{"guid": "863d0f31-139f-43f8-8001-12cc57257df0:7496de00-455e-42fe-90f5-26695d8ac631", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2", "spisova_znacka": "37Ek/2167/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 37Ek/2167/2024 z 17. 7. 2025", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 17. júla 2025, sp. zn. 37Ek/2167/2024, ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2", "identifikacne_cislo": "6124384158", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Viera Antoniková", "sudca_id": 361, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viera-antonikova-361", "datum_vydania": "2025-07-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "nazov": "§ 61l ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61l.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7496de00-455e-42fe-90f5-26695d8ac631", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n37Ek/2167/2024\n6124384158\n17. 07. 2025\nMgr. Michal Dubníček\nECLI:SK:OSBB:2025:6124384158.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská televízia a rozhlas, so\nsídlom Mlynská dolina 0, 845 45 Bratislava, IČO 56 398 255, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom C. XXX, XXX XX C. o vymoženie 128,36 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom\nJUDr. Albín Božek, Exekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie mieru 7, 908 51 Holíč pod sp. zn. 11EX\n507/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto\nrozhodol:\nSúd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Albín Božek,\nExekútorský úrad Holíč so sídlom Námestie mieru 7, 908 51 Holíč pod sp. zn. 11EX 507/24 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.09.2024 domáhal od\npovinného vymoženia 128,36 eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz\nOkresného súdu Trnava, sp. zn. 61C/74/2023 zo dňa 14.09.2023.\n2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Albín\nBožek vydaním poverenia pod sp. zn. 37Ek/2167/2024 zo dňa 08.10.2024 s európskym spisovým\nidentifikačným číslom: D.:B.:E.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 11EX\n507/24.\n3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie podaným na poštovú prepravu dňa 04.11.2024 domáhal\nzastavenia exekúcie. Povinný v odôvodnení návrhu uviedol, že oznamuje po zistení za čo na neho\nbola začatá exekúcia, že voči nemu je to nereálne, on s oprávneným nič nemal. Keď to (pozn. súduzrejme pohostinstvo, ktoré povinný spomína ďalej) chcel otvoriť, zhorelo to. Potom to mala v prenájme\ntretia osoba, ktorej to povinný neskôr aj predal a už sú to roky, pričom myslí, že tretia osoba to ďalej\npredala nejakej stavebnej firme. Takže ak je to o tom, žiada o zastavenie exekúcie. Ďalej povinný\npriložil preberací protokol ako doklad, ktorým prebral a následne predal pohostinstvo po vypálení.\nKúpnopredajná zmluva je vo F. na miestnom výbore. Nie povinný ale tretia osoba možno niečo mala\nso SOZOu.\n4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že všetky podklady, ktoré\npovinný doložil sú irelevantné vo vzťahu k vymáhanému nároku oprávneného. Povinný nepreukázal\nžiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zníženie resp. zánik vymáhaného nároku. Návrh na\nzastavenie exekúcie zo strany povinného považuje oprávnený preto za nedôvodný. Na základe vyššie\nuvedeného navrhuje, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.\n5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa\n29.11.2024. Súdny exekútor sa po obsahovej stránke k návrhu povinného na zastavenie exekúcie\nnevyjadril. Prílohou podania súdneho exekútora bolo Upovedomenie o začatí exekúcie spolu\ns doručenkou, ktorá preukazuje, že povinný upovedomenie prevzal dňa 21.10.2024. Vzhľadom na to, že\n\npovinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 04.11.2024 je zrejmé, že návrh\nna zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote a má odkladný účinok.\n6. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.\n7. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený\npožadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný\ntitul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.\n8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak\na) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,\nb) exekučný titul bol zrušený,\nc) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu\nneprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),\nd) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,\ne) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo\nniečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj\nbez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak\nod posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.\n9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15\ndní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie\nexekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku\ndňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.\n10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.\nAk povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa\nk návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor\nvydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich\npracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie\nexekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.\n11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu\nzastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.\n12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je\nprocesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu\nz exekučného titulu. Exekúciu možno vykonať za účelom uspokojenia len skutočne existujúcich práv a\npovinností za podmienok a spôsobom, ktoré sú stanovené zákonom. Jednou z materiálnych podmienok\nkaždej exekúcie je aj existencia exekučného titulu, t.j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu,\nresp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktorého vykonanie zákon pripúšťa (§ 45 Exekučného poriadku).\nInak povedané účelom exekučného konania je nútený výkon tej povinnosti, ktorá bola účastníkovi s\nkonečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu.\n13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je teda skutočnosť, že exekučný titul, ktorý\nje podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného\nkonania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť\na vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať\nvlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti,\nktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria\ndve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených\nprocesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie\npredpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia\ndoložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že\nmárne uplynula lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti\npredstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové\nidentifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti. Ak sú tieto požiadavky formálnej a materiálnej\nstránky vykonateľnosti splnené, ich následkom je existencia exekučného titulu, ktorý presne stanovuje\n\npráva a povinnosti jednotlivých subjektov (účastníkov exekučného konania) tak, aby bolo zrejmé, čo sa\nmá nútene uskutočniť.\n14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie\nexekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti\na prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon\nustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť\nnamietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré\nnastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie\nexekúcie. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme\nje, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby\nju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na\npreukázanie týchto tvrdení, je preto vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a\nz ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky.\n15. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na to, že v podstate nemá voči\noprávnenému žiadnu pohľadávku, nakoľko svoje pohostinstvo po jeho vyhorení predal tretej osobe,\nexekučný súd v súvislosti s uvedenými tvrdeniami povinného nemôže prijať iný záver než ten, že\npredmetné námietky sú bez právneho významu vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti a prípustnosti\nprebiehajúcej exekúcie. Základným predpokladom vykonania exekúcie je totižto existencia práva\noprávneného domáhať sa od povinného vymoženia toho, čo mu exekučný titul ukladá za predpokladu, že\npovinný si povinnosť exekučným titulom dobrovoľne nesplnil. Je nutné poukázať zároveň na skutočnosť,\nže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a vynútiteľné, pričom platí, že\nexekučný súd nie je oprávnený skúmať jeho vecnú správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci\nexekučného konania meniť a ani ho zrušiť. Účelom exekučného konania je nútený výkon povinnosti,\nktorá bola účastníkovi s konečnou platnosťou uložená v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného\ntitulu. V prípade, ak povinný nesúhlasil s uloženou povinnosťou, svoju obranu mal uplatniť zákonom\nstanoveným spôsobom a to využitím práva podať proti rozhodnutiu riadny opravný prostriedok (odpor).\nV tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na starú rímsko-právnu zásadu vigilantibus iura scripta sunt ,\nt.j. „právo patrí bdelým“ a teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje\nprocesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Inak povedané,\npodanie riadneho opravného prostriedku voči rozhodnutiu vydaného v základnom (nachádzacom)\nkonaní v zákonnej lehote je založené na procesnej zodpovednosti účastníka konania v procesnom\npostavení žalovaného, pričom je potrebné dodať, že exekučný súd nemá žiadnu právomoc zasahovať do\nprávoplatného rozhodnutia, resp. posudzovať činnosť súdu rozhodujúceho v rámci základného konania.\n16. Exekučný súd totiž nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací,\nteda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom\n(základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou\nje zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva\na teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu,\nktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný\nprávoplatným a vykonateľným rozhodnutím a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie vecne posudzovať.\nV exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp.\npreskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal)\nvydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a\nmusí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali)\nsa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú\npre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).\n17. Vo väzbe na uvedené exekučný súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky povinného uvádzané v\nnávrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu\na tieto mali byť zo strany povinného namietané v základnom konaní podaním vecne odôvodneného\nodporu. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie\nproti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť\nexistencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného\ntitulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním\nvykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je\n\npredmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto\nfáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom\nkonaní.\n18. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané,\nže ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v\ncelom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.\nPovinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny\nzáver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich\nvymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného\npredpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.\n19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na\nvykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie\nv exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.\n20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne\nvynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v\nsúvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.\n21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie\nneuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o\nzrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom\nneexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3\nExekučného poriadku zamietol.\n22. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd\nnerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na\nOkresnom súde Banská Bystrica.\nSťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.\nSťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\nV sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,\nv akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho\nsa sťažovateľ domáha.\nV sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu\nmožné a účelné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}