{"guid": "4f18a1d3-d4be-4e97-b467-2dd1ceafdb3a:06b8d173-f9f6-40a1-8f63-218ca62d14b9", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3", "spisova_znacka": "9Ek/1737/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/1737/2020 z 24. 2. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 24. februára 2026, sp. zn. 9Ek/1737/2020, ECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3", "identifikacne_cislo": "6120406751", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06b8d173-f9f6-40a1-8f63-218ca62d14b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n9Ek/1737/2020\n6120406751\n24. 02. 2026\nMgr. Silvia Turzová\nECLI:SK:OSBB:2026:6120406751.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová\n2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnému:\nA. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. D., o vymoženie pohľadávky vo výške 158,66 Eur\ns príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ivan Jambor, so sídlom exekútorského úradu E.\nX, XXX XX F. pod sp. zn. 271 EX 720/20, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 9Ek/1737/2020 zo dňa 06. 02. 2026, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/1737/2020 zo\ndňa 06. 02. 2026 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9Ek/1737/2020 zo dňa 06. 02. 2026 vyššia\nsúdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje\nrozhodnutie odôvodnila tým, že po preskúmaní vyjadrenia predloženého súdny exekútorom povereným\nna vykonanie tejto exekúcie zistila, že súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie zisťoval majetok,\nresp. príjmy povinného podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a\nvykonával zisťovanie majetku, resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie\nsúdny exekútor zistil, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke. Ďalej zistil, že nie je vlastníkom\nžiadneho motorového vozidla a rovnako ani nehnuteľnosti. Poverený súdny exekútor zistil, že povinný\nbol zamestnaný naposledy od 12. 01. 2022 do 21. 01. 2022, že nie je poberateľom dôchodkovej\ndávky, dávky v nezamestnanosti a ani poberateľom nemocenskej dávky. Do vydania upovedomenia o\nzastavení exekúcie (20. 01. 2026) nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu vymáhaného nároku\nzo strany povinného v tejto konkrétnej exekúcii, pričom poverený súdny exekútor nemal vedomosť o\nexistencii majetku, resp. príjmoch povinného, ktoré by exekúcii podliehali. Z uvedeného teda vyplýva,\nže súdny exekútor postupoval správne. V podaných námietkach, podľa názoru súdu, oprávnený\nneuviedol postačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať nesprávne\nvydané upovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že oprávnený\nnebol spokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom, mal možnosť v zmysle § 34 ods.\n2 Exekučného poriadku, podať návrh na zmenu súdneho exekútora. Na základe uvedeného, vyššia\nsúdna úradníčka musela konštatovať, že v čase vydania upovedomenia o zastavení exekúcie boli\nsplnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa §\n61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie, t. j. doručenia poverenia na vykonanie\nexekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku), dňa 11.\n11. 2020 uplynulo 5 rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie nevymohol ani len\nčasť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného konania. Keďže súdny\nexekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu ustanovenú zákonom (5\nrokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté\nexekúciou, a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania povereného súdneho\n\nexekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o zastavení\nexekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného, ktorý je fyzickou\nosobou. Záverom odôvodnenia tohto uznesenia exekučný vyššia súdna úradníčka konštatovala, že\nupovedomenie poverenému súdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného\nvydané podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, je vecne správne a boli naplnené všetky\nzákonné predpoklady na jeho vydanie. Preto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení\nexekúcie zamietla.\n2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej\nlehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre\nzastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z\nupovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal\nexekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane\ndopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku\npodliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore\ns odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného\na skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak\nnebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení\nexekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie\naj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad\n165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich\nspeňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a\npráve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané\nspeňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z\n§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie\nmajetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného\nmajetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných\nzákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého\nmal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem\nzákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani nemá\nmožnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere exekútor.\nV prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by zistil iba na\nzáklade fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu akýchkoľvek\npreddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného požadovať.\nExekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre\nzastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky, zhodnotenia\nexekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie zisťovanie\nvšetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa § 2 vyhlášky\nMS SR č. 68/2017 Z.z. Aj z vyjadrenia exekútora je zrejmé, že exekútor nikdy povinného nenavštívil v\njeho obydlí a nezistil reálny stav hnuteľného majetku povinného a úvahy o nákladoch jeho speňaženia\nsú tak hypotetické. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať\nhnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a spísal všetko\nmajetok povinného sám a z vlastnej iniciatívy. V podmienkach všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti\npráva v Slovenskej republiky by mali byť súdny exekútori tí poslední ktorí „od stola“ prístupom ešte\nznižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie je pravdou, že by im Exekučný poriadok nedával\ndostatok možností alebo im bránil v dôslednom výkone exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na\npráva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé, aby v právnom štáte oprávnený, ktorému\nbol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol očakávať riadne a dôkladné vykonávanie\nexekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon\nexekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované a sú štátom poverené ako osobitne\nodborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom spôsob vykonávanie exekúcie\nformálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada orgány a inštitúcie a pri negatívnom\nvýsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.\n3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že súhlasí so závermi súdu. Oprávnený vyjadril len svoje\ndomnienky o existencii majetku povinného, ale nepreukázal existenciu relevantného exekvovateľného\nmajetku. Zistený reálny skutkový stav súdny exekútor preukázal lustráciami majetku povinného.\n\n4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré\ntreba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n7. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý\nnapadnuté uznesenie vydal.\n8. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n9. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n10. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení\nexekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie\nalebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť\npostihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.\n11. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n12. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový\nstav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie\ndostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci\nrelevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom\nrozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2\nExekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť\nproti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje\ns dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako\naj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka\nkonania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\núčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a\npodobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať\nza porušenie či nerešpektovanie jeho práv.\n13. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad\nrámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd\nprvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia\no zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa\n§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať\nv predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku\npovinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek\ntomu, že povinný disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom\nexekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5\nrokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že\n\nu povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť\nako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná\nexekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.\nObjektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými\ndôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových\npomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný\nvykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých\nsvojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho\nexekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a\naby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný\nsúd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má\nprebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii\núlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký\nspôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci\nzisťovania majetkových pomerov povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie\nuplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať\nupovedomenie o zastavení exekúcie.\n14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného\nsúhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku\npovinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné\nmožnosti vykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať\nfyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,\nak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.\nBolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie\nvykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy\nexekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné\ntak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických\nosôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie\nmožno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného\nsúdny exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom\ninternetu či sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových\na sociálnych pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní\ntohto úsudku vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento\núsudok súdneho exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne\nspôsobilou osobou a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí,\nktoré sú založené na objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných lustrácií v predmetnej exekúcii\njednoznačne vyplýva, že povinný nedisponuje žiadnym príjmom či majetkom väčšej hodnoty, ktorý by\nbol exekvovateľný. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli nachádzať\nhodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak,\nšablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo\nviacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť\núhrady trov exekučného konania. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie ešte poukazuje\nna to, že povinný má hlásený trvalý pobyt „bezdomovca,“ teda adresou jeho pobytu je obec Zemianska\nOlča bez uvedenia konkrétnej adresy. V dôsledku uvedeného tak obrana oprávneného vyznieva\nneadresne, bez väzby na túto podstatnú skutočnosť.\n15. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný\nsúd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať\npodľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej\nsúdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za\nustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali\na tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak\noprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd\nnie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia\nsú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na\nskutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností\n\nv predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných\nveciach vedených v prospech oprávneného.\n16. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii\nreálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z\ntohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci\npovinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný\nalebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti\npovinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.\n1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení\nexekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na\njeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,\ntento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu\nvo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych\nvýdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné\nnáklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani\nsúd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie\nje aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim\nmajetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav\nzodpovednosť nenesú.\n17. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor\npred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal\na rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia\no zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané\nupovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným\nporiadkom.\n18. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdny úradníčky ako\nnedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie\no zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}