{"guid": "c07b4c36-7748-430b-a98d-e8458b7e4d7a:dc8399a6-d93d-425e-a05a-cddbef43125d", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2", "spisova_znacka": "1Csp/70/2024", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1Csp/70/2024 z 19. 2. 2025", "citacia": "rozhodnutie Okresného súdu Bardejov z 19. februára 2025, sp. zn. 1Csp/70/2024, ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2", "identifikacne_cislo": "8224203296", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Tomáš Dulina", "sudca_id": 3442, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-tomas-dulina-3442", "datum_vydania": "2025-02-19", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/141", "nazov": "predpis č. 141/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/141", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/141-2014"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8399a6-d93d-425e-a05a-cddbef43125d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n1Csp/70/2024\n8224203296\n19. 02. 2025\nJUDr. Tomáš Dulina\nECLI:SK:OSBJ:2025:8224203296.2\n\nRozhodnutie\nOkresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: Ahoj, a.s., so sídlom\nDvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so\nsídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom\nC. XXX – D. E. B., o zaplatenie 649,09 eur s príslušenstvom, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 348,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5\n% ročne zo sumy 348,02 eur od 21.11.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nII. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .\nIII. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.\nodôvodnenie:\n1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.11.2024 sa žalobca, domáhal, aby súd uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť mu sumu 649,09 eur, úrok vo výške 326,93 eur a úrok z omeškania vo výške 5 %\nročne zo sumy 649,09 eur od 07.12.2021 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania.\n2. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca poskytol žalovanému na základe zmluvy o spotrebiteľskom\núvere pod číslom zmluvy 1902010572 (ďalej aj ako „úverová zmluva“) úver vo výške 800.00 eur, ktorý\nsa žalovaný zaviazal uhradiť formou zmluvne dojednaných pravidelných mesačných splátok. Žalobca\npred uzavretím úverovej zmluvy v zmysle ust. § 7 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. posúdil s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver, pričom vzal do úvahy dobu, na ktorú poskytol úver,\nvýšku úveru, príjem žalovaného a účel úveru, čo preukazujeme predloženým dokumentom s údajmi\nzistenými zo žiadosti o úver. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok\nuhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu\nomeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pohľadávky\nz dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaný napriek písomnej výzve žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných\núverových splátok nezaplatil, žalobca v zmysle čl. 3, bod 3.2 písm. d) úverovej zmluvy vyhlásil okamžitú\nsplatnosť pohľadávky z úveru pre nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 20.08.2021. Vyhlásenie\nokamžitej splatnosti pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému doručené\ndňa 29.11.2021. Nakoľko žalovaný v poskytnutej 7-dňovej lehote od doručenia vyhlásenia okamžitej\nsplatnosti úveru dlžnú sumu nezaplatil, voči žalobcovi sa tak od 07.12.2021 dostal do omeškania so\nzaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Žalovaný bol vyzvaný právnym zástupcom žalobcu\nna zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru. Žalovaný záväzok z titulu nesplateného úveru\nžalobcovi do dnešného dňa nezaplatil. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému dlžnú\nistinu úveru vo výške 649.09 eur, spolu s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi napriek predžalobnej\nupomienke nezaplatil. Zároveň si žalobca v tomto konaní uplatňuje voči žalovanému aj nárok na\nzaplatenie zmluvných úrokov, ktoré predstavujú rozdiel medzi celkovými nákladmi spojenými s úverom\na plnením započítaným na úhradu celkových nákladov.\n\n3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.\n1902010572, výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne, upomienku zo dňa 25.10.2021, vyhlásenie\nokamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021, údaje žiadosti/zmluvy č. 1902010572, fotokópiu\nobčianskeho preukazu žalovaného, prehľad splátok a úhrad k zmluve č. 1902010572, súhlasy a vybrané\ninformácie o spracovaní osobných údajov, KYC dotazník o klientovi, štandardné európske informácie\no spotrebiteľskom úvere a informácie o finančnom sprostredkovaní.\n4. Žalobca dňa 14.01.2025 predložil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že spolu so žalobou predložil\ndôkazy ohľadom skúmania bonity žalovaného, čím preukazuje, že dodržal zákonné povinnosti v zmysle\nust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzavretím predmetnej zmluvy. Medzi uvedenými\ndôkazmi predložil žalobca dokumentáciu o preverovaní bonity, kópiu občianskeho preukazu, výpis z\nregistra klientskych informácii, dotazník o preverovaní príjmu a dokument z interného systému právneho\npredchodcu, z ktorého vyplýva, že právny predchodca preveroval rodinný stav, príjmy a výdavky\nžalovaného. Z predloženej dokumentácie vyplýva, že sme preverovali históriu splácania a platobnú\nkapacitu v nebankovom registri klientskych informácii. Z predložených dôkazov žalobca preukazuje, že\nžalovaný v prehľade verifikačných otázok pred schválením úveru potvrdil, že pracuje, má zmluvu na\ndobu neurčitú a za 3 posledné mesiace od uvedeného dopytu mal priemerný vymeriavací základ aspoň\n1508 eur. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou\npri posudzovaní bonity žalovaného pred uzatvorením predmetnej zmluvy a riadne preveril stav, príjmy\na výdavky žalovaného. Žalovaný sa poskytnutý úver v sume 800,00 eur zaviazal splácať formou 96\npravidelných mesačných anuitných splátok á 14,58 eur. Spolu sa zaviazal zaplatiť sumu 1399,68 eur.\nNavýšenie úveru predstavuje zmluvne dojednaný úrok z úveru, ktorý je súčasťou úverových splátok.\nŽalovaný na úver zaplatil celkovo sumu 423,66 eur. Uvedené vyplýva z prílohy k žalobe s názvom\nprehľad splátok a úhrad k zmluve číslo 1902010572. Z úhrad v celkovej sume 423,66 eur zaplatenej\nžalovaným bolo na istinu úveru započítaných 150,91 eur, zvyšná časť v sume 272,75 eur bola započítaná\nna úhradu úrokov. Z uvedeného dôvodu tak nesplatená istina, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu\npredstavuje sumu 649,09 Eur s príslušenstvom a taktiež nárok na zaplatenie zmluvných úrokov. Úroky\nsú vypočítané ako celkové náklady úveru 599,68 eur mínus zaplatené úroky 272,75 eur. Na základe\nuvedeného výpočtu sa dosiahla suma úrokov uplatnených v žalobe vo výške 326,93 eur. Z prehľadu\nsplátok a úhrad vyplýva, že žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelne mesačné splátky nesplnil riadne\na včas. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny sme poslednou výzvou pred zosplatnením zo dňa\n25.10.2021 upozornili žalovaného na omeškanie so splácaním úverových splátok. Zároveň žalovaného\nupozornili, že pre prípad nezaplatenia dlhu na splátkach mu vzniká právo na predčasné zosplatnenie\núveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky úveru nezaplatil, v zmysle ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods.\n9 OZ listom zo dňa 24.11.2021 úver predčasne zosplatnili pre splátku splatnú dňa 20.08.2021. Výška\npriemernej hodnoty RPMN pre úvery so splatnosťou od 5 do 10 rokov zverejnená naposledy v čase\nuzavretia úverovej zmluvy MF SR v súlade s ust. § 21 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. v Súhrnných informáciách\no údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za\n4. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 31.12.2018 predstavovala 8,40 %. Najvyššia prípustná výška odplaty\npre zmluvy uzavreté od 21.02.2019 do 20.05.2019 so zmluvnou splatnosťou nad 5 do 10 rokov vrátane\npodľa zákona (§ 53 ods. 6 OZ v spojení s ust. § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995) predstavovala\n16,80%, tj. 2x priemernej RPMN. Žalobca podporne predkladá doklad o najvyššej prípustnej výške\nodplaty, ktorý je zverejnený na stránke Ministerstva Financií SR. Súdna prax zaujala názor, že postup\nsúdu podľa § 3 ods. 1 OZ má miesto len vo výnimočných situáciách, napr. v prípade šikanózneho\nvýkonu práva účastníkom zmluvného vzťahu. Korektív dobrých mravov nesmie byť na ujmu princípu\nprávnej istoty a nesmie neprimerane oslabovať subjektívne práva účastníkov vyplývajúce z právnych\nnoriem. Nie výška úrokovej sadzby, ale celková výška odplaty vyjadrená prostredníctvom RPMN je\nrozhodujúcim faktorom pre ustálenie celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Veličina\nvyjadrená prostredníctvom RPMN predstavuje celkovú odplatu spojenú s úverom, tj. navýšenie úveru,\nktoré je povinný dlžník veriteľovi zaplatiť a tento faktor je rozhodujúci pre ustálenie primeranosti odplaty.\nVýška dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 16,80 % neprevyšuje\nodplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa\nust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom\nstanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust.\n§ 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014. Dojednaná odplata\nv úverovej zmluve vo výške 20,60 % nepresahuje 2x priemernej výšky RPMN zverejnenej MFSR v\nSúhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami\n\nzahraničných bánk za 4. štvrťrok 2018 so stavom ku dňu 31.12.2018 vo výške 8,40 % pre obdobné\núvery. Dojednaná odplata je primeraná, v súlade so zákonom (ust. § 53 ods. 6 OZ platného a účinného\nv čase uzavretia úverovej zmluvy) a dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný považuje výšku dojednaných\núrokov za rozpornú s dobrými mravmi a tým dané zmluvné ustanovenie za absolútne neplatné (§ 39 OZ),\nžalobca uvádza, že neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie pravidlom, pričom neplatnosť\nprávneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi treba chápať ako krajný prostriedok. Nie je možné vyvodiť\nzáver o rozpornosti úrokovej miery s dobrými mravmi v zásade len z číreho porovnania v zmluve\nuvedenej výšky úroku s úrokovými sadzbami podľa úrokovej štatistiky zverejnenej NBS za inkriminované\nobdobie s poukazom na § 53 ods. 6 OZ. K vyjadreniu žalobca priložil súhrnné informácie o údajoch\nnovoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok\n2018 a tabuľku najvyššej prípustnej výšky odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok\n2018.\n5. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 20.12.2024, pričom žalovaný sa k žalobe\ndoposiaľ nijako nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany.\n6. V súlade s ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „CSP“) súd spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko v\ndanom spore ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú\nsporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n19.02.2025, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP\noznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením a súčasne aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Strany\nsporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.\n7. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom\nzmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1902010572, výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne, upomienky\nzo dňa 25.10.2021, vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 24.11.2021, údajov žiadosti/zmluvy\nč. 1902010572, fotokópie občianskeho preukazu žalovaného, prehľadu splátok a úhrad k zmluve č.\n1902010572, súhlasov a vybraných informácií o spracovaní osobných údajov, KYC dotazníka o klientovi,\nštandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere a informácií o finančnom sprostredkovaní,\npísomného podania žalobcu doručeného dňa 14.01.2025 a jeho príloh a zistil tento skutkový stav:\n8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 24.02.2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1902010572,\nna základe ktorej bol žalovanému poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 800 eur s\ndohodnutou ročnou úrokovou sadzbou 16,79 %, RPMN vo výške 16,79 %. Celková čiastka úveru\npredstavovala 1 399,68 eur, ktorú sa zaviazal žalovaný zaplatiť v 96 mesačných splátkach vo výške\n14,58 eur.\n9. Z prehľadu splátok a úhrad k Zmluve vyplýva, že žalovaný realizoval viacero úhrad v súhrnnej výške\n423,66 eur.\n10. Z 3. upomienky – výzva na zaplatenie z 25.10.2021 vyplýva, že žalovaný bol upozornený na\nmožnosť zosplatnenia úveru pre nezaplatenie troch splátok úveru s tým, že pokiaľ žalovaný neuhradí\nani splátku úveru splatnú dňa 20.08.2021 vo výške 14,58 eur najneskôr do 25.11.2021 pristúpi žalobca\nk zosplatneniu úveru. Výzvu si žalovaný prevzal 04.11.2021.\n11. Listom zo dňa 24.11.2021 – vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru žalobca úver zosplatnil a vyzval\nžalovaného na úhradu celého dlžného zostatku úveru vo výške 649,09 eur a dlžných úrokov vo výške\n34,22 eur. Túto listinu žalovaný prevzal dňa 29.11.2021.\n12. Z výstupu z úverového registra vyplýva, že žalovaný mal v čase poskytnutia predmetného úveru 11\nexistujúcich úverov pri súhrnnej výške mesačných splátok 552 eur.\n13. Z údajov žiadosti/zmluvy č. 1902010572 vyplýva, že žalovaný ako typ bývania uviedol vlastný dom/\nbyt, bez vyživovacej povinnosti. Mesačné finančné výdavky uviedol vo výške 580 eur. Iné mesačné\nvýdavky sú neuvedené. Ďalej sa v predmetnom dokumente uvádza, že žalovaný má 2 nezaopatrené\ndeti a žiadnu vyživovaciu povinnosť. V dokumente sa ďalej uvádza, že žalovaný je zamestnaný na dobu\nneurčitú a jeho príjem za posledné 3 mesiace predstavuje 1 800 eur, 960 eur a 919 eur.\n\n14. Podľa predloženého výsledku dopytu do Sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2019 žalovaný bol v\ntom čase zamestnaný u zamestnávateľa s nešpecifikovaným IČO. Podľa výsledku tohto dopytu jeho\npriemerný vymeriavací základ za posledné 3 mesiace u zamestnávateľa bol aspoň 1 508 eur. Z výsledku\ndopytu do sociálnej poisťovne, na ktorý žalobca v súvislosti s overovaním čistého mesačného príjmu\nžalovaného poukazoval, teda síce vyplýva, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol minimálne\n3 mesiace zamestnaný, avšak nevyplýva z neho výška jeho skutočného čistého mesačného príjmu\ntvrdeného žalobcom. Žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by táto výška čistého mesačného\npríjmu žalovaného za posledné 3 mesiace mala vyplývať. Predložený prehľad odpovedí sociálnej\npoisťovne na verifikačné otázky ako externý zdroj potvrdzuje iba výšku tzv. vymeriavacích základov u\nžalovaného, čo nemožno stotožňovať so skutočnou výškou jeho mesačných príjmov zo závislej činnosti.\nSúdu predložený výsledok dopytu do Sociálnej poisťovne však neobsahuje z hľadiska výšky skutočného\npríjmu žalovaného relevantné údaje. Za danej dôkaznej situácie súd preto zastáva názor, že žalobca\nhodnoverne nepreukázal, že by pre účely skúmania bonity žalovaného mal k dispozícii od žalovaného\núdaje o jeho čistom mesačnom príjme alebo že by mal čistý mesačný príjem žalovaného riadne zistený\na overený niektorým z interných alebo externých zdrojov. Žalobca tak hodnoverne nepreukázal, že pre\núčely posúdenia bonity žalovaného mal k dispozícii základnú položku vyžadovanú ust. § 7 ods. 20 písm.\na) ZoSÚ, a to skutočný čistý mesačný príjem žalovaného.\n15. Z tabuľky priemernej úrokovej miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny (stav a\nnové obchody) vyplýva, že úroková sadzba v mesiaci 02/2019 pre spotrebiteľské a ostatné úvery bola\nvo výške 7,89 %.\n16. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:\n17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku\ndňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá\nzmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o\nspotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom\nje spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné\nzmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,\nsú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú\nustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.\nDodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej\nobchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení\nspotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej\nčinnosti.\n18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,\nnesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí\npeňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia\na najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.\n19. Podľa § 54a OZ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne\nzabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo\nspotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na\nzáklade právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.\n20. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná\na plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.\n21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo\nho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.\n22. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto\nčasť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,\nnevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.\n\n23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách\npre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy\no spotrebiteľskom úvere (ďalej len „ZoSÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné\nposkytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,\nodloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský\núver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov\nna platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého\nadresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je\ndotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie\nspotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi\noprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským\núverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné\núvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely\nrekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce\nsa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa\nodseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.\n24. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná\nv rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická\nosoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou\no spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver\na spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa\nspojené so spotrebiteľským úverom.\n25. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred\nzmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou\nstarostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,\nna ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne\naj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné\na pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie\nje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok\nustanovených osobitným zákonom.\n26. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a\npobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských\núveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu1d) tak, aby boli splnené podmienky podľa\nodsekov 16 a 17.\n27. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na\nzáklade zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)\nspôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej\nstarostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.\n28. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)\nposkytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a\n5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o\nspotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na\núdaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet\nsa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú\nzverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v\nčase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.\n29. Podľa § 7 ods. 19 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ\nschopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.\n\n30. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver\nsa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných\npotrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) c) výška splátky\nspotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.\n31. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka\nzahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne\ninformácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,\nvoči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške\ncelkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o\npríjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných\nzdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.\na), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na\nsplnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku\n19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa\nv Sociálnej poisťovni,17ab) a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1\npísm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s\npríjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať\nspotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči\nktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta) je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné\nminimum ustanovené osobitným predpisom17td) a na príjem spotrebiteľa.\n32. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je\noprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého\nporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé\nporušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom\nbez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia\nna údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať\nspotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení\n§ 7 ods. 19 až 42.\n33. Žalobca je poskytovateľom úverov v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je\nfyzická osoba, ktorá neuzatvorila predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.\nPredmetný vzťah je preto potrebné v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. OZ posudzovať ako\nvzťah spotrebiteľský, kde žalobca vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa.\nNapokon uvedené je zrejmé aj z označenia Zmluvy a existencia spotrebiteľského vzťahu nebola medzi\nstranami sporná.\n34. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo\nvýške 800 eur.\n35. Žalobca rovnako preukázal platby žalovaného prehľadom platobnej disciplíny v rozsahu 423,66 eur.\n36. Žalovanému ako spotrebiteľovi bol poskytnutý úver s ročným úrokom vo výške 16,79 %, čo vyplýva\nz obsahu Zmluvy.\n37. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v bankách a zistil, že pri\nspotrebiteľskom úvere v mesiaci február 2019 (nové obchody) so splatnosťou nad 5 rokov bola úroková\nsadzba 7,89 % p.a. Je teda nepochybné, že ročná sadzba úroku dohodnutého v Zmluve (16,79 %) v\nsúdenej veci priemernú úrokovú sadzbu poskytovanú v tomto období bankami prevyšuje o viac ako 100\n%.\n38. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je\nprávny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov\nposkytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo\n1/2009 zo dňa 31.07.2009).\n\n39. V predmetnom spore boli v Zmluve dojednané neprimerané vysoké úroky, výška ktorých odporuje\ndobrým mravom, preto je podľa názoru súdu s poukazom na ust. § 39 OZ Zmluva v časti odplaty\nneplatným právnym úkonom.\n40. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia súdov, cit.: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky\nprevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje\ndobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami\nje netolerovateľné za žiadnych okolností, a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal\nžalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom\núvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky\nneplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne\npostupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne\nmal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu\nv postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a\nza týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ (rozsudok\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014).\n41. Súd v ďalšom poukazuje na rozhodnutia súdom pri posudzovaní výšky úrokov a najvyššej prípustnej\nodplaty v zmysle ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorých, cit.: „Občiansky zákonník, Obchodný\nzákonník a ani iný predpis, účinný ku dňu uzavretia zmluvy, neobsahoval ustanovenia o tom, do akej\nkonkrétnej výšky možno dojednať zmluvné úroky, prípadne ďalšie poplatky, predstavujúce celkovú\nodplatu za poskytnutie finančných prostriedkov. V prípade, ak sa jedná o poskytnutie finančných\nprostriedkov spotrebiteľovi, určité hranice vyplývajú z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v\nčase uzavretia zmluvy. Existencia citovaného ustanovenia však neobmedzuje okresný súd z možnosti\nposudzovania výšky dojednanej odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru aj cez prizmu dobrých\nmravov. Nemožno totiž opomenúť, že dobré mravy sú pojmom inherentným s právnym poriadkom,\nnakoľko samotné dobré mravy len dopĺňajú písané normy pozitívneho práva o vyvážený a spravodlivý\nširší rámec založený na analýze oprávnených záujmov. Stoja na úrovni nepísaného práva, ktorého\nhlavné zložky predstavujú všeobecné právne zásady a všeobecne uznávané normy morálky. Systém\npozitívneho práva je tak zabezpečený všeobecnou dimenziou spravodlivosti. V zmysle uvedeného sa\naj na výšku odplaty za poskytovanie finančných prostriedkov je potrebné pozerať nielen z hľadiska\nplatnosti jej dojednania v zmysle účinného zákonného ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka,\nči nariadenia vlády, ale aj z hľadiska toho, či takto dojednaná odplata v podobe úrokov z úveru\nneodporuje všeobecnej predstave primeranosti zachovania základných zásad, na ktorých je občianske\nprávo postavené, t. j. okrem iného i na zachovaní zásady ekvity. Pritom platí, že neprimerane vysoký\núrok je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku\ntreba predovšetkým porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov\nv rozhodnom období. Zo znenia citovaného ustanovenia tak možno vyvodiť, že určujúcim kritériom\nprimeranosti odplaty v rámci spotrebiteľskej zmluvy je obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu,\nktorú obvyklosť je možné posudzovať len s ohľadom bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úverov v\nporovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok.“ (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 16Co 404/2017 zo dňa 31.05.2018).\n42. K argumentácii žalobcu súd uvádza, že § 53 ods. 6 OZ nevylučuje posúdenie súladu výšky úrokovej\nsadzby (a prípadne ďalších zložiek odplaty) s dobrými mravmi, ale predstavuje osobitný regulačný\nmechanizmus, ktorý sa v žiadnom prípade nevylučuje s uplatnením korektívu dobrých mravov. Inými\nslovami aj zmluva uzavretá s odplatou neprekračujúcou limit vyplývajúci z § 53 ods. 6 OZ môže\nbyť v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko skúmanie rozporu s dobrými mravmi nie je obmedzené\niba na matematické porovnanie odplaty s určitou zákonnou maximálnou hranicou, ale zohľadňuje aj\nindividuálne okolnosti uzavretia posudzovanej zmluvy, postavenie a pomery zmluvných strán a prípadne\nďalšie okolnosti. V podrobnostiach súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 16Co404/2017 zo dňa 31. mája 2018.\n43. Súčasne je v tomto prípade potrebné poukázať na dôvodovú správu k nariadeniu vlády SR č.\n141/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,\nktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Touto\nnovelou sa vykonáva § 53 ods. 6 OZ ustanovením najvyššej prípustnej výšky odplaty, ktorú možno\nod spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pričom i Vláda SR predpokladala že\n\nsamotné stanovenie tejto najvyššej prípustnej odplaty nevylučuje uplatnenie korektívu dobrých mravov.\nPodľa textu dôvodov správy: „V súvislosti s RPMN je potrebné ešte uviesť, že v niektorých súdnych\nrozhodnutiach už odplata požadovaná na úrovni 23 % a viac je posudzovaná ako v rozpore s dobrými\nmravmi, a teda v kontexte s vyššie načrtnutou tabuľkou RPMN celkové náklady by pri verifikácii dobrých\nmravov nemali prekročiť 30 - 35 %, pričom plnenie dosahujúce 40 - 50 % by bolo možné označiť pri\nsplnení ďalších znakov za úžerné. V uvedenom kontexte bude vždy aplikovateľná aj skutková podstata\núžery pri zachovaní správneho právneho posúdenia hrubého nepomeru protiplnenia a jej ostatných\nznakov - v danom kontexte bude potrebné, aby súdy pri zachovaní vzťahu subsidiarity § 39 OZ správne\nvyhodnotili aj aplikačný rozmer § 39a OZ, ktorý predstavuje iba jeden z dôvodov neplatnosti právneho\núkonu. Uvedeným dlhodobo judikovaným pravidlám sa musí regulatívnym spôsobom prispôsobiť aj\ntrh požičiavania peňažných prostriedkov spotrebiteľom, keďže výhodnosť tohto prispôsobenia je práve\nv dosiahnutí právnej istoty v otázke platného dojednania spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp.zn. 9CoCsp/22/2020 z 22.10.2020).\n44. „Odvolací súd uvádza, že od 01.06.2010 bola urobená zmena v Občianskom zákonníku v § 53 ods.\n6, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov\nnesmie odplata podstatne prevyšovať obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery\nv obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu\nspotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a\nlehotu splatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v rámci novelizácie uvedeného zákonného\nustanovenia bolo navrhované úplné iné znenie tohto zákonného ustanovenia a to tak ako bolo v\nkonečnom dôsledku prijaté. V súvislosti aj s novelizáciou zákona o spotrebiteľských úveroch bol\nzákonom č. 129/2010 zrušený administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských úveroch spolu so\nzrušením zákona č. 258/2001 Z.z. Napokon prijaté znenie ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka\nbolo odôvodnené tým, že ide o upresnenie údajovej bázy - ukazovateľa z ktorého sa vychádza\npri poskytovaní primeranosti odplaty za spotrebiteľský úver. Túto údajovú bázu pokiaľ ide o výšku\nodplaty, lehoty splatnosti, spôsob zabezpečenia, objemy poskytnutých úverov na finančnom trhu\nposkytnutú hlásenia zverejňované štvrťročne Ministerstvom financií SR na základe hlásených subjektov\nposkytujúcich spotrebiteľské úvery. Takýmto spôsobom bolo referenčné kritérium, podľa ktorého sa\nmohla posudzovať primeranosť zo sektoru bánk prenesená na sektor finančného trhu ako taký, teda\nna všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek\npravidiel odplaty a jej stropu. To však neznamená, že by súd aj v takomto prípade nemal možnosť\nposudzovať aj takýto úverový vzťah, ktorý sa dotýka uvedených úrokov v zmysle § 39 Občianskeho\nzákonníka v spojení aj s § 3 Občianskeho zákonníka. Bolo preto možné aj v danej veci na základe\nustálenej judikatúry pristúpiť k posudzovaniu odplaty založenej na referenčnej báze odplaty požadovanej\nbankami u spotrebných úveroch v obdobných prípadoch (napr. rozhodnutie Krajského súdu Bratislava\n14Co/262/2014 z 15.3.2016).“ (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3CoCsp/233/2019 z\n14.10.2020).\n45. „Aplikáciu § 3 OZ nevylučuje ani ust. § 53 ods. 6 OZ, kedy za obvyklé, primerané a neúžernícke úroky\nnie je možné vychádzať z údajov subjektov poskytujúcich spotrebiteľské úvery, ktoré úvery poskytujú za\nneprimerané odplaty a úroky rozporné s dobrými mravmi.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.\n10Co/48/2018 z 31.01.2019).\n46. „Výška priemerných úrokových mier poskytovaných pre nové spotrebiteľské úvery predstavovala\nv čase uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere výšku 12,54 %, teda prekročenie tejto\núrokovej miery poskytnutej navyše pri úvere so splatnosťou 6 rokov, o skoro 100 %, nemožno považovať\nza iné, než úžerné, a to najmä za situácie, keď jej poskytol pôžičku bez náležitého posúdenia jej\nbonity.“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/41/2020 z 26.11.2020).\n47. „Osobitný význam úrokov ako jednej zo zložiek odplaty sa prejavuje v tom, že zákon č. 129/2010\nZ.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2 písm. i) uvádzať i úrokovú\nsadzbu spotrebiteľského úveru. Je preto potrebné bez akýchkoľvek pochybností pripustiť, aby táto\nzložka odplaty, teda úrok, podliehal súdnemu prieskumu so zameraním na zistenie, či je v súlade s\ndobrými mravmi alebo nie.“ ... „Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa\nvzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac\nako o 100 % oproti priemeru bánk. Dohodnutá úroková sadzba 17,70 % oproti priemernej úrokovej miere\nbánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2018 pri úveroch od 1\n\ndo 5 rokov vo výške 5,26 % ročne o viac ako trojnásobok prevyšuje tento priemer, čo rozhodne nemožno\npovažovať za primerané a teda zodpovedajúce dobrým mravom. Záver o neplatnosti dojednania o\núrokoch pre rozpor s dobrými mravmi má preto oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 39 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka).“ (rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci\nsp.zn. 7CoCsp/54/2020 z 24.6.2021).\n48. Keďže je podľa názoru súdu zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami neplatná v\nčasti úrokov, žalobca má právo len na vrátenie istiny úveru, ktorého splatnosť bola dohodnutá v zmluve.\nKu dňu vydania rozhodnutia súdu boli v prospech úverového veriteľa vykonané dlžníkom platby vo výške\n423,66 eur, započítavajúc celé plnenie žalovaného na istinu a to na splátky úveru za obdobie mesiacov\nmarec 2019 (splatnosť prvej splátky úveru) až júl 2021 a čiastočne splátky úveru za mesiac august 2021.\n49. V ďalšom sa súd zaoberal skúmaním bonity žalovaného a následkov s tým spájaných v prípade\nkonštatovania porušenia povinnosti dodávateľa.\n50. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že postupoval s\nodbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver. Žalobcom\npredložené dôkazy nemožno považovať za postačujúce k hodnovernému preukázaniu postupu veriteľa\nv súlade s § 7 ZoSÚ.\n51. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť to, aby dodávateľ vzal na zreteľ\nexistujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe\ninformácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri\nposúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a\nna posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,\naká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver\nsa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o\nzískanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou\nvylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je\nzrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní\nsvoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre\nrozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v\nspolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej\nschopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme\nním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa\ntakto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je\nnevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch,\nz ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je\npovinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však\nnezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné\ninformácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi\na takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak\ntreba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/\ndomácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov na to, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a\nobmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať\nspotrebiteľov osobný/domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo\nvzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti,\nkonkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo\nstrán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove sp.zn. 7CoCsp/16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp/1/2022, tiež\nrozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 7Csp/80/2020).\n52. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej\núnie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ\n(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).\n53. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný\nposúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do\n\npríslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu\núveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer\nFinance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že\nmá chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich\nzásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod\n41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).\n54. Vo vzťahu splneniu si povinnosti skúmať bonitu spotrebiteľa ako najdôležitejšej predzmluvnej\npovinnosti veriteľa žalobca predložil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, výpis z úverového registra, výstup\nz evidencie Sociálnej poisťovne a dokument označený ako Údaje žiadosti/zmluvy č. 1902010572.\n55. Z predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ overoval príjem žalovaného len cez predložené\npotvrdenie zo Sociálnej poisťovne a vychádzal z nepreukázaného tvrdenia dlžníka o výške jeho\nmesačného príjmu, hoci jeho povinnosťou je zisťovať nielen príjem, ale aj výdavky. Pri skúmaní výdavkov\nmusí veriteľ vykonať audit domáceho rozpočtu dlžníka, aby splnil povinnosť odbornej starostlivosti.\n56. Žalobca podľa názoru súdu podcenil skúmanie výdavkov žalovaného, ak sa obmedzil na výšku\nžalovaným deklarovaných nešpecifikovaných výdavkov vo výške 580 eur, ohľadom ktorých sa možno\nlen domnievať, že predstavujú výšku mesačných splátok ostatných úverov žalovaného. V predmetnom\ndokumente nie sú uvedené žiadne „Iné mesačné výdavky“.\n57. Z ust. § 7 ods. 27 veta posledná ZoSÚ vyplýva, že náklady na zabezpečenie základných životných\npotrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať\ns ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, nie sa tejto\nzákonnej povinnosti zbaviť prípadným odkazom na životné minimum, nakoľko to nie je ratio zákona a\ntento postup nezohľadňuje individuálnosť životnej situácie toho ktorého spotrebiteľa a jeho rodiny, pričom\nžalobca v podanej žalobe ani len netvrdil, že pri posudzovaní bonity žalovaného bolo prihliadnuté aj na\njeho výdavky.\n58. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať\núver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018 z\n25.7.2018, cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého\npřed negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,\nneboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a\nosob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední\nřadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti\no další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto\nzákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při\nposouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,\nže věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s\nodbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně\nnedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na\ntom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem\n§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace\nzískané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.\nobjektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka. Nepochybně klíčová je i povinnost\nvěřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním\na existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných\nvýdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo\nod spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně\ndovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1.4.2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož\nzávěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího\nsoudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,\nvýdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele\nve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“.\n\n59. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a\nvýdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne\ntaká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,\nže informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ\nzabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.\n60. Podľa názoru súdu všetky zistené skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú hrubé porušenie\npovinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Žalobca si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie\no bonite klienta, z ktorých by bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, kedy\nsúdu nepreukázal to, že by mal relevantne a spoľahlivo overený príjem žalovaného v čase uzavretia\nzmluvy o úvere. Ďalej tiež veriteľ nedôsledne zisťoval, a preto ani nezohľadnil výdavky žalovaného, aj\nkeď mal objektívnu možnosť a zároveň aj povinnosť si ich pred poskytnutím úveru overiť.\n61. Tento záver je podporený aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/153/2019, podľa\nktorého: „Je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd v súlade\ns požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka musí byť skúmaná cez\nzisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného\nz týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva z prejednávanej\nveci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal\nodbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek\ntomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaná výdavky na živobytie a či mu teda\nzostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru. V konaní žalobca nepreukázal splnenie\nsi povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušil zákonom\nstanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.“.\n62. Rovnako súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoCsp/6/2022, cit.:\n„Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, nemožno samo o sebe považovať\nza náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.\nOdvolací súd zastáva názor, že príjem aj rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ\nnepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný\nsplácať požadovaný úver. Bez toho, aby žalovaný skúmal aj iné aspekty, nemohol si utvoriť reálny\nobraz o majetkovej situácii žalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.\nZ dikcie zákona: „posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský\núver“ logicky vyplýva, že s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver\nnie je možné bez porovnania mesačných príjmov a výdavkov žiadateľa. Vychádzajúc z doterajších\nvýsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru,\nže žalobca ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti pri overovaní bonity žalobcu ako\nspotrebiteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch čo v spojení s § 11 ods. 2 druhá\nveta zákona o spotrebiteľských úveroch spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný si\nna základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o platobnej schopnosti žalobcu, keď\nsíce si obstaral údaje o príjme žalobcu a časti výdavkov spočívajúcich v splátkach úverov, lízingov (a\npod.), avšak ohľadom iných výdavkov žalobcu (bývanie a pod.), už žalovaný postupoval nedostatočne,\nkeď akceptáciou výdavku 20,- Eur mesačne uvedeného žalobcom, si žalovaný bez náležitého zistenia\nskutočných výdavkov žalobcu, nemohol vytvoriť dostatočný platobný obraz o platobnej schopnosti\nžalobcu, potrebnej pre posúdenie schopnosti žalobcu splácať dlh zo zmluvy.“\n63. Žalobca teda predloženými dôkazmi nepreukázal, že by konal s vynaložením odbornej starostlivosti\npri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie cit.: „Je však potrebné zdôrazniť, že dodržiavanie tejto zásady by\nbolo porušené, ak by dôkazné bremeno nesplnenia povinností upravených v článkoch 5 a 8 smernice\n2008/48 zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré by mu umožňovali\npreukázať, že veriteľ mu jednak neposkytol informácie podľa článku 5 tejto smernice a jednak neoveril\njeho úverovú bonitu. Naopak účinné vykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje\nvnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny\nvýkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto\nrozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces.\nAko totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomí\n\nnevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení svojich informačných povinností a povinnosti\nposkytnúť vysvetlenia.“ (bod 27 a 28 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-449/13).\n64. Súd majúc na zreteli vyššie uvedené skutočnosti vychádzal aj zo záveru o nemožnosti predčasného\nzosplatnenia úveru a keďže považoval porušenie povinnosti žalobcu v intenzite hrubého porušenia\npovinnosti v súvislosti so zisťovaním a preverovaním schopnosti žalovaného splácať úver, úver posúdil\nako bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 ZoSÚ). Zosplatnenie je preto neplatným právnym úkonom,\nktorý je v rozpore so zákonom.\n65. Pokiaľ súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov\na zároveň, že úver nebolo možné predčasne zosplatniť, potom žalobca má právo len na vrátenie istiny\núveru zodpovedajúcej nepremlčaným splátkam úveru splatným ku dňu vyhlásenia rozsudku.\n66. Strany sa v zmluve o úvere dohodli na splatení úveru vo výške 800 eur mesačnými splátkami po 14,58\neur, a to vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca počnúc splátkou splatnou dňa 20.03.2019. Vzhľadom\nna konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru mal byť predmetný úver splatený\nza obdobie 55 mesiacov, a to 54 splátkami po 14,58 eur a poslednou splátkou vo výške 12,68 eur\n(poskytnutý úver 800 eur : splátka vo výške 14,58 eur). Posledná splátka úveru sa tak stala splatnou\ndňa 20.10.2023.\n67. Žalobca podal žalobu na tunajší súd dňa 19.11.2024, teda sa v predmetnom konaní mohol\ns poukazom na § 54a OZ a na dohodu strán o splatnosti jednotlivých splátok úveru k 20. dňu\nv kalendárnom mesiaci, úspešne domáhať voči spotrebiteľovi zaplatenia splátok úveru splatných počnúc\n20.11.2021 až po splátku splatnú dňa 20.10.2023 (24 splátok), čo pri výške dojednanej bežnej splátky\n(14,58 eur) a poslednej splátky vo výške 12,68 eur predstavuje pohľadávku vo výške 348,02 eur (23 x\n14,58 eur + 1x 12,68 eur), ktorú sumu uložil súd žalovanému zaplatiť žalobcovi. Vo zvyšku uplatnený\nnárok žalobcu na zaplatenie istiny a úrokov súd považoval vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť\na bezpoplatkovosť úveru a tiež na premlčanie splátok úveru splatných pred 20.11.2021 za nedôvodný\na žalobu v tomto rozsahu zamietol.\n68. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.\n69. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od\ndlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania,\nvýšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\n70. Vykonávacím predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je\nNariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia\nObčianskeho zákonníka. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o\npäť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k\nprvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.\n71. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich\nsplatnosti, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru\nvznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu jednorazovo, čo súd vzhľadom na dispozičný\nprincíp nemohol prekročiť, preto aj súd úrok z omeškania priznal až odo dňa nasledujúceho po dni\nkeď sa celý dlh žalovaného stal splatným. Priznanie sankčných úrokov z jednotlivých splátok by totiž\nbolo v rozpore s dispozičnou zásadou upravenou v § 216 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že úver\nsúd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal na poskytnutý úver vrátiť veriteľovi len\nv rozsahu splatnej neuhradenej poskytnutej istiny úveru vo výške 348,02 eur. Keďže išlo o úver, ktorý sa\nmal podľa predloženého výpisu splácať v mesačných splátkach a výška žalovanému predpisovaných\nsplátok bola 14,58 eur mesačne, potom mal žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej\nistiny) v skutočnosti splatiť v 55 splátkach, a teda poslednú splátku by hradil po 55 mesiacoch dňa\n20.11.2023 (splácanie malo byť k 20. dňu v mesiaci počnúc mesiacom marec 2019. Sadzbou úroku\nz omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré\nustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 9,5 % ročne. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie\núroku z omeškania v nižšej sadzbe, ktorú sadzbu súd nemohol v rozhodnutí prekročiť. Preto vzhľadom\n\nna skutočnosť, že žalovaný odo dňa 21.11.2023 preukázateľne bol v omeškaní so zaplatením celej\nnevrátenej úverovej istiny úveru vo výške 348,02 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd zaplatiť\nžalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 348,02 eur od 21.11.2023 do zaplatenia.\nNakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok\nnevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z\nomeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol a\nz dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za čas pred 21.11.2023.\n72. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n73. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n74. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n75. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n76. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Procesný úspech sporových strán\nv prejednávanej veci bol približne rovnaký, kedy procesný úspech žalobcu predstavoval sumu 348,02\neur (53,62 % z uplatneného nároku) a procesný úspech žalovaného predstavoval sumu 301,07 eur\n(46,38 % z uplatneného nároku). Vzhľadom na túto skutočnosť súd s poukazom na citované zákonné\nustanovenie rozhodol o nároku na náhradu trov konania sporových strán tak, že vyslovil, že žiadna zo\nstrán nemá na náhradu trov konania právo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.\nV odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\nspisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa\nnapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ\ndomáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n\nOdvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na\npodanie odvolania.\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak\na) sa týkajú procesných podmienok,\nb) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,\nc) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci alebo\nd) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoCsp/6/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10CoCsp/6/2022 z 31. 3. 2022", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2022-03-31", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8826bf84-4506-4cef-be1d-7a3ebf735ae0:9cd374a7-8495-4f8e-a071-bc8710e33b5f"}, {"guid": "4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "7CoCsp/16/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7CoCsp/16/2021 z 29. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-11-29", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4a128c4f-58b5-44f4-afb1-b57e0f4c768a:84a9eaa1-bc9d-4121-9f53-9cdfd44b43c5"}, {"guid": "da15ceee-0d8d-489f-aa2a-5dbcf0c411e8:dba48777-f97a-4ff6-92b7-833e9d1a5f23", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5318203279.1", "spisova_znacka": "7CoCsp/54/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/54/2020 z 26. 1. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-01-26", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5318203279.1"}, {"guid": "dca2393c-0f4d-4e7c-afcc-cb456381cf6f:018c2c2c-fe8d-43e5-b6c4-80834ecfed09", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119222046.1", "spisova_znacka": "22CoCsp/41/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22CoCsp/41/2020 z 25. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-11-25", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119222046.1"}, {"guid": "036d77c3-bdbe-4443-b948-3f70b79f7411:842a06de-6682-4366-b7c6-f4a0646e43ff", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2020:5719200936.2", "spisova_znacka": "9CoCsp/22/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoCsp/22/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2020:5719200936.2"}, {"guid": "edba1909-3a13-469c-b101-7616c578cbbd:a4b74a0a-b9ec-472c-80ad-6ab9f305aeed", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1", "spisova_znacka": "3Co/153/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/153/2019 z 9. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2020-03-09", "citacie_n": 161, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2020:8119206741.1"}, {"guid": "b340be5b-ad6a-4ede-aed1-2691357b1a88:153cef85-8ff6-45a4-a817-b67233178c1c", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2018:5317204357.1", "spisova_znacka": "10Co/48/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/48/2018 z 22. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2018-07-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5317204357.1"}, {"guid": "4fa06641-0325-4b7b-9689-4e3ed3e855da:112672e4-bbb9-4652-b9cc-5c428ca371c7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1", "spisova_znacka": "16Co/404/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/404/2017 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6316208084.1"}, {"guid": "3d02ae27-f3e8-4d43-b588-e5c00fee8f49:1d3fbdd2-4caf-4cb6-8608-7e225b1dcfb3", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6612208776.1", "spisova_znacka": "14Co/262/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/262/2014 z 14. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-14", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6612208776.1"}, {"guid": "cb32aac6-432e-4075-9de4-a7f92f6bbb19:025b656c-f417-40db-936b-346c39c17cbb", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1", "spisova_znacka": "3Co/114/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/114/2014 z 6. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-06", "citacie_n": 275, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7112213678.1"}, {"guid": "40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Csp/80/2020", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 7Csp/80/2020 z 15. 3. 2021", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2021-03-15", "citacie_n": 184, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/40f4b44f-0316-4464-9eb6-9a6a1435ffcb:98b0704f-9b45-49d5-8230-75194454d4d9"}, {"guid": "48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Csp/1/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Csp/1/2022 z 1. 2. 2023", "sud": "Okresný súd Prievidza", "datum_vydania": "2023-02-01", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/48384b4c-a37d-465e-bb53-8cb5f05f9c1b:ecb050bc-de85-4d16-af4b-e52a5437b7a6"}], "citovane_v": [{"guid": "9271ba5e-ca62-479a-a7a2-303b88977267:5a16e8ba-cef7-4872-91ac-5eb45f122c2f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:7824201204.1", "spisova_znacka": "11CoCsp/4/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 11CoCsp/4/2025 z 29. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:7824201204.1"}]}