{"guid": "c74e8eec-2ccf-4983-adf8-61deac0e15e0:cb623712-9e2c-4703-825a-2523e30ec1e7", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7", "spisova_znacka": "SK-3C/15/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. SK-3C/15/2021 z 31. 7. 2024", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 31. júla 2024, sp. zn. SK-3C/15/2021, ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7", "identifikacne_cislo": "8621200972", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2024-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb623712-9e2c-4703-825a-2523e30ec1e7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\nSK-3C/15/2021\n8621200972\n31. 07. 2024\nMgr. Tomáš Saraka\nECLI:SK:OSBJ:2024:8621200972.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., C. A.,\nnar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, XXX XX E. zastúpenej Mgr. Ondrejom Barnom, advokátom,\nso sídlom Zámocká 529/34, 091 01 Stropkov proti žalovanému AGRO Vojtovce, s.r.o., so sídlom 091 01\nVojtovce 1, IČO:36 678 384 zastúpenému Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom\nRadlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO:50 120 000 o nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu\nzmluvu s prísl. takto\nrozhodol:\nI. Súd žalobu z a m i e t a.\nII. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 29.06.2021 na Okresnom súde Svidník ( z ktorého výkon\nsúdnictva prešiel dňom 01.06.2023 na Okresný súd Bardejov, viď zákon č.150/2022 Z.z. o zmene\na doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení neskorších\npredpisov) domáhala, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára s ňou\nako s kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností – parciel registra „E“ čo do druhu a výmery\nšpecifikovaných v petite žaloby v k.ú. B. vedených na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku, na\nLV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX a XXX/XXXX k celku, na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX a XXX/\nXXXXXX k celku, na LV č.XXX v podiele 560/115920 a 168/115920 k celku, na LV č.XXX v podiele XX/\nXXX k celku, na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku a na LV č.XXX v podiele XXX/XXXXXX k celku\nza kúpnu cenu, za ktoré predmetné nehnuteľnosti nadobudol žalovaný.\n2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že kúpnymi zmluvami zo dňa 12.08.2019 č. V 530/2019, zo dňa\n20.01.2021 č. V XXXX/XXXX a zo dňa 26.11.2020 č. V XXXX/XXXX došlo k prevodu spoluvlastníckych\npodielov k nehnuteľnostiam v k. ú. B. špecifikovaných v žalobe zo strany predávajúcich do podielového\nspoluvlastníctva žalovaného, pričom ona ako podielový spoluvlastník nebola zo strany pôvodných\npodielových spoluvlastníkov oslovená v zmysle § 140 a § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka, žiadna\nponuka ani oznámenie jej dané neboli a bolo jej tak upreté zákonné predkupné právo ako podielového\nspoluvlastníka. V žalobe uviedla, že vzhľadom na porušenie predkupného práva vzniklo jej právo dovolať\nsa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv a tiež právo domáhať sa na žalovanom ako nadobúdateľovi,\naby jej spoluvlastnícke podiely ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol,\npričom ona sa rozhodla postupovať podľa § 140 a nasl. a § 602 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyzvala\nžalovaného, aby jej predal nadobudnuté podiely na predmetných nehnuteľnostiach, avšak žalovaný si\ntúto povinnosť nesplnil, a preto sa domáha na súde, aby bol prejav vôle žalovaného nahradený v tomto\nsmere rozhodnutím súdu podľa § 229 CSP. Žalobný návrh pôvodne neobsahoval konkrétne znenie\npožadovanej kúpnej zmluvy a toto nebolo ani pripojené k žalobe.\n\n3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila kúpne zmluvy č. V XXXX/\nXXXX, V XXX/XXXX a V XXXX/XXXX, ktoré navrhla vyžiadať od príslušného katastrálneho odboru\na predložila tiež príslušné listy vlastníctva a písomnú výzvu žalovanému na ponúknutie nadobudnutých\nspoluvlastníckych podielov na kúpu zo dňa 20.04.2021 s podacím lístkom.\n4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyňa vyslovuje záujem o celý prevedený\npodiel k nehnuteľnostiam, teda nad rozsah, ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jej\nspoluvlastníckemu podielu, hoci v zmysle pravidla pomerného uplatňovania nárokov z porušenia\nzákonného predkupného práva by mala právo vykúpiť prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne,\nteda z každého predaného podielu len jej časť pripadajúcu na jej podiel v pomere k podielom ostatných\nspoluvlastníkov. Poukázal na to, že pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia predkupného\npráva bolo vysvetlené už v rozsudku Najvyššieho súd SR z 12.05.2009 sp.zn.2Cdo/91/2008, pričom\nak sa chcú podieloví spoluvlastníci odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov\nz porušenia predkupného práva, musia sa o jeho výkone v každom prípade dohodnúť, a ak má jeden\nz nich záujem o celý prevedený podiel, nad rozsah, ktorý zodpovedá pomeru jeho podielu k ostatným\nspoluvlastníckym podielom, musia s tým vysloviť súhlas všetci ostatní podieloví spoluvlastníci, mlčanie\nalebo nečinnosť neznamená súhlas ostatných spoluvlastníkov. Žalovaný uviedol, že žiaden z ostatných\nobídených spoluvlastníkov sa doposiaľ nedovolával relatívnej neplatnosti zmluvy, ani toho, aby im\nboli podiely ponúknuté na predaj za rovnakých podmienok, preto možno predpokladať, že využili\nposlednú zákonnú možnosť, teda že si ponechali predkupné právo voči žalovanému ako nadobúdateľovi\nspoluvlastníckeho podielu. Ich pasivita však podľa žalovaného neoprávňuje žalobkyňu, aby sa domáhala\nvykúpenia podielu vo väčšom, resp. inom pomere ako zodpovedá výške jej spoluvlastníckeho podielu\nv čase predaja. Žalovaný poukázal aj na to, že nakoľko rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť\nkúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy a nie je preto potrebný\nsúdny výkon takého rozhodnutia, lebo vznik zmluvy je spojený s momentom právoplatnosti takého\nrozsudku, je nevyhnutné aby obsah výroku takéhoto rozsudku, teda obsah kúpnej zmluvy spĺňal všetky\nzákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť tohto právneho úkonu, pre platnosť kúpnej zmluvy.\nOdvolávajúc sa na uvedené žalovaný navrhol, aby súd pre nedôvodnosť žaloby a nevykonateľnosť\nžalobného návrhu žalobu v celom rozsahu zamietol.\n5. Žalobkyňa v replike trvala na tom, že jej predkupné právo bolo porušené. Poukázala na to, že\nžalovaného v záujme predídenia súdneho sporu výzvou zo dňa 20.04.2021 vyzvala na ponúknutie\nnadobudnutých spoluvlastníckych podielov na kúpu, žalovaný však na jej výzvu nereagoval a jeho\nneochota vyplýva aj z jeho vyjadrenia k žalobe. Uviedla, že vzhľadom na obranu žalovaného žiada\npripustiť zmenu žaloby tam uvedeným spôsobom tak, že sa domáha na žalovanom už len pomernej\nčasti spoluvlastníckeho podielu pripadajúcej na jej podiel v pomere k ostatným spoluvlastníkom.\n6. Žalovaný v duplike vzhľadom na zmenu žaloby žalobkyňou navrhol rozhodnúť o tejto zmene žaloby,\nktorou žalobkyňa podľa neho súhlasila s jeho tvrdeniami. Podľa žalovaného však požadovaný žalobný\nnávrh je naďalej nevykonateľný, nespĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť\nnahradzovaného právneho úkonu, preto pre nevykonateľnosť žalobného návrhu aj naďalej navrhuje\nžalobu zamietnuť.\n7. Uznesením zo dňa 31.01.2023 súd žalobkyňu vyzval, aby opravila a doplnila svoju žalobu v spojení\ns jej zmenou, pripustenou súdom uznesením zo dňa 25.03.2022 tak, aby opravila a doplnila žalobná\nnávrh ( petit ) – výrok navrhovaného rozsudku, aby tento bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný,\nteda aby buď uviedla do žalobného návrhu celé znenie požadovanej kúpnej zmluvy so všetkými\njej zákonom vyžadovanými náležitosťami, prípadne aby celú kúpnu zmluvu pripojila k žalobe tak,\naby sa mohla stať neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia súdu. Súd výslovne poukázal aj na to ( viď\nbod 14 odôvodnenia uznesenia), že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na\npodstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať, je vylúčené, aby neurčité,\nprípadne v zmluve chýbajúce údaje boli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy a\nže o žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu uvedeného v návrhu\nmôže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže modifikovať obsah\nhlavnej zmluvy, dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí. Zároveň poukázal na závery súdnej\npraxe ( bod 15 odôvodnenia), že „Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie\noprávnenej osoby voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť\n\nrovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového\nspoluvlastníka“ ( Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 445/2016).\n8. Žalobkyňa na uvedené reagovala tak, že prostredníctvom advokáta doručila súdu podanie označené\nako oprava a doplnenie žaloby, v ktorom uviedla žalobný návrh obsahujúci už konkrétne znenie\npožadovanej kúpnej zmluvy. Zároveň ale v oprave a doplnení žaloby opätovne domáhala sa nahradenia\nprejavu vôle vo vzťahu k celým prevádzaným spoluvlastníckym podielom, teda nad rozsah, ktorý\nzodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu v pomere k ostatným, preto súd na pojednávaní dňa\n07.02.2024 opätovne žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu vyzval vysvetliť uvedený rozpor,\nkeďže sama žalobkyňa už v podaní zo dňa 02.09.2021 uviedla, že vzhľadom na obranu žalovaného chce\nsa domáhať len pomernej časti spoluvlastníckeho podielu. Súd zároveň na pojednávaní vyzval advokáta\nžalobkyne vyjadriť sa k tomu, prečo v žalobnom návrhu jedna parcela je uvedená dvakrát a prečo tam nie\nje uvedená kompletná kúpna cena, len jednotková kúpna cena, hoci sa tam vôbec neuvádza konkrétna\nvýmera žalobkyňou žiadaných podielov.\n9. Na uvedené žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.02.2024 prostredníctvom svojho advokáta reagovala\ntak, že akceptuje záver o nároku len na pomernú časť spoluvlastníckych podielov a požiadala\no dodatočný priestor na úpravu žaloby tak, aby táto nebola vnútorne rozporná a zodpovedala právnej\núprave. Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 07.02.2024 nesúhlasil s poskytnutím akéhokoľvek\nďalšieho priestoru žalobkyni na opravu žaloby, žiadal túto zamietnuť vzhľadom k tomu, že žalobkyňa\nmala dostatočný priestor formulovať žalobu správne, konanie sa vedie už od roku 2021, v súčasnosti\nje zastúpená advokátom, poukázal na zásadu koncentrácie konania, namietal, že žalobkyňa neuviedla\na nevypočítala vôbec presný podiel, ktorého sa domáha. Je podľa žalovaného chybou žalobkyne\na následne jej advokáta, že nedokázali naformulovať vykonateľný, určitý, presný petit a súd v žiadnom\nprípade nemá dávať jej priestor na ďalšie takéto úpravy, nakoľko došlo by tým k porušeniu jeho práva\nna spravodlivý proces.\n10. Súd s poukazom na materiálnu koncepciu právneho štátu a zákaz prepiateho formalizmu\npojednávanie odročil za účelom opravy žaloby žalobkyňou, prípadne mimosúdnej dohody so žalovaným\na poskytol žalobkyni na opravu žaloby lehotu 30 dní v rámci ktorej žalobkyňa doručila súdu dňa\n08.03.2024 ďalšie podanie označené ako oprava a doplnenie žaloby. Súd toto podanie doručil\nžalovanému, ktorý vo vyjadrení k nemu zo dňa 10.04.2024 uviedol, že ani táto oprava a doplnenie\nžaloby napriek tomu, že išlo už o tretiu opravu a doplnenie a že súd opakovane žalobkyni zastúpenej\nadvokátom dáva priestor na opravu a doplnenie žaloby, čím podľa žalovaného porušuje zásady CSP\na jeho právo na spravodlivý proces nespĺňa zákonné požiadavky na rozhodnutie, ktorým sa nahrádza\nprejav vôle. Poukázal na to, že v čl. III Predmet zmluvy sú prevádzané podiely uvedené neurčito, nie je\nuvedený presný podiel k celku, aký žalobkyňa nadobudne, tak aby uvedené bolo zrejmé aj pre potreby\nposúdenia zmluvy katastrom v rámci povoľovacieho konania. Rozporný, zavádzajúci a nadbytočný\nje podľa žalovaného aj čl. V Zmluvy, tretí odstavec, nakoľko žalobkyňa si má uplatňovať svoj nárok\nz porušenia svojho zákonného predkupného práva v rozsahu, v akom nezasahuje a neporušuje práva\nostatných podielových spoluvlastníkov, ktorí prevod nenapadli a len v takom prípade súd žalobe vyhovie,\npreto žalobkyňu ani žalovaného nezaväzuje v takejto situácii povinnosť ako pri predaji spoluvlastníckeho\npodielu. Žalovaný namietal tiež to, že v čl. VI zmluvy, Kúpna cena je kúpna cena uvedená len ako\ncena za 1 m2, pričom v zmluve chýba výpočet koľko m2 je predmetom prevodu, v zmluve chýba\nvyjadrenie celkovej kúpnej ceny, čím je táto podstatná časť kúpnej zmluvy nepresná a neurčitá. Pri\nvýpočte výmery a následnej kúpnej ceny by tak podľa žalovaného mohli vznikať rozpory, nakoľko každá\nzmluvná strana by si ju musela počítať sama. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn.2Sžo/36/2010 podľa ktorého aj v prípade, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\ndo katastra nehnuteľností je doložený rozsudkom súdu, ktorým došlo k nahradeniu vôle príslušného\núčastníka konania, musí kataster z úradnej moci skúmať, či obsah výroku tohto rozsudku, t.j. v danom\nprípade obsah kúpnej zmluvy spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre platnosť tohto\nprávneho úkonu. Namietal aj žalobkyňou žiadaný spôsob úhrady kúpnej ceny, nakoľko nie je podľa neho\nmožné, aby žalobkyňa uhradila mu kúpnu cenu v deň podpisu zmluvy v hotovosti k jeho rukám. Namietal\naj to, že podľa čl. VIII Zmluvy kupujúci má nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti zaplatením\ncelej kúpnej ceny, avšak nakoľko v celom znení zmluvy nie je celková kúpna cena vôbec uvedená,\nje ustanovenie neurčité a nejasné. Namietal tiež podľa neho nesprávne formulácie o podpise zmluvy\na žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n\n11. Súd uvedené vyjadrenie žalovaného s námietkami voči žalobnému návrhu doručil žalobkyni\nprostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 30.04.2024. Žalobkyňa naň nijako nereagovala.\n12. Na prejednanie sporu súd nariadil ďalší termín pojednávania na deň 31.07.2024 na ktorý sa napriek\nriadnemu a včasnému predvolaniu predvolaní právni zástupcovia strán nedostavili. Právny zástupca\nžalovaného, ktorému predvolanie doručené bolo dňa 04.06.2024 neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,\nnežiadal pojednávanie odročiť, súhlasil s konaním pojednávania v svojej neprítomnosti a neprítomnosti\nžalovaného. Právny zástupca žalobkyne krátko pred pojednávaním ( pojednávanie nariadené bolo na\n09:30 hod) o 9:14 hod doručil súdu správu elektronickej pošty v ktorej uviedol, že ospravedlňuje neúčasť\nna pojednávaní z dôvodu kolízie termínov viacerých pojednávaní, predvolania na ktoré pripojil a tvrdil,\nže na vytýčené pojednávanie bol zabezpečený substitučný právny zástupca, ktorý v ranných hodinách\nz osobných dôvodov účasť na pojednávaní odriekol, preto žiada o odročenie pojednávania a pre prípad,\nže by súd vo veci konal, poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa trvá na podanej žalobe v celom rozsahu.\n13. Súd žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko neboli na\nto dané zákonné dôvody.\n14. Podľa § 157 ods.1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“) súd postupuje v konaní tak, aby\nsa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu\nkonania.\n15. Podľa § 183 ods.1 až 3 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie\nmôže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov\nnemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní\nnechali zastúpiť.\n(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,\nak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení\ntýmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno\nvždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu\npojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.\n(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o\nňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.\n16. Z citovanej zákonnej úpravy jasne vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých\ndôvodov. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd podľa\nkonkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase\nposudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.1Obdo\n19/2014). V žiadosti o odročenie termínu pojednávania je potrebné nielen tvrdiť, že existujú dôvody\nna odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť ( uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp.zn.3Cdo 167/2010). Keďže právny zástupca žalobkyne ako dôvod odročenia uvádzal kolíziu\npojednávaní, súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe súd nemôže akceptovať pri kolízii\npodanie, v ktorom advokát iba uvádza, že má kolíziu. „Žiadosť advokáta o odročenie pojednávania\nz dôvodu kolízie je úplná a môže reálne viesť k odročeniu pojednávania bez prejednania veci iba vtedy,\nak advokát už v žiadosti uvedie: a) kedy sa o kolízii dozvedel, b) čo bráni alternatívnemu riešeniu\n( substitúcia vrátane koncipientov), c) aké efektívne opatrenia prijal na zabezpečenie prejednania veci\nna tomto pojednávaní d) prečo žiada o odročenie práve tohto pojednávania a nie pojednávania, ktoré\nkoliduje a pod. Súčasne je potrebné zohľadniť, že záujem advokáta je v sporovom konaní až druhoradý.\nPrimárny je záujem na hospodárnom a efektívnom prejednaní veci bez zbytočných prieťahov a záujem\nstrany, a to nielen žalujúcej, ale aj žalovanej. Odročenie pojednávania z dôvodov na strane advokáta\nzabezpečuje náležitý komfort iba jeho osobe, resp. jeho podnikaniu v oblasti poskytovania právnych\nslužieb, neguje však na druhej strane všetky vyššie uvedené princípy a legitímne záujmy a smeruje\nk vyvolaniu zbytočných súdnych prieťahov. Z tohto dôvodu by mali byť dôvody na strane advokáta\nakceptované ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania iba vo výnimočných prípadoch.“ (citované\nz publikácie Veľký komentár k Civilnému sporovému poriadku, 2. vydanie autorov Števček, M., Ficová,\nS., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Praha : C. H. Beck., 2022, strana\n735, výklad k § 183 CSP ).\n\n17. Tu právny zástupca žalobkyne ani len neuviedol a nepreukázal kedy sa o kolízii dozvedel a prečo\nžiadal o odročenie práve tohto pojednávania. Všetky predvolania, ktoré predložil na dôkaz kolízie sa\npritom týkajú vecí podstatne mladších ako je tu súdená vec ( ide o spotrebiteľské veci z rokov 2023,\n2023 a 2022). Vôbec neuviedol, prečo sa rozhodol osobne nezúčastniť práve tohto pojednávania, keď\nnapr. predvolanie na pojednávanie v kolidujúcej veci sp. zn. 56Csp/74/2023 bolo ešte len vyhotovené\ndňa 28.06.2024, teda v čase, kedy v tejto veci už dávno vedel o termíne pojednávania ( tu predvolanie\nza doručené sa považuje dňa 20.06.2024) a neuviedol prečo teda nežiadal odročiť tieto kolidujúce\nveci. Nie je zo žiadosti o odročenie vôbec zrejmé, prečo uprednostnené boli mladšie veci vrátane\nveci, kde predvolanie preukázateľne bolo doručené neskôr ako tu, a to najmä v situácii, kedy v tu\nsúdenej veci už pojednávanie konané dňa 07.02.2024 bolo odročené len a výlučne z dôvodov na strane\nžalobkyne/jej zástupcu a jej neschopnosti napriek opakovane poskytnutému veľkorysému priestoru\na výzve naformulovať správne petit žaloby. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že neboli splnené\nzákonné podmienky na odročenie pojednávania, nebol preukázaný dôležitý dôvod pre taký postup ani\nvčasnosť žiadosti o odročenie. Právny zástupca žalobkyne predvolanie na pojednávanie mal doručené\n40 dní pred dňom konania pojednávania, svoje tvrdenie, že mal zabezpečené na toto pojednávanie\nsubstitučného zástupcu ani tvrdenie o odrieknutí účasti na pojednávaní substitučným zástupcom nijako\nnepreukázal, ani bližšie neuviedol, o akého zástupcu malo ísť, aby to bolo možné preveriť. Súd prihliadal\ntiež na to, že konanie vedie sa tu už od júna 2021, teda ku dňu pojednávania išlo na rozdiel od\n„kolidujúcich“ vecí o viac ako 3 roky starú vec, pričom odročenie pojednávania za daných okolností by\nnesporne bolo zásahom do práva žalovaného na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto súd\nrozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne a právneho zástupcu\nžalovaného a zároveň vo veci meritórne rozhodol.\n18. Pre úplnosť treba uviesť, že ani osobná účasť zástupcu žalobkyne alebo odročenie pojednávania na\nďalší termín nezmenili by tu nič na výsledku sporu. Súd by žalobu musel tak či tak zamietnuť, nakoľko\nnapriek tri roky trvajúcemu súdnemu sporu a skutočnosti, že námietka žalovanej strany o nespôsobilosti\npetitu žaloby na jej vyhovenie je v konaní prítomná už od prvého vyjadrenia žalovaného k žalobe\n( od augusta 2021) totiž žalobkyňa napriek opakovane jej na to poskytnutému veľkorysému priestoru\nneuviedla žalobný návrh, ktorému by súd mohol vyhovieť. Žaloba žalobkyne po jej oprave a doplnení\nna základe uznesenia súdu zo dňa 31.01.2023 bola síce z procesného hľadiska úplnou, spôsobilou\nďalšieho prejednania a rozhodnutia o nej, nebolo jej však možné vyhovieť, nakoľko žalobkyňa napriek\nprocesnému poukazu súdu v uznesení zo dňa 31.01.2023 na závery súdnej praxe, že obsahom\nzmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného\npodielového spoluvlastníka a že súd o žalobe rozhodnúť môže len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho\nzamietne, že nemôže modifikovať obsah hlavnej zmluvy, dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí\nvymedzila obsah zmluvy spôsobom nezodpovedajúcim týmto podmienkam pre vyhovenie žaloby. Keďže\ntak neurobila ani potom, čo súd odročil predošlé pojednávanie a ani potom, čo žalovaný vo vyjadrení\nktoré súd jej zástupcovi doručil ešte dňa 30.4.2024 opätovne uviedol konkrétne početné dôvody pre ktoré\nžalobný návrh nie je spôsobilý na vyhovenie, poskytnutie žiadneho ďalšieho priestoru na také úpravy\nneprichádzalo by už do úvahy, keďže išlo tu o klasický kontradiktórny spor so zásadou koncentrácie\na rovnosti strán, kde za svoj výsledok sporu je zodpovedná výlučne tá ktorá sporová strana a nie súd.\n19. Vzhľadom na uvedené, po oboznámení sa s obsahom žaloby a s obsahom všetkých písomných\nvyjadrení strán vo veci a po vykonanom dokazovaní obsahom všetkých žalobkyňou navrhnutých\ndôkazov ( keď všetkým dôkazným návrhom žalobkyne súd vyhovel, žiaden dôkazný návrh nezamietol )\nsúdu neostávalo iné, než žalobu v celom rozsahu zamietnuť.\n20. Medzi stranami nebolo skutkovo sporné, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných\nnehnuteľností. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenie žalobkyne, že neboli jej prevádzané podiely ako\nspoluvlastníčke ponúknuté a nerozporoval ani jej tvrdenie, že nereagoval na jej predžalobnú výzvu na\nvrátenie podielov z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva. Nároku žalobkyne bránil sa tým,\nže žaloba žalobkyne nerešpektuje pravidlo pomerného uplatňovania nárokov z porušenia zákonného\npredkupného práva a že žalobkyňou uvádzaný žalobný návrh je nevykonateľný a nezodpovedá\nzákonným požiadavkám pre vyhovenie žalobe.\n21. Žalobkyňa podanou žalobou domáhala sa tu nároku z porušeného zákonného predkupného práva\n- nahradenia prejavu vôle žalovaného. Pri právnom posúdení veci preto súd vychádzal z príslušných\nhmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve, predkupnom práve\n\na nárokoch z jeho porušenia a tiež z ust. 229 Civilného sporového poriadku upravujúceho rozsudky\nnahrádzajúce prejav vôle.\n22. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci\npredkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone\npredkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.\n23. Podľa § 853 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené\nani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom\naj účelom im najbližšie.\n24. Podľa § 603 ods.3 Občianskeho zákonníka ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený\nbuď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo\nzachované.\n25. Podľa § 229 Civilného sporového poriadku právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle\nnahradzujú tento prejav.\n26. Občiansky zákonník ( ďalej len „OZ“) všeobecne upravuje dve formy predkupného práva, a to\nzákonné predkupné právo podľa § 140 OZ a zmluvné predkupné právo podľa § 602 a nasl. OZ,\npričom s prihliadnutím na § 853 OZ sa podrobnejšia právna úprava zmluvného predkupného práva\nsubsidiárne použije i na zákonné predkupné právo, okrem ustanovení, ktoré sa svojou povahou\ntýkajú len zmluvného predkupného práva. Zákonné predkupné právo podielového spoluvlastníka má\nvecnoprávny charakter, ktorý sa prejavuje tým, že sa neviaže na osobu konkrétneho spoluvlastníka, ale\nje spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu. To sa prejavuje aj tým, že ak podielový spoluvlastník\nako povinný z predkupného práva prevedie svoj podiel na iného bez toho, aby ho predtým ponúkol\nna predaj ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, nemá to za následok\nabsolútnu neplatnosť prevodnej zmluvy, ale oprávnený z predkupného práva má možnosť dovolať sa\nrelatívnej neplatnosti tejto zmluvy alebo sa domáhať od nového nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol\nna predaj podľa § 603 ods.3 OZ. Novému nadobúdateľovi vzniká na základe výzvy oprávneného\npodielového spoluvlastníka povinnosť ponúknuť vec na kúpu za podmienok, za ktorých mu mal vec\npôvodne ponúknuť povinný podielový spoluvlastník. Ak nadobúdateľ nesplní túto povinnosť, môže sa\noprávnený podielový spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol nahradený súdnym\nrozhodnutím.\n27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj podiel previesť na inú osobu\nako osobu jemu blízku vzniká povinnosť ponúknuť podiel najprv všetkým ostatným spoluvlastníkom.\nAk je ostatných spoluvlastníkov viac, zákon preferuje ich dohodu o výkone predkupného práva. Ak\nsa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Za porušenie povinnosti\npovinného z predkupného práva možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom\nvôbec nedošlo k urobeniu ponuky. V takom prípade oprávnený spoluvlastník má právo buď a) dovolať sa\ntzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a OZ, alebo b) domáhať sa od nadobúdateľa, aby\nmu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods.3 OZ za rovnakých podmienok, za ktorých\nkúpil podiel od povinnej osoby alebo c) si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi\npodielu. Zákon ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení\nzvolí (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009).\n28. V tu súdenej veci žalovaný vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne porušené\nbolo, dôvodne však namietal zásadné nedostatky žaloby. Žalobe žalobkyne nemohlo byť vyhovené,\nlebo žalobkyňa napriek zastúpeniu advokátom a procesnému poučeniu zo strany súdu vo vzťahu\nk formulácii žalobného návrhu, kde obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za ktorých\nnadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka počas celého konania\nnedokázala naformulovať žalobný návrh tak, aby zodpovedal zákonnej úprave a podmienkam pôvodne\nuzavretých zmlúv.\n29. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Cdo/91/2008 a 8Cdo/124/2018\npodľa ktorých „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj\nnárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné\nprávo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho\nspoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je\n\nnázor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov\npodľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia\npredkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva\ndomáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich\npráv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý\nsa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký\nspoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu\nnedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené\nspoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť\npripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov“.\n30. „Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú\nzmluvu či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon...Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť\nurčitú zmluvu nadobudne právoplatnosť, účinkom tejto právoplatnosti je, že právny úkon ( napr. zmluva)\nsa považuje za dovŕšený ( zmluva za uzavretú) dňom právoplatnosti rozhodnutia....Správne formulovaný\npetit má znieť : žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia:...( do výroku rozhodnutia súd\npojme buď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu).\nAk takýto petit, resp. výroková časť súdneho rozhodnutia spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti\npre platnosť tohto právneho úkonu, len čo takýto rozsudok nadobudne právoplatnosť, považuje sa\ntakáto zmluva ( či iné vyhlásenie vôle súdom ) za uzavretú.“ ( citované z : Veľký komentár k Civilnému\nsporovému poriadku- Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,\nM., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 836s. komentár k § 229 ).\n31. V prípade vyhovenia žaloby o nahradenie prejavu vôle teda súd do výroku rozhodnutia pojme\nbuď celé znenie zmluvy, prípadne zmluvu pripojí ako neoddeliteľnú súčasť k svojmu rozhodnutiu ( R\n53/1991). Aj podľa zatiaľ najnovšieho Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku- Števček,\nM., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový\nporiadok. 2. vydanie, Komentár. Praha: C.H.Beck, 2022, s.922, správne formulovaný petit má znieť\n„Žalovaný je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu tohto znenia...)“. Rozsudok ukladajúci povinnosť uzavrieť\nkúpnu zmluvu nahrádza prejav vôle predávajúceho na uzavretie zmluvy, a preto nie je potrebný súdny\nvýkon takéhoto rozhodnutia, pokiaľ odporca svoju povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu v znení určenom\nvýrokom rozsudku dobrovoľne nesplní. Bezprostredným účinkom právoplatnosti takéhoto rozsudku je,\nže zmluva sa považuje za uzatvorenú dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku ( rozsudok\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2010 sp.zn.2Sžo/36/2010).\n32. „Vo výroku rozsudku súdu musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby voči\nnadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny. Obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za\nktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka“ ( Uznesenie\nÚstavného súdu SR sp. zn. III ÚS 445/2016).\n33. Petit žaloby uvedený žalobkyňou ani po opakovaných opravách a doplneniach vyššie uvedené\npožiadavky nespĺňa, lebo nezodpovedá obsahu prevodných zmlúv č. V XXX/XXXX, V XXXX/XXXX\na V XXXX/XXXX ( č.l. 108 až 129 spisu) a neobsahuje rovnaké podmienky, za ktorých nadobúdateľ\n( tu žalovaný) nadobudol podiely na nehnuteľnostiach od pôvodných podielových spoluvlastníkov.\nNeobsahuje správne a jasné vymedzenie vzájomného plnenia, teda zaplatenia kúpnej ceny a vôbec\nneuvádza podiely, vyjadrené zlomkom k celku, ktoré majú byť predmetom zmluvy tak, aby rozsudok bol\nspôsobilým na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra. Uvedené nedostatky nebránili konaniu o žalobe,\nale bránili jej vyhoveniu.\n34. Ako uviedol Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 1Cdo/47/2022, bez toho, aby\nbolo potrebné rozvíjať akademickú polemiku o tom, či je žaloba o nahradenie prejavu vôle žalobou na\nplnenie alebo osobitným typom žaloby, je zrejmé, že žaloba o nahradenie prejavu vôle nie je klasickou\nžalobou o splnenie povinnosti, ktorú by bolo možné relatívne voľne ( aj keď vždy v intenciách žalobcom\npožadovaného plnenia) preformulovať. Naopak, tu ide o vstup súdu do mechanizmu kontraktácie\nzmlúv a zmluvnej voľnosti strán. Súd môže ( za splnenia podmienok podľa hmotného práva) vstúpiť\ndo zmluvnej voľnosti žalovaného ( to je podstata rozhodnutia súdu nahrádzajúceho prejav vôle,\nresp. ukladajúceho povinnosť prejavu vôle), nemôže však vstupovať do zmluvnej voľnosti žalobcu.\nPodľa najvyššieho súdu na rozdiel od žaloby na určenie obsahu zmluvy, pri rozhodovaní o žalobe\nna nahradenie prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť,\ndopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu\n\nuvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne. Nemôže\nmodifikovať obsah zmluvy dopĺňaním chýbajúcich podstatných náležitostí (Vojčík, P., Bajánková J.:\nNahradenie prejavu vôle v teórii a v súdnej judikatúre. In: „Ingerencia súdov do súkromnoprávnych\nzmlúv: Zásahy súdov do kontraktačného procesu“. Pezinok : Justičná akadémia Slovenskej republiky.\n2013, s. 17). Nie je úlohou súdu iniciatívne opravovať nedostatky v žalobcom predloženom texte\nzmluvy. Neobstojí analógia s bežným kontraktačným mechanizmom medzi účastníkmi zmluvy, keď\nadresát návrhu môže návrh modifikovať a ak navrhovateľ s takouto modifikáciou súhlasí, dôjde\nk uzavretiu takto modifikovanej zmluvy. Súd totiž nie je zmluvnou stranou, ale verejným orgánom,\nktorý autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Zároveň podľa\nnajvyššieho súdu ( viď bod 22 odôvodnenia predmetného rozhodnutia) je síce správny argument,\nže spôsobilosť zmluvy, aby na jej základe bolo zapísané vlastnícke právo nadobúdateľa do katastra\nnehnuteľností preveruje správny orgán na úseku katastra aj vtedy, ak prejav vôle jedného z účastníkov\nbol nahradený súdnym rozhodnutím, neznamená to však, že v civilnom procese môže súd rezignovať na\npreskúmanie vykonateľnosti žalobou požadovaného rozhodnutia. Nemôže byť účelom súdneho konania\n„vyprodukovať“ rozhodnutie, ktoré bude nevykonateľné, a teda aj pre žalobcu zbytočné. Súd teda môže\nvyhovieť žalobe o nahradenie prejavu vôle len vtedy, ak právny úkon, ku ktorého uzavretiu má smerovať\nsúdom nahradený prejav vôle, spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti potrebné pre jeho platnosť\na neobchádza zákon ani iné súdne alebo úradné rozhodnutia.\n35. Žalovaný dôvodne namietal absenciu zákonných náležitostí potrebných pre platnosť žalobkyňou\nžiadanej zmluvy.\n36. Súd poukazuje na § 42 ods.1 a 2 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise\nvlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) upravujúci spôsobilosť zmlúv, verejných\nlistín a iných listín na zápis do katastra podľa ktorého na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je\nspôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená\nzmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností\n( odsek 1). Zmluva, verejná listina alebo iná listina musia okrem iného obsahovať označenie ( § 42 ods.2\npísm. c/ katastrálneho zákona) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného\nčísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo\nparcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla\npozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla\nvchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na\npozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na\nktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel\nvyjadrený zlomkom k celku.\n37. Tu žalobkyňou žiadaný petit napriek opakovaným námietkam žalovaného a jeho správnemu\ntvrdeniu na pojednávaní dňa 07.02.2024, že petit je nevykonateľný a neurčitý lebo žalobkyňa neuviedla,\nneprepočítala presný podiel nezodpovedá zákonnej požiadavke. Žalobkyňa ani po opakovanej\noprave a doplnení presný podiel neuviedla, ňou použité vymedzenia „v spoluvlastníckom podiele.....k\nspoluvlastníckemu podielu....“ sú absolútne nepostačujúce. V petite žaloby nebola dostatočným, určitým\na zrozumiteľným spôsobom vyjadrená veľkosť podielov ktoré majú byť predmetom prevodnej zmluvy\ntak, aby výrok rozsudku bol zrozumiteľným a zapísateľným do katastra nehnuteľností. Ako konštatoval\nv obdobnej veci aj Krajský súd v Žiline ( rozsudok sp. zn. 6Co/869/2014 ktorý bol preskúmavaný\nv konaní o ústavnej sťažnosti pred Ústavným súdom SR vo veci sp. zn. III. ÚS 445/2016) „nie\nje úlohou súdu v tomto konaní, a následne ani správneho orgánu pri zápise takéhoto rozhodnutia\nvypočítavať podiel, teda konkrétnu výšku spoluvlastníckeho podielu, ktorý je predmetom zmluvy...\nnie je povinnosťou súdu nahrádzať obsah jeho žaloby a právneho úkonu, vo vzťahu ku ktorému sa\nžalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného. Tým by sa v podstate činnosť súdu rovnala\nnahrádzaniu plnenia povinností účastníka. Uvedené je neprípustné pre priamy rozpor takéhoto postupu\ns pozíciou súdu v sporovom civilnom konaní a v konečnom dôsledku i s ústavnou zásadou rovnosti\núčastníkov.“ Aj ústavný súd pri ústavnom prieskume uvedených záverov pritom poukázal na to ( viď\nbod 20 odôvodnenia jeho uznesenia III. ÚS 445/2016) že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd\nnemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať, je vylúčené,\naby neurčité, prípadne v zmluve chýbajúce údaje o identifikácii veci, ktoré majú byť predmetom prevodu\nboli napravované výkladom prejavu vôle účastníkov zmluvy. Podľa záverov ústavného súdu ( bod 21\nodôvodnenia predmetného uznesenia) pritom aj nezrozumiteľnosť petitu a uvedenie nevýhodnejších\n\npodmienok pre žalovaného oproti pôvodnej zmluve bola by aj samostatne dôvodom pre zamietnutie\nžaloby.\n38. Uvedené závery potvrdzuje aj názor vyjadrený v Katastrálnom bulletine č.1/2018 ( dostupný\nna https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/kb_1_2018.pdf) kde vo vzťahu\nk tomu, či je povinnosťou katastrálneho odboru vyrátavať podiely v zmluve, verejnej listine alebo inej\nlistine, ak sú nesprávne, nejasne alebo neúplne uvedené formulovaný je jednoznačný záver, že nie je\npovinnosťou katastrálneho odboru vyrátavať podiely v zmluve, verejnej listine alebo inej listine, ak sú\nnesprávne, nejasne alebo neúplne uvedené a to v zmysle Čl. 2 ods. 2 ústavy.\n39. Súd poukazuje tiež na to, že na rozdiel od pôvodných prevodných zmlúv je v petite žaloby uvedená\niná kúpna cena, a táto navyše nie je uvedená určitým a zrozumiteľným spôsobom, lebo žalobkyňa\nuviedla len jednotkovú kúpnu cenu za 1 m2, ale keďže neuviedla vôbec prevádzanú výmeru podielov/\npozemkov, nie je možné určiť aká kúpna cena by sa mala vlastne platiť. Petit žaloby je navyše aj\nvnútorne rozporný, lebo v bode I žalobkyňa uvádza požadovanú povinnosť žalovaného uzavrieť s ňou\nkúpnu zmluvu na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX v spoluvlastníckom podiele XXX/XXXXXX\nk spoluvlastníckemu podielu XXX/XXXXXX, následne v článku II kúpnej zmluvy je uvedený ako podiel\npredávajúceho na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX podiel pod B. XXX/XXXXXX a vzápätí\nčlánok III označený ako predmet zmluvy na jednej strane odkazuje na nehnuteľnosti „špecifikované v čl.II\ntejto zmluvy“ a súčasne pri LV č.XXX uvádza spoluvlastnícky podiel XXX/XXXXXX k spoluvlastníckemu\npodielu XXX/XXXXXX, hoci v čl. II zmluvy na ktorý odkazuje a odvoláva sa je uvedený podiel žalovaného\nXXX/XXXXXX. Aj článok IV a VII zmluvy odkazujú na nehnuteľnosti a veľkosti podielov v čl. II. Tieto\nrozpory sú v žalobnom návrhu aj pri ostatných listoch vlastníctva a na nich zapísaných podieloch\na nehnuteľnostiach. Žalovaný na príslušných listoch vlastníctva je zapísaný ako vlastník viacerých\npodielov, preto aj uvedené rozpory pri súčasnej absencii uvedenia výmery a konkrétnych podielov\nspôsobujú zjavnú nezrozumiteľnosť žalobného návrhu, keď napríklad aj článok VI. kúpna cena odkazuje\nlen na čísla listov vlastníctva, kde ale žalovaný je zapísaný ako vlastník aj podielov, ktoré nadobudol\ninými zmluvami ( napr. pri LV č.XXX je to zmluva V XXX/XXXX, ktorá vôbec nie je predmetom konania).\n40. Kúpna cena nezodpovedá podmienkam pôvodných zmlúv, lebo podľa kúpnej zmluvy č. V XXX/XX\n( č.l.108 až 113 spisu) predávajúci F. C. odpredával žalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných\nna LV č.XXX, XXX, G.XXX a LV č.XXX v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,12 eur/m2 a žalobkyňa v petite\nžaloby v navrhovanom znení kúpnej zmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu cenu za\nnehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na LV č.XXX a LV č.XXX vo výške 0,12 eur/m2, avšak za nehnuteľnosti\nzapísané na LV č.XXX a LV č.XXX vo výške 0,15 eur/m2, čo nezodpovedá podmienkam pôvodnej\nzmluvy.\n41. Rovnako podľa kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX ( č.l.116 až 118 spisu) predávajúci Spoločnosť pre\ndobre spravovanú samosprávu odpredával žalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV\nč.XXX v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,15 eur/m2 a žalobkyňa v petite žaloby v navrhovanom znení kúpnej\nzmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu cenu za nehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na\nLV č.XXX vo výške len 0,12 eur/m2, čo nezodpovedá podmienkam pôvodnej zmluvy.\n42. Rovnako podľa kúpnej zmluvy č. V XXXX/XXXX ( č.l.122 až 126 spisu) predávajúci F. H. odpredával\nžalovanému podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č.XXX ( podľa parcelného čísla a výmery\na druhu pozemku správne malo byť uvedené LV č.XXX) v k.ú. B. za kúpnu cenu 0,15 eur/m2 a žalobkyňa\nv petite žaloby v navrhovanom znení kúpnej zmluvy v čl. VI označenom ako kúpna cena uviedla kúpnu\ncenu za nehnuteľnosti v k.ú. B. zapísané na LV č.XXX vo výške len 0,12 eur/m2, čo nezodpovedá\npodmienkam pôvodnej zmluvy.\n43. O nesprávnosti kúpnej ceny v žalobkyňou navrhovanom výroku rozsudku tak niet pochýb, pričom\nžalobkyňa na rozdiel od pôvodných kúpnych zmlúv, kde vo všetkých bola uvedená celková kúpna\ncena za prevádzané podiely nielenže neuviedla celkovú kúpnu cenu za prevádzané podiely, ale keďže\nneuviedla ani to, aká výmera sa prevádza, nie je možné celkovú kúpnu cenu určiť ani výpočtom cez ňou\nuvádzanú ( ako už bolo uvedené aj tak nesprávne) jednotkovú kúpnu cenu.\n44. Ako už súd opakovane uviedol ( a v priebehu sporu žalobkyňu o tom citáciou príslušných rozhodnutí\nsúdov vyššej inštancie aj procesne poučil ) súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej\n\nzmluvy meniť, dopĺňať či upresňovať. O žalobe požadujúcej uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu\nurčitého obsahu uvedeného v návrhu môže súd rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo\nho zamietne. Súd nie je zástancom prílišného formalizmu, zároveň je však nutné dodržať procesné\npredpisy. Preformulovanie petitu žaloby súdom tu bolo neprípustné. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.\n9Cdo/245/2020 –Akákoľvek poučovacia povinnosť o tom, akým spôsobom by mal žalobca formulovať\nžalobný návrh, aby mohol byť v spore úspešný, presahuje rámec poučovacej povinnosti zakotvenej v\nCivilnom sporovom konaní. Súd dospel k záveru, že žalobkyni sa nepodarilo petitom navrhovaného\nrozsudku urobiť zadosť hmotnoprávnej úprave. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobkyňou navrhovaný\nžalobný návrh je nezrozumiteľný ( čo do výšky žiadaného podielu, výmery, výšky kúpnej ceny) a\nobsahuje uvedenie iných a nevýhodnejších podmienok pre žalovaného oproti pôvodnej zmluve, čo aj\npodľa už spomínaného názoru Ústavného súdu je aj samostatne dôvodom pre zamietnutie žaloby,\nneostávalo súdu iné, než žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.\n45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP v spojení s § 257 CSP podľa ktorého\nvýnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.\n46. Podľa výsledku konania a pomeru úspechu vo veci ( § 255 ods.1 CSP) nárok na náhradu trov\nkonania vznikol žalovanému, keďže žaloba voči nemu bola v celom rozsahu zamietnutá. Majúc však\nza to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa a že nepriznaním trov konania vzhľadom na ich výšku\nnebude neprimeraným spôsobom zasiahnutá majetková sféra žalovaného mu súd náhradu trov konania\nnepriznal.\nXX. Použitie ustanovenia § 257 CSP, umožňujúceho súdu neuložiť neúspešnej strane sporu povinnosť\nnahradiť trovy konania úspešnej strane sporu nie je viazané na návrh, teda strana ktorá by inak mala\npovinnosť nahradiť trovy konania sa nemusí použitia uvedeného ustanovenia osobitne dovolať. Ak súd\nexistenciu výnimočných dôvodov hodných osobitného zreteľa zistí sám, tak ak má naplniť svoje poslanie\nstrážcu spravodlivosti a vyváženosti, musí ho aplikovať aj bez návrhu. Aplikácia § 257 CSP tu navyše\npre žalovaného nemôže byť prekvapivá, nakoľko súd už na pojednávaní dňa 07.02.2024, vzhľadom na\nokolnosti veci uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania bude vo vzťahu k postupu a správaniu oboch\nstrán sporu vyhodnocovať aj skutočnosti v zmysle daného zákonného ustanovenia. Pri rozhodovaní\nsúdu musí byť vždy zohľadnená všeobecná požiadavka spravodlivosti a tiež to, čo niekdajší Občiansky\nsúdny poriadok hneď vo svojom prvom ustanovení ( § 1 ) pomenoval ako výchova na zachovávanie\nzákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Inými slovami, nerešpektovanie\npravidiel je nežiaduci jav a aj súčasný procesný predpis stanovuje, že ochrana ohrozených alebo\nporušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá ( čl.2 základných princípov CSP)\na že súd musí zohľadňovať špecifiká sporových strán ( čl.6 ods.2 základných princípov CSP). Preto\nv situácii, kedy žalovaný v konaní vôbec nepopieral, že zákonné predkupné právo žalobkyne nebolo tu\nabsolútne rešpektované a že na jej predžalobnú výzvu na ponúknutie jej podielov na kúpu z dôvodu\nporušenia predkupného práva ani len nereagoval bolo by nespravodlivé žalobkyňu popri sankcii straty\nsporu pre neschopnosť naformulovať správne žalobný návrh postihnúť ešte aj znášaním náhrady trov\nkonania žalovanému, ktorý z porušenia predkupného práva ( ktoré nepoprel ) profitoval. Za daných\nokolností by bolo priznanie náhrady trov konania žalovanému proti žalobkyni neprimerane prísne, preto\nsúd náhradu trov konania žalovanému nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\n\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:6369ce30-3d1d-42ca-938d-c1e84935ea69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.445.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 445/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 445/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.445.2016.1"}, {"guid": "7b9fb189-0ebc-49e5-9972-47b543719052:5895103c-c5fa-4c1e-83cb-5926d47a6d05", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3117206920.1", "spisova_znacka": "1Cdo/47/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/47/2022 z 30. 1. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-01-30", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3117206920.1"}, {"guid": "32be5f82-7e82-4224-9f2a-d97b30171ea5:695a2b9f-3aef-472e-ba1e-1fe3a1961423", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5816201415.1", "spisova_znacka": "8Cdo/124/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/124/2018 z 17. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5816201415.1"}, {"guid": "871887ba-aa2c-4959-9f9c-08c8d324926b:9d764084-f137-4783-9474-8bffd778c72f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7113223625.1", "spisova_znacka": "6Co/869/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/869/2014 z 29. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-11-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7113223625.1"}], "citovane_v": []}