.\nVykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným\nspôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola\ndobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako\naj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky\nvykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje\nneprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom\nkonaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu,\nako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania\nnávrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného\nporiadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade,\nkeď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie\npodľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.\n\n3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval za\nnesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného\nv spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo zmluvy o úvere,\nktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 26.08.2008. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom,\npriezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení\nsa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva je zmluvou\nspotrebiteľskou. Pri posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské\nzmluvy súd vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2008, v zmysle\nktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ\nso spotrebiteľom. V danom prípade bolo nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou\nformulárovou, pripravenou na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník\ntak nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok úveru, nemôže vyjednávať,\njedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že\nprávny vzťah založený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval\nna danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k\nposudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v\nzmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup\nnemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúciev zmysle § 9 ods.\n1 tohto zákona.\n4. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku či\nsú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.\nj. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať\nspotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý\nv čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,\nako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa\nosobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie\nje splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie\nzamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má\nvykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd\nmá zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných\npredpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej\nzmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou\nna jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská\nrozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.\nIba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského\nsúdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za\nnásledok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol\nspor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri\nriešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný\nspor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci\nstáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\nTakúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej\núpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné\nodvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach\na povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.\n5. Ďalej vyšší súdny úradník uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011\nzo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd\nakceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,\nakceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu\n„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom\n\nkonaní, nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil\nmožnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je\nirelevantná.“\n6. Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci\nsúdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať\nna ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011\nz 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného\naj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd\nnemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak\nnedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.\n7. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská\nzmluva, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňala podmienky\npodľa osobitných predpisov. Rozhodcovská doložka\nv prejednávanej veci je obsiahnutá\nv bode 17 VOP (v exekučnom titule uvedené v bode 17 VOP) v nasledovnom znení: ,,Všetky spory,\nktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)\npred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom:\nTrnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného\nsúdu Bratislava 1, oddiel Sa, vložka č. 3530B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná\nstrana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných\npredpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov\nrozhodcovského súdu b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá\nžalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek\nzo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane\nsporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za\nrozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,\nak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto\nrozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc\nrozhodcovského súdu.“\n8. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 26.08.2008 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o\núvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi\núčinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa\nzákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 30.06.2009. V zmysle citovaných\nustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu\nrozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy, pričom písomná\nforma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými\nstranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných\ntelekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie\nosôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy\nrozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka\npísomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn.\n2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011). Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi\nzmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v\nurčenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže\nmať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská\nzmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí\nbyť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti\nvoľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj\nuznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).\n9. Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd konštatoval, že v danom prípade nebola\nrozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný\n\nsúd mal za to, že písomná forma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva,\nresp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených\nVOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými\nstranami podpísaný nebol. V prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia\nzmluvné strany vyjadriť súhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli\nstranám uzatvárajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných\ndôkazov však nevyplývalo, či práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere,\nnakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň\noprávnený nepreukázal, že s obsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou\nneprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené\nvyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, uvedené\npodľa názoru exekučného súdu nebolo dostatočné na preukázanie toho, že povinný mal skutočnú\nvedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak exekučný súd považoval postup\noprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho, aby\nv zmluve o\núvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť\nobchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa\nznalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd\ndospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.\n10. Napokon pozornosti exekučnému súdu neuniklo ani to, že v danej veci by rozhodcovská doložka\nneobstála ani z pohľadu právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských\nzmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné súd považoval to,\nže rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok.\nSpotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie\ns ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť\nsa všetkým zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.\nV tomto smere exekučný súd dal oprávnenému do pozornosti rozsiahlu európsku judikatúru ako\ni judikatúru najvyšších súdnych autorít v oblasti ochrany spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr.\nuznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 (R 46/2012), uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo\n410/2012 zo dňa 30.01.2013, uznesenie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie\nústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, uznesenie ústavného súdu SR sp. zn.\nIII. US 60/2020 zo dňa 30.03.2021). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6 Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola\nzaložená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce\nz príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“\nPodľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012:\n„Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,\nak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),\nna ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá\nneplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti\nrozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)\nrozhodcovského rozsudku.“\n11. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok právomoci\nrozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,\nčo spôsobilo, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho\npovažovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.\nNulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Exekučný súd preto návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská\nzmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.\n12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote\nsťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený\nv postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 26.08.2008 zmluvu o úvere č. 4211249,\nna základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 165,97 eur. Zmluva bola\n\nuzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka\nmá zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je\nmožná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie\nje vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie\nprávnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere podľa Obchodného\nzákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu dohodnúť na\nzáklade akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. K danému prípadu došlo\nv predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli\nna tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa uzatvorila\nv zmysle\n§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný\nzmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa\nspravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť,\nkeďže ide o kogentné ustanovenie a) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho časté (§ 476), zmluvy\no úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke\ndopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§\n682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ §\n708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).\n13. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.\nnevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany\nsvojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto\npohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a\nbez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité\nteda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi\nuskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže\nstať\nv budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou\nsú všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strane zmluvy o úvere\nsa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú\nneoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne\npotvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)\na vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú\nskutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou\nsúčasťou zmluvy\no úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho\nprevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.\nVzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje\nsvoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho,\naby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením\nzmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi\na na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka\nbola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva\nalternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred\nvšeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa\nmá možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská\ndoložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa\npred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom\nsúde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina, P.:\nRozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný\nmá teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému\núčastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na\nich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení svojho sporu\nna prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu, v zásade platí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu.\nPodľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v\nňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie\núčastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie\nrozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,\n\npodanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa\ndôkazom druhej strany.\n\nk predloženým\n\n14. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry\na odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky\nv\nspotrebiteľských sporoch bola priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp.\nzn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo\nveci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje\npovinnosť národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z\ntoho ďalšie dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe\nodmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom\nKrajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na\nwww.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009\nbolo popri pripustení rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskom spore uvedené, že\nrozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý\npodpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v\nžiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť\nrozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo\ndňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca\n2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie\nrozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v\nspotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený odkazuje na: A., F. - G., B.: Rozhodcovské konanie\nako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue,\n2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie.\nJurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl.. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že\npredmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v\nčase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.\nNa základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu\nv právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani\nod neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu.\n15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou\nbola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom\nrozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté\nuznesenie zrušil.\n16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný\nporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,\nkoncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n17. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny\núradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o\nrozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho\núradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.\n18. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,\nktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n\n21. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa\ntohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).\n23. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa\nexekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a\nrozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.\n24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 30.06.2009\nrozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je\nrozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.\n25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami\nsúd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je\ndôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav\nveci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho\nsúdneho úradníka vo výrokovej časti a v časti skutkových zistení a na zdôraznenie správnosti sťažnosťou\nnapadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie\nexekúcie vyhovieť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvodenej od neplatnej\nrozhodcovskej doložky.\n26. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie\npodaný v zmysle § 9 ZoUNEK. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“\nexekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu\nna začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,\npričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou\nposudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).\nExekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či\nmožno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie\nsúdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu\nstarej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,\nsamotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie\nautomaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je\nvyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,\nktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce\nk zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).\n27. Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného\nkonania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či\nsú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj\nrelevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať\nrozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine\nexekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa\n26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie\nexekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia\nmôže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak\nbude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí\nbyť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2019 a sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011). Jednou\nz podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný\ntitul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011,\nč. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS\n\n125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo\ndňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn.\n5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012\nzo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva,\nže predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na\nktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či\nexekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto\nprávomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby\nneexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň\npovinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak\nnedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie\nexekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú\nje nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n28. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno\njednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená\nna základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z\npríslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.\nRozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného\nsúdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj\nrozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom\nsamotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1\nExekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší\nsúdny úradník náležite vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný\ntitul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych\nautorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská\ndoložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená tak, ako to bolo\njudikované už v mnohých obdobných rozhodnutiach, čoho si musí byť vedomý aj sám oprávnený.\n29. K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere\nuzatvorenej dňa 26.08.2008, ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza,\nže nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom\nspotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný\nmenom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri\nposúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší\nsúdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu\npodpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008, ktorý upravoval, že spotrebiteľskou zmluvou je\nkaždá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\nZo zmluvy\nďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa,\npretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka)\na na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).\nSúčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto\núvery pravidelne Uvedené tak sťažnostný súd s poukazom na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka\ndoviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle\nzákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo o zmluvu\ntypovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere nešlo\no zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami Obchodného zákonníka,\nnemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera charakter\nzmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka.\nAplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv spotrebiteľa\nobsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranu práv\n\nspotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou úpravou\n(lex specialis).\n30. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,\nktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú\nv rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy\nalebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase\njej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná\nako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v\ndokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá\ntelefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nrozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol\nzáväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 4211249 uzavretej dňa 26.08.2008, ktorá\nneobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala\nlen na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Preto sťažnostný súd považoval za\nsprávny právny záver vyššieho súdneho úradníka, že rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie\npísomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených VPPÚ,\nktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami\npodpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti\nextenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako\nvyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré\nvyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím\nby založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich\nrozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VPPÚ nemožno vyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú\nnepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ. Nie je\npreto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá má povahu samostatného úkonu, teda\njej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o úvere) zmluvné strany písomne uzavreli.\nUvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ\noboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného je uvedené v texte zmluvy nevýrazne,\nčo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ.\nVzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom, že rozhodcovská doložka je údajne\nprejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to bez skutočného preukázania existencie\nvôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou viazaní. Na základe uvedeného potom\nmožno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej\ndoložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase. Následné tvrdenia oprávneného o\ntzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu, že rozhodcovská doložka nebola\nuzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný súd nezaoberal.\n31. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko\ntáto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci\nrozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve\npreto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre\nnich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od\nrozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže\nbyť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán,\nktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie\nzamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu\nzistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého\nexekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok\nsp. zn. SR 02172/09\nzo dňa 26.05.2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v\nzmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý\nnemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc\nna jeho vydanie, totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak,\nakoby neexistoval. Takýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku\n(vykonateľný exekučný titul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu na\n\nvykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného\ntitulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.\n32. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd\npredovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods.\n1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným\nzákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené\npramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného\nsúdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto\nvymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom\nÚstavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125\nods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v\nkonkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho\núradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou\npraxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou. Inými\nslovami povedané, záver\no neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých\nabsentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle\nbyť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími\nsúdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.\n33. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak\nnemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.\nJe však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania\n(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa\n19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009\na podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno\npovažovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.\n34. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/814/2024 zo dňa 10.06.2024 zamietol.\n35. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného súd nerozhodoval, nakoľko\nv zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom\nkonania výlučne oprávnený, pričom tento si nárok na náhradu trov v konaní o podanej sťažnosti ani\nneuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}