{"guid": "6269bfcf-3a70-4180-ac5e-467b3fd952e0:fc3d63e4-15f5-4262-86df-314be06152f6", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2", "spisova_znacka": "33Ek/1008/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/1008/2026 z 5. 6. 2026", "citacia": "uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica z 5. júna 2026, sp. zn. 33Ek/1008/2026, ECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2", "identifikacne_cislo": "6126282917", "sud": {"guid": "sud_139", "nazov": "Okresný súd Banská Bystrica", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2026-06-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc3d63e4-15f5-4262-86df-314be06152f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Banská Bystrica\n33Ek/1008/2026\n6126282917\n05. 06. 2026\nJUDr. Eva Bomborová\nECLI:SK:OSBB:2026:6126282917.2\n\nUznesenie\nOkresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811\n09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova\n3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 42 185 190, proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom XXX XX B. C., o vymoženie 2.396,56 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie\nexekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším\nsúdnym úradníkom, sp. zn. 33Ek/1008/2026 zo dňa 23.04.2026, takto\nrozhodol:\nSúd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .\nodôvodnenie:\n1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa\n14.04.2026, domáhal od povinného vymoženia 2.396,56 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného\ntitulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. SR 01242/15 zo dňa 21.10.2016 (ďalej len „rozhodcovský\nrozsudok“), ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,\nso sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava v konaní pred rozhodcom D. E. F..\n2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.04.2026 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na\nvykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. d/ a ods.\n4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o\nzmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),\n§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákonom o spotrebiteľských\núveroch“). Právny vzťah, založený zmluvou o úvere uzavretou dňa 18.03.2014 medzi oprávneným a\npovinným, ktorá bola zabezpečená neúplnou zmenkou (blankozmenkou), posúdil ako spotrebiteľský.\nPovinný bol v zmluve identifikovaný menom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a\nIČO. Zo zmluvy o úvere ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy\npostavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane\ndlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej\nobchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že\npovinný v zmluve vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon podnikania. Súdu je\ntotiž z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky poskytoval takéto úvery pravidelne s tým,\nže spotrebiteľom neumožňoval vzhľadom na formulárový charakter zmluvy a nemožnosť dojednania\nindividuálnych zmluvných podmienok inú možnosť ako prijať finančné prostriedky na „výkon povolania“ s\ntým, aby právny vzťah vyňal spod pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti vyšší\nsúdny úradník uviedol, že dôkazné bremeno o tom, že právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským,\nzaťažuje veriteľa. V danom prípade oprávnený ničím nepreukázal, že spotrebiteľ skutočne aj mienil\npoužiť finančné prostriedky na tento účel. Vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov\nnepreukazuje konanie, že poskytnuté peňažné prostriedky boli dlžníkom skutočne použité na účel, ktorý\ndlžník pri uzatváraní zmluvy vyhlásil. Záväzok, ktorý by mu toto ukladal ako povinnosť zo zmluvy o úvere\n\nnevyplýva. Pokiaľ nebol preukázaný jednoznačný záver o nespotrebiteľskom charaktere predmetnej\nzmluvy o úvere, logicky nemožno vyvodiť z uvedeného právneho a skutkového stavu iné závery ako\ntaké, že predmetná zmluva má spotrebiteľský charakter alebo ho môže mať. V prípade, ak zmluva má\nspotrebiteľský charakter je situácia ohľadom aplikácie ustanovení zmluvného spotrebiteľského práva\njednoznačná. Vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (ďalej len „VOP“), ktoré oprávnený\npriložil k návrhu na vykonanie exekúcie, je v článku 12 dohoda o vyplnení zmeniek. V návrhu na\nvykonanie exekúcie oprávnený uviedol, že povinný zabezpečil svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)\nneúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 18.3.2014, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a\noprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,\nčím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 24.9.2015. Oprávnený vyplnil dňa\n19.10.2015 zmenku Povinného v zmysle Dohody o vyplnení zmenky na sumu 2396,56 EUR s dátumom\nzačiatku úročenia dňa 24.9.2015 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 26.10.2015.“\n3/ Z predloženého rozhodcovského rozsudku vyšší súdny úradník zistil, že rozhodcovský súd priznal\nprávo na peňažné plnenie na základe zmenky, pričom poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky\nmedzi účastníkmi konania. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (zmluvu o úvere)\nneúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou 18.03.2014, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a\noprávnený ako remitent. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,\nčím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku. Oprávnený vyplnil dňa 18.03.2014\nzmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 2.396,56 EUR s dátumom začiatku\núročenia 24.09.2015 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie. Po preskúmaní podmienok na\nvedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, pričom mal za\npreukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky\nvyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Neúplná zmenka (blankozmenka) bola vystavená\ndňa 18.03.2014, t. j. v čase, keď v zmysle § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné\nv súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou\nalebo šekom. Preto vyšší súdny úradník súd dospel k záveru, že oprávnený sa návrhom na vykonanie\nexekúcie domáha vymoženia plnenia na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom\nsa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou a nebolo prihliadnuté na obmedzenie respektíve neprípustnosť použitia zmenky, pričom táto\nokolnosť má vplyv na vymáhaný nárok. Samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VOP je\nneprijateľnou zmluvnou podmienkou. Túto si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom\nna jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP. Neprijateľná zmluvná podmienka je\nabsolútne neplatná a preto nie je možné domáhať sa plnenia z takej zmluvnej podmienky. Z uvedeného\ndôvodu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s § 53 ods. 3 písm. d/ Exekučného poriadku\nzamietol.\n4/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka\nzrušiť. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka\n(ďalej len ako ,,Občiansky zákonník“), platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou\npodmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,\naby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Je nepochybné, že rozhodcovská\nzmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,\nnakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom\nrozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva\nnevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle\nrozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza, že zmluvné strany sa\ndohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským\nsúdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným\nvšeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho\njasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa mal možnosť v prípade\nnespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. K tomu poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Rimavská\nSobota, sp. zn. 14C/214/2014 z 24.09.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/107/2015\na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 12Cb/114/2014 zo dňa 16.03.201. Podľa odbornej\nliteratúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t.j. dáva\nmu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom\nalebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka\n(Magál, M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č.\n\n4, s. 616 a nasl.). Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní\nsvoje právo. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na\nuplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na\npredložení svojho sporu na prerokovanie stálemu rozhodcovskému súdu v zásade platí, že sa podrobujú\npredpisom tohto súdu. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom\npostupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám\numožní predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie\nžaloby a najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Problémy pri ustanovení\nrozhodcov vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových\nsporov, ktoré sa budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke\nustanovenia rozhodcov neuzavreli žiadnu dohodu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu,\ns ktorým mohol a nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o\nvýbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom\nustanoveným už v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej\ndoložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť\nna rozhodovanie iného rozhodcu. V takomto prípade potom podľa neho nedošlo k porušeniu zásady\nrovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne\no podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Ak by mal predsa len odporca,\nv tomto konaní povinný pochybnosti o stanovenou rozhodcovi a domnieval sa, že ide o sudcu, ktorý\nrozhoduje zaujato a nespravodlivo, mohol podať námietku predpojatosti podľa § 9 ZoRK.\n5/ Oprávnený odmietal akékoľvek argumenty o individuálnom nedojednaní rozhodcovskej zmluvy,\nnakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o\nindividuálne dojednanú podmienku. Z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník/klient (v\ntomto prípade povinný) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Je naviac logické,\nže pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu\nkonaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na\npríslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na\nsúd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský\norgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného\nkroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská zmluva. Po začatí rozhodcovského\nkonania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom,\nktorá skutočnosť zakladá prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v\nobrátenom procesnom postavení. Spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný\nsúd s nárokom z titulu porušenia jeho (napr. spotrebiteľských) práv alebo má možnosť sa brániť v\nrozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez\nhypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda\nje to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť\nvoľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov zo\nzmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (avšak oprávnený popiera, že by sa v danom prípade jednalo\no spotrebiteľa a o spotrebiteľský úver v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch) vyplýva jednoznačne\nz ustanovenia § 4 ods. 2 písm. r) pôvodného zákona o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001\nZ.z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. v) zákona\no spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (zákon č. 129/2010 Z.z. v\nznení zákona č. 394/2011 Z.z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o\nspotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o\nspotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods. 1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup\nna urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ustanovenia\ntýkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom\nzákonníku (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje) nielen lex specialis, ale aj\nlex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Medzi oprávneným a povinným bola v\npredmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene\nod samotnej Zmluvy o úvere. Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa\n18.03.2014 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred\nuzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom\nna vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že rozhodcovskou zmluvou bola platne založená\nprávomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania\nmá povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).\n\n6/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,\nak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho\nsúdneho úradníka.\n7/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového\nporiadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného\nútoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.\n8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.\n9/ Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho\nprílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia\nnávrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného.\n10/ Podľa § 53 ods. 3 písm. d/ Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak\nsa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa\nuplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou\nzmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť\npoužitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.\n11/ Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne\ncelkom alebo sčasti.\n12/ Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľskou zmluvou\nje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.\n13/ Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvne dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné.\n14/ Podľa § 52 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) dodávateľ je osoba,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej\npodnikateľskej činnosti.\n15/ Podľa § 52 ods. 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľ je fyzická osoba,\nktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti\nalebo inej podnikateľskej činnosti.\n16/ Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) spotrebiteľské zmluvy\nnesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o\nzmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné\npodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne\ndojednané.\n17/ Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) ak dodávateľ\nnepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú\nza individuálne dojednané.\n18/ Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) za neprijateľné\npodmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v\nrámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v\nrozhodcovskom konaní.\n\n19/ Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere) neprijateľné podmienky\nupravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.\n20/ Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o\núvere a vyplnení zmenky) v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo\nzabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.\n21/ Sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka bola podaná včas, no sudca ju vyhodnotil\nako nedôvodnú. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka, návrhu na\nvykonanie exekúcie, exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu\nspoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 01242/15\nzo dňa 21.10.2016), pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 708100509 zo dňa 18.03.2014,\nRozhodcovskej zmluvy zo dňa 18.03.2014 a Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského\núveru, dospel sudca k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto\nzisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo\nodôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého\npísomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho\núradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom\nrozhodnutí. Napriek tomu, na podporu správnosti rozhodnutia dodáva nižšie uvedené.\n22/ Vyšší súdny úradník posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský a aplikoval\nustanovenia týkajúce sa spotrebiteľského práva, pričom oprávnený v sťažnosti posúdenie vzťahu ako\nspotrebiteľského nenamietal. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol vyšší súdny úradník z\ndôvodu, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol nárok priznaný, nebolo prihliadnuté na neprípustnosť\npoužitia zmenky, pričom táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok.\n23/ Sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je procesnou obranou, v ktorej sťažovateľ\nnamieta vady jeho rozhodnutia, resp. vady konania ktoré mu predchádzalo. Účastník konania má\nv tomto smere povinnosť napadnúť vady (t. j. i právnu argumentáciu vyššieho súdneho úradníka)\ns použitím všetkých relevantných dôvodov, pre ktoré sa nevyhovelo jeho návrhu. Oprávnený však\nv sťažnosti uplatnil obranu týkajúcu sa prípustnosti rozhodovania rozhodcovského súdu z pohľadu\nplatnosti rozhodcovskej doložky/zmluvy, pričom nijako nereflektoval na rozhodnutie vyššieho súdneho\núradníka, ktorý návrh na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu neprípustnosti použitia zmenky v\nspotrebiteľskom spore. Už len z tohto dôvodu bola sťažnosť oprávneného nedôvodná. Sudca sa\nstotožňuje so záverom vyššieho súdneho úradníka, že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul,\nnebolo prihliadnuté na neprípustnosť použitia zmenky podľa § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.\núčinného v čase uzatvorenia zmluvy a v čase vystavenia zmenky. Neprípustnosť použitia zmenky platila\nbez výnimky a bez ohľadu na to, či bol nárok priznaný v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, pričom\nrozhodcovský súd, ktorý oprávnenému nárok priznal, tak urobil na podklade predloženej zmenky. Možno\ndodať, že aj samotná dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou VOP (bod 12) je neprijateľnou\nzmluvnou podmienkou. Túto zmluvnú podmienku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber,\nvzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo VOP. Mohol teda zmluvu len ako\ncelok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, vrátane dohody o vyplnení zmenky.\nNeprijateľná zmluvná podmienka je absolútne neplatná a preto nie je možné domáhať sa plnenia z takej\nzmluvnej podmienky.\n24/ Hoci oprávnený sťažnosťou nenamietal dôvody, pre ktoré bol jeho návrh na vykonanie\nexekúcie zamietnutý, ani jeho sťažnostnú argumentáciu nemožno považovať za dôvodnú. Doručený\nrozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má síce pre účastníkov\nrozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, a teda že súd povinný\nnakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Na druhej strane však aj\nz konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenie sp. zn. 5\nCdo 16/2013 zo dňa 24. 10. 2013, sp. zn. 2 ECdo 106/2013 zo dňa 30. 01. 2014 a sp. zn. 8 ECdo 3/2013\nzo dňa 27. 11. 2013) vyplýva, že súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia\nzákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd\nokrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané\norgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch\n\nide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej. V nadväznosti na\nuvedené je potrebné poukázať aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v\nrozsudku z 27.01.1997 sp. zn. 3 Cdo 164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č.\nR 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný\npo stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa,\naj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.\nPokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo\nna základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 122/2011 z 09.02.2012). Uvedený postup exekučného súdu nie\nje posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeruje k „zrušeniu“ tohto\nrozhodnutia; exekučný súd si týmto ani neosvojuje postavenie odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 ECdo 50/2014 zo dňa 25.03.2014).\n25/ Z predloženej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že povinný nemal nijakú možnosť vpisovať do\nzmluvy svoje prípadné pripomienky alebo si napr. vybrať iný rozhodcovský súd. Pri takto koncipovanej\nzmluve, ktorá bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, nemožno poprieť\njej formulárový charakter a považovať ju za individuálne dojednanú. Podstatou a hlavnou črtou\nformulárových spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia,\nsú všeobecné a záujemca o službu tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne.\nPredovšetkým v tom spočíva faktická nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo\ndo vyjednávacej pozície, ako aj čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi. V\ndanom prípade nemožno poprieť charakter formulárovosti rozhodcovskej zmluvy, ak dohoda o možnosti\nriešiť spory pred konkrétnym rozhodcovským súdom už bola vopred strojom (resp. elektronickými\nprostriedkami) uvedená v tlačive pred jej podpisom. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom,\nak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej\nvôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými\nriešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Dôsledkom takto uzavretej\nrozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo\nbrániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Podľa názoru sudcu bolo\npovinnému ako spotrebiteľovi týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne\nakýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky).\nArgument o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej zmluve už súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach\noznačili za nepresvedčivý, keď poukázali na to, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej\nzmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr za akademickú (keďže tu spektrum potenciálnych\npožiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené,\npričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku,\npredpokladajúca prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu rozhodcom), predovšetkým však treba\nmať za to, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa\nspôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci\nrozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je\nspôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi,\navšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, č.k.\n10CoE/326/2010-36 z 09.08.2011, obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.08.2015,\nsp. zn. 10CoE/442/2014). Pokiaľ aj rozhodcovská zmluva zakladá pre žalobcu právo výberu súdu\n(rozhodcovského alebo všeobecného) a predmetná rozhodcovská zmluva umožňuje, aby sa dlžník\nv spore s veriteľom obrátil aj na všeobecný súd, nemožno opomenúť, že jeho právo je dané iba\ndo doby, kým nepodá veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Voľba súdu sa tak\npre spotrebiteľa stáva iluzórnou, pretože v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ,\nktorý rozhodcovské konanie proti spotrebiteľovi iniciuje. Nakoľko predmetná rozhodcovská doložka\nznemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, pokiaľ ho\ndodávateľ vyvolá ako prvý, je tak založená nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán\n(rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/357/2016 z 23.02.2017). Také závery potvrdil\ni Ústavný súd SR vo svojich nálezoch, napr. sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 09.03.2023, sp. zn. III. ÚS\n60/2020, sp. zn. I. ÚS 382/2022, uvádzajúc, že: „Aj zdanlivá možnosť voľby medzi spotrebiteľským\nrozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom môže v konečnom dôsledku znamenať,\n\nže voľba patrí len dodávateľovi, ktorý je spravidla vo väčšine prípadov žalobcom, a iniciovanie sporu\nzo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretické (keďže tu spektrum\npotenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi\nobmedzené, pričom do takéhoto spektra, samozrejme, nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku predpokladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Ak výber\nsúdu spočíva v konečnom dôsledku absolútne a jedine na výbere strany podávajúcej žalobný návrh (čo je\npri spotrebiteľskom úvere pravidelne veriteľ), rozhodcovská zmluva dáva spotrebiteľovi možnosť výberu\nsúdu do rúk iba naoko. Argument súdu o možnosti výberu medzi uzavretím a neuzavretím rozhodcovskej\nzmluvy nie je ústavne udržateľný, keďže aj pri hlavnej úverovej zmluve spotrebiteľ stojí pred voľbou,\nči ju ,,uzavrieť alebo neuzavrieť“, no po jej uzavretí napokon niet pochybností o existencii dôvodov\nna vykonanie ex offo súdnej kontroly. Samotné vecné posúdenie otázky, či uzatvorenie rozhodcovskej\nzmluvy bolo neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spadá do právomoci exekučného súdu.“ Z uvedených\ndôvodov je tak i judikatúra, na ktorú oprávnený v sťažnosti poukazoval, ktorú nemožno považovať\nza ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, bez väčšieho významu pre rozhodnutie v\ntejto exekučnej veci. Pokiaľ je neprijateľná zmluvná podmienka spôsobujúca značnú nerovnováhu v\nprávach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v\nprávnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ sa považuje za\nabsolútne neplatnú. Zároveň tým vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne\nneplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.\n26/ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi\nzmluvnými stranami. Práve preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale\nsúkromnoprávny orgán, platia pre nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami\nzákona, právomoc je odvodená od rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria\nobe strany dohody. Len tak môže byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Exekučný súd musí\npri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec\nuzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho\núkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nsp. zn. 6 Cdo 135/2012 z 5.12.2012). Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol\noprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie zamietne.\nV prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil,\nže exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého\nexekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SR 01242/15 zo dňa 21.10.2016, ktorý\nvydal Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., rozhodcom D. E.\nF. nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d/ Exekučného\nporiadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Preto musel\nbyť návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý podľa § 53 ods. 3 písm. f/ bod 4 Exekučného poriadku.\n27/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP\nzamietol sťažnosť oprávneného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 33Ek/1008/2026 zo\ndňa 23.04.2026 ako nedôvodnú.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).\nDovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné\n202 ods. 4 Exekučného poriadku).\n\n(§", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:26c03f16-639f-4be6-8f57-05655054af7d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 364/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 364/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.364.2022.1"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "cc66c8b9-243d-42d6-88d1-6cd465838e98:d5ee6a3d-4eca-4a66-afd3-66203fda8c2a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3114227749.3", "spisova_znacka": "19Co/357/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/357/2016 z 22. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-02-22", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3114227749.3"}, {"guid": "77089949-966e-4918-9b71-df2e32e20bca:6ad86d20-35a9-4370-90e7-4ae7da729b80", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220728.2", "spisova_znacka": "2Co/107/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 2Co/107/2015 z 3. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-11-03", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220728.2"}, {"guid": "069cf74d-60a6-4008-83b6-08edf1959080:442374b5-9cb6-453e-9b0e-62b663d58adb", "ecli": null, "spisova_znacka": "12Cb/114/2014", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/114/2014 z 16. 3. 2017", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2017-03-16", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/069cf74d-60a6-4008-83b6-08edf1959080:442374b5-9cb6-453e-9b0e-62b663d58adb"}], "citovane_v": []}