Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C/50/2025 z 12. 11. 2025
Citácia: rozsudok Okresného súdu Bardejov z 12. novembra 2025, sp. zn. 8C/50/2025, ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3
Okresný súd Bardejov | 8C/50/2025 | ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3 | 2025-11-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti
Citované ustanovenia: CSP, § 13 CSP, § 19 CSP, § 19 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/717012bd-2d29-4eda-a324-98da7fef3673
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Bardejov
8C/50/2025
8619201073
12. 11. 2025
JUDr. Jana Keselicová
ECLI:SK:OSBJ:2025:8619201073.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, JUDr. Jana Keselicová, v spore žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C.,
XXX XX C., štátny občan SR, zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Advokátska kancelária so
sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, IČO: 35 510 722 proti žalovanému: Orange Slovensko, a. s.,
Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Advokátska kancelária Branislava Máčaja,
s.r.o. so sídlom Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 46 759 875, o
ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný
právoplatnosti rozsudku.

zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 110 eur do troch dní od

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou proti žalovanému pôvodne domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy
vo výške 5 000,- eur.
2. Žalobu odôvodnila tým, že: „Žalobca bol v rokoch 2011 a 2012 klientom žalovanej, pretože na základe
zmluvy o pripojení, ktorú so žalovanou uzatvoril, využíval jej služby telekomunikačného operátora.
Vo vzťahu k žalovanej vystupoval žalobca ako fyzická osoba (nepodnikateľ), ide teda o spotrebiteľa
(osobitnú skupinu subjektov práva), ktorý je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom (žalovanou) v
znevýhodnenom postavení slabšej zmluvnej strany. Dňa 21.2.2012 bol obchodnýmýzástupcom
žalovanej vyhotovený dokument pod názvom„Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej
prevzatí“, ktorý obsahoval najdôležitejšie osobné údaje žalobcu. Dňa 9.2.2017 bol tento dokument
spoločne s ďalšími originálnymi dokumentmi klientov žalovanej nájdený nepovolanou osobou v
neuzamknutom sklade na papierový odpad v C. a Úrad na ochranu osobných údajov neskôr kvalifikoval
tento skutok v administratívnom konaní vedenom proti obchodnému zástupcovi žalovanej z hľadiska
ochrany osobných údajov ako bezpečnostný incident. Žalobkyňu je možné považovať za dotknutú
osobu, ktorej definícia je vymedzená v § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 122/2013 Z.z o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ZOOÚ), ktorý
je už v súčasnej dobe neúčinný (nový zákon o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.), avšak pre
posúdenie práv, povinností a zodpovednosti pri spracúvaní osobných údajov žalobcu žalovanou je nutné
na vec aplikovať doterajší (aktuálne neúčinný) právny predpis. Žalovanú spoločnosť D. C. a.s. možno
považovať za prevádzkovateľa v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) ZOOÚ. Zastáva názor, že žalovaná nesie
voči žalobkyni objektívnu súkromnoprávnu zodpovednosť za situáciu, že pri spracúvaní osobných údajov
žalobcu prostredníctvom, spoločnosti ELSIG s.r.o., Biela Voda 1054/11, 060 01 Kežmarok, IČO: 47
709 014 (ďalej ELSIG s.r.o.) nebolo postupované pri manipulácii s nimi a pri ich likvidácii v súlade

so zákonom (§ 17, § 19 ZOOÚ), čím boli flagrantným spôsobom porušené ustanovenia zákona o
ochrane osobných údajov a tým porušené právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného života žalobcu pri spracúvaní jej osobných údajov. Žalobkyňa sa preto touto žalobou
domáha svojho práva na ochranu osobnosti v zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka voči
žalovanej, ktorá objektívne (bez nevyhnutnosti preukazovať jej zavinenie), na základe skutkového
stavu uvedeného v tejto žalobe zodpovedá za porušenie a ohrozenie osobnostných práv žalobcu.
Tým je založená aktívna a pasívna vecná legitimácia strán tohto konania. Dňa 9. februára 2017 E. C.
našiel v C., za budovou na F. G. H. XX, v ktorej sídli značková predajňa Orange Slovensko, a.s. (F.
@49.2037239,21.6513294,3a,75y,112.14h,91.31t/data=!3m6!1e1!3m4!1sGV6gnjh-rTGyo2l- BqN8Yw!
2e0!7i13312!8i6656) v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu (F.:// I.!
1sJqSlUrQaHsT9ros2DfFx0g!2e0!7i13312!8i6656!6m1!1e1) medzi papierovým odpadom aj archívnu
krabicu, v ktorej sa nachádzalo množstvo originálnych písomností s osobnými údajmi zákazníkov
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., vrátane originálu písomnosti označenej ako „Žiadosť o vydanie
novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“ zo dňa 21.2.2012, na ktorej sa nachádzali osobné údaje
žalobcu, ale aj originály písomností s osobnými údajmi ďalších zákazníkov (klientov) žalovanej. V
nájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané
„ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 8.11.2011 3.11.2012“ sa nachádzali prevažne písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM karty a
potvrdenie o jej prevzatí“ „Výmena SIM karty“ „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty“. Predmetná
archívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál odovzdaná E. C. (nálezca
a zároveň jedna z dotknutých osôb) advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý bol splnomocnený
právnym zastupovaním vo veci neoprávneného zásahu do súkromného života dotknutých osôb v
súvislosti so spracovávaním osobných údajov spoločnosťou Orange Slovensko, a.s. Právny zástupca
vyzval v mene viacerých dotknutých osôb (mimo žalobcu) spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v
súvislosti s jej protiprávnym zásahom do práv žalobcu na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval
písomné ospravedlnenie, finančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe
predmetného listu sa spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr.
Branislava Máčaja, advokáta a konateľa spoločnosti Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o.,
Bajkalská 5, 831 04 Bratislava listom zo dňa 16.3.2017 dotknutým osobám ospravedlnila za vzniknutú
situáciu a ubezpečila ich, že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala.
Zároveň odmietla zaplatenie finančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný“ zásah do osobnostných
práv dotknutých osôb nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na ich súkromný život, aby
boli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného
oddelenia PZ v C. prijal dňa 20.2.2017 oznámenie J. F., ktorý bol v tom čase vedúcim značkovej
predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sídliacej na G. F. H. XX, A. C., v objekte bývalého hotela
K. a zároveň zamestnancom obchodného zástupcu žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci krádeže
písomností určených na skartovanie zo skladu za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. A. C..
J. F. na Obvodnom oddelení Policajného zboru v C. v konaní ČPS: ORPZ-SKOPP5- 77/2017-P v
podanom oznámení uviedol, že „Dňa 20. 02. 2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza hneď za
predajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech o objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými údajmi ich
klientov a tento bol určený na skartovanie“. Tento krok J. F. bol samozrejme len reakciou na zanedbanie
si vlastných povinností súvisiacich so spracovávaním osobných údajov klientov spoločnosti Orange
Slovensko a.s. pri likvidácii ich osobných údajov. Z fotodokumentácie vyplýva celkom zreteľne, že
sklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s osobnými údajmi klientov spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. nájdené nebol dlhodobo uzamykaný, pretože tento sklad využívalo viacero
podnikateľských subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (L. F. K. A. C.). Túto
skutočnosť napokon potvrdil aj J. F., ktorý na polícii uviedol: „Keďže sklad využívajú aj iní predajcovia
z daného objektu, dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas neuzamknutý.“ V označenej
priestupkovej veci bol dňa 29. 03. 2017 vypočutý aj nálezca predmetnej archívnej krabice E. C., ktorý
bezpečnostný incident odhalil a s najväčšou pravdepodobnosť zabránil ďalekosiahlym následkom pri
možnej nelegálnej manipulácii s obrovským množstvom osobných údajov klientov žalovanej. OO PZ v
C. odstúpilo svoj spisový materiál ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej Úrad), ktorý podľa obsahu vyhodnotil
tento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o ochrane osobných údajov pre
podozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (ďalej zákon)
voči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
v značkovej predajni na Ul. F. XX A. C.. Záznam o podaní vysvetlenia na OO PZ C. E. C. z 29.3.2017
Odovzdanie veci z OO PZ C. na ÚOOÚ z 30.3.2017 ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P d) Rozhodnutím

Úradu zo dňa 16. 08. 2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 bolo konštatované, že spoločnosť ELSIG s.r.o.
ako sprostredkovateľ porušil ustanovenie § 17 ods.1 a § 19 ods.1 zákona tým, že „... pri likvidácii
dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno a
priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo,
číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o
predajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici
s označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1
ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 8.11.2011 - 3.11.2012“ (ďalej len
„archívna krabica“) a umiestnené v sklade na papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v
ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C....“, pričom Úrad neuložil spoločnosti
ELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku, keď konštatoval,
že
sprostredkovateľ
v priebehu konania preukázal plnenie povinnosti vyplývajúcemu z
ustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente nanovo prijal bezpečnostné opatrenia a
tým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku už nebolo v danom
prípade dôvodné a účelné. Následne Úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-9
uložil sprostredkovateľovi – obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. pokutu vo
výške 5 000,00 EUR, pričom skutok vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia bol ustálený takto: „za
porušenie povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona, ktorého sa sprostredkovateľ v priebehu mesiacov január
a február 2017 dopustil porušením bezpečnosti spracúvania osobných údajov v súvislosti s likvidáciou
dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno
a priezvisko klienta, adresa, rodné číslo, telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty,
účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj informácie o predajnom mieste,
uložením predmetných dokumentov nachádzajúcich sa v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX,
TYP I/75 s nápisom „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011,
8.11.2011 - 3.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) do neuzamknutého skladu na papierový odpad
nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C.,
čím osobné údaje dotknutých osôb vystavil možnosti neoprávneného sprístupnenia neobmedzenému
okruhu subjektov a z ktorého bola uvedená archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená
E. C., čím došlo k neoprávnenému sprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb v počte cca 400,
pričom táto krabica bola následne menovaným odovzdaná jeho právnemu zástupcovi.“ Proti citovanému
rozhodnutiu podala spoločnosť ELSIG s.r.o. rozklad, ktorý bol rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR
zo dňa 9.3.2018 č.k. 00103/2018-Op-7 zamietnutý a rozhodnutie o uložení pokuty z 22. 12. 2017
bolo potvrdené. Úrad začal administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov) na základe
podnetu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. aj proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi, ktorý
zastupuje a chráni práva a právom chránené záujmy dotknutých osôb v súvislosti s porušovaním ochrany
osobných údajov. Konanie proti advokátovi bolo vedené pod č. 00780/2017-Os a rozhodnutím Úradu
zo dňa 08. 09. 2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 bolo zastavené. Na návrh nálezcu dokumentov E. C.
bolo Úradom vedené administratívne konanie v tejto veci aj proti žalovanej. Rozhodnutím Úradu zo
dňa 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 v spojení s rozhodnutím predsedníčky Úradu o rozklade
zo dňa 22.11.2018 č.k. 00465/2018-Op-4 bolo administratívne konanie o ochrane osobných údajov
proti žalovanej zastavené. Táto skutočnosť však neznamená zánik občianskoprávnej zodpovednosti
žalovanej voči dotknutým osobám za zásah do ich súkromného života pri spracovávaní osobných
údajov dotknutých osôb, pretože občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Práve osoba, v mene ktorej a v záujme ktorej sa osobné údaje fyzických osôb spracúvajú
musí niesť objektívnu súkromnoprávnu zodpovednosť voči fyzickým osobám za zásah do ich súkromia
v dôsledku protiprávneho spracúvania osobných údajov. V súčasnej informačnej spoločnosti sú osobné
údaje vstupnou bránou do súkromia každej osoby, preto naliehavá spoločenská potreba na ich dôslednej
ochrane nachádza adekvátne vyjadrenie v únijnom, ale aj vnútroštátnom práve. Európsky súd pre ľudské
práva a Súdny dvor Európskej únie vo svojej judikatúre opakovane zdôraznili, že súčasťou práva na
rešpektovanie súkromného života je i ochrana osobných údajov. Svojim obsahom a povahou možno
právo na ochranu osobných údajov a právo na súkromný život zaradiť medzi základné ľudské práva
a slobody, ktoré sú garantované medzinárodnými konvenciami a v podmienkach Slovenskej republiky
Ústavou SR a príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou. Z uvedeného skutkového stavu je celkom
evidentné, že v súvislosti so spracovávaním osobných údajov žalobcu spoločnosťou Orange Slovensko,
a.s. (žalovanou) prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý je zároveň obchodným zástupcom žalovanej
(spoločnosťou ELSIG s.r.o.) došlo v mesiacoch január a február 2017 z pohľadu administratívnej
zodpovednosti k bezpečnostnému incidentu, za ktorý administratívne (v rovine verejného práva)
zodpovedá obchodný zástupca žalovanej, avšak občianskoprávne (v rovine práva súkromného), teda

voči osobám, ktorých osobné údaje boli zneužité zodpovedá žalovaná, pretože osobné údaje boli
spoločnosťou ELSIG s.r.o. spracovávané v jej mene. Z tohto dôvodu musí práve žalovaná niesť
občianskoprávnu zodpovednosť za zásah do súkromného života žalobcu, ktorý vznikol v dôsledku
spracovávania osobných údajov žalobcu pre potreby žalovanej v rozpore so zákonom. Je potrebné
zdôrazniť, že originálna listina s osobnými údajmi žalobcu bola od roku 2014 až do mesiaca január
2017 neodborne odložená v archívnej krabici v sklade za tovarom značkovej predajne žalovanej
v Stropkove spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi listinami klientov žalovanej. V januári 2017
umiestnil vedúci značkovej predajne Orange predmetnú archívnu krabicu plnú originálnych písomností
s osobnými údajmi klientov žalovanej do neuzamknutého skladu na papierový odpad, do ktorého mal
prístup neobmedzený počet osôb a dňa 09. 02. 2017 túto archívnu krabicu v neuzamknutom sklade
našiel E. C. a odniesol ju aj s písomnosťami do Advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku v C..
Originálna písomnosť týkajúca sa žalobcu obsahovala tieto jeho osobné údaje: meno a priezvisko,
adresu bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty, vlastnoručný
podpis. Uvedené osobné údaje obsahujú najdôležitejšie identifikátory každej fyzickej osoby. Medzi
protizákonne likvidovanými a sprístupnenými osobnými údajmi žalobcu bol aj údaj o rodnom čísle ako
všeobecne použiteľnom identifikátore osobitnej kategórie zákonom zvlášť chránených osobných údajov.
Rodné číslo je v zmysle zákona č. 301/1995 Z.z. o rodnom čísle v znení neskorších predpisov „trvalým
identifikačným osobným údajom fyzickej osoby, ktorý zabezpečuje jej jednoznačnosť v informačných
systémoch“. Žalobca vyslovuje presvedčenie, že vzhľadom k technickému charakteru neoprávnene
sprístupnenej písomnosti použitie rodného čísla v tejto písomnosti ani nebolo nevyhnutným. Osobné
identifikačné údaje ako meno, priezvisko (prípadne akademický titul) doplnené o číslo identifikačného
dokladu (občianskeho preukazu), ale hlavne o rodné číslo ako jedinečný a trvalý identifikátor konkrétnej
osoby spoločne s osobnými kontaktnými údajmi (adresa bydliska a telefónne číslo) v kombinácii s
osobným biometrickým údajom, ktorým je vlastnoručný podpis dokonale, jednoznačne a nezameniteľne
identifikujú žalobcu (ale aj každú inú fyzickú osobu), preto sú hodné osobitnej ochrany a ich zneužitie
neoprávneným sprístupnením nepovolaným osobám predstavuje vážny zásah do integrity žalobcu.
Tým, že osobné údaje žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej sa najmenej v období od 25. 01.
2017 do 09. 02. 017 nachádzali v neuzamknutom sklade na papierový odpad za značkovou predajňou
žalovanej v C., kde ich v rozpore s predpismi o ochrane osobných údajov umiestnil vedúci značkovej
predajne žalovanej v C., boli tieto osobné údaje vystavené možnosti neoprávneného sprístupnenia
neobmedzenému okruhu subjektov. Existovalo pritom vysoké riziko zneužitia osobných údajov ich
nelegálnou manipuláciou s dopadom na materiálu, prípadne nemateriálnu sféru žalobcu a ďalších
dotknutých osôb. Len príkladmo možno spomenúť rozličné obchody uzatvárané na diaľku (online kúpa
tovaru na splátky, online poskytnutie spotrebiteľského úveru) prípadne zneužitie osobných údajov na
podpísanie petície, pre telemarketing, krádež identity alebo kyberšikana. Všetky takéto aktivity sú
zásahmi do práva na súkromie a sebaprezentáciu v elektronickom priestore. Na úspešné uplatnenie
práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne
spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ. „Základnou hmotnoprávnou
podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ust. § 13 OZ je, aby zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození osobnostného práva fyzickej osoby,
pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22. 06. 2006, sp.zn. 30
Cdo 2914/2005) „Základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia je skutočnosť,
že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných
právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a
postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach.“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. 01. 2011, sp.zn. 1 Cdo 113/2009) Občianskoprávna zodpovednosť a administratívna
zodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov sú dve stránky tej istej mince. Administratívnu
zodpovednosť za porušenie ochrany osobných údajov skúma a kontroluje na to povolaný orgán štátu
(Úrad na ochranu osobných údajov), ktorý autoritatívnou reguláciou nástrojmi verejného práva chráni
fyzické osoby pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života pri spracúvaní ich osobných
údajov a zároveň upravuje práva, povinnosti a zodpovednosť subjektov, ktoré osobné údaje fyzických
osôb v zmysle vnútroštátnej a únijnej úpravy spracovávajú. Za bezpečnostný incident, ktorý tvorí
skutkový základ tejto žaloby už bol administratívne Úradom postihnutý sprostredkovateľ, spoločnosť
ELSIG s.r.o., ktorý ako obchodný zástupca žalovanej v jej mene spracovával osobné údaje klientov
žalovanej v rozpore s právnymi predpismi. Za to mu bola právoplatne uložená, v žalobe citovaným
rozhodnutím, pokuta vo výške 5 000,00 EUR. Občianskoprávna zodpovednosť žalovanej za zásah do
súkromia žalobcu má objektívny charakter, ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka ako
generálnej klauzuly ochrany osobnosti v súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba

nezodpovedá osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická
alebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila („použité“ osoby zodpovedajú len v
tzv. vnútornom vzťahu).“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp.zn. 30 Cdo 1509/2011)
„Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý
právnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby, pričíta sa
neoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe“. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.
30 Cdo 2712/2005 citovaný v publikácii Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2015, na strane
68) „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti tejto právnickej
osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre posúdenie, či išlo
o takúto činnosť je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k plneniu danej činnosti“.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 228/2012 citovaný v publikácii Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2015, na strane 75) Občianskoprávna zodpovednosť žalovanej je bezpochyby daná,
pretože existencia zásahu do osobnostných práv žalobcu popísaným bezpečnostným incidentom
objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu je nesporne preukázaná. Zásah do práv žalobcu je
konaním protiprávnym a existuje príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom
nemajetkovej ujmy. V konkrétnom prípade žalovaná zodpovedá za to že: právo na ochranu súkromia
žalobcu bolo protiprávnym spracovávaním osobných údajov (neprípustnou likvidáciou osobných údajov
a ich neoprávneným sprístupnením nepovolaným osobám) porušené, právo na ochranu súkromia
žalobcu bolo aj významne ohrozené vysokým rizikom nelegálnej manipulácie s osobnými údajmi
nepovolanými osobami s možnými dopadmi v majetkovej aj nemajetkovej sfére žalobcu. Je pravdou, že
žalovaná spoločnosť D. C., a.s. prostredníctvom právneho zástupcu, advokáta E. L. E. sa v súvislosti s
predmetným bezpečnostným incidentom listom zo dňa 16. 03. 2017 dotknutým osobám, ktoré navrhovali
mimosúdne riešenie veci (bez žalobcu) ospravedlnila za vzniknutú situáciu a ubezpečila ich, že urobí
všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala, avšak zároveň odmietla zaplatenie
finančnej satisfakcie s odôvodnením, že zásah do osobnostných práv nedosiahol takú intenzitu
a následky s ohľadom na ich súkromný život, aby boli odôvodnené úvahy nad poskytnutím náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch. S týmto názorom žalovanej nemožno súhlasiť, pretože v súčasnej
dobe je ochrana osobných údajov a ich možné zneužitie mimoriadne vážnou témou, ktorá v spoločnosti
významne rezonuje [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2016/679 (GDPR) a nový zákon
o ochrane osobných údajov č. 18/2018 Z.z.]. Predmetný bezpečnostný incident pri porušení ochrany
osobných údajov a zásahu do súkromného života žalobcu a ďalších stoviek klientov žalovanej dosahuje
mimoriadnu intenzitu a rozsah, preto len ospravedlnenie žalovanej sa javí ako absolútne neadekvátna
forma satisfakcie. Tento zásah do osobnostných práv žalobcu je vážnym súkromnoprávnym deliktom,
za ktorý zodpovedá žalovaná a ktorý je nevyhnutné napraviť aj primeraným finančným zadosťučinením.
(§ 13 ods.2, 3 OZ) Určenie primeranej výšky satisfakcie je vecou sudcovskej úvahy, v rámci ktorej
súd zohľadňuje od prípadu k prípadu významné okolnosti konkrétneho porušenia práva. V predmetnej
veci žalobca žiada finančnú satisfakciu vo výške 5 000,00 EUR, ktorej výšku odôvodňuje: i) značnou
intenzitou porušenia a ohrozenia osobnostných práv vzhľadom k veľkému množstvu osobných údajov,
ktoré boli protiprávne spracúvané ii) kategóriou neoprávnene sprístupnených osobných údajov (rodné
číslo a vlastnoručný podpis ako osobitná kategória zákonom zvlášť chránených osobných údajov) iii)
výnimočným rozsahom bezpečnostného incidentu, ktorý sa týka viac než 400 dotknutých osôb iv) časom
trvania protiprávneho konania v) osobou žalovanej, ktorá je na slovenskom trhu jedným z najväčších
telekomunikačných operátorov a spracúva osobné údaje státisícov svojich klientov. Rozsah, intenzitu,
význam a dôsledky bezpečnostného incidentu výstižným spôsobom pomenovala predsedníčka Úradu
na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia o rozklade zo
dňa 09. 03. 2018 č.k. 00103/2018-Op-7, ktorým potvrdila rozhodnutie o uložení pokuty obchodnému
zástupcovi (sprostredkovateľovi) žalovanej zo dňa 22. 12. 2017 č.k. 01515/2017-Os-9: „... je potrebné
poukázať na kategóriu neoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia
obsahovala aj údaje o rodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k
ohrozeniu citlivého osobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon
č. 122/2013 Z.z. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je
samotný vznik rizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými
údajmi, a ďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť
k ujme, či už majetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže
viesť napríklad ku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate

dôvernosti osobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu.
Predmetné spracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len
mohlo mať negatívne dôsledky na veľký počet dotknutých osôb. Predsedníčka úradu dopĺňa závery
prvostupňového orgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku
2014, kedy došlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku
likvidácii nájdenej dokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho
bola archívna krabica neodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore
s nastavenými procesmi a postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému
vzniku bezpečnostného incidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a
vedúcim zamestnancom a samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá.“
3. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach v priebehu konania v prvom rade namietal miestnu
príslušnosť Okresného súdu Svidník, nakoľko zo žaloby bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že
ide o žalobu na ochranu osobnosti a miestne príslušným súdom na konanie v prvej inštancii v prípade
žaloby na ochranu osobnosti je podľa § 13 CSP všeobecný súd žalovaného, t.j. v tomto prípade Okresný
súd Bratislava II. za to, že v prípade žaloby na ochranu osobnosti ide práve o takýto iný spor a nie
o spotrebiteľský spor. Spor na ochranu osobnosti rozhodne nie druhom sporu, ktorý by vyplýval zo
spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ ide o súvislosť žalobkyňou
tvrdeného zásahu do jej osobnostných práv so spotrebiteľkou zmluvou (zmluvy o pripojení uzatvorené
medzi žalobkyňou a žalovaným), táto podľa žalovaného neexistuje. Za spotrebiteľský spor možno
považovať spor o otázke týkajúcej sa spotrebiteľskej zmluvy, napr. či zmluva vznikla, či je platná, otázky
výkladu obsahu spotrebiteľskej zmluvy, náhrady škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia,
nároky z vád tovaru a pod., to jest nároky, ktoré vznikli alebo mali svoj pôvod v relatívnom (záväzkovom
vzťahu) - spotrebiteľskej zmluve. Súvislosť uplatneného nároku so spotrebiteľskou zmluvou musí byť
tak právna, ako aj vecná. Tvrdenia žalobkyne o flagrantnom porušení viacerých ustanovení zákona
o ochrane osobných údajov zo strany žalovaného (konkrétne porušenie § 17 a § 19 zákona o ochrane
osobných údajov) žalovaný v plnom rozsahu odmietol. Žalovaný odmietol ako nepravdivé východiskové
tvrdenie žalobkyne o zneužití jej osobných údajov (str. 9 žaloby). Podľa žalovaného do dnešného dňa
neboli zistené okolností, ktoré by nasvedčovali, že by došlo k zneužitiu osobných údajov dotknutých
osôb, vrátane žalobkyne, či iným nežiadúcim následkom, čo je konštatovaná napr. aj v odôvodnení
rozhodnutia úradu zo dňa 22.12.2017, č. k. 01515/2017-Os-09, str. 6, ktorým tento uložil spoločnosti
ELSIG pokutu vo výške 5 000,- eur. Rovnako podľa žalovaného, tak je vylúčené zneužitie osobných
údajov žalobkyne, či iných dotknutých osôb, v súvislosti s týmto incidentom do budúcnosti. Dokumenty,
ktoré tieto osobné údaje obsahujú sa totiž nachádzajú podľa zistení úradu u právneho zástupcu
žalobkyne na účely súdneho konania (rozhodnutie úradu zo dňa 22.12.2017, č. k.: XXXXX/XXXXXX-09, str. 4), kde žalovaný predpokladá, že tento zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje ich ochranu.
Žalovaný má za to, že v súvislosti s jeho povinnosťou zabezpečiť likvidáciu osobných údajov žalobkyne,
ako aj ďalších dotknutých osôb podľa § 17 zákona o ochrane osobných údajov, rovnako tak aj v súvislosti
s jeho povinnosťou chrániť spracúvané osobné údaje podľa jeho § 19, neporušil žalovaný v predmetnom
prípade žiadnu svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona o ochrane osobných údajov, od ktorého porušenia
žalobkyňa odvodzuje občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného. Opätovne poukázal aj na to, že
základným predpokladom pre uplatnenie akejkoľvek právnej zodpovednosti, bez ohľadu na to, či ide
o zodpovednosť administratívnoprávnu, trestnoprávnu či občianskoprávnu, voči povinnému subjektu
(nositeľovi povinnosti), je porušenie tejto povinnosti z jeho strany. V tejto súvislosti žalovaný rovnako
tak znova poukázal na právoplatné rozhodnutie úradu, ktorý zastavil konanie o ochrane osobnosti voči
nemu a to z dôvodu, že v priebehu konania nezistil v príčinnej súvislosti medzi vznikom bezpečnostného
incidentu, ku ktorému došlo na strane sprostredkovateľa žalovaného (spoločnosti ELSIG) pri likvidácii
dokumentov obsahujúcich osobné údaje dotknutých osôb, vrátane žalobkyne a plnením zákonných
povinností žalovaného porušenie zákona. Inými slovami úrad skonštatoval, že žalovaný v súvislosti
so spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb, vrátane žalobkyne, v súvislosti s predmetným
bezpečnostným incidentom neporušil žalovaný svoje povinnosti podľa zákona o ochrane osobných
údajov. Žalovaný ďalej uviedol, že záver žalobkyne, že ak úrad v administratívnom konaní konštatoval
porušenie §17 ods. 1 a § 19 zákona o ochrane osobných údajov zo strany sprostredkovateľa,
založil tým občianskoprávnu zodpovednosť žalovaného, pretože táto je koncipovaná na objektívnom
princípe, musí žalovaný v plnom rozsahu odmietnuť a to predovšetkým z dôvodu, že takýto záver
nemá oporu v platnom práve. Podľa § 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov tento zákon
upravuje ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života
pri spracúvaní ich osobných údajov a zároveň podľa písm. b) vyššie uvedeného ustanovenia tohto

zákona upravuje tiež práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb.
Žalovaný poukázal na § 5 ods. 2 zákona o ochrane osobných údajov, podľa ktorého môže osobné
údaje spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ. Podľa § 8 ods. 8 zákona o ochrane osobných
údajov sprostredkovateľ je povinný dodržiavať povinnosti ustanovené prevádzkovateľovi v jeho § 5
ods. 1. § 6 ods. 2 písm. c) až i). § 6 ods. 4, § 19 (zodpovednosť za bezpečnosť osobných údajov)
až 26, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle vyššie uvedeného potom podľa § 19 zákona
o ochrane osobných údajov sprostredkovateľ vo vzťahu k dotknutým osobám priamo zodpovedá za
bezpečnosť spracúvania ich osobných údajov, pričom v tejto súvislosti je povinný sprostredkovateľ
chrániť spracúvané osobné údaje dotknutých osôb pred ich poškodením, zničením, stratou, zmenou,
neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred akýmikoľvek
inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Z prípadného porušenia povinností sprostredkovateľa, od
ktorých žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, za ktoré sprostredkovateľ
dotknutým osobám priamo zodpovedá teda nemôže byť vyvodená zodpovednosť žalovaného, vrátane
jej občianskoprávnej zodpovednosti. Vzhľadom na okolnosti vzniku incidentu ku ktorému došlo výlučne
náhodne, resp. nedopatrením zo strany jediného zamestnanca sprostredkovateľa - spoločnosti ELSIG
a to aj napriek existencii zodpovedajúcich bezpečnostných opatrení, ako aj vzhľadom na jeho následky
na žalobkyne (žiadne neboli preukázané), považuje žalovaný náhradu nemajetkove ujmy vo výške
5 000,- eur požadovanú žalobkyňou za absolútne neadekvátnu. Žalovaný podotkol, že určenie výšky
náhrady nemajetkovej ujmy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu má byť vždy v súlade s
požiadavkami spravodlivosti. Náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur požadovanú žalobkyňou
považuje žalovaný s ohľadom na okolností prípadu tiež za nespravodlivú. Náhrada nemajetkovej ujmy
podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka má zásadne subsidiárny charakter, prichádza do úvahy len
v prípadoch, kedy iné primerané zadosťučinenie nie je postačujúce, najmä preto, že neoprávneným
zásahom do osobnostných práv fyzickej osoby došlo k závažnej ujme. Podmienkou priznania náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je však vždy v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu
existencia závažnej ujmy. Žalobkyňa je vždy povinná existenciu závažnej ujmy bez ohľadu na to, v čom
táto závažná ujma spočíva, v konaní riadne preukázať. V súvislosti s výškou nemajetkovej ujmy žalovaný
poukázal na zákon č. 247/2017 Z.z. o obetiach trestných činov, výšku minimálnej mzdy v Slovenskej
republike v čase vzniku bezpečnostného incidentu a rozhodovaciu prax súdov pri priznávaní náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch.
4. Žalobkyňa k námietke miestnej príslušnosti uviedla, že úvahy žalovaného o miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Svidník považuje za nesprávne z dôvodov, že žalobkyňa založila miestnu príslušnosť
Okresného súdu Svidník ako osobitnú miestnu príslušnosť (danú na výber) v zmysle ust. § 19 písm.
d) CSP. V konkrétnej právnej veci má žalobkyňa adresu trvalého pobytu v obvode Okresného súdu
Svidník. Nemôžu byť žiadne pochybností o tom, že právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným
vznikol na základe zmluvy o pripojení, ktorú žalobkyňa uzatvárala so žalovaným ako dodávateľom v
pozícii spotrebiteľa, teda slabšej strany v kontraktačnom procese. Základný akt (zmluva o pripojení),
ktorou bol založený vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je teda bezpochyby zmluvou spotrebiteľskou.
Podľa názoru žalobkyne právnym základom vzťahu medzi stranami sporu je bezpochyby zmluva o
pripojení, ktorou súčasťou je súhlas žalobkyne so spracúvaním jej osobných údajov a jej dodatky
(ako zmluva spotrebiteľská) a práva uplatňované žalobou (na ochranu osobnosti za zásah do jej
súkromia v dôsledku porušenia ochrany osobných údajov) sú realizované v rámci spotrebiteľského
vzťahu založeného práve zmluvou o pripojení a jej dodatkami. Ide teda o spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorý v širšom kontexte vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy (povinnosť dodávateľa
chrániť a bezpečne spracovávať, teda aj likvidovať osobné údaje spotrebiteľov), ale zároveň je to
spor, ktorý celkom jednoznačne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou (Zmluvou o pripojení), preto spĺňa
všetky kritéria spotrebiteľského sporu v zmysle § 290 CSP. Podľa názoru žalobkyne z uvedeného
teda vyplýva, že ak vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom má právny základ v spotrebiteľskej
zmluve, potom uplatňovanie akýchkoľvek hmotnoprávnych nárokov ktorejkoľvek zmluvnej strany, ktoré
vyplývajú z tejto spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto zmluvou súvisia, je v civilnom sporovom procese
realizované v režime spotrebiteľského sporu podľa § 290 a nasl. CSP a to bez ohľadu na to o aký
hmotnoprávny inštitút sa uplatňovaný nárok opiera. K vecnej legitimácií žalovaného ďalej uviedol,
že v súvislosti s poskytovanými telekomunikačnými službami dal žalovanému súhlas na spracúvanie
svojich osobných údajov, ktoré žalovaný ako prevádzkovateľ zabezpečoval prostredníctvom svojich
obchodných zástupcov v pozícii sprostredkovateľov. Z dodatku č.1 k zmluve o obchodnom zastúpení a o
spolupráci pri prevádzkovaní značkovej predajne Orange Slovensko, a.s. zo dňa 30.06.2015, ktorým sa
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy stala príloha č. 7 (Dohoda o poverení sprostredkovateľa spracúvaním

osobných údajov) vyplýva, že „Vlastníkom osobných údajov dotknutých osôb prevádzkovateľa je
prevádzkovateľ“ (bod 16 prílohy č. 7). Práve preto žalovaný (ako prevádzkovateľ) zodpovedá dotknutým
osobám (svojim klientom) za zásah do ich súkromného života, pretože došlo k porušeniu zákona o
ochrane osobných údajov pri ich spracúvaní. Je bez právneho významu, že úrad deklaroval porušenie
zákona len sprostredkovateľovi a že administratívnu zodpovednosť úrad vyvodil len voči obchodnému
zástupcovi, ktorý preukázateľne porušil zákon. Porušením zákona zo strany sprostredkovateľa vznikol
protiprávny stav, za ktorý objektívne (voči žalobkyni aj ďalším dotknutým osobám) zodpovedá žalovaný
a to napriek tomu, že úrad v rozhodnutí o zastavení konania nezistil, aby priamo žalovaný porušil
zákon. Žalovaný teda v tomto prípade nezodpovedá štátu v rámci administratívnej zodpovednosti,
pretože zákon neporušil, ale zodpovedá občianskoprávne svojim klientom za to, že ňou poverený subjekt
spracúval osobné údaje jeho klientov protiprávne, čím došlo k zásahu do ich práva na súkromný život.
Právny vzťah, v rámci ktorého došlo k legitímnemu odovzdaniu osobných údajov žalobkyne (a tým
vznikla povinnosť a zodpovednosť ich riadneho a zákonného spracovávania), vznikol na zákonnom
základe (§ 56 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov)
len medzi žalobkyňou a žalovaným, preto iba žalovaný (nie jej obchodný zástupca) musí niesť za
porušenie ochrany osobných údajov žalobkyne občianskoprávnu zodpovednosť, ktorá je v podmienkach
súkromnoprávnej ochrany osobnostných práv žalobkyne založená na objektívnom princípe, a to v plnom
rozsahu. V súvislosti so vznikom nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne poukázal na závery uznesenia
Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.02.2010 sp. zn. 3Cdo/137/2008 a konštatovanie predsedníčky úradu
v rozhodnutí zo dňa 09.03.2018 č. k. 00103/2018-Op-7. Pre určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy
je potrebné zohľadniť rozsah incidentu, počet dotknutých osôb, trvanie incidentu, význam chráneného
záujmu (najdôležitejšie osobné identifikátory, napr. rodné číslo), významné postavenie žalovaného na
telekomunikačnom trhu tak, aby bola naplnená preventívna, satisfakčná a sankčná funkcia peňažnej
náhrady
5. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy.
6. Rozsudkom Okresného súdu Svidník č. k. 1C/20/2019-140 zo dňa 23.05.2022 v spojení s opravným
uznesením súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 2 500,- eur
a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému
v rozsahu 100 %.
7. Na základe odvolania žalovaného rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17Co/69/2023-249
zo dňa 07.12.2023 tak, že zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a
v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Odvolací súd sa prioritne zaoberal námietkou nedostatku miestnej príslušnosti Okresného súdu
Svidník a názor prvoinštančného súdu o tom, že ide o spotrebiteľský spor považoval za nepreukázaný.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom uplatneného nároku je nárok na ochranu
osobnosti podľa Občianskeho zákonníka. Uplatnený nárok nie je ani nárokom na náhradu škody (bod
10 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).
9. Námietku pasívnej legitimácie žalovaného považoval odvolací súd za nedôvodnú s poukazom na
závery prvoinštančného súdu (bod 11 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).
10. Odvolací súd uviedol, že v danom prípade žiadnym spôsobom nespochybňuje význam
bezpečnostného incidentu, na druhej strane však pokiaľ žalobkyňa si uplatňuje v dôsledku uvedeného
bezpečnostného incidentu aj iné nároky než jej žalovaný poskytol (ospravedlnenie), je potrebné,
aby negatívny dopad tohto incidentu na svoju osobnosť preukázal (bod 12 odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu).
11. Úlohou prvoinštančného súdu bolo zaoberať sa opätovne uplatneným nárokom žalobkyne. Po
preskúmaní podmienok konania sa mal zaoberať vecou samou s tým, že prihliadne na predchádzajúce
ospravedlnenie žalovaného žalobkyni, a v prípade, ak je nedostatočné prizná žalobkyni nemajetkovú
ujmu (bod 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).
12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Po vrátení veci žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 110,- eur, preto súd
uznesením č.k. SK-1C/20/2019-278 zo dňa 19.03.2024 zastavil konanie v časti prevyšujúcej sumu 110,eur.
14. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2024 poukázala na porušenie práva žalobkyne na
informačné sebaurčenie podľa čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, pretože boli sprístupnené
osobné údaje žalobkyne: meno, priezvisko, adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,
telefónne číslo, číslo SIM - karty a vlastnoručný podpis neobmedzenému počtu neoprávnených osôb, čím
bolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobkyne. Individuálne pocity žalobkyne nie sú rozhodujúcim
kritériom pre posúdenie závažnosti vzniknutej ujmy, ale dôležitý je objektívny pohľad vo vzťahu
k akejkoľvek fyzickej osobe, do práv ktorej by bolo zasiahnuté (uznesenie NS SR zo dňa 29.06.2021
sp. zn. 4Cdo/232/2010). Poukázala na rad rozhodnutí v identických veciach, kde bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy v sume 110,- eur (resp. 500,- eur) a jej nepriznanie by znamenalo porušenie
právnej istoty v materiálnom právnom štáte a popretie zásady predvídateľnosti a jednotnosti súdneho
rozhodovania. Pokiaľ ide o predmetnú vec žalovaný sa žalobkyni neospravedlnil, preto aj postreh
odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí je nesprávny.
15. Odvolací súd v bode 15 odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia dáva prvoinštančnému súdu do
pozornosti rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 04.05.2023 vo veci C-300/21 UI proti Österreichische
Post AG. S argumentáciou citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ je možné len súhlasiť, a z neho
vyplývajúce závery je možné analogicky aplikovať aj na súdenú vec. Súdny dvor EÚ v rozsudku
v podstate veci ustálil, že: (i) samotné porušenie ustanovení GDPR nestačí na priznanie práva na
náhradu škody (rovnako nemajetkovej ujmy); vyžaduje sa aj spôsobenie ujmy (ii) pre priznanie práva
na náhradu nemajetkovej ujmy GDPR nevyžaduje určitý stupeň závažnosti spôsobenej ujmy (iii) výška
náhrady škody (ujmy) sa riadi vnútroštátnymi pravidlami každého členského štátu EÚ pri dodržaní
zásad ekvivalencie a efektivity zásad a práva Únie. V skutkovo a právne identických veciach bol
vznik nemajetkovej ujmy za zásah do súkromia dotknutých osôb (porušenie ich práva na informačné
sebaurčenie) opakovane odvolacími súdmi konštatovaný, pretože boli sprístupnené viaceré citlivé
osobné údaje dotknutých osôb neobmedzenému počtu neoprávnených osôb a konkrétne aj nálezcovi
L. E. C., ktorý bol rovnako neoprávnenou osobou, čím reálne došlo u dotknutých osôb k strate
kontroly nad svojimi osobnými údajmi a k ďalším potencionálnym nebezpečenstvám v majetkovej a
nemajetkovej sfére dotknutých osôb, čo objektívne zakladá u každej takto dotknutej fyzickej osoby
právo na náhradu nemajetkovej ujmy [viď bod (i)]. Takúto nemajetkovú ujmu nie je potrebné preukázať
ako ujmu kvalifikovanú (závažnú) [viď bod (ii)] a výška takejto ujmy sa podľa slovenského práva riadi
zásadou primeranosti [viď bod (iii)]. K citovanému rozsudku Súdneho dvora EÚ je však potrebné
ešte dodať, že skutkovo išlo o neporovnateľne menšiu intenzitu zásahu (neoprávnený zber údajov o
politickej príslušnosti dotknutej osoby), pričom tieto zozbierané údaje ani neboli verejne publikované.
Právne posudzovanie prípadu Súdnym dvorom EÚ vychádza z aplikácie noriem GDPR, pričom v čase
bezpečnostného incidentu v súdenej veci (február 2017) ešte GDPR nenadobudlo v podmienkach
právneho poriadku SR účinnosť. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2016/679 zo dňa
27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (GDPR) nadobudlo účinnosť 25.05.2018 (Článok 99 odsek
2. GDPR). Zároveň je treba poznamenať, že právo na náhradu škody a zodpovednosť za škodu bola v
článkoch 82 a 83 GDPR koncipovaná odlišne od predchádzajúcej právnej úpravy.
16. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 28.02.2024 zotrval na vznesenej námietke miestnej
príslušnosti Okresného súdu Bardejov. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalobkyňa nepreukázala jej vznik
a doposiaľ nešpecifikovala v čom táto ujma spočíva. Poukázal na predpoklady vzniku zodpovednosti
za nemajetkovú ujmu a to porušenie právnej povinnosti (protiprávny zásah do osobnostných práv
žalobkyne, existencia nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a nemajetkovou ujmou vzniknutou žalobkyni). Pokiaľ ide o náhradu trov konania,
žalovaný navrhol nepriznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania, prípadne túto náhradu krátiť
s poukazom na spoluzodpovednosť žalobkyne za výsledok sporu, aj keď priznaná náhrada závisela od
úvahy súdu, prípadne, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a trovy konania žalobkyni nepriznal
alebo ich primerane znížil. Žalovaný poukázal na ďalšie identické prípady, kedy je žalobkyni priznaná
náhrada trov konania, ktorých celková výška násobne prevyšuje výšku priznanej peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy. Uvedené považuje za výnimočnú situáciu, ktorá odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.
Ďalším dôvodom pre aplikáciu § 257 CSP žalovaný označil počet ďalších identických konaní, kde sa
opakuje veľký počet obsahovo a formálne tých istých úkonov, ktoré nie sú odborne a časovo náročné.

Trovy konania predstavujú len trovy právneho zastúpenia, pretože žalobkyňa neplatila súdny poplatok
zo žaloby.
17. Predmetom konania bolo rozhodnúť o náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 110,- eur.
18. S ohľadom na záväzný názor odvolacieho súdu k námietke miestnej príslušnosti súdu, podľa ktorého
v predmetom spore sa nejedná o spotrebiteľský vzťah ani o náhradu škody, súd postúpil predmetnú
vec na Mestský súd Bratislava IV v zmysle § 43 CSP. Na podklade nesúhlasu Mestského súdu
Bratislava IV s postúpením veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením pod č.k. 16NcC/5/2025-347
zo dňa 30.05.2025 tak, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Okresný súd Bardejov
s poukazom na § 19 písm. b) CSP. Možnosť výberu miestnej príslušnosti podľa § 19 písm. b) CSP sa
vzťahuje nielen na konania, ktorých predmetom sú nároky na náhradu škody spôsobenej v majetkovej
sfére poškodeného, ale aj na konania, predmetom ktorých sú nároky na náhradu škody spôsobenej
v nemajetkovej sfére poškodeného. Je zrejmé, že ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody
došlo v obvode súčasného Okresného súdu Bardejov a žalobkyňa podala žalobu v prejednávanej veci,
ktorá je nepochybne aj sporom súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou.
19. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: žiadosťou o vydanie novej SIM karty
a potvrdením o jej prevzatí s osobnými údajmi žalobkyne, záznamom o podaní oznámenia na OO
PZ C. – J. F. zo dňa 20.02.2017, záznamom o podaní vysvetlenia na OO PZ C. – L. E. C. zo dňa
29.03.2017, odovzdaním veci z OO PZ C. na ÚOOÚ SR zo dňa 30.03.2017, listom JUDr. Ambróza
Motyku spoločnosti Orange Slovensko, a.s. zo dňa 28.02.2017, listom Advokátskej kancelárie Branislava
Máčaja, s.r.o. zo dňa 16.03.2017, fotodokumentáciou bezpečnostného incidentu, rozhodnutím ÚOOÚ
SR zo dňa 16.08.2017 číslo: 00777/2017-0s-17, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 08.09.2017 číslo:
00780/2017-0s-11, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9, rozhodnutím
predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7, rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa
23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21, rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018 č.
k. 00465/2018-Op-4, rozsudkom OS Svidník zo dňa 18.06.2020 č. k. 6C/29/2018-413, rozsudkom KS
Prešov zo dňa 30.03.2021 č. k. 13Co/7/2021-530 (všetky prílohy sú zaradené v elektronickom registri
OpP Okresného súdu Svidník pod značkou 1OpP/3/2019) a zistil tento skutkový stav.
20. Dňa 09.02.2017 našiel L. E. C. v C. za budovou na F. G. H. XX, v ktorej sídli značková predajňa
Orange Slovensko, a.s. v neuzamknutom priestore určenom na skladovanie papierového odpadu medzi
papierovým odpadom, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie, archívnu krabicu, v ktorej sa nachádzalo
množstvo (483) originálnych písomností s osobnými údajmi účastníkov (zákazníkov) spoločnosti Orange
Slovensko, a.s., vrátane originálov písomností s osobnými údajmi všetkých žalobcov. V nájdenej
archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1
ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012" sa
nachádzali písomnosti s názvom: „Žiadosť o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“,
„Výmena SIM karty“ a „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty. Išlo o originálne dokumenty s vlastnoručným
podpisom žalobcov aj pečiatkou a podpisom obchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
na ktorých sa nachádzali dôležité identifikátory dotknutých osôb (vrátane všetkých žalobcov) ako je
meno, priezvisko (akademický titul), adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne
číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis. Na viacerých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou
páskou prelepená plastová SIM karta. Predmetnú archívnu krabicu s nájdenými písomnosťami L. E.
C. ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. Právny zástupca žalobkyne
listom zo dňa 28.02.2017 vyzval spoločnosť Orange Slovensko, a.s. v súvislosti s tvrdeným protiprávnym
zásahom do práv žalobkyne na mimosúdne rokovanie, pri ktorom požadoval písomné ospravedlnenie,
finančnú satisfakciu a náhradu nákladov právneho zastupovania. Na základe predmetného listu sa
spoločnosť Orange Slovensko, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu Mgr. Branislava Máčaja,
advokáta, listom zo dňa 16.03.2017 ospravedlnila žalobkyni za vzniknutú situáciu a ubezpečila ju,
že urobí všetko preto, aby sa v budúcnosti takáto situácia neopakovala. Zároveň odmietla zaplatenie
finančnej satisfakcie s odôvodnením, že „prípadný“ zásah do osobnostných práv dotknutej osoby
nedosiahol takú intenzitu a následky s ohľadom na jej súkromný život, aby boli odôvodnené úvahy nad
poskytnutím náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Policajt Obvodného oddelenia PZ v C. prijal dňa
20.02.2017 oznámenie J. F., ktorý bol vedúcim značkovej predajne spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
sídliacej na G. F. H. XX, A. C., v objekte bývalého hotela K. a zároveň zamestnancom obchodného
zástupcu žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. vo veci krádeže písomností určených na skartovanie zo

skladu za predajňou Orange Slovensko, a.s. na Ul. Hlavnej v C.. J. F. na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v C. v konaní ČPS: ORPZ - SK- OPP5 - XX /XXXX- M. A. podanom oznámení uviedol, že „dňa
20.02.2017 zistil, že zo skladu, ktorý sa nachádza hneď za predajňou, bol ukradnutý jeden igelitový mech
o objeme 60 l, ktorý bol plný tlačív s osobnými údajmi ich klientov a tento bol určený na skartovanie“.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že sklad na papierový odpad, v ktorom boli originálne písomnosti s
osobnými údajmi klientov spoločnosti Orange Slovensko, a.s. nájdené, bol síce uzamykateľný, ale v čase
nájdenia písomností L. E. C. nebol uzamknutý, pretože tento sklad využívalo viacero podnikateľských
subjektov sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel K. v C.). Túto skutočnosť mal
súd preukázanú aj z oznámenia J. F. v priestupkovom spise OO PZ C., ktorý potvrdil, že sklad využívajú
aj iní predajcovia z daného objektu a dosť často sa stáva, že sklad zostane po určitý čas neuzamknutý.
21. Z Rozhodnutia ÚOOÚ SR zo dňa 16.08.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 vyplýva, že spoločnosť
ELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ „porušil ustanovenie § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona tým, že
pri likvidácii dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v
rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo
OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka
ako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou starostlivosťou, pričom tieto boli uložené
v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktoré je rukou napísané
„ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade na papierový odpad nachádzajúceho
sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na Ul. F. XX A. C.“. Úrad neuložil citovaným
rozhodnutím spoločnosti ELSIG s.r.o. opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku,
keď konštatoval, že sprostredkovateľ v priebehu konania preukázal plnenie povinností vyplývajúce mu
z ustanovení zákona a následne po bezpečnostnom incidente nanovo prijal bezpečnostné opatrenia
a tým uloženie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku už nebolo v danom
prípade dôvodné a účelné. Následne úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-9
uložil sprostredkovateľovi - obchodnému zástupcovi žalovanej, spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie
povinnosti v súvislosti s bezpečnosťou spracúvania osobných údajov a v súvislosti s likvidáciou
dokumentov pokutu vo výške 5 000,- eur. Toto rozhodnutie bolo na základe rozkladu spoločnosti
ELSIG, s.r.o. potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXXXX-7. Administratívne konanie (konanie o ochrane osobných údajov) na základe podnetu spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. proti advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi bolo rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa
08.09.2017 číslo: XXXXX/XXXX-XX-11 zastavené. Rovnako bolo zastavené aj administratívne konanie
voči žalovanému a to rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 23.08.2018 pod číslom: XXXXX/XXXX-XX-21.
22. Z listín súd zistil, že v nájdenej archívnej krabici ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane, ktoré
bolo rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA
2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ sa nachádzali písomnosti žalobcu s názvom: „Žiadosť o vydanie novej
SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí“, „Výmena SIM karty“ a „Žiadosť o znovupripojenie SIM karty.
Na týchto originálnych dokumentoch s vlastnoručným podpisom žalobcu a pečiatkou a podpisom
obchodného zástupcu spoločnosti Orange Slovensko, a.s. sa nachádzali dôležité identifikátory žalobcu
(ale aj množstva ďalších dotknutých osôb) ako je meno, priezvisko (akademický titul), adresa bydliska,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis. Na
niektorých písomnostiach bola priesvitnou lepiacou páskou prelepená plastová SIM karta. Predmetná
archívna krabica s nájdenými písomnosťami bola ako dôkazný materiál odovzdaná advokátovi JUDr.
Ambrózovi Motykovi, u ktorého sa aj v súčasnosti nachádza. V archívnej krabici sa podľa odôvodnenia
rozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-7 nachádzalo celkovo
483 listín (strana 4 rozhodnutia).
23. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 súd zistil, že L. E. C.
pri výsluchu na pojednávaní dňa 16.05.2019 uviedol, že niekedy v mesiaci február 2017 šiel nakúpiť do
záhradkársko - rybárskej predajne veci na ryby a potreboval krabicu. Vzhľadom k tomu, že niekedy býval
v hoteli K., tak vedel, že za hotelom je sklad krabíc, ktorý bol permanentne, počas toho, keď tam býval,
otvorený. Tak to bolo aj v ten deň, keď si šiel vziať krabicu na nákup, pričom na zemi uvidel krabicu s
nejakými písomnosťami s logom Orange, aj reklamné predmety okolo. Krabica ho zaujala a zdvihol ju.
Následne zbadal, že sa jedná o písomnosti s osobnými údajmi rôznych ľudí, ktoré prelistoval a našiel
skoro na vrchu aj svoje osobné údaje, ktoré v tom čase všetky platili. Našiel tam aj údaje advokáta JUDr.
Ambróza Motyku, ktorého pozná, tak ho s tým oboznámil, pofotil si to, predmetnú krabicu s nájdenými

písomnosťami ako dôkazný materiál odovzdal advokátovi JUDr. Ambrózovi Motykovi. On sám niekedy
pracoval pre spoločnosť Allianz a preto vie ako bývalý manažér, ako sa tieto údaje dali zneužiť v rámci
poisťovníctva, nakoľko tam boli aj vzorové podpisy a vie, aká ujma by mohla byť ľuďom spáchaná bez
toho, aby o tom vedeli. Ako bežný človek má tiež aj pôžičku a vie, ako aj pri pôžičkách sa dajú tieto údaje
zneužiť. Ostal pohoršený, že také dačo by sa nemalo stať a ešte takej veľkej firme, ako je Orange. Aj
keď konkrétne mu doteraz ujma spôsobená nebola, ale mohla mu byť spôsobená. Na otázku, že prečo
si uplatňuje nemajetkovú ujmu práve vo výške 5 000,- eur, uviedol, že to je len symbolická cena pri
takejto veľkej spoločnosti ako je Orange, myslí si, že mohol žiadať aj väčšiu čiastku za zneužitie svojich
osobných údajov.
24. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že svedok M.
M. vypovedal na pojednávaní dňa 19.11.2019 ako špecialista na ochranu osobných údajov pracujúci
v spoločnosti Orange CorpSec, spol. s r.o. Bratislava, ktorá je dcérskou spoločnosťou žalovaného.
Uviedol, že sa k nemu dostal prípad na základe podnetu od JUDr. Motyku a preveroval okolnosti
incidentu, ktorý vyhodnotili ako prípad potrebný nahlásiť na Úrad na ochranu osobných údajov. Spoločne
s pánom N. komunikoval v tejto veci s Úradom na ochranu osobných údajov. Rovnako podával ohľadom
tohto prípadu aj hlásenie na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácii a poštových služieb. Nevedel
sa podrobne vyjadriť k zneužitiu osobných údajov bezpečnostným incidentom, mal len informácie, že pri
nakladaní s týmito údajmi nebolo postupované tak, ako malo byť. Na uvedenom pojednávaní vypovedal
aj svedok O. H., spoločník a konateľ spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorý uviedol, že je obchodným zástupcom
žalovaného a predajňu v C. prevzal v roku 2014 po J. P.. Niekedy v roku 2017 mu zavolal majiteľ objektu,
kde je v prenájme, pán M., že mu bolo odcudzené vrece, kde boli osobné údaje zákazníkov spoločnosti
Orange. Následne si to telefonicky overoval a vedúci predajne mu povedal, že pred rekonštrukciou
predajne, dávali tam nový nábytok, začali pracovníci vypratávať predajňu. V kancelárii boli za skriňou
staré papiere po J. P.. Do jedného čierneho vrecka dávali zmluvy na skartáciu a do druhého ostatný
papierový odpad. Vrecia boli v kancelárii, jeden mech sa odniesol dozadu za budovu, kde je papier.
Potom prišiel pán M., ktorý im povedal, že vyhodili mech s osobnými údajmi a to do uzavretej miestnosti,
kde bol papierový odpad. Toto mu povedal jeho pracovník. Prípad následne nahlásil na políciu, že
zo skladu boli ukradnuté papiere a nahlásil to aj žalovanému. Neskôr dostal kontrolu z Úradu na
ochranu osobných údajov, ktorá tam nezistila nedostatky, preto neboli uložené žiadne opatrenia na ich
odstránenie. Následne mu došlo z Úradu na ochranu osobných údajov rozhodnutie, ktorým mu bola
uložená pokuta 5 000,- eur, ktorú aj zaplatil. Svedok uviedol, že zmluvná pokuta za tento bezpečnostný
incident mu zo strany žalovaného nebola udelená. Doklady, ktoré zostali v predajni po pani P., si mala ona
odniesť, čakali a potom sa na to zabudlo. Nezbavuje sa zodpovednosti, pretože vie, že to mali skartovať.
25. Z fotodokumentácie súd zistil, že originálne písomnosti s osobnými údajmi žalobkyne boli L. E. C.
nájdené v neuzamknutom sklade na papierový odpad, ktorý využívalo viacero podnikateľských subjektov
sídliacich v predmetnom polyfunkčnom objekte (bývalý hotel K. A. C.), v archívnej krabici, na ktorej
bolo nalepené ARCHIVE BOX, TYP 1/75, na bočnej strane rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE
SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012".
26. Z priestupkového spisu OO PZ C. ČPS: ORPZ-SK-OPP5-77/2017-P súd zistil, že OO PZ v
C. odstúpilo svoj spisový materiál Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý
podľa obsahu vyhodnotil tento spisový materiál ako podnet a pod č. 00777/2017-Os začal konanie o
ochrane osobných údajov pre podozrenie z porušenia ustanovení zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov voči spoločnosti ELSIG s.r.o., ktorá vykonáva obchodné zastúpenie spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. v značkovej predajni na Ul. F. XX v C..
27. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/29/2018 zo dňa 18.06.2020 vyplýva, že žalovaný
odpovedal na otázky žalobkyne tak, že lehota uloženia písomných dokumentov, na ktorých sa nachádzali
osobné údaje žalobkyne, je podľa Registratúrneho plánu žalovaného 10 rokov odo dňa zániku platnosti
zmluvy o pripojení. Predmetné písomné dokumenty sa nearchivujú na predajnom mieste, kde boli
vytvorené. Predmetné dokumenty sa prikladajú k zmluve o pripojení, resp. zmluve o poskytovaní
verejných služieb. Po vyhotovení týchto dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v
najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú
na účely archivácie do centrálneho archívu žalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení,
resp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s
touto zmluvou. Každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený na predajnom mieste, je zaevidovaný

v aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiť v každom okamihu, či sa
dokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovaného v Q..
28. Zo žiadosti o vydanie novej SIM karty a potvrdenie o jej prevzatí zo dňa 06.06.2012 je zrejmé, že
táto listina obsahovala tieto osobné údaje žalobkyne: meno a priezvisko, adresu bydliska, rodné číslo,
číslo OP, telefónne číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo a vlastnoručný podpis.
29. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.
30. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak
nie je ustanovené inak.
31. Podľa § 19 písm. b) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
32. Podľa § 19 písm. d) CSP, popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj
súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania.
33. V čase vzniku bezpečnostného incidentu bol určený zákon č. 122/2013 Z.z. o ochrane osobných
údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZOOÚ“), ktorý súd na túto vec aplikoval.
34. Právny základ pre spracúvanie osobných údajov je vo všeobecnosti stanovený v § 9 ZOOÚ.
35. Podľa § 9 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ môže spracúvať osobné údaje len na základe priamo
vykonateľného právne záväzného aktu Európskej únie, medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná, ustanovení tohto zákona alebo osobitného zákona, alebo na základe súhlasu
dotknutej osoby.
36. Právnym základom pre spracúvanie osobných údajov žalobkyne žalovaným ako telekomunikačným
operátorom je zákon č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZEK“), teda osobitný zákon, na ktorý odkazuje § 9 ods. 1 ZOOÚ.
37. Podľa § 56 ods. 3 ZEK, podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie,
prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu
účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených
záväzkov a
a) meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného
dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,
b) obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo
c) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.
38. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný na účely uzavretia zmluvy o pripojení, ale aj ďalších činností
súvisiacich s plnením tejto zmluvy, mal zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje žalobkyne.
Žalovaný pri uzatvorení zmluvy o pripojení má zákonné oprávnenie spracúvať osobné údaje účastníkov
a ich súhlas preto nie je potrebný.
39. Ak teda k zásahu do súkromia žalobkyne malo dôjsť pri legitímnom spracúvaní osobných údajov
žalobkyne a žalovaný takéto svoje oprávnenie (právny základ) môže pre účely uzavretia a plnenia
zmluvy o pripojení odvodiť priamo zo zákona (§ 56 ods. 3 písm. a) ZEK) a na spracúvanie osobných
údajov nepotrebuje ani súhlas žalobkyne, potom zásah do súkromia žalobkyne pri porušení ochrany ich
osobných údajov bez akýchkoľvek pochybností súvisí so zmluvou o pripojení, o ktorej spotrebiteľskom
charaktere nemôže byť žiaden spor.
40. Podľa Čl. 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

41. Podľa Čl. 10 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
42. Podľa Čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.
43. Podľa Čl. 16 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných
údajov, ktoré sa ho týkajú.
44. Podľa Čl. 16 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Európsky parlament a Rada v súlade s
riadnym legislatívnym postupom ustanovia pravidlá, ktoré sa vzťahujú na ochranu fyzických osôb, pokiaľ
ide o spracúvanie osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, ako aj členskými
štátmi pri výkone činností, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti práva Únie, a pravidlá, ktoré sa vzťahujú
na voľný pohyb takýchto údajov. Dodržiavanie týchto pravidiel podlieha kontrole nezávislých orgánov.
45. Podľa Čl. 8 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie, každý má právo na ochranu osobných
údajov, ktoré sa ho týkajú.
46. Podľa Čl. 8 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, tieto údaje musia byť riadne spracované
na určené účely na základe súhlasu dotknutej osoby alebo na inom oprávnenom základe ustanovenom
zákonom. Každý má právo na prístup k zhromaždeným údajom, ktoré sa ho týkajú, a právo na ich opravu.
47. Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.
48. Podľa Čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
49. Podľa Čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ
a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.
50. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
51. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
52. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
53. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
54. Podľa § 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov (ďalej len „ZOOÚ“), tento zákon
upravuje
a) ochranu práv fyzických osôb pred neoprávneným zasahovaním do ich súkromného života
pri spracúvaní ich osobných údajov,
b) práva, povinnosti a zodpovednosť pri spracúvaní osobných údajov fyzických osôb,
c) postavenie, pôsobnosť a organizáciu Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej
republiky (ďalej len „úrad")".
55. Podľa § 3 ods. 3 ZOOÚ, týmto zákonom nie je dotknuté právo na ochranu osobnosti.
56. Podľa § 4 ods. 1 ZOOÚ osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby,
pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne

použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria
jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
57. Podľa § 4 ods. 2 písm. a ) ZOOÚ na účely tohto zákona sa rozumie dotknutou osobou každá fyzická
osoba, ktorej sa osobné údaje týkajú.
58. Podľa § 4 ods. 2 písm. b ) ZOOÚ prevádzkovateľom každý, kto sám alebo spoločne s inými
vymedzí účel spracúvania osobných údajov, určí podmienky ich spracúvania a spracúva osobné údaje vo
vlastnom mene; ak účel, prípadne aj podmienky spracúvania osobných údajov ustanovuje zákon, priamo
vykonateľný právne záväzný akt Európskej únie alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná, prevádzkovateľom je ten, kto je na plnenie účelu spracúvania za prevádzkovateľa
ustanovený alebo kto spĺňa zákonom, priamo vykonateľným právne záväzným aktom Európskej únie
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovené podmienky.
59. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) ZOOÚ sprostredkovateľom každý, kto spracúva osobné údaje v mene
prevádzkovateľa, v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom v písomnej zmluve
podľa § 8 a v súlade s týmto zákonom.
60. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZOOÚ na účely tohto zákona sa ďalej rozumie spracúvaním
osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, najmä ich získavanie,
zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie,
prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie, uchovávanie, blokovanie,
likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo zverejňovanie; niektorými
operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie...
61. Podľa § 4 ods. 3 ZOOÚ, na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
a) spracúvaním osobných údajov vykonávanie operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi,
najmä ich získavanie, zhromažďovanie, šírenie, zaznamenávanie, usporadúvanie, prepracúvanie
alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, preskupovanie, kombinovanie, premiestňovanie, využívanie,
uchovávanie, blokovanie, likvidácia, ich cezhraničný prenos, poskytovanie, sprístupňovanie alebo
zverejňovanie; niektorými operáciami s osobnými údajmi sa podľa prvej vety rozumie
2. sprístupňovaním osobných údajov oznámenie osobných údajov alebo umožnenie prístupu k nim
príjemcovi, ktorý ich ďalej nespracúva,
5. likvidáciou osobných údajov zrušenie osobných údajov rozložením, vymazaním alebo fyzickým
zničením hmotných nosičov tak, aby sa z nich osobné údaje nedali reprodukovať.
62. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje možno spracúvať len spôsobom ustanoveným týmto zákonom
a v jeho medziach tak, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k
porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti alebo k iným neoprávneným zásahom do ich
práva na ochranu súkromia.
63. Podľa § 5 ods. 1 ZOOÚ, osobné údaje môže spracúvať iba prevádzkovateľ a sprostredkovateľ.
64. Podľa § 6 ods. 2 písm. h) ZOOÚ, prevádzkovateľ je povinný zlikvidovať tie osobné údaje, ktorých
účel spracúvania sa skončil, po skončení účelu spracúvania možno osobné údaje ďalej spracúvať len
za podmienok ustanovených v odseku 5.
65. Podľa § 8 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je oprávnený na základe písomnej zmluvy poveriť
spracúvaním osobných údajov sprostredkovateľa. Na účely poverenia sprostredkovateľa spracúvaním
osobných údajov podľa prvej vety sa súhlas dotknutej osoby nevyžaduje.
66. Podľa § 8 ods. 2 ZOOÚ, prevádzkovateľ je pri výbere sprostredkovateľa povinný dbať na jeho
odbornú, technickú, organizačnú a personálnu spôsobilosť a jeho schopnosť zaručiť bezpečnosť
spracúvaných osobných údajov opatreniami podľa § 19 ods. 1. Prevádzkovateľ nesmie zveriť
spracúvanie osobných údajov sprostredkovateľovi, ak by tým mohli byť ohrozené práva a právom
chránené záujmy dotknutých osôb.

67. Podľa § 8 ods. 9 ZOOÚ, povinnosti prevádzkovateľa stanovené v jeho § 8 ods. 6, § 15 až 18
a § 28 až 32 môže vykonať sprostredkovateľ, ak sa tak výslovne dohodne v zmluve uzatvorenej s
prevádzkovateľom.
68. Podľa § 8 ods. 10 ZOOÚ, sprostredkovateľ zodpovedá za plnenie povinností podľa odseku 9 v
rozsahu zmluvy uzatvorenej s prevádzkovateľom.
69. Podľa § 17 ods. 1 ZOOÚ, prevádzkovateľ je po splnení účelu spracúvania povinný bez zbytočného
odkladu zabezpečiť likvidáciu osobných údajov.
70. Podľa § 19 ods. 1 ZOOÚ, za bezpečnosť osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ.
Prevádzkovateľ je povinný chrániť spracúvané osobné údaje pred ich poškodením, zničením, stratou,
zmenou, neoprávneným prístupom a sprístupnením, poskytnutím alebo zverejnením, ako aj pred
akýmikoľvek inými neprípustnými spôsobmi spracúvania. Na tento účel prijme primerané technické,
organizačné a personálne opatrenia (ďalej len „bezpečnostné opatrenia") zodpovedajúce spôsobu
spracúvania osobných údajov, pričom berie do úvahy najmä použiteľné technické prostriedky, dôvernosť
a dôležitosť spracúvaných osobných údajov, ako aj rozsah možných rizík, ktoré sú spôsobilé narušiť
bezpečnosť alebo funkčnosť informačného systému.
71. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.
72. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
73. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
74. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
75. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
76. V konaní bolo celkom jednoznačne preukázané, že pri spracovávaní osobných údajov žalobkyne,
ktoré boli odovzdané v súvislosti s poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným došlo k
bezpečnostnému incidentu, ktorý bol predmetom administratívneho konania na Úrade na ochranu
osobných údajov Slovenskej republiky, Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27 (ďalej len „Úrad“).
77. V právoplatnom rozhodnutí Úradu zo dňa 16.08.2017 Číslo XXXXX/XXXX-XX-17 sa konštatuje, že
sprostredkovateľ ELSIG, s.r.o. porušil ustanovenie § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZOOÚ tým, že „... pri likvidácii
dokumentov obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti Orange Slovensko a.s. v rozsahu meno
a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné
číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP, pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta
a podpis povereného pracovníka, ako aj informácie o predajnom mieste nepostupoval s náležitou
starostlivosťou, pričom tieto boli uložené v archívnej krabici s označením ARCHIVE BOX, TYP I/75, na
bočnej strane, ktorej je rukou napísané „ID 35OGPBO1 ORANGE SLOVENSKO, a.s. CHYBNÉ SIM
KARTY VÝMENA 2011, 08.11.2011 - 03.11.2012“ (ďalej len „archívna krabica“) a umiestnené v sklade
na papierový odpad nachádzajúceho sa za budovou, v ktorej sídli predajňa Orange Slovensko, a.s. na
G. F. XX A. C....“
78. Následne Úrad rozhodnutím zo dňa 22.12.2017 Číslo: XXXXX/XXXX-XX-9 uložil sprostredkovateľovi
– obchodnému zástupcovi žalovaného, spoločnosti ELSIG s.r.o. za porušenie povinnosti súvisiacich s
bezpečnosťou spracúvania osobných údajov a likvidáciou dokumentov pokutu v sume 5 000,- eur. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2018.

79. Toto je skutkový a právny základ bezpečnostného incidentu, ktorým bolo zasiahnuté do
osobnostných práv žalobkyne, a za ktorý v administratívnom konaní (voči štátu) zodpovedá osoba
poverená žalovaným spracovávaním osobných údajov jeho klientov.
80. Napriek skutočnosti, že v inom administratívnom konaní (teda v rovine verejného práva) nebolo zo
strany Úradu konštatované porušenie povinnosti žalovaného podľa zákona o ochrane osobných údajov
(ZOOÚ), z dôvodov nachádzajúcich sa v súdnom spise existuje celý rad dôvodných pochybností a
správnosti postupov samotného žalovaného v súvislosti so zabezpečením ochrany osobných údajov s
ich bezpečnosťou a korektnou likvidáciou.
81. O. H. ako konateľ spoločnosti ELSIG, s.r.o. v administratívnom konaní vedenom na Úrade na ochranu
osobných údajov SR pod č. 01515/2017 v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017, ktorým bola
spoločnosti ELSIG, s.r.o. uložená pokuta 5 000,- eur uviedol: „Pri preberaní predajne sme uvedenú
dokumentáciu našli na predajni a vedúcemu predajne p. F. konateľ spoločnosti vtedy uložil pokyn, aby
dokumentáciu prezrel, čo aj spravil a oznámil, že je ju potrebné skartovať ako aj ďalší postup p. F.
je uvedený v predchádzajúcich vyjadreniach. Ďalej uvádzame, že uvedenú dokumentáciu sme nikdy
písomne neprebrali a nemali sme k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ, napriek
tomu máme za to, že sme sa o uvedenú dokumentáciu postarali s náležitou odbornou starostlivosťou,
tak ako je uvedené v predchádzajúcom odseku“.
82. Predmetná dokumentácia s osobnými údajmi žalobkyne teda bola dlhé obdobie bez povšimnutia na
prevádzke obchodného zastúpenia žalovaného v C.. Je evidentné, že potrestaný obchodný zástupca
žalovaného (sprostredkovateľ) túto dokumentáciu nevytvoril a ani písomne neprebral a ako sám tvrdí
„nemal k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ“. Napriek tomu dal pokyn svojmu
pracovníkovi (F.) skartovať túto dokumentáciu už v roku 2014, keď ju v predajni „našli“. Likvidáciu
originálnych písomností ale v konkrétnom prípade ani sprostredkovateľ nemohol vykonávať. Predmetná
dokumentácia súvisiaca s bezpečnostným incidentom bola takmer tri roky bez povšimnutia na obchodnej
prevádzke žalovaného v C. a to napriek tomu, že „každý zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený
na predajnom mieste je zaevidovaný v aplikácii Archivnet, kde je uvedený aj jeho status, to jest je
možné určiť v každom okamihu, či sa dokument na predajni stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do
centrálneho archívu žalovaného v Q.“. Vyplýva to z odpovede žalovaného na otázku žalobkyne č. 6 v
jej podaní zo dňa 14.01.2020 v citovanej právoplatne skončenej veci.
83. Pritom, ako vyplýva z odpovede na 2. otázku, v tom istom podaní žalovaného „Po vyhotovení týchto
dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz
za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú na účely archivácie do centrálneho archívu
žalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp. k zmluve o poskytovaní verejných služieb,
ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto zmluvou“.
84. Ak teda v aplikácii Archivnet existoval monitoring každého zákazníckeho dokumentu vytvoreného
na predajnom mieste a zvoz dokumentácie do centrálneho archívu v Q. sa u žalovaného vykonával
pravidelne raz za 14 kalendárnych dní, potom je len ťažko predstaviteľné, že sporná dokumentácia sa
„len tak“ stratila z pozornosti žalovaného a zostala nepovšimnutá 3 roky.
85. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) zo dňa
24.01.2019 týkajúci sa sťažnosti č. 43514/15 vo veci Catt proti Spojenému kráľovstvu, ktorého právna
veta znie: „Dlhodobé uchovávanie osobných údajov policajnými orgánmi bez preukázania naliehavej
spoločenskej potreby a bez stanoveného účinného systému procesných záruk, akými sú jednoznačné
lehoty a možnosť podať žiadosť o výmaz, je v rozpore s právom na rešpektovanie súkromného života.
Účinné procesné záruky sú ešte dôležitejšie v prípade citlivých údajov vyžadujúcich vyšší stupeň
ochrany“. (Publikované v Bulletin slovenskej advokácie č. 4/2019, str. 34-36)
86. Žalobkyňa za pasívne legitimovanú stranu označili spoločnosť Orange Slovensko a.s., pretože
písomné materiály, na ktorých sa nachádzali osobné údaje žalobkyne, a ktoré boli spracúvané v rozpore
so zákonom o ochrane osobných údajov boli vyhotovené v súvislosti s plnením zmluvy o pripojení
medzi žalobkyňou a žalovaným. Občianskoprávna zodpovednosť žalovaného za zásah do súkromia
žalobkyne má objektívny charakter, ktorý vyplýva z ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka ako

generálnej klauzuly ochrany osobnosti v súkromnom práve. „Zamestnanec, prípadne iná použitá osoba
nezodpovedá osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú ujmu zodpovedá právnická
alebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila („použité“ osoby zodpovedajú len v
tzv. vnútornom vzťahu)“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. októbra 2011, sp. zn. 30 Cdo 1509/2011),
„Ak bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby spôsobený niekým, kto bol použitý
právnickou alebo inou fyzickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej či inej osoby, pričíta sa
neoprávnený zásah samotnej fyzickej či inej právnickej osobe“ (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
30 Cdo 2712/2005). „Pokiaľ bol neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby (§ 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka) spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou na realizáciu činnosti
tejto právnickej osoby, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo právnickou osobou. Pre
posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k
plneniu danej činnosti“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 228/2012).
87. Pri posúdení občianskoprávnej zodpovednosti nebolo podstatné, že žalovaný konal prostredníctvom
svojich obchodných zástupcov, ktorí sa postupne menili, ani to, že písomné dokumenty s osobnými
údajmi vytvorila obchodná zástupkyňa J. P., krátko ich
spracúval obchodný zástupca O. H. R., až napokon ich protiprávne likvidoval a sprístupnil obchodný
zástupca ELSIG s.r.o., ale je právne významné, že porušenie ochrany osobných údajov ako Úradom
na ochranu osobných údajov preukázaný bezpečnostný incident bolo spôsobené pri plnení zmluvy
o pripojení, ktorú mala žalobkyňa uzatvorenú práve so žalovaným. Objektívna zodpovednosť je
zodpovednosťou za výsledok (bez potreby preukazovať zavinenie) konania účastníka v konkrétnom
právnom vzťahu.
88. Súd poukazuje aj na Podmienky ochrany a spracúvania osobných, prevádzkových a lokalizačných
údajov v spoločnosti Orange Slovensko, a.s., z ktorých taktiež vyplýva zodpovednosť žalovaného voči
svojim zákazníkom a teda aj žalobkyni. Na základe uvedeného mal súd preukázanú pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného a teda rozhodol, že žalovaný zodpovedá v súkromnom občianskoprávnom
vzťahu za zásah do jej práva na ochranu osobných údajov zakotveného v čl. 19 Ústavy SR a poskytol
žalobkyni súdnu ochranu.
89. Na tomto mieste súd považuje za dôležité zdôrazniť rozdiel medzi občianskoprávnou a
administratívnou (správnou) zodpovednosťou subjektov v režime zákona č. 122/2013 Z.z. o ochrane
osobných údajov, ktorý bol platný v čase vzniku a trvania bezpečnostného incidentu. Bezpečnostný
incident je termín administratívneho konania o ochrane osobných údajov podľa ZOOÚ a v konkrétnej veci
ním Úrad na ochranu osobných údajov skutkovo aj právne vymedzil protiprávne konanie obchodného
zástupcu žalovaného pri spracúvaní osobných údajov žalobkyne tak, ako to vyplýva z rozhodnutí
Úradu na ochranu osobných údajov číslo: XXXXX/XXXX-XX-17 zo dňa 16.08.2017, číslo: XXXXX/
XXXX-XX-9 zo dňa 22.12.2017 a z rozhodnutia predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov
číslo: XXXXX/XXXX-XX-7 zo dňa 09.03.2018. Administratívna zodpovednosť pri spracúvaní osobných
údajov vyplýva pre zainteresované subjekty z § 1 písm. b) ZOOÚ, pričom dozor nad dodržiavaním
pravidiel ochrany osobných údajov daných ZOOÚ vykonáva orgán štátu, ktorým je Úrad na ochranu
osobných údajov. Administratívna zodpovednosť teda znamená zodpovednosť osoby zainteresovanej
na spracúvaní osobných údajov (napr. prevádzkovateľ, sprostredkovateľ a osoby vymedzené v § 2
ods. 1 ZOOÚ) voči štátu za dodržiavane presných pravidiel pre vykonávanie jednotlivých operácií s
osobnými údajmi v rôznych spoločenských oblastiach. Administratívna zodpovednosť je kategóriou
verejného práva založenou na subjektívnej zodpovednosti, preto na jej naplnenie sa vyžaduje zavinenie
(postačuje nedbanlivostné). Občianskoprávna zodpovednosť je však kategóriou súkromného práva
(medzi subjektami právneho vzťahu) a je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (za výsledok)
bez potreby preukazovať zavinenie.
90. Skutok, ktorým došlo pri spracúvaní osobných údajov žalobkyne v rámci jeho právneho
vzťahu so žalovaným k zavinenému porušeniu ich ochrany zo strany žalovaného povereného
sprostredkovateľa ako obchodného zástupcu žalovaného je bezpečnostným incidentom, za ktorý
v rovine administratívneho práva (voči štátu reprezentovaného Úradom) zodpovedá poverený
sprostredkovateľ ako priamy pôvodca zásahu do práva žalobkyne. V administratívnom konaní bolo
právoplatne rozhodnuté, že sprostredkovateľ (ELSIG s.r.o.) porušil § 17 ods. 1 a § 19 ods. 1 ZOOÚ, čím
sa dopustil administratívneho deliktu podľa § 68 ods. 5 písm. d) a § 68 ods. 5 písm. e) ZOOÚ, za čo
mu bola uložená pokuta vo výške 5 000,- eur.

91. Ten istý bezpečnostný incident je v rovine súkromného práva skutkovým základom protiprávneho
konania, za ktoré nesie voči žalobkyni občianskoprávnu zodpovednosť žalovaný, pretože ako už bolo
súdom konštatované, k zásahu do práva na súkromný život (na súkromie) žalobkyni došlo pri spracúvaní
osobných údajov žalobkyne v súvislosti poskytovaním telekomunikačných služieb žalovaným na základe
zmluvy o pripojení. Pre posúdenie občianskoprávnej zodpovednosti je pritom bez právneho významu, že
osobné údaje žalobkyne spracúvala v rozpore so zákonom osoba poverená žalovaným, pretože právny
základ pre ich spracúvanie (§ 56 ods. 3 ZEK) svedčil žalovanému a osobné údaje poverená osoba
(sprostredkovateľ) spracúvala v mene a v záujme žalovaného v súvislosti s plnením zmluvy o pripojení.
Preto žalovaný občianskoprávne zodpovedá žalobkyni za zásah do ich súkromia. Napokon aj zákon
o ochrane osobných údajov okrem administratívnej zodpovednosti, ktorú priamo upravuje, odkazuje
v ustanovení § 3 ods. 3 na možnosť dotknutej osoby uplatniť prostriedkami súdnej ochrany právo na
ochranu osobnosti podľa § 11 až 16 Občianskeho zákonníka.
92. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v administratívnom konaní proti žalovanému bolo
rozhodnutím ÚOOÚ SR zo dňa 23.08.2018 číslo: XXXXX/XXXX-XX-21 konanie o ochrane osobných
údajov proti žalovanému ako prevádzkovateľovi zastavené, pretože úrad nezistil v príčinnej súvislosti
medzi vznikom bezpečnostného incidentu a plnením zákonných povinností prevádzkovateľa porušenie
zákona. Citované rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 22.11.2018
č.k.: XXXXX/XXXX-XX-4. Vzhľadom k uvedeným rozhodnutiam žalovaný navrhoval, aby súd postupoval
podľa § 193 CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu. Súd sa s argumentáciou žalovaného
nestotožnil, pretože citované rozhodnutia ÚOOÚ SR a jeho predsedníčky nepatria medzi rozhodnutia,
ktorých záväznosť pre súd by mala vyplývať z § 193 CSP.
93. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
94. Citovanými rozhodnutiami príslušný správny orgán (ÚOOÚ SR) nerozhodol o tom, že bol spáchaný
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu (ZOOÚ) a o tom, kto ho spáchal, ale rozhodol
o zastavení konania o ochrane osobných údajov vedeného voči žalovanému. Takéto rozhodnutie
nie je pre súd záväzné, ani čo sa týka výroku, ani odôvodnenia. Napriek uvedenému sa súd s
citovanými rozhodnutiami oboznámil a zistil, že administratívny orgán sa v správnom konaní o ochrane
osobných údajov proti žalovanému nezaoberal niektorými skutočnosťami, ktoré by mohli mať význam
pri posudzovaní administratívnej zodpovednosti žalovaného.
95. Písomná dokumentácia týkajúca sa osobných údajov žalobkyne sa podľa vyjadrenia spoločnosti
ELSIG s.r.o. nachádzala na obchodnej prevádzke žalovaného v C. už v roku 2014, keď ELSIG s.r.o. ešte
neprevádzkoval predajňu v C.. ELSIG s.r.o. ako sprostredkovateľ sa v administratívnom konaní ÚOOÚ
SR č. 01515/2017-Os v rozklade proti rozhodnutiu zo dňa 22.12.2017 vyjadril, že uvedenú dokumentáciu
nikdy písomne neprebrali a nemali k nej vzťah ani ako prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ.
96. Žalovaný v podaní zo dňa 14.01.2020, v ktorom odpovedal na písomné otázky uviedol, že každý
zákaznícky dokument, ktorý je vytvorený na predajnom mieste je zaevidovaný v aplikácii Archivnet,
kde je uvedený aj jeho status, to jest je možné určiť v každom okamihu, či sa dokument na predajni
stále nachádza alebo bol vyexpedovaný do centrálneho archívu žalovaného v Q.. Žalovaný v tom istom
podaní konštatoval, že po vyhotovení týchto dokumentov na predajnom mieste sa tieto dokumenty v
najbližšom termíne zvozu dokumentácie (raz za 14 kalendárnych dní) od vzniku dokumentu zasielajú
na účely archivácie do centrálneho archívu žalovaného v Q., kde sa priložia k zmluve o pripojení, resp.
k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ku ktorej boli vyhotovené, to jest archivujú sa spolu s touto
zmluvou. Najmä tu uvádzané skutočnosti navodzujú opodstatnené pochybnosti o tom, či žalovaný v
súvislosti s posudzovaným bezpečnostným incidentom aj sám osobne neporušil niektoré z ustanovení
ZOOÚ, keď jemu patriaca dokumentácia s osobnými údajmi jeho zákazníkov sa po prevzatí obchodného

zastúpenia žalovaného v C. od J. P. v prospech O. H. ELSIG bezdôvodne nachádzala v predajni v C.,
kde bola od roku 2014 až do mesiaca február 2017 nepovšimnutá a neodborne odložená v sklade za
tovarom v značkovej predajni (z odôvodnenia rozhodnutia predsedníčky ÚOOÚ SR zo dňa 09.03.2018
číslo: XXXXX/XXXX-XX-7 na strane 9). Predsedníčka ÚOOÚ SR v citovanom rozhodnutí na stranách
10) a 11) ďalej konštatuje, že v prípade zániku výkonu oprávnení obchodného zastúpenia v značkovej
predajni práva a povinností súvisiace s prevádzkovaním značkovej predajne spoločnosti Orange, alebo
vzhľadom na svoju povahu slúžiace tomuto účelu prechádzajú späť na spoločnosť Orange, prípadne
na iného obchodného zástupcu určeného spoločnosťou Orange. Ak nový obchodný zástupca tvrdí,
že uvedenú dokumentáciu nikdy neprevzal a nemal k nej žiaden vzťah a žalovaný nepreukázal, že
túto dokumentáciu novému obchodnému zástupcovi protokolárne odovzdal (odpoveď na otázku č. 6 v
podaní žalovaného zo dňa 14.01.2020) potom je evidentné, že žalovaný nemal dlhodobo pod kontrolou
predmetné písomnosti a to napriek jeho tvrdeniu o fungujúcej aplikácii Archivnet aj napriek pravidelnému
štrnásťdňovému zberu originálnych dokumentov do centrálneho archívu žalovaného v Q..
97. V administratívnom konaní zistený bezpečnostný incident tvorí skutkový základ protiprávneho
konania, ktoré v rámci objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti voči žalobkyni za zásah do ich
súkromia dopadá na žalovaného.
98. Napokon, odvolací súd považoval námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného za nedôvodnú.
99. Pod nemajetkovou ujmou možno vo všeobecnosti rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného
nepredstavuje priamu stratu na majetku, a teda nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihuje inú ako
majetkovú sféru poškodeného - sféru osobnostnú. Všetky práva, ktoré sú späté s ochranou osobnosti
a ktoré sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, sú v našom právnom poriadku chránené
prostredníctvom právnych noriem, ktoré patria do rôznych odvetví práva. Ochrana osobnosti fyzickej
osoby je podrobne upravená normami súkromného práva, predovšetkým občianskeho práva. Právo na
ochranu osobnosti fyzickej osoby ako takej je chránené štátom a vyplýva priamo z Ústavy Slovenskej
republiky, ale aj z ostatných právnych predpisov a medzinárodných noriem. Do práva na ochranu
osobnosti preto nemožno zasahovať a ani ho nemožno nikomu vziať či obmedziť.
100. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým
smeroval zásah znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v
spoločnosti. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Česť fyzickej osoby
je výrazom úcty, uznania a ocenenia, teda vážnosti konkrétnej fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje
postoje a chovanie u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje posudzovanie jej postavenia a
uplatňovanie v spoločnosti. Neoprávnený zásah do cti a dôstojnosti fyzickej osoby môže teda spočívať
buď v skutkových tvrdeniach, alebo v kritike, t.j. v hodnotiacich úsudkoch. Fyzická osoba má právo
najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby
sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. l OZ).
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § l3 ods. l OZ najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 OZ).
101. „Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa § 13 OZ je, aby zásah bol
objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození
osobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu“ (Rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 22.06.2006, sp. zn. 30 Cdo 2914/2005).
102. Zásah do práva na ochranu osobnosti je svojou povahou civilným deliktom a primerané
zadosťučinenie v ktorejkoľvek zákonom predpokladanej forme jednou z civilnoprávnych sankcií. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný zásah do súkromia žalobkyne pri protiprávnom
spracúvaní jej osobných údajov, preto súd v ďalšom konaní skúmal, aká ujma bola žalobkyni spôsobená,
jej závažnosť a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva žalobkyne došlo. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala a už vôbec nepreukázala,
v čom by mala táto morálna ujma spočívať a akým spôsobom a z čoho by v súvislosti s predmetnými
osobnými údajmi mala na strane žalobkyne vzniknúť. Žalovaný zastával stanovisko, že v tomto prípade

morálna ujma žalobkyne z uvedeného incidentu ani len objektívne vzniknúť nemohla, pričom aj s týmto
tvrdením nie je možné súhlasiť.
103. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že osobné údaje sú vstupnou bránou do súkromia
každého jedinca, preto právo na ich ochranu musí požívať vysoký stupeň právnej ochrany. Postupujúcou
globalizáciou súčasnej informačnej spoločnosti a možnosťami, ktoré ponúkajú nové technológie a
aplikácie sa riziká, ktorým je vystavené súkromie každého jedinca, ešte zvyšuje.
104. Súd sa stotožnil s argumentáciou predsedníčky ÚOOÚ SR v jej rozhodnutí zo dňa 09.03.2018
č.k. 00103/2018-Op-7, že významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania mali zistený
počet odcudzenej dokumentácie (viac než 400 dokumentov), okolnosti, za akých došlo k vzniku
bezpečnostného incidentu (umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu na papierový
odpad), sprístupnenie osobných údajov dotknutých osôb neobmedzeného počtu neoprávnených osôb,
kategória neoprávnene sprístupnených osobných údajov (vrátane rodného čísla ako jedinečného
identifikátora) a čas trvania protiprávneho konania. V zhode s predsedníčkou ÚOOÚ SR súd konštatuje,
že negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody
fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym
stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo
nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži
totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných
údajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie
zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky
na veľký počet dotknutých osôb.
105. Z odôvodnenia citovaného rozhodnutia na stranách 8 a 9 súd cituje: „Predsedníčka Úradu
konštatuje, že zo strany prvostupňového orgánu došlo k náležitému prešetreniu závažnosti a následkov
protiprávneho konania, ktorého sa sprostredkovateľ dopustil. Zistený počet odcudzenej dokumentácie
má významný vplyv na celkovú závažnosť protiprávneho konania, ktorej riadne posúdenie predpokladá
aj ustanovenie § 70 ods. 4 zákona č. 122/2013 Z. z., avšak je nesporné, že prvostupňový orgán prihliadal
pri ukladaní výšky pokuty najmä na mieru závažnosti bezpečnostného incidentu, okolnosti, za akých
došlo k vzniku bezpečnostného incidentu, a to umiestnenie archívnej krabice do neuzamknutého skladu
na papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb, čím došlo k neoprávnenému
sprístupneniu osobných údajov dotknutých osôb neobmedzenému počtu neoprávnených osôb a
z ktorého bola archívna krabica začiatkom mesiaca február 2017 odnesená L. E. C., do miesta
sídla advokátskej kancelárie JUDr. Ambróza Motyku a súčasne je potrebné poukázať na kategóriu
neoprávnene sprístupnených osobných údajov, keďže zmluvná dokumentácia obsahovala aj údaje o
rodných číslach klientov spoločnosti Orange ako dotknutých osôb, čím došlo k ohrozeniu citlivého
osobného údaju vo forme jedinečného identifikátora dotknutej osoby, ktorému zákon č. 122/2013 Z.
z. poskytuje zvýšenú ochranu. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik
rizika pre práva a slobody fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a
ďalšie riziká s rôznym stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už
majetkovej alebo nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad
ku krádeži totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti
osobných údajov, alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné
spracúvanie zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo, alebo čo i len mohlo mať
negatívne dôsledky na veľký počet dotknutých osôb. Predsedníčka úradu dopĺňa závery prvostupňového
orgánu a poukazuje aj na čas trvania protiprávneho konania, a to približne od roku 2014, kedy
došlo k preberaniu značkovej predajne spoločnosti Orange a k uloženiu pokynu ku likvidácii nájdenej
dokumentácie, ktorý ale vedúcim zamestnancom nebol splnený a namiesto toho bola archívna krabica
neodborne odložená v sklade za tovarom značkovej predajne, teda v rozpore s nastavenými procesmi
a postupmi archivácie do mesiaca február 2017, kedy došlo k samotnému vzniku bezpečnostného
incidentu. Počas celého tohto obdobia bola archívna krabica nezabezpečená a vedúcim zamestnancom
a samotným sprostredkovateľom nepovšimnutá. A práve tieto skutočnosti - kategória spracovateľskej
operácie, čas trvania protiprávneho konania, kategória osobných údajov, nedodržanie bezpečnostných
opatrení sprostredkovateľom sú priťažujúcimi okolnosťami, pre ktoré prvostupňový orgán pristúpil k
určeniu výšky uloženej pokuty.“

106. Negatívnym následkom neoprávneného sprístupnenia je samotný vznik rizika pre práva a slobody
fyzických osôb, a to najmä strata kontroly nad svojimi osobnými údajmi a ďalšie riziká s rôznym
stupňom pravdepodobnosti a závažnosti, ktoré by mohli čo i len viesť k ujme, či už majetkovej alebo
nemajetkovej, a to najmä pokiaľ takáto spracovateľská operácia môže viesť napríklad ku krádeži
totožnosti, podvodu alebo finančnej strate, poškodeniu dobrého mena, strate dôvernosti osobných
údajov alebo akémukoľvek hospodárskemu alebo sociálnemu znevýhodneniu. Predmetné spracúvanie
zahŕňalo veľké množstvo citlivých osobných údajov a malo alebo čo i len mohlo mať negatívne dôsledky
na veľký počet dotknutých osôb, vrátane žalobcu.
107. Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že takto vymedzená ujma v sfére súkromného života žalobkyni
by bola (musela byť) každou inou fyzickou osobou nachádzajúcou sa v danom mieste a čase a v tej istej
situácii objektívne vnímaná vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu,
jeho trvanie alebo jeho dopad a dôsledky, ako ujma závažná. Subjektívne pocity nie sú rozhodujúce,
podstatné je objektívne hľadisko (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.06.2011 sp. zn. 4Cdo
232/2010).
108. Ak ochrana súkromia a ochrana osobných údajov sa svojim obsahom a povahou zaradzujú medzi
základné ľudské práva, potom neoprávnené sprístupnenie osobných údajov v rozsahu predmetného
bezpečnostného incidentu by z objektívneho hľadiska znamenalo významné dátové obnaženie každého
subjektu, preto aj ujmu tým vzniknutú by každý subjekt nachádzajúci sa v situácii žalobkyne pociťoval
ako ujmu závažnú.
109. Vzhľadom k širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby môže dochádzať
k rozmanitým prejavom zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva. Tieto
zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do
tohto čiastkového práva (práva na súkromie) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti
dotknutej fyzickej osoby. Porušenie práva na súkromie je potrebné dôsledne odlišovať od prípadov
neoprávnených zásahov do práva na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18.02.2010 sp. zn. 3Cdo 137/2008).
110. Medzi bezpečnostným incidentom ako protiprávnym konaním a vznikom ujmy v sfére zásahu do
súkromia žalobcov mal súd preukázanú bezprostrednú príčinnú súvislosť.
111. Žalobkyňa ako právny prostriedok ochrany za zásah do svojho súkromia požadovala náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 110,- eur. Súd konštatujúc splnenie podmienok pre priznanie
peňažnej náhrady sa pri rozhodovaní o výške náhrady zaoberal závažnosťou vzniknutej ujmy a
okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ). Skutkový stav, ktorý vyplynul
z vykonaného dokazovania ponúka opis závažnosti ujmy aj okolností, za ktorých k porušeniu práva
došlo, pričom nad rámec už uvedeného súd konštatuje, že žalovaný ako významný podnik na
telekomunikačnom trhu sa k bezpečnostnému incidentu, týkajúceho sa stoviek jeho zákazníkov
postavil pomerne benevolentne, keď v priebehu konania popieral akúkoľvek svoju zodpovednosť
za bezpečnostný incident a konanie svojho obchodného zástupcu (jeho pracovníka) ako priameho
pôvodcu zásahu značne relativizoval. Súd nezdieľa názor žalovaného, že osobné údaje žalobkyne boli
do neuzamknutého skladu na papierový odpad umiestnené „omylom, resp. nedopatrením“, pretože
podľa názoru súdu sa tak stalo hrubou nedbanlivosťou osoby pracujúcej v prospech obchodných
záujmov žalovaného. Dokumenty s osobnými údajmi žalobkyne boli naviac už od roku 2014 po odchode
obchodnej zástupkyne J. P. nedbalo uložené (založené tovarom) v značkovej predajni žalovaného v C.
a žalovaný ani nepreukázal odovzdanie týchto dokumentov novému obchodnému zástupcovi, pretože
už v roku 2014 nebol dôvod uchovávať tieto dokumenty z rokov 2011 a 2012 na značkovej predajni,
ale mali byť bezpečne uložené v centrálnom archíve žalovaného. Písomné materiály s osobnými
údajmi žalobkyne boli naviac uložené v originálnej archívnej krabici a v tejto krabici „umiestnené“ do
neuzamknutého skladu na papierový odpad, čo len zvýrazňuje stupeň nedbanlivosti priameho pôvodcu
zásahu.
112. Ústavný súd SR v Náleze zo dňa 09.11.2016 sp. zn. I.ÚS 689/2014 skonštatoval, že optimalizácia
medzi základnými funkciami primeraného zadosťučinenia a špecifikum každého jednotlivého prípadu
vylučujú pevnú zákonom ustanovenú štandardizáciu sadzieb, či hraníc (či minimálnu alebo maximálnu),
exaktnú metodiku výpočtu alebo existenciu nejakého bodového ohodnotenia, na základe ktorých by

sa výška relutárnej náhrady priznávanej súdom stanovovala a ktoré môžu byť v žalobách žiadané.
Stanovenie výšky náhrady je tak zo zákona preto vecou voľnej úvahy súdov, ktorá musí byť odôvodnená
a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave týkajúcom sa obidvoch zákonom predvídaných
kritérií, t.j. závažnosti vzniknutej ujmy i okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Pri úvahe o primeranosti výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je
rovnako nevyhnutné prihliadať na samotný účel a funkcie tohto inštitútu pri ochrane osobnosti. Primárnou
je funkcia satisfakčná, ale je tu aj funkcia preventívno-sankčná, ktorú by relutárna náhrada mala plniť
z hľadiska špeciálnej a generálnej prevencie; medzi nimi by mal existovať vzťah komplementarity
(navzájom sa dopĺňajú, posilňujú) i vzťah konkurencie.
113. Súd v rámci voľnej úvahy prihliadal na vzájomné vzťahy jednotlivých argumentov aj na význam
chráneného záujmu a špecifiká hromadného zásahu do práv veľkého množstva dotknutých osôb a v
snahe spravodlivo vyvážiť satisfakčnú aj preventívno-sankčnú funkciu relutárnej náhrady určil sumu
110,- eur ako sumu primeranú.
114. Listina základných práv a slobôd je súčasťou právneho (ústavného) poriadku Slovenskej republiky
(Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), v predmetnej právnej veci došlo u žalobkyni sprístupnením osobných
údajov v kombinácii: meno, priezvisko, adresa bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu,
telefónne číslo, číslo SIM karty a vlastnoručný podpis, a to neobmedzenému počtu neoprávnených
osôb k porušeniu práva na informačné sebaurčenie podľa článku 10 ods. 3 Listiny základných práv
a slobôd, čím bolo neprípustne zasiahnuté do súkromia žalobkyne. Právo na rešpekt k súkromnému
životu a právo na informačné sebaurčenie sú podrobne analyzované v Náleze pléna Ústavného súdu
ČR sp. zn. PI. ÚS 24/10 zo dňa 22.03.2011 bod VII., z ktorého vyplýva, že „Primárnou funkciou práva na
rešpekt k súkromnému životu je zabezpečiť priestor pre rozvoj a sebarealizáciu individuálnej osobnosti.
Vedľa tradičného vymedzenia súkromia v jeho priestorovej dimenzii (ochrana obydlia v širšom slova
zmyslu) a v súvislosti s autonómnou existenciou a verejnou mocou nerušenou tvorbou sociálnych
vzťahov (v manželstve, v rodine, v spoločnosti), právo na rešpekt k súkromnému životu zahŕňa i garanciu
sebaurčenia v zmysle zásadného rozhodovania jednotlivca o sebe samom. Inými slovami, právo na
súkromie garantuje rovnako právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, príp. v akom
rozsahu, akým spôsobom a za akých okolností majú byť skutočnosti a informácie z jeho osobného
súkromia sprístupnené iným subjektom. Ide o aspekt práva na súkromie v podobe práva na informačné
sebaurčenie, výslovne garantovaný čl. 10 ods. 3 Listiny“.
115. Úlohou prvoinštančného súdu bolo zaoberať sa opätovne uplatneným nárokom žalobkyne. Po
preskúmaní podmienok konania sa mal zaoberať vecou samou s tým, že prihliadne na predchádzajúce
ospravedlnenie žalovaného žalobkyni, a v prípade, ak je nedostatočné prizná žalobkyni nemajetkovú
ujmu (bod 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).
116. Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že originálna listina s osobnými údajmi
žalobkyne bola od roku 2014 až do mesiaca január 2017 neodborne odložená v archívnej krabici
v sklade za tovarom značkovej predajne žalovaného v C. spoločne s cca 480 ďalšími originálnymi
listinami klientov žalovaného. V januári 2017 boli originálne listiny premiestnené do neuzamknutého
skladu na papierový odpad, do ktorého mal prístup neobmedzený počet osôb a dňa 09.02.2017 túto
archívnu krabicu s originálnymi listinami našiel L. E. C. ako osoba neoprávnená oboznamovať sa
s údajmi žalobkyne. Originálna písomnosť týkajúca sa žalobkyne obsahovala osobné údaje a to: meno
a priezvisko, adresu bydliska, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, číslo SIM karty
a vlastnoručný podpis. Doposiaľ existuje riziko zneužitia osobných údajov žalobkyne s dopadom na
jej materiálnu alebo aj nemateriálnu sféru života. Do súkromia žalobkyne bolo zasiahnuté, pretože
bolo porušené jej právo na informačné sebaurčenie. Žalobkyňa stratila kontrolu nad svojimi osobnými
údajmi bez vlastného zavinenia, pričom pri odovzdaní svojich údajov žalovanému dôverovala v jeho
profesionalitu. Žalovaný sa doposiaľ žalobkyni za uvedený bezpečnostný incident neospravedlnil a svoju
zodpovednosť popiera.
117. Z vlastnej činnosti súdu je známe, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, titulom
toho istého bezpečnostného incidentu si uplatňuje cca 170 dotknutých osôb. U väčšiny žalobcov bolo
právoplatne rozhodnuté, pričom vo všetkých prípadoch bola konštatovaná existencia právneho základu
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ani jedna žaloba nebola zamietnutá ako nedôvodná.
Opakovane bolo konštatované, že došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobkyne

popísaným bezpečnostným incidentom, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaný. Čo do právneho základu
bol konštatovaný nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a spornou sa javila
len výška priznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola napokon opakovane ustálená
v sume 110,- eur za identického skutkového stavu. Je v záujme právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodovania, aby súdy v identických veciach rozhodovali rovnako.
118. Súd zohľadnil z dôvodov primeranosti, pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy zákon č.
274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Aj keď v tejto súvislosti sa žiada podotknúť, že predmetným zákonom štát realizuje svoju
politiku odškodňovania obetí trestných činov z verejných zdrojov.
119. Pokiaľ sa týka stanovenia primeranej výšky finančnej náhrady, súd vychádzal zo spôsobu výpočtu
súdov v identických veciach, pričom vychádzal z judikatúry súdov Slovenskej republiky vo vzťahu
k priznaným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sa zvyčajne priznávajú pozostalým po
osobách, ktoré boli usmrtené pri dopravných nehodách, či zo zákonnej právnej úpravy, ktorá upravuje
nároky poškodených z trestných činov. Pri náhradách nemajetkovej ujmy pri pozostalých z dopravných
nehôd sa tieto sumy pohybujú cca 15 000,- eur až 20 000,- eur pri príbuzných v priamom rade, čo však
samozrejme závisí od individuálnych okolností prípadu, no berúc do úvahy takto priznané sumy, ako aj
berúc do úvahy nároky, ktoré sú priznané osobám ako obetiam trestných činov, je nepochybné, že miera
zásahu do osobnostných práv v tomto prípade je nepomerne nižšia. Možno hovoriť o rozsahu cca 10 %
zo základu priznaného pre obete násilných trestných činov (4 350,- eur) (§ 12 ods. 3 Zákona č. 274/2017
Z.z.). Zároveň je nutné brať do úvahy to, že v danom prípade nedošlo k jej zásahu do osobnostných
práv žalobkyne, došlo len k potencionálnej možnosti jej ohrozenia, čo nepochybne odôvodňuje ďalšie
zníženie minimálne na hodnotu 50 % z vyššie uvedenej úvahy, t.j. 435/2, t.j. cca 220,- eur. Zároveň
neboli zistené ani dôvody, akými sú napr. škandalizácia (či iné vyššie uvedené okolnosti majúce význam
pre výšku náhrady), čím je dôvodné túto sumu ponížiť o 50 %, t.j. na sumu 110,- eur.
120. Vzhľadom na množstvo osobných údajov žalobkyne, ktoré boli neoprávnene sprístupnené, ich
charakter, dĺžku času protiprávneho konania a postavenie žalovaného na telekomunikačnom trhu, súd
priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 110,- eur.
121. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody, súd priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
110,- eur.
122. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
123. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
124. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej
žalobkyni priznal proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože výška náhrady
záležala od úvahy súdu. V konaní o ochranu osobnosti je základné rozhodnutie, že do práva žalobkyne
bolo zasiahnuté a rozhodnutie o výške ujmy je druhotné a nadväzujúce. Pre rozhodovanie o trovách
konania nie je určujúce, aká bola výška požadovanej náhrady a aká bola výška priznanej náhrady,
rozhodujúce je, že výška náhrady závisela od úvahy súdu. Pre účely rozhodovania o trovách konania
je irelevantné, či vôbec, a v akej výške bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch za
súčasného konštatovania zásahu do osobnostných práv žalobcu. O výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
125. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalovaný požadoval aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a nepriznanie náhrady trov
konania úspešnej žalobkyni, resp. ich primerané zníženie. Jeho argumentácia sa týkala prevýšenia
priznaných náhrad trov konania priznanej výške peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy a opakovania
veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov. V prejednávanej veci súd nezistil existenciu
výnimočných okolností a ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania úspešnej strane sporu,
čo je odklonom od zásahu zodpovednosti za výsledok konania. Pre účely rozhodovania o trovách
konania je irelevantné, že výška náhrady trov konania prevyšuje priznanú náhradu nemajetkovej ujmy

v peniazoch za situácie, ak súd konštatoval dôvodnosť podanej žaloby, čo do právneho základu a to
konštatovania, že bolo zasiahnuté do osobnostných práv žalobkyne porušením právnej povinnosti
žalovaného. Pokiaľ ide o opakovanie počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov, táto argumentácia je
pre účely tohto konania taktiež bez právneho významu. Žalobkyňa podala jednu žalobu proti žalovanému
a žiadne právne úkony vo vzťahu k žalovanému neopakovala. Na základe žaloby žalobkyne sa vedie
jediné konanie voči žalovanému a žalobkyňa bola v konaní o ochranu osobnosti úspešná. Súd nezistil
žiadne výnimočné okolnosti, aby sa odklonil od zásady úspešnosti v konaní. Náhrada trov konania sa
priznáva strane sporu, nie právnemu zástupcovi, ktorý je platobným miestom. Napokon dĺžku konania
a rad právnych úkonov ovplyvnil aj postoj žalovaného, ktorý popieral svoju zodpovednosť za zásah
do osobnostných práv žalobkyne, napriek tomu, že táto zodpovednosť už bola opakovane judikovaná
odvolacím súdom v identických veciach.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci
(zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).