{"guid": "1885a68c-3177-45c7-a104-c8c2e3df30ce:7700dd2d-9bf7-41a6-8c1f-3440ae29f9a5", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3", "spisova_znacka": "19Ek/2243/2020", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2243/2020 z 28. 7. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 28. júla 2026, sp. zn. 19Ek/2243/2020, ECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3", "identifikacne_cislo": "6120457635", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-07-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61n.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 61n ods. 1 písm. f) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61n.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61n"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61n", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7700dd2d-9bf7-41a6-8c1f-3440ae29f9a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n19Ek/2243/2020\n6120457635\n28. 07. 2026\nMgr. Silvia Turzová\nECLI:SK:OSBB:2026:6120457635.3\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová\n2, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, práv. zast.: Beňo & partners advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti povinnej: A. A.,\nnar. XX. XX. XXXX, trvale bytom 971 01 Prievidza, o vymoženie 115,95 Eur s príslušenstvom, vedenej\nsúdnym exekútorom JUDr. Jozef Martišík st., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01\nPúchov, IČO: 35662956, pod sp. zn. 107EX 7/21, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného\nsúdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2243/2020 zo dňa 15. 06. 2026, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2243/2020\nzo dňa 15. 06. 2026 z a m i e t a.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/2243/2020 zo dňa 15. 06. 2026 vyššia\nsúdna úradníčka zamietla námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie. Svoje\nrozhodnutie odôvodnila tým, že súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie pravidelne zisťoval majetok\nresp. príjmy povinnej podliehajúce exekúcii lustráciami účtov v bankách, v Sociálnej poisťovni a\nzisťovanie majetku resp. príjmov postihnuteľných exekúciou. V priebehu tejto exekúcie poverený súdny\nexekútor zistil, že povinná nedisponovala počas celej doby vedenia exekúcie žiadnym majetkom.\nDo vydania upovedomenia o zastavení exekúcie nedošlo ani k čiastočnej úhrade, resp. splneniu\nvymáhaného nároku zo strany povinnej v tejto konkrétnej exekúcii, poverený súdny exekútor nemal\nvedomosť o existencii majetku resp. príjmov povinnej, ktoré by exekúcii podliehali. Z uvedeného\nteda vyplýva, že súdny exekútor postupoval správne. Oprávnený pri podaných námietkach neuviedol\npostačujúci dôvod, na základe ktorého by bolo možné čo i len predpokladať nesprávne vydané\nupovedomenie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť fyzickej osoby. V prípade, že oprávnený nebol\nspokojný s vedením exekúcie povereným súdnym exekútorom mal možnosť v zmysle § 34 ods. 2\nExekučného poriadku podať návrh na zmenu súdneho exekútora. V čase vydania upovedomenia\no zastavení exekúcie boli splnené predpoklady ustanovené zákonom na vydanie upovedomenia o\nzastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Od začatia exekúcie t. j.\ndoručenia poverenia na vykonanie exekúcie poverenému súdnemu exekútorovi (§ 57 ods. 1 druhá\nveta Exekučného poriadku) dňa 11. 01. 2021 do dňa vydania napadnutého upovedomenia o zastavení\nexekúcie (10. 03. 2026) uplynulo päť rokov. Poverený súdny exekútor v priebehu tejto exekúcie\nnevymohol ani len časť pohľadávky oprávneného z exekučného titulu a svojich trov exekučného\nkonania. Keďže súdny exekútor poverený vykonaním tejto exekúcie počas tejto exekúcie po dobu\nustanovenú zákonom (päť rokov od začatia exekúcie) nezistil majetok alebo príjmy povinnej, ktoré by\nmohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by postačovali aspoň na úhradu trov tohto exekučného konania\npovereného súdneho exekútora, boli splnené všetky predpoklady ustanovené zákonom na vydanie\nupovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pre nemajetnosť\npovinnej, ktorý je fyzickou osobou. Vyššia súdna úradníčka konštatovala, že upovedomenie povereného\nsúdneho exekútora o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinnej vydané podľa § 61n ods. 1 písm. d)\n\nExekučného poriadku je vecne správne a boli naplnené všetky zákonné predpoklady na jeho vydanie.\nPreto námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie zamietla.\n2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil oprávnený tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej\nlehote sťažnosť. Podľa oprávneného, konajúci súd nesprávne zhodnotil splnenie podmienok pre\nzastavenie exekúcie exekútorom a nesprávne tak rozhodol, z nasledovných dôvodov. Ako to vyplýva z\nupovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom, ale aj odôvodnenia napadnutého uznesenia, vykonal\nexekútor iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, resp. dopyty na orgány a inštitúcie a to vrátane\ndopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku\npodliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a § 115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore\ns odôvodnením napadnutého uznesenia nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného\na skutočnosť splnenia podmienky pre zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak\nnebola ani súdnym exekútorom ani súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení\nexekúcie je predčasné a napadnuté uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie\naj hnuteľného majetku povinného ako napr. televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad\n165 EUR, cennosti, nábytok, počítače a notebooky, lampy, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich\nspeňaženie je odôvodnené za okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a\npráve pri výške pohľadávky oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané\nspeňažovanie nehnuteľností alebo iného vysoko hodnotného majetku, ak by ho oprávnený aj vlastnil. Z\n§ 59 odsek 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie\nmajetku povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného\nmajetku. Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, resp. si ich žiada iba v prípadoch predpokladaných\nzákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého\nmal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a okrem\nzákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi oprávneného a oprávnený ani\nnemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcií, ktoré možnosti má v plnej miere\nexekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie, čo by\nzistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného na úhradu\nakýchkoľvek preddavkov ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od oprávneného\npožadovať. Exekučný súd má v konaní o námietkach posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného\nporiadku pre zastavenie exekúcie exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podané námietky,\nzhodnotenia exekútora preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonanie\nzisťovanie všetkého možného majetku povinného, nie len majetku evidovaného subjektami podľa §\n2 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, prečo sa\ntunajší súd pri posudzovaní námietok oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonil\nod zaužívanej vyššie uvedenej rozhodovacej praxe, v ktorej tunajší súd v prípadoch s rovnakým\nskutkovým základom rozhodol, že nemajetnosť povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie\nlustrácii v registroch dostupných súdnemu exekútorovi s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je\npovinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má nachádzať hnuteľný majetok povinného. Opravený\nmá a to, že súd v napadnutom uznesení vychádzal výlučne zo správ súdneho exekútora o negatívnych\nvýsledkoch vykonaných lustrácií, pričom tieto zistenia bez ďalšieho považoval za postačujúci podklad\npre záver o nemajetnosti povinného. Oprávnený má za to, že samotné negatívne výsledky lustrácií\nv evidenciách (kataster nehnuteľností, evidencia motorových vozidiel, bankové inštitúcie, Sociálna\npoisťovňa) nepreukazujú trvalú a definitívnu nemajetnosť povinného, ale len stav k určitému časovému\nokamihu. Za tejto situácie nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený tak, aby bolo možné\nurobiť záver o nemožnosti ďalšieho vedenia exekúcie. Nakoľko náklady exekúcie vymáha exekútor\nod povinného a zároveň si tieto náklady uplatňuje v prípade zastavenia exekúcie u oprávneného.\nExekútor je povinný vykonávať aj tzv. „stratové“ exekúcie, ktoré mu boli pridelené, rovnako ak správcovia\nkonkurznej podstaty musia vykonávať činnosť vo všetkých pridelených prípadoch bez ohľadu na\nprípadnú stratovosť, ako sa už vyjadril aj Ústavný súd SR. Oprávnený má za to, že je spravodlivé,\naby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol\nočakávať riadne a dôkladné vykonávanie exekúcie bez toho aby sám musel kontrolovať a dohliadať na\nčinnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované\na sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom\nspôsob vykonávanie exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútor iba od stola dožiada\norgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúcie a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.\n\n3. Súdny exekútor k podanej sťažnosti uviedol, že povinná nemá evidované účty v bankách, nie je\nvlastníkom nehnuteľnosti ani motorových vozidiel, nedisponuje žiadnym príjmom, nie je poberateľom\ndôchodkovej, nemocenskej či úrazovej dávky ani dávky v nezamestnanosti. Na základe uvedeného má\nza to, že boli splnené podmienky na vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1\npísm. d) Exekučného poriadku. Ustanovenie § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je založené\nna tzv. relatívnej a nie absolútnej nemajetnosti povinnej, pričom od začatia exekúcie sa mi nepodarilo\nvymôcť od povinnej žiadne plnenie a podľa výsledkov vykonaných šetrení je povinná nemajetná,\nteda dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku\nexistujú. Relatívna nemajetnosť povinnej potrebná na zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d)\nExekučného poriadku bola preukázaná a zisťovanie majetku povinnej prebehlo v rozsahu primeranom\nvýške vymáhanej pohľadávky, v súlade so zásadou proporcionality a hospodárnosti konania.\n4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré\ntreba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n9. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení\nexekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie\nalebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť\npostihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.\n10. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n11. V tomto smere treba konštatovať, že vyššia súdna úradníčka dostatočne a správne zistila skutkový\nstav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie\ndostatočne a presvedčivo odôvodnila, pričom sa vysporiadala so všetkými pre rozhodnutie vo veci\nrelevantnými skutočnosťami. Napadnuté uznesenie tak súd prvej inštancie považuje za v celom\nrozsahu vecne správne, v súvislosti s čím zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2\nExekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť\nproti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje\ns dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako\naj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nOdôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka\nkonania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty\núčastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a\npodobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať\nza porušenie či nerešpektovanie jeho práv.\n\n12. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie len skutočne nad\nrámec dopĺňa, že po oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd\nprvej inštancie konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia\no zastavení exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť, že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa\n§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať\nv predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku\npovinného, teda absolútna nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek\ntomu, že povinná disponuje majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom\nexekučnom konaní nie je možné zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5\nrokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že\nu povinného nebol zistený majetok, ktorý by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť\nako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná\nexekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného.\nObjektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými\ndôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových\npomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný\nvykonávať túto činnosť podľa Exekučného poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých\nsvojich skúseností a odborných vedomostí. Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho\nexekútora. Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a\naby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný\nsúd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má\nprebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii\núlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinnej a zvolil taký\nspôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci\nzisťovania majetkových pomerov povinnej nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie\nuplynulo 5 rokov, bol povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať\nupovedomenie o zastavení exekúcie.\n13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného\nsúhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku\npovinnej resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné možnosti\nvykonania exekúcie. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že súdny exekútor nie je povinný vykonať\nfyzické zisťovanie v mieste bydliska povinnej. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,\nak predpokladá, že v mieste bydliska povinnej sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.\nBolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie\nvykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy\nexekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné\ntak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických\nosôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie\nmožno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinnej súdny\nexekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či\nsociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych\npomeroch povinnej aj bez zisťovania v mieste bydliska povinnej, pričom pri kreovaní tohto úsudku\nvychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho\nexekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou\na do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené\nna objektívnych skutočnostiach. Z vykonaných lustrácií v predmetnej exekúcii jednoznačne vyplýva,\nže povinná nedisponuje žiadnym príjmom či majetkom väčšej hodnoty, ktorý by bol exekvovateľný.\nDomnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinnej mohli nachádzať hodnotné hnuteľné veci,\nvšak nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve naopak, šablónovitosť a všeobecnosť\npodanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž podal vo viacerých exekučných\nveciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť povinnosť úhrady trov exekučného\nkonania. V okolnostiach prejednávanej veci súd prvej inštancie ešte poukazuje na to, že povinná\nmá hlásený trvalý pobyt „bezdomovca,“ teda adresou jeho pobytu je obec Prievidza bez uvedenia\nkonkrétnej adresy. V dôsledku uvedeného tak obrana oprávneného vyznieva neadresne, bez väzby na\ntúto podstatnú skutočnosť.\n\n14. Ešte k poukazu oprávneného na rozhodnutia exekučného súdu v iných konaniach musí sťažnostný\nsúd doplniť, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať\npodľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej\nsúdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za\nustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali\na tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak\noprávneným uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax a tento sťažnostný súd\nnie je postupom v inom exekučnom konaní viazaný. Zároveň, treba uviesť, že citované rozhodnutia\nsú rozhodnutiami vyšších súdnych úradníkov, ktoré neprešli sudcovskou kontrolou a sú založené na\nskutkových okolnostiach tej-ktorej exekučnej veci, ktoré môžu byť odlišné od skutkových okolností\nv predmetnej exekúcii, a teda závery tam prijaté nemožno paušálne aplikovať vo všetkých exekučných\nveciach vedených v prospech oprávneného.\n15. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii\nreálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z\ntohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci\npovinná môže vlastniť (resp. vlastnila) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný\nalebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti\npovinnej. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.\n1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení\nexekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na\njeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,\ntento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenu\nvo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych\nvýdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné\nnáklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani\nsúd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie\nje aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim\nmajetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav\nzodpovednosť nenesú.\n16. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor\npred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinnej dostatočne preskúmal,\nrovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže všetky skutkové zistenia indikujú\nneexekvovateľnosť majetku povinnej, vydané upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale\nnaopak za vydané plne v súlade s Exekučným poriadkom.\n17. Súd prvej inštancie preto sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vyššej súdny úradníčky ako\nnedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keď napadnuté uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie\no zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}