Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1514/2024 z 4. 3. 2025 Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 4. marca 2025, sp. zn. 64Ek/1514/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124342001.3 Okresný súd Banská Bystrica | 64Ek/1514/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124342001.3 | 2025-03-04 | Uznesenie Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/296f656b-da75-4ff7-9f88-0a39c1f48ee3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124342001.3 Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI: Okresný súd Banská Bystrica 64Ek/1514/2024 6124342001 04. 03. 2025 JUDr. Martin Kostúr ECLI:SK:OSBB:2025:6124342001.3 Uznesenie Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A. – B. A., štátny občan SR, v konaní zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811 09 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114 proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/ A, 841 05 Bratislava, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 21,48 EUR a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslavom Strakom, so sídlom Exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, pod sp. zn. 275EX 763/24, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/1514/2024 zo dňa 11. decembra 2024, takto rozhodol: I. Súd konanie o sťažnosti povinného z a s t a v u j e . II. Žiadny z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti povinného. odôvodnenie: 1. Dňa 11.12.2024 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 64Ek/1514/2024, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (výrok I.) a povinnému uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia oprávneného v sume 26,44 Eur (výrok II.). 2. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť a navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Banská Bystrica Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 64Ek/1514/2024 zmenil tak, že exekúciu zastaví a prizná povinnému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a právne posúdenie v napadnutom uznesení považoval za nesprávne. V prvom rade poukázal na údajné porušenie princípu rovnosti zbraní, kedy skutočnosť, že Exekučný poriadok vo svojich ustanoveniach výslovne neustanovuje povinnosť súdu povinného oboznámiť s vyjadrením oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, neznamená, že by súd vo veci mohol rozhodnúť bez toho, aby povinnému dal možnosť vyjadriť sa k takémuto vyjadreniu. Uvedeným malo preto podľa názoru povinného dôjsť k zvýhodneniu oprávneného na jeho úkor. Povinný súčasne vyjadril nesúhlas so záverom súdu, že k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky má dôjsť účinnosťou zmluvy o jej zrušení a následná informačná povinnosť má len informačný charakter. V tomto smere na začiatok poukázal na judikatúru českých súdov R 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006, podľa ktorých nemožno zrušiť už zrealizované postúpenie pohľadávky. Preto dohodu o zrušení zrealizovaného postúpenia pohľadávky považuje za nedovolenú, ktorá nemá za následok, že postupca sa opätovne stane majiteľom už postúpených pohľadávok. V tomto smere rovnako poukázal na rozhodnutie NS SR publikované pod R 119/2003 podľa ktorého, relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie pohľadávky. Preto ak by sa zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky vnímala aj ako spätné postúpenie pohľadávky, čo však podľa názoru povinného nie je možné, nebolo by takéto postúpenie pohľadávky voči povinnému účinné, keďže povinnému nebola postupníkom predložená zmluva o zrušení postúpenia pohľadávky. Návrh na vykonanie exekúcie mal byť preto podaný neoprávnenou osobou. Na záver s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo1205/2017, podľa ktorého naplnenie predpokladov pre začatie exekučného konania treba skúmať k okamihu jeho začatia, pričom nedostatok preukázania aktívnej vecnej legitimácie nemožno počas konania zhojiť, uzavrel, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že súd exekúciu zastaví a prizná povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. K sťažnosti povinného sa vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý po sumarizácii skutkového stavu sporu uviedol, že súdu z ustanovení Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť oboznámiť povinného s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zatavenie exekúcie. Exekučný poriadok a jeho ustanovenia o povinnosti exekútora bezodkladne doručiť návrh na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného k nemu súdu na rozhodnutie predstavuje lex specialis k ustanoveniam civilného sporového poriadku, a to hlavne s poukazom na rýchlosť a hospodárnosť, ktorá ovláda exekučné konanie. Navyše oprávnený poukázal na možnosť povinného sa s predmetným vyjadrením oboznámiť z elektronického súdneho spisu, ktorý mu je prístupný. Oprávnený vo svojom vyjadrení s odkazom na argument povinného o nemožnosti zrušiť uskutočnené postúpenie pohľadávky poprel, že by boli splnené všetky povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávky, čo bolo samotným dôvodom jej zrušenia, nakoľko v súlade s čl. 4 bod 4.1 zmluvy o postúpení pohľadávky neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov týkajúcich sa pohľadávok. Oprávnený rovnako poprel, že by malo ísť o spätné postúpenie pohľadávky. V ďalšom oprávnený poukázal na to, že to bol samotný povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, pod sp. zn. 73Cb/3/2024 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a to s poukazom na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dôvodila neplatnosť postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej mlčanlivosti. A mala to byť práve táto spornosť a pochybnosť možnosti uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá mala oprávneného viesť k uzavretiu dohody o jej zrušení. Pre prípad, ak by mal exekučný súd za sporné, či je dohoda o zrušení pohľadávky platná, oprávnený poukázal, že účinky samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky by nikdy nenastali, nakoľko táto by bola od počiatku neplatná ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. V takom prípade, nakoľko by účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nemohlo by prísť ani k zmene v osobe veriteľa, čo opätovne len potvrdzuje existenciu aktívnej vecnej legitimácie na strane oprávneného v exekučnom konaní. Oprávnený zastáva názor, že neoznámenie postúpenia pohľadávky, resp. jej zrušenia, nezakladá neúčinnosť zmluvy o jej postúpení či zrušení. Oznámenie postúpenia pohľadávky alebo jej zrušenia nemá vplyv na platnosť cesie ako takej, ani na jej právne účinky. Tie nastávajú uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, pokiaľ sa strany nedohodli inak. Samotné oznámenie má tak slúžiť výlučne na ochranu dlžníka, ktorý až do samotného oznámenia môže plniť pôvodnému veriteľovi. To má v konečnom dôsledku vyplývať aj zo sťažnosti povinného v časti odkazu na komentované znenie občianskeho zákonníka. Záverom oprávnený dodal, že argument povinného o založení aktívnej vecnej legitimácie (až) oznámením o postúpení pohľadávky s odkazom na rozhodnutie NS SR R 119/2003 je nesprávny. Totiž predmetné rozhodnutie má vychádzať z odlišných skutkových okolností, kedy išlo primárne o interpretáciu ustanovenia § 561 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého už samotné oznámenie zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka, ak tá nie je preukázaná dohodou. Spochybnil taktiež argument povinného, kedy poukazoval na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1205/2017. Uvedené rozhodnutie je podľa názoru oprávneného nepoužiteľné na prejednávany prípad, keďže má vychádzať z odlišných skutkových okolností. Súd v predmetnom rozhodnutí konštatoval absenciu aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nebola splnená odkladacia podmienka v podobe úhrady za postúpenie pohľadávky. Akcentoval tiež na to, že samotné oznámenie dlžníkovi o postúpení pohľadávky nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, ak v čase jeho podania neboli splnené hmotnoprávne podmienky predpokladané ustanovením § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Oprávnený má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že dohoda o zrušení postúpenia pohľadávky je platným právnym úkonom, ktorý zakladá aktívnu vecnú legitimáciu. V prípade, ak by súd mal vyhodnotiť dohodu o zrušení postúpenia za právom neaprobovaný právny úkon, zastáva názor, že ani samotná zmluva o postúpení pohľadávky nemohla byť platne uzatvorená s odkazom na judikatúru najvyššieho súdu. V každom konkrétnom prípade by tak mala byť daná aktívna vecná legitimácia oprávneného v tomto konaní. Navrhol preto, aby súd sťažnosť povinného zamietol 5. Pred rozhodnutím o podanej sťažnosti súdny exekútor doručil súdu upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. 6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. 9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 10. Podľa § 61n ods. 5 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa končí, ak a) námietky neboli podané alebo nie s prípustné, doručením upovedomenia o zastavení exekúcie súdu; b) námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok. 11. V prejednávanej veci súd zistil, že pred rozhodnutím o sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky súdny exekútor súdu doručil upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu, že zastavenie exekúcie navrhol oprávnený. Dňom doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie tak došlo k ukončeniu exekučného konania, v čom sťažnostný súd vzhliadol prekážku v rozhodnutí o sťažnosti povinného. 12. Treba zdôrazniť, že sťažnostný súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania uplatňujúc princíp jednotnosti konania, resp. arbitrárneho poriadku, podľa ktorého konanie tvorí celok. Za procesné podmienky vedenia konania možno považovať predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol o opravnom prostriedku rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno však z neho vyvodiť, že procesné podmienky sú také vlastnosti na strane súdu a účastníkov konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ vedeného súdneho konania. Na strane súdu k podmienkam konania patria také jeho vlastnosti, ktoré vymedzujú jeho práva a povinnosti ako orgánu štátu konať a vydať rozhodnutie. 13. V rámci konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a súvisiaceho sťažnostného konania sa za osobitnú procesnú podmienku konania považuje prebiehajúca exekúcia (exekučné konanie), pretože ak dôjde k zastaveniu exekúcie (exekučného konania) pred právoplatným rozhodnutím súdu je ďalšie rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez právneho významu. Z dôvodu ukončenia exekučného konania tak došlo k strate práva, resp. povinnosti súdu rozhodnúť o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky. Sťažnostný súd tak nemal inú možnosť ako s poukazom aj na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 563/2023 - 21 zo dňa 07. 11. 2023 konanie o podanej sťažnosti povinného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 161 ods. 2 CSP zastaviť. 14. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, vychádzajúc z § 199d Exekučného poriadku súd prvej inštancie žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, keď k meritórnemu prejedaniu sťažnosti nedošlo, a teda ani jedného z účastníkov nemožno považovať za úspešného. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.