{"guid": "8281bb96-c401-4c48-b6bf-adb727e9a5c4:894e63d7-61ec-4fb1-a65f-6713df15ac25", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2", "spisova_znacka": "32Ek/705/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 32Ek/705/2026 z 24. 4. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 24. apríla 2026, sp. zn. 32Ek/705/2026, ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2", "identifikacne_cislo": "6126256294", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/894e63d7-61ec-4fb1-a65f-6713df15ac25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n32Ek/705/2026\n6126256294\n24. 04. 2026\nJUDr. Eva Bomborová\nECLI:SK:OSBB:2026:6126256294.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova\n3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XXX/X, XXX XX D., o vymoženie 311,16 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného\nna vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,\nvydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/705/2026 zo dňa 19.03.2026, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa\n06.03.2026, domáhal od povinného vymoženia sumy 311,16 EUR s príslušenstvom na podklade\nexekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 02597/08, ktorý dňa 09.04.2008 vydal Stály\nrozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno\n8, 841 04 Bratislava (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“).\n2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 19.03.2026 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. f/ a ods. 4\nzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 9 ods. 1 a\n§ 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“),\n§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom v čase uzatvorenia\nzmluvy), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)\nv znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní, § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom\ndo 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“). Uviedol, že súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný\nskúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie\nexekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa\n§ 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za\núčelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné\nnávrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia\nna vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného\nporiadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vychádzajúc z podaného návrhu na\nvykonanie exekúcie a jeho príloh považoval vyšší súdny úradník za nesporné, že oprávnený navrhuje\nvykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore, pretože\npredmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný\ndňa 16.04.2007. Povinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu,\nrodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy\no úvere tak vyšší súdny úradník konštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a pri posúdení jej\n\ncharakteru vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.\nV danom prípade je nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou\nna predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemá možnosť žiadnym\nspôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemôže vyjednávať, jedinou jeho\nalternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. V dôsledku toho, že právny vzťah\nzaložený zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, preto potom aplikoval na danú situáciu\nustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho\nči nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3\npísm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom na § 10 ZoUNEK na tento postup nemá vplyv, že v\ndanom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 tohto zákona.\n3/ Súd v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný\nv spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať, či sú kumulatívne splnené všetky podmienky\nustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca\nzapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský\nrozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského\nkonania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská\nzmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov a či rozhodcovské\nrozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená\nčo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie exekúcie zamietne. V prípade, ak\nsa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore,\nexekučný súd má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa\nosobitných predpisov (najmä podľa ZoRK v prípade rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015\na neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský\nrozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, k čomu vyšší súdny úradník\ncitoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012 a poukázal i na\nustálenú judikatúru, najmä na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 55/2011 z 24. 02. 2011,\nIII. ÚS 60/2020 z 30. 03. 2021, sp. zn. IV. ÚS 78/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo\n410/2012 zo dňa 30. 01. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo 3/2012 zo dňa 29.\n04. 2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 105/2011 zo dňa 10. 10.\n2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21. 03. 2012, rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa\n13. 10. 2011 (R 46/2012), v zmysle ktorej (judikatúry) nedostatok právomoci súdu (všeobecného aj\nrozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd\nnemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak\nnedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade\nani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.\n4/ Vyšší súdny úradník sa preto v prvom rade zaoberal tým či rozhodcovská zmluva, ktorá založila\nprávomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu, spĺňa podmienky podľa osobitných\npredpisov. Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci je obsiahnutá v bode 17. Všeobecných\npodmienok poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“). Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa\n16.04.2007 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3\nzákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá\npred 1. januárom 2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Vyšší súdny úradník tak\nposudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ZoRK účinného do 31.12.2014, v zmysle ktorého\nna platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej\nformy, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente\npodpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom\nalebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej\nzmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v § 4 ZoRK o úprave formy rozhodcovskej\nzmluvy je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom\nprípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.\n11. 2011). Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že\nvšetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom\nprávnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo\nformu rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom\nprávom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch\n\nzmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a\ninformácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 6MCdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013).\n5/ Vzhľadom na vyššie uvedené tak vyšší súdny úradník konštatoval, že v danom prípade nebola\nrozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie. Písomná\nforma by bola zachovaná len v prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola obsiahnutá\nv dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Z predložených VOP, ktorých obsahom bola\naj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V\nprípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas\na na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu\nznáme alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva či\npráve predložené VOP boli platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom\nneoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť. Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom VOP\npovinného aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej\ndoložky). Pokiaľ zmluva o úvere obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že sa oboznámil\na súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí\nso Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (VOP), ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá\nk nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne podpisom potvrdzuje prevzatie zmluvy\nvrátane VOP. Uvedené však podľa názoru vyššieho súdneho úradníka nie je dostatočné na preukázanie\ntoho, že povinný mal skutočnú vedomosť o tom, že obsahom VOP je aj rozhodcovská doložka. Naopak,\npostup oprávneného považoval za neštandardný, keď rozhodcovskú doložku zahrnul do VOP bez toho,\naby v zmluve o úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že\npredpokladanú znalosť obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje\ntoho účastníka, ktorý sa znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona ZoRK\nvyšší súdny úradník dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej\nformy.\n6/ Napokon dodal, že rozhodcovská doložka by v predmetnej veci neobstála ani z pohľadu právnej\núpravy neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutej v § 53 a nasl.\nObčianskeho zákonníka. Za neprijateľné vyšší súdny úradník považoval to, že rozhodcovská doložka\nbola obsiahnutá vo VOP, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak rozhodcovskú\ndoložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami vo VOP, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným\npodmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ.\n7/ V nadväznosti na vyššie uvedené a judikatúru (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo\n105/2011 zo dňa 10.10.2012, sp. zn. 6Cdo 1/2012 z 21.03.2012) konštatoval, že nedostatok právomoci\nrozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v\nspotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,\nčo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho\npovažovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.\nNulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Vyšší súdny úradník preto návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku (z dôvodu, že rozhodcovská\nzmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov) v celom rozsahu zamietol.\n8/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka\nzrušiť. Oprávnený, v postavení veriteľa, uzavrel s povinným, v postavení dlžníka, dňa 16.04.2007\nzmluvu o úvere č. 4580099 (ďalej i len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa oprávnený zaviazal\npovinnému poskytnúť úver vo výške 331,94 EUR. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá\nmedzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej\nzmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo\nsúdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s\noprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v\nčase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho\nuzavretí. Dôležité teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje\nspotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité,\n\nčo sa môže stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou\nsúčasťou sú VOP. Priamo na prednej strane Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí\ns VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich\ndodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej\nstrane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné\núdaje zodpovedajú skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VOP\nsú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska\nich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VOP sú vyhotovené na spojenom hárku papiera,\nresp. obojstranne. Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere\njednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VOP. Z uvedeného vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere\nsamostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VOP neprichádza do úvahy. Oprávnený\nsi predložením zmluvy o úvere, ako aj VOP splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu\nk dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská\ndoložka dojednaná vo VOP je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva\nalternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred\nvšeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa\nmá možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská\ndoložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa\npred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom\nsúde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka (Magál, M. – Kubina,\nP.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.).\nKaždému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho\npráv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení\nsvojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú predpisom\ntohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd\npostupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké\npostavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby až\npo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie\ndôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým\ndôkazom druhej strany.\n9/ Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom\nVrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010, pričom tento súd výslovne\nuviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro\nMóvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť\nrozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie dôsledky. Prípustnosť\nrozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia vecného prieskumu\nrozhodcovských rozsudkov potvrdená o.i. aj Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.\noktóbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj Rozsudkom Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa\n1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz. Rozsudkom Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení rozhodcovskej doložky\nv spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a\nspotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku, ako aj to, že aj ochrana\nspotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti\na nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore potvrdil Najvyšší súd\nČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010. Uznesenie Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej\nzmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované pod číslom C 7386 v\nSúbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz. Oprávnený má z\nuvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade\ns právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu\nnemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má za to, že rozhodcovská\ndoložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach\na povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému\nkonaniu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou\nbola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom\nrozhodcovského konania má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).\n\n10/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n11/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného\nútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n13/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a\njeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia\nnávrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.\n14/ Podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4 Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne,\nak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydané v spotrebiteľskom spore\na rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.\n15/ Podľa § 4 ods. 2 ZoRK (v znení účinnom do 31.12.2014) rozhodcovská zmluva musí mať písomnú\nformu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v\ndokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá\ntelefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nrozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.\n16/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca vec prejednal\nbez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a konštatoval, že bola podaná včas a nie\nje dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového\nstavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.\nZároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné\nvyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,\nnemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom\nrozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia\ntak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju\nnastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov\nkonania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).\nSkutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za\nporušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto sudca sa sudca zaoberal v sťažnostnom konaní len\nprávne relevantnými tvrdeniami oprávneného, a na podporu správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa\nnižšie uvedené.\n17/ Z návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie\npodaný v zmysle § 9 ZoUNEK, pričom stará exekúcia bola vedená súdnym exekútorom, JUDr.\nLadislavom Jakubcom, pod sp. zn. EX 4335/23. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie\nexekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania\nopätovného návrhu na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ustanovenia\n§ 53 Exekučného poriadku a pri tejto činnosti súdu je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový\nnávrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s\npodaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK). Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 53 ods.\n1 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či možno exekúciu na podklade\nnávrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie súdnemu exekútorovi). Samotný\nZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie automaticky\nvydané poverenie na vykonanie exekúcie, len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je vyjadrené v\nustanovení § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,\nktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce\nk zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).\n\n18/ Za správne súd považoval posúdenie vyššieho súdneho úradníka, že medzi povinným a oprávneným\nvznikol na základe zmluvy o úvere č. 4580099 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa\n16.04.2007 ako spotrebiteľom spotrebiteľský vzťah. Navrhovateľ ako dodávateľ v danom prípade pri\nuzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej\nčinnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného\nposkytovanie úverov z vlastných zdrojov a poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia\nrozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov. Povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ,\nkeďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu\nsvojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (okrem iného je povinný v samotnej zmluve\noznačený ako fyzická osoba prostredníctvom rodného čísla). Na tom nič nemení ani fakt, že zmluva\no úvere má podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka povahu absolútneho obchodu, pretože\npodľa § 52 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu\nformu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n19/ Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného\nkonania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto\npredpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie\nÚstavného súdu SR z 20.04.2011, sp. zn. II. ÚS 165/2011). Oprávnenie preskúmať rozhodnutie z\npohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd\n(viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013, sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Rozhodnutie znejúce na\npeňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné\nuž v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,\nktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto\npožiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez\nnávrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 384/09 zo dňa 09.12.2009, sp. zn.\nI. ÚS 456/2011 z 23.11.2011). Jednou z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je\naj právomoc, orgánu, ktorý exekučný titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.\nIV.ÚS 78/2011-17 zo dňa 17. 03. 2011 č.k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010; č. k. II. ÚS 545/2010-15\nzo dňa 09. 12. 2010; č.k. III. ÚS 125/2011-17 zo dňa 29.03.2011; č.k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.\n11. 2011; č.k. I. ÚS 379/2012-19 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05. 11. 2019,\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: 3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997; 3 MCdo 20/2008\nzo dňa 22. 04. 2009; sp. zn. 5 Cdo 109/2010 zo dňa 13. 09. 2010; sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.\n06. 2011; 1 MCdo 15/2012 zo dňa 22.05.2013). Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,\nči exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak\ntakáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby\nneexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie\nexekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a\nzároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.\nAk nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom\nprípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku\nvyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie\nexekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú\nje nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Zákonodarca po novele Exekučného poriadku zákonom č.\n2/2017 Z.z. explicitne v ustanovení § 53 ods. 3 písm. f/ body 1 - 4 Exekučného poriadku upravil\ni konkrétne podmienky preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského\nrozsudku v spotrebiteľskej veci. Týmto spôsobom postupoval i vyšší súdny úradník, keď posúdil vzťah\nmedzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a správne aplikoval ustanovenia § 53 Exekučného\nporiadku, podľa ktorých ex offo preskúmaval návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy, vrátane\nexekučného titulu, spotrebiteľskej zmluvy a všetkých ďalších dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou\nzmluvou.\n20/ Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré\nspory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa\nrozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej\nzmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK\nplatného v čase jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom\n\nsankcionovaná ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská\nzmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených\nlistoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú\nzachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi\núčastníkmi vznikol záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.04.2007,\nktorá neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a\nodkazovala len na VOP. Preto sudca považoval za správny právny záver vyššieho súdneho úradníka,\nže rozhodcovská doložka je neplatná pre nedodržanie písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej\npísomné dojednanie, keďže z predložených VOP, ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je\nzrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme\nrozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka\npísomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených\nVOP, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených\nVOP obidvoma zmluvnými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov\nzmluvných strán na VOP obsahujúcich rozhodcovskú doložku má tak za následok, že z VOP nemožno\nvyvodiť jednoznačný záver, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s\nňou oboznámení a súhlasia s VOP. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom,\nže rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to\nbez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou\nviazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej\nrozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.\n21/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi\nzmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nsúkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami\nzákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe\nstrany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že\nrozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na\nvykonanie exekúcie zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie\na exekučného titulu zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na\nzáklade nespôsobilého exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 02597/08,\nktorý dňa 09.04.2008 vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle\nustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal\nprávomoc vec prejednať a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho\nvydanie totiž považuje právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z\nprávneho hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval.\nTakýto exekučný titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný\ntitul v zmysle § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým\nsa navrhuje vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu nebolo možné vyhovieť a\nsťažnosť oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietnuť.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "ussr:1ba66b83-429f-4d6c-9662-6df2648f8a28", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2019 z 5. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-05", "citacie_n": 1226, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ba51fb3-eee4-4ada-a21e-593f54738e4f"}, {"guid": "ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 456/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 2542, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ea4664-74c5-464b-bcc9-719762ce8b35"}, {"guid": "ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 165/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 444, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1df6a86-aea4-4960-994f-8db44e6b9bad"}, {"guid": "ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 483, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57ddc3a4-9471-4b1c-8523-c78b02ed4259"}, {"guid": "ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 2320, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:12334ede-465c-4fe2-ab56-52b552f49734"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 884, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5bbeb291-2e85-4edb-881a-6976c295cf29"}, {"guid": "ussr:cd31a14c-3361-43f7-a196-169d88c815be", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 384/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd31a14c-3361-43f7-a196-169d88c815be"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "95abd409-0335-4f06-af2e-275c9afb0e07:f14e2be3-4055-4ee1-a6f1-b3e3a3fd5784", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1", "spisova_znacka": "5MCdo/3/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/3/2012 z 28. 4. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-04-28", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6809203751.1"}, {"guid": "857acd96-7e9d-4cc4-b588-52beac613c69:1fe39a5d-50c0-44db-aab7-b524a12922ee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1", "spisova_znacka": "6MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2012 z 15. 1. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2250, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:6810204732.1"}], "citovane_v": []}