{"guid": "4fe537c4-a3db-467b-84b3-11b81c6d2ffe:3cae3d50-277d-45a4-adea-d61d9ddbfdab", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2", "spisova_znacka": "58Ek/1093/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025 z 6. 8. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 6. augusta 2026, sp. zn. 58Ek/1093/2025, ECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2", "identifikacne_cislo": "6125286294", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-08-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "nazov": "§ 202 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-202.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "nazov": "§ 200 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-200"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-53.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 53 ods. 3 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-53.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 61k ods. 1 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61k.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61k"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "nazov": "§ 239 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "nazov": "§ 239 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-239.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-239"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "nazov": "§ 248 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-248", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-248"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "nazov": "§ 250 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-250.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-250"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "nazov": "§ 22 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-22.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-202", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-200", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-53", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61k", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-239", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-248", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-250", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-22", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-31", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cae3d50-277d-45a4-adea-d61d9ddbfdab", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n58Ek/1093/2025\n6125286294\n06. 08. 2026\nJUDr. Janka Borošková\nECLI:SK:OSBB:2026:6125286294.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova\n25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, so\nsídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Dúbravka, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 363,88 EUR s príslušenstvom, o\nsťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025 zo\ndňa 09.01.2026, takto\nrozhodol:\nI. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025\nzo dňa 09.01.2026 z a m i e t a.\nII. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025 zo dňa 09.01.2026.\nodôvodnenie:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025 zo dňa 09.01.2026 vyššia\nsúdna úradníčka zamietla návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods.\n3 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný\nporiadok“), keď dospela k záveru, že notárska zápisnica predložená ako exekučný titul nie je spôsobilým\nexekučným titulom pre exekúciu, a to z dôvodu absolútnej neplatnosti splnomocnenia, ktoré je súčasťou\nzmluvy o úvere, a ktorého účelom bolo spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, kvalifikovala\nako rozporné s ustanovením§ 22 ods. 2 OZ, keďže je zrejmé, že záujmy zástupcu boli v rozpore so\nzáujmami zastúpeného, ktorým bol povinný. Takéto zmluvné dojednanie považovala za odporujúce\nzákonu v zmysle § 39 OZ, a preto z uvedeného dôvodu vyhodnotila predmetné splnomocnenie na\nspísanie notárskej zápisnice ako absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica\npredložená oprávneným ako exekučný titul neobsahovala súhlas povinnej osoby s jej vykonateľnosťou\nz dôvodu neplatnosti splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice, nespĺňala zákonné náležitosti\nnotárskej zápisnice podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, a preto exekučný súd návrh\noprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku zamietol.\n2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený sťažnosť\na žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil. Oprávnený v postavení veriteľa uzavrel s Povinným v\npostavení dlžníka dňa 7.4.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal\nPovinnému poskytnúť úver vo výške 398,33 EUR. Zmluva bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len ako „Obchodný\nzákonník“ v príslušnom gramatickom tvare). V súvislosti s plnomocenstvom oprávnený poukázal na\ndôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené\nplnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil.\nUdelením plnomocenstva sa povinný ako dlžník nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril\nmožnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa, v danom prípade advokáta. Platné\n\nprávne predpisy povinnému ako dlžníkovi nebránili v tom, aby dobrovoľne sám uznal záväzok zo zmluvy\no úvere, pričom výška záväzku bola povinnému ako dlžníkovi známa. Oprávnený ako veriteľ pravidelne\nvyzýval Povinného na úhradu jeho záväzku a vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy. Oprávnený\nsa rovnako nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého nie je citovaná notárska zápisnica\nspôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že povinný platne nesplnomocnil A. D. svojím zastupovaním.\nPokiaľ sa zákonodarca rozhodol zaviesť do právneho poriadku notársku zápisnicu ako exekučný titul,\nnepochybne tým prejavil svoj záujem o posilnenie riešenia sporov medzi účastníkmi právnych vzťahov\npredovšetkým mimosúdnym spôsobom. Oprávnený má za to, že plnomocenstvo udelené A. D. je\nplatné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny úkon. Oprávnený ďalej uvádza,\nže udelené plnomocenstvo je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle\n§ 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Občiansky zákonník“). Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou Zmluvy a bolo dojednané jasne,\nurčito a zrozumiteľne. Dlžník (Povinný) splnomocnil A. D., aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru\nuvedeného v Zmluve. Oprávnený má za to, že splnomocnenec A. D. konal v medziach plnomocenstva a\nneprekročil svoje oprávnenia uvedené v predmetnom plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne,\nzrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného plnomocenstva, t. j. „spísanie notárskej zápisnice\nako exekučného titulu, t. j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby\nsa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia...“ Povinný predmetné\nplnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. Povinný mohol odmietnuť uzavrieť takúto Zmluvu v ktorej je\nobsiahnuté plnomocenstvo. Oprávnený v tejto súvislosti podotýka, že štandardne uzavieral s klientmi\nzmluvy, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo. Povinný však túto skutočnosť nijakým\nspôsobom nenamietal. Oprávnený v dobrej viere Zmluvu uzavrel a Povinnému úver poskytol. Oprávnený\nmá za to, že postup súdu, ktorým určil že dohoda o plnomocenstve je neplatná ako celok (v dôsledku\nčoho ani notárska zápisnica nemôže byť Exekučným titulom) je v rozpore s právnymi predpismi, pretože\ntýmto postupom došlo k porušeniu základného princípu záväzkového práva pacta sunt servanda,\nďalej k porušeniu základného princípu exekučného konania, ktorým je princíp ochrany Oprávneného v\nexekučnom konaní a napokon k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní.\n3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného\nsporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,\nprostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n5. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,\nje prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.\n6. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.\n7. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n8. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak: sa\nnavrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa\nzákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými\nmravmi.\n9. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v\nčasti, ak: sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.\n10. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý\nna právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.\n11. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo\nprávnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom\nsa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\n\n12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom\nodporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná\nvčas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie\nvydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po\nskonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia\npojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná\ndôvodne, a preto ju zamietol.\n14. Súd prvej inštancie sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení,\npre ktoré vyššia súdna úradníčka návrh na vykonanie exekúcie zamietla, a preto naň v podrobnostiach\nodkazuje. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za presvedčivé, dostatočné a jasné,\npričom vyššia súdna úradníčka sa vysporiadala so všetkými, pre rozhodnutie vo veci relevantnými\nskutočnosťami.\n15. Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z\nčoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania\nuplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS\n329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010).\n16. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky súd prvej inštancie nad rámec dopĺňa,\nže zákonom č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde\nk zastaveniu starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom\nopätovného návrhu. Preto oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo\npredchádzajúce exekučné konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola\nvymožená pohľadávka oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka\noprávneného vymáhaná v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr ako\nubehne rok. Uvedeným súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď sa v prípade návrhu oprávneného na\nvykonanie exekúcie, ktorý bol podaný riadne a včas, jedná o opätovný návrh a v intenciách § 9 ods.\n2 ZoUNEK platí, že opätovným návrhom na vykonanie exekúcie podaným v lehote najneskôr jedného\nroka od oznámenia o ukončení starej exekúcie sa má za to, že oprávnený v začatom exekučnom konaní\nriadne pokračuje, exekučný súd aj v tomto exekučnom konaní začatom na základe opätovného návrhu\noprávneného musí skúmať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu zo svojej úradnej\npovinnosti, a to ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie konkrétnemu súdnemu exekútorovi,\nt.j. pred začatím exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/164/1996). Či\nuž ZoUNEK alebo Exekučný poriadok neobsahujú žiadne ustanovenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť,\nže nový návrh na vykonanie exekúcie nemôže exekučný súd posúdiť inak a nepreskúmať exekučný\ntitul. Konkrétne posúdiť notársku zápisnicu tak, ako to exekučnému súdu ukladá § 53 ods. 3 písm.\nh) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje\nvykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné\nnáležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Účelom\nZoUNEK-u bolo zastaviť jasne vymedzený okruh exekučných konaní. Z toho však nemožno vyvodiť, že\nnové návrhy na vykonanie exekúcie na podklade starých exekučných titulov by boli vyňaté z procesu ich\nposúdenia v prípade, ak sa oprávnený rozhodol podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie (III. ÚS\n106/2022). Naopak, exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného\ntitulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté\nexekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Exekučný súd je tak povinný zamietnuť návrh na vykonanie\n\nexekúcie, prípadne z úradnej povinnosti aj zastaviť exekúciu, ak vyjde najavo existencia relevantnej\nokolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.\n17. Súd prvej inštancie po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky\nkonštatuje, že táto náležite vykonala prieskum notárskej zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný\ntitul a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít,\nv súlade s ktorou vyššia súdna úradníčka dospela správne k právnemu záveru, že predložená notárska\nzápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Je treba\nzdôrazniť, že notárska zápisnica so súhlasom vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá\nverejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie\nje preukázaný opak. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych\npodmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej\nvykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti\nzo záväzkového právneho vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú\noznačenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas\npovinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby\nobsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej\nzápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica\nobsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola\nexekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok\nvznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V prípade notárskej\nzápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu\nv porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)\na nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani\nzáväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v civilnom\nprocese (§ 227 ods. 1, 2 CSP). Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu\nochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 5/2000\nz 13. 07. 2000, okrem iného, do istej miery pripustil, že „..., že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej\nnotárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie\nvzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie\nplatnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v\nprípade vykonateľného rozhodnutia súdu“. Exekučný súd preto je oprávnený preskúmať, či notárska\nzápisnica je vykonateľným exekučným titulom. Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí\nmá za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť\nobsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 205 CSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v\nzmysle požiadavky ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia\nje potom postup exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, a to zamietnutie\nnávrhu na vykonanie exekúcie resp. jej zastavenie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku,\nkeďže ďalšie pokračovanie exekúcie by sa priečilo zásadám exekučného konania.\n18. Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí\nrešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, s tým obmedzením, že musí dbať na to, či sú takouto\nsúkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné\ntrvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je\npovažovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla\n2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly\ndodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj\nExekučný poriadok v znení účinnom od 1. apríla 2017, ktorý umožňuje posúdenie notárskej zápisnice z\nhľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi [§ 53 ods. 3 písm. h) (nález Ústavného\nsúdu sp. zn. III. ÚS 33/2020). Preto, ak exekučný súd skúma, či tento exekučný titul má všetky\nzákonom požadované náležitosti, musí sa do istej miery dotknúť aj hmotnoprávnych inštitútov, ktoré\nsú v notárskej zápisnici obsiahnuté. Vyššia súdna úradníčka tak bez toho, aby konala nad rámec § 53\nExekučného poriadku, musela preskúmať platnosť dohody o udelení plnomocenstva a ustáliť či A. E. D.\nbol splnomocnený na úkony v takom rozsahu, ako ich urobil v mene povinného. Nemožno tak súhlasiť\ns tvrdením oprávneného, že v uvedenej veci došlo k preskúmaniu exekučného titulu nad rámec určený\nExekučným poriadkom.\n\n19. Pokiaľ ide o samotné meritum veci, nebolo sporné, že exekučným titulom je notárska zápisnica\nspísaná F. F. D. v Bratislave dňa 12.09.2004 s tým, že za povinného konal a zápisnicu podpísal Mgr.\nTomáš Kušnír, advokát, na základe plnej moci, ktorá je prílohou - súčasťou notárskej zápisnice. Tento za\npovinného uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 2.3619,- Sk, pričom táto suma sa mala úročiť\núrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 26. 05. 2004 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh\npozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie\nnotárskej zápisnice. Povinný v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu\naj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný\nv notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí povinný v lehote do 21. 09. 2004, k rukám\noprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu. Z notárskej zápisnice ďalej vyplýva, že dlh povinného voči oprávnenému vznikol na základe Zmluvy\no úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 12.000,- Sk.\n20. V nadväznosti na zistený skutkový stav sa sťažnostný súd v plnom rozsahu stotožnil s právnym\nzáverom vyššej súdnej úradníčky prezentovaným v napadnutom uznesení o absolútnej neplatnosti\nudeleného plnomocenstva, a to s poukazom na § 22 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka z\ndôvodu, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré\nsplnomocnený zástupca povinného urobil v rozpore s jej záujmami. Tieto svojim účelom odporovali\nzákonu, a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. V súvislosti práve s\nnámietkou oprávneného v tom smere, že konanie zástupcu nemožno kvalifikovať ako konanie, ktoré\nje v rozpore so záujmami zastúpeného - povinného, sťažnostný súd zdôrazňuje, že § 22 ods. 2\nObčianskeho zákonníka explicitne ustanovuje, že zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý\nna právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rovnako\nnemožno opomenúť, že Mgr. Tomáš Kušnír ako advokát bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 veta prvá\nzákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,\nktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky\nprávne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za\nprospešné. Vzhľadom aj na uvedené sťažnostný súd nepovažuje za súladné so záujmami klienta povinného uznať pohľadávku oprávneného, v dôsledku čoho napr. dochádza k predĺženiu premlčacej\ndoby či vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá sa tak stane exekučným titulom\nbez toho, aby bol nárok oprávneného preskúmaný v rámci súdneho konania. Naopak, sťažnostný\nsúd dospel k záveru, že tieto úkony skôr sledovali záujmy oprávneného ako samotného povinného.\nV neprospech argumentácie oprávneného vyznieva i skutočnosť, že pri uzatváraní zmluvy o úvere\npovinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlači samotným\noprávneným, v ktorej už bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto\nplnomocenstva splnomocniteľom - povinným tak nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to\nže splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem splnomocniteľa - povinného, v dôsledku čoho sú\nzáujmy splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného.\n21. Ďalej, tiež za rozhodujúce v prejednávanej veci sťažnostný súd považoval to, že podľa § 31\nods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo\nsplnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Uznanie záväzku je\njednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým potvrdzuje platnosť určitého záväzku v\nčase uznania. Splnomocnením povinný poveril tretiu osobu, aby v budúcnosti uznala záväzok, ktorého\nvýška v tom čase nebola určená a určiteľná ani len v časti. Obom zmluvným stranám bola známa výška\nposkytnutého úveru, avšak povinný nemohol mať vedomosť, akú sumu bude napríklad predstavovať\npríslušenstvo vzniknutej pohľadávky obsiahnuté tiež v texte splnomocnenia. Z plnej moci tak nemožno\nzistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej zástupcovi vyplývajú - v akom rozsahu má konať v mene\nzastúpenej osoby a následne posúdiť, či splnomocnenec konal v rámci udeleného splnomocnenia.\nSúčasne, sťažnostný súd jednoznačne súhlasí s tým, že uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom\ndlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú\naž v budúcnosti. V tomto smere treba poukázať na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je\nkogentným ustanovením a v zmysle ktorého nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže\nvzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť, je právom, ktoré v čase uzavretia\ndohody nie je ešte známe, a preto ním nemožno disponovať. Ak, teda, v čase uzavretia dohody o\nplnomocenstve nebola známa výška záväzku, nebol známy konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z nej\nzástupcovi vyplývajú, nemohol povinný platne udeliť plnomocenstvo advokátovi A. E. D. na uznanie\n\ntakéhoto neurčitého záväzku. Jedná sa tak o právny úkon, ktorý, ako správne uzavrela vyššia súdna\núradníčka, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný.\n22. Sťažnostný súd ďalej poukazuje i na to, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný na splatenie\nsvojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal vedomosť ani o tom, že mu začala\nplynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným\nexekučným titulom. Práve súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou\nnáležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú\nlistinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. V dôsledku tohto právneho\núkonu povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice\nstáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému\nrozhodnutiu súdu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné\nsplnenie povinnosti na plnenie obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako, ako\npri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva. V prejednávanej veci\nsplnomocnený zástupca v mene povinného v notárskej zápisnici zo dňa 12.09.2004 uviedol, že povinný\nsplatí dlh v lehote do 21. 09. 2004 k rukám oprávnenej osoby. Povinný bol takto zaviazaný na splatenie\ndlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že začala plynúť, pretože nebolo v konaní preukázané,\nže povinný s uvedenou dĺžkou lehoty súhlasil, a akým spôsobom sa o jej dĺžke, resp. začiatku jej plynutia\ndozvedel.\n23. Pokiaľ sa oprávnený bránil tým, že povinný mohol odmietnuť uzavrieť zmluvu o úvere, ktorej\nobsahom bolo sporné plnomocenstvo, resp. kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere mohol udelené\nplnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, ale tak neurobil, uvedené v žiadnom\nprípade nie je relevantné vo vzťahu k platnosti resp. neplatnosti udeleného plnomocenstva, pretože\nmožnosť odvolať plnomocenstvo nezhojí to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon. V\nnadväznosti na uvedenú úvahu potom sťažnostný súd ako irelevantný pre právne posúdenie veci\nvyhodnotil aj poukaz oprávneného na to, že to bol práve povinný ktorého konanie (ignorácia existujúceho\na nepremlčaného dlhu) by bolo možné kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.\n24. K námietke oprávneného smerujúcej k porušeniu princípu rovnosti strán v konaní, sťažnostný\nsúd poukazuje na to, že napadnuté uznesenie bolo výsledkom aplikácie zákonných ustanovení, a\nto na strane jednej § 53 ods. 3 písm. h) a na strane druhej § 22 a § 39 Občianskeho zákonníka\nso záverom, že predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento záver\nsťažnostný súd nepovažuje za arbitrárny alebo zjavne nesprávny. Súčasne, sťažnosťou napadnuté\nuznesenie vyššej súdnej úradníčky vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá\nje nielen rozhodovacou praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj aj rozhodovacou praxou stabilnou.\nInými slovami povedané, záver o neplatnosti plnomocenstva udeleného A. E. D. v rámci zmluvy o\núvere, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími súdnymi autoritami v ich vlastnej\nrozhodovacej činnosti, o čom musí mať vedomosť aj samotný oprávnený, ktorý bol účastníkom mnohých\nobdobných konaní, v ktorých bol prijatý obdobný právny záver ako v prejednávanej veci.\n25. V súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti oprávneného sťažnostný súd považuje ešte raz za potrebné\ndodať, že vyššia súdna úradníčka dala jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré oprávnenému vyplývajú z predloženého\nexekučného titulu. Vyššia súdna úradníčka pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh\nneponechala bez povšimnutia žiadne relevantné skutočnosti, ktoré majú pre vec podstatný význam, a\nsťažnosťou napadnuté uznesenie preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\nvo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. V\nsúvislosti s uvedeným súd ešte poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.\nÚS 78/05 zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na\nkaždú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam\npre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje,\naby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď\nv odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.\n\n303 - A, s. 12, § 29, HiroBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.\nGrécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\n26. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery, exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul\nnotársku zápisnicu, ktorá nespĺňa náležitosti riadneho exekučného titulu, pretože bola napísaná na\nzáklade vyhlásenia povinného v zastúpení zástupcu bez riadneho splnomocnenia. Ak splnomocnenie,\nna základe ktorého splnomocnenec A. E. D. konal pri spísaní notárskej zápisnice, nie je platné,\nnespĺňa potom ním napísaná notárska zápisnica podmienky vykonateľného exekučného titulu, pretože\nvyhlásenie o súhlase s jej vykonateľnosťou nedala na to oprávnená osoba. Navyše, v notárskej zápisnici\nbolo obsiahnuté aj uvedenie takého záväzku, ktorý v písomnom splnomocnení uvedený nebol.\n27. Ak vyššia súdna úradníčka dospela k záveru, že predložená notárska zápisnica nemôže byť\nexekučným titulom pre exekúciu a návrh na vykonanie exekúcie preto zamietla, sťažnostný súd\nkonštatuje správnosť napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho sťažnosť oprávneného proti uzneseniu\nOkresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/1093/2025 zo dňa 09.01.2026 ako nedôvodnú v celom\nrozsahu zamietol.\n28. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd podľa § 262\nods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o oprávneným\npodanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu, keď jeho sťažnosť bola v celom\nrozsahu zamietnutá. Nárok na náhradu trov konania nebolo možné priznať povinnému, pretože do\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania len oprávnený (§ 35 ods. 1 Exekučného\nporiadku) a navyše o podanej sťažnosti povinný nemal ani vedomosť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6d72f74-1aa0-4e74-8961-d6ff09727086", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.106.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.106.2022.1"}, {"guid": "ussr:0384cd54-bd6a-4dc8-908d-19d9c323bad1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2020 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2020.1"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 75/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 75/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f0f2d06e-8a31-47fc-8232-54afaf61ef03"}, {"guid": "ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 302/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07134f83-ba39-439a-b539-6f16608a030a"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 106/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 106/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 294, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ea42ef5-0b44-464b-bade-102e5a7ff819"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}