{"guid": "7a47e6ba-2633-4c8d-a6a8-8f33c31c41c9:8b314956-58fe-4051-af1b-1dfbe2e11e3c", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2", "spisova_znacka": "41Ek/1020/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1020/2024 z 5. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 5. augusta 2024, sp. zn. 41Ek/1020/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2", "identifikacne_cislo": "6124297175", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "nazov": "§ 53 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-53.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "nazov": "§ 239 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b314956-58fe-4051-af1b-1dfbe2e11e3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n41Ek/1020/2024\n6124297175\n05. 08. 2024\nJUDr. Katarína Šablová\nECLI:SK:OSBB:2024:6124297175.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom:\nMajerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42185190 proti povinnému A. B., C. C., XXX, XXX\nXX D., r. č. XXXXXX/XXXX, o vymoženie 176,30 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská bystrica sp. zn. 41Ek/1020/2024 zo dňa 02.07.2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Ek/1020/2024\nzo dňa 02.07.2024 z a m i e t a .\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 41Ek/1020/2024 zo dňa 02.07.2024.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom svojho právneho zástupcu\ndňa 30.04.2024 domáhal od povinného vymoženia 176,30 Eur s príslušenstvom, a to na podklade\nexekučného titulu - Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., sp. zn.\nSR 07687/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.12.2014 a stal sa vykonateľným\ndňa 11.12.2014. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu o. i. exekučný titul,\nZmluvu o úvere č. 401700111 zo dňa 07.06.2012 (ďalej aj ako „Zmluva“) a Rozhodcovskú zmluvu zo\ndňa 07.06.2012 (ďalej aj ako „Rozhodcovská zmluva“).\n2. Uznesením sp. zn. 41Ek/1020/2024 zo dňa 02.07.2024 súd návrh oprávneného na vykonanie\nexekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že\npovažuje za nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu\nvydaného v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom pôvodného súdneho konania bol spor zo\nZmluvy, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 07.06.2012. Povinný bol v zmluve identifikovaný\nmenom, priezviskom, adresou trvalého pobytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po\noboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd skonštatoval, že táto zmluva\nje zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ a podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.\no spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č 71/1986 Zb.\no Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Účelom exekučného konania je nútená\nrealizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok\na predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného,\nktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej\nlistine a dobrovoľne sa nesplnila (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 27.03.2007 sp. zn. III. ÚS\n5607-20). Súd ďalej uviedol, že v prípade uplatnenia formálnych pravidiel (zákonných noriem t. j.\nExekučného poriadku) a striktného naplnenia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v tomto\nkonkrétnom prípade by nedochádzalo k žiaducim a spoločensky únosným výsledkom. Je potrebné\npoukázať, že právo je potrebné realizovať v spojení s ďalšími kritériami, aby sa zmiernili tvrdosti\n\npri jeho výkone. Na uvedené tézy zákonodarca reflektoval vo viacerých ustanoveniach Občianskeho\nzákonníka, najmä teda v citovanom ust. § 3 OZ a ust. § 39 OZ so všeobecnou povahou, príp. v mnohých\nďalších ustanoveniach. Je nesporné, že aplikačná funkcia a regulatívny charakter týchto ustanovení\nsa vzťahuje na všetky skupiny majetkových a osobných vzťahov upravených normami občianskeho\npráva. Jedným zo základných predpokladov možnosti vedenia exekúcie voči povinnému je existencia\nspôsobilého exekučného titulu. Oprávnený navrhol vykonať exekúciu na podklade rozhodcovského\nrozsudku vydaného v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd preto v súlade s § 53\nods. písm. f) bod 1 Exekučného poriadku zisťoval, či predložená rozhodcovská zmluva spĺňa všetky\npredpoklady, a teda, či rozhodcovskú zmluvu možno považovať za právny základ, ktorý zakladá\nprávomoc rozhodcovského súdu. V predmetnom konaní bolo zistené, že oprávnený a povinný\nuzavreli dňa 07.06.2012 rozhodcovskú zmluvu. V rámci rozhodcovskej zmluvy bolo v čl. II bod 1.\ndojednané, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401700111 zo dňa 07.06.2012 budú\nriešené pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Takto\nuzatvorenú rozhodcovskú zmluvu nepovažuje súd za platne uzavretú a predstavuje neprijateľnú zmluvnú\npodmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Zistenú nerovnováhu je potrebné vnímať v skutočnosti, že\nrozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,\nak ho dodávateľ (oprávnený) vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka\nnie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré\nzakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Predmetnú doložku je nutné\nposúdiť ako neprijateľnú podmienku, keďže praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej\ndoložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje\npráva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému\nkonaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej\nspotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva obsahuje možnosť\nvoľby riešiť spory pred rozhodcovským súdom, resp. príslušným všeobecným súdom Slovenskej\nrepubliky môže v konečnom dôsledku znamenať, že voľba patrí dodávateľovi, ktorý je spravidla vo\nväčšine prípadov žalobcom a iniciovanie spotrebiteľského sporu zo strany spotrebiteľa je potrebné\npovažovať za viac teoretické. Ak teda výber súdu spočíva jedine na výbere strany podávajúcej žalobný\nnávrh, rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu súdu len naoko (viď nález IV. ÚS\n364/2022). Ďalej súd poukázal na koncipovanie samotnej rozhodcovskej zmluvy. Dojednanie medzi\noprávneným a povinným nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská\nzmluva a zmluva o úvere boli obe podpísané v jeden deň (07.06.2012), pričom obe vykazujú znaky\nformulárovosti, sú spísané na predpísanom tlačive bez možnosti spotrebiteľa (povinného) ovplyvniť\nich obsah. Povinný mohol takto predloženú rozhodcovskú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť\nsa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Kvalifikačným kritériom pre\nzáver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli\nvopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Súdna kontrola dopadá aj za stavu,\nže zmluvný vzťah hlavný a akcesorický bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť\nsúdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne\npreukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca (v danej veci\npredformulovaný na tlačive dodávateľa). Inak by aj napríklad záložné zmluvy, ktoré sa nachádzajú\nna ,,sólo“ tlačivách boli vylúčené zo súdnej kontroly. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej\nklauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a\nto je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a\nmajú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. O otázke individuálneho zmluvného dojednania v\nspotrebiteľských zmluvách pojednával aj Ústavný súd Slovenskej republiky v nálezoch sp. zn. III. ÚS\n60/2020 a sp. zn. I. ÚS 382/2022, podľa ktorých za individuálne dojednané ustanovenie, resp. zmluvu\nmožno považovať vsunutie vlastnej zmluvnej klauzuly, resp. podpísanie zmluvy, ktorej znenie pripravil\nspotrebiteľ a nie podpísanie vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Z takto zistených skutočností\nsúd uviedol, že rozhodcovská zmluva napĺňa podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, a preto je ju podľa §\n53 ods. 5 OZ potrebné považovať za neplatnú. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy znamená, že táto\nnemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť v spotrebiteľskom spore, čo má\nza následok, že predložené rozhodcovské rozhodnutie nie je možné považovať za spôsobilý exekučný\ntitul. Neexistencia spôsobilého exekučného titulu predstavuje neodstrániteľný nedostatok. Predložený\nrozhodcovský rozsudok zo strany oprávneného sa opiera o neplatnú rozhodcovskú zmluvu, a preto\ntakýto rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.\n\n3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej\nlehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.\nnevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany\nsvojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto\npohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza:\nzmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym\nrozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo\npred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na\nsúde. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť\nv prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Obdobnou otázkou sa zaoberal aj Okresný súd\nRimavská Sobota, ktorý Rozsudkom sp. zn 14C/214/2014 zo dňa 24.09.2015 zamietol žalobu o zrušenie\nrozhodcovského rozsudku. Svoje tvrdenia odôvodnil nasledovne „Súd poukazuje na to, že účastníci\nkonania uzavreli popri úverovej zmluve aj rozhodcovskú zmluvu, a to na samostatnej listine, ktorej\nobsahom je len úprava podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s možnosť ich riešenia tak na\nrozhodcovskom súde ako aj na všeobecnom súde s právom výberu na strane žalujúcej zmluvnej strany.“\nNavyše poukazujeme na Rozsudok súdu obdobne ako v tomto prípade Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 2Co/107/2015 zo dňa 28.02.2016, zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia\nrozsudku Stáleho rozhodcovského s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej zmluvy: „V tejto\nzmluve sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ako aj spory z dohody o\nvyplnení zmenky bude riešiť Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,\na.s. a v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať jeden rozhodca. Ustanovenie rozhodcu samotným\nrozhodcovským súdom umožňuje § 8 ods. 2 písm. c zák. č.244/2002 Z. z., preto týmto postupom\nnedošlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania a nebolo ani porušené\nust. § 17 zákon o rozhodcovskom konaní.“ Oprávnený ďalej poukázal aj na Rozsudok Okresného\nsúdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/114/2014-104 zo dňa 16.3.201, zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej\nzmluvy: „V prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozhodcovskú\ndoložku zakomponovanú v textovom znení rozhodcovskej zmluvy vyhodnotil ako platnú s ohľadom aj\nna do-držanie procedurálneho postupu v rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany podpisom zmluvy o\núvere a rozhodcovskej zmluvy, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru prejavili zmluvnú slobodu\nplniť tak právo a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a nebolo úlohou súdu spochybňovať vôľu strán.“\nPodľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa\nnevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju\npodá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/\nObčianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách.\nJustičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť,\nna ktorom orgáne uplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť\nrovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského\nkonania dohodnú na predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade\nplatí, že sa podrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti\nrokovacieho poriadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení\nzákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený si dovoľuje poukázať na rozhodnutie Okresného súdu\nBanská Bystrica zo dňa 13.11.2017, sp. zn. 2Er/1464/2015, v ktorom súd konštatoval, že dlžník\nsa ,,uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva a súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými\nsúdmi Slovenskej republiky, nakoľko Rozhodcovská zmluva obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré\ndostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský súd,\nale aj na všeobecný súd. Umožnenie výberu súdu, ktorý je dohodnutý zmluvnými stranami v poslednej\nvete čl. II bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako\nveriteľ ako aj dlžník – spotrebiteľ, preto takéto dojednanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky\n(z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/297/2017 zo dňa 24.08.2017.“ Súd ďalej\nv odôvodnení rozhodnutia konštatuje že dlžník: ,,v poslednom odseku rozhodcovskej zmluvy prehlásila,\nže s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bola osobitne poučená\no dôsledkoch jej uzavretia. Povinná teda svojím podpisom potvrdila, že bola s účelom rozhodcovskej\nzmluvy oboznámená, a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých\nzmluvných podmienkach sa nemožno účinne dovolávať ich neprijateľnosti, nakoľko podľa súdu boli\n\nindividuálne dojednané.“ Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne\nuplatní svoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť\nna uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú\nna predložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa\npodrobujú predpisom tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti 4/5 rokovacieho\nporiadku, rozhodcovský súd postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o\nrozhodcovskom konaní. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom\npostupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní\npredkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a\nnajmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Prípustnosť rozhodcovských doložiek\nv spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej literatúry. Rovnaké postavenie\núčastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až po vydanie\nrozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov,\npodanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým\ndôkazom druhej strany. Ak ide o rozhodovanie na Stálom rozhodcovskom súde pri ustanovení rozhodcov\nsa vychádza z rokovacieho poriadku súdu, pokiaľ sa strany nedohodli na osobe rozhodcu. Problémy\npri ustanovení rozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh\nmajetkových sporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a\no otázke ustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. V rozhodcovskej zmluve by sa preto mali\ndohodnúť na spôsobe ustanovenia rozhodcov, za podmienky ak sa nevedia dohodnúť na konkrétnej\nosobe rozhodcu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a nemusel dlžník\nsúhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím\npodpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej\ndoložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť\nnesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu.\nAk bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením mena rozhodcu a\npodpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky voči uvedenej osobe\nrozhodcu. V takomto prípade sa domnievajú, že nedošlo k porušeniu zásady rovnosti v rozhodcovskom\nkonaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne o podpísaní doložky\na mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca, v tomto konaní\npovinný pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý rozhoduje zaujato\na nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti. V takomto prípade môže každá strana použiť\npostup podľa § 9 ZoRK a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď\nz oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli\npo ustanovení rozhodcu. Mal možnosť tak urobiť v žalobnej odpovedi, nakoľko v každom a jednom\nprípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď. Otázkou rozhodcovskej zmluvy bola aj dohoda o\nspôsobe rozhodcovského konania, či sa uskutoční formou ústneho pojednávania, alebo bude mať formu\npísomného konania. Zmluvné strany si síce dohodli písomné konanie, čo však nevylučovalo aby sa\nkonanie uskutočnilo ústnou formou, ak o to jedna zo strán požiada. V tomto prípade takáto žiadosť, ani\nnámietky voči forme konania podaná nebola. Napriek tomu, rozhodca je však povinný vykonať navrhnuté\ndôkazy aj v prípade písomného konania a riadne odôvodniť, prečo niektorý z navrhnutých dôkazov\nnepovažuje za potrebné uskutočniť Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty, ktoré majú evokovať\nstav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je\nuzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku,\nv prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom povinným. Navyše z\ndôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v tomto prípade povinný) na výber, či sa\nrozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo\npo uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý\nbude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby\nmedzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude\nuzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude\nrozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné\nprávo, a nie rozhodcovská zmluva. Podľa ustanovenia § 19 ZoRK podanie žaloby na rozhodcovský\nsúd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského\nkonania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.\nZnamená to teda prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom\nprocesnom postavení. Podľa § 106 ods. 3 OSP ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo\nk súdnemu konaniu, preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby,\n\nnež sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej. Takýmto záverom nie je\nnaviac vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa. Ten má predsa možnosť obrátiť sa skôr ako\ndodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má\nmožnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase\njeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho\nuzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje\nspotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,\nčo sa môže stať v budúcnosti. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá\nplatne, v zmysle platných právnych predpisov (v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy) a nemožno mať\nteda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Oprávnený si navyše dovoľuje konštatovať, že prípustnosť\nrozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť\nmimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak 5/5 oprávnený\npopiera, že by sa v danom prípade jednalo o spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o\nspotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného Zákona\no spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne\núčinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a\npôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v znení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne\numožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj\nzo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá\nzaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov,\nktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov\nsú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (aj keď ani táto\nzásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne\nmajú prednosť pri aplikácii. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená\nrozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere.\nZároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom vyhlásil, že s uzatvorením Rozhodcovskej\nzmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch\nuzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým\nprejavom vôle súhlasil s uzavretím. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že\nrozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc Rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie,\nktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu Exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť\naj vykonateľnosť).\n4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n9. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n\n10. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,\npre ktoré vyšší súdny úradník návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol, a preto naň v\npodrobnostiach odkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné\na jasné, pričom vyšší súdny úradník sa vysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými\nskutočnosťami.\n11. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie nad rámec\nk celkovému obrazu prejednávanej veci dopĺňa, že zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých\nexekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca\nmožnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného\nvymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať\nopätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné konanie ukončené\njedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka oprávneného, pričom\n§ 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po\nskončení exekučného konania nepremlčí skôr ako ubehne rok. Je potrebné ale zdôrazniť, že hoci\nsa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, exekučný súd aj v tomto „novom“ exekučnom\nkonaní začatom na základe opätovného návrhu oprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu\nvykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej povinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia\nna vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi, t.j. pred začatím exekúcie (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996), kde jednou z podmienok formálnej\nstránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19\nzo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa\n29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012,\nsp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo\n164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.\n09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23. 06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22. 05. 2013). Rovnako\ntak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že predpokladom pre vedenie\nexekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na ktorý súd prihliada z úradnej\npovinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať či exekučný titul bol vydaný orgánom\nvybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt\nnulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R\n70/1998, R 72/1998). Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul\nrozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské\nkonanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať\ndaný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012).\nExekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde\nnajavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n12. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno\njednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená\nna základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z\npríslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.\nRozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného\nsúdu (§ 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj rozhodcovský\nrozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom samotná\nrozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného\nporiadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky konštatuje,\nže táto náležite vykonala prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný titul\nvydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych\nautorít, v súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že rozhodcovská\nzmluva, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená, pretože sa jedná\no neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.\n13. K meritu veci sťažnostný súd nepovažoval za sporné, že oprávnený dňa 30.04.2024 tunajšiemu\nsúdu doručil návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým\n\nje Rozhodcovský rozsudok sp. zn SR 07687/14 zo dňa 03.11.2014, ktorý vydal Stály rozhodcovský\nsúd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04\nBratislava, v rozhodcovskom konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní\nv znení účinnom do 31. 12. 2014. Taktiež nebolo sporné, že predmetom rozhodcovského konania\nbol spor medzi oprávneným a povinným zo Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07.06.2012, ktorá je\nzmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní bez pochybností oprávnený vystupoval v pozícii\ndodávateľa a povinný v pozícii spotrebiteľa. Uvedené napokon v konaní nebolo ani sporné. Právomoc\nrozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami bola založená Rozhodcovskou\nzmluvou uzatvorenou dňa 07.06.2012. Exekučný súd tak bol povinný bez návrhu preskúmať či\nexekučný titul, ktorý oprávnený predložil s návrhom na vykonanie exekúcie, spĺňa podmienky formálnej\na materiálnej vykonateľnosti, a teda či je spôsobilým exekučným titulom so zameraním na preskúmanie\nnekalej povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, na preskúmanie rozporu rozhodcovskej zmluvy\ns vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku a tiež so zameraním na preskúmanie nekalej\npovahy tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/EHS, ktorého ods. 1 smernice má\nkogentnú povahu. Súd uvedené posudzoval najmä z rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského rozsudku,\nprípadne z iných listín tvoriacich prílohu podaného návrhu na vykonanie exekúcie.\n14. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu, resp. iného orgánu pri vydaní\nrozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, súd poukazuje na ustálenú judikatúru v tomto smere,\nnajmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, uznesenie Ústavného\nsúdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21. 03.\n2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za\nneodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci\nsamej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej\nzmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský\nrozsudok.\n15. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky\nalebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom\nvzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom\nprávom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch\nzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami\na informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).\n16. V nadväznosti na vyššie uvedené a po preskúmaní obsahu exekučného spisu, sťažnostný\nsúd jednoznačne súhlasí so záverom prezentovaným vyšším súdnym úradníkom v napadnutom\nuznesení, že v prípade predmetnej rozhodcovskej zmluvy sa jedná o neprijateľnú, a teda neplatnú\nzmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože v rozpore s § 53 ods.\n3 Občianskeho zákonníka oprávnený nepreukázal, hoci to tvrdil, že rozhodcovská zmluva bola\nindividuálne dojednaná. Zmluvná podmienka, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá\nvyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby\nna základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom a\ntým aj podkladom pre vykonávanie exekúcie. Sťažnostný súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v\nrozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený\npodrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu vopred veriteľom vo formulári predtlačenej\nzmluvy určeného rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke\nspotrebiteľskej zmluvy. Individuálnosť vyjednania spočíva v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť\nznenie formulárovej zmluvy, predkladanej mu dodávateľom. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013, rozhodcovská zmluva uzavretá so\nspotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán, pričom slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby\nmedzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Občiansky\nzákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také,\ns ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich\nobsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi\n\ndodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho\nzákonníka). Predpokladom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je teda\nstav, ak zmluvné podmienky v rozhodcovskej zmluve boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich\nobsah, čo je daný prípad.\n17. Pokiaľ teda nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory zo\nzmluvného vzťahu boli riešené v rámci rozhodcovského konania, na závere o neindividuálnom dojednaní\nnemení nič ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, pretože\nsa jednalo o tlačivo pripravené dodávateľom vopred na formulári, ktoré sa predkladá spotrebiteľovi na\npodpis, čo má vyvolať dojem, že si rozhodcovskú zmluvu vyžiadal spotrebiteľ. Vychádzajúc z obsahu\nrozhodcovskej zmluvy je ale zrejmé, že jediné skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne\ndopisovali (t.j. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o\ndlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy\na podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred\npripravené a predtlačené dodávateľom – oprávneným. Naopak, o individuálnom dojednaní by skôr\nsvedčilo, keby dodávateľ do rozhodcovskej zmluvy priamo zahrnul možnosť pre spotrebiteľa výslovne\nprijať alebo odmietnuť uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, čo ale v danom prípade rozhodcovská zmluva\nneobsahovala. Rovnako, z jej znenia nevyplýva, či jej uzatvorenie resp. neuzatvorenie zmluvy by\nmalo dopad na uzatvorenie zmluvy o úvere. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy\nje zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského\nkonania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Sťažnostný súd v danom prípade\nnadobudol reálne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej\nzmluvy a následkami jej uzavretia (hoci to zmluva deklarovala predtlačeným vyhlásením dlžníka), čo\numocňuje i skutočnosť, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň ako zmluva o úvere, a teda nie\nv čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu,\nkedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu\nzmluvy o úvere a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej\nforme do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je,\na že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Z okolností vyplývajúcich z\npredložených listín, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere i rozhodcovská zmluva\nboli podpísané predtým ako povinný obdržal finančné prostriedky, má súd práve za to, že podmienkou\nposkytnutia finančných prostriedkov bolo práve podpísanie všetkých zmlúv a možnosť podpísania iba\njednej z nich, keď obidve majú rovnaké čísla, bola iba iluzórna. Za uvedených okolností, mal súd za to,\nže je potrebné a žiaduce a takýmto spôsobom, t.j. preskúmaním súdu, vyvážiť postavenie dodávateľa\na spotrebiteľa v spotrebiteľskom vzťahu, ak sa tento vzťah dostal v dôsledku neprijateľnej zmluvnej\npodmienky do nerovnovážneho postavenia, resp. ak sa spotrebiteľ v dôsledku nej ocitol v zjavne\nnevýhodnejšom postavení, ako keby tejto zmluvnej podmienky nebolo.\n18. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvolá nepomer v\nspotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ však je zmluvná podmienka\naž v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo\nštandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je právnou teóriou aj praxou navyše označený za fakticky\nnerovný a nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa\nprieči dobým mravom. V tomto smere aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24.\n02. 2011 konštatoval, že: „zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na\nabsolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd\nexekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takom prípade ide\no výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom\nje rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6\nods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života\nbežných ľudí nezaťažovali“. Súd nechráni spotrebiteľa do tej miery, aby neplnil záväzok, ktorý uzavrel,\nako to naznačuje oprávnený, súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ako už bolo uvedené, iba pokiaľ ide\no neprijateľné zmluvné podmienky, nie všetky zmluvné podmienky.\n19. V § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka je zakotvená vyvrátiteľná právna domnienka, že zmluvné\nustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rámci spotrebiteľského vzťahu sa\nnepovažujú za individuálne dojednané, ak dodávateľ nepreukáže opak. Bolo tak úlohou oprávneného\n\nako dodávateľa preukázať, že rozhodcovská zmluva ako zmluvné ustanovenie bola medzi ním\na povinným individuálne dojednaná, pretože právnu domnienku v zmysle uvedeného ustanovenia nie je\npovinný vyvracať spotrebiteľ ani súd, ale práve dodávateľ. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie\nexekúcie, podanej sťažnosti ako i predloženej rozhodcovskej zmluvy však súd prvej inštancie musí\nkonštatovať, že oprávnený bez pochybností nepreukázal individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy,\na preto s poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie musel prijať záver o tom,\nže v zmluvnom vzťahu medzi účastníkmi konania k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy\nnedošlo.\n20. Súčasne súd prvej inštancie musel konštatovať aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti,\nže rozhodcovská zmluva je v danom prípade zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje nerovnováhu\nv právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Hoci zo znenia rozhodcovskej\nzmluvy vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom\nkonaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi,\nktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ, ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v\nrozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. O doložku,\nktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce\nspotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa\ntejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne\npodrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou\ntaktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred\nvšeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred\nvybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých\nsporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Tu súd prvej inštancie,\nrovnako ako vyššia súdna úradníčka v napadnutom uznesení, zdôrazňuje, že znenie rozhodcovskej\ndoložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje\nten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O\nobchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v\npriamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva\nvo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy\nosebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva\nako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne\npodľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a\nnežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo dňa 16. 12. 2008).\n21. Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo\nvšetkých prípadoch ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na\nspravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich\npráv pred rozhodcovským súdom. Práve tu vidí súd prvej inštancie hrubú jednostrannú výhodu pre\ndodávateľa (oprávneného), ktorá spočíva v tom, že dodávateľ, ktorý pripravuje rozhodcovskú zmluvu,\nje ten, ktorý určuje konkrétne rozhodcovské súdy oprávnené rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami\na len z rozhodcovských súdov určených dodávateľ možno následne vybrať ten, ktorý rozhodne\nspor medzi zmluvnými stranami. V tejto súvislosti súd prvej inštancie považuje za vhodné zdôrazniť\naj skutočnosť, že zriadenie rozhodcovského súdu je upravené zákonom, avšak neznamená to, že\nrozhodcovský súd je zriadený zákonom. Rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nide o súkromnoprávne orgány. Ich právomoc nie je daná zvrchovanou mocou štátu, ale je odvodená od\nvýslovnej a slobodnej vôle zmluvných strán takýmto spôsobom (alternatívnym k sporovému súdnemu\nkonaniu) prejednať prípadný spor medzi nimi, pričom na základe takejto ich vôle uzavrú rozhodcovskú\nzmluvu, resp. rozhodcovskú doložku, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Voľa strán je\nrozhodujúca. Vôľa strán pritom nesmeruje iba k dohode o spôsobe riešenia sporu v rozhodcovskom\nkonaní, ale smeruje aj k výberu konkrétneho rozhodcovského súdu alebo rozhodcu. Len ak je daná\nvôľa strán, môže byť daná právomoc súkromnoprávneho orgánu prejednať spor medzi nimi, v opačnom\nprípade by mohol akýkoľvek subjekt vydať rozhodnutie a prezentovať ho ako exekučný titul. Aj keď\nrozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má\nspotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť\nvšeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku\nsleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho\n\nsťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uvedené tak spôsobuje, že rozhodcovská zmluva vyvoláva\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.\n22. Čo sa týka argumentu oprávneného o tom, že súd v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru,\nktorý je v rozpore s rozhodovacou činnosťou s poukazom na iné rozhodnutia všeobecných súdov,\nk tomuto súd prvej inštancie poznamenáva, že ide o rozhodnutia záväzné len v tých konkrétnych\nkonaniach, v ktorých sa rozhodovalo, pričom judikatúra okresných či krajských súdov nie je v Slovenskej\nrepublike záväzným prameňom práva. Žiadny právny predpis explicitne neukladá všeobecnému súdu\npovinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vydaným v inej veci a tobôž\nnie rozhodnutím krajského súdu či okresného súdu. Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri\nvýkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou\nzmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené pramene práva, ktoré\nje povinný suda rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v\nkonaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných\nprameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1\nÚstavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v konkrétnej\nveci. Navyše, podľa názoru sťažnostného súdu sa nejedná o konštantnú judikatúru predkladanú zo\nstrany oprávneného, keď opačný právny názor je prezentovaný napr. v rozhodnutiach Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 6CoE/117/2016 a sp. zn. 3CoE/115/2016, v rozhodnutiach Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 26CoE/119/2017 či sp. zn. 4CoE/27/2016 či v rozhodnutiach Krajského súdu v Košice sp.\nzn. 13CoE/135/2019 či sp. zn. 14CoE/131/2019.\n23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený ani v priebehu\nsťažnostného konania nepreukázal individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie\nnemohol inak než sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.\n41Ek/1020/2024 zo dňa 02.07.2024 v celom rozsahu zamietnuť, keď sa stotožnil so záverom, že\noprávneným predložený exekučný titul je nevykonateľný, a preto podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1\nExekučného poriadku je daný dôvod pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie.\n24. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262\nods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným\npodanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom\nrozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného\nporiadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:26c03f16-639f-4be6-8f57-05655054af7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 314/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 314/07 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1c73713-163f-4c97-8fe8-b170e8d6ea71"}, {"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}, {"guid": "621f6fbb-6979-4915-af38-f0e1ae2b22d3:303b616f-4675-4c7c-8970-e32679c50518", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7815204866.1", "spisova_znacka": "14CoE/131/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 14CoE/131/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7815204866.1"}, {"guid": "e57c2c8a-3b2a-4448-ad4f-99a26e74dfc4:0f36f31e-440e-4af1-8212-812c45a4d5d1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7817200665.1", "spisova_znacka": "13CoE/135/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 13CoE/135/2019 z 25. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-11-25", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7817200665.1"}, {"guid": "4b52111d-1d9f-4845-a801-ec3647fceeb5:3e5a3cad-5ade-49fd-b26d-a9f50c3c5783", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4214210362.1", "spisova_znacka": "26CoE/119/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 26CoE/119/2017 z 29. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-08-29", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4214210362.1"}, {"guid": "9e66f4b9-d159-4732-9bb1-b22462a501e8:23093a3d-4468-445f-b950-50bd2aef4586", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6117202802.1", "spisova_znacka": "43CoE/297/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/297/2017 z 23. 8. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-08-23", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6117202802.1"}, {"guid": "1b577059-7c3a-42de-a201-07b05426a21f:cc161197-9f7e-4d5e-b8a9-7481fc4f7c8d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215218948.1", "spisova_znacka": "4CoE/27/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 4CoE/27/2016 z 26. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-02-26", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215218948.1"}, {"guid": "1c7ec124-d264-4d8c-a4bf-1986ae07a9e5:11555b30-3f58-405c-8572-c9bbdeed3108", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6315203906.1", "spisova_znacka": "6CoE/117/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/117/2016 z 3. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-03", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6315203906.1"}, {"guid": "e1ee6790-6a9b-45c2-9350-21ecdf71e095:e7489edc-9186-493d-b614-db778b216442", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6715206509.1", "spisova_znacka": "3CoE/115/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/115/2016 z 26. 7. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-07-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6715206509.1"}, {"guid": "77089949-966e-4918-9b71-df2e32e20bca:6ad86d20-35a9-4370-90e7-4ae7da729b80", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220728.2", "spisova_znacka": "2Co/107/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/107/2015 z 3. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220728.2"}, {"guid": "069cf74d-60a6-4008-83b6-08edf1959080:442374b5-9cb6-453e-9b0e-62b663d58adb", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/114/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/114/2014 z 16. 3. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/069cf74d-60a6-4008-83b6-08edf1959080:442374b5-9cb6-453e-9b0e-62b663d58adb"}], "citovane_v": []}