{"guid": "6913fdd5-a1f9-4ed0-96a0-cd8e1821e01e:fa418e48-4a21-4630-908b-6b612da1d374", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2", "spisova_znacka": "3Csp/24/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3Csp/24/2024 z 2. 10. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 2. októbra 2024, sp. zn. 3Csp/24/2024, ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2", "identifikacne_cislo": "8224201734", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-10-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa418e48-4a21-4630-908b-6b612da1d374", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n3Csp/24/2024\n8224201734\n02. 10. 2024\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2024:8224201734.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,\na.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne\nzastúpeného Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36\n715 352, proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie\n119,69 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 22,-eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne\nzo sumy 22,-eur od 02.12.2021 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.06.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť mu sumu 119,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 02.12.2021\ndo zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovaným uzatvoril dňa\n24.09.2019 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému\npôžičku vo výške 442,-eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve (nábytok ) tak,\nže kúpna cena tovaru bola 500,-eur, žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 58,-eur a na\nzvyšok kúpnej ceny bola mu poskytnutá pôžička - viazaný spotrebiteľský úver. Pôžičku mal žalovaný\npodľa tvrdenia v žalobe splácať v pravidelných 27-mesačných splátkach v sume 20,-eur až do celkovej\nsumy pôžičky vo výške 540,-eur. Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil\nlen sumu 420,-eur a keďže porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami\nriadne a včas, dňa 26.09.2021 ho žalobca vyzval listom – predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných\nsplátok a upozornil ho, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver\nzosplatniť. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe nedošlo, dňa 19.11.2021 žalobca\núver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.11.2021 - oznámením o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby\npredstavuje 119,69 eur. Podľa žalobcovho tvrdenia v žalobe, k zosplatneniu došlo v súlade s článkom\n10.2 zmluvných podmienok, po márnom uplynutí dostatočne dlhej lehoty na plnenie a to vo vzťahu\nk splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.\n2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné\npodmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení\nokamžitej splatnosti úveru (bez doručenky).\n\n3. Výzvou zo dňa 09.07.2024 súd žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzval, aby v lehote\n15 dní doplnil rozhodujúce skutočnosti a skutkové tvrdenia tak, že uvedie, či a ako bola pred uzavretím\nzmluvy skúmaná bonita žalovaného, jeho schopnosť splácať úver, na základe akých dokladov bola\nskúmaná, ak bola skúmaná a aby predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa overovala\nbonita žalovaného.\n4. Žalobca k výzve súdu sa vyjadril tak, že uviedol údaje z ktorých vychádzal pri výpočte bonity, kde\nvychádzal z počtu nezaopatrených detí žalovaného 0, akceptovaného príjmu 369,-eur preukázaného\nrozhodnutím ÚPSVaR o peňažnom príspevku za opatrovanie a platobným príkazom na výplatu\ndávok. Uviedol, že vychádzal zo životného minima žiadateľa 210,20 eur, životného minima na všetky\nnezaopatrené deti 0,-eur, mesačných splátok existujúcich úverov 0,-eur preverených dopytom do\nregistra, kde vyžadovaná rezerva NBS je 0,-eur s tým, že po odpočítaní výdavkov od príjmov ostávala\nfinančná rezerva 158,80 eur a po odpočítaní výšky dojednanej splátky (20,-eur) zostatok bol 138,80\neur. Podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako\nje výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom\nneinformoval ho o zmene finančných pomerov, ktoré by mu znemožnili riadne splácanie poskytnutého\núveru a nebola z jeho strany ani prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej splátky, ktorú\nby žalobca posúdil a dohodol so žalovaným nové podmienky splácania. Tiež poukázal na pasivitu\nžalovaného v spore.\n5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu spolu s vyjadrením žalobcu, prílohami k žalobe a výzvou vyjadriť sa\nk nej do vlastných rúk doručená bola dňa 09.09.2024, písomne nevyjadril.\n6. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-eur, skutkové\ntvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého\nprávneho posúdenia veci, bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd\nv súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 02.10.2024, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust.§ 219\nods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 25.09.2024 a súčasne na webovej stránke\nsúdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku\nnedostavili.\n7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa\ns obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže vykonanie žiadneho z nich\nnebolo žalovaným namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný\nžiadne dôkazy neoznačil ani nepredložil, oboznámením sa s obsahom odpovede na lustráciu žalovaného\nv REGOB SR (§ 295 CSP) a zistil tento skutkový stav:\n8. Žalovaný, ktorému žaloba bola riadne doručená, nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu o uzavretí zmluvy\na poskytnutí mu tam uvedenej sumy peňažných prostriedkov, toto preto súd v súlade s ust.§ 151 ods.1\nCSP považoval za nesporné. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.09.2019, predloženej\nžalobcom (č.l.18 až 29 spisu) súd zistil, že žalobca zastúpený sprostredkovateľom E. F. -NÁBYTOK\na žalovaný uzavreli písomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského\núveru žalovanému vo výške 442,-eur za účelom úhrady časti kúpnej ceny za žalovaným kupovaný\ntovar- nábytok. Kúpna cena tovaru bola 500,-eur, žalovaný z nej uhradil akontáciu vo výške 58,-eur, na\nzaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 442,-eur bol mu poskytnutý úver. Žalovaný mal tento úver podľa\nzmluvy splatiť 27mesačnými splátkami vo výške 20,-eur splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci s prvou\nsplátkou splatnou dňa 20.10.2019, pričom v zmluve je uvedené, že celková suma je 540,-eur, celkové\nnáklady spotrebiteľa že sú 98,- eur. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 442,-eur a celkových nákladov\nspotrebiteľa 98,-eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma, t.j. sume 540,-eur. Ročná úroková\nsadzba uvedená v zmluve bola 19,97 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, ako RPMN je tam uvedené 19,97\n%. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené – poštová poukážka. Na spodnej časti formulára\nzmluvy je uvedené, že zmluva bola podpísaná dňa 24.09.2019.\n9. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri jej\nuzavretí ako doklady občiansky preukaz, rozhodnutie o priznaní príspevku za opatrovanie a potvrdenie\nz pošty dokladujúce príjem opatrovateľského príspevku. Je tam uvedené, že je slobodný, že nemá žiadne\nnezaopatrené dieťa a žiadne vyživované osoby a vyživovacie povinnosti, že býva vo vlastnom byte/dome\n\na že je zamestnaný ako opatrovateľ s príjmom 369,-eur mesačne. Žiaden priestor pre vyplnenie údajov\no výške mesačných finančných výdavkov (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) a iných mesačných\nvýdavkov žalovaného (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón, lieky) tam nie je a tieto údaje tam nie sú.\n10. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXXX, predloženého žalobcom, súd\nzistil, že je tam priestor pre zaznamenávanie dátumov a výšky úhrad splátok úveru žalovaným, pričom\nz neho vyplýva, že žalovaný na samotný úver zaplatil okrem akontácie 21 splátok po 20,-eur, a to\nprvú dňa 22.10.2019 a poslednú dňa 22.06.2021. V prehľade je zaznamenané zosplatnenie úveru\ndňa 24.11.2021. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež\n„pokuty“ vo výške 22,08 eur, ktoré žalobca v žalobe si neuplatnil.\n11. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 26.09.2021, ktorý podľa dokladu o\ndoručovaní na rube č.l.30 spisu žalovanému doručený bol dňa 04.10.2021, žalobca žalovanému oznámil,\nže na zmluve zo dňa 24.09.2019 číslo 21522806 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 60,eur, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 05.11.2021 nedôjde k úhrade, bude oprávnený úver\nzosplatniť. Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.11.2021\nžalobca žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu naraz\ns tým, že dlžná suma je 119,71 eur.\n12. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,\nže žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)\nzapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Predmetom zmluvy, ako je to v nej aj výslovne\nuvedené, bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru, jednalo sa o spotrebiteľský úver, preto súd\npri právnom posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona\nč. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej\núpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).\n13. Vzhľadom na ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinné od 5.12.2018 zaoberal sa súd najskôr\notázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy možno tu vymáhať, teda či nie je premlčané, pričom zistil\nže premlčané nie je.\n14. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto\nzákone ustanovenej (§ 101 až 110).\n15. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia\ndoba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n16. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť\npremlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok\nstane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.\n17. Vychádzajúc zo skutočnosti, že dohodnuté bolo plnenie v mesačných splátkach po 20,- eur splatných\nod 20.10.2019 vždy k 20 dňu v mesiaci, z ktorých žalovaný uhradil len 21 splátok, teda splátky\nsplatné od 20.10.2019 do 20.06.2021, pričom žaloba bola podaná dňa 24.06.2024, je zrejmé, že prvou\nnezaplatenou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa najskôr mohol stať zročným celý dlh (a ktorá sa aj\nsamostatne mohla premlčať ako prvá), je splátka splatná dňa 20.07.2021, teda splátka za júl 2021, nárok\nna zaplatenie ktorej mohol žalobca na súde uplatniť najskôr dňa 21.07.2021. Preto žaloba bola dňa\n24.06.2024 podaná pred uplynutím trojročnej premlčacej doby a právo žalobcu ani v časti premlčané nie\nje. Žalobe však nebolo možné vyhovieť v celom rozsahu, lebo podľa názoru súdu jednalo sa v danom\nprípade o bezúročný a bezpoplatkový úver.\n18. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch\na pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu ku\ndňu uzavretia zmluvy 24.09.2019 (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona\nje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme\npôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.\n\n19. Podľa § 15 ods.1 uvedeného zákona zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o\nspotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o\nkúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný\ncelok.\n20. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho\nzákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).\n21. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou\ntejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou\nschopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa\nposkytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel\nspotrebiteľského úveru.\n22. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.\n23. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti\nspotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch\ntak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.\n24. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na\nzáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery\na) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a\nb) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne\npreukázať.\n25. Podľa § 7 ods.17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ\na) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,\nb) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n26. Podľa § 7 ods.19 a 20 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\nNa výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky:\na) čistý príjem spotrebiteľa,\nb) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ\nvyživovaciu povinnosť,17ta)\nc) výška splátky spotrebiteľského úveru a\nd) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n27. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne\ninformácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,\nvoči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške\ncelkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o\npríjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných\nzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.\na), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na\n\nsplnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku\n19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa\nv Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1\npísm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s\npríjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať\nspotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči\nktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné\nminimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.\n28. Podľa § 7 ods. 28 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní príjmu spotrebiteľa na účely výpočtu ukazovateľa\nschopnosti splácať spotrebiteľský úver zohľadňovať jeho očakávané zníženie, a to najmä z dôvodu\nočakávaného začatia poberania starobného dôchodku17te) počas doby splácania úveru.\n29. Podľa § 9 ods.2 písm. h) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí\npodľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,\nktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery\nnákladov.\n30. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak\nb) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),\nd) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v\nneprospech spotrebiteľa.\n31. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 24.09.2019 ak veriteľ nekonal s odbornou\nstarostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie\nspotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za\nbezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa\npovažuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.\n32. Výsledky vykonaného dokazovania priviedli súd v danom prípade k záveru, že je potrebné vychádzať\nz fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to jednak s poukazom na § 11 ods.1 (pre nesprávne\nuvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. h/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa § 11 ods. 2 zákona č.\n129/2010 Z.z. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského\núveru riadne zistiť bonitu klienta, teda či klient bude schopný splácať úver. Či veriteľ túto povinnosť\nriadne a v súlade so zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny,\núrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým\nna základe údajov o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení\núverovej schopnosti klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho,\nči spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný\núver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám, a to\naj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto\nzískané informácie vyhodnotiť a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých\nje veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto\nnepostupuje, zákonodarca jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho\nvyvodil sankciu vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.\n33. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade veriteľ poskytol\nžalovanému úver napriek tomu, že nepreukázal, že by mal náležite, teda s odbornou starostlivosťou\npreverenú výšku jeho výdavkov a rodinný stav. Žalobca predložil súdu prepočet schopnosti splácať\núver u žalovaného, pri ktorom vychádzal z toho, že žalovaný nemá žiadne nezaopatrené dieťa,\na preto vychádzal z výšky životného minima na jednu osobu (žalovaného) 210,20 eur, čím podľa\n\nžalobcu žalovaný vzhľadom na jeho preukázaný príjem 369,-eur titulom opatrovateľského príspevku\nbol dostatočne bonitný na splácanie úveru. Žalobca však neuviedol, nepreukázal, ale ani netvrdil, na\nzáklade čoho mal za to, že žalovaný nemá žiadne nezaopatrené dieťa, keď podľa odpovede na lustráciu\nžalovaného v Registri obyvateľov SR (§ 295 CSP) tento v čase uzavretia zmluvy mal 2 maloleté deti (roky\nnarodenia XXXX, 2017). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz z ktorého by vyplývalo, že údaj o nulovom\npočte nezaopatrených detí uviedol mu sám žalovaný (napríklad žiadosť o poskytnutie úveru vyplnená\nžalovaným a podobne). Z dokladov predložených žalobcom absolútne nevyplýva, žeby žalovaný bol\ndopytovaný na svoj rodinný stav, počet detí a svoje výdavky. Žiadne také údaje v Dotazníku o klientovi\n(č.l.26 spisu), ani v žiadosti o poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru a udelení súhlasov\n(č.l.27 spisu) uvedené nie sú. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa\nrodinného stavu a výdavkov žalovaného, relevantné pre posúdenie bonity, je vylúčený záver o postupe\nveriteľa s odbornou starostlivosťou (k tomu podporne napríklad rozsudok Krajského súdu v Prešove\nsp.zn.8CoCsp/10/2023, bod 11 odôvodnenia). Nakoľko podľa žalobcom predloženého výpisu z registra\nklientskych informácií žalobca pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o 11 odmietnutých žiadostiach\nžalovaného o úver, bolo mimoriadne dôležité preveriť každú jednu zložku povinne preverovaných údajov,\nkeďže pri zohľadnení skutočnej výšky životného minima na žalovaného a jeho dve nezaopatrené deti\nv tom čase (210,20 eur ako životné minimum žalovaného a 191,92 eur ako životné minimum na\njeho 2 nezaopatrené deti) by údaj o výdavkoch ( 402,12 eur) vysoko prevyšoval príjem žalovaného.\nPre súkromný subjekt je preverovanie rodinného stavu spotrebiteľa zaiste vo veľkej miere viazané na\núdaje poskytnuté mu k tomu samotným spotrebiteľom, práve preto však bolo kľúčové, aby žalobca\npreukázal, že sa na tieto údaje u žalovaného dopytoval a že údaj o nulovom počte nezaopatrených\ndetí, ktorý je uvedený v zmluve pochádza od žalovaného a že nebol do zmluvy uvedený len preto,\naby žalovanému úver mohol byť poskytnutý. Keďže to preukázané nebolo, nebola preukázaná náležitá\nodborná starostlivosť pri preverovaní výdavkovej zložky a rodinného stavu žalovaného. Hoci si v zásade\nkaždý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len na ňom, akú mieru\npodnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na tom, že vždy a za každých\nokolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard posúdenia bonity spotrebiteľa,\npričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave\nspotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie čo i len jedného z týchto\npostupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu\nv Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019, najmä bod 17 odôvodnenia rozsudku ).\n34. Také posúdenie bonity, ako tu prezentoval žalobca, podľa zákona nestačí. Nestačí mať preukázaný\nlen príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj o výdavkoch\na rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Za hrubé porušenie\npovinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez\nakýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na\núdaje z príslušnej databázy alebo registra. Podľa obsahu zmluvy, ale aj žiadosti o úver veriteľ od\nžalovaného žiadne doklady o výdavkoch nežiadal. Vychádzanie len z príjmu a navyše nezohľadnenie\nvyživovacej povinnosti je vo vzťahu ku komplexnému posúdeniu bonity žalovaného nepostačujúce.\nNebol produkovaný žalobcom jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to jest\nvýdavky žalovaného. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie\nschopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch. Povinnosť s odbornou\nstarostlivosťou posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods.1 ZoSÚ)\na spotrebiteľ je povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods.2 ZoSÚ), preto\nžalobca mal preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovaného a že tieto aj náležite preveril.\nZo žalobcom predložených listín nevyplýva, či a aké mal žalovaný výdavky. Žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno, pokiaľ ide o skúmanie výdavkov a rodinného stavu žalovaného pred uzavretím uvedenej\núverovej zmluvy. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom,\nči klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Súd poukazuje v tejto súvislosti napr. na\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.22CoCsp/30/2022, body 25 a nasl. odôvodnenia\n35. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie rodinného stavu a výdavkov žalovaného. Je preto namieste\nzáver, že zo strany žalobcu išlo o povrchné, formálne skúmanie, lebo síce zisťoval akési údaje (príjem\nžalovaného a splátky iných úverov ), ale v absolútne nedostatočnom rozsahu a navyše ich zjavne reálne\nvôbec nevyhodnocoval.\n36. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove sp.zn.20CoCsp/39/2022 „ Nateraz žalobca síce\nzhromaždil o žalovanom isté množstvo informácií, tieto však dostatočne nevyhodnotil. Žalobca si\n\nna základe získaných informácií nateraz nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti\nžalovaného, nakoľko vôbec nepoznal výšku jeho výdavkov. Len samotné zhromaždenie informácií\no klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti\nvyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť\nreálny obraz o majetkovej situácii žalovaného, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať\ndlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj v plnej miere naplnilo a žalovaný nebol schopný\nďalej pôžičku splácať....Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver treba chápať ako situáciu,\nkeď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte\ndostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku\nv predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci\nrozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o\núver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.\nOdvolací súd taktiež konštatuje, že žalobca nateraz neuniesol dôkazné bremeno ani pokiaľ ide o\nskúmanie pravidelných výdavkov žalovaného pred uzavretím uvedenej úverovej zmluvy. Skúmanie\nvýdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov, nie je ani dostatočné. Tieto databázy\nnemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať aj bežné mesačné výdavky\nsúvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver\no tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.“\n37. Súd v tejto súvislosti dodáva, že je síce pravdou, že spotrebiteľ je povinný podľa § 7 ods. 2 zákona\nčíslo 129/2010 Z.z. poskytnúť veriteľovi úplné, pravdivé a presné údaje potrebné na posúdenie jeho\nschopnosti splácať úver (čo tu žalobca ani nepreukázal že žiadal), to však nezbavuje veriteľa povinnosti\nposkytnuté údaje preveriť, ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia. Najvyšší súd Českej republiky\na tiež Ústavný súd Českej republiky sa zaoberali výkladom tejto povinnosti veriteľa a dospeli k záveru,\nže je nedostatočné, ak veriteľ sa uspokojí len s prehlásením spotrebiteľa o jeho príjme alebo o osobných\na majetkových pomeroch. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník uviedol si\nveriteľ aj overí (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.07.2018 alebo\n33Cdo/201/2018 zo dňa 20. marca 2019). Podobne aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze\nIII. ÚS 4129/18 zo dňa 26.02.2019 sa s týmito závermi stotožnil a uviedol, že poskytovateľ úveru má\njednoznačne povinnosť preveriť spotrebiteľovu schopnosť splatiť úver. Je možné poukázať zároveň aj na\nrozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 449/13 z 18.decembra 2014 vo veci Consumer Finance SA\nproti E. F.. Podľa tohto rozhodnutia poskytovateľ úveru má dôkazné bremeno posúdiť úveryschopnosť\ndlžníka spotrebiteľa na základe dostatočných informácií, ktoré sú podložené dokladmi, tým má byť\nzabránené, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal,\nže by postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže súdu\nnebol predložený žiadny dôkaz o tom, že overoval a zohľadnil akékoľvek výdavky žalovaného a jeho\nnezaopatrených detí, a preto je súd toho názoru, že nastala fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti\núveru podľa § 11 ods.2 ZoSÚ.\n38. Preto súd uzavrel, že veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne príjmovú a výdavkovú\nzložku žalovaného, pokiaľ ide o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že\nkonal s odbornou starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného. Nejedná\nsa preto o konanie s odbornou starostlivosťou v prípade, ak veriteľ si tieto rozhodujúce skutočnosti vôbec\nnezistil a neoveril. Bez zohľadnenia výdavkov podľa názoru súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať\ncelkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba vzájomným porovnaním príjmov a výdavkov je\nmožné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne\nv období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky. Skúmanie bonity žalovaného\nzo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne viď napr. rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.\n39. Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v\nrozhodnutí sp. zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 v zmysle ktorých: „Dôsledkom podcenenia bonity\nje neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou\nstarostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2\nzákona č. 129/2010 Z. z. vôbec nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie\ngenerálneho zákona – Občianskeho zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom\nporušení povinnosti veriteľa na finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym\npredmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú\n\nplatbu beztoho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda\nobzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia\nexistovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť\nbonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z\npohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal\nako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom\ntrhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne\neurokonformné aplikovať §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa\npovažovať za odporujúce morálke.“\n40. Súd dáva do pozornosti aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/\nES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne opatrenia\nna podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do úvahy osobitný\ncharakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie informácii a\nvzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných ustanovení\ntýkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi je dôležité,\naby veritelia neposkytovali\núvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty\nvykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia na\nsankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o kreditnom\nriziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14.6.2006 o začatí a\nvykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za individuálne kontroly\núverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie, ktoré im poskytol\nspotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého obchodného\nvzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a usmernenia. Aj\nspotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.\n41. Aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských\nzmluvách bonitu spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na aktuálny rozsudok Súdneho\ndvora (druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (OPR-Finance s.r.o. proti GK) podľa ktorého\nČlánky 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách\no spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že\nvnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej\nv článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu\nspotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve,\npod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.\n42. Súd v tu prejednávanej veci dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a\nvyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7\nods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.\n43. Navyše medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok\nbezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. g) a h) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej\nsadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom\npredloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne\nuvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve síce je uvedený údaj o RPMN\n(19,97 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve ( pri dátume úveru a jeho čerpania 24.09.2019,\nvýške 442,-eur, dátume prvej splátky 20.10.2019, výške splátky 20,-eur, počte splátok 27, dni splátky 20.\nv mesiaci) tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 17,86 %, čo znamená, že údaje (RPMN, celkové náklady\nspotrebiteľa) nie sú uvedené zrozumiteľne, určito a vzájomne si neodporujúc, pričom ako výška ročnej\núrokovej sadzby je tam uvedená hodnota 19,97 %, teda vyššia ako RPMN, a tak je zrejmé, že nesprávne\nje uvedený buď údaj o RPMN alebo o ročnej úrokovej sadzbe, nakoľko tá logicky nemôže byť vyššia\nako RPMN. Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona zodpovedajúcej výške,\nnemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec (k tomu podporne\npozri napr. aktuálny rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017, najmä\nbody 36 a 37 jeho odôvodnenia). Paragraf 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je uvedený pod\nnázvom- informácie a práva týkajúce sa zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Jeho účelom teda je spotrebiteľa\ninformovať o reálnych, skutočnosti zodpovedajúcich parametroch úveru a jeho právach. To že tam\n\nnestačí uviesť akýkoľvek údaj, aby požiadavka zákona bola formálne naplnená, ale korektný, pravdivý\núdaj je zrejmé aj z toho, že zákon jednotlivé údaje jasne a konkrétne špecifikuje a definuje v § 2\n– vymedzenie pojmov, pričom aj z § 4 zákona - poskytovanie informácií pred uzavretím zmluvy o\nspotrebiteľskom úvere vyplýva, že aby účel a požiadavka zákona bola naplnená, musí ísť o pravdivé\na úplné informovanie spotrebiteľa. Koniec koncov, úplne jasne a výslovne to potvrdzuje priamo zákon,\nnakoľko v zmysle § 11 ods.1 písm. b) sankcionuje jednak neuvedenie RPMN v zmluve vôbec (kam patrí\nlogicky aj prípad, kedy je údaj o nej síce v zmluve uvedený, ale neurčito, nezrozumiteľne a vnútorne\nrozporne, teda v rozpore s § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho sa naň hľadí ako keby\ntam uvedený nebol vôbec, čo je tento prípad) a zároveň v zmysle d) zákona o spotrebiteľských úveroch\nje úver bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná\npercentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, čo je iný prípad.\n44. Ako už bolo uvedené, absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. d), e) g) až i), l) a p) znamená,\nže je tu ďalší dôvod, pre ktorý sa žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.\nZnamená to, že žalovaný mal veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 442,-eur. Žalovaný v\nkonaní nijako nespochybnil, že vyplatená bola mu suma 442,-eur, toto nepopreté skutkové tvrdenie\nžalobcu súd má za nesporné a vzhľadom na to, že jednalo sa o viazaný úver na kúpu tovaru, kde\nžalovaný aj zaplatil 21 splátok, niet pochýb že úver bol mu vyplatený. V priebehu konania neboli zistené\nžiadne skutočnosti spochybňujúce tvrdenia žalobcu, že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ\nuhradil len sumu 420,-eur (21 x 20,-eur). Súd preto mal za preukázaný vznik nároku žalobcu na úhradu\núverovej istiny vo výške 22,-eur.\n45. Vzhľadom na už uvedenú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto súd z požadovanej sumy\n119,69 eur žalobcovi priznal len čistú nevrátenú úverovú istinu vo výške 22,-eur a vo zvyšku žalobu\nzamietol.\n46. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy\n119,69 eur od 02.12.2021 do zaplatenia.\nXX. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,\nje v omeškaní.\n48. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má\nveriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný\nplatiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací\npredpis.\n49. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je\nNariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka.\n50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho\nzákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia\nako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením\npeňažného dlhu.\n51. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe, určil začiatok omeškania žalovaného, od ktorého požadoval\núrok z omeškania, na deň 02.12.2021 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho\nzáväzkov úver dňa 19.11.2021 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou zosplatnil.\nXX. Ako bude uvedené nižšie, v tom čase už bezúročný a bezpoplatkový úver žalovaného bol splatný\ntak či tak, no i keby tomu tak nebolo, zosplatnenie tvrdené žalobcom by nebolo platné a preto by naň\nsúd neprihliadol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok\nvyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie\nje možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu o zosplatnení by bol preto v rozpore s týmto\nustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka by bol absolútne neplatný.\n\n53. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na tento\núver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 442,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver,\nktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.10.2019 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne\na zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 20,-eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu\nposkytnutej úverovej istiny) mal v skutočnosti splatiť v 23 splátkach (442 eur : 20 eur), a teda poslednú\nsplátku by hradil po 23 mesiacoch v mesiaci august 2021, konkrétne 20.08.2021. Keďže sa tak\nnestalo, dňa 21.08.2021 žalovaný už bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku\núverovej istiny. Žalobca však úrok z omeškania žiadal až odo dňa 02.12.2021, tento jeho návrh súd\nprekročiť nemohol (§ 216 ods.1 CSP), a preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dňa 02.12.2021\npreukázateľne bol v omeškaní so zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 22,-eur a jeho\nomeškanie trvá, uložil mu súd spolu so sumou 22,-eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 22,-eur od 02.12.2021 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel,\nže na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol\ndostať ani do omeškania, preto v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu\nnevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.\n54. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.3\nveta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty\nna zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol do dňa vyhlásenia rozsudku podaný návrh.\nŽalovanému bola žaloba riadne doručená, ten napriek výslovnej výzve súdu na vyjadrenie sa k nej nijako\nna ňu nereagoval, nevyjadril sa ani k samotnému nároku, ani k jeho splatnosti. Preto nebol dôvod na\nurčenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Uvedené žalovanému nebráni,\naby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo\nna žalobcu.\n55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku\nvýsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobca ako\ni žalovaný boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní, pričom pomer úspechu a neúspechu je výrazne\nv prospech žalovaného (úspech žalobcu 18,40 %, úspech žalovaného 81,60 %). Žalobcovi, ktorý uplatnil\nnárok na náhradu trov konania, preto vzhľadom na pomer jeho úspechu nárok na náhradu trov konania\nnevznikol. Úspešnejší žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil, zo spisu žiadne preukázateľné\ntrovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal, lebo\nžalobcovi nárok na ich náhradu vzhľadom na výsledok sporu a pomer jeho úspechu a neúspechu\nnevznikol a u žalovaného niet trov, náhrada ktorých by mu mala byť priznaná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah , v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\n\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "868a928c-e07b-4279-9bd8-51fbe6200fb1:2f2e1cc4-de64-4217-91e0-93c01a48ba46", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/171/2016 z 26. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-09-26", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7713204860.2"}], "citovane_v": []}