Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/1808/2024 z 25. 11. 2025
Citácia: uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 25. novembra 2025, sp. zn. 67Ek/1808/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124366558.3
Okresný súd Banská Bystrica | 67Ek/1808/2024 | ECLI:SK:OSBB:2025:6124366558.3 | 2025-11-25 | Uznesenie
Citované ustanovenia: EP, CSP, OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/494effab-7c71-45c9-9113-74d1f9bc8d46
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124366558.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Banská Bystrica
67Ek/1808/2024
6124366558
25. 11. 2025
JUDr. Martin Kostúr
ECLI:SK:OSBB:2025:6124366558.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 4.647,14 EUR
a trov exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
67Ek/1808/2024 zo dňa 13. júna 2025, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 13.6.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod
sp. zn. 67Ek/1808/2024, ktorým exekúciu z dôvodu vznesenej námietky premlčania podľa § 61k ods.
1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 123,- Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 45 ods. 1, § 48 ods. 1, 2, § 61k ods. 1, 2, 5, §
61l ods. 1, 2, 3, § 196, § 197 ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199, § 199c ods. 1, 4 zákona č.233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania
povinného uviedla, že účelom inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo včas, teda v stanovenej premlčacej
dobe, nakoľko účinné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu znamená, že súd
oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, a teda použitie tejto námietky má za následok zánik
vymáhateľnosti nároku oprávneného. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma
oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia
exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Dôkazné
bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného,
ktorý ho podal. Ďalej súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že predložený exekučný
titul - platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2007. Podľa § 100 ods.
1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka,
ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať
rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v
premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré
bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon
rozhodnutia. Nakoľko sa vymáha pohľadávka priznaná právoplatným zhodnutím súdu (exekučný titul),

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.02.2007, pričom exekučné konanie začalo v
roku 2024 súd považoval vznesenú námietku za dôvodnú. Súčasne vo vzťahu k poukazu povinného na
predchádzajúce konkurzné konanie považoval toto za irelevantné, nakoľko povinný vzniesol dôvodne
a včas námietku premlčania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd konajúc vyššou
súdnou úradníčkou k právnemu záveru, že vznesená námietka premlčania bola dôvodná, a preto súd
v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku exekúciu zastavil (výrok I.). Súčasne súd zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku v spojitosti s § 22 ods.
1 citovanej vyhlášky MS SR.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby odvolací súd
s poukazom na ust. § 250 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zrušil.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ďalej uviedol, že Okresný súd zastavil exekúciu z dôvodu, že povinný vzniesol námietku
premlčania. Súčasne v odôvodnení rozhodnutia súd priznal, že sa vôbec nezaoberal skutočnosťou,
že dlžník na seba podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Súčasne sa nezaoberal ani vyjadreniami
oprávneného, ktorý má pohľadávku zabezpečenú záložným právom a súčasne sa nezaoberal ani
skutočnosťou, že dcéra dlžníka vykúpila majetok z konkurznej podstaty, s čím súhlasil povinný, teda
nárok oprávneného uznal. Oprávnený v podanej sťažnosti opätovne uviedol, že úpadcova dcéra využila
právo, ktoré jej Zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje v § 167K ods. 7 a so súhlasom dlžníka
poskytla do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá prevyšovala ťarchy
na majetku, zaťažený majetok prestal podliehať konkurzu. Nakoľko tento majetok poskytnutím náhrady
prestal podliehať konkurzu, Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v § 167K uvádza, že netvorí konkurznú
podstatu. Pokiaľ teda majetok netvorí konkurznú podstatu, tak sa na neho hľadí, ako na nedotknutú
pohľadávku podľa § 166c písm. c) nedotknutou je zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je
krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva. Keďže dlžník počas konkurzu uznal pohľadávku
oprávneného a následne súhlasil so skutočnosťou, aby jeho dcéra vykúpila majetok zabezpečený
zabezpečovacím právom oprávneného, pohľadávka sa nemohla premlčať skôr, ako to určuje občiansky
zákonník v § 110 ods. 1.
5. Povinný sa k podanej sťažnosti oprávneného do dnešného dňa napriek výzve súdu nevyjadril.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola zaslaná do elektronickej schránky súdu
dňa 23.06.2025 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté
uznesenie bolo oprávnenému doručené dňa 13.06.2025, bola teda sťažnosť podaná v zákonom
stanovenej lehote (§242 CSP).
13. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa §
249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je
dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.

14. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 27.08.2024, kedy bol exekučnému
súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného
titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10RO 368/06-10 zo dňa 11.10.2006,
právoplatného a vykonateľného dňa 03.02.2007, dňa 07.11.2024 poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi JUDr. Erikovi Tóthovi (213EX 884/2024). Dňa 19.11.2024 bol v zákonnej lehote
doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s
vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté
uznesenie.
15. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
16. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že
vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila
i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pričom v súvislosti s dôvodmi
naznačenými v podanej sťažnosti (dlžník na seba podal návrh na vyhlásenie konkurzu, predmetná
pohľadávka bola uplatnená v konkurznom konaní 23OdK/47/2019, dňa 12.06.2023 bola nehnuteľnosť
vylúčená z konkurznej podstaty, pohľadávka je zabezpečená záložným právom, a podľa Zákona o
konkurze a reštrukturalizácii sa jedná o nedotknutú pohľadávku) musí skonštatovať, že vyššia súdna
úradníčka správne na zistený skutkový stav (nebol sporný, nakoľko ho nikto nenamietal) aplikovala
správne ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení /ďalej len
„Občiansky zákonník“/, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
18. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
19. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo práve priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
21. Sudca s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Občianskeho zákonníka oprávnenému v prvom
rade pripomína, že zákon (tu Občiansky zákonník) rozlišuje všeobecnú (trojročnú upravenú v §
101 Občianskeho zákonníka) a osobitnú (aj desaťročnú upravenú v § 110 Občianskeho zákonníka)
premlčaciu dobu. Všeobecná trojročná premlčacia doba ako vyplýva z dikcie ust. § 101 Občianskeho
zákonníka sa aplikuje len vtedy, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak . Nakoľko však
v danom prípade sa jednalo o vymáhanie práva priznaného súdom (tu – platobným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky, č.k. 10RO 368/06-10 zo dňa 11.10.2006) na uvedenú situáciu (skutkový stav) je
potrebné správne aplikovať 10 ročnú premlčaciu dobu tak, ako to vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú povinným uviedla v napadnutom rozhodnutí vyššia súdna úradníčka, keď skonštatovala, že
návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu v roku 2024 bol podaný po uplynutí 10 ročnej premlčacej
doby. V tejto súvislosti sudca len dodáva, že premlčacia doba v danom prípade uplynula dňa 03.02.2017,
pričom všetky okolnosti uvádzané oprávneným vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie ako aj
v podanej sťažnosti nastali až po uplynutí premlčacej doby, a teda logicky nemajú vplyv na jej plynutie.
22. Samotná skutočnosť, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.
23OdK/47/2019 zo dňa 10.05.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 99/2019 dňa

24.05.2019 s tým, že povinný bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze
alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo
splátkovým kalendárom, nakoľko oddlženie nastalo až po uplynutí premlčacej doby. Rovnako ani
skutočnosť, že oprávnený si u správcu konkurznej podstaty riadne uplatnil premlčanú pohľadávku,
čím však nemohlo reálne dôjsť k prerušeniu plynutia premlčacej doby, nakoľko táto už uplynula
dňa 03.02.2017, t.j. ešte pred vyhlásením konkurzu. Tiež tvrdenie oprávneného, že úpadcova dcéra
využila svoje právo, ktoré jej Zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje v § 167K ods. 7 a so
súhlasom dlžníka poskytla do konkurznej podstaty náhradu za hodnotu zaťaženého majetku, ktorá
prevyšovala ťarchy na majetku a zaťažený majetok následne prestal podliehať konkurzu nemá žiadny
vplyv na objektívnu okolnosť, a to uplynutie premlčacej doby dňa 03.02.2017. A čo sa týka argumentu
oprávneného, že pôvodne bol majetok povinného zaťažený zabezpečovacím právom oprávneného
v tejto súvislosti upriamuje sudca pozornosť oprávneného na ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
tretia veta, ktoré síce umožňuje presah plynutia premlčacej doby záložného práva oproti premlčaniu
pohľadávky veriteľa v hlavnom (zabezpečovanom) záväzkovom vzťahu a priznáva veriteľovi právo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj po premlčaní zabezpečenej pohľadávky, avšak len v prípade, ak
záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu, čo oprávnený netvrdil a ani nepreukázal.
23. Súd preto považoval správne námietku premlčania vznesenú povinným za dôvodnú a exekúciu
v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil.
24. Zároveň v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sudca považuje ešte za potrebné
dodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému a povinnému vyplývajú
z predloženého exekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na zastavenie
exekúcie a jeho príloh neponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec
podstatný význam, a sťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti
a nepreskúmateľnosti. V súvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako
ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd
sťažnosť oprávneného podľa § 250 ods. 1 CSP ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné
202 ods. 4 Exekučného poriadku).

(§