Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4Csp/6/2026 z 29. 6. 2026
Citácia: rozsudok Okresného súdu Bardejov z 29. júna 2026, sp. zn. 4Csp/6/2026, ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200280.1
Okresný súd Bardejov | 4Csp/6/2026 | ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200280.1 | 2026-06-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecf8d1de-1576-4ba2-a15e-8ae96d5f3746
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200280.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Okresný súd Bardejov
4Csp/6/2026
8226200280
29. 06. 2026
JUDr. Jana Gombárová
ECLI:SK:OSBJ:2026:8226200280.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, sudkyňou JUDr. Janou Gombárovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová
banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO:
36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. XX, XXX XX A. D., o zaplatenie
840,97 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 693,89 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 693,89 eura od 21.05.2025 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 65 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.01.2026 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia
sumy 840,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.06.2023 do zaplatenia
a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril dňa 26.04.2022 zmluvu o pôžičke č.
21737389/1000177723 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol
žalovanej pôžičku vo výške 910,- eur na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve.
Kúpna cena tovaru bola 910,- eur, pričom žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 0,eur a na zvyšok kúpnej ceny jej žalobca poskytol pôžičku. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná pôžičku
splácať v pravidelných 51 mesačných splátkach v sume 25,- eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo
výške 1.275,- eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila sumu vo výške 216,11 eura. Vzhľadom na
to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky
riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 26.04.2023, označeným ako Predžalobná upomienka, vyzval
k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko
k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 25.05.2023 úver
zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 26.05.2023 – „Oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru“. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 840,97 eura,
pričom si žalobca súčasne uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Ku dňu podania žalobného návrhu mala
žalovaná uhradiť sumu 1.057,08 eura (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“),

pričom predmetnú sumu tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení.
Žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila sumu 216,11 eura. Táto suma je v prehľade splátok a úhrad
evidovaná v stĺpci „Úhrada“ a zahŕňa akontáciu vo výške 0,- eur a celkovú sumu vykonaných úhrad vo
výške 216,11 eura, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Zostatok pohľadávky
evidovaný v Prehľade splátok a úhrad (stĺpec „Zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 165,60 eura
(stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Na základe vyššie uvedeného, celkovú
výšku dlžnej sumy ku dňu podania žaloby tvorí istina úveru vo výške 1.057,08 eura – prijaté úhrady vo
výške 216,11 eura, t.j. 840,97 eura.
3. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 24.04.2026. Žalovaná sa k podanej žalobe
nevyjadrila, skutočnosti uvedené v žalobe neurobila spornými, nepredložila a nenavrhla žiadne dôkazy.
4. Na základe výzvy súdu, aby žalobca predložil všetky doklady a výstupy z registrov, ktorými sa
overovala schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, doručil žalobca súdu dňa 12.05.2026 písomné podanie, v ktorom uviedol, že
v prejednávanom prípade bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom vychádzal u žalovanej
z čistého mesačného príjmu 350,- eur, z výdavkov 100,50 eura, zo životného minima 218,06 eura
a z fixných rodinných výdavkov 218,06 eura. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov je
suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená. Podľa žalobcu bola odborná
starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovanej splácať poskytnutý úver zachovaná. Na preukázanie
týchto tvrdení predložil žalobca dopyt do registra SRBI, dopyt v E. D.. Žalobca ďalej doplnil, že uzavretá
zmluva o pôžičke zo dňa 26.04.2022 je tzv. webovou zmluvou, ktorá je uzatvorená prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami, s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č.
266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalovaná bola oboznámená so
spôsobom uzatvorenia Zmluvy zo dňa 26.04.2022 na základe čl. 6 Všeobecných obchodných podmienok
Quatro, s názvom „Uzatváranie zmlúv elektronickými prostriedkami“, pričom v zmysle čl. 11.2 zmluvy sú
Obchodné podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
5. Súd prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b/
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nakoľko predmetom konania je
otázka jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.06.2026, miesto a
čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
súdu vyvesením dňa 15.06.2026 a súčasne na webovej stránke súdu na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.
6. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a vyjadrenia žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil tento skutkový stav:
7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 1000177723 zo dňa 26.04.2022 uzavretej medzi žalobcom
(zastúpený sprostredkovateľom) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníkovi viazaný spotrebiteľský úver vo výške 910,- eur na kúpu tovaru špecifikovaného v zmluve
(pohovka, kuchyňa sektor), ktorého kúpna cena bola 910,- eur, pričom akontácia bola vo výške 0,- eur.
V zmluve bola ako celková čiastka uvedená suma 1.266,11 eura, ktorú mala žalovaná zaplatiť v 51
mesačných splátkach po 25,- eur, posledná splátka vo výške 16,11 eura. Celkové náklady spotrebiteľa sú
uvedené vo výške 356,11 eura. RPMN bola v zmluve uvedená ako 17,83 %, fixná ročná úroková sadzba
17,94 %. Prvá splátka bola splatná 20.05.2022, ostatné splátky mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci. Ako
doba trvania zmluvy sa uvádza 51 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov Klienta podľa tejto
Zmluvy.
8. Vo formulári zmluvy je v úvodnej časti, obsahujúcej údaje o klientovi uvedené, že ten predkladal pri
jej uzavretí ako doklad občiansky preukaz, - kópia oboch strán, žiadne iné doklady predložené neboli.
V zmluve je tiež uvedené, že žalovaná je vdova, počet nezaopatrených detí: 0, má základné vzdelanie,
typ bývania: vlastníctvo bez hypotéky. Poberá starobný a vdovský dôchodok a jej priemerný čistý príjem
predstavuje 350,- eur.

9. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo 21737389, predloženého žalobcom, súd zistil, že
žalovaná ku dňu podania žaloby zaplatila celkovo sumu 216,11 eura, z toho z titulu akontácie sumu 0,eur a z titulu úhrady splátok sumu 216,11 eura. Veriteľ zosplatnil úver vo výške 840,97 eura 25.05.2023.
10. Z listu označeného ako „Predžalobná upomienka“ zo dňa 26.04.2023 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanej, že k zmluve č. 1000177723, evidenčné číslo 21737389, uzatvorenej dňa 26.04.2022,
pretrváva omeškanie na úvere už od 20.01.2023 a eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške
83,89 eura, ktorý žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak do 16.05.2023 nedôjde k úhrade, bude
oprávnený úver zosplatniť. Listom označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“
zo dňa 26.05.2023 žalobca žalovanej oznámil, je jej dlh z úverovej zmluvy č. 1000177723 sa stal
splatným v celom rozsahu naraz dňa 25.05.2023, pričom dlžná čiastka predstavuje sumu 840,97 eura.
11. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho,
že žalobca je bankou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov. Priamo zo zmluvy vyplýva, že jej predmetom
bolo dojednanie viazaného spotrebiteľského úveru. Pretože sa jedná o spotrebiteľský úver, vychádzal
súd pri právnom posúdení predmetnej zmluvy a z nej uplatnených nárokov, z ustanovení zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy a tiež zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov.5 )
17. Podľa § 15 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho
tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
18. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.17)
20. Podľa § 7 ods. 4 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch a úveroch na bývanie tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
21. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne
preukázať.
22. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet
sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta)
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
24. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne
informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb,
voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,17ta peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie
o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku
19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v E. D.,17ab a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa,
ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver.
Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,17ta je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené
osobitným predpisom17td a na príjem spotrebiteľa.
25. Podľa § 9 ods. 1 zákona ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne
označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.
26. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola dňa 26.04.2022 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 1000177723/21737389,
ktorou veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 910,- eur na kúpu spotrebného tovaru, ktorého kúpna
cena bola 910,- eur, kde žalovaná zaplatila akontáciu v sume 0,- eur. V zmluve sa žalovaná zaviazala
zaplatiť celkovo sumu 1.266,11 eura, a to v 51 mesačných splátkach po 25,- eur, posledná splátka 16,11
eura, pričom na svoj dlh žalovaná uhradila celkovo sumu 216,11 eura (bez akontácie). Keďže žalovaná
svoju povinnosť splácať úver riadne a včas neplnila, žalobca po výzve na zaplatenie neuhradených
splátok úveru, dňa 25.05.2023 úver zosplatnil.
28. Žalobca ako veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ povinný pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako dlžníka splácať spotrebiteľský úver.
Či veriteľ túto povinnosť riadne a v súlade so zákonom splnil, musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa
o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného príslušenstva z úveru skúmať vždy. Pri posudzovaní
úverovej schopnosti žalovanej bol žalobca povinný brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje
spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem žalovanej a prípadne aj účel spotrebiteľského
úveru. Z § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ pri posudzovaní
úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho žiadosť samotným
dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z príslušných databáz.
Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať. Veriteľ musí disponovať
takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný čo najobjektívnejšie
posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné chápať
ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky disponuje dostatkom
finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať spotrebiteľský
úver v predpokladanej výške.
29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, dospel súd k záveru, že žalobca v tomto konaní neuniesol
dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou. Z vykonaného dokazovania,
predovšetkým z vyjadrenia žalobcu ohľadom skúmania bonity žalovanej, bolo preukázané, že veriteľ
zisťoval príjem žalovanej, ktorý overoval dopytom v E. D. a zisťoval aj úverovú zaťaženosť žalovanej v
úverovom registri SRBI. Zákonodarca však uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu
spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov,
ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú
iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.
30. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu
dostatočné, pretože tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tieto je
potrebné zarátať aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový
objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný
úver. Dopytom do registra SRBI síce veriteľ zisťoval finančné výdavky žalovanej na už existujúce úvery,
ktoré predstavovali sumu 127,- eur (na kreditnej karte splátkovej predstavovala mesačná splátka výšku
91,- eur, pri zostatku istiny s príslušenstvom – 2.393,- eur a na revolvingovom úvere predstavovala
mesačná splátka výšku 36,- eur pri zostatku istiny s príslušenstvom – 807,- eur). Žalobca však dôsledne
neskúmal ostatné jej výdavky, pričom už zo samotnej zmluvy, v ktorej sa uvádza mobilné číslo žalovanej,
vyplýva, že táto má minimálne náklady spojené s používaním mobilného telefónu, rovnako zo zmluvy
vyplýva, že žalovaná má vlastné bývanie, čiže sa nevyhnutne musí podieľať na nákladoch spojených s
bývaním a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, lieky, čo žalobca vôbec
neskúmal. Aj keď žalobca vo svojom vyjadrení k bonite žalovanej uviedol, že vychádzal z čistého príjmu
350,- eur , výdavkov 100,50 eura a životného minima 218,06 eura, z registra SRBI vyplývajú pre žalovanú
mesačné výdavky na existujúce úvery vo výške 127,- eur, teda nie je zrejmé, na základe čoho žalobca

dospel k deklarovanej výške výdavkov 100,50 eura. Navyše po odrátaní výdavkov žalovanej (127,- eur
splátky existujúcich úverov + 218,06 eura životné minimum) od jej čistého príjmu vo výške 350,- eur,
žalovanej nezostane ani suma zodpovedajúca výške schválenej splátky predmetného úveru (350,- eur –
345,06 eura = 4,94 eura). Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že údaj ktoré použil
pri posudzovaní bonity žalovanej mu uviedla samotná žalovaná. Z dokladov predložených žalobcom
nevyplýva, žeby žalovaná bola dopytovaná na svoje výdavky. Pritom zo žalobcom predloženého výpisu
klientskych informácií je zrejmé, že žalobca pred uzavretím zmluvy mal vedomosť o 2 odmietnutých
žiadostiach žalovanej o úver, preto bolo mimoriadne dôležité, aby preveril každú jednu zložku povinne
preverovaných údajov. Keďže žalobca nepreukázal ani len dopyt na tieto údaje týkajúce sa výdavkov
žalovanej, relevantné pre posúdenie jej bonity, je vylúčený záver o postupe veriteľa s odbornou
starostlivosťou.
31. Také posúdenie bonity spotrebiteľa, aké vyplýva z vyjadrenia žalobcu, podľa zákona nestačí. Nestačí
mať preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale
aj o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal, že náležite
preveril. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra. Povinnosť s odbornou starostlivosťou
posúdiť schopnosť splácať spotrebiteľský úver zaťažuje veriteľa (§ 7 ods. 1 ZoSÚ) a spotrebiteľ je
povinný potrebné údaje veriteľovi poskytovať na žiadosť veriteľa (§ 7 ods. 2 ZoSÚ), preto žalobca mal
preukázať, že skutočne žiadal údaje o výdavkoch žalovanej a že tieto aj náležite preveril. Zo žalobcom
predložených listín nevyplýva, či a aké mala žalovaná. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o skúmanie výdavkov žalovanej pred uzavretím úverovej zmluvy a tiež pokiaľ ide o vyhodnotenie údajov
vyplývajúcich z úverového registra u žalovanej. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta,
nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný požadovaný úver splácať. V tejto súvislosti
súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoCsp/30/2022.
32. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdením toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o
príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný
a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. Tu súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20CoCsp/39/2022.
33. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými
by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal
riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver
posudzoval s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že
poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských
úveroch.
34. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba sumu
693,89 eura, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 910,- eur a výškou splátok
vykonaných žalovanou do dňa podania žaloby vo výške 216,11 eura. V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol, pre už konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
35. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
36. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
37. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
38. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 840,97 eura od
01.06.2023 do zaplatenia. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovanej,
od ktorého požadoval úrok z omeškania, na deň 01.06.2023 na základe toho, že v dôsledku omeškania s
úhradou jej záväzkov úver dňa 25.05.2023 po predchádzajúcom upozornení predžalobnou upomienkou
zosplatnil.
39. Na predčasné zosplatnenie úveru súd prihliadať nemohol. Nedôsledné skúmanie bonity dlžníka
popísané vyššie tu totiž spôsobilo aj dôsledok vyplývajúci z § 11 ods. 2 vety prvej zákona
o spotrebiteľských úveroch, a to ten, že nie je možné úver predčasne zosplatniť. Právny úkon žalobcu
o zosplatnení bol preto v rozpore s týmto ustanovením a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka bol
absolútne neplatný.
40. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaná mala na tento
úver zaplatiť veriteľovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 910,-eur. Keďže nepochybne šlo o úver,
ktorý sa mal splácať v mesačných splátkach od 20.05.2022 a výška mesačnej splátky bola jednoznačne
a zrozumiteľne v zmluve dohodnutá v sume 25,- eur, potom žalovaná úver (len vo výške reálne jej
poskytnutej úverovej istiny) mala v skutočnosti splatiť v 36 splátkach po 25,- eur a poslednej 37. splátke
vo výške 10,- eur (910,- eur : 25,- eur), a teda poslednú splátku by hradila po 37 mesiacoch v mesiaci
máj 2025, konkrétne 20.05.2025. Keďže sa tak nestalo, dňa 21.05.2025 žalovaná už bola preukázateľne
v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku úverovej istiny vo výške 693,89 eura a jej omeškanie
trvá, preto jej súd uložil spolu so sumou 693,89 eura zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 693,89 eura od 21.05.2025 do zaplatenia.
41. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňované nároky žalobcovi nárok
nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaná nemohla dostať ani do omeškania, preto v časti úroku z
omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd žalobu zamietol.
42. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 840,97 eura, pričom úspech mal v časti
o zaplatenie 693,89 eura, t.j. v rozsahu 82,50 % a neúspech v rozsahu 17,50 % (147,08 eura). V zmysle§
255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej nárok
na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 65 % (82,50 % - 17,50 %). O samotnej výške týchto trov
konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov
konania nebola žalovaným tvrdená a v zmysle § 257 CSP ani zo spisu nevyplynula.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.