{"guid": "aae41a7b-4f0e-44e8-85d7-147f4733c0a0:4c47f884-0378-4874-9393-b7042cd6a63d", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4", "spisova_znacka": "6C/26/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/26/2025 z 22. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 22. októbra 2025, sp. zn. 6C/26/2025, ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4", "identifikacne_cislo": "8225201493", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Milan Majerník, PhD.", "sudca_id": 2838, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-majernik-phd-2838", "datum_vydania": "2025-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4c47f884-0378-4874-9393-b7042cd6a63d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n6C/26/2025\n8225201493\n22. 10. 2025\nJUDr. Milan Majerník, PhD.\nECLI:SK:OSBJ:2025:8225201493.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcov: 1/ A. B., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. F. XXXX/\nXX, XXX XX C., 3/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., všetci žalobcovia právne\nzastúpení: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, so sídlom Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 150 665,\nproti žalovanej: D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. XXX, právne zastúpená: JUDr. Mgr.\nDrahoslav Magdziak, advokát, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, o určenie, že\nnehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, takto\nrozhodol:\nI. Súd u r č u j e, že do dedičstva po nebohom I. B., nar. XX. XX. XXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX,\npatrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom\nOkresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorená parcela CKN č.\n77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1.\nII. Žalobcom v 1. až 3. rade oprávneným spoločne a nerozdielne p r i z n á v a voči žalovanej nárok na\nnáhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Bardejov (ďalej aj „súd“) dňa 4.6.2025 voči\nžalovaným domáhali určenia, že do dedičstva po I. B., narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa\n25.11.2004 patrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024 úradne overeným katastrálnym\nodborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod č. G1-230/2024 novovytvorená parcela CKN č.\n77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1 a náhrady trov konania.\n2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že sú právnymi nástupcami po nebohom I. B.. Žalobca v 1.rade\nje jeho synom a žalobkyňa v 2. a 3.rade sú jeho vnučky. Žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom\nnehnuteľnosti v k.ú. C. zapísanej na LV č. XXX, parcela CKN č. 78/1 - orná pôda o výmere 1.890 m2 v\ncelosti. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísaná na LV č. XXXX, parcela CKN\nč. 77/1 - orná pôda o výmere 3.222 m2 v celosti. Obe tieto parcely bezprostredne susedia. Užívanie\nparcely CKN č. 78/1 žalobcom v 1.rade v reálnych hraniciach bolo po celé desaťročia bezproblémové\naž do roku 2024, kedy sa žalovaná ako vlastníčka susednej parcely CKN č. 77/1 rozhodla postaviť\nna hranici uvedených parciel oplotenie. Žalovanou oslovený geodet vytýčil hranicu medzi parcelami\nCKN č. 78/1 a 77/1 podľa teraz evidovaných geodetických údajov katastra. Z vykonaného zamerania\nhranice medzi spornými parcelami vyplynul nesúlad medzi skutočným dlhoročným užívacím stavom a\nstavom teraz evidovaným v katastri nehnuteľností spočívajúci v tom, že podľa stavu teraz evidovaného\nv katastri nehnuteľností žalobca v 1.rade užíva aj časť parcely žalovanej CKN č. 77/1. S takýmto\npriebehom hranice sa žalobca v 1.rade nestotožnil a požiadal znalca z odboru geodézie, kartografie a\n\nkatastra B. J. o preskúmanie a prešetrenie všetkých okolností týkajúcich sa priebehu spornej hranice.\nZ obsahu odborného vyjadrenia tohto znalca č. 02/2024 je zrejmé, že parcela žalobcu v 1.rade CKN č.\n78/1 zodpovedá časti parcely EN 202/2 a parcely žalovanej CKN č. 77/1 má zodpovedať časti parcely\nEN č. 202/3. Obe parcely EN č. 202/2 a EN č. 202/3 boli vytvorené znalcom B. K. geometrickým\nplánom zo dňa 30.6.1973, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu Bardejov vo veci\nvedenej pod sp.zn. 6C/569/72. Na základe rozhodnutia v tomto konaní právny predchodca žalobcov I.\nB. nadobudol do výlučného vlastníctva aj parcelu EN 202/2 o výmere 4894 m2 a právny predchodca\nžalovanej B. B. nadobudol do výlučného vlastníctva okrem iného aj parcelu EN č. 202/3. Závery znalca\nB. J. svedčia o tom, že vykonávateľ prác pri technicko-hospodárskom mapovaní (ďalej len „THM“)\nnedôsledným šetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností chybne zameral a aj chybne\nzakreslil v katastrálnej mape hranice medzi parcelami EN č. 202/ a 202/3. V dôsledku chybne zameranej\nhranice medzi parcelami EN č. 202/ a 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim\nod roku 1973 a stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape. K pôvodnej parcele EN č. 202/2, ktorej\nčasti teraz zodpovedá parcela žalobcu v 1.rade CKN č. 78/1 má patriť časť parcely žalovanej CKN č.\n77/1, ktorej podľa GP č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024 zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. 77/4 orná pôda o výmere 263 m2. Ide o časť parcely žalovanej CKN č. 77/1 vyznačená v odbornom vyjadrení\nmodrou farbou a ohraničená B, C, D, E. Žalobca v 1.rade a žalobkyňa v 3.rade nadobudli každý z\nnich spoluvlastnícky podiel 1 k parcele CKN č. 78 (podľa znaleckého posudku vytvorená z parcely EN\n202/2) od darcu I. B., nar. XX.XX.XXXX na základe darovacej zmluvy zo dňa 26.5.1999. Žalobca v\n1.rade nadobudol do výlučného vlastníctva parcelu CKN č. 78/1, ktorá bezprostredne susedí s parcelou\nžalovanej CKN č. 77/1 na základe zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva z 18.11.2021. K\nprevodu parcely CKN č. 78 na žalobcov v 1. a 3.rade došlo v rozsahu tak, ako táto parcela bola evidovaná\nv súbore geodetických a popisných informácií katastra k 26.5.1999, kedy bola uzatvorená darovacia\nzmluva. Predmetom prevodu tak nebola tá časť pôvodnej parcely právneho predchodcu žalobcov\nEN 202/, ktorá bola pochybením pri THM v rokoch 1989-1990 pričlenená k parcele EN 202/3, teraz\nevidovanej ako parcela CKN č. 77/1. Ide o tú časť pôvodnej parcely EN 202/2, ktorej podľa GP č. 11/2024\nzo dňa 19.2.2024 zodpovedá novovytvorená parcela CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2. Pri THM\ntak došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva právneho predchodcu žalobcov, nebohého I.\nB.. Ďalej žalobcovia uviedli, že na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/44/2024 bolo vedené konanie,\nv ktorom sa žalobca v 1.rade domáhal voči žalovanej určenia vlastníckeho práva, žaloba však bola\nzamietnutá z dôvodu, že nápravy spočívajúcej v zosúladení právneho stavu so stavom užívacím sa môže\ns úspechom domáhať výhradne osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník chybným zameraním ukrátenej\nparcely v čase zápisu THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia,\nže sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti. Naliehavý právny\nzáujem na určení preukazovali žalobcovia jednak tým, že bez požadovaného určenia je ich vlastnícke\nprávo, resp. vlastnícke právo ich predchodcu ohrozené, ako aj tým, že bez požadovaného určenia by sa\nstalo ich právne postavenie neistým. Požadovaným určením tak možno dosiahnuť odstránenie spornosti\npráva i právnej neistoty.\n3. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 16.7.2025 k žalobe žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že je výlučnou\nvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku registra CKN č. XX/X - orná pôda o výmere 3222 m2 v katastrálnom\núzemí C., ktorý je evidovaný na LV č. XXXX. Vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti nadobudla na\nzáklade darovacej zmluvy zo dňa 8.10.1992 v podiele 1. Vlastnícke právo bolo evidované na LV č. XX.\nPredmetom prevodu prostredníctvom tejto zmluvy bola dotknutá nehnuteľnosť označená ako pozemok\nEN, parc. č. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2. Následne bola nehnuteľnosť rozdelená a z pozemku\nL. M. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2 bol vytvorený pozemok CKN č. XX/X - orná pôda o výmere\n3222 m2 a pozemok CKN e. 77/2 - orná pôda o výmere 3848 m2. Výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti\npozemku CKN č. 77/1 - orná pôda o výmere 3222 m2 žalovaná nadobudla prostredníctvom zmluvy\no prevode nehnuteľnosti zo dňa 14.4.2024, predmetom ktorej bolo zrušenie a rozdelenie podielového\nspoluvlastníctva aj dotknutej nehnuteľnosti, ktorej výlučné vlastníctvo nadobudla. Z vyššie uvedeného\nvyplýva, že žalovaná bola od roku 1992 najskôr podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pozemku\nL. M. 77 a od roku 2014 výlučnou vlastníčkou pozemku CKN č. 77/1. Ďalej žalovaná poukázala na\nto, že v roku 1964 bola prijatá nová legislatíva, zákon č. 22/ 1964 Zb. o evidencii nehnuteľností a\nvykonávacia vyhláška č. 23/ 1964 Zb. s platnosťou od 01.04.1964, prostredníctvom ktorej sa zlúčili\npozemkové knihy a pozemkový kataster do jedného celku a vytvorila sa evidencia nehnuteľností a\njednotlivým vzťahom k nehnuteľnostiam sa zakladali listy vlastníctva, buď prostredníctvom dostupných\nlistín alebo miestnym vyšetrovaním v obci. Celá činnosť prebiehala v rokoch 1964 až 1990, v rámci ktorej\nbolo vykonané technicko-hospodárske mapovanie, výsledkom ktorého bola technicko-hospodárska\n\nmapa. Vyhlásením platnosti nového operátu evidencie nehnuteľností (dnes katastra nehnuteľností)\ndovtedy platný operát evidencie nehnuteľností sa stal neplatným, podľa § 5 odsek 4 vyhlášky č.\n23/ 1964 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 22/ 1964 Zb. o evidencii nehnuteľností. Činnosti sa\nuskutočňovali v spolupráci s národnými výbormi, štátnymi notárstvami, organizáciami a občanmi, ktorí sa\npreukazovali platnými právnymi listinami k užívaným nehnuteľnostiam, čiže aj za prítomnosti vlastníkov\na užívateľov reálnych pozemkov, ktorí mali možnosť podávať námietky a vyjadriť sa k daným výsledkom\nčinností. Účelom technicko-hospodárskeho mapovania bolo porovnať stav evidovaný vo vtedajšej\nevidencii nehnuteľností (ďalej len „EN”) so stavom skutočným. Tieto činnosti prebiehali aj za prítomnosti\nvlastníkov a užívateľov reálnych pozemkov. Vtedajší vlastníci mohli namietať priebeh hranice, ktorý\nbol realizovaný v rámci technicko-hospodárskeho mapovania, a s ktorým nesúhlasili. Zároveň súhlas\nvlastníkov nehnuteľností je súčasťou protokolov a denníkov vyhotovovaných pri jednotlivých činnostiach\nv rámci tvorby katastrálneho operátu, a preto neexistuje pochybnosť o ich aktívnej účasti pri týchto\nčinnostiach. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo po THM, v čase, kedy objektívne nemala a ani\nnemohla mať vedomosť a pochybnosti o rozsahu nadobúdaného vlastníckeho práva, ktoré nadobudla v\nsúlade s listinami a s údajmi, evidovanými v operáte katastra nehnuteľností, a preto toto vlastnícke právo\nnadobudla dobromyseľne a v dobrej viere. Po uplynutí tak dlhého obdobia, t.j. od roku 1973 nemôže\nspôsobiť zásah do vlastníckeho práva nadobudnutého žalovanou, ktorá je chránená dobromyseľnosťou\na dobrou vierou nadobudnutého vlastníckeho práva. Aj v prípade, keby súd dospel k záveru, že\nnehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov má výmeru menšiu ako pred THM, k jej zmenšeniu bezpochyby\nnedošlo konaním zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov a stav, ktorý v súčasnosti je\nevidovaný v operáte katastra nehnuteľností, vychádza z THM uskutočneného v rokoch 1964 až 1990,\na teda ide o dlhodobý a akceptovaný stav existujúci už v čase nadobudnutia vlastníckeho práva\nžalovanou v roku 1992, čím žalovaná vstúpila do držby nehnuteľnosti v takom stave, ako je existujúci\ndodnes (viď uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/52/2019 zo dňa 30.10.2019). Vykonávanie činnosti v rámci\nTHM bolo realizované nariadením miestneho prešetrenia, pri ktorom museli byť prítomní zástupcovia\nvtedajších jednotlivých orgánov, vlastníci aj užívatelia reálnych pozemkov, nakoľko prebiehalo rozlohové\nmapovanie a preverovanie druhov pozemkov, pričom prítomné osoby mohli namietať realizované\nzameranie priamo na mieste. Zároveň údaje, ktoré sa v rámci konania o obnove katastrálneho\noperátu získali, boli pre príslušný kataster záväzné, akceptované a zaznamenané v operáte katastra\nnehnuteľností, a preto o ich správnosti neexistovala pochybnosť. K dobromyseľnosti nadobúdateľa\nžalovaná poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 27.2.2023, sp.zn. 6 Cdo/71/2011. Vlastnícka hranica\nmedzi nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalobcov a žalovanej nebola nikdy v teréne v minulosti vytýčená\noplotením, resp. iným spôsobom. Pozemky boli v užívaní družstva, pričom užívacia hranica pozemkov\nv žiadnom prípade nevytvára, resp. nepopiera hranicu vlastnícku. Práve u žalovanej existuje od roku\n1992 dobrá viera o priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami v súlade s priebehom hranice\nvyznačenej v katastrálnej mape, ktorá sa od vyhotovenia THM nezmenila, ako aj dobromyseľnosť o\nstave dotknutej nehnuteľnosti a jej polohového a geometrického určenia v katastrálnej mape. V zmysle\n§ 70 zákona č. 192/1995 Z.z. platí zásada materiálnej publicity katastra. Keďže hranice medzi spornými\nnehnuteľnosťami boli súčasťou grafickej evidencie operátu katastra nehnuteľností, a teda bolo zrejmé\nich geometrické a polohové určenie, nemohla existovať pochybnosť o inom priebehu hranice. Žalovaná v\nčase nadobudnutia vlastníckeho práva objektívne nemala a ani nemohla mať vedomosť alebo dôvodnú\npochybnosť o svojom vlastníctve, pretože došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva na žalovanú v\nsúlade s údajmi evidovanými v katastri.\n4. Žalobcovia v 1.-3.rade v replike zo dňa 4.8.2025 uviedli, že výsledky znaleckého dokazovania svedčia\naj o tom, že pred THM bola hranica medzi dotknutými parcelami EN 202/2 a 202/3 určená geometrickým\nplánom zo dňa 30.6.1973, ktorý vyhotovil znalec B. K., a ktorý geometrický plán bol technickým\npodkladom, na základe ktorého Okresný súd Bardejov rozhodol v konaní pod sp.zn. 6C/569/72 o zrušení\nspoluvlastníctva aj k parcelám EN č. 202/1 (78/1) a 202/3 (77/1). Súdom určenú hranicu podľa GP z\n30.6.1973 vyznačil znalec na obr. č. 7 na str. 6 znaleckého posudku bodmi A, E, B. K zmene súdom\nurčenej hranice medzi spornými parcelami došlo až v rokoch 1989- 1990 v rámci THM, pričom znalec k\nvýsledkom THM zaujal jednoznačný záver, podľa ktorého vykonávateľ THM nedostatočným vyšetrením\npriebehu spornej hranice medzi parcelami EN 202/2 a EN 202/3 presunul dotknutú hranicu z polohy\noznačenej bodmi A, E, B do nesprávnej polohy označenej bodmi A, D, C. Znalcom zistený posun\npredmetnej hranice je grafický vyznačený na obr. č. 7 jeho znaleckého posudku. Chybným zameraním\nhranice medzi parcelami EN 202/2 a EN 202/3 pri THM tak v konečnom dôsledku, čo do súčasného stavu\nevidencie nehnuteľností, došlo k tomu, že hranica medzi parcelami CKN č. 77/1 a 78/1 bola posunutá\nz polohy označenej na obr. č. 7 znaleckého posudku bodmi B, E do chybnej polohy označenej bodmi\nC, D, čím sa zmenili aj výmery predmetných parciel. V čase vykonania THM v k.ú. C. bol výlučným\n\nvlastníkom parcely EN č. 202/2 právny predchodca žalobcov I. B.. Znalec vyslovil názor, že pri THM\nsa nemôžu meniť vlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci\nrozsah vlastníctva. V tejto súvislosti poukázali žalobcovia na rozsudok Krajského súdu v Prešove z\n9.10.2013, sp.zn. 3Co/125/2012-248, v ktorom tento súd v obdobnej právnej veci vyslovil názor, že\nakékoľvek nové mapovanie, či technicko-hospodárske mapovanie nemôže mať za následok zmenu\nvlastníckeho práva oproti pôvodnému rozsahu, kedy bolo vlastnícke právo nadobudnuté.\n5. Žalovaná v duplike zo dňa 26.8.2025 poukázala na to, že THM sa uskutočňovalo aj v spolupráci s\nobčanmi, ktorí sa preukazovali platnými listinami, a ktorí mali možnosť podávať námietky a vyjadrovať\nsa k jednotlivým činnostiam v prípade nesúhlasu s ich priebehom alebo výsledkom, a preto namietanie\nhraníc dotknutých nehnuteľností po uplynutí tak dlhého časového obdobia, nemôže spôsobiť zásah\ndo vlastníckeho práva nadobudnutého žalovanou, ktorá je chránená dobromyseľnosťou a dobrou\nvierou nadobudnutého vlastníckeho práva. K odbornému vyjadreniu znalca nemal za potrebu za bližšie\nvyjadrovať. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo dobromyseľne a v dobrej viere až po zápise výsledkov\nTHM, a to tak, ako boli údaje k predmetnej nehnuteľnosti evidované v operáte katastra nehnuteľností\na aj pri najväčšej opatrnosti nemohla mať vedomosť o prípadnom žalobcami namietanom chybnom,\nnesprávnom vyhotovení THM alebo akomkoľvek inom mapovaní, nakoľko stav predmetnej nehnuteľnosti\nv čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou bol právoplatne a bez pochybností evidovaný v\noperáte katastra nehnuteľností. Aj v prípade, ak by výsledky THM boli nesprávne, daná skutočnosť\nnemôže mať vplyv na dobromyseľne a v dobrej viere nadobudnuté vlastnícke právo žalovanou,\nktorá jednak nebola prítomná pri jeho vyhotovovaní a ani v tom čase nebola vlastníčkou predmetnej\nnehnuteľnosti, pričom vlastnícke právo nadobudla až po tom, čo údaje THM boli prenesené do operátu\nkatastra nehnuteľností. Žalovaná mala zato, že v jej prípade sú splnené aj podmienky inštitútu vydržania,\na teda bez ohľadu na výsledky THM nemôže dôjsť k zásahu do nadobudnutého vlastníctva. Žalovaná je\naj oprávneným držiteľom, nakoľko je a bola s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľná o tom, že jej\nvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti patrí v nadobúdanom rozsahu. Ďalej žalovaná uviedla, že\npodľa návrhu žalobcu v 1.rade by mu mala patriť aj časť parcely žalovanej - novovytvorená parcela CKN\nč. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, v dôsledku čoho žalovaná bude ukrátená čo do výmery svojho\nvlastníckeho práva a jej parcela bude mať výmeru len 2959 m2 namiesto 3222 m2. Z uvedeného vyplýva,\nže by sa v podstate vytvoril nezákonný stav, ktorý by nezodpovedal právnym listinám o nadobudnutí\nvlastníckeho práva ako žalobcu v 1.rade tak aj žalovanej. Zo znaleckého posudku žiadnym spôsobom\nnevyplýva, že by žalovanej v skutočnosti nemala prináležať výmera pozemku 3222 m2 resp. že by\nrozsah jej vlastníckeho práva čo do výmery pozemku v skutočnosti mal predstavovať výmeru 2959\nm2, teda že by žalovaná bola aktuálne vlastníčkou nad rámec resp. vo väčšom rozsahu vlastníckeho\npráva oproti pôvodnému stavu, ako ho žalovaná nadobudla. Nie je možné preukázať, že by právni\npredchodcovia žalovanej previedli na žalovanú viac práv ako sami mali. Poukaz žalobcov na rozhodnutie\nKrajského súdu v Prešove zo dňa 9.10.2013 sp.zn. 3Co/125/2012 je právne bezvýznamné. Z tohto\ndôvodu žalovaná namietala i správnosť záverov odborného vyjadrenia znalca, pretože jeho výsledky\nnemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko neodôvodnene a v rozpore s legálne nadobudnutými\nprávami žalovanej zasahuje do jej vlastníckeho práva. Takého závery nemôžu byť ani podkladom na\nvydanie súdneho rozhodnutia, nakoľko by došlo k odňatiu vlastníckeho práva, čo by bolo v rozpore s\nčlánkom 20 Ústavy SR.\n6. Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 22.10.2025 sa nedostavila žalobkyňa v 2.rade a žalobkyňa\nv 3.rade, ktorých neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil ich právny zástupca. Preto súd v súlade s\n§ 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vec prejednal v neprítomnosti\nžalobkýň v 2. a 3.rade.\n7. Súd v tomto spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby (čl. 1-3), osvedčením o\ndedičstve (čl. 10 a čl. 12), výpisom z LV č. XXX A. M. XXXX (čl. 16 -17), s obsahom rozsudku Okresného\nsúdu Bardejov sp.zn. 1C/44/2024 (čl. 31) a s obsahom celého pripojeného spisu sp.zn. 1C/44/2024,\nemailovou komunikáciou (čl. 38), notárskou zápisnicou, ktorej obsahom je darovacia zmluva (čl.\n28), notárskou zápisnicou, ktorej obsahom je zmluva o zrušení podielového spoluvlastníctva (čl. 30),\nvyjadrením žalovanej (čl. 51), s obsahom darovacej zmluvy (čl. 55), zmluvy o prevode nehnuteľnosti (čl.\n56), vyjadrením žalobcov a vyjadrením žalovanej, oboznámením sa s obsahom odborného vyjadrenia\nznalca B. J. č. 02/2024 (čl. 18 -27) a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil\ntento skutkový stav:\n8. Z PKV č. XXX, ktorá je prílohu č. 4 odborného vyjadrenia č. 02/2024 vyplýva, že spoluvlastníkom\npôvodných pozemkovoknižných parciel mpč. 201 - lúka „Hlboka“ o výmere 7656 m2, mpč. 202 - roľa\n„Hlboka“ o výmere 11.939 m2 a mpč. 203 - roľa „Hlboka“ o výmere 3184 m2 v podiele 1 bol I. B. (otec\nbol Pavel).\n\n9. Z uznesenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.11.1973 v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/569/72\nvyplýva, že týmto rozhodnutím súd zrušil spoluvlastníctvo nehnuteľností vedených vo vložke č. 213, mpč.\n201, 202, 203, k.ú. C. takto: 1/ novovytvorené parcely č. EN 202/1 vo výmere 8 árov a novovytvorená\nparcela č. EN 202/2 vo výmere 48,94 árov sa prideľuje do výlučného vlastníctva I. B.. Výkaz výmer týchto\nparciel je zrejmý z prílohy č. 5 odborného vyjadrenia č. 02/2024.\n10. Darovacou zmluvou zo dňa 26.05.1999 uzatvorenou vo forme notárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XX,\nN. XXX/XX nadobudol žalobca v 1.rade od darcu I. B. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 k nehnuteľnosti\nnachádzajúcej sa v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXX ako parcela KN č. 78 - orná pôda o výmere 3701\nm2. Spoluvlastnícky podiel v rovnakej veľkosti predmetnou zmluvou nadobudla od darcu obdarovaná\nžalobkyňa v 3.rade B. B..\n11. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX zo dňa 14.7.1999 vyplýva, že žalobca v 1.rade a žalobkyňa v\n3.rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č. 78 - orná pôda o výmere 3701 m2, každý v podiele 1.\n12. Zmluvou o zrušení podielového spoluvlastníctva uzavretou dňa 18.11.2021 formou notárskej\nzápisnice sp.zn. N 532/2021, Nz 40771/2021, NCRIs 41653/2021 medzi žalobcom v 1.rade a žalobkyňou\nv 3.rade nadobudol žalobca v 1.rade do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v\nk.ú. C., zapísanú na LV č. XXX ako parcela CKN č. 78/1 - orná pôda o výmere 1890 m2 a žalobkyňa v\n3.rade predmetnou zmluvou nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v k.ú.\nC., zapísanú na LV č. XXX ako parcela CKN č. 78/2 - orná pôda o výmere 1592 m2.\n13. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX vyplýva, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom parcely CKN\nč. 78/1, orná pôda o výmere 1890 m2.\n14. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bardejov zo dňa 11.4.2005 sp.zn. 3D/203/2004, Dnot.\n292/2004 vyplýva, že dedičmi, teda právnymi nástupcami po poručiteľovi I. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr.\nXX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX je jeho manželka A. B. a jeho deti B. B.,nar. X.X.XXXX (žalobca\nv 1.rade) a A. B., nar. X.XX.XXXX.\n15. Z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bardejov zo dňa 3.11.2014 sp.zn. 4D/96/2014 vyplýva,\nže dedičmi, teda právnymi nástupcami po B. B., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (synovi poručiteľa I.\nB., nar. XX.XX.XXXX) sú jeho deti E. F., nar. X.X.XXXX (žalobkyňa v 2.rade) a B. B., nar. XX.X.XXXX\n(žalobkyňa v 3.rade).\n16. Žalovaná darovacou zmluvou zo dňa 08.10.1992 nadobudla od darcu B. B. spoluvlastnícky podiel\nvo veľkosti 1 k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. C., ktorá je zapísaná na LV č. XX ako parcela EN\nč. 77 - orná pôda o výmere 7567 m2.\n17. Žalovaná zmluvou zo dňa 14.04.2014 uzavretou s E. O. a P. B. nadobudla do výlučného vlastníctva\nnehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., zapísané na LV č. XXXX ako parcela EKN č. 201 trvalý trávny\nporast o výmere 198 m2, parcela EKN č. 202/100 orná pôda o výmere 188 m2 a nehnuteľnosť zapísanú\nna LV č. XX ako parcela CKN č. 77/1 orná pôda o výmere 3222 m2.\n18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel CKN č. 77/1\n- orná pôda o výmere 3222 m2 a parciel EKN č. 201 - trvalý trávny porast o výmere 198 m2 a EKN č.\n202/100 - orná pôda o výmere 188 m2.\n19. Z odborného vyjadrenia znalca B. J. č. 02/2024, ktorého úlohou bolo vypracovať znalecký posudok\nz dôvodu zistenia nesúladu medzi terajším stavom evidovaným v katastri nehnuteľností a skutočným\nužívacím stavom v teréne na styku parciel CKN č. 77/1 a č. 78/1 v k.ú. C. vyplýva, že parcely CKN č.\n77/1 a č. 78/1 boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel mpč. 201 - lúka o výmere 7656 m2\na parcela mpč. 203 - roľa s výmerou 3184 m2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke (PKV) č. 213 k.ú.\nC.. Spoluvlastníkmi týchto parciel o celkovej výmere 22779 m2 boli: a) Q. B., H. R. (E. I.) s podielom\n2/4, b) B. B. (ž. A. J.) s podielom 1 a c) I. B. (otec bol I.) s podielom 1. Podaním žaloby sa I. B. domáhal\nzrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd\nBardejov v konaní pod sp.zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč.\n201, 202, 203 vedených v PKV č. XXX, k.ú. C. a technickým podkladom k zrušeniu spoluvlastníctva\nbol geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973. Týmto plánom boli zrušené parcely\nmpč. 201, 202 a 203 z PKV č. XXX k.ú. C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/\nX, XXX A. XXX/X,XXX/X A. XXX/X. Novovytvorené parcely EN č. 202/1 vo výmere 800 m2 a EN č.\n202/2 vo výmere 4894 m2 - spolu vo výmere 5694 m2 pridelil do výlučného vlastníctva I. B.. Tento stav\nbol v katastri nehnuteľností platný do roku 1990, kedy bola vykonaná pri THM obnova katastrálneho\noperátu v intraviláne obce Bartošovce. Účelom THM je vytvoriť nový mapový a písomný operát katastra\nnehnuteľností, ktorý by odpovedal skutočnému stavu v prírode, pričom touto činnosťou sa nemôžu meniť\n\nvlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci rozsah vlastníctva. V\nnovom operáte došlo k prečíslovaniu parciel a parcela EN č. 202/3 je identická s parcelami zapísanými na\nLV č. XXXX - CKN č. 77/1, EKN č. 201, 202/100. Znalec v rámci záverov odborného vyjadrenia uviedol,\nže priestorová poloha pôvodných parciel EN č. 202/2 a č. 202/3 ako aj sporná hranica medzi týmito\nnovovytvorenými parcelami bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 vyhotoveným\nznalcom B. K.. Geometrický plán bol podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Bardejov v konaní\nvedenom pod sp.zn. 6C/569/72, ktorý zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202 a 203 vedených\nv PKV č. XXX kat. úz. C.. Hranica medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 je na obrázku č. 7 bodmi „A, E,\nB“. V rokoch 1989 - 1990 bola vykonaná obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce.\nNedôsledným prešetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností ako aj skutočného priebehu\nvlastníckej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a 202/3 v prírode bola sporná hranica vykonávateľom\nprác pri THM chybne zameraná a aj chybne zakreslená v katastrálnej mape na spojnici bodov „A, D,\nC. Geometrickým plánom z roku 1973 bola parcela EN č. 202/2 vytvorená v rovnakej šírke - 25,80 m\ns hranicou na spojnici bodov „A, E, B“. V dôsledku chybne zameranej hranice medzi parcelami EN č.\n202/2 a č. 202/3 vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom\nv platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. 78/1 a 77/1 vznikol priestor odlíšený modrou\nvýplňou a označený bodmi „B, C, D, E, B“ o výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. 202/2. Túto plochu\nužíva A. B. a jeho právni predchodcovia už od roku 1973, do roku 1990 aj ako vlastníci. K odstráneniu\nexistujúceho nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností znalec vyhotovil úradne overený geometrický\nplán, v ktorom je sporná plocha o výmere 263 m2 označená ako parcela CKN č. 74/4. Geometrický plán\nč. 11/2024 tvorí samostatnú prílohu odborného vyjadrenia.\n20. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov vedeného pod sp.zn. 1C/44/2024 vyplýva, že v tomto\nspore sa žalobca A. B., nar. X.XX.XXXX voči žalovanej D. G., nar. XX.X.XXXX domáhal určenia, že je\nvýlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. C., parcely CKN č. 77/4 - orná pôda o výmere 263 m2 tak,\nako bola táto parcela vytvorená geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19.2.2024, úradne overeným\nkatastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod číslom: G1-230/2024. Súd v tomto\nspore rozsudkom zo dňa 16.1.2025 č.k. 1C/44/2024-77 žalobu zamietol z dôvodu, že: „žalobca v konaní\nnepreukázal, že by bolo jeho výlučné vlastníctvo ukrátené o časť parcely vo výmere 263 m2 v dôsledku\nnesprávne vykonaného THM, nakoľko veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu a neskôr rozsah parcely\nv jeho výlučnom vlastníctve zodpovedal v tom čase platným zapísaným údajom katastra nehnuteľností.\nŽalovaná ale ani súd nespochybňuje závery predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo\nnesprávne zameranie parciel v období rokov 1989 - 1990, avšak podľa názoru súdu nápravy spočívajúcej\nv zosúladení právneho stavu so stavom užívacím sa môže na podklade argumentácie zvolenej žalobcom\ns úspechom domáhať výhradne osoba, ktorá bola zapísaná ako vlastník chybným zameraním ukrátenej\nparcely v čase zápisu údajov THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať\nurčenia, že sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti.“ (bod 33\nodôvodnenia).\n21. Žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.10.2025 trvali na podanej\nžalobe v celom rozsahu a nemali už návrhy na doplnenie dokazovania.\n22. Žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 22.10.2025 trvala rovnako\nv celom rozsahu na svojich vyjadreniach s poukazom na to, že sa riadne uchopila držby, a pokiaľ by\nboli žalobcovia bdelí, mali množstvo príležitostí dať stav na správnu mieru. Chybné zameranie THM\nrešpektovali až do podania žaloby. Uviedla, že oslovili znalca E. B., aby vypracoval znalecký posudok a\nvyjadril sa aj k nezodpovedaným otázkam v znaleckom posudku B. J., a to k chybnému THM a k tomu,\nže nedošlo k objasneniu výmer, avšak tento posudok bude môcť byť hotový najskôr v novom roku.\n23. Žalobca v 1.rade na tomto pojednávaní poukázal na to, že pri užívaní vychádzal z geometrického\nplánu z roku 1973, tak ako to aj znalec, aj geometrický plán uvádza v šírke 25,8 m. Užívali ho 51\nrokov. Až po zameraní už tento neužíva dva roky, keďže syn žalovanej tam bez oznámenia obecnému\núradu zabetónoval 16 stĺpov, ktoré mu užívanie znemožňujú. Pozemok bola orná pôda a oni to využívali\ntak, že na polovicu siali zrno a na polovicu zemiaky. Až teraz vo vyššom veku, tak na polovicu stále\nsadia zemiaky a druhú polovicu nechali trávny porast. Geometrický plán si dal otec vyhotoviť pri stavbe\nrodinného domu. Hranice medzi parcelami boli určené tak, že jedna strana od suseda tam bol plot,\ntakže tam bola hranica vždy, a keď išli orať, približne namerali tých 25,8 m. Ďalej uviedol, že pozemok\nžalovanej je vedľajší, je neužívaný, je 51 rokov zarastený trávou.\n24. Žalovaná na tomto pojednávaní uviedla, že každý rok si svoj pozemok dáva mulčovať. Nie je pravdou,\nčo tvrdí žalobca v 1.rade. Oni užívali len kraj a vždy zaorali ďalej. Potom to užívalo družstvo, a následne\npo užívaní družstva to užíva tam, kde mu bola pridelená záhumienka, a tak to ostalo.\n\n25. Ako už bolo spomenuté konaniu vedenému Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 6C/26/2025\npredchádzalo konanie žalobcu v 1. rade a žalovanej vedené pod sp. zn. 1C/44/2024, v ktorom\npredmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti a to geometrickým plánom\nč. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov\ndňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorenej parcele CKN č. 77/4 - orná pôda o\nvýmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/44/2024 zo dňa\n16.1.2025 plynie, že súd žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nadobudol\nprávoplatnosť dňa 18.3.2025. Z odôvodnenia spomenutého rozsudku plynie, že žaloba bola zamietnutá\nlen z procesného dôvodu, a to nesprávne zvoleného procesného nástroja na ochranu práv, keďže\nnapriek tomu, že žalovaná a ani súd nespochybňujú závery znaleckého posudku, z ktorého vyplynulo\nchybné zameranie parciel v období rokov 1989-1990, avšak podľa názoru súdu sa nápravy spočívajúce\nv zosúladení právneho stavu so stavom užívacím môže domáhať na podklade zvolenej argumentácie\nžalobcom s úspechom domáhať len osoba, ktorá bola ako vlastník chybným zameraním ukrátenej\nparcely v čase zápisu údajov THM do katastra nehnuteľností, resp. sa jej dedičia môžu domáhať určenia,\nže sporná časť parcely patrí do dedičstva po pôvodnom vlastníkovi nehnuteľnosti. Keďže rozsudok\nOkresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/44/2024 sa síce týkal obdobného predmetu konania, avšak žaloba\nbola zamietnutá len z procesných dôvodov, uvedené nezakladá prekážku rei iudicata.\n26. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Úvodom súd zdôrazňuje, že do práva\nspravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej\nprávnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená\nani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s\njej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných stranami sporu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že súd rozhoduje na základe zisteného\nskutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP), berie do úvahy iba skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania\n(čl. 11ods. 4 CSP) a pri zisťovaní skutkového stavu vychádza zo zhodných tvrdení strán,\nak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti (§ 186 ods. 2 CSP). Ďalej konajúci súd\nupriamuje pozornosť aj na to, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany sporu v spore\nunesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej\núspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Strany sporu majú povinnosť označiť\ndôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana\nsporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky\nv podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe\nvykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o\npravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že\ndokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné\nbremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom\nvykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (vtom zmysle,\nže súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé\nrozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu\nkonania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri\nposudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv.\nnegatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne\nnepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej\nprávnej skutočnosti.\n27. Súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní sa neuplatňuje vyšetrovací princíp. Objem\ninformačného základu, z ktorého súd vychádza pri tvorbe meritórneho rozhodnutia vychádza výlučne z\ndôkazov navrhnutých stranami (formálna pravda). Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu,\nčoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany\nsporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť\nsvoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi.\n28. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,\npožívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.\n\n29. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva\nneoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.\nObdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.\n30. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva\nprávo pre seba.\n31. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec\nalebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.\n32. Podľa § 132 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,\ndedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak\nsa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným,\na ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.\n33. Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch\nrokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť\nvlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len\nvo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa\nzapočíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby\npodľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.\n34. Podľa § 137 písm. c) OSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné\npreukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.\n35. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo\nveci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n36. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce\nskutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.\n37. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n38. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania\nnajavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje\ninak.\n39. Predtým ako súd pristúpil ku skúmaniu vecnej opodstatnenosti žaloby žalobcov v 1. až 3. rade,\nneopomenul zaoberať sa splnením podmienok vecnej legitimácie na strane subjektov súdneho sporu a\nči boli splnené podmienky určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žaloby o\nurčenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, teda či na požadovanom určení existuje naliehavý právny\nzáujem.\n40. Podľa ustálenej judikatúry (viď okrem iných rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/222/2010\nzo dňa 14.03.2011) vyplýva, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná)\npatrí do dedičstva po poručiteľovi, resp. že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať\n(je vecne legitimovaný) subjekt, ktorého práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou\nmôže byť subjekt, ktorý je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Rozhodnutie, či\nurčitá vec patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi sa musí vzťahovať na všetkých dedičov, pretože\nprávna úprava dedičského práva je založená na princípe štátnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva,\nktorý predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Podľa\nrozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda ku dňu\nsmrti poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka). V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva\nalebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu, nemôže byť istota, s akým výsledkom\nkonanie o dedičstvo skončí, najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo\nmedzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú do právoplatného rozhodnutia súdu\npovažovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa\ntejto veci sú dedičia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú postavenie\nvyplývajúce z ustanovenia § 77 Civilného sporového poriadku. Nesprávny alebo neúplný okruh subjektov\nsúdneho konania (sporných strán) v konaní o určenie, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do\ndedičstva má za následok nedostatok vecnej legitimácie, pre ktorý súd žalobe nemôže vyhovieť. Nie je\npritom vôbec dôležité, s akým výsledkom skončilo dedičské konanie po poručiteľovi, do ktorého neboli\nzahrnuté sporné nehnuteľnosti, pretože v prípade kladného vyhovenia žalobe bude prebiehať nové\ndedičské konanie o novoobjavenom majetku a jeho účastníci - dedičia dopredu nemôžu vedieť, s akým\nvýsledkom sa skončí. Preto je vždy potrebné, aby boli účastníkmi súdneho konania, ktorého výsledky\n\nbudú podkladom následného dedičského konania, všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, v opačnom\nprípade by sa účinky takéhoto rozhodnutia nemohli vzťahovať na všetkých dedičov. Je teda nepochybné,\nže pre účinnosť rozsudku v takomto prípade je nutná účasť všetkých dedičov v konaní, resp. ich právnych\nnástupcov, pretože oni všetci spoločne sú subjektmi práv a povinností, ktoré sú predmetom konania o\nurčenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.\n41. Podľa listín, ktoré boli pripojené k žalobe bola dostatočným spôsobom preukázaná aktívna vecná\nlegitimácia na strane žalobcov v 1. až 3. rade, keďže z výsledkov dedičského konania, ktoré sa viedlo pod\nsp.zn. 3D/203/2004 (osvedčenie o dedičstve notárky B. S. D., súdnej komisárky so sídlom v Bardejove)\npo nebohom I. B. narodenom 26.10.1916, naposledy bytom C. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, je\nzrejmé, že žalobca v 1. rade je jeho synom a žalobkyne v 2. a 3. rade jeho vnučky po nebohom synovi B.\nB., nar. X.X.XXXX, ktorý zomrel dňa X.X.XXXX (viď osvedčenie o dedičstve notárky B. E. T., ako súdnej\nkomisárky so sídlom v Bardejove, sp. zn. 4D/96/2014).\n42. Z oboznámeného listov vlastníctva spornej nehnuteľnosti a tiež zo skutkových tvrdení, ktoré neboli\núčinne popreté, bola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovanej, keďže žalovaným subjektom\nmajú byť tí, ktorí sú ako vlastníci, resp. spoluvlastníci sporných nehnuteľností zapísaní v katastri\nnehnuteľností na príslušných listoch vlastníctva.\n43. Ďalej sa súd zaoberal procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) C.s.p., teda,\nči na navrhovanom určení existuje naliehavý právny záujem.\n44. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení je nepochybne daný skutkovému stavu\nnezodpovedajúcim zápisom vlastníctva nehnuteľností žalovanej, pričom platí, že v prípade, ak je\nžalovaná zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetu sporu, je bez ďalšieho vždy daný\nnaliehavý právny záujem na takomto určení, lebo len súdne rozhodnutie môže viesť k zmene zapísaného\nstavu, byť podkladom na vykonanie takéhoto zápisu v katastri nehnuteľností a dosiahnuť tak súlad\nzapísaného stavu so skutočným. Tak je tomu aj v tomto prípade.\n45. Vzhľadom na to, že v katastri nehnuteľností je ako vlastník spornej parcely zapísaná žalovaná,\ntáto skutočnosť obmedzuje žalobcov vo výkone ich práv ako dedičov vlastníka sporných parciel.\nPodľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu\nk nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci takejto žalobe, je bez ďalšieho podkladom pre\nzmenu zápisu ohľadom vlastníckeho práva žalobcu k spornej parcele do katastra nehnuteľnosti. Právne\npostavenie žalobcov je bez tohto určenia ohrozené a neisté. Podanou žalobou na určenie vlastníckeho\npráva sa môže odstrániť právna neistota a zosúladí stav v katastri nehnuteľností zo stavom právnym.\nTýmto žalobcovia preukazujú naliehavý právny záujem na podanej žalobe na určení vlastníctva k\nsporným parcelám.\n\n46. Žiada sa konštatovať, lebo uvedené je zásadnou pripomienkou vo vzťahu k námietkam zo strany\nžalovanej, ktorá rozporuje nárok žalobcov, že predmetom konania je určenie hranice medzi pozemkami,\nčo vždy znamená vyriešenie vlastníckeho práva k určitej časti pozemku, v danom konaní vo vzťahu\nku geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024, úradne overeným Katastrálnym odborom\nOkresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 - 230/2024 novovytvorenej parcele CKN č.\n77/4 - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1, teda nie iných častí pozemkov vo vlastníctve\nžalovanej a súd zdôrazňuje, že ani nie iných hraníc medzi ďalšími vlastníkmi susediacich parciel, ktoré\nnie sú predmetom tohto sporu. Spôsobilým predmetom vydržania vlastníckeho práva je aj pozemok,\nktorý je časťou parcely.\n47. Súd zistením vecnej legitimácie subjektov konania a právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe\nv rozsahu § 137 písm. c) C.s.p. sa zaoberal vecnou opodstatnenosťou žaloby a dospel k záveru o jej\ndôvodnosti.\n48. Každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Žalobca musí hodnoverne\npreukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať a to aj\nvtedy, keď je druhý účastník v konaní nečinný. Taktiež žalovaný nesie dôkazné bremeno o svojich\ntvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva\n\nv zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu. Ak súd nemá jednoznačný\nskutkový základ pre svoje rozhodnutie, v takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,\nktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva\nleží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného\npráva. Súd v rámci dokazovania vykonal všetky dôkazy, ktoré boli navrhnuté účastníkmi konania na\nzistenie skutkového stavu.\n49. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo od rozhodnutia Okresného súdu Bardejov sp. zn.\n6C/569/72 zo dňa 16.11.1973, ktorým okresný súd zrušil podielového spoluvlastníctvo I. B. (právneho\npredchodcu žalobcov) a B. B. k parcelám mpč. 201,202 a 203 vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX\nv katastrálnom území C., pričom technickým podkladom k zrušeniu ich podielového spoluvlastníctva\nbol geometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973 a v ňom zakreslené novoutvorené\nparcely. Odvtedy predmet sporu právni predchodcovia strán sporu užívali nepretržite bezproblémovo až\ndo času, kedy sa v roku 2024 žalovaná rozhodla na hranici uvedených parciel postaviť oplotenie.\n50. Obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v\nzmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať (ius\nutendi), požívať jej plodu a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo\nvec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o\nvýchodiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných\nvlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia\nzákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie\nštátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené\nzároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu\ndobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas\nzákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,\nže držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie\ntoho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať\nlen z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj\nz objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím\nna okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,\nže užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o\nexistujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na\nvšetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.\n51. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie\nnadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné\npresvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje\nza vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj\nokolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa\nnemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne\nnasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.\n52. Oprávnená držba predpokladá dobromyseľnosť. Alfou a omegou v otázke vydržaní je teda existencia\ntzv. dobromyseľnosti držiteľa (užívateľa). Dobromyseľnosť spočíva v presvedčení držiteľa, že je\nvlastníkom veci, ktorú drží, alebo subjektom práva, ktoré vykonáva resp., že sú dané právne skutočnosti,\nktoré majú za následok vznik vykonávaného práva. Práve dobromyseľnosť, resp. jej nedostatok\nje rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným. Dobromyseľnosť\nje psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, preto sama osebe nemôže byť predmetom\ndokazovania. Týmito sú, ale skutočnosti vonkajšieho sveta, ktorým sa toto vnútorné presvedčenie\nprejavuje navonok. Sú to skutočnosti vonkajšieho sveta, z ktorých je možné vyvodiť presvedčenie\nnadobúdateľa o dobromyseľnosti, t.j. že mu vec patrí.\n53. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia sú právnymi nástupcami po neb.\nI. B., nar. XX. XX. XXXX,naposledy bytom C. XX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca v 1. rade je\nsynom neb. I. B. a žalobkyňa v 2. a 3. rade jeho vnučky po neb. synovi B. B., nar.XX. XX. XXXX, ktorý\nzomrel dňa XX. XX. XXXX. Žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej\nna LV č. XXX, parcela CKN č. 78/1 - orná p. o výmere 1890 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B1 tohto\n\nLV. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v k.ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, parcela CKN č.\n77/1 - orná p. o výmere 3222 m2 v celosti, tak ako je to vedené pod B3 tohto LV. Ide o susedné parcely.\n54. Preukázané bolo aj to, že parcely CKN č. XX/X A. M. XX/X boli vytvorené z pôvodných\npozemnoknižných parciel mpč. 201 - lúka o výmere 7656 m2 a parcela mpč. 203 - roľa s výmerou 3184\nm2, zapísaných v pozemnoknižnej vložke (PKV) č. 213 k.ú. C.. Spoluvlastníkmi týchto parciel o celkovej\nvýmere 22779 m2 boli: a) Q. B., H. R. (E. I.) s podielom 2/4, b) B. B. (ž. A. J.) s podielom 1 a c) I.\nB. (otec bol I.) s podielom 1. Podaním žaloby sa I. B. domáhal zrušenia a vysporiadania podielového\nspoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Okresný súd Bardejov v konaní pod sp.zn. 6C/569/72\nuznesením zo dňa 16.11.1973 schválil zmier, ktorým spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202, 203\nvedených v PKV č. XXX, k.ú. C. a technickým podkladom k zrušeniu spoluvlastníctva bol geometrický\nplán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973. Týmto plánom boli zrušené parcely mpč. 201, 202 a\n203 z PKV č. XXX k.ú. C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX A. XXX/X,XXX/\nX A. XXX/X. Novovytvorené parcely EN č. 202/1 vo výmere 800 m2 a EN č. 202/2 vo výmere 4894 m2 spolu vo výmere 5694 m2 pridelil do výlučného vlastníctva I. B. a novovytvorené parcely EN č. XXX/X,\nXXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXX (spolu vo výmere 17.085 m2) pridelil do výlučného vlastníctva B. B..\n55. Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že parcely boli riadne zakreslené v geometrickom pláne\nzo dňa 30.6.1973 vytvorenom znalcom B. K. a tvorili technický podklad k zrušeniu spoluvlastníctva.\nRozhodnutím súdu v spojení s pripojeným geometrickým plánom boli zrušené parcely mpč. 201,202 a\n203 z pozemnoknižnej vložky č. XXXX katastrálne územie C. a boli vytvorené nové parcely EN č. XXX/\nX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Výmery jednotlivých parciel boli uvedené vo výkaze\nvýmere (čl. 24 spisu).\n56. Ďalej mal súd vychádzajúc aj zo znaleckého posudku znalca B. J. za preukázané, že tento stav\nbol v katastri nehnuteľností platný do roku 1990, kedy bola vykonaná pri THM obnova katastrálneho\noperátu v intraviláne obce Bartošovce. Účelom THM je vytvoriť nový mapový a písomný operát katastra\nnehnuteľností, ktorý by odpovedal skutočnému stavu v prírode, pričom touto činnosťou sa nemôžu meniť\nvlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, a zároveň nemôže byť narušený už existujúci rozsah vlastníctva.\nV novom operáte došlo k prečíslovaniu parciel a parcela EN č. 202/3 je identická s parcelami zapísanými\nna LV č. XXXX - CKN č. 77/1, EKN č. 201, 202/100.\n57. Ešte poukazujúc na závery znaleckého posudku znalca B. J., ktoré nerozporovala žalovaná plynie,\nže priestorová poloha pôvodných parciel EN č. XXX/X A. M. XXX/X, ako aj sporná hranica medzi týmito\nnovovytvorenými parcelami bola zadefinovaná geometrickým plánom zo dňa 30.06.1973 vyhotoveným\nznalcom B. K.. Geometrický plán bol podkladom pre rozhodovanie Okresného súdu Bardejov v konaní\nvedenom pod sp.zn. 6C/569/72, ktorý zrušil spoluvlastníctvo k parcelám mpč. 201, 202 a 203 vedených\nv PKV č. XXX kat. úz. C.. Hranica medzi parcelami EN č. XXX/X A. M. XXX/X je na obrázku č. 7 bodmi „A,\nE, B“. V rokoch 1989 - 1990 bola vykonaná obnova katastrálneho operátu v intraviláne obce Bartošovce.\nNedôsledným prešetrením právnych listín v archíve katastra nehnuteľností ako aj skutočného priebehu\nvlastníckej hranice medzi parcelami EN č. XXX/X A. XXX/X v prírode bola sporná hranica vykonávateľom\nprác pri THM chybne zameraná a aj chybne zakreslená v katastrálnej mape na spojnici bodov „A, D,\nC. Geometrickým plánom z roku 1973 bola parcela EN č. XXX/X vytvorená v rovnakej šírke - 25,80\nm s hranicou na spojnici bodov „A, E, B“. V dôsledku chybne zameranej hranice medzi parcelami EN\nč. XXX/X A. M. XXX/X vznikol nesúlad medzi skutočným užívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a\nstavom v platnej katastrálnej mape. V priestore parciel CKN č. XX/X A. XX/X vznikol priestor odlíšený\nmodrou výplňou a označený bodmi „B, C, D, E, B“ o výmere 263 m2, vytvorený z parcely EN č. XXX/X.\nTúto plochu užíva A. B. a jeho právni predchodcovia už od roku 1973, do roku 1990 aj ako vlastníci. K\nodstráneniu existujúceho nesúladu v operátoch katastra nehnuteľností znalec vyhotovil úradne overený\ngeometrický plán, v ktorom je sporná plocha o výmere 263 m2 označená ako parcela CKN č. 74/4.\nGeometrický plán č. 11/2024 tvoril samostatnú prílohu odborného vyjadrenia.\n58. Súd, vzhľadom na označené dôkazy a vykonané dôkazy, ktoré boli navrhnuté žalobcami na\npreukázanie ich tvrdenia, má za to, že boli takými dôkazmi, ktoré preukázali uplatnený nárok na\nurčenie vlastníckeho práva. Ako už súd spomenul, iný záver ako ten, že sporná plocha novovytvorená\nparcela CKN č. 77/4, orná pôda o výmere 263 m2, vytýčená geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa\n19.2.2024, úradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13.3.2024 pod\nč. G1-203/2024, vlastnícky patrí právnemu predchodcovi žalobcov, resp. do dedičstva po ňom (I. B.\n\nnar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX), tak ako ich nadobudol podľa geometrického plánu\nč. zo dňa 30.6.1973, ktorým sa vytvorili parcely EN č. 202/1 a EN č. 202/2, nemožno vyvodiť. Aj zo\nzáverov znalca B. J. plynie, že vykonávateľ prác pri technickohospodárskom mapovaní nedôsledným\nšetrením právnych listín v archíve katastra chybne zameral a zakreslil v katastrálnej mape hranice medzi\nparcelami EN 202/2 a 202/3. V dôsledku chybne zameranej hranice tak vznikol nesúlad medzi skutočným\nužívacím stavom trvajúcim od roku 1973 a stavom evidovaným v platnej katastrálnej mape.\n59. Žalobcovia teda uniesli dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v žalobe a preukázali, že v\nčasti určenia spornej hranice, lebo len táto časť bola predmetom konania, vlastnícky patrí ich právnemu\npredchodcovi (do ktorého dedičstva žiadajú určiť, že nehnuteľnosť patrí) a že vzhľadom na uvedený\nprávny titul (uznesenie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 s odkazom na\ngeometrický plán vyhotovený znalcom B. K. zo dňa 30.6.1973) sa oprávnene domnievali, že uvedené\nsporné časti pozemkov vymedzené vo výrokovej časti rozsudku ich právnemu predchodcovi vlastnícky\npatria. Uvedená hranica podľa znaleckého posudku znalca B. J. je hranicou podľa geometrického plánu\nzo dňa 30.6.1973 a z výsluchu tak žalobcu, ako aj žalovanej, vyplýva, že užívací stav, tak ako bol\nvymedzený, trval až do roku 2024, kedy si žalovaná nechala zamerať pozemok podľa teraz evidovaných\ngeodetických údajov katastra a mienila vybudovať plot tým, že umiestnila kolíky podľa tohto zamerania.\nŽalobcom teda svedčí titul nadobudnutia vlastníckeho práva, ako aj samotné nerozporované užívanie\nnehnuteľnosti, kedy aj žalovaná na doplnenie skutkových tvrdení na výzvu súdu a špecifikáciu, či\nžalobcovia užívali za líniu teraz vyznačenú kolíkmi (vybudovanými jej synom v roku 2024) potvrdila\nsvojou výpoveďou, že žalobcovia, ich predchodca „vždy si prioral a užíval viac ako bola pridelená\nzáhumienka“. Uvedené len utvrdilo súd v závere v tom, že žalovaná si bola vedomá toho, že došlo k\nužívaniu uvedenej parcely žalobcami, ich predchodcom a naopak potvrdila, že ho neužívala ona.\n60. Žalovaná síce uvádza, že v roku 1992 nadobudla vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti\ndarovacou zmluvou, preto u nej existuje dobrá viera o priebehu hranice medzi spornými nehnuteľnosťami\nv súlade s priebehom vyznačeným v katastrálnej mape, avšak na základe vykonaného dokazovania\ndospel súd k záveru, že u žalovanej neboli naplnené zákonné predpoklady pre nadobudnutie\nvlastníckeho práva k dotknutej parcele vydržaním, nakoľko jednou z podmienok je oprávnená držba,\nktorá predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto viere so\nzreteľom ku všetkých okolnostiam. Súd má za to, že jednak absentoval platný právny titul nadobudnutia\nvlastníckeho práva, od ktorého mohla odvodzovať svoje vlastnícke právo, keďže z uznesenia Okresného\nsúdu Bardejov sp. zn.6C/569/72 zo dňa 16.11.1973 plynie, že parcelu nadobudol do vlastníctva právny\npredchodca žalobcu, a ak by aj odvodzovala dobromyseľnosť od putatívneho titulu, ktorým mala\nbyť darovacia zmluva zo dňa 8.10.1992, absentovalo v danom prípade užívanie nehnuteľnosti, ako\npredpoklad oprávnenosti držby, keď sama potvrdila, že dotknutý pozemok užívali žalobcovia, resp.\nich predchodca a teda aj svojím tvrdením, že zaorávali a uvedené nesporila, narúša jej námietky o\ndobromyseľnosti, pokiaľ mala vedomosť, že je zasahované do jej pozemku. Žalovaná nepreukázala, že\nby sa jej právny predchodca chopil oprávnenej držby a nadobudol vlastnícke právo na základe platného\nprávneho titulu aj s odkazom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet.\n61. Právny predchodca žalobcov spornú nehnuteľnosť nadobudol na základe súdneho rozhodnutia\n6C/569/72 a nepreviedol ani iným spôsobom neprešla na žiadnu inú osobu. Súd v tejto súvislosti\npoukazuje na judikatúru vyšších súdnych autorít, v tomto prípade Ústavného súdu SR v zmysle ktorej,\nlen osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným\nprávnym poriadkom) patrí ústavnoprávna ochrana podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Súd dospel k záveru,\nže u žalovanej neboli naplnené zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.\nOchrana dobrej viery chrániacej účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov\nprincípu dôvery a právnej istoty, odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Táto ochrana môže vylúčiť\nochranu vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Poskytnutie prednosti jednej z obidvoch požiadaviek\nvšak musí vyjsť zo starostlivého skúmania individuálnych okolností každého prípadu as ohľadom\nna zásadu „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ s náležitým a\nprísnym hodnotením dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Je pritom potrebné nájsť praktickú\nkonkordanciu medzi obidvoma protikladne pôsobiacimi princípmi tak, aby zostalo zachované maximum\nz obidvoch, a ak to možné nie je, potom dať prednosť tomu riešeniu, ktorému svedčí ešte ďalší princíp, či\nvšeobecne uznávaná predstava spravodlivosti“ . (Nález Ústavného súdu SR z 20. decembra 2017,sp.\nzn. I. ÚS 460/2017).\n\n62. Len osobe, ktorá nadobudla vlastnícke právo (majetok) v súlade so zákonom (v súlade s platným\nprávnym poriadkom), patrí ústavnoprávna ochrana podľa článku 20 ods. 1 ústavy (k tomu viď aj PL.ÚS\n33/95). Taktiež platí, že „rovnaká ústavná ochrana sa priznáva všetkým vlastníkom, ktorí nadobudli\nvlastníctvo v súlade s právnym poriadkom. Protiprávne nadobudnutie vlastníctva nie je predmetom\nochrany prvou vetou článku 20“ (k tomu viď aj DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. 2. vydanie.C.\nH. BECK: Bratislava, 2019, s. 517 a nasl.). Predmetnými východiskami je nevyhnutné riadiť\nsa aj pri posudzovaní možnosti prelomenia zásady nemo plus iuris a prípadnej možnosti nadobudnutia\nvlastníckeho práva od nevlastníka s odkazom na dobrú vieru nadobúdateľa, pričom v tomto prípade súd\nnevzhliadol také výnimočné okolnosti pre prelomenie tejto zásady.\n63. Slovenská právna úprava nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka vo všeobecnosti\nneupravuje, keďže vlastnícke právo možno nadobudnúť len zákonom predpísaným spôsobom. To platí\ntak v prípade derivatívneho nadobúdania vlastníckeho práva, ako aj v prípade originárneho nadobúdania\nvlastníckeho práva. Nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka právna úprava umožňuje len\nv zákonom upravených prípadoch predstavujúcich výnimku zo zásady, že vlastnícke právo možno\nnadobudnúť len od vlastníka, a len v týchto prípadoch zákon uprednostňuje ochranu dobromyseľného\nnadobúdateľa veci a umožňuje prelomenie zásady nemo plus iuris. Z predmetného konštatovania\ntak vyplýva, že neprichádza do úvahy, aby súd bez toho, aby existoval zákonný podklad, rozširujúco\nvyvodzoval možnosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa tým spôsobom, že samotná dobrá viera\nnadobúdateľa postačuje na priznanie jej vlastníckeho práva, t. j. že by nadobudnutie vlastníckeho práva\nod nevlastníka bolo prípustné vo všeobecnosti. Uvedené platí bez ohľadu na to, že zotrvanie na zásade\nnemo plus iuris môže pôsobiť v subjektívnej rovine nespravodlivo voči nadobúdateľovi veci.\n64. V predmetnej veci sa teda súd riadil starou rímskou právnou zásadou „nemo plus iuris ad alium\ntransferre potest quam ipse habet“ ktorá sa dá vyjadriť aj slovami t.j., že nikto nemôže previesť na iného\nviac práv, ako má on sám. V zmysle tejto zásady platí, že ak právny predchodca žalovanej, teda subjekt,\nod ktorého žalovaná svoje vlastnícke právo odvodzuje, toto právo k predmetným nehnuteľnostiam nikdy\nnenadobudol (sama žalovaná nerozporuje závery znaleckého posudku ani skutkové tvrdenia žalobcov,\nže došlo k nedostatočnému vyšetreniu spornej hranice medzi parcelami EN č. 202/2 a č. 202/3 pri\nTHM, až pri prednese právneho zástupcu žalovanej tento na pojednávaní uviedol, že si dávajú preveriť\nodborné vyjadrenie znalca B. J. znalcom K. E. B.), nemohlo toto vlastnícke právo ani na žalovanú\nnáslednou darovacou zmluvou zo dňa 8.10.1992 platne prejsť.\n65. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že do dedičstva po nebohom I. B., nar. XX. XX.\nXXXX, ktorý zomrel dňa XX. XX. XXXX, patrí geometrickým plánom č. 11/2024 zo dňa 19. 02. 2024,\núradne overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu Bardejov dňa 13. 03. 2024 pod číslom: G1 230/2024 novovytvorená parcela CKN č. XX/X - orná pôda o výmere 263 m2, k.ú. C. v podiele 1/1, pričom\nžiadny iný titul, ktorým by bola táto nehnuteľnosť prevedená na žalovanú, resp. jej právneho predchodcu\na na základe ktorého by túto nehnuteľnosť nadobudla žalovaná preukázaný nebol a žalovanej nesvedčí\nani iný nadobúdací titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva a pokiaľ ide o vydržanie, žalovaná\nnepreukázala užívanie tejto nehnuteľnosti, práve naopak až po zameraní podľa nového podľa stavu\nevidovaného v katastri sa dožadovala tejto parcely, čo svedčí o tom, že dovtedy sporu o užívanie\nnebolo. Uvedený užívací stav zapadá do logickej súvislosti s podaním žaloby žalobcami, kedy žalobcovia\nnerušene užívali predmetný pozemok až do času, kedy si žalovaná začala vymeriavať plot na dotknutom\npozemku.\n66. Súd má preto za to, že v danom prípade je potrebné poskytnúť ochranu žalobcom, pretože\nv opačnom prípade by bolo popreté ústavné právo o nedotknuteľnosti vlastníctva, ale aj princíp\nspravodlivosti a žalobe vyhovel. Spravodlivosť v rámci súdneho konania znamená, že každé rozhodnutie\nby malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé.\n67. Pokiaľ sa jedná o navrhované dokazovanie právnym zástupcom žalovanej až na pojednávaní dňa\n22.10.2025 s tým, že predloží po novom roku (2026) znalecký posudok K. E. B., treba uviesť, že nielen\nv lehote určenej súdom v uznesení č.k. 6C/26/2025-70 zo dňa 6.8.2025, ale ani do pojednávania dňa\n22.10.2025 žiaden takýto návrh neoznačila, ani ho súdu nepredložila (pre korektnosť treba uviesť, že už\nv konaní vedenom pred súdom pod sp. zn. 1C/44/2024 vo vyjadrení zo dňa 3.9.2024 k žalobe uviedla,\nže ho predloží bezodkladne a k jeho predloženiu nedošlo ani v tomto, ani v predchádzajúcom konaní),\npreto súd s poukazom na koncentráciu konania, ako aj zásadu hospodárnosti konania, návrh zamietol.\n\n68. Nakoniec súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument účastníka konania.\nPovinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie\nvo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalobcu súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.\n69. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n70. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania\npomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.\n71. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n72. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n73. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa.\n74. Pokiaľ ide o trovy konania súd priznal nárok na náhradu trov konania úspešným žalobcom v 1. až 3.\nrade podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanej v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov\nkonania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku\nna náhradu trov konania a ani takýto dôvod nikto netvrdil. O výške náhrady trov konania rozhodne po\nprávoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359\nC.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.\nOdvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde\n(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).\nV odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za\nnesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne\nobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo\nďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).\n\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do\nuplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku\nnie je prípustné (§ 358 C.s.p.).\nProstriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred\nsúdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)\nsa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní\ndošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez\nsvojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).\nAk podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,\ndokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach\nso samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o\nsamostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na\nniektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,\nak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo\nak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť\nostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o\npríslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).\nDokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže\nho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,\nako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak\nsa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa\nodvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).\nAk je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým\nprotistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia\npredchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).\nŽalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva\nvoči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\nv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon\nrozhodnutia.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:758bbe32-6474-4a2e-b030-47f550ecbcbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.460.2017.1"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d9684868-3f58-4ae9-987f-eaec0074d73c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 33/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 33/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.33.1995.1"}, {"guid": "22afbb1b-f8c4-409b-af42-31a8f1a9388b:cd118774-4aa5-4e7d-9276-2bc34d636b1b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8203899599.1", "spisova_znacka": "3Co/125/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/125/2012 z 8. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8203899599.1"}], "citovane_v": []}