Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/1665/2024 z 16. 10. 2024 Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 16. októbra 2024, sp. zn. 32Ek/1665/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124348490.2 Okresný súd Banská Bystrica | 32Ek/1665/2024 | ECLI:SK:OSBB:2024:6124348490.2 | 2024-10-16 | Uznesenie Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7beea8d8-a310-4b72-85d6-495755068e53 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124348490.2 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Banská Bystrica 32Ek/1665/2024 6124348490 16. 10. 2024 Mgr. Michal Dubníček ECLI:SK:OSBB:2024:6124348490.2 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX E., právne zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom AK Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava, IČO 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, so sídlom AK Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, IČO 42 185 190 o vymoženie 19,92 eur a trov exekúcie, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 1692/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto rozhodol: I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 1692/24 z a m i e t a. II. Oprávnený má nárok na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 eur. III. Povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 10.07.2024, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 19,92 eur na základe exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Žilina, č.k. 33Er/4734/2015-81 zo dňa 21.06.2022. 2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 05.08.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Straka vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/1665/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: F.:G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 275EX 1692/24. 3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 03.09.2024, doručeným súdnemu exekútorovi do elektronickej schránky dňa 03.09.2024 domáhal zastavenia exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom prostredníctvom právneho zástupcu povinný s poukazom na ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku uviedol, že vymáhaný nárok môže v zásade zaniknúť všetkými spôsobmi zániku záväzkov, ktoré upravujú všeobecné predpisy súkromného práva hmotného. Pôjde najmä o splnenie dlhu, započítanie, pokonávku a pod. Povinný na tomto mieste poukázal na skutočnosť, že pohľadávka oprávneného priznaná exekučným titulom vo výške 19,92 eur, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto exekučnom konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi A. B. C., D. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finance s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO 55 825 150 ako postupníkom postúpená v celom rozsahu a teda oprávnený nie je oprávnený sa v tomto exekučnom konaní predmetného nároku domáhať. Povinnému bolo v tejto súvislosti doručené písomné Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023. Citujúc ust. § 57, § 199c ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku povinný ďalej uviedol, že na základe predmetných ustanovení povinný v celom rozsahu namieta výšku uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora, ako aj náhrady hotových výdavkov, nakoľko oprávnenému nevznikol žiaden nárok. V zmysle uvedeného povinný namieta aj výšku uplatnených trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, nakoľko k zániku pohľadávky oprávneného došlo ešte pred začatím exekúcie. V zmysle uvedeného má povinný za to, že náhrada trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní oprávnenému neprináleží. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhuje súdu vydať uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavuje. Povinný si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktorá pozostáva z 2 polovičných úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a spísanie a podanie návrhu na zastavenie exekúcie, keď tarifná odmena za úkon právnej služby predstavuje 8,30 eur, teda spolu 16,60 eur, a k tomu režijný paušál (2 x 13,73 eur, t.j. spolu 27,46 eur) a teda všetko spolu bez DPH v sume 44,06 eur a s DPH celkovo 52,87 eur. 4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorená medzi A. B. C., D. ako postupcom a spoločnosťou EURK Finanace s.r.o., so sídlom Haburská 49/A, 821 01 Bratislava, IČO 55 825 150 ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“) bola zrušená zmluvnými stranami Dohodou o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len „Dohoda o zrušení Zmluvy“). Na základe predmetnej Dohody o zrušení Zmluvy došlo k zrušeniu Zmluvy v celom rozsahu, pričom povinnému bolo zrušenie Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámené. V zmysle uvedeného je zrejmé, že k povinným uvádzanému zániku pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo. S poukazom na ust. § 53 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený uviedol, že je zrejmé, že exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, vrátane príloh, a v súlade s § 53 ods. 1 Exekučného poriadku vydal súdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslavovi Strakovi poverenie na vykonanie exekúcie, pričom v zmysle vydaného poverenia na vykonanie exekúcie je A. B. C., D. oprávneným subjektom v tomto exekučnom konaní a teda je oprávnený domáhať sa v ňom vymoženia svojej pohľadávky. Oprávnený následne uviedol, že sa mu neprináleží vyjadrovať k uplatneniu a výške trov exekúcie určenej súdnym exekútorom, avšak pokiaľ povinný namieta oprávnenosť náhrady a výšky trov právneho zastúpenia oprávneného, tu uviedol, že keďže k zániku pohľadávky oprávneného preukázateľne nedošlo, právny zástupca má nárok na trovy právneho zastúpenia. Oprávnený si napokon odkazujúc na ust. § 199a, § 199d a § 199e Exekučného poriadku uplatnil nárok na náhradu trov konania právneho zastúpenia a to za úkon právnej služby (spísanie a podanie vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie: 8,30 eur, režijný paušál: 13,73 eur) a teda spolu bez DPH v sume 22,03 eur a s DPH 26,44 eur. Zároveň oprávnený uviedol, že trvá na tom, aby súdny exekútor až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie naďalej zachoval blokáciu majetku povinného do výšky vymáhanej exekučnej pohľadávky s príslušenstvom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd vydal uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie v plnom rozsahu zamieta a ktorým uloží povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu trov konania vo výške 26,44 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. 5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 09.10.2024 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril po obsahovej stránke, pričom len uviedol, že povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 19.08.2024 a návrh na zastavenie exekúcie podal v zákonnej lehote elektronicky. 6. Podľa § 35 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor. 7. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. 8. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra. 9. Podľa § 36 ods. 3 Exekučného poriadku súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie. 10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako. 11. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania. 12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. 13. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 14. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia. 15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 17. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 18. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 19. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania. 20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. 21. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s.r.o. ako postupníkom, bola pohľadávka, ktorú si oprávnený uplatňuje v tomto konaní, postúpená na postupníka. 22. Pre označenie stavu, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom konania, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Vykonanie exekúcie teda prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna legitimácia). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu (oprávnený), objektívne nie je nositeľom oprávnenia o ktoré v konaní ide a o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o ktorom oprávnený tvrdí, že je nositeľom povinnosti vyplývajúcej z exekučného titulu (povinný), nie je nositeľom povinnosti, ktorá je predmetom konania. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je preto imanentnou súčasťou exekučného konania, pričom súd vecnú legitimáciu skúma z úradnej povinnosti (ex offo), kde zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. 23. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného v tomto konaní, exekučný súd uvádza nasledovné. Oprávnený súdu doručil nielen zmluvu o postúpení pohľadávok, na ktorú povinný poukazuje v návrhu na zastavenie exekúcie, ale aj Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024, ktorej zmluvnými stranami sú oprávnený ako postupca a obchodná spoločnosť EURK Finance s.r.o. ako postupník a z obsahu ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 v celom rozsahu ku dňu podpisu dohody s tým, že predmetná zmluva sa zrušuje od začiatku. Na základe uvedeného mal exekučný súd za preukázané, že pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto konaní bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023 postúpená, avšak toto postúpenie zaniklo nadobudnutím účinnosti Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2024. Keďže k zrušeniu vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok došlo dňa 20.06.2024, čo znamená, že týmto dňom došlo k zániku právnych účinkov postúpenia a exekučné konanie sa začalo v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 10.07.2024, nemôže byť sporné, že oprávnený v čase podania návrhu bol objektívne nositeľom oprávnenia vyplývajúceho z exekučného titulu. Skutočnosť, že oprávnený oznámil zrušenie postúpenia povinnému až po začatí exekúcie (Oznámenie o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2024), nemá za následok, že oprávnený nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní, keďže Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 31.10.2023, na ktoré sa v návrhu povinný odvoláva a ktorým mu bolo postúpenie pohľadávky vymáhanej v tomto konaní oznámené, má podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka informačný charakter a nepredstavuje zákonný predpoklad účinkov postúpenia. 24. Pokiaľ povinný v návrhu namieta výšku uplatnených trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní, exekučný súd za tejto procesnej situácie, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu, nemôže prijať iný právny záver než ten, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie je dôvodný a preto oprávnenému prináleží náhrada trov exekúcie, a to výdavky za zaplatený súdny poplatok, ako aj výdavky za zastupovanie, t.j. trovy právneho zastúpenia (§ 199a ods. 1 Exekučného poriadku). Exekučný súd napokon ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky povinného týkajúce sa výšky uplatnených trov exekúcie v rozsahu uplatnenej odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov, keďže nárok exekútora na paušálnu náhradu hotových výdavkov (náhradu paušálnych výdavkov) vzniká začatím exekúcie, a teda doručením poverenia na vykonanie exekúcie, pričom nárok na odmenu vzniká postupne, a to v závislosti od vymoženého nároku oprávneného, pričom po oboznámení sa s obsahom upovedomenia súdneho exekútora o začatí exekúcie súd nezistil, že súdny exekútor pri vyčíslení trov postupoval v rozpore s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.). 26. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 28. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 29. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. 30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 32. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 33. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 34. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená po začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. 35. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. 36. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Keďže v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech, keďže súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 37. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v celkovej sume 19,92 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 8,30 eur. Oprávnený tak má nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 8,30 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 eur) a 20% DPH (4,41 eur) celkovo vo výške 26,44 eur. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v uplatnenom rozsahu (výrok II.). 38. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. 39. V rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov konania, avšak súd v zmysle ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal (výrok III.) vzhľadom na to, že povinný nebol úspešný a súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.