{"guid": "8deb12c4-2aac-4864-92cb-8d2ca7b2d6f1:386c586e-0dc6-4a4b-b8e8-50918de585c3", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2", "spisova_znacka": "30Ek/1460/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 30Ek/1460/2024 z 12. 11. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 12. novembra 2024, sp. zn. 30Ek/1460/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2", "identifikacne_cislo": "6124333751", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2024-11-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/386c586e-0dc6-4a4b-b8e8-50918de585c3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n30Ek/1460/2024\n6124333751\n12. 11. 2024\nMgr. Robert Schmidt\nECLI:SK:OSBB:2024:6124333751.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., v právnom zastúpení Mgr. Martin Berec, advokát\ns.r.o., IČO 55 134 114 so sídlom advokátskej kancelárie Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava v mene\nktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Berec, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807\n598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, v právnom zastúpení JUDr. Katarína Hegedüšová,\nadvokátka IČO 42 185 190, so sídlom advokátskej kancelárie C. X/X, XXX XX A., vedenom pred\nsúdnym exekútorom JUDr. Jaroslavom Strakom, IČO.: 30 854 342, so sídlom Exekútorského úradu\nRačianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 382/24, o vymoženie sumy vo výške 19,92 Eur s\npríslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto\nrozhodol:\nI. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.\nII. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného\nna zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur na úhradu, ktorých zaväzuje povinného v lehote 3 dní odo\ndňa právoplatnosti tohto uznesenia.\n\nIII. Súd povinnému náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie\nnepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.06.2024, domáhal od\npovinného vymoženia pohľadávky vo výške 19,92 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie\nOkresného súdu Komárno, č.k. 13Er/481/2015 zo dňa 10.01.2019, (ďalej len „Exekučný titul“), pričom\nExekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 27.03.2019.\n2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 09.07.2024 poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho\nexekútora JUDr. Jaroslava Straku vydaním poverenia pod sp. zn. 30Ek/1460/2024, ktorý ju vedie pod\nspisovou značkou 275EX 382/24.\n3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie označeným ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ zo dňa\n06.08.2024, (ďalej len „Návrh na zastavenie exekúcie“), doručeným súdnemu exekútorovi v zákonom\nstanovenej 15-dňovej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného\nporiadku domáhal zastavenia exekúcie. V Návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom\nprávneho zástupcu povinný s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku uviedol,\n\nže vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú\nvšeobecné predpisy súkromného práva hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku\na pod. Povinný na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného priznaná\nExekučným titulom vo výške 19,92 eur, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní zanikla\nv celom rozsahu dňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné Započítanie pohľadávok\njednostranným právnym úkonom zo dňa 16.07.2024. Citujúc ust. § 57, § 199c ods. 1 a § 199e\nExekučného poriadku povinný ďalej uviedol, že na základe predmetných ustanovení povinný v celom\nrozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora,\nako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. V zmysle uvedeného\npovinný namieta aj výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku\npohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to,\nže náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom na\nvyššie uvedené povinný navrhuje súdu vydať uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavuje. Povinný\nsi zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktorá pozostáva z 2 polovičných\núkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom\na spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, keď tarifná odmena za úkon právnej služby\npredstavuje 8,30 eur, teda spolu 16,60 eur, a k tomu režijný paušál (2 x 13,73 eur, t.j. spolu 27,46 eur) a\nteda všetko spolu bez DPH v sume 44,06 eur a s DPH celkovo 52,87 eur. Spolu s Návrhom na zastavenie\nexekúcie povinný okrem iného na podporu svojich tvrdení predložil listinu označenú ako „Započítanie\npohľadávok“ zo dňa 16.07.2024, (ďalej len „Započítanie pohľadávok“).\n4. Oprávnený vo vyjadrení k Návrhu na zastavenie exekúcie označenom ako\n„Vyjadrenie\nk návrhu na zastavenie exekúcie“ zo dňa 26.09.2024, (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“), podané\nprostredníctvom právneho zástupcu okrem iného uviedol, že „ Povinný v návrhu na zastavenie\nuvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekučnom konaní zanikla v celom rozsahu a to\ndňa 23.07.2024, kedy bolo oprávnenému doručené písomné Započítanie pohľadávok jednostranným\nprávnym úkonom. Uvedené tvrdenie povinného je nepravdivé, nakoľko k zániku pohľadávky\nzapočítaním nedošlo z dôvodu neexistencie pohľadávky povinného spôsobilej na započítanie.\nOprávnený informoval povinného listom zo dňa 29.07.2024, že z dôvodu neexistencie pohľadávky\npovinného spôsobilej na započítanie, nie je úkon započítania platný a účinný. Podľa ust. § 61e\nExekučného poriadku: „ Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej\npohľadávky povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého\nby povinný mohol viesť exekúciu. Nakoľko pohľadávka povinného nie je priznaným exekučným titulom,\nv zmysle § 61e Exekučného poriadku, nemožno ju (ani v prípade jej existencie) povinným jednostranne\nzapočítať. K povinným namietanej oprávnenosti výšky trov právneho zastúpenia oprávneného\nuvádzame, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, právny zástupca\noprávneného má nárok na trovy právneho zastúpenia.“ Oprávnený si napokon odkazujúc na ust. § 199a,\n§ 199d a § 199e Exekučného poriadku uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia a to\nza úkon právnej služby (spísanie a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie: 8,30 eur, režijný\npaušál: 13,73 eur) a teda spolu bez DPH v sume 22,03 eur a s DPH 26,44 eur. Zároveň oprávnený\nuviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného\nna zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej exekučnej\npohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd\nvydal uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamieta a ktorým\nuloží povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 26,44 eur, ktoré budú\nvymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. Spolu s Vyjadrením oprávneného\ntak, oprávnený na preukázanie svojich tvrdení predložil okrem iného listinu označenú ako „Vyjadrenie\nk započítaniu pohľadávok“ zo dňa 29.07.2024, (ďalej len „Vyjadrenie k započítaniu“).\n\n5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 13.09.2024 na\nrozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril po obsahovej\nstránke, pričom len uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26.07.2024 a návrh\nna zastavenie exekúcie podal v zákonnej lehote elektronicky.\n\n6. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Exekučný poriadok“), Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný\ntitul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon\ncudzieho exekučného\ntitulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),\nd)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n8. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú\nodkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.\n9. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je\npotrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.\n10. Podľa ust. §61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu\nzastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na\nzastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie\nexekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.\n11. Podľa ust. §61e Exekučného poriadku, po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné\nzapočítanie vzájomnej pohľadávky povinného voči oprávnenému ibaže, je priznaná exekučným titulom,\nna podklade ktorého by povinný mohol viesť exekúciu.\n12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom\nje zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v\nzákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok,\nktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie\nproti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré\nnastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich\nnemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom\npre exekúciu.\n13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť\nzačatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania,\nt.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinný nemôže v návrhu\nna zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto\nskutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v\nexekučnom konaní. Pokiaľ povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím a považovala nárok oprávneného\nza nedôvodný, mal možnosť v zmysle poučenia podať proti nemu v stanovenej lehote odvolanie,\nrespektíve námietky kde by v rámci dokazovania mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k\nexekučnému titulu.\n14. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným\ntitulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán, v\nzákladnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej,\nktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam\n\noznačenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp.\nho akokoľvek vecne preskúmavať.\n15. Podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník z 26. februára 1964, (ďalej len „Občiansky\nzákonník“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú\nzapočítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k\nzapočítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.\n16. Konajúci súd k námietke povinného ohľadom zániku pohľadávky oprávneného vo výške 19,9,21 Eur\nz z dôvodu započítacieho prejavu povinného voči oprávnenému zo dňa 26.07.2024 uvádza nasledovné.\nV tejto súvislosti exekučný súd k inštitútu započítania pohľadávok pred samotným začatím exekúcie\npoukazuje na súčasnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci č.k. III. ÚS 359/2020-40\nzo dňa 22.06.2021, ktorý k problematike započítania pred začatím exekúcie uvádza nasledovné „Vo\nveci sp. zn. I. ÚS 311/2020 ústavný súd práve otázku spornosti pohľadávky sťažovateľky považoval za\nten dôvod, pre ktorý na pohľadávku nebolo možné v exekúcii prihliadnuť (I. ÚS 311/2020 z 23. júna\n2020, bod 27). Rovnako vo veci sp. zn. I. ÚS 393/2015 spornosť pohľadávky sťažovateľa ako povinného,\npopieranie danosti tejto pohľadávky oprávneným a vedenie základného konania o nej boli dôvodom na\nneprihliadanie na jej započítanie v exekúcii (uznesenie č. k. I. ÚS 393/2015 zo 16. septembra 2015).\nNapokon vo veci sp. zn. II. ÚS 228/09 sa neprihliadlo na pohľadávku namietanú na započítanie z\ndôvodu, že nebola preukázaná, a dokonca bola aj premlčaná (uznesenie č. k. II. ÚS 228/09 z 2. júna\n2009). Ústavný súd využíva túto možnosť a nadväzuje na svoju predchádzajúcu judikatúru rozvíjaním\nsnáh o vyriešenie napätia medzi všeobecnou úpravou započítania (kde sa žiadne uznanie, resp.\nnepopretie pohľadávky protistranou nevyžaduje) a osobitosťami započítania, ktoré vyvstávajú práve v\nexekučnom konaní, keď pre obmedzené použitie ustanovení Civilného sporového poriadku (najmä pre\nvylúčenie ustanovení o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii\na intervencii v zmysle § 200 Exekučného poriadku) a zásadnú neprípustnosť opravných prostriedkov\n(okrem sťažnosti) nie je uspôsobené na riešenie týchto otázok. Preto ústavný súd za ústavne\nakceptovateľné uznáva, keď exekučný súd v zásade vyžaduje vo vzťahu k nejudikovanej pohľadávke,\naby ju protistrana uznávala, resp. aby ju nepopierala (uvedené sa podľa novej úpravy Exekučného\nporiadku týka tých pohľadávok, ktoré boli započítané pred začatím exekúcie). Ako príhodnejšie sa však\njaví argumentovať preukázaním či nepreukázaním pohľadávky s dostatočnou istotou (či je s dostatočnou\nistotou preukázaná oproti judikovanej pohľadávke, ktorá sa nútene vykonáva), než poukazovať na jej\nprípadnú nespôsobilosť na započítanie, keď inak žiadna takáto nespôsobilosť zo zákona nevyplýva a\nzákon nezakazuje zápočet nejudikovanej pohľadávky voči judikovanej. Teda je ústavne akceptovateľná\nsúdna prax, ktorá kladie vyššie nároky na povinného pri preukazovaní danosti svojej pohľadávky,\npokiaľ exekučný súd vyžaduje, aby sa existencia na započítanie uplatnenej pohľadávky podávala\ncelkom jednoznačne aj bez potreby osobitne náročného dokazovania. Ústavný súd zároveň víta ochotu\nexekučného súdu nepostupovať v okolnostiach jednotlivých prípadov prísne formalisticky (ako to plynie\nz vyjadrenia okresného súdu), pretože aj v exekučnom konaní má byť ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov spravodlivá, čo sa rovnako môže týkať aj povinného\n(čl. 2 ods. 1 CSP). Miera preukazovania danosti a výšky pohľadávky, ktorá je uplatnená na započítanie,\nmá vychádzať z okolností prípadu a nemožno k tomu pristupovať formalisticky. Na druhej strane by\nmalo ísť naozaj o jednoznačné prípady, pretože záver exekučného súdu (proti ktorému nie je prístupný\nriadny opravný prostriedok) o tom, že došlo k započítaniu, má závažný (nereparovateľný) dopad na\noprávneného z exekučného titulu (vo vzťahu k povinnému takýto dopad je zmierňovaný možnosťou\nnásledného uplatňovania vydania bezdôvodného obohatenia). Toto napätie medzi protichodnými\nzáujmami oboch strán, kde tvrdšie právne dôsledky zaťažujú oprávneného než povinného, preto treba\nstarostlivo vyvažovať. Napriek tomu, že exekučný súd nemá ako použiť ustanovenia o prostriedkoch\nprocesného útoku a procesnej obrany, najmä § 151 CSP, treba pripomenúť, že obrana námietkou\nzapočítania, ktorá bola realizovaná pred začatím exekúcie, je vo svojej podstate skutkovým tvrdením v\nzmysle § 150 CSP (a námietka započítania uplatnená až v exekúcii by bola hmotnoprávnou námietkou\nv zmysle § 152 CSP, na ktorú by exekučný súd prihliadol, ak by sa uplatňovala judikovaná pohľadávka\nalebo by išlo o dvojstranný zápočet, ktorý, samozrejme, nemusí byť na jednej listine a nemusí byť ani\npísomný, keďže ani Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník písomnú formu započítania a ani\ndohody o započítaní nevyžadujú).“\n\n17. Zároveň exekučný súd k inštitútu započítania pohľadávok uvádza, že započítanie predstavuje\njeden zo spôsobov zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Účelom ako aj\nzmyslom započítania je teda zánik záväzku bez toho, aby došlo ku skutočnému plneniu. Zánik záväzku\njednostranným započítaním zákon pripúšťa v prípade, že sú zároveň splnené zákonom stanovené\npodmienky. Nepochybne sa musí jednať o pohľadávky, ktoré musia byť spôsobilé na započítanie,\npričom jednou z podmienok je skutočnosť, že sa musí jednať o vzájomné pohľadávky, čo znamená, že\nveriteľ jednej pohľadávky spôsobilej na započítanie (kompenzabilnej pohľadávky) je súčasne dlžníkom\ndruhej pohľadávky a naopak. Ďalšou podmienkou je, že jednostranné započítanie je možné len medzi\npohľadávkami, ktorých predmetom je plnenie rovnakého druhu, t.j. zaplatenie určitej peňažnej sumy.\nNevyhnutnou podmienkou započítania je ďalej jej splatnosť, a teda bezpodmienečne možno započítať\nlen pohľadávku, ktorá je splatná najneskoršie v dobe započítania. Započítanie vzájomných pohľadávok\nmá právne účinky zániku záväzku v okamihu, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú.\nK započítaniu pohľadávok musí pristúpiť právny dôvod, ktorým je buď dohoda účastníkov alebo\njednostranný kompenzačný prejav účastníka. Čo sa však týka právnych účinkov započítania je potrebné\nuviesť, že takéto účinky nastávajú v momente stretu splatných pohľadávok. Z hľadiska doby zániku\nvzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodné, kedy bol prejav smerujúci k započítaniu urobený,\nresp. kedy došiel druhého účastníkovi (Ro NS ČR z 5.11.2002 sp.zn. Odo 723/2001). V tejto súvislosti tak\naj v prípade, ak bol kompenzačný prejav urobený až po tom, čo sa pohľadávky stretli, má kompenzačný\nprejav spätné právne účinky k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). Z uvedeného vyplýva, že účinky\nzapočítania tak, pôsobia spätne. Pohľadávka skôr splatná tak zanikne započítaním v čase splatnosti\npohľadávky, ktorá je splatná neskôr. Nie je preto rozhodujúce, kedy bol prejav smerujúci na započítanie\nurobený. Zákon nespája účinky započítania s okamihom urobenia, resp. doručenia kompenzačného\nprejavu. Z uvedeného vyplýva, že k započítaniu nedochádza v dobe, kedy bola prejavená vôľa započítať\npohľadávky, ale v dobe, keď sa stala splatnou započítavaná pohľadávka.\n18. V nadväznosti na vyššie uvedené je tak možné konštatovať, že pohľadávka povinného voči\noprávnenému vo výške 5.726,88 Eur tak, ako vyplýva zo Započítania pohľadávok nie je spôsobilá na\nzapočítanie z dôvodu, že exekučný súd nemá za preukázané, že reálne došlo vôbec k samotnému\nvzniku povinným uvádzanej pohľadávky vo výške 5.726,88 Eur a následne jej splatnosti voči pôvodnej\njudikovanej a splatnej pohľadávke oprávneného v danom konaní vo výške 22,01 Eur tak, ako sa\nto snaží navodiť povinný. Samotnú pohľadávku povinného a jej vznik popiera aj priamo samotný\noprávnený vo Vyjadrení oprávneného a vo Vyjadrení k započítaniu a zároveň z predložených listinných\ndôkazov ani vznik takejto pohľadávky povinného voči oprávnenému vo výške 5.726,88 Eur exekučnému\nsúdu nevyplýva a daná skutočnosť je v rovine len tvrdenia samotného povinného. Rovnako údajná\npohľadávka povinného vo výške 5.726,88 Eur je nejudikovaná pohľadávka a z vyššie uvedených\ndôvodov ak sú celkom zjavné pochybnosti ohľadom samotnej existencie nejudikovanej pohľadávky tak,\nv takom prípade nie je možné takúto pohľadávku započítať voči judikovanej pohľadávke, ktorá nie je\nsporná.\n19. S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj skutočnosti uvedené oprávneným vo Vyjadrení\noprávneného ako aj na listinné dôkazy možno konštatovať, že Návrh na zastavenie exekúcie je\nnedôvodný. V danom prípade nemá exekučný súd za preukázané ani len samotný vznik nejudikovanej\npohľadávky povinného vo výške 5.726,88 Eur, ktorá by bola spôsobila na započítanie voči judikovanej\npohľadávke oprávneného v zmysle Exekučného titulu. Exekučný súd povinnému dáva do pozornosti\ndôležitú skutočnosť, že účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná\nzásahom do práv povinného. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že vyššie uvedené námietky\npovinného, nezakladajú pre exekučný súd zákonný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. §61k ods.1\nExekučného poriadku, pretože exekučný súd vo vykonávacom konaní musí vychádzať z vykonávaného\nrozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a\nnenahrádza súd, resp. iný orgán, v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je\nviazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie\nurčenej povinnosti voči tam označenému subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť\nna tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať. Zároveň exekučný súd poukazuje dôležitú\nskutočnosť a to, že povinný nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli\npred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mal namietať v konaní základnom a ak tak opomenul,\nnie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.\n\n20. Vo vzťahu k ďalšej v poradí námietke povinného ohľadom výšky uplatnených trov právneho\nzastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, exekučný súd za tejto procesnej situácie, keď Návrh\nna zastavenie exekúcie zamieta v celom rozsahu, nemôže prijať iný právny záver než ten, že\nnávrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží náhrada trov\nexekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t.j. trovy právneho\nzastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj\nnámietky povinného týkajúce sa výšky uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho\nexekútora a náhrady hotových výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových\nvýdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na\nvykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého\nnároku oprávneného, pričom po oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o\nzačatí exekúcie súd nezistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými\nustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.\n233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov.\n21. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o Návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z\ndôvodov na zastavenie exekúcie a povinný vo svojom Návrh na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne\nokolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti,\nalebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná a zároveň exekúcia sa má vykonať na základe\nprávoplatného a vykonateľného Exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku\nNávrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete č. I. daného uznesenia.\n22. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov\nexekučného konania a trovy štátu.\n23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v\nexekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s\npodaním návrhu na vykonanie exekúcie.\n24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v\nexekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.\n25. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im\nv konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.\n26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n27. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n28. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,\nodmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie\nmá oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony\n\nprávnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto\ntrov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia\nna vykonanie exekúcie.\n29. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo\ndruhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto\nvyhláška neustanovuje inak.\n30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška\npeňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí\nposkytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a\nhodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.\n31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej\nodmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu,\nprevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie\nna pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.\n32. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex\nupravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento\nupravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v\npozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno\npovažovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny\nvýpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení\noprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie,\nktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust.\n§ 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové\nvýdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho\nzastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného\nna zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho\nzastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí\nzákladná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí\ntrovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením\ntrov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť\no tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu\na v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu\nna zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o\nvýdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie\na povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v\nsúvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady\nje miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech,\nkeďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako\nje uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n33. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému\nvoči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k Návrhu\nna zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby\n(podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky\nvymáhaného peňažného plnenia v celkovej sume\n19,92 Eur, odmena za polovičný úkon právnej\n\nslužby predstavuje 8,30 Eur. Oprávnený tak má nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní\nv súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x\n8,30 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 Eur) a 20% DPH (4,41 Eur) celkovo\nvo výške 26,44 Eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej vete č. II.\ndaného uznesenia a oprávnenému priznal náhradu výdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom\npovinného na zastavenie exekúcie v uplatnenom rozsahu.\n34. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného\nporiadku kde zohľadní priznané trovy právneho zastúpenia oprávneného v danom exekučnom konaní.\n35. V rámci podaného Návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia, avšak súd v zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nárok na náhradu\nvýdavkov na zastupovanie v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal tak, ako\nje to uvedené vo výrokovej vete č. III. daného uznesenia vzhľadom na to, že povinný nebol úspešný\na súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.\nAk ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu\nukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa\nExekučného poriadku.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:0374aa94-4db8-4516-b774-f8fd95979290", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.359.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 359/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 359/2020 z 22. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.359.2020.1"}, {"guid": "ussr:d7b97737-67a6-49b4-a432-d6e346bb4a9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.311.2020.1"}, {"guid": "ussr:3231a51b-d239-4bd9-8cb3-2664c3ab9bab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.393.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 393/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 393/2015 z 16. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-16", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.393.2015.1"}, {"guid": "ussr:2a9ba53e-f491-4539-8615-c3a7019fe791", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 228/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a9ba53e-f491-4539-8615-c3a7019fe791"}, {"guid": "d4c2c878-a83f-4a57-9de6-1dc7af45da5b:5559d9c3-7aad-481c-880e-85960f7b4bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Er/481/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 13Er/481/2015 z 23. 2. 2021", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d4c2c878-a83f-4a57-9de6-1dc7af45da5b:5559d9c3-7aad-481c-880e-85960f7b4bf2"}], "citovane_v": []}