{"guid": "8fbf6d82-58b4-4795-8b60-6ac46280972d:31590e41-be04-44d1-bba1-ab01672397aa", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3", "spisova_znacka": "47Ek/1664/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024 z 13. 2. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 13. februára 2025, sp. zn. 47Ek/1664/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3", "identifikacne_cislo": "6124355487", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2025-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami", "Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/31590e41-be04-44d1-bba1-ab01672397aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n47Ek/1664/2024\n6124355487\n13. 02. 2025\nJUDr. Mgr. Martina Rusnáková\nECLI:SK:OSBB:2025:6124355487.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X,\nXXX XX D. – E. D., práv. zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811\n09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,\nadvokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,\no vymoženie 25,44 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, exekútorský úrad\nso sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava pod sp. zn. XXXXX XXXX/XX, o sťažnosti povinného proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024 zo dňa 16.10.2024, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024\nzo dňa 16.10.2024 z a m i e t a.\nII. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024 zo dňa 16.10.2024.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024 zo dňa 16.10.2024 vyšší\nsúdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.\nz. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.),\npovinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie\nod oprávneného nepriznal (výrok II.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu\ntrov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur (výrok III.)\nV odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie\nexekúcie namietal aktívnu vecnú legitimáciu, keď vymáhaný nárok bol na podklade zmluvy o postúpení\npohľadávok uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance\ns. r. o. ako postupníkom postúpený v celom rozsahu, a preto oprávnený nie je v tomto exekučnom konaní\noprávnený. Povinnému bolo doručené zo strany oprávneného oznámenie o postúpení pohľadávok.\nOprávnený predložil súdu svoje vyjadrenie a zároveň doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok\nmedzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. a rovnako aj dohodu o zrušení\nzmluvy o postúpení pohľadávok medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. Z\ntakto zistených skutočností bolo preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy o\npostúpení pohľadávok postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti\ndohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom\ntýchto pohľadávok na strane veriteľa opätovne stal oprávnený, ktorému svedčí aktívna vecná legitimácia\nv tomto exekučnom konaní. Keďže oprávnenému prináleží aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie\nvzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj odmena z vymoženého\nplnenia (v zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Povinný vzniesol námietku aj proti trovám\nexekúcie oprávneného ako aj námietku proti výške trov súdneho exekútora obsiahnutých v upovedomení\no začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku (z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku).\n\nVyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie povinného aj v časti\nnámietky povinného proti výške a dôvodnosti trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Povinný\nvo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik vymáhaného nároku v\nčase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov\nspojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný návrh, ako aj nárok na\nnáhradu trov právneho zastúpenia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne\nďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň ani vyšší súdny úradník nevzhliadol\nniektorý z dôvodov, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a preto návrh povinného na zastavenie\nexekúcie ako nedôvodný zamietol.\n2. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že podľa\njeho názoru tým, že exekučný súd rozhodol vo veci v neprospech povinného na základe vyjadrenia\noprávneného a ním predloženého listinného dôkazu, ktorý povinný nepozná, došlo vydaným uznesením\nk porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech povinného. Ďalej, povinný opätovne poukázal na\npostúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, pričom vyjadril nesúhlas s\nprávnym záverom súdu, že dochádza k zrušeniu postúpenia pohľadávok samotnou účinnosťou zmluvy\no zrušení postúpenia pohľadávok uzavretej medzi postupcom a postupníkom a následná informácia voči\ndlžníkovi má len informačný charakter. Podľa súdnej judikatúry však takéto zrušenie už realizovaného\npostúpenia nie je možné, nakoľko prvotné postúpenie už prv zaniklo splnením (napr. Právní praxe\nv podnikání, 1997, č. 1, str. 31, R ČR 70/2007, NS ČR sp. zn. XX F. XXXX/XXXX; k tomu viď aj\nprednáška E. G. na tému postúpenia pohľadávok zo dňa 28. 11. 2019 na pôde Justičnej akadémie\nSR). Pritom relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá\naktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003). Dohoda o zrušení už\nrealizovaného postúpenia pohľadávok nie je právne dovolená a ani nemá voči povinnému za následok\nobnovenie právneho postavenia pôvodného veriteľa – oprávneného. Ak by aj hypoteticky bola dovolená\na vnímaná ako spätné postúpenie pohľadávky (čo nie je), informácia o postúpení pohľadávky (naviac\nzo strany pôvodného veriteľa ako postupníka, a nie spoločnosti EURK Finance s.r.o. ako postupcu) nie\nje právne relevantná, pretože sa zo strany postupníka (oprávneného) vyžaduje preukázanie zmluvy o\nspätnom postúpení pohľadávky. Ak by aj bola relevantná (čo nie je), až samotným oznámením dlžníkovi\nsa pôvodný veriteľ stáva opätovne veriteľom, čo dosadené do predmetnej právnej veci znamená, že\naž 31.07.2024 by sa spätné postúpenie pohľadávky stalo účinným voči dlžníkovi (povinnému). To za\nkaždých okolností znamená, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný osobou a aj poverenie na\nvykonanie exekúcie je vydané vo vzťahu k osobe, ktorá v tom čase nebola veriteľom povinného. A nie\nje ním ani doteraz. Povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a povinnému priznal právo na náhradu\ntrov konania.\n3. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že povinný namieta, že exekučný súd\nmal oboznámiť povinného s obsahom vyjadrenia oprávneného k podanému návrhu na zastavenie\nexekúcie. Uvedená povinnosť však nevyplýva súdu a ani exekútorovi zo žiadneho konkrétneho\nustanovenia Exekučného poriadku, keď Exekučný poriadok je vo vzťahu k zákonu č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v postavení lex specialis\nk lex generalis. Exekučný súd ani súdny exekútor preto neporušili žiadnu spoju zákonnú povinnosť.\nSpornou skutočnosťou zostáva, a zároveň oprávnený popiera, že by boli splnené všetky záväzky zo\nZmluvy o postúpení pohľadávky (uvedené bola aj dôvodom pre ktorý prišlo k zrušeniu zmluvy). Najmä\nneprišlo k splneniu povinnosti podľa čl. 4, bod 4.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to neprišlo k\nodovzdaniu všetkých dokumentov (dokladov, resp. spisov) týkajúcich sa pohľadávok. Nakoľko neprišlo\nk naplneniu Zmluvy o postúpení pohľadávky v celom rozsahu, t. j. čo do všetkých záväzkov, ktoré\nboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté, nemožno hovoriť o splnení, a preto bolo a je\nmožné uzavrieť Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky. Oprávnený poprel, že v danom\nprípade sa jedná o spätné postúpenie pohľadávok. Pokiaľ by sa exekučný súd nestotožnil s vyššie\nuvedenou právnou argumentáciou oprávnený poukázal na skutočnosť, že to bol samotný povinný,\nktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. XXXX/X/XXXX o návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia, namietal neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, a\nto s poukazom na aktuálnu súdnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dovodila neplatnosť postúpenia\npohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo profesijnej\nmlčanlivosti. Práve i predmetná právna spornosť a pochybnosť bola dôvodom uzavretia Dohody o\nzrušení zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom. Zo Zmluvy o postúpení\npohľadávky jednoznačne vyplýva, ako postúpené pohľadávky vznikli, a že všetky tieto pohľadávky\n\nsúviseli a vyplynuli z činnosti oprávneného v exekučnom konaní. Pokiaľ by mal preto súd za sporné,\nči Dohoda o zrušení pohľadávok je platná, oprávnený poukázal na to, že účinky samotnej Zmluvy\no postúpení pohľadávky nikdy nenastali, nakoľko táto bola od počiatku ako právny úkon absolútne\nneplatná pre rozpor so zákonom (aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXX/XX/\nXXXX zo dňa 25.11.2010). Neoznámenie Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky povinnému\nnemá vplyv na platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu ako takého. Oznámenie o Dohode o zrušení\npostúpenia pohľadávky zakladá len ochranu pre samotného dlžníka z dôvodu, že ak nepríde k splneniu\nnotifikačnej povinnosti môže plniť aj pôvodnému veriteľovi a zbaví sa tým svojho dlhu. Za žiadnych\nokolností nemožno prijať záver o tom, že až oznámením o postúpení pohľadávky vzniká aktívna vecná\nlegitimácia vo vzťahu k povinnému v exekučnom konaní. Aktívna vecná legitimácia súvisí s otázkou\ndanosti hmotnoprávneho nároku, ktorého existencia na strane oprávneného bola ku dňu podania návrhu\nna vykonanie exekúcie jednoznačne preukázaná. Oprávnený je preto aktívne legitimovaný na podanie\nnávrhu na vykonanie exekúcie a neexistujú žiadne dôvody pre zastavenie exekúcie.\n4. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta\nsťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca\nstotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.\n5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n6. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré\ntreba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n7. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na\npovahu a okolnosti sporu možné a účelné.\n8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia\npojednávania.\n10. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n11. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule\noznačený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako\noprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo\nprávo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou\nlistinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo\nzákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného\ntitulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.\n12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka\npostúpiť písomnou zmluvou inému.\n13. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie\nodporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.\n14. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca\nbez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi\nalebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením\npostupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať\npreukázania zmluvy o postúpení.\n15. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal\nsťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez\nnariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba\n\npovažovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Sudca po\nopätovnom preskúmaní listín tvoriacich obsah súdneho spisu dospel k názoru, že rovnako ako vyšší\nsúdny úradník nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie a predmetná exekúcie sa začala a naďalej je\nvedená dôvodne, keď aktívna vecná legitimácia v predmetnej exekúcii patrí oprávnenému. Napriek\nzneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s ohľadom a reagujúc na argumentáciu povinného v sťažnosti\nsudca dodáva:\n16. K námietke povinného o tom, že nedoručením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie\nexekúcie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sudca uvádza, že Exekučný poriadok\nnepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému.\nAj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019) je\nzásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní\nznačne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom\nvšeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích\nprávomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Exekučný súd\nnemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani\nmožnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinnému,\nnakoľko zákonodarca po novele č. 2/2017 Z. z. obmedzil možnosť právnych debát. Vyšší súdny úradník\ntak postupoval v súlade so zákonom, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie\nspolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie\nrozhodol bez toho, aby povinnému predtým zaslal vyjadrenie oprávneného (§ 61k ods. 5 Exekučného\nporiadku). Súd vzhľadom na uvedené preto nezistil v postupe súdu a súdneho exekútora žiadne\nprocesné pochybenie, ktoré by mohlo viesť k porušeniu práva povinného na spravodlivý proces. Súčasne\nsúd dodáva, že povinný má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do\nsúdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe a kedykoľvek sa oboznámiť s jeho obsahom.\n17. K námietke povinného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného sudca\nuvádza, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia peňažnej\npohľadávky, ktorá predstavuje trovy exekúcie vedenej oprávneným ako súdnym exekútorom. Keďže\noprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie k vymoženiu peňažný nárok ako nositeľ práva\nvyplývajúceho z exekučného titulu v tom zmysle, že práve oprávnenému bola exekučným titulom\npriznaná náhrada trov exekúcie, ktorú exekúciu ako poverený súdny exekútor vykonával, v čase\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nemal pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii\noprávneného. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie povinný vniesol námietku nedostatku aktívnej\nvecnej legitimácie oprávneného, a to s poukazom na oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa\n31.10.2023 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, ktorých existencia nebola medzi\núčastníkmi exekučného konania sporná. Sporným bolo medzi účastníkmi posúdeniu právnych účinkov\nDohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, ku ktorej došlo dňa 20.06.2024 s tým, že zrušenie\nzmluvy bolo povinnému oznámené (postupcom i postupníkom) Listom zo dňa 29.07.2024.\n18. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť\ndomáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde\nvychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže\nbyť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho\nporiadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe\ntotiž právo nesvedčí.\n19. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je primárne osoba\noprávnená z exekučného titulu (teda osoba, ktorej z exekučného titulu vyplýva právo na plnenie voči\npovinnej osobe). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno\nvykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Jedným z inštitútov,\nna základe ktorých dochádza k hmotnoprávnej zmene v osobe veriteľa – oprávneného, je inštitút\npostúpenia pohľadávky, ktorý sa realizuje prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva\no postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku,\nzmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Aby sa zmluva\no postúpení pohľadávok prejavila aj v procesnej rovine, musí byť platná a účinná. Treba zdôrazniť,\nže otázkou aktívnej (ako aj pasívnej) vecnej (exekučnej) legitimácie sa exekučný súd zaoberá „ex\noffo“ v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny v hmotnoprávnom\n\noprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci je a bude\nstav ku dňu rozhodovania súdu. Aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe\noprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.\nIde o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania\nkonvalidovať preukázaním toho, že subjekt súdneho konania má, mal, prípadne dodatočne nadobudol\nprávo, ktorého ochrany sa domáha. V podmienkach exekučného konania treba ešte zdôrazniť, že\nexekučný súd nemá právomoc určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len\nposudzuje či tento právny úkon mohol alebo nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných\nustanovení hmotného práva prejavujúcich sa v exekučnej vecnej legitimácii subjektov. Tiež to znamená,\nže dotknutým subjektom nič nebráni v tom, aby sa určovacou žalobou na príslušnom súde podľa\nCSP domáhali vyslovenia platnosti/neplatnosti zmluvy a v prípade, ak by bolo určené, že zmluva\no postúpení pohľadávok je platná/neplatná, vznikne na strane postupníka/postupcu (podľa výsledku\nsporu) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto rozhodnutie by potom pre exekučný súd vo\nvzťahu k aktívnej vecnej legitimácii nevyhnutnom rozsahu predstavovalo vec právoplatne rozhodnutú a\nvecná legitimácia by tak bola v ďalšom priebehu exekučného konania nespochybniteľná. Tiež možno\nešte doplniť, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže\nnie je účastníkom tejto zmluvy a aj v prípade, že zmluva by bola neplatná, „Relevantné oznámenie\npostupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na\nvymáhanie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku\nskúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne\ndovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by\npostúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník.“ (R 119/2003)\n20. Na základe vyššie uvedeného potom sudca uvádza, že k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len\nna podklade platnej zmluvy. Po oboznámení sa so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023\nvšak sudca konštatuje, že sporná zmluva by tento atribút nespĺňala. Postúpenie pohľadávok súdneho\nexekútora, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním funkcie súdneho exekútora podľa Exekučného\nporiadku na subjekt, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti súdneho exekútora, za stavu, že\nsúdny exekútor nebol povinnosti mlčanlivosti zbavený (uvedené nebolo preukázané), totiž odporuje\nzákonu. Spornú zmluvu o postúpení pohľadávok tak treba označiť za absolútne neplatnú podľa § 39\nObčianskeho zákonníka a s poukazom na § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 525 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť\nex offo. Pri uvedenom závere možno vychádzať z analogického použitia ustálenej rozhodovacej praxe\nnajvyšších súdnych autorít vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nXXXXX/XX/XXXX zo dňa 22.02.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2023, pod číslom R 54/2023. Vzhľadom na absolútnu\nneplatnosť tvrdeného postúpenia vymáhanej pohľadávky je potom bez právneho významu následné\nposudzovanie s tým súvisiacich úkonov (oznámení o postúpení pohľadávky, oznámení o zrušení zmluvy\no postúpení pohľadávok a podobne).\n21. Sudca napriek uvedenému pre úplnosť dodáva, že v čase vystavenia predmetného oznámenia\no postúpení pohľadávok dňa 31.10.2023 postupník (spoločnosť EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150)\nešte neexistoval, keďže do obchodného registra bol zapísaný až dňom 04.11.2023. Pritom samotné\noznámenie postúpenia pohľadávky veriteľom ešte neznamená bez ďalšieho aj skutočnú zmenu v osobe\noprávnenej z exekučného titulu. Táto oznamovacia povinnosť má chrániť dobrú vieru dlžníka v tom, že\ndo oznámenia o postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi. Toto je však podstatné len\nvo vzťahu k plneniu dlhu, t.j. vo vzťahu k otázke, komu má dlžník plniť svoj dlh s právnymi účinkami\nzániku tohto dlhu. Iné právne následky spojené s porušením oznamovacej povinnosti vo vzťahu k\ndlžníkovi z právnej úpravy nevyplývajú. Následná obrana povinného poukazujúca na oznámenie o\npostúpení pohľadávky by tak mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil a preukázal, že vymáhanú\npohľadávku uhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150.\nV takomto prípade by sa exekučný súd zaoberal tým či a kedy bolo povinnému oznámené postúpenie\npohľadávky a komu bol povinný plniť povinnosť z exekučného titulu. Povinný sa však v podanom návrhu\nna zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou pohľadávky inému\nsubjektu ako oprávnenému) nebránil.\n22. Čo sa týka argumentácie povinného o nemožnosti zrušenia splnenej zmluvy (zmluvy o postúpení\npohľadávok) s touto by bolo možné súhlasiť, avšak len vtedy, ak by bolo v konaní jednoznačne\n\npreukázané, že došlo k zániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky, ktorý však\nnastáva výlučne za splnenia všetkých vzájomných povinností (najmä v rozsahu uhradenia odplaty\nna jednej strane a odovzdania dokladov súvisiacich s postúpením na druhej strane (povinnosť o.i.\nuložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka)). Uvedené však v konaní preukázané nebolo, naopak\ntento záver spochybňuje práve oznámenie o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktorom\nsa dohodli zmluvné strany, pričom dohodu o zrušení záväzku možno uzavrieť s poukazom na §\n572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tak odkaz povinného na súdnu\njudikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky nie je priliehavý. Za stavu, keď teda postupník sa z pozície\noprávneného nedomáha vstupu do exekučného konania a s dôrazom na skutočnosť, že oprávnenie\nzmluvne modifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzkovo-právny vzťah\nvyplýva z komplexnosti zmluvných vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva, sudca konštatuje,\nže na základe zisteného skutkového stavu (z dokumentov tvoriacich obsah súdneho spisu) nemá\npochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii oprávneného na vymáhanie pohľadávky v zmysle predloženého\nexekučného titulu. Nemožnosť zrušiť záväzkovo-právny vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako\njedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je\nlogický, zmysel však dáva až po skutočnom zániku splnením všetkých povinností.\n23. Čo sa týka oznámenia zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávok, zákon nepredpisuje formu ani obsah\ntakéhoto oznámenia, pričom s poukazom na vyššie uvedené aj napriek tvrdeniu povinného sa v danom\nprípade nejednalo o spätné postúpenie pohľadávok. Za relevantné oznámenie tak z pohľadu povinného\nmožno považovať i upovedomenie povinného o začatí exekúcie, z ktorého možno jednoznačne\nidentifikovať subjekt oprávnený z exekúcie. Zároveň platí (tak ako už bolo uvedené), že obrana\npovinného by mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil, že vymáhanú pohľadávku medzičasom\nuhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150. Povinný sa však\nv podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou\npohľadávky inému subjektu ako oprávnenému) nebránil.\n24. Záverom sudca vzhľadom na nespokojnosť a nesúhlas povinného s napadnutým uznesením dodáva,\nže obsahom základného práva na súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní.\n25. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú\nnámietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre\nrozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať\nsa ostatnými tvrdeniami povinného a oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci\nvýznam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).\n26. Vzhľadom na uvedené sudca považoval práve oprávneného za aktívne vecne legitimovaného na\nvymáhanie pohľadávky z predloženého exekučného titulu, keď zo strany povinného nebol jednoznačne\npreukázaný prevod práv z exekučného titulu na tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené potom sudca\nsťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/1664/2024 zo dňa\n16.10.2024 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Keďže povinný inicioval\nnávrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a\nnasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.\n27. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n28. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného neuplatnil nárok na náhradu\ntrov exekučného konania. Povinný si nárok na náhradu trov konania v sťažnosti uplatnil. O trovách\nkonania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v\nspojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným podanej sťažnosti\nneúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4ed1ecd-0ebf-47c6-83f0-18881e50b4a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 20/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 20/2019 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 171, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.20.2019.1"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}