{"guid": "95bcc2d9-5b9d-45f3-9872-b15315a964b8:ab812854-bea0-4c46-bea3-d7439741b672", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2", "spisova_znacka": "76Ek/2243/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 76Ek/2243/2024 z 2. 12. 2024", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 2. decembra 2024, sp. zn. 76Ek/2243/2024, ECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2", "identifikacne_cislo": "6124396149", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-12-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab812854-bea0-4c46-bea3-d7439741b672", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n76Ek/2243/2024\n6124396149\n02. 12. 2024\nJUDr. Eva Bomborová\nECLI:SK:OSBB:2024:6124396149.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova\n3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves IČO:42 185 190 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom XXX XX C. D. B. XXX, o vymoženie 13,54 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného\nna vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,\nvydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/2243/2024 zo dňa 24.10.2024, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa\n01.10.2024, domáhal od povinného vymoženia sumy 13,54 EUR s príslušenstvom na podklade\nexekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06191/08, ktorý dňa 07.07.2008 vydal Stály\nrozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno\n8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 24.10.2024 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f/ a ods. 4\nzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 9 ods. 1,\n§ 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“),\n§ 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení\núčinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní (ďalej i len „ZoSRK“), § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom\nkonaní v znení účinnom od 01.01.2006 do 30.06.2009 (ďalej len „ZoRK“). Oprávnený navrhoval\nvykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože\npredmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný\ndňa 22.08.2007. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu,\nrodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o\núvere tak konštatoval, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a zmluvou formulárovou, pripravenou na\npredtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym\nspôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho\nalternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej praxe\nje známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere je bežnou praxou oprávneného.\nV dôsledku toho, že právny vzťah založený zmluvou o úvere vyšší súdny úradník posúdil ako vzťah\nspotrebiteľský, aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu\njeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na\nvykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10\n\nZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie\nexekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.\n3/ Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu vydaného v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku\nči sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku,\nt.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať\nspotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý\nv čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,\nako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa\nosobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie\nje splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie\nzamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má\nvykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd\nmá zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných\npredpisov (najmä podľa ZoRK v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a podľa\nzákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský\nrozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri\ntomto zisťovaní posúdiť nielen to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami\nvôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne. Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže\ntotiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;\nabsolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo\nk uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto\notázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa\nod neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu\nnevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3\npísm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na\nochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom\nje odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku\nškode spotrebiteľa. Pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci súdu resp. iného orgánu\npri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, poukázal na ustálenú judikatúru, najmä na\nuznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 122/2011 zo dňa 09. 02. 2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z\n21. 03. 2012, sp. zn. 3MCdo 20/2008, sp. zn. 3Cdo 146/2011, 6Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012 a\nuznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011, sp. zn. IV. ÚS 78/2011. Nedostatok\nprávomoci súdu (všeobecného aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania,\nktorá má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť\na vec postúpiť inému orgánu. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať\nrozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.\n4/ Vyšší súdny úradník sa preto v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila\nprávomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných\npredpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17 Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa\n22.08.2007 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3\nZoSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase\njej uzavretia. Vyšší súdny úradník tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ZoRK účinného\nv období od 01.01.2006 do 30.06.2009, v zmysle ktorého na platnú existenciu rozhodcovskej doložky\nje potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy, pričom písomná forma je zachovaná, ak\nje rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava\nobsiahnutá v § 4 ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy je striktná bez možnosti extenzívneho\nvýkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Všeobecne platí,\nže rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,\nktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú\nv rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky\n\nk zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako\nprejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná\nvôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá\nvoľba konkrétne znamená.\n5/ Vzhľadom na vyššie uvedené tak vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade nebola\nrozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Písomná\nforma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola obsiahnutá\nv dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých obsahom bola\naj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol.\nV prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť\nsúhlas a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim\nzmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov nevyplýva,\nči práve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a\ndátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s\nobsahom VOP povinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie\nrozhodcovskej doložky). Predložená zmluva o úvere síce obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného\no tom, že súhlasí s VOP, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, a potvrdzuje\nich prevzatie, uvedené podľa názoru exekučného súdu nie je dostatočné na preukázanie toho, že\npovinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak,\nvyšší súdny úradník považoval postup oprávneného za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku\nzahrnul do VOP bez toho, aby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie.\nV prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom\ndôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom\nna § 4 ods. 2 ZoRK vyšší súdny úradník dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre\nnedodržanie písomnej formy. Za neprijateľné považoval aj to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá\nvo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú doložku osobitne\nnevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo\nVOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam, a teda\naj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. V nadväznosti na vyššie uvedené vyšší súdny\núradník konštatoval, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od\nneplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť\n(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku, čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je\nnulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45\nods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods.\n3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol. O trovách rozhodol tak, že na ich\nnáhradu oprávnený nemá nárok, nakoľko jeho návrh na vykonanie exekúcie bol zamietnutý v čase pred\nvydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde je jediným účastníkom konania.\n6/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka\nzrušiť. Oprávnený, v postavení veriteľa, uzavrel s povinným, v postavení dlžníka, dňa 22.08.2007\nzmluvu o úvere č. 7280976, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo\nvýške 331,94 EUR. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný\nzákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zmysle ust. § 261 ods.\n3 písm. d) Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych\npredpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným,\ns prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa\ndodatočne nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej\nforme (zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval.\nZmluvné strany sa môžu dohodnúť na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú\nspravovať. Rovnako k danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle VOP sa zmluvné strany\ndohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa\nuzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na\ndaný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať.\n7/ Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.\nnevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany\nsvojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto\n\npohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne\nv rozhodcovskom konaní. Priamo na prednej strany zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že\nsúhlasí s VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje\nsa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na\nzadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené\nosobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere,\nVOP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska\nich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VOP sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,\nresp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere\njednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VOP. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere\nsamostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VOP neprichádza do úvahy. Oprávnený\nsi predložením zmluvy o úvere, ako aj VOP splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu\nk dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská\ndoložka bola dojednaná vo VOP a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva\nalternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred\nvšeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa\nmá možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská\ndoložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa\npred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom\nsúde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina,\nP.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.).\nPovinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.\nKaždému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho\npráv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení\nsvojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom\ntohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd\npostupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké\npostavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až\npo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie\ndôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým\ndôkazom druhej strany. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo\nsúdnej judikatúry a odbornej literatúry.\n8/ Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom\nVrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne\nuviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro\nMóvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť\nrozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť\nrozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu\nrozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.\noktóbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa\n1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a\nspotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana\nspotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti\na nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd\nČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej\nzmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v\nSúbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Oprávnený má z\nuvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade\ns právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno\nmať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Dotknutá rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a\nani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou bola platne založená právomoc\n\nrozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania, má\npovahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).\n9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného\nútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n11/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n12/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas,\nale nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného\nskutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa\nktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho\nsúdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v\nnapadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý\nju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov\nkonania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).\nSkutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za\nporušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca sa sudca zaoberal v sťažnostnom konaní len\nprávne relevantnými tvrdeniami oprávneného, a na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa\nnižšie uvedené.\n13/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie\npodaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, JUDr. Rudolfom\nKrutým, PhD., pod sp. zn. EX 8473/08. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie\nsa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného\nnávrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia § 53\nExekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový\nnávrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s\npodaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods.\n1 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade\nnávrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný\nZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky\nvydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v\nustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,\nktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce\nk zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).\n14/ Za správne súd považoval posúdenie vyššieho súdneho úradníka, že medzi povinným a oprávneným\nvznikol na základe zmluvy o úvere č. 7280976, uzavretej dňa 22.08.2007 medzi oprávneným a povinným\nako spotrebiteľom, spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní\nspotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,\nnakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného\nposkytovanie úverov z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia\nrozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ,\nkeďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (okrem iného je povinný v samotnej zmluve\noznačený ako fyzická osoba prostredníctvom rodného čísla). Na tom nič nemení ani fakt, že zmluva\n\no úvere má podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu, pretože\npodľa § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu\nformu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n15/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného\nkonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto\npredpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie\nÚstavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z\npohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd\n(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Rozhodnutie znejúce na\npeňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné\nuž v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,\nktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez\nnávrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn.\nI. ÚS 456/2011 z 23.11.2011). Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je\naj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.\nIV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15\nzo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.\n11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019,\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008\nzo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.\n06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,\nči exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak\ntakáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby\nneexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a\nzároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.\nAk nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie\nexekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú\nje nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Zákonodarca po novele Exekučného poriadku zákonom č.\n2/2017 Z.z. explicitne v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f/ body 1 - 4 Exekučného poriadku upravil\ni konkrétne podmienky preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského\nrozsudku v spotrebiteľskej veci. Týmto spôsobom postupoval i vyšší súdny úradník, keď posúdil vzťah\nmedzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a správne aplikoval ustanovenia § 53 Exekučného\nporiadku, podľa ktorých ex offo preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane\nexekučného titulu, spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou\nzmluvou.\n16/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré\nspory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa\nrozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej\nzmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK\nplatného v čase jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom\nsankcionovaná ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská\nzmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených\nlistoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú\nzachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi\núčastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere uzavretej dňa 22.08.2007,\nktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a\nodkazovala len na VOP. Preto sudca považoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka,\nže rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej\npísomné dojednanie, keďže z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je\nzrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme\nrozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka\n\npísomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených\nVOP, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených\nVOP obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov\nzmluvných strán na VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VOP nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s\nňou oboznámení a súhlasia s VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom,\nže rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to\nbez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou\nviazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej\nrozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.\n17/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi\nzmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nsúkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami\nzákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe\nstrany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že\nrozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na\nvykonanie exekúcie zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie\na exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na\nzáklade nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 06191/08,\nktorý dňa 07.07.2008 vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle\nustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal\nprávomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho\nvydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z\nprávneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval.\nTakýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný\ntitul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým\nsa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a\nsťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietnuť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:cd31a14c-3361-43f7-a196-169d88c815be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 384/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd31a14c-3361-43f7-a196-169d88c815be"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}