{"guid": "9028bf03-4589-41c2-93f5-bff1e4c93f90:717012bd-2d29-4eda-a324-98da7fef3673", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3", "spisova_znacka": "8C/50/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C/50/2025 z 12. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Okresného súdu Bardejov z 12. novembra 2025, sp. zn. 8C/50/2025, ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3", "identifikacne_cislo": "8619201073", "sud": {"guid": "sud_157", "nazov": "Okresný súd Bardejov", "typ": "okresny", "slug": "okresny-sud-bardejov"}, "sudca": "JUDr. Jana Keselicová", "sudca_id": 2399, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-keselicova-2399", "datum_vydania": "2025-11-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ochrana osobnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "13Co/8/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "be2681b6-1334-4778-931b-d0be99c8ddb2:8d83af27-4959-4f84-819d-755acf799501", "datum": "2026-04-09", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/717012bd-2d29-4eda-a324-98da7fef3673", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nOkresný súd Bardejov\n8C/50/2025\n8619201073\n12. 11. 2025\nJUDr. Jana Keselicová\nECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nOkresný súd Bardejov, JUDr. Jana Keselicová, v spore žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C.,\nXXX XX C., štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária so\nsídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722 proti žalovanému: Orange Slovensko, a. s.,\nMetodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Branislava Máčaja,\ns.r.o. so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 759 875, o\nochranu osobnosti, takto\nrozhodol:\nI. Žalovaný je povinný\nprávoplatnosti rozsudku.\n\nzaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 110 eur do troch dní od\n\nII. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške\nbude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\nodôvodnenie:\n1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému pôvodne domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy\nvo výške 5 000,- eur.\n2. Žalobu odôvodnila tým, že: „Žalobca bol v rokoch 2011 a 2012 klientom žalovanej, pretože na základe\nzmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzatvoril, využíval jej služby telekomunikačného operátora.\nVo vzťahu k žalovanej vystupoval žalobca ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ide teda o spotrebiteľa\n(osobitnú skupinu subjektov práva), ktorý je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom (žalovanou) v\nznevýhodnenom postavení slabšej zmluvnej strany. Dňa 21.2.2012 bol obchodnýmýzástupcom\nžalovanej vyhotovený dokument pod názvom„Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej\nprevzatí“, ktorý obsahoval najdôležitejšie osobné údaje žalobcu. Dňa 9.2.2017 bol tento dokument\nspoločne s ďalšími originálnymi dokumentmi klientov žalovanej nájdený nepovolanou osobou v\nneuzamknutom sklade na papierový odpad v C. a Úrad na ochranu osobných údajov neskôr kvalifikoval\ntento skutok v administratívnom konaní vedenom proti obchodnému zástupcovi žalovanej z hľadiska\nochrany osobných údajov ako bezpečnostný incident. Žalobkyňu je možné považovať za dotknutú\nosobu, ktorej definícia je vymedzená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZOOÚ), ktorý\nje už v súčasnej dobe neúčinný (nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.), avšak pre\nposúdenie práv, povinností a zodpovednosti pri spracúvaní osobných údajov žalobcu žalovanou je nutné\nna vec aplikovať doterajší (aktuálne neúčinný) právny predpis. Žalovanú spoločnosť D. C. a.s. možno\npovažovať za prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZOOÚ. Zastáva názor, že žalovaná nesie\nvoči žalobkyni objektívnu súkromnoprávnu zodpovednosť za situáciu, že pri spracúvaní osobných údajov\nžalobcu prostredníctvom, spoločnosti ELSIG s.r.o., Biela Voda 1054/11, 060 01 Kežmarok, IČO: 47\n709 014 (ďalej ELSIG s.r.o.) nebolo postupované pri manipulácii s nimi a pri ich likvidácii v súlade\n\nso zákonom (§ 17, § 19 ZOOÚ), čím boli flagrantným spôsobom porušené ustanovenia zákona o\nochrane osobných údajov a tým porušené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do\nsúkromného života žalobcu pri spracúvaní jej osobných údajov. Žalobkyňa sa preto touto žalobou\ndomáha svojho práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka voči\nžalovanej, ktorá objektívne (bez nevyhnutnosti preukazovať jej zavinenie), na základe skutkového\nstavu uvedeného v tejto žalobe zodpovedá za porušenie a ohrozenie osobnostných práv žalobcu.\nTým je založená aktívna a pasívna vecná legitimácia strán tohto konania. Dňa 9. februára 2017 E. C.\nnašiel v C., za budovou na F. G. H. XX, v ktorej sídli značková predajňa Orange Slovensko, a.s. (F.\n@49.2037239,21.6513294,3a,75y,112.14h,91.31t/data=!3m6!1e1!3m4!1sGV6gnjh-rTGyo2l- BqN8Yw!\n2e0!7i13312!8i6656) v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu (F.:// I.!\n1sJqSlUrQaHsT9ros2DfFx0g!2e0!7i13312!8i6656!6m1!1e1) medzi papierovým odpadom aj archívnu\nkrabicu, v ktorej sa nachádzalo množstvo originálnych písomností s osobnými údajmi zákazníkov\nspoločnosti Orange Slovensko, a.s., vrátane originálu písomnosti označenej ako „Žiadosť o vydanie\nnovej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“ zo dňa 21.2.2012, na ktorej sa nachádzali osobné údaje\nžalobcu, ale aj originály písomností s osobnými údajmi ďalších zákazníkov (klientov) žalovanej. V\nnájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané\n„ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 8.11.2011 3.11.2012“ sa nachádzali prevažne písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM karty a\npotvrdenie o jej prevzatí“ „Výmena SIM karty“ „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty“. Predmetná\narchívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál odovzdaná E. C. (nálezca\na zároveň jedna z dotknutých osôb) advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý bol splnomocnený\nprávnym zastupovaním vo veci neoprávneného zásahu do súkromného života dotknutých osôb v\nsúvislosti so spracovávaním osobných údajov spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Právny zástupca\nvyzval v mene viacerých dotknutých osôb (mimo žalobcu) spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v\nsúvislosti s jej protiprávnym zásahom do práv žalobcu na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval\npísomné ospravedlnenie, finančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe\npredmetného listu sa spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr.\nBranislava Máčaja, advokáta a konateľa spoločnosti Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o.,\nBajkalská 5, 831 04 Bratislava listom zo dňa 16.3.2017 dotknutým osobám ospravedlnila za vzniknutú\nsituáciu a ubezpečila ich, že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala.\nZároveň odmietla zaplatenie finančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný“ zásah do osobnostných\npráv dotknutých osôb nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na ich súkromný život, aby\nboli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného\noddelenia PZ v C. prijal dňa 20.2.2017 oznámenie J. F., ktorý bol v tom čase vedúcim značkovej\npredajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sídliacej na G. F. H. XX, A. C., v objekte bývalého hotela\nK. a zároveň zamestnancom obchodného zástupcu žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci krádeže\npísomností určených na skartovanie zo skladu za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. A. C..\nJ. F. na Obvodnom oddelení Policajného zboru v C. v konaní ČPS: ORPZ-SKOPP5- 77/2017-P v\npodanom oznámení uviedol, že „Dňa 20. 02. 2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza hneď za\npredajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech o objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými údajmi ich\nklientov a tento bol určený na skartovanie“. Tento krok J. F. bol samozrejme len reakciou na zanedbanie\nsi vlastných povinností súvisiacich so spracovávaním osobných údajov klientov spoločnosti Orange\nSlovensko a.s. pri likvidácii ich osobných údajov. Z fotodokumentácie vyplýva celkom zreteľne, že\nsklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s osobnými údajmi klientov spoločnosti\nOrange Slovensko, a.s. nájdené nebol dlhodobo uzamykaný, pretože tento sklad využívalo viacero\npodnikateľských subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (L. F. K. A. C.). Túto\nskutočnosť napokon potvrdil aj J. F., ktorý na polícii uviedol: „Keďže sklad využívajú aj iní predajcovia\nz daného objektu, dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas neuzamknutý.“ V označenej\npriestupkovej veci bol dňa 29. 03. 2017 vypočutý aj nálezca predmetnej archívnej krabice E. C., ktorý\nbezpečnostný incident odhalil a s najväčšou pravdepodobnosť zabránil ďalekosiahlym následkom pri\nmožnej nelegálnej manipulácii s obrovským množstvom osobných údajov klientov žalovanej. OO PZ v\nC. odstúpilo svoj spisový materiál ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P Úradu na ochranu osobných údajov\nSlovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej Úrad), ktorý podľa obsahu vyhodnotil\ntento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o ochrane osobných údajov pre\npodozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej zákon)\nvoči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti Orange Slovensko, a.s.\nv značkovej predajni na Ul. F. XX A. C.. Záznam o podaní vysvetlenia na OO PZ C. E. C. z 29.3.2017\nOdovzdanie veci z OO PZ C. na ÚOOÚ z 30.3.2017 ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P d) Rozhodnutím\n\nÚradu zo dňa 16. 08. 2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 bolo konštatované, že spoločnosť ELSIG s.r.o.\nako sprostredkovateľ porušil ustanovenie § 17 ods.1 a § 19 ods.1 zákona tým, že „... pri likvidácii\ndokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno a\npriezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo,\nčíslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o\npredajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici\ns označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1\nORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 8.11.2011 - 3.11.2012“ (ďalej len\n„archívna krabica“) a umiestnené v sklade na papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v\nktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C....“, pričom Úrad neuložil spoločnosti\nELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, keď konštatoval,\nže\nsprostredkovateľ\nv priebehu konania preukázal plnenie povinnosti vyplývajúcemu z\nustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente nanovo prijal bezpečnostné opatrenia a\ntým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku už nebolo v danom\nprípade dôvodné a účelné. Následne Úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-9\nuložil sprostredkovateľovi – obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. pokutu vo\nvýške 5 000,00 EUR, pričom skutok vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia bol ustálený takto: „za\nporušenie povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona, ktorého sa sprostredkovateľ v priebehu mesiacov január\na február 2017 dopustil porušením bezpečnosti spracúvania osobných údajov v súvislosti s likvidáciou\ndokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno\na priezvisko klienta, adresa, rodné číslo, telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty,\núčastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste,\nuložením predmetných dokumentov nachádzajúcich sa v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX,\nTYP I/75 s nápisom „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011,\n8.11.2011 - 3.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) do neuzamknutého skladu na papierový odpad\nnachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C.,\nčím osobné údaje dotknutých osôb vystavil možnosti neoprávneného sprístupnenia neobmedzenému\nokruhu subjektov a z ktorého bola uvedená archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená\nE. C., čím došlo k neoprávnenému sprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb v počte cca 400,\npričom táto krabica bola následne menovaným odovzdaná jeho právnemu zástupcovi.“ Proti citovanému\nrozhodnutiu podala spoločnosť ELSIG s.r.o. rozklad, ktorý bol rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR\nzo dňa 9.3.2018 č.k. 00103/2018-Op-7 zamietnutý a rozhodnutie o uložení pokuty z 22. 12. 2017\nbolo potvrdené. Úrad začal administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov) na základe\npodnetu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. aj proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý\nzastupuje a chráni práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb v súvislosti s porušovaním ochrany\nosobných údajov. Konanie proti advokátovi bolo vedené pod č. 00780/2017-Os a rozhodnutím Úradu\nzo dňa 08. 09. 2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 bolo zastavené. Na návrh nálezcu dokumentov E. C.\nbolo Úradom vedené administratívne konanie v tejto veci aj proti žalovanej. Rozhodnutím Úradu zo\ndňa 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu o rozklade\nzo dňa 22.11.2018 č.k. 00465/2018-Op-4 bolo administratívne konanie o ochrane osobných údajov\nproti žalovanej zastavené. Táto skutočnosť však neznamená zánik občianskoprávnej zodpovednosti\nžalovanej voči dotknutým osobám za zásah do ich súkromného života pri spracovávaní osobných\núdajov dotknutých osôb, pretože občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe objektívnej\nzodpovednosti. Práve osoba, v mene ktorej a v záujme ktorej sa osobné údaje fyzických osôb spracúvajú\nmusí niesť objektívnu súkromnoprávnu zodpovednosť voči fyzickým osobám za zásah do ich súkromia\nv dôsledku protiprávneho spracúvania osobných údajov. V súčasnej informačnej spoločnosti sú osobné\núdaje vstupnou bránou do súkromia každej osoby, preto naliehavá spoločenská potreba na ich dôslednej\nochrane nachádza adekvátne vyjadrenie v únijnom, ale aj vnútroštátnom práve. Európsky súd pre ľudské\npráva a Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane zdôraznili, že súčasťou práva na\nrešpektovanie súkromného života je i ochrana osobných údajov. Svojim obsahom a povahou možno\nprávo na ochranu osobných údajov a právo na súkromný život zaradiť medzi základné ľudské práva\na slobody, ktoré sú garantované medzinárodnými konvenciami a v podmienkach Slovenskej republiky\nÚstavou SR a príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou. Z uvedeného skutkového stavu je celkom\nevidentné, že v súvislosti so spracovávaním osobných údajov žalobcu spoločnosťou Orange Slovensko,\na.s. (žalovanou) prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý je zároveň obchodným zástupcom žalovanej\n(spoločnosťou ELSIG s.r.o.) došlo v mesiacoch január a február 2017 z pohľadu administratívnej\nzodpovednosti k bezpečnostnému incidentu, za ktorý administratívne (v rovine verejného práva)\nzodpovedá obchodný zástupca žalovanej, avšak občianskoprávne (v rovine práva súkromného), teda\n\nvoči osobám, ktorých osobné údaje boli zneužité zodpovedá žalovaná, pretože osobné údaje boli\nspoločnosťou ELSIG s.r.o. spracovávané v jej mene. Z tohto dôvodu musí práve žalovaná niesť\nobčianskoprávnu zodpovednosť za zásah do súkromného života žalobcu, ktorý vznikol v dôsledku\nspracovávania osobných údajov žalobcu pre potreby žalovanej v rozpore so zákonom. Je potrebné\nzdôrazniť, že originálna listina s osobnými údajmi žalobcu bola od roku 2014 až do mesiaca január\n2017 neodborne odložená v archívnej krabici v sklade za tovarom značkovej predajne žalovanej\nv Stropkove spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi listinami klientov žalovanej. V januári 2017\numiestnil vedúci značkovej predajne Orange predmetnú archívnu krabicu plnú originálnych písomností\ns osobnými údajmi klientov žalovanej do neuzamknutého skladu na papierový odpad, do ktorého mal\nprístup neobmedzený počet osôb a dňa 09. 02. 2017 túto archívnu krabicu v neuzamknutom sklade\nnašiel E. C. a odniesol ju aj s písomnosťami do Advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku v C..\nOriginálna písomnosť týkajúca sa žalobcu obsahovala tieto jeho osobné údaje: meno a priezvisko,\nadresu bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty, vlastnoručný\npodpis. Uvedené osobné údaje obsahujú najdôležitejšie identifikátory každej fyzickej osoby. Medzi\nprotizákonne likvidovanými a sprístupnenými osobnými údajmi žalobcu bol aj údaj o rodnom čísle ako\nvšeobecne použiteľnom identifikátore osobitnej kategórie zákonom zvlášť chránených osobných údajov.\nRodné číslo je v zmysle zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov „trvalým\nidentifikačným osobným údajom fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných\nsystémoch“. Žalobca vyslovuje presvedčenie, že vzhľadom k technickému charakteru neoprávnene\nsprístupnenej písomnosti použitie rodného čísla v tejto písomnosti ani nebolo nevyhnutným. Osobné\nidentifikačné údaje ako meno, priezvisko (prípadne akademický titul) doplnené o číslo identifikačného\ndokladu (občianskeho preukazu), ale hlavne o rodné číslo ako jedinečný a trvalý identifikátor konkrétnej\nosoby spoločne s osobnými kontaktnými údajmi (adresa bydliska a telefónne číslo) v kombinácii s\nosobným biometrickým údajom, ktorým je vlastnoručný podpis dokonale, jednoznačne a nezameniteľne\nidentifikujú žalobcu (ale aj každú inú fyzickú osobu), preto sú hodné osobitnej ochrany a ich zneužitie\nneoprávneným sprístupnením nepovolaným osobám predstavuje vážny zásah do integrity žalobcu.\nTým, že osobné údaje žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej sa najmenej v období od 25. 01.\n2017 do 09. 02. 017 nachádzali v neuzamknutom sklade na papierový odpad za značkovou predajňou\nžalovanej v C., kde ich v rozpore s predpismi o ochrane osobných údajov umiestnil vedúci značkovej\npredajne žalovanej v C., boli tieto osobné údaje vystavené možnosti neoprávneného sprístupnenia\nneobmedzenému okruhu subjektov. Existovalo pritom vysoké riziko zneužitia osobných údajov ich\nnelegálnou manipuláciou s dopadom na materiálu, prípadne nemateriálnu sféru žalobcu a ďalších\ndotknutých osôb. Len príkladmo možno spomenúť rozličné obchody uzatvárané na diaľku (online kúpa\ntovaru na splátky, online poskytnutie spotrebiteľského úveru) prípadne zneužitie osobných údajov na\npodpísanie petície, pre telemarketing, krádež identity alebo kyberšikana. Všetky takéto aktivity sú\nzásahmi do práva na súkromie a sebaprezentáciu v elektronickom priestore. Na úspešné uplatnenie\npráva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne\nspôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. „Základnou hmotnoprávnou\npodmienkou vzniku zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať\nnemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby,\npokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. 06. 2006, sp.zn. 30\nCdo 2914/2005) „Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť,\nže došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných\nprávach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a\npostačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.“ (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR z 31. 01. 2011, sp.zn. 1 Cdo 113/2009) Občianskoprávna zodpovednosť a administratívna\nzodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov sú dve stránky tej istej mince. Administratívnu\nzodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov skúma a kontroluje na to povolaný orgán štátu\n(Úrad na ochranu osobných údajov), ktorý autoritatívnou reguláciou nástrojmi verejného práva chráni\nfyzické osoby pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných\núdajov a zároveň upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť subjektov, ktoré osobné údaje fyzických\nosôb v zmysle vnútroštátnej a únijnej úpravy spracovávajú. Za bezpečnostný incident, ktorý tvorí\nskutkový základ tejto žaloby už bol administratívne Úradom postihnutý sprostredkovateľ, spoločnosť\nELSIG s.r.o., ktorý ako obchodný zástupca žalovanej v jej mene spracovával osobné údaje klientov\nžalovanej v rozpore s právnymi predpismi. Za to mu bola právoplatne uložená, v žalobe citovaným\nrozhodnutím, pokuta vo výške 5 000,00 EUR. Občianskoprávna zodpovednosť žalovanej za zásah do\nsúkromia žalobcu má objektívny charakter, ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka ako\ngenerálnej klauzuly ochrany osobnosti v súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba\n\nnezodpovedá osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická\nalebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila („použité“ osoby zodpovedajú len v\ntzv. vnútornom vzťahu).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp.zn. 30 Cdo 1509/2011)\n„Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý\nprávnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby, pričíta sa\nneoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe“. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.\n30 Cdo 2712/2005 citovaný v publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,\nTomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, na strane\n68) „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho\nzákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej\nosoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo\no takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti“.\n(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 228/2012 citovaný v publikácii Števček, M., Dulak, A.,\nBajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár.\nPraha: C.H.Beck, 2015, na strane 75) Občianskoprávna zodpovednosť žalovanej je bezpochyby daná,\npretože existencia zásahu do osobnostných práv žalobcu popísaným bezpečnostným incidentom\nobjektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu je nesporne preukázaná. Zásah do práv žalobcu je\nkonaním protiprávnym a existuje príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom\nnemajetkovej ujmy. V konkrétnom prípade žalovaná zodpovedá za to že: právo na ochranu súkromia\nžalobcu bolo protiprávnym spracovávaním osobných údajov (neprípustnou likvidáciou osobných údajov\na ich neoprávneným sprístupnením nepovolaným osobám) porušené, právo na ochranu súkromia\nžalobcu bolo aj významne ohrozené vysokým rizikom nelegálnej manipulácie s osobnými údajmi\nnepovolanými osobami s možnými dopadmi v majetkovej aj nemajetkovej sfére žalobcu. Je pravdou, že\nžalovaná spoločnosť D. C., a.s. prostredníctvom právneho zástupcu, advokáta E. L. E. sa v súvislosti s\npredmetným bezpečnostným incidentom listom zo dňa 16. 03. 2017 dotknutým osobám, ktoré navrhovali\nmimosúdne riešenie veci (bez žalobcu) ospravedlnila za vzniknutú situáciu a ubezpečila ich, že urobí\nvšetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala, avšak zároveň odmietla zaplatenie\nfinančnej satisfakcie s odôvodnením, že zásah do osobnostných práv nedosiahol takú intenzitu\na následky s ohľadom na ich súkromný život, aby boli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch. S týmto názorom žalovanej nemožno súhlasiť, pretože v súčasnej\ndobe je ochrana osobných údajov a ich možné zneužitie mimoriadne vážnou témou, ktorá v spoločnosti\nvýznamne rezonuje [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 (GDPR) a nový zákon\no ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.]. Predmetný bezpečnostný incident pri porušení ochrany\nosobných údajov a zásahu do súkromného života žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej dosahuje\nmimoriadnu intenzitu a rozsah, preto len ospravedlnenie žalovanej sa javí ako absolútne neadekvátna\nforma satisfakcie. Tento zásah do osobnostných práv žalobcu je vážnym súkromnoprávnym deliktom,\nza ktorý zodpovedá žalovaná a ktorý je nevyhnutné napraviť aj primeraným finančným zadosťučinením.\n(§ 13 ods.2, 3 OZ) Určenie primeranej výšky satisfakcie je vecou sudcovskej úvahy, v rámci ktorej\nsúd zohľadňuje od prípadu k prípadu významné okolnosti konkrétneho porušenia práva. V predmetnej\nveci žalobca žiada finančnú satisfakciu vo výške 5 000,00 EUR, ktorej výšku odôvodňuje: i) značnou\nintenzitou porušenia a ohrozenia osobnostných práv vzhľadom k veľkému množstvu osobných údajov,\nktoré boli protiprávne spracúvané ii) kategóriou neoprávnene sprístupnených osobných údajov (rodné\nčíslo a vlastnoručný podpis ako osobitná kategória zákonom zvlášť chránených osobných údajov) iii)\nvýnimočným rozsahom bezpečnostného incidentu, ktorý sa týka viac než 400 dotknutých osôb iv) časom\ntrvania protiprávneho konania v) osobou žalovanej, ktorá je na slovenskom trhu jedným z najväčších\ntelekomunikačných operátorov a spracúva osobné údaje státisícov svojich klientov. Rozsah, intenzitu,\nvýznam a dôsledky bezpečnostného incidentu výstižným spôsobom pomenovala predsedníčka Úradu\nna ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia o rozklade zo\ndňa 09. 03. 2018 č.k. 00103/2018-Op-7, ktorým potvrdila rozhodnutie o uložení pokuty obchodnému\nzástupcovi (sprostredkovateľovi) žalovanej zo dňa 22. 12. 2017 č.k. 01515/2017-Os-9: „... je potrebné\npoukázať na kategóriu neoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia\nobsahovala aj údaje o rodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k\nohrozeniu citlivého osobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon\nč. 122/2013 Z.z. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je\nsamotný vznik rizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými\núdajmi, a ďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť\nk ujme, či už majetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže\nviesť napríklad ku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate\n\ndôvernosti osobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu.\nPredmetné spracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len\nmohlo mať negatívne dôsledky na veľký počet dotknutých osôb. Predsedníčka úradu dopĺňa závery\nprvostupňového orgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku\n2014, kedy došlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku\nlikvidácii nájdenej dokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho\nbola archívna krabica neodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore\ns nastavenými procesmi a postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému\nvzniku bezpečnostného incidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a\nvedúcim zamestnancom a samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá.“\n3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu konania v prvom rade namietal miestnu\npríslušnosť Okresného súdu Svidník, nakoľko zo žaloby bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že\nide o žalobu na ochranu osobnosti a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii v prípade\nžaloby na ochranu osobnosti je podľa § 13 CSP všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný\nsúd Bratislava II. za to, že v prípade žaloby na ochranu osobnosti ide práve o takýto iný spor a nie\no spotrebiteľský spor. Spor na ochranu osobnosti rozhodne nie druhom sporu, ktorý by vyplýval zo\nspotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ ide o súvislosť žalobkyňou\ntvrdeného zásahu do jej osobnostných práv so spotrebiteľkou zmluvou (zmluvy o pripojení uzatvorené\nmedzi žalobkyňou a žalovaným), táto podľa žalovaného neexistuje. Za spotrebiteľský spor možno\npovažovať spor o otázke týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy, napr. či zmluva vznikla, či je platná, otázky\nvýkladu obsahu spotrebiteľskej zmluvy, náhrady škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia,\nnároky z vád tovaru a pod., to jest nároky, ktoré vznikli alebo mali svoj pôvod v relatívnom (záväzkovom\nvzťahu) - spotrebiteľskej zmluve. Súvislosť uplatneného nároku so spotrebiteľskou zmluvou musí byť\ntak právna, ako aj vecná. Tvrdenia žalobkyne o flagrantnom porušení viacerých ustanovení zákona\no ochrane osobných údajov zo strany žalovaného (konkrétne porušenie § 17 a § 19 zákona o ochrane\nosobných údajov) žalovaný v plnom rozsahu odmietol. Žalovaný odmietol ako nepravdivé východiskové\ntvrdenie žalobkyne o zneužití jej osobných údajov (str. 9 žaloby). Podľa žalovaného do dnešného dňa\nneboli zistené okolností, ktoré by nasvedčovali, že by došlo k zneužitiu osobných údajov dotknutých\nosôb, vrátane žalobkyne, či iným nežiadúcim následkom, čo je konštatovaná napr. aj v odôvodnení\nrozhodnutia úradu zo dňa 22.12.2017, č. k. 01515/2017-Os-09, str. 6, ktorým tento uložil spoločnosti\nELSIG pokutu vo výške 5 000,- eur. Rovnako podľa žalovaného, tak je vylúčené zneužitie osobných\núdajov žalobkyne, či iných dotknutých osôb, v súvislosti s týmto incidentom do budúcnosti. Dokumenty,\nktoré tieto osobné údaje obsahujú sa totiž nachádzajú podľa zistení úradu u právneho zástupcu\nžalobkyne na účely súdneho konania (rozhodnutie úradu zo dňa 22.12.2017, č. k.: XXXXX/XXXXXX-09, str. 4), kde žalovaný predpokladá, že tento zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich ochranu.\nŽalovaný má za to, že v súvislosti s jeho povinnosťou zabezpečiť likvidáciu osobných údajov žalobkyne,\nako aj ďalších dotknutých osôb podľa § 17 zákona o ochrane osobných údajov, rovnako tak aj v súvislosti\ns jeho povinnosťou chrániť spracúvané osobné údaje podľa jeho § 19, neporušil žalovaný v predmetnom\nprípade žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ochrane osobných údajov, od ktorého porušenia\nžalobkyňa odvodzuje občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného. Opätovne poukázal aj na to, že\nzákladným predpokladom pre uplatnenie akejkoľvek právnej zodpovednosti, bez ohľadu na to, či ide\no zodpovednosť administratívnoprávnu, trestnoprávnu či občianskoprávnu, voči povinnému subjektu\n(nositeľovi povinnosti), je porušenie tejto povinnosti z jeho strany. V tejto súvislosti žalovaný rovnako\ntak znova poukázal na právoplatné rozhodnutie úradu, ktorý zastavil konanie o ochrane osobnosti voči\nnemu a to z dôvodu, že v priebehu konania nezistil v príčinnej súvislosti medzi vznikom bezpečnostného\nincidentu, ku ktorému došlo na strane sprostredkovateľa žalovaného (spoločnosti ELSIG) pri likvidácii\ndokumentov obsahujúcich osobné údaje dotknutých osôb, vrátane žalobkyne a plnením zákonných\npovinností žalovaného porušenie zákona. Inými slovami úrad skonštatoval, že žalovaný v súvislosti\nso spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb, vrátane žalobkyne, v súvislosti s predmetným\nbezpečnostným incidentom neporušil žalovaný svoje povinnosti podľa zákona o ochrane osobných\núdajov. Žalovaný ďalej uviedol, že záver žalobkyne, že ak úrad v administratívnom konaní konštatoval\nporušenie §17 ods. 1 a § 19 zákona o ochrane osobných údajov zo strany sprostredkovateľa,\nzaložil tým občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného, pretože táto je koncipovaná na objektívnom\nprincípe, musí žalovaný v plnom rozsahu odmietnuť a to predovšetkým z dôvodu, že takýto záver\nnemá oporu v platnom práve. Podľa § 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov tento zákon\nupravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života\npri spracúvaní ich osobných údajov a zároveň podľa písm. b) vyššie uvedeného ustanovenia tohto\n\nzákona upravuje tiež práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb.\nŽalovaný poukázal na § 5 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého môže osobné\núdaje spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Podľa § 8 ods. 8 zákona o ochrane osobných\núdajov sprostredkovateľ je povinný dodržiavať povinnosti ustanovené prevádzkovateľovi v jeho § 5\nods. 1. § 6 ods. 2 písm. c) až i). § 6 ods. 4, § 19 (zodpovednosť za bezpečnosť osobných údajov)\naž 26, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle vyššie uvedeného potom podľa § 19 zákona\no ochrane osobných údajov sprostredkovateľ vo vzťahu k dotknutým osobám priamo zodpovedá za\nbezpečnosť spracúvania ich osobných údajov, pričom v tejto súvislosti je povinný sprostredkovateľ\nchrániť spracúvané osobné údaje dotknutých osôb pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou,\nneoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek\ninými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Z prípadného porušenia povinností sprostredkovateľa, od\nktorých žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, za ktoré sprostredkovateľ\ndotknutým osobám priamo zodpovedá teda nemôže byť vyvodená zodpovednosť žalovaného, vrátane\njej občianskoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na okolnosti vzniku incidentu ku ktorému došlo výlučne\nnáhodne, resp. nedopatrením zo strany jediného zamestnanca sprostredkovateľa - spoločnosti ELSIG\na to aj napriek existencii zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení, ako aj vzhľadom na jeho následky\nna žalobkyne (žiadne neboli preukázané), považuje žalovaný náhradu nemajetkove ujmy vo výške\n5 000,- eur požadovanú žalobkyňou za absolútne neadekvátnu. Žalovaný podotkol, že určenie výšky\nnáhrady nemajetkovej ujmy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu má byť vždy v súlade s\npožiadavkami spravodlivosti. Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur požadovanú žalobkyňou\npovažuje žalovaný s ohľadom na okolností prípadu tiež za nespravodlivú. Náhrada nemajetkovej ujmy\npodľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má zásadne subsidiárny charakter, prichádza do úvahy len\nv prípadoch, kedy iné primerané zadosťučinenie nie je postačujúce, najmä preto, že neoprávneným\nzásahom do osobnostných práv fyzickej osoby došlo k závažnej ujme. Podmienkou priznania náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je však vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu\nexistencia závažnej ujmy. Žalobkyňa je vždy povinná existenciu závažnej ujmy bez ohľadu na to, v čom\ntáto závažná ujma spočíva, v konaní riadne preukázať. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy žalovaný\npoukázal na zákon č. 247/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, výšku minimálnej mzdy v Slovenskej\nrepublike v čase vzniku bezpečnostného incidentu a rozhodovaciu prax súdov pri priznávaní náhrady\nnemajetkovej ujmy v peniazoch.\n4. Žalobkyňa k námietke miestnej príslušnosti uviedla, že úvahy žalovaného o miestnej nepríslušnosti\nOkresného súdu Svidník považuje za nesprávne z dôvodov, že žalobkyňa založila miestnu príslušnosť\nOkresného súdu Svidník ako osobitnú miestnu príslušnosť (danú na výber) v zmysle ust. § 19 písm.\nd) CSP. V konkrétnej právnej veci má žalobkyňa adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu\nSvidník. Nemôžu byť žiadne pochybností o tom, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným\nvznikol na základe zmluvy o pripojení, ktorú žalobkyňa uzatvárala so žalovaným ako dodávateľom v\npozícii spotrebiteľa, teda slabšej strany v kontraktačnom procese. Základný akt (zmluva o pripojení),\nktorou bol založený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je teda bezpochyby zmluvou spotrebiteľskou.\nPodľa názoru žalobkyne právnym základom vzťahu medzi stranami sporu je bezpochyby zmluva o\npripojení, ktorou súčasťou je súhlas žalobkyne so spracúvaním jej osobných údajov a jej dodatky\n(ako zmluva spotrebiteľská) a práva uplatňované žalobou (na ochranu osobnosti za zásah do jej\nsúkromia v dôsledku porušenia ochrany osobných údajov) sú realizované v rámci spotrebiteľského\nvzťahu založeného práve zmluvou o pripojení a jej dodatkami. Ide teda o spor medzi dodávateľom\na spotrebiteľom, ktorý v širšom kontexte vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy (povinnosť dodávateľa\nchrániť a bezpečne spracovávať, teda aj likvidovať osobné údaje spotrebiteľov), ale zároveň je to\nspor, ktorý celkom jednoznačne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou (Zmluvou o pripojení), preto spĺňa\nvšetky kritéria spotrebiteľského sporu v zmysle § 290 CSP. Podľa názoru žalobkyne z uvedeného\nteda vyplýva, že ak vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom má právny základ v spotrebiteľskej\nzmluve, potom uplatňovanie akýchkoľvek hmotnoprávnych nárokov ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktoré\nvyplývajú z tejto spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisia, je v civilnom sporovom procese\nrealizované v režime spotrebiteľského sporu podľa § 290 a nasl. CSP a to bez ohľadu na to o aký\nhmotnoprávny inštitút sa uplatňovaný nárok opiera. K vecnej legitimácií žalovaného ďalej uviedol,\nže v súvislosti s poskytovanými telekomunikačnými službami dal žalovanému súhlas na spracúvanie\nsvojich osobných údajov, ktoré žalovaný ako prevádzkovateľ zabezpečoval prostredníctvom svojich\nobchodných zástupcov v pozícii sprostredkovateľov. Z dodatku č.1 k zmluve o obchodnom zastúpení a o\nspolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a.s. zo dňa 30.06.2015, ktorým sa\nneoddeliteľnou súčasťou zmluvy stala príloha č. 7 (Dohoda o poverení sprostredkovateľa spracúvaním\n\nosobných údajov) vyplýva, že „Vlastníkom osobných údajov dotknutých osôb prevádzkovateľa je\nprevádzkovateľ“ (bod 16 prílohy č. 7). Práve preto žalovaný (ako prevádzkovateľ) zodpovedá dotknutým\nosobám (svojim klientom) za zásah do ich súkromného života, pretože došlo k porušeniu zákona o\nochrane osobných údajov pri ich spracúvaní. Je bez právneho významu, že úrad deklaroval porušenie\nzákona len sprostredkovateľovi a že administratívnu zodpovednosť úrad vyvodil len voči obchodnému\nzástupcovi, ktorý preukázateľne porušil zákon. Porušením zákona zo strany sprostredkovateľa vznikol\nprotiprávny stav, za ktorý objektívne (voči žalobkyni aj ďalším dotknutým osobám) zodpovedá žalovaný\na to napriek tomu, že úrad v rozhodnutí o zastavení konania nezistil, aby priamo žalovaný porušil\nzákon. Žalovaný teda v tomto prípade nezodpovedá štátu v rámci administratívnej zodpovednosti,\npretože zákon neporušil, ale zodpovedá občianskoprávne svojim klientom za to, že ňou poverený subjekt\nspracúval osobné údaje jeho klientov protiprávne, čím došlo k zásahu do ich práva na súkromný život.\nPrávny vzťah, v rámci ktorého došlo k legitímnemu odovzdaniu osobných údajov žalobkyne (a tým\nvznikla povinnosť a zodpovednosť ich riadneho a zákonného spracovávania), vznikol na zákonnom\nzáklade (§ 56 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov)\nlen medzi žalobkyňou a žalovaným, preto iba žalovaný (nie jej obchodný zástupca) musí niesť za\nporušenie ochrany osobných údajov žalobkyne občianskoprávnu zodpovednosť, ktorá je v podmienkach\nsúkromnoprávnej ochrany osobnostných práv žalobkyne založená na objektívnom princípe, a to v plnom\nrozsahu. V súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne poukázal na závery uznesenia\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 18.02.2010 sp. zn. 3Cdo/137/2008 a konštatovanie predsedníčky úradu\nv rozhodnutí zo dňa 09.03.2018 č. k. 00103/2018-Op-7. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy\nje potrebné zohľadniť rozsah incidentu, počet dotknutých osôb, trvanie incidentu, význam chráneného\nzáujmu (najdôležitejšie osobné identifikátory, napr. rodné číslo), významné postavenie žalovaného na\ntelekomunikačnom trhu tak, aby bola naplnená preventívna, satisfakčná a sankčná funkcia peňažnej\nnáhrady\n5. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy.\n6. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 1C/20/2019-140 zo dňa 23.05.2022 v spojení s opravným\nuznesením súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2 500,- eur\na v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému\nv rozsahu 100 %.\n7. Na základe odvolania žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co/69/2023-249\nzo dňa 07.12.2023 tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a\nv rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n8. Odvolací súd sa prioritne zaoberal námietkou nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu\nSvidník a názor prvoinštančného súdu o tom, že ide o spotrebiteľský spor považoval za nepreukázaný.\nZ obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom uplatneného nároku je nárok na ochranu\nosobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok nie je ani nárokom na náhradu škody (bod\n10 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).\n9. Námietku pasívnej legitimácie žalovaného považoval odvolací súd za nedôvodnú s poukazom na\nzávery prvoinštančného súdu (bod 11 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).\n10. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade žiadnym spôsobom nespochybňuje význam\nbezpečnostného incidentu, na druhej strane však pokiaľ žalobkyňa si uplatňuje v dôsledku uvedeného\nbezpečnostného incidentu aj iné nároky než jej žalovaný poskytol (ospravedlnenie), je potrebné,\naby negatívny dopad tohto incidentu na svoju osobnosť preukázal (bod 12 odôvodnenia uznesenia\nodvolacieho súdu).\n11. Úlohou prvoinštančného súdu bolo zaoberať sa opätovne uplatneným nárokom žalobkyne. Po\npreskúmaní podmienok konania sa mal zaoberať vecou samou s tým, že prihliadne na predchádzajúce\nospravedlnenie žalovaného žalobkyni, a v prípade, ak je nedostatočné prizná žalobkyni nemajetkovú\nujmu (bod 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).\n12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.\n\n13. Po vrátení veci žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 110,- eur, preto súd\nuznesením č.k. SK-1C/20/2019-278 zo dňa 19.03.2024 zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 110,eur.\n14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2024 poukázala na porušenie práva žalobkyne na\ninformačné sebaurčenie podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, pretože boli sprístupnené\nosobné údaje žalobkyne: meno, priezvisko, adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,\ntelefónne číslo, číslo SIM - karty a vlastnoručný podpis neobmedzenému počtu neoprávnených osôb, čím\nbolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobkyne. Individuálne pocity žalobkyne nie sú rozhodujúcim\nkritériom pre posúdenie závažnosti vzniknutej ujmy, ale dôležitý je objektívny pohľad vo vzťahu\nk akejkoľvek fyzickej osobe, do práv ktorej by bolo zasiahnuté (uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2021\nsp. zn. 4Cdo/232/2010). Poukázala na rad rozhodnutí v identických veciach, kde bola priznaná náhrada\nnemajetkovej ujmy v sume 110,- eur (resp. 500,- eur) a jej nepriznanie by znamenalo porušenie\nprávnej istoty v materiálnom právnom štáte a popretie zásady predvídateľnosti a jednotnosti súdneho\nrozhodovania. Pokiaľ ide o predmetnú vec žalovaný sa žalobkyni neospravedlnil, preto aj postreh\nodvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí je nesprávny.\n15. Odvolací súd v bode 15 odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia dáva prvoinštančnému súdu do\npozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 04.05.2023 vo veci C-300/21 UI proti Österreichische\nPost AG. S argumentáciou citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ je možné len súhlasiť, a z neho\nvyplývajúce závery je možné analogicky aplikovať aj na súdenú vec. Súdny dvor EÚ v rozsudku\nv podstate veci ustálil, že: (i) samotné porušenie ustanovení GDPR nestačí na priznanie práva na\nnáhradu škody (rovnako nemajetkovej ujmy); vyžaduje sa aj spôsobenie ujmy (ii) pre priznanie práva\nna náhradu nemajetkovej ujmy GDPR nevyžaduje určitý stupeň závažnosti spôsobenej ujmy (iii) výška\nnáhrady škody (ujmy) sa riadi vnútroštátnymi pravidlami každého členského štátu EÚ pri dodržaní\nzásad ekvivalencie a efektivity zásad a práva Únie. V skutkovo a právne identických veciach bol\nvznik nemajetkovej ujmy za zásah do súkromia dotknutých osôb (porušenie ich práva na informačné\nsebaurčenie) opakovane odvolacími súdmi konštatovaný, pretože boli sprístupnené viaceré citlivé\nosobné údaje dotknutých osôb neobmedzenému počtu neoprávnených osôb a konkrétne aj nálezcovi\nL. E. C., ktorý bol rovnako neoprávnenou osobou, čím reálne došlo u dotknutých osôb k strate\nkontroly nad svojimi osobnými údajmi a k ďalším potencionálnym nebezpečenstvám v majetkovej a\nnemajetkovej sfére dotknutých osôb, čo objektívne zakladá u každej takto dotknutej fyzickej osoby\nprávo na náhradu nemajetkovej ujmy [viď bod (i)]. Takúto nemajetkovú ujmu nie je potrebné preukázať\nako ujmu kvalifikovanú (závažnú) [viď bod (ii)] a výška takejto ujmy sa podľa slovenského práva riadi\nzásadou primeranosti [viď bod (iii)]. K citovanému rozsudku Súdneho dvora EÚ je však potrebné\nešte dodať, že skutkovo išlo o neporovnateľne menšiu intenzitu zásahu (neoprávnený zber údajov o\npolitickej príslušnosti dotknutej osoby), pričom tieto zozbierané údaje ani neboli verejne publikované.\nPrávne posudzovanie prípadu Súdnym dvorom EÚ vychádza z aplikácie noriem GDPR, pričom v čase\nbezpečnostného incidentu v súdenej veci (február 2017) ešte GDPR nenadobudlo v podmienkach\nprávneho poriadku SR účinnosť. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 zo dňa\n27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto\núdajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR) nadobudlo účinnosť 25.05.2018 (Článok 99 odsek\n2. GDPR). Zároveň je treba poznamenať, že právo na náhradu škody a zodpovednosť za škodu bola v\nčlánkoch 82 a 83 GDPR koncipovaná odlišne od predchádzajúcej právnej úpravy.\n16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2024 zotrval na vznesenej námietke miestnej\npríslušnosti Okresného súdu Bardejov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalobkyňa nepreukázala jej vznik\na doposiaľ nešpecifikovala v čom táto ujma spočíva. Poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti\nza nemajetkovú ujmu a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny zásah do osobnostných práv\nžalobkyne, existencia nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne, príčinná súvislosť medzi porušením\nprávnej povinnosti a nemajetkovou ujmou vzniknutou žalobkyni). Pokiaľ ide o náhradu trov konania,\nžalovaný navrhol nepriznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania, prípadne túto náhradu krátiť\ns poukazom na spoluzodpovednosť žalobkyne za výsledok sporu, aj keď priznaná náhrada závisela od\núvahy súdu, prípadne, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a trovy konania žalobkyni nepriznal\nalebo ich primerane znížil. Žalovaný poukázal na ďalšie identické prípady, kedy je žalobkyni priznaná\nnáhrada trov konania, ktorých celková výška násobne prevyšuje výšku priznanej peňažnej náhrady\nnemajetkovej ujmy. Uvedené považuje za výnimočnú situáciu, ktorá odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.\nĎalším dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP žalovaný označil počet ďalších identických konaní, kde sa\nopakuje veľký počet obsahovo a formálne tých istých úkonov, ktoré nie sú odborne a časovo náročné.\n\nTrovy konania predstavujú len trovy právneho zastúpenia, pretože žalobkyňa neplatila súdny poplatok\nzo žaloby.\n17. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 110,- eur.\n18. S ohľadom na záväzný názor odvolacieho súdu k námietke miestnej príslušnosti súdu, podľa ktorého\nv predmetom spore sa nejedná o spotrebiteľský vzťah ani o náhradu škody, súd postúpil predmetnú\nvec na Mestský súd Bratislava IV v zmysle § 43 CSP. Na podklade nesúhlasu Mestského súdu\nBratislava IV s postúpením veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 16NcC/5/2025-347\nzo dňa 30.05.2025 tak, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Okresný súd Bardejov\ns poukazom na § 19 písm. b) CSP. Možnosť výberu miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP sa\nvzťahuje nielen na konania, ktorých predmetom sú nároky na náhradu škody spôsobenej v majetkovej\nsfére poškodeného, ale aj na konania, predmetom ktorých sú nároky na náhradu škody spôsobenej\nv nemajetkovej sfére poškodeného. Je zrejmé, že ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody\ndošlo v obvode súčasného Okresného súdu Bardejov a žalobkyňa podala žalobu v prejednávanej veci,\nktorá je nepochybne aj sporom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou.\n19. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: žiadosťou o vydanie novej SIM karty\na potvrdením o jej prevzatí s osobnými údajmi žalobkyne, záznamom o podaní oznámenia na OO\nPZ C. – J. F. zo dňa 20.02.2017, záznamom o podaní vysvetlenia na OO PZ C. – L. E. C. zo dňa\n29.03.2017, odovzdaním veci z OO PZ C. na ÚOOÚ SR zo dňa 30.03.2017, listom JUDr. Ambróza\nMotyku spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zo dňa 28.02.2017, listom Advokátskej kancelárie Branislava\nMáčaja, s.r.o. zo dňa 16.03.2017, fotodokumentáciou bezpečnostného incidentu, rozhodnutím ÚOOÚ\nSR zo dňa 16.08.2017 číslo: 00777/2017-0s-17, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 08.09.2017 číslo:\n00780/2017-0s-11, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9, rozhodnutím\npredsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa\n23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21, rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018 č.\nk. 00465/2018-Op-4, rozsudkom OS Svidník zo dňa 18.06.2020 č. k. 6C/29/2018-413, rozsudkom KS\nPrešov zo dňa 30.03.2021 č. k. 13Co/7/2021-530 (všetky prílohy sú zaradené v elektronickom registri\nOpP Okresného súdu Svidník pod značkou 1OpP/3/2019) a zistil tento skutkový stav.\n20. Dňa 09.02.2017 našiel L. E. C. v C. za budovou na F. G. H. XX, v ktorej sídli značková predajňa\nOrange Slovensko, a.s. v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu medzi\npapierovým odpadom, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie, archívnu krabicu, v ktorej sa nachádzalo\nmnožstvo (483) originálnych písomností s osobnými údajmi účastníkov (zákazníkov) spoločnosti Orange\nSlovensko, a.s., vrátane originálov písomností s osobnými údajmi všetkých žalobcov. V nájdenej\narchívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1\nORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012\" sa\nnachádzali písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“,\n„Výmena SIM karty“ a „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty. Išlo o originálne dokumenty s vlastnoručným\npodpisom žalobcov aj pečiatkou a podpisom obchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,\nna ktorých sa nachádzali dôležité identifikátory dotknutých osôb (vrátane všetkých žalobcov) ako je\nmeno, priezvisko (akademický titul), adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne\nčíslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis. Na viacerých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou\npáskou prelepená plastová SIM karta. Predmetnú archívnu krabicu s nájdenými písomnosťami L. E.\nC. ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. Právny zástupca žalobkyne\nlistom zo dňa 28.02.2017 vyzval spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v súvislosti s tvrdeným protiprávnym\nzásahom do práv žalobkyne na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval písomné ospravedlnenie,\nfinančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe predmetného listu sa\nspoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Branislava Máčaja,\nadvokáta, listom zo dňa 16.03.2017 ospravedlnila žalobkyni za vzniknutú situáciu a ubezpečila ju,\nže urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala. Zároveň odmietla zaplatenie\nfinančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný“ zásah do osobnostných práv dotknutej osoby\nnedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na jej súkromný život, aby boli odôvodnené úvahy nad\nposkytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného oddelenia PZ v C. prijal dňa\n20.02.2017 oznámenie J. F., ktorý bol vedúcim značkovej predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s.\nsídliacej na G. F. H. XX, A. C., v objekte bývalého hotela K. a zároveň zamestnancom obchodného\nzástupcu žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci krádeže písomností určených na skartovanie zo\n\nskladu za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavnej v C.. J. F. na Obvodnom oddelení Policajného\nzboru v C. v konaní ČPS: ORPZ - SK- OPP5 - XX /XXXX- M. A. podanom oznámení uviedol, že „dňa\n20.02.2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza hneď za predajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech\no objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými údajmi ich klientov a tento bol určený na skartovanie“.\nZ fotodokumentácie je zrejmé, že sklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s\nosobnými údajmi klientov spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nájdené, bol síce uzamykateľný, ale v čase\nnájdenia písomností L. E. C. nebol uzamknutý, pretože tento sklad využívalo viacero podnikateľských\nsubjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel K. v C.). Túto skutočnosť mal\nsúd preukázanú aj z oznámenia J. F. v priestupkovom spise OO PZ C., ktorý potvrdil, že sklad využívajú\naj iní predajcovia z daného objektu a dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas neuzamknutý.\n21. Z Rozhodnutia ÚOOÚ SR zo dňa 16.08.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 vyplýva, že spoločnosť\nELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ „porušil ustanovenie § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona tým, že\npri likvidácii dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v\nrozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo\nOP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka\nako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli uložené\nv archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktoré je rukou napísané\n„ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade na papierový odpad nachádzajúceho\nsa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C.“. Úrad neuložil citovaným\nrozhodnutím spoločnosti ELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,\nkeď konštatoval, že sprostredkovateľ v priebehu konania preukázal plnenie povinností vyplývajúce mu\nz ustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente nanovo prijal bezpečnostné opatrenia\na tým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku už nebolo v danom\nprípade dôvodné a účelné. Následne úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9\nuložil sprostredkovateľovi - obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie\npovinnosti v súvislosti s bezpečnosťou spracúvania osobných údajov a v súvislosti s likvidáciou\ndokumentov pokutu vo výške 5 000,- eur. Toto rozhodnutie bolo na základe rozkladu spoločnosti\nELSIG, s.r.o. potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXXXX-7. Administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov) na základe podnetu spoločnosti\nOrange Slovensko, a.s. proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi bolo rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa\n08.09.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 zastavené. Rovnako bolo zastavené aj administratívne konanie\nvoči žalovanému a to rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 23.08.2018 pod číslom: XXXXX/XXXX-XX-21.\n22. Z listín súd zistil, že v nájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktoré\nbolo rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA\n2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ sa nachádzali písomnosti žalobcu s názvom: „Žiadosť o vydanie novej\nSIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“, „Výmena SIM karty“ a „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty.\nNa týchto originálnych dokumentoch s vlastnoručným podpisom žalobcu a pečiatkou a podpisom\nobchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sa nachádzali dôležité identifikátory žalobcu\n(ale aj množstva ďalších dotknutých osôb) ako je meno, priezvisko (akademický titul), adresa bydliska,\nrodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis. Na\nniektorých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou páskou prelepená plastová SIM karta. Predmetná\narchívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál odovzdaná advokátovi JUDr.\nAmbrózovi Motykovi, u ktorého sa aj v súčasnosti nachádza. V archívnej krabici sa podľa odôvodnenia\nrozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7 nachádzalo celkovo\n483 listín (strana 4 rozhodnutia).\n23. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 súd zistil, že L. E. C.\npri výsluchu na pojednávaní dňa 16.05.2019 uviedol, že niekedy v mesiaci február 2017 šiel nakúpiť do\nzáhradkársko - rybárskej predajne veci na ryby a potreboval krabicu. Vzhľadom k tomu, že niekedy býval\nv hoteli K., tak vedel, že za hotelom je sklad krabíc, ktorý bol permanentne, počas toho, keď tam býval,\notvorený. Tak to bolo aj v ten deň, keď si šiel vziať krabicu na nákup, pričom na zemi uvidel krabicu s\nnejakými písomnosťami s logom Orange, aj reklamné predmety okolo. Krabica ho zaujala a zdvihol ju.\nNásledne zbadal, že sa jedná o písomnosti s osobnými údajmi rôznych ľudí, ktoré prelistoval a našiel\nskoro na vrchu aj svoje osobné údaje, ktoré v tom čase všetky platili. Našiel tam aj údaje advokáta JUDr.\nAmbróza Motyku, ktorého pozná, tak ho s tým oboznámil, pofotil si to, predmetnú krabicu s nájdenými\n\npísomnosťami ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. On sám niekedy\npracoval pre spoločnosť Allianz a preto vie ako bývalý manažér, ako sa tieto údaje dali zneužiť v rámci\npoisťovníctva, nakoľko tam boli aj vzorové podpisy a vie, aká ujma by mohla byť ľuďom spáchaná bez\ntoho, aby o tom vedeli. Ako bežný človek má tiež aj pôžičku a vie, ako aj pri pôžičkách sa dajú tieto údaje\nzneužiť. Ostal pohoršený, že také dačo by sa nemalo stať a ešte takej veľkej firme, ako je Orange. Aj\nkeď konkrétne mu doteraz ujma spôsobená nebola, ale mohla mu byť spôsobená. Na otázku, že prečo\nsi uplatňuje nemajetkovú ujmu práve vo výške 5 000,- eur, uviedol, že to je len symbolická cena pri\ntakejto veľkej spoločnosti ako je Orange, myslí si, že mohol žiadať aj väčšiu čiastku za zneužitie svojich\nosobných údajov.\n24. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že svedok M.\nM. vypovedal na pojednávaní dňa 19.11.2019 ako špecialista na ochranu osobných údajov pracujúci\nv spoločnosti Orange CorpSec, spol. s r.o. Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného.\nUviedol, že sa k nemu dostal prípad na základe podnetu od JUDr. Motyku a preveroval okolnosti\nincidentu, ktorý vyhodnotili ako prípad potrebný nahlásiť na Úrad na ochranu osobných údajov. Spoločne\ns pánom N. komunikoval v tejto veci s Úradom na ochranu osobných údajov. Rovnako podával ohľadom\ntohto prípadu aj hlásenie na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb. Nevedel\nsa podrobne vyjadriť k zneužitiu osobných údajov bezpečnostným incidentom, mal len informácie, že pri\nnakladaní s týmito údajmi nebolo postupované tak, ako malo byť. Na uvedenom pojednávaní vypovedal\naj svedok O. H., spoločník a konateľ spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorý uviedol, že je obchodným zástupcom\nžalovaného a predajňu v C. prevzal v roku 2014 po J. P.. Niekedy v roku 2017 mu zavolal majiteľ objektu,\nkde je v prenájme, pán M., že mu bolo odcudzené vrece, kde boli osobné údaje zákazníkov spoločnosti\nOrange. Následne si to telefonicky overoval a vedúci predajne mu povedal, že pred rekonštrukciou\npredajne, dávali tam nový nábytok, začali pracovníci vypratávať predajňu. V kancelárii boli za skriňou\nstaré papiere po J. P.. Do jedného čierneho vrecka dávali zmluvy na skartáciu a do druhého ostatný\npapierový odpad. Vrecia boli v kancelárii, jeden mech sa odniesol dozadu za budovu, kde je papier.\nPotom prišiel pán M., ktorý im povedal, že vyhodili mech s osobnými údajmi a to do uzavretej miestnosti,\nkde bol papierový odpad. Toto mu povedal jeho pracovník. Prípad následne nahlásil na políciu, že\nzo skladu boli ukradnuté papiere a nahlásil to aj žalovanému. Neskôr dostal kontrolu z Úradu na\nochranu osobných údajov, ktorá tam nezistila nedostatky, preto neboli uložené žiadne opatrenia na ich\nodstránenie. Následne mu došlo z Úradu na ochranu osobných údajov rozhodnutie, ktorým mu bola\nuložená pokuta 5 000,- eur, ktorú aj zaplatil. Svedok uviedol, že zmluvná pokuta za tento bezpečnostný\nincident mu zo strany žalovaného nebola udelená. Doklady, ktoré zostali v predajni po pani P., si mala ona\nodniesť, čakali a potom sa na to zabudlo. Nezbavuje sa zodpovednosti, pretože vie, že to mali skartovať.\n25. Z fotodokumentácie súd zistil, že originálne písomnosti s osobnými údajmi žalobkyne boli L. E. C.\nnájdené v neuzamknutom sklade na papierový odpad, ktorý využívalo viacero podnikateľských subjektov\nsídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel K. A. C.), v archívnej krabici, na ktorej\nbolo nalepené ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE\nSLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012\".\n26. Z priestupkového spisu OO PZ C. ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P súd zistil, že OO PZ v\nC. odstúpilo svoj spisový materiál Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý\npodľa obsahu vyhodnotil tento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o\nochrane osobných údajov pre podozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane\nosobných údajov voči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti\nOrange Slovensko, a.s. v značkovej predajni na Ul. F. XX v C..\n27. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že žalovaný\nodpovedal na otázky žalobkyne tak, že lehota uloženia písomných dokumentov, na ktorých sa nachádzali\nosobné údaje žalobkyne, je podľa Registratúrneho plánu žalovaného 10 rokov odo dňa zániku platnosti\nzmluvy o pripojení. Predmetné písomné dokumenty sa nearchivujú na predajnom mieste, kde boli\nvytvorené. Predmetné dokumenty sa prikladajú k zmluve o pripojení, resp. zmluve o poskytovaní\nverejných služieb. Po vyhotovení týchto dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v\nnajbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú\nna účely archivácie do centrálneho archívu žalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení,\nresp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s\ntouto zmluvou. Každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený na predajnom mieste, je zaevidovaný\n\nv aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiť v každom okamihu, či sa\ndokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovaného v Q..\n28. Zo žiadosti o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí zo dňa 06.06.2012 je zrejmé, že\ntáto listina obsahovala tieto osobné údaje žalobkyne: meno a priezvisko, adresu bydliska, rodné číslo,\nčíslo OP, telefónne číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo a vlastnoručný podpis.\n29. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.\n30. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak\nnie je ustanovené inak.\n31. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj\nsúd, nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,\n32. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj\nsúd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský\nspor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.\n33. V čase vzniku bezpečnostného incidentu bol určený zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných\núdajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOOÚ“), ktorý súd na túto vec aplikoval.\n34. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov je vo všeobecnosti stanovený v § 9 ZOOÚ.\n35. Podľa § 9 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo\nvykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu\ndotknutej osoby.\n36. Právnym základom pre spracúvanie osobných údajov žalobkyne žalovaným ako telekomunikačným\noperátorom je zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „ZEK“), teda osobitný zákon, na ktorý odkazuje § 9 ods. 1 ZOOÚ.\n37. Podľa § 56 ods. 3 ZEK, podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia\nzmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie,\nprijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu\núčastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených\nzáväzkov a\na) meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného\ndokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,\nb) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo\nc) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.\n38. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na účely uzavretia zmluvy o pripojení, ale aj ďalších činností\nsúvisiacich s plnením tejto zmluvy, mal zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje žalobkyne.\nŽalovaný pri uzatvorení zmluvy o pripojení má zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje účastníkov\na ich súhlas preto nie je potrebný.\n39. Ak teda k zásahu do súkromia žalobkyne malo dôjsť pri legitímnom spracúvaní osobných údajov\nžalobkyne a žalovaný takéto svoje oprávnenie (právny základ) môže pre účely uzavretia a plnenia\nzmluvy o pripojení odvodiť priamo zo zákona (§ 56 ods. 3 písm. a) ZEK) a na spracúvanie osobných\núdajov nepotrebuje ani súhlas žalobkyne, potom zásah do súkromia žalobkyne pri porušení ochrany ich\nosobných údajov bez akýchkoľvek pochybností súvisí so zmluvou o pripojení, o ktorej spotrebiteľskom\ncharaktere nemôže byť žiaden spor.\n40. Podľa Čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n\n41. Podľa Čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n42. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na\nrešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\n43. Podľa Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných\núdajov, ktoré sa ho týkajú.\n44. Podľa Čl. 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky parlament a Rada v súlade s\nriadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ\nide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými\nštátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú\nna voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.\n45. Podľa Čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných\núdajov, ktoré sa ho týkajú.\n46. Podľa Čl. 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, tieto údaje musia byť riadne spracované\nna určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom\nzákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.\n47. Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\n48. Podľa Čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.\n49. Podľa Čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ\na iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.\n50. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä\nživota a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej\npovahy.\n51. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.\n52. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa\nodseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v\nspoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n53. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím\nna závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.\n54. Podľa § 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „ZOOÚ“), tento zákon\nupravuje\na) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života\npri spracúvaní ich osobných údajov,\nb) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb,\nc) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „úrad\")\".\n55. Podľa § 3 ods. 3 ZOOÚ, týmto zákonom nie je dotknuté právo na ochranu osobnosti.\n56. Podľa § 4 ods. 1 ZOOÚ osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby,\npričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne\n\npoužiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria\njej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\n57. Podľa § 4 ods. 2 písm. a ) ZOOÚ na účely tohto zákona sa rozumie dotknutou osobou každá fyzická\nosoba, ktorej sa osobné údaje týkajú.\n58. Podľa § 4 ods. 2 písm. b ) ZOOÚ prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými\nvymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo\nvlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo\nvykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská\nrepublika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa\nustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie\nalebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky.\n59. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZOOÚ sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene\nprevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve\npodľa § 8 a v súlade s týmto zákonom.\n60. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZOOÚ na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním\nosobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie,\nzhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie,\nprehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie,\nlikvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými\noperáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie...\n61. Podľa § 4 ods. 3 ZOOÚ, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie\na) spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi,\nnajmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie\nalebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie,\nuchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo\nzverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie\n2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim\npríjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva,\n5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým\nzničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať.\n62. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom\na v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k\nporušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich\npráva na ochranu súkromia.\n63. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ.\n64. Podľa § 6 ods. 2 písm. h) ZOOÚ, prevádzkovateľ je povinný zlikvidovať tie osobné údaje, ktorých\núčel spracúvania sa skončil, po skončení účelu spracúvania možno osobné údaje ďalej spracúvať len\nza podmienok ustanovených v odseku 5.\n65. Podľa § 8 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je oprávnený na základe písomnej zmluvy poveriť\nspracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa. Na účely poverenia sprostredkovateľa spracúvaním\nosobných údajov podľa prvej vety sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje.\n66. Podľa § 8 ods. 2 ZOOÚ, prevádzkovateľ je pri výbere sprostredkovateľa povinný dbať na jeho\nodbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť a jeho schopnosť zaručiť bezpečnosť\nspracúvaných osobných údajov opatreniami podľa § 19 ods. 1. Prevádzkovateľ nesmie zveriť\nspracúvanie osobných údajov sprostredkovateľovi, ak by tým mohli byť ohrozené práva a právom\nchránené záujmy dotknutých osôb.\n\n67. Podľa § 8 ods. 9 ZOOÚ, povinnosti prevádzkovateľa stanovené v jeho § 8 ods. 6, § 15 až 18\na § 28 až 32 môže vykonať sprostredkovateľ, ak sa tak výslovne dohodne v zmluve uzatvorenej s\nprevádzkovateľom.\n68. Podľa § 8 ods. 10 ZOOÚ, sprostredkovateľ zodpovedá za plnenie povinností podľa odseku 9 v\nrozsahu zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom.\n69. Podľa § 17 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je po splnení účelu spracúvania povinný bez zbytočného\nodkladu zabezpečiť likvidáciu osobných údajov.\n70. Podľa § 19 ods. 1 ZOOÚ, za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ.\nPrevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou,\nzmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred\nakýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické,\norganizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia\") zodpovedajúce spôsobu\nspracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť\na dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť\nbezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.\n71. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie\nstrán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a\nžalobný návrh.\n72. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa\npovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,\nuvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.\n73. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu\nveci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä\nvýsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie\nje spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.\n74. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n75. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.\n76. V konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, že pri spracovávaní osobných údajov žalobkyne,\nktoré boli odovzdané v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným došlo k\nbezpečnostnému incidentu, ktorý bol predmetom administratívneho konania na Úrade na ochranu\nosobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej len „Úrad“).\n77. V právoplatnom rozhodnutí Úradu zo dňa 16.08.2017 Číslo XXXXX/XXXX-XX-17 sa konštatuje, že\nsprostredkovateľ ELSIG, s.r.o. porušil ustanovenie § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZOOÚ tým, že „... pri likvidácii\ndokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno\na priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné\nčíslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta\na podpis povereného pracovníka, ako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou\nstarostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na\nbočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM\nKARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade\nna papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na\nG. F. XX A. C....“\n78. Následne Úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-9 uložil sprostredkovateľovi\n– obchodnému zástupcovi žalovaného, spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie povinnosti súvisiacich s\nbezpečnosťou spracúvania osobných údajov a likvidáciou dokumentov pokutu v sume 5 000,- eur. Toto\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2018.\n\n79. Toto je skutkový a právny základ bezpečnostného incidentu, ktorým bolo zasiahnuté do\nosobnostných práv žalobkyne, a za ktorý v administratívnom konaní (voči štátu) zodpovedá osoba\npoverená žalovaným spracovávaním osobných údajov jeho klientov.\n80. Napriek skutočnosti, že v inom administratívnom konaní (teda v rovine verejného práva) nebolo zo\nstrany Úradu konštatované porušenie povinnosti žalovaného podľa zákona o ochrane osobných údajov\n(ZOOÚ), z dôvodov nachádzajúcich sa v súdnom spise existuje celý rad dôvodných pochybností a\nsprávnosti postupov samotného žalovaného v súvislosti so zabezpečením ochrany osobných údajov s\nich bezpečnosťou a korektnou likvidáciou.\n81. O. H. ako konateľ spoločnosti ELSIG, s.r.o. v administratívnom konaní vedenom na Úrade na ochranu\nosobných údajov SR pod č. 01515/2017 v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017, ktorým bola\nspoločnosti ELSIG, s.r.o. uložená pokuta 5 000,- eur uviedol: „Pri preberaní predajne sme uvedenú\ndokumentáciu našli na predajni a vedúcemu predajne p. F. konateľ spoločnosti vtedy uložil pokyn, aby\ndokumentáciu prezrel, čo aj spravil a oznámil, že je ju potrebné skartovať ako aj ďalší postup p. F.\nje uvedený v predchádzajúcich vyjadreniach. Ďalej uvádzame, že uvedenú dokumentáciu sme nikdy\npísomne neprebrali a nemali sme k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, napriek\ntomu máme za to, že sme sa o uvedenú dokumentáciu postarali s náležitou odbornou starostlivosťou,\ntak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku“.\n82. Predmetná dokumentácia s osobnými údajmi žalobkyne teda bola dlhé obdobie bez povšimnutia na\nprevádzke obchodného zastúpenia žalovaného v C.. Je evidentné, že potrestaný obchodný zástupca\nžalovaného (sprostredkovateľ) túto dokumentáciu nevytvoril a ani písomne neprebral a ako sám tvrdí\n„nemal k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ“. Napriek tomu dal pokyn svojmu\npracovníkovi (F.) skartovať túto dokumentáciu už v roku 2014, keď ju v predajni „našli“. Likvidáciu\noriginálnych písomností ale v konkrétnom prípade ani sprostredkovateľ nemohol vykonávať. Predmetná\ndokumentácia súvisiaca s bezpečnostným incidentom bola takmer tri roky bez povšimnutia na obchodnej\nprevádzke žalovaného v C. a to napriek tomu, že „každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený\nna predajnom mieste je zaevidovaný v aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je\nmožné určiť v každom okamihu, či sa dokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do\ncentrálneho archívu žalovaného v Q.“. Vyplýva to z odpovede žalovaného na otázku žalobkyne č. 6 v\njej podaní zo dňa 14.01.2020 v citovanej právoplatne skončenej veci.\n83. Pritom, ako vyplýva z odpovede na 2. otázku, v tom istom podaní žalovaného „Po vyhotovení týchto\ndokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz\nza 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú na účely archivácie do centrálneho archívu\nžalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb,\nku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto zmluvou“.\n84. Ak teda v aplikácii Archivnet existoval monitoring každého zákazníckeho dokumentu vytvoreného\nna predajnom mieste a zvoz dokumentácie do centrálneho archívu v Q. sa u žalovaného vykonával\npravidelne raz za 14 kalendárnych dní, potom je len ťažko predstaviteľné, že sporná dokumentácia sa\n„len tak“ stratila z pozornosti žalovaného a zostala nepovšimnutá 3 roky.\n85. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) zo dňa\n24.01.2019 týkajúci sa sťažnosti č. 43514/15 vo veci Catt proti Spojenému kráľovstvu, ktorého právna\nveta znie: „Dlhodobé uchovávanie osobných údajov policajnými orgánmi bez preukázania naliehavej\nspoločenskej potreby a bez stanoveného účinného systému procesných záruk, akými sú jednoznačné\nlehoty a možnosť podať žiadosť o výmaz, je v rozpore s právom na rešpektovanie súkromného života.\nÚčinné procesné záruky sú ešte dôležitejšie v prípade citlivých údajov vyžadujúcich vyšší stupeň\nochrany“. (Publikované v Bulletin slovenskej advokácie č. 4/2019, str. 34-36)\n86. Žalobkyňa za pasívne legitimovanú stranu označili spoločnosť Orange Slovensko a.s., pretože\npísomné materiály, na ktorých sa nachádzali osobné údaje žalobkyne, a ktoré boli spracúvané v rozpore\nso zákonom o ochrane osobných údajov boli vyhotovené v súvislosti s plnením zmluvy o pripojení\nmedzi žalobkyňou a žalovaným. Občianskoprávna zodpovednosť žalovaného za zásah do súkromia\nžalobkyne má objektívny charakter, ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka ako\n\ngenerálnej klauzuly ochrany osobnosti v súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba\nnezodpovedá osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická\nalebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila („použité“ osoby zodpovedajú len v\ntzv. vnútornom vzťahu)“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp. zn. 30 Cdo 1509/2011),\n„Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý\nprávnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby, pričíta sa\nneoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.\n30 Cdo 2712/2005). „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl.\nObčianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti\ntejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre\nposúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k\nplneniu danej činnosti“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012).\n87. Pri posúdení občianskoprávnej zodpovednosti nebolo podstatné, že žalovaný konal prostredníctvom\nsvojich obchodných zástupcov, ktorí sa postupne menili, ani to, že písomné dokumenty s osobnými\núdajmi vytvorila obchodná zástupkyňa J. P., krátko ich\nspracúval obchodný zástupca O. H. R., až napokon ich protiprávne likvidoval a sprístupnil obchodný\nzástupca ELSIG s.r.o., ale je právne významné, že porušenie ochrany osobných údajov ako Úradom\nna ochranu osobných údajov preukázaný bezpečnostný incident bolo spôsobené pri plnení zmluvy\no pripojení, ktorú mala žalobkyňa uzatvorenú práve so žalovaným. Objektívna zodpovednosť je\nzodpovednosťou za výsledok (bez potreby preukazovať zavinenie) konania účastníka v konkrétnom\nprávnom vzťahu.\n88. Súd poukazuje aj na Podmienky ochrany a spracúvania osobných, prevádzkových a lokalizačných\núdajov v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., z ktorých taktiež vyplýva zodpovednosť žalovaného voči\nsvojim zákazníkom a teda aj žalobkyni. Na základe uvedeného mal súd preukázanú pasívnu vecnú\nlegitimáciu žalovaného a teda rozhodol, že žalovaný zodpovedá v súkromnom občianskoprávnom\nvzťahu za zásah do jej práva na ochranu osobných údajov zakotveného v čl. 19 Ústavy SR a poskytol\nžalobkyni súdnu ochranu.\n89. Na tomto mieste súd považuje za dôležité zdôrazniť rozdiel medzi občianskoprávnou a\nadministratívnou (správnou) zodpovednosťou subjektov v režime zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane\nosobných údajov, ktorý bol platný v čase vzniku a trvania bezpečnostného incidentu. Bezpečnostný\nincident je termín administratívneho konania o ochrane osobných údajov podľa ZOOÚ a v konkrétnej veci\nním Úrad na ochranu osobných údajov skutkovo aj právne vymedzil protiprávne konanie obchodného\nzástupcu žalovaného pri spracúvaní osobných údajov žalobkyne tak, ako to vyplýva z rozhodnutí\nÚradu na ochranu osobných údajov číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 zo dňa 16.08.2017, číslo: XXXXX/\nXXXX-XX-9 zo dňa 22.12.2017 a z rozhodnutia predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov\nčíslo: XXXXX/XXXX-XX-7 zo dňa 09.03.2018. Administratívna zodpovednosť pri spracúvaní osobných\núdajov vyplýva pre zainteresované subjekty z § 1 písm. b) ZOOÚ, pričom dozor nad dodržiavaním\npravidiel ochrany osobných údajov daných ZOOÚ vykonáva orgán štátu, ktorým je Úrad na ochranu\nosobných údajov. Administratívna zodpovednosť teda znamená zodpovednosť osoby zainteresovanej\nna spracúvaní osobných údajov (napr. prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby vymedzené v § 2\nods. 1 ZOOÚ) voči štátu za dodržiavane presných pravidiel pre vykonávanie jednotlivých operácií s\nosobnými údajmi v rôznych spoločenských oblastiach. Administratívna zodpovednosť je kategóriou\nverejného práva založenou na subjektívnej zodpovednosti, preto na jej naplnenie sa vyžaduje zavinenie\n(postačuje nedbanlivostné). Občianskoprávna zodpovednosť je však kategóriou súkromného práva\n(medzi subjektami právneho vzťahu) a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (za výsledok)\nbez potreby preukazovať zavinenie.\n90. Skutok, ktorým došlo pri spracúvaní osobných údajov žalobkyne v rámci jeho právneho\nvzťahu so žalovaným k zavinenému porušeniu ich ochrany zo strany žalovaného povereného\nsprostredkovateľa ako obchodného zástupcu žalovaného je bezpečnostným incidentom, za ktorý\nv rovine administratívneho práva (voči štátu reprezentovaného Úradom) zodpovedá poverený\nsprostredkovateľ ako priamy pôvodca zásahu do práva žalobkyne. V administratívnom konaní bolo\nprávoplatne rozhodnuté, že sprostredkovateľ (ELSIG s.r.o.) porušil § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZOOÚ, čím\nsa dopustil administratívneho deliktu podľa § 68 ods. 5 písm. d) a § 68 ods. 5 písm. e) ZOOÚ, za čo\nmu bola uložená pokuta vo výške 5 000,- eur.\n\n91. Ten istý bezpečnostný incident je v rovine súkromného práva skutkovým základom protiprávneho\nkonania, za ktoré nesie voči žalobkyni občianskoprávnu zodpovednosť žalovaný, pretože ako už bolo\nsúdom konštatované, k zásahu do práva na súkromný život (na súkromie) žalobkyni došlo pri spracúvaní\nosobných údajov žalobkyne v súvislosti poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným na základe\nzmluvy o pripojení. Pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti je pritom bez právneho významu, že\nosobné údaje žalobkyne spracúvala v rozpore so zákonom osoba poverená žalovaným, pretože právny\nzáklad pre ich spracúvanie (§ 56 ods. 3 ZEK) svedčil žalovanému a osobné údaje poverená osoba\n(sprostredkovateľ) spracúvala v mene a v záujme žalovaného v súvislosti s plnením zmluvy o pripojení.\nPreto žalovaný občianskoprávne zodpovedá žalobkyni za zásah do ich súkromia. Napokon aj zákon\no ochrane osobných údajov okrem administratívnej zodpovednosti, ktorú priamo upravuje, odkazuje\nv ustanovení § 3 ods. 3 na možnosť dotknutej osoby uplatniť prostriedkami súdnej ochrany právo na\nochranu osobnosti podľa § 11 až 16 Občianskeho zákonníka.\n92. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v administratívnom konaní proti žalovanému bolo\nrozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 konanie o ochrane osobných\núdajov proti žalovanému ako prevádzkovateľovi zastavené, pretože úrad nezistil v príčinnej súvislosti\nmedzi vznikom bezpečnostného incidentu a plnením zákonných povinností prevádzkovateľa porušenie\nzákona. Citované rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018\nč.k.: XXXXX/XXXX-XX-4. Vzhľadom k uvedeným rozhodnutiam žalovaný navrhoval, aby súd postupoval\npodľa § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný\niný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Súd sa s argumentáciou žalovaného\nnestotožnil, pretože citované rozhodnutia ÚOOÚ SR a jeho predsedníčky nepatria medzi rozhodnutia,\nktorých záväznosť pre súd by mala vyplývať z § 193 CSP.\n93. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je\nSlovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu\npre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím\npríslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný\npodľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo\nzániku spoločnosti.\n94. Citovanými rozhodnutiami príslušný správny orgán (ÚOOÚ SR) nerozhodol o tom, že bol spáchaný\niný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu (ZOOÚ) a o tom, kto ho spáchal, ale rozhodol\no zastavení konania o ochrane osobných údajov vedeného voči žalovanému. Takéto rozhodnutie\nnie je pre súd záväzné, ani čo sa týka výroku, ani odôvodnenia. Napriek uvedenému sa súd s\ncitovanými rozhodnutiami oboznámil a zistil, že administratívny orgán sa v správnom konaní o ochrane\nosobných údajov proti žalovanému nezaoberal niektorými skutočnosťami, ktoré by mohli mať význam\npri posudzovaní administratívnej zodpovednosti žalovaného.\n95. Písomná dokumentácia týkajúca sa osobných údajov žalobkyne sa podľa vyjadrenia spoločnosti\nELSIG s.r.o. nachádzala na obchodnej prevádzke žalovaného v C. už v roku 2014, keď ELSIG s.r.o. ešte\nneprevádzkoval predajňu v C.. ELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ sa v administratívnom konaní ÚOOÚ\nSR č. 01515/2017-Os v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017 vyjadril, že uvedenú dokumentáciu\nnikdy písomne neprebrali a nemali k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ.\n96. Žalovaný v podaní zo dňa 14.01.2020, v ktorom odpovedal na písomné otázky uviedol, že každý\nzákaznícky dokument, ktorý je vytvorený na predajnom mieste je zaevidovaný v aplikácii Archivnet,\nkde je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiť v každom okamihu, či sa dokument na predajni\nstále nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovaného v Q.. Žalovaný v tom istom\npodaní konštatoval, že po vyhotovení týchto dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v\nnajbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú\nna účely archivácie do centrálneho archívu žalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp.\nk zmluve o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto\nzmluvou. Najmä tu uvádzané skutočnosti navodzujú opodstatnené pochybnosti o tom, či žalovaný v\nsúvislosti s posudzovaným bezpečnostným incidentom aj sám osobne neporušil niektoré z ustanovení\nZOOÚ, keď jemu patriaca dokumentácia s osobnými údajmi jeho zákazníkov sa po prevzatí obchodného\n\nzastúpenia žalovaného v C. od J. P. v prospech O. H. ELSIG bezdôvodne nachádzala v predajni v C.,\nkde bola od roku 2014 až do mesiaca február 2017 nepovšimnutá a neodborne odložená v sklade za\ntovarom v značkovej predajni (z odôvodnenia rozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018\nčíslo: XXXXX/XXXX-XX-7 na strane 9). Predsedníčka ÚOOÚ SR v citovanom rozhodnutí na stranách\n10) a 11) ďalej konštatuje, že v prípade zániku výkonu oprávnení obchodného zastúpenia v značkovej\npredajni práva a povinností súvisiace s prevádzkovaním značkovej predajne spoločnosti Orange, alebo\nvzhľadom na svoju povahu slúžiace tomuto účelu prechádzajú späť na spoločnosť Orange, prípadne\nna iného obchodného zástupcu určeného spoločnosťou Orange. Ak nový obchodný zástupca tvrdí,\nže uvedenú dokumentáciu nikdy neprevzal a nemal k nej žiaden vzťah a žalovaný nepreukázal, že\ntúto dokumentáciu novému obchodnému zástupcovi protokolárne odovzdal (odpoveď na otázku č. 6 v\npodaní žalovaného zo dňa 14.01.2020) potom je evidentné, že žalovaný nemal dlhodobo pod kontrolou\npredmetné písomnosti a to napriek jeho tvrdeniu o fungujúcej aplikácii Archivnet aj napriek pravidelnému\nštrnásťdňovému zberu originálnych dokumentov do centrálneho archívu žalovaného v Q..\n97. V administratívnom konaní zistený bezpečnostný incident tvorí skutkový základ protiprávneho\nkonania, ktoré v rámci objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti voči žalobkyni za zásah do ich\nsúkromia dopadá na žalovaného.\n98. Napokon, odvolací súd považoval námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie\nžalovaného za nedôvodnú.\n99. Pod nemajetkovou ujmou možno vo všeobecnosti rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného\nnepredstavuje priamu stratu na majetku, a teda nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje inú ako\nmajetkovú sféru poškodeného - sféru osobnostnú. Všetky práva, ktoré sú späté s ochranou osobnosti\na ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, sú v našom právnom poriadku chránené\nprostredníctvom právnych noriem, ktoré patria do rôznych odvetví práva. Ochrana osobnosti fyzickej\nosoby je podrobne upravená normami súkromného práva, predovšetkým občianskeho práva. Právo na\nochranu osobnosti fyzickej osoby ako takej je chránené štátom a vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ale aj z ostatných právnych predpisov a medzinárodných noriem. Do práva na ochranu\nosobnosti preto nemožno zasahovať a ani ho nemožno nikomu vziať či obmedziť.\n100. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým\nsmeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v\nspoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej\ncti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Česť fyzickej osoby\nje výrazom úcty, uznania a ocenenia, teda vážnosti konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje\npostoje a chovanie u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a\nuplatňovanie v spoločnosti. Neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže teda spočívať\nbuď v skutkových tvrdeniach, alebo v kritike, t.j. v hodnotiacich úsudkoch. Fyzická osoba má právo\nnajmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby\nsa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. l OZ).\nPokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § l3 ods. l OZ najmä preto, že bola v značnej\nmiere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo\nna náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ).\n101. „Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 13 OZ je, aby zásah bol\nobjektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození\nosobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“ (Rozsudok Najvyššieho\nsúdu ČR zo dňa 22.06.2006, sp. zn. 30 Cdo 2914/2005).\n102. Zásah do práva na ochranu osobnosti je svojou povahou civilným deliktom a primerané\nzadosťučinenie v ktorejkoľvek zákonom predpokladanej forme jednou z civilnoprávnych sankcií. Z\nvykonaného dokazovania mal súd za preukázaný zásah do súkromia žalobkyne pri protiprávnom\nspracúvaní jej osobných údajov, preto súd v ďalšom konaní skúmal, aká ujma bola žalobkyni spôsobená,\njej závažnosť a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva žalobkyne došlo. Súd sa nestotožnil s\nargumentáciou žalovaného, že žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala a už vôbec nepreukázala,\nv čom by mala táto morálna ujma spočívať a akým spôsobom a z čoho by v súvislosti s predmetnými\nosobnými údajmi mala na strane žalobkyne vzniknúť. Žalovaný zastával stanovisko, že v tomto prípade\n\nmorálna ujma žalobkyne z uvedeného incidentu ani len objektívne vzniknúť nemohla, pričom aj s týmto\ntvrdením nie je možné súhlasiť.\n103. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že osobné údaje sú vstupnou bránou do súkromia\nkaždého jedinca, preto právo na ich ochranu musí požívať vysoký stupeň právnej ochrany. Postupujúcou\nglobalizáciou súčasnej informačnej spoločnosti a možnosťami, ktoré ponúkajú nové technológie a\naplikácie sa riziká, ktorým je vystavené súkromie každého jedinca, ešte zvyšuje.\n104. Súd sa stotožnil s argumentáciou predsedníčky ÚOOÚ SR v jej rozhodnutí zo dňa 09.03.2018\nč.k. 00103/2018-Op-7, že významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania mali zistený\npočet odcudzenej dokumentácie (viac než 400 dokumentov), okolnosti, za akých došlo k vzniku\nbezpečnostného incidentu (umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu na papierový\nodpad), sprístupnenie osobných údajov dotknutých osôb neobmedzeného počtu neoprávnených osôb,\nkategória neoprávnene sprístupnených osobných údajov (vrátane rodného čísla ako jedinečného\nidentifikátora) a čas trvania protiprávneho konania. V zhode s predsedníčkou ÚOOÚ SR súd konštatuje,\nže negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody\nfyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym\nstupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo\nnemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži\ntotožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných\núdajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie\nzahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky\nna veľký počet dotknutých osôb.\n105. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia na stranách 8 a 9 súd cituje: „Predsedníčka Úradu\nkonštatuje, že zo strany prvostupňového orgánu došlo k náležitému prešetreniu závažnosti a následkov\nprotiprávneho konania, ktorého sa sprostredkovateľ dopustil. Zistený počet odcudzenej dokumentácie\nmá významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania, ktorej riadne posúdenie predpokladá\naj ustanovenie § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z. z., avšak je nesporné, že prvostupňový orgán prihliadal\npri ukladaní výšky pokuty najmä na mieru závažnosti bezpečnostného incidentu, okolnosti, za akých\ndošlo k vzniku bezpečnostného incidentu, a to umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu\nna papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb, čím došlo k neoprávnenému\nsprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb neobmedzenému počtu neoprávnených osôb a\nz ktorého bola archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená L. E. C., do miesta\nsídla advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku a súčasne je potrebné poukázať na kategóriu\nneoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia obsahovala aj údaje o\nrodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k ohrozeniu citlivého\nosobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon č. 122/2013 Z.\nz. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik\nrizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a\nďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už\nmajetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad\nku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti\nosobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné\nspracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len mohlo mať\nnegatívne dôsledky na veľký počet dotknutých osôb. Predsedníčka úradu dopĺňa závery prvostupňového\norgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku 2014, kedy\ndošlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku likvidácii nájdenej\ndokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho bola archívna krabica\nneodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore s nastavenými procesmi\na postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému vzniku bezpečnostného\nincidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a vedúcim zamestnancom\na samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá. A práve tieto skutočnosti - kategória spracovateľskej\noperácie, čas trvania protiprávneho konania, kategória osobných údajov, nedodržanie bezpečnostných\nopatrení sprostredkovateľom sú priťažujúcimi okolnosťami, pre ktoré prvostupňový orgán pristúpil k\nurčeniu výšky uloženej pokuty.“\n\n106. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody\nfyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym\nstupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo\nnemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži\ntotožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných\núdajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie\nzahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky\nna veľký počet dotknutých osôb, vrátane žalobcu.\n107. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že takto vymedzená ujma v sfére súkromného života žalobkyni\nby bola (musela byť) každou inou fyzickou osobou nachádzajúcou sa v danom mieste a čase a v tej istej\nsituácii objektívne vnímaná vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,\njeho trvanie alebo jeho dopad a dôsledky, ako ujma závažná. Subjektívne pocity nie sú rozhodujúce,\npodstatné je objektívne hľadisko (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2011 sp. zn. 4Cdo\n232/2010).\n108. Ak ochrana súkromia a ochrana osobných údajov sa svojim obsahom a povahou zaradzujú medzi\nzákladné ľudské práva, potom neoprávnené sprístupnenie osobných údajov v rozsahu predmetného\nbezpečnostného incidentu by z objektívneho hľadiska znamenalo významné dátové obnaženie každého\nsubjektu, preto aj ujmu tým vzniknutú by každý subjekt nachádzajúci sa v situácii žalobkyne pociťoval\nako ujmu závažnú.\n109. Vzhľadom k širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby môže dochádzať\nk rozmanitým prejavom zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto\nzásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do\ntohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti\ndotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov\nneoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 18.02.2010 sp. zn. 3Cdo 137/2008).\n110. Medzi bezpečnostným incidentom ako protiprávnym konaním a vznikom ujmy v sfére zásahu do\nsúkromia žalobcov mal súd preukázanú bezprostrednú príčinnú súvislosť.\n111. Žalobkyňa ako právny prostriedok ochrany za zásah do svojho súkromia požadovala náhradu\nnemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,- eur. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre priznanie\npeňažnej náhrady sa pri rozhodovaní o výške náhrady zaoberal závažnosťou vzniknutej ujmy a\nokolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Skutkový stav, ktorý vyplynul\nz vykonaného dokazovania ponúka opis závažnosti ujmy aj okolností, za ktorých k porušeniu práva\ndošlo, pričom nad rámec už uvedeného súd konštatuje, že žalovaný ako významný podnik na\ntelekomunikačnom trhu sa k bezpečnostnému incidentu, týkajúceho sa stoviek jeho zákazníkov\npostavil pomerne benevolentne, keď v priebehu konania popieral akúkoľvek svoju zodpovednosť\nza bezpečnostný incident a konanie svojho obchodného zástupcu (jeho pracovníka) ako priameho\npôvodcu zásahu značne relativizoval. Súd nezdieľa názor žalovaného, že osobné údaje žalobkyne boli\ndo neuzamknutého skladu na papierový odpad umiestnené „omylom, resp. nedopatrením“, pretože\npodľa názoru súdu sa tak stalo hrubou nedbanlivosťou osoby pracujúcej v prospech obchodných\nzáujmov žalovaného. Dokumenty s osobnými údajmi žalobkyne boli naviac už od roku 2014 po odchode\nobchodnej zástupkyne J. P. nedbalo uložené (založené tovarom) v značkovej predajni žalovaného v C.\na žalovaný ani nepreukázal odovzdanie týchto dokumentov novému obchodnému zástupcovi, pretože\nuž v roku 2014 nebol dôvod uchovávať tieto dokumenty z rokov 2011 a 2012 na značkovej predajni,\nale mali byť bezpečne uložené v centrálnom archíve žalovaného. Písomné materiály s osobnými\núdajmi žalobkyne boli naviac uložené v originálnej archívnej krabici a v tejto krabici „umiestnené“ do\nneuzamknutého skladu na papierový odpad, čo len zvýrazňuje stupeň nedbanlivosti priameho pôvodcu\nzásahu.\n112. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 09.11.2016 sp. zn. I.ÚS 689/2014 skonštatoval, že optimalizácia\nmedzi základnými funkciami primeraného zadosťučinenia a špecifikum každého jednotlivého prípadu\nvylučujú pevnú zákonom ustanovenú štandardizáciu sadzieb, či hraníc (či minimálnu alebo maximálnu),\nexaktnú metodiku výpočtu alebo existenciu nejakého bodového ohodnotenia, na základe ktorých by\n\nsa výška relutárnej náhrady priznávanej súdom stanovovala a ktoré môžu byť v žalobách žiadané.\nStanovenie výšky náhrady je tak zo zákona preto vecou voľnej úvahy súdov, ktorá musí byť odôvodnená\na musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave týkajúcom sa obidvoch zákonom predvídaných\nkritérií, t.j. závažnosti vzniknutej ujmy i okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3\nObčianskeho zákonníka). Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je\nrovnako nevyhnutné prihliadať na samotný účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti. Primárnou\nje funkcia satisfakčná, ale je tu aj funkcia preventívno-sankčná, ktorú by relutárna náhrada mala plniť\nz hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie; medzi nimi by mal existovať vzťah komplementarity\n(navzájom sa dopĺňajú, posilňujú) i vzťah konkurencie.\n113. Súd v rámci voľnej úvahy prihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých argumentov aj na význam\nchráneného záujmu a špecifiká hromadného zásahu do práv veľkého množstva dotknutých osôb a v\nsnahe spravodlivo vyvážiť satisfakčnú aj preventívno-sankčnú funkciu relutárnej náhrady určil sumu\n110,- eur ako sumu primeranú.\n114. Listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho (ústavného) poriadku Slovenskej republiky\n(Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), v predmetnej právnej veci došlo u žalobkyni sprístupnením osobných\núdajov v kombinácii: meno, priezvisko, adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,\ntelefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis, a to neobmedzenému počtu neoprávnených\nosôb k porušeniu práva na informačné sebaurčenie podľa článku 10 ods. 3 Listiny základných práv\na slobôd, čím bolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobkyne. Právo na rešpekt k súkromnému\nživotu a právo na informačné sebaurčenie sú podrobne analyzované v Náleze pléna Ústavného súdu\nČR sp. zn. PI. ÚS 24/10 zo dňa 22.03.2011 bod VII., z ktorého vyplýva, že „Primárnou funkciou práva na\nrešpekt k súkromnému životu je zabezpečiť priestor pre rozvoj a sebarealizáciu individuálnej osobnosti.\nVedľa tradičného vymedzenia súkromia v jeho priestorovej dimenzii (ochrana obydlia v širšom slova\nzmyslu) a v súvislosti s autonómnou existenciou a verejnou mocou nerušenou tvorbou sociálnych\nvzťahov (v manželstve, v rodine, v spoločnosti), právo na rešpekt k súkromnému životu zahŕňa i garanciu\nsebaurčenia v zmysle zásadného rozhodovania jednotlivca o sebe samom. Inými slovami, právo na\nsúkromie garantuje rovnako právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, príp. v akom\nrozsahu, akým spôsobom a za akých okolností majú byť skutočnosti a informácie z jeho osobného\nsúkromia sprístupnené iným subjektom. Ide o aspekt práva na súkromie v podobe práva na informačné\nsebaurčenie, výslovne garantovaný čl. 10 ods. 3 Listiny“.\n115. Úlohou prvoinštančného súdu bolo zaoberať sa opätovne uplatneným nárokom žalobkyne. Po\npreskúmaní podmienok konania sa mal zaoberať vecou samou s tým, že prihliadne na predchádzajúce\nospravedlnenie žalovaného žalobkyni, a v prípade, ak je nedostatočné prizná žalobkyni nemajetkovú\nujmu (bod 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).\n116. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že originálna listina s osobnými údajmi\nžalobkyne bola od roku 2014 až do mesiaca január 2017 neodborne odložená v archívnej krabici\nv sklade za tovarom značkovej predajne žalovaného v C. spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi\nlistinami klientov žalovaného. V januári 2017 boli originálne listiny premiestnené do neuzamknutého\nskladu na papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb a dňa 09.02.2017 túto\narchívnu krabicu s originálnymi listinami našiel L. E. C. ako osoba neoprávnená oboznamovať sa\ns údajmi žalobkyne. Originálna písomnosť týkajúca sa žalobkyne obsahovala osobné údaje a to: meno\na priezvisko, adresu bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty\na vlastnoručný podpis. Doposiaľ existuje riziko zneužitia osobných údajov žalobkyne s dopadom na\njej materiálnu alebo aj nemateriálnu sféru života. Do súkromia žalobkyne bolo zasiahnuté, pretože\nbolo porušené jej právo na informačné sebaurčenie. Žalobkyňa stratila kontrolu nad svojimi osobnými\núdajmi bez vlastného zavinenia, pričom pri odovzdaní svojich údajov žalovanému dôverovala v jeho\nprofesionalitu. Žalovaný sa doposiaľ žalobkyni za uvedený bezpečnostný incident neospravedlnil a svoju\nzodpovednosť popiera.\n117. Z vlastnej činnosti súdu je známe, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, titulom\ntoho istého bezpečnostného incidentu si uplatňuje cca 170 dotknutých osôb. U väčšiny žalobcov bolo\nprávoplatne rozhodnuté, pričom vo všetkých prípadoch bola konštatovaná existencia právneho základu\nnároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ani jedna žaloba nebola zamietnutá ako nedôvodná.\nOpakovane bolo konštatované, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne\n\npopísaným bezpečnostným incidentom, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný. Čo do právneho základu\nbol konštatovaný nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a spornou sa javila\nlen výška priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola napokon opakovane ustálená\nv sume 110,- eur za identického skutkového stavu. Je v záujme právnej istoty a predvídateľnosti súdneho\nrozhodovania, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako.\n118. Súd zohľadnil z dôvodov primeranosti, pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zákon č.\n274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Aj keď v tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že predmetným zákonom štát realizuje svoju\npolitiku odškodňovania obetí trestných činov z verejných zdrojov.\n119. Pokiaľ sa týka stanovenia primeranej výšky finančnej náhrady, súd vychádzal zo spôsobu výpočtu\nsúdov v identických veciach, pričom vychádzal z judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu\nk priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sa zvyčajne priznávajú pozostalým po\nosobách, ktoré boli usmrtené pri dopravných nehodách, či zo zákonnej právnej úpravy, ktorá upravuje\nnároky poškodených z trestných činov. Pri náhradách nemajetkovej ujmy pri pozostalých z dopravných\nnehôd sa tieto sumy pohybujú cca 15 000,- eur až 20 000,- eur pri príbuzných v priamom rade, čo však\nsamozrejme závisí od individuálnych okolností prípadu, no berúc do úvahy takto priznané sumy, ako aj\nberúc do úvahy nároky, ktoré sú priznané osobám ako obetiam trestných činov, je nepochybné, že miera\nzásahu do osobnostných práv v tomto prípade je nepomerne nižšia. Možno hovoriť o rozsahu cca 10 %\nzo základu priznaného pre obete násilných trestných činov (4 350,- eur) (§ 12 ods. 3 Zákona č. 274/2017\nZ.z.). Zároveň je nutné brať do úvahy to, že v danom prípade nedošlo k jej zásahu do osobnostných\npráv žalobkyne, došlo len k potencionálnej možnosti jej ohrozenia, čo nepochybne odôvodňuje ďalšie\nzníženie minimálne na hodnotu 50 % z vyššie uvedenej úvahy, t.j. 435/2, t.j. cca 220,- eur. Zároveň\nneboli zistené ani dôvody, akými sú napr. škandalizácia (či iné vyššie uvedené okolnosti majúce význam\npre výšku náhrady), čím je dôvodné túto sumu ponížiť o 50 %, t.j. na sumu 110,- eur.\n120. Vzhľadom na množstvo osobných údajov žalobkyne, ktoré boli neoprávnene sprístupnené, ich\ncharakter, dĺžku času protiprávneho konania a postavenie žalovaného na telekomunikačnom trhu, súd\npriznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,- eur.\n121. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške\n110,- eur.\n122. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n123. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n124. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej\nžalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože výška náhrady\nzáležala od úvahy súdu. V konaní o ochranu osobnosti je základné rozhodnutie, že do práva žalobkyne\nbolo zasiahnuté a rozhodnutie o výške ujmy je druhotné a nadväzujúce. Pre rozhodovanie o trovách\nkonania nie je určujúce, aká bola výška požadovanej náhrady a aká bola výška priznanej náhrady,\nrozhodujúce je, že výška náhrady závisela od úvahy súdu. Pre účely rozhodovania o trovách konania\nje irelevantné, či vôbec, a v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch za\nsúčasného konštatovania zásahu do osobnostných práv žalobcu. O výške trov bude rozhodnuté po\nprávoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.\n125. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Žalovaný požadoval aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov\nkonania úspešnej žalobkyni, resp. ich primerané zníženie. Jeho argumentácia sa týkala prevýšenia\npriznaných náhrad trov konania priznanej výške peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy a opakovania\nveľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu\nvýnimočných okolností a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu\nustanovenia § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania úspešnej strane sporu,\nčo je odklonom od zásahu zodpovednosti za výsledok konania. Pre účely rozhodovania o trovách\nkonania je irelevantné, že výška náhrady trov konania prevyšuje priznanú náhradu nemajetkovej ujmy\n\nv peniazoch za situácie, ak súd konštatoval dôvodnosť podanej žaloby, čo do právneho základu a to\nkonštatovania, že bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne porušením právnej povinnosti\nžalovaného. Pokiaľ ide o opakovanie počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov, táto argumentácia je\npre účely tohto konania taktiež bez právneho významu. Žalobkyňa podala jednu žalobu proti žalovanému\na žiadne právne úkony vo vzťahu k žalovanému neopakovala. Na základe žaloby žalobkyne sa vedie\njediné konanie voči žalovanému a žalobkyňa bola v konaní o ochranu osobnosti úspešná. Súd nezistil\nžiadne výnimočné okolnosti, aby sa odklonil od zásady úspešnosti v konaní. Náhrada trov konania sa\npriznáva strane sporu, nie právnemu zástupcovi, ktorý je platobným miestom. Napokon dĺžku konania\na rad právnych úkonov ovplyvnil aj postoj žalovaného, ktorý popieral svoju zodpovednosť za zásah\ndo osobnostných práv žalobkyne, napriek tomu, že táto zodpovednosť už bola opakovane judikovaná\nodvolacím súdom v identických veciach.\nPoučenie:\nOdvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa napáda, z akých\ndôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha\n(odvolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\nodvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty\nna podanie odvolania.\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že\na) neboli splnené procesné podmienky,\nb) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\nc) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,\nd) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\ne) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\nf) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\ng) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie\nprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo\nh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej\ninštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada\nmala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh\nna vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide\no rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.\nAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková\npovinnosť zaplatiť súdne\npoplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa\nvýkon rozhodnutia z úradnej moci\n(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).", "vazby": {"stav": {"sz": "13Co/8/2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "guid": "be2681b6-1334-4778-931b-d0be99c8ddb2:8d83af27-4959-4f84-819d-755acf799501", "datum": "2026-04-09", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bece740-895e-4d73-9802-fa878c7a87ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 689/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 689/2014 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.689.2014.1"}, {"guid": "448c0f8b-bd51-42ad-a96d-97730eaea264:5fb28b72-1fb4-475d-9bba-4050bfc03c18", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Co/69/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/69/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/448c0f8b-bd51-42ad-a96d-97730eaea264:5fb28b72-1fb4-475d-9bba-4050bfc03c18"}], "citovane_v": []}